Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108209971
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7108209971.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Vladimír I., nar. XX.XX.XXXX,
C. trieda XX, XXX XX I., zast. JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti
žalovanému:NovitechPartners.r.o.,Moyzesova58,04001Košice,IČO:36203360,zast.spoločnosťou
Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 18.959,27 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.12.2019, č.k.
26Cb/181/2008-1126, v znení opravného uznesenia zo dňa 7.1.2020, č.k. 26Cb/181/2008-1133 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 2Cb/181/2008-1126 zo dňa 17.12.2019 v znení opravného uznesenia

č.k. 26Cb/181/2008-1133 zo dňa 7.1.2020.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:
I.Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku úroky z omeškania zo
sumy 18 096,76 EUR od 07.10.2010 do 31.12.2010 vo výške 11% ročne, od 01.01.2011 do 30.06.2011
vo výške 11% ročne, od 01.07.2011 do 31.12.2011 vo výške 11,25% ročne, od 01.01.2012 do 30.06.2012
vo výške 11% ročne, od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 11% ročne, od 01.01.2013 do 30.06.2013

vo výške 10,75% ročne, od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 10,25% ročne, od 01.01.2014 do
30.06.2014 vo výške 10,25% ročne, od 01.07.2014 do 31.12.2014 vo výške 10,15% ročne, od
01.01.2015 do 30.06.2015 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2015 do 31.12.2015 vo výške 10,05%
ročne, od 01.01.2016 do 30.07.2016 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2016 do 31.12.2016 vo výške
10,00% ročne, od 01.01.2017 do 30.06.2017 vo výške 10,00% ročne, od 01.07.2017 do 31.12.2017
vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2018 do 30.06.2018 vo výške 10,00% ročne, od 01.07.2018 do
31.12.2018 vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2019 do 30.06.2019 vo výške 10,00% ročne, od

30.07.2019 do zaplatenia vo výške, ktorá v každom jednom kalendárnom polroku trvania omeškania
zodpovedá v percentách súčtu čísla 10 a výške vyhlásenej základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky uplatňovanej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu.
II. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 18 096,76 EUR od 03.03.2008 do 30.06.2008
vo výške 14,25% ročne od 01.07.2008 do 31.12.2008 vo výške 14,25% ročne, od 01.01.2009 do
30.06.2009 vo výške 12,5% ročne, od 01.07.2009 do 31.12.2009 vo výške 11% ročne, od 01.01.2010

do 30.06.2010 vo výške 11% ročne, od 01.07.2010 do 06.10.2010 vo výške 11% ročne zamieta .

III. Slovenskej republike priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 90,9% s tým, že o
ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.IV. Slovenskej republike priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 9,1% s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

V. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 90,9% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

1.2. Opravným uznesením zo dňa 7.1.2020 opravil výrok č. I. vyššie uvedeného rozsudku tak, že tento
znie:
I. Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku úroky z omeškania zo
sumy 18 096,76 EUR od 07.10.2010 do 31.12.2010 vo výške 11% ročne, od 01.01.2011 do 30.06.2011
vo výške 11% ročne, od 01.07.2011 do 31.12.2011 vo výške 11,25% ročne, od 01.01.2012 do 30.06.2012
vo výške 11% ročne, od 01.07.2012 do 31.12.2012 vo výške 11% ročne, od 01.01.2013 do 30.06.2013

vo výške 10,75% ročne, od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 10,25% ročne, od 01.01.2014 do
30.06.2014 vo výške 10,25% ročne, od 01.07.2014 do 31.12.2014 vo výške 10,15% ročne, od
01.01.2015 do 30.06.2015 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2015 do 31.12.2015 vo výške 10,05%
ročne, od 01.01.2016 do 30.06.2016 vo výške 10,05% ročne, od 01.07.2016 do 31.12.2016 vo výške
10,00% ročne, od 01.01.2017 do 30.06.2017 vo výške 10,00% ročne, od 01.07.2017 do 31.12.2017

vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2018 do 30.06.2018 vo výške 10,00% ročne, od 01.07.2018 do
31.12.2018 vo výške 10,00% ročne, od 01.01.2019 do 30.06.2019 vo výške 10,00% ročne, od
30.07.2019 do zaplatenia vo výške, ktorá v každom jednom kalendárnom polroku trvania omeškania
zodpovedá v percentách súčtu čísla 10 a výške vyhlásenej základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky uplatňovanej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k

omeškaniu.
Opravné uznesenie bolo vydané súdom prvej inštancie v súlade s § 224 CSP a došlo ním k úprave
zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v nesprávnom uvedení obdobia trvania omeškania so zaplatením
sumy 18.096,76 eur od 1.1.2016 do 30.7.2016 vo výške 10,05% ročne, pričom správne malo byť
uvedené obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2016.

2.Rozhodoltakonárokužalobcuuplatnenomžalobou,doručenousúdudňa23.4.2008,ktorousaprávny
predchodca žalobcu (spoločnosť VISK, s.r.o., Národná trieda 39, 040 01 Košice, IČO: 36 600 881)
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 18.959,27 eur a úroku za oneskorenú úhradu vo
výške 0,5% denne zo sumy 18.959,27 eur od 7.8.2008 do zaplatenia, a to titulom neuhradenia ceny za

vykonané dielo. Dôvodil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo č. 04/07,
ktorej predmetom bola rekonštrukcia podkrovia nehnuteľnosti na Moyzesovej č. 58 v Košiciach. Tvrdil,
že dohodnuté práce realizoval a dodal žalovanému dňa 10.1.2008, čoho dokladom je Zápis o odovzdaní
a prevzatí stavby č. 01/2008.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť dôvodiac, že cena prác vyúčtovaných faktúrou č. OF/20081002
bola už uhradená na základe predchádzajúcich faktúr vystavených žalobcom.

4. Spornou medzi stranami sporu sa javila skutočnosť, či práce vyúčtované faktúrou OR220081002
sú alebo nie sú zahrnuté v položke č. 52, 53 a 54 rozpočtu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že

pod vyššie uvedenými položkami bol dohodnutý len odvoz odpadu a jeho uloženie na skládku, čomu
zodpovedajú aj faktúry č. OF20071033, OF 20071046, OF20071053 a OF20071058, ktorými nebola
žalovanému vyúčtovaná cena za odbornú demontáž azbestovocementovej krytiny, t.j. za technologické
zneškodnenie odpadu. Cena za tieto práce bola vyúčtovaná až faktúrou uplatnenou žalobcom v tomto
konaní. Aj keď súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by spoločnosť HASKO spol. s r.o. mala

oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, nepochybne dielo vykonané bolo. Dospel preto k záveru,
že odbornú demontáž azbestocementovej krytiny (technologické zneškodnenie odpadu) je potrebné
považovať za naviac práce, ktoré právny predchodca žalobcu vykonal prostredníctvom subdodávateľov
pre žalovaného. Pretože za účelom stanovenia ceny týchto naviac prác bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, č.k. 26Cb/181/2008-257 zo dňa 10.12.2010 tak,

že základ nároku žalobcu je opodstatnený. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 2Cob/94/2011 zo dňa 24.2.2012 a nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2012.5. Po potvrdení medzitýmneho rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal len tým, aká bola cena týchto
naviacprácvykonanýchnapredmetnomdiele,tedaprác,ktorénebolizahrnutévzmluveodielouzavretej
medzi žalovaným a spoločnosťou VISK s.r.o..

Súd prvej inštancie stanovil cenu naviac prác podľa znaleckého posudku Ing. R., pretože dospel k
záveru, že najúplnejšie a najpresnejšie určuje ich rozsah a cenu, preto sa v plnom rozsahu stotožnil s
jeho závermi. Zaviazal preto žalovaného na zaplatenie sumy 18.096,76 eur a v prevyšujúcej časti, t.j. v
časti o zaplatenie 862,51 eur (18.959,27- 18.096,76) žalobu zamietol, a to rozsudkom zo dňa 23.1.2018
č.k. 26Cb/181/2008-991 v znení opravného uznesenia zo dňa 5.2.2018, č.k. 26Cb/181/2008-1001. Na

základe odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený Krajským súdom v Košiciach
rozsudkom zo dňa 31.5.2019 sp.zn. 2Cob/170/2018 v jeho I. napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.096,76 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku a zrušený v jeho II., IV., V., VI. výroku. V rozsahu tohto zrušenia bola vec vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že o príslušenstve pohľadávky (žalobcom uplatnených úrokoch z
omeškania) sa súd nevyporiadal spôsobom, ktorý mu ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP.

6. Predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom tak bolo žalobcom uplatnené príslušenstvo
priznanej sumy 18.096,76 eur (ako ceny naviac prác).

7. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi neprislúchajú úroky z omeškania vôbec, pretože Zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 16.1.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky z fa.č. OF 20081002 v sume príslušenstva
vo výške 92.142,06 eur zo žalobcu na spoločnosť VISK, s.r.o. Následne došlo zo strany spoločnosti
VISK s.r.o. k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok voči žalovanému. Tvrdí, že ide o
špekulatívne postúpenie a započítanie pohľadávky voči pohľadávke, ktorú má žalovaný voči spoločnosti
VISK, s.r.o. z titulu súdnych rozhodnutí rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 27Cb/189/2008 a

rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/222/2012 (realizované v exekučnom konaní č.k. EX
2205/2013). Právo na príslušenstvo pohľadávky vo výške 92.142,06 eur tak žalobcovi ku dňu 16.1.2017
zaniklo.

8. Nespornou v konaní bola skutočnosť, že Vladimír I. (žalobca - postupca) postúpil spoločnosti VISK

s.r.o., Národná trieda 39, 040 01 Košice, IČO 36 600 881 ako postupníkovi pohľadávku voči dlžníkovi
Novitech Partner s.r.o. (žalovanému) vo výške 92.124,06 eur a všetky práva s ňou spojené. Postupcovi
vznikla pohľadávka voči dlžníkovi na základe faktúry č. OF20081002. Postupca a postupník sa dohodli,
že postupca postupuje postupníkovi pohľadávku - časť príslušenstva k faktúre č. OF20081002 zo dňa
23.1.2008 vo výške 92.142,06 eur pôvodného veriteľa VISK, s.r.o..

Následne Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2017 žalobca ako veriteľ oznámil
žalovanému ako dlžníkovi postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
16.1.2017. Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 16.1.2017 spoločnosť VISK s.r.o.,
Národná trieda 39, 040 01 Košice, IČO: 36 600 881 ako veriteľ započítala svoju pohľadávku vo výške
92.142,06 eur voči pohľadávke dlžníka Novitech Partner s.r.o. (žalovanému) vo výške 92.138,76 eur.

Podľa predmetného zápočtu pohľadávka spoločnosti VISK s.r.o. vo výške 92.142,06 eur predstavuje
príslušenstvo k pohľadávke z faktúry č. OF20081002, t.j. úrok z omeškania (0,5% denne) zo sumy
18.959,27 eur od 7.2.2008 do 6.10.2010, t.j. za 972 dní (úrok za deň predstavuje 94,80 eur).
Faktúra, ktorou si žalobca vyúčtoval cenu za naviac práce, bola žalovanému doručená dňa 1.2.2008.

9. Keďže bolo v doterajšom konaní ustálené, že sa jednalo o naviac práce, pre prípad omeškania s
úhradou za ich vykonanie nebolo možné žalobcovi priznať úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, ale
len úroky z omeškania vyplývajúce z ustanovenia § 365, § 369 ods. 1,2, § 768f) Obchodného zákonníka.
Keďže z rovnakého dôvodu nebola dohodnutá ani splatnosť ich ceny, žalovaný sa dostal do omeškania
s úhradou ceny uplynutím 30-tich dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku

dlžníkom (od doručenia faktúry), t.j. od 1.2.2008. Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňom 3.3.2008.

10. Pre posúdenie skutočnosti v akom rozsahu žalobca ostal majiteľom pohľadávky voči žalovanému z
titulu príslušenstva z oneskorene zaplatenej ceny za naviac práce (teda mimozmluvnú dodávku), súd
prvej inštancie vychádzal z prejavenej vôle žalobcu vyjadrenej v Zmluve o postúpení pohľadávky zo

dňa 16.1.2017 a v jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok zo dňa 16.1.2017, podľa ktorých sa
jednalo o príslušenstvo za obdobie od 7.2.2008 do 6.10.2010.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti skonštatoval, že nie je pre rozhodnutie rozhodujúca výška úrokovej
sadzby uplatnená žalobcom, ani výška sumy, z ktorej si žalobca vyčíslil príslušenstvo a ani začiatokomeškania, ktoré uviedol žalobca, nakoľko tieto boli medzi stranami spornými a rozhodoval o nich súd
v tomto konaní.

11. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca má právo na úroky z omeškania zo sumy
18.096,76 eur od 7.10.2010 do zaplatenia vo výške, ktorá vyplýva z § 365, § 369 ods. 1,2 Obchodného
zákonníka. S prihliadnutím na úrokové sadzby Národnej banky Slovenska a Európskej centrálnej banky
ich súd priznal vo výške, ako sú uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku.
V časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 18.096,76 eur od 3.3.2008 do 30.6.2008 vo výške

14,25% ročne od 1.7.2008 do 31.12.2008 vo výške 14,25 % ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009 vo výške
12,5% ročne, od 1.7.2009 do 31.12.2009 vo výške 11% ročne, od 1.1.2010 do 30.6.2010 vo výške 11%
ročne od 1.7.2010 do 6.10.2010 vo výške 11% ročne zamietol ako nedôvodnú.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 99,9% (pomerný úspech žalovaného predstavuje (95,45 % - 4,55 % = 90,9%). Zároveň priznal

trovy konania Slovenskej republike v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania vo veci, nakoľko
z prostriedkov štátu boli vyplatené odmeny znalcom za vyhotovenie znaleckých posudkov.

13.Protirozsudku(čodovýškypriznanéhoúrokuzomeškania),podalvčasodvolaniežalobcazdôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a g) CSP.

13.1. Nesúhlasí s priznanou výškou úrokov z omeškania, argumentujúc, že v prejednávanom spore
nejde o práce naviac, pretože bez demontáže starej krytiny by nemohlo dôjsť ani k samotnej realizácii
prestavby podkrovia, pričom ani v daňovom doklade, ktorým bola cena vykonaných prác vyúčtovaná
(demontáž strešnej krytiny) nie je uvedené, že ide o naviac práce. Skutočnosť, že nejde o žiadne

naviac práce podľa odvolateľa vyplýva aj z rozsudku odvolacieho súdu, ktorý uvádza, že rozpočet
zahŕňa demontáž krytiny. Tvrdí, že nie je pravdou, že práce na demontáži azbestovej krytiny nie sú
uvedené v zmluve o dielo, pretože nie sú uvedené len v rozpočte (vzhľadom na potrebný nový spôsob
zneškodnenia azbestu od roku 2007), a to z dôvodu, že až po zmene zákona o odpadoch sa zmenili
postupy jeho zneškodnenia, teda došlo k tomu, že za dohodnuté práce museli byť účtované naviac

náklady (technologické zneškodnenie azbestu). Reálne však nešlo o inú prácu, len museli byť použité
ochranné obleky pre robotníkov a odpad musel byť inak skladovaný a zakrytý.

13.2 V ďalšom argumentuje, že ak by aj súd priradil zneškodneniu azbestovej krytiny štatút naviac prác,
mal by ich účtovanie posudzovať prísne v súlade so zmluvou o dielo, pretože nejde o mimozmluvný

vzťah, na ktorý dopadajú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o omeškaní (súd prvej
inštancie mal preto vychádzať z výšky úroku z omeškania dohodnutého v zmluve). Dodržanie zákona
o odpadoch bolo nutné posúdiť ako zvýšený náklad pre investora a nie ako prácu naviac. Časť
prác demontáže krytiny, odvoz na skládku a poplatok za skládku bol zahrnutý v projekte a v
rozpočte. Argumentuje, že ako zhotoviteľ zmenu potreby technického rozsahu prác písomne oznámil

objednávateľovi zápisom v stavebnom denníku zo dňa 20.6.2007. Technický dozor zápis podpísal a
zobral na vedomie. Napriek tomu na tento zápis zhotoviteľ nedostal žiadnu odpoveď. Po zrealizovaní
prác na zmene technického rozsahu mimo projektovej dokumentácie, ale v súlade so sprievodnou
správou projektovej dokumentácie a účinnosťou nového zákona o odpadoch, zhotoviteľ vystavil za tieto
nezahrnuté práce v rozpočte faktúru.

Za jej oneskorenú úhradu tak žalobcovi patrí 0,5% -tný úrok z omeškania denne odo dňa 7.10.2010.

13.3. V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že z rozsudku Okresného súdu Košice I vydanom sp.zn.
31Cb/119/2018 zo dňa 8.6.2009 bol právnemu predchodcovi žalobcu priznaný nárok v podobe úroku z
omeškania aj za práce naviac vo výške 0,5% denne.

14. Proti rozsudku - jeho I. a II. výroku, podal včas odvolanie aj žalovaný z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

14.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) žalovaný namieta vo vzťahu k súdom prvej inštancie

zistenej vôli žalobcu postúpiť pohľadávku spočívajúcu v úrokoch z omeškania vzniknutých len v období
od 3.3.2008 do 6.10.2010, takýto údaj (konkrétne časové obdobie od 3.3.2008 do 6.10.2010) sa však ani
v Zmluve o postúpení pohľadávky, ani v Oznámení o postúpení pohľadávky nenachádza. Je pravdou,
že v jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok sa uvádza, že postúpená pohľadávka predstavujeúrok za omeškanie s úhradou faktúry č. OF20081002 od 7.2.2008 do 6.10.2010, skutočnosťou však
zostáva to, že jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok ako celý právny úkon, je pre toto súdne
konanie bez právneho významu.

14.2. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo už postúpením
pohľadávky, t.j. dňom účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky - 16.1.2017. V tomto momente
nárok žalobcu v časti zaplatenia úrokov z omeškania zanikol. Akékoľvek právne úkony nadobúdateľa
predmetnej pohľadávky (spoločnosti VISK s.r.o.) uzavreté alebo jednostranne adresované po momente

zánikupohľadávkysúpresúdnekonaniabezpredmetné.Zmluvaopostúpenípohľadávkyajednostranný
zápočet vzájomných pohľadávok boli síce podpísané v ten istý deň - 16.1.2017 - z časového hľadiska
však musela jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok predchádzať Zmluva o postúpení
pohľadávky a Oznámenie o postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalovaný zdôraznil aj
skutočnosť, že jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok bol ako právny úkon urobený subjektom
právaodlišnýmodžalobcu(ničnauvedenomnemeníaniskutočnosť,žežalobcaještatutárnymorgánom

spoločnosti VISK s.r.o.). Žalovaný preto nevidí dôvod vyžiadania si právneho úkonu tretej osoby,
vykonaného po zániku pohľadávky zo strany prvoinštančného súdu a jeho následné poňatie v úvahu pri
rozhodovaní. V ďalšom zdôraznil, že súd prvej inštancie rozhodnutie o zániku pohľadávky žalobcu len
v rozsahu zákonných úrokov z omeškania vzniknutých v období od 3.3.2008 do 6.10.2010 odôvodnil
len tým, že vôľu žalobcu identifikoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávky a z Oznámenia o postúpení

pohľadávky, ktoré dokumenty však takúto vôľu neobsahujú, dokonca ani stručnú zmienku o časovom
rozhraní určujúcom pre výpočet omeškania. Navyše vo vzťahu k jednostrannému zápočtu nejde o vôľu
vyjadrenú žalobcom, ale o vôľu vyjadrenú iným subjektom práva - VISK s.r.o.

14.3. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na ust. § 526 os. 1 a 2 OZ, argumentujúc, že keďže

žalovaný ako dlžník nemal nárok na sprístupnenie Zmluvy o postúpení pohľadávky a takisto nemohol
mať vedomosť o právnych úkonoch tretej osoby - spoločnosti VISK s.r.o., nasledujúcich postúpenie
pohľadávky, je postúpenie pohľadávky účinné voči dlžníkovi v rozsahu, v akom postupca oznámil
postúpenie danej pohľadávky dlžníkovi.

14.4. V ďalšom tvrdí, že vôľa žalobcu v žiadnej fáze konania nesmerovala k postúpeniu pohľadávky
vzniknutej od 3.3.2008 do 6.10.2010 (toto obdobie pre žalobcu nemá špecifický význam), ale práve
ku konkrétnej výške postúpenej pohľadávky (t.j. 92.142,06 eur) o čom svedčí i následné špekulatívne
jednostrannézapočítanievzájomnýchpohľadávokpostupníka-spoločnostiVISKs.r.o.,protipohľadávke
žalobcu v exekučnom konaní sp.zn. 16Er/5374/2013, Ex/2205/2013, ktorá bola vo výške 92.138,76 eur.

14.5. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vidí odvolateľ v nedostatočnom
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré nespĺňa náležitosti dané § 220 ods. 2 CSP.

14.6. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch zmenil a žalobu zamietol (pokiaľ ide o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 18.096,76 eur
od 3.3.2008 do 16.1.2017), resp. vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Reagujúc na odvolanie žalobcu žalovaný tvrdí, že zákonný charakter vykonaných prác bol v konaní
zo strany súdov viackrát deklarovaný, keď medzitýmnym rozsudkom zo dňa 10.12.2010 súd určil, že v

konaní bolo jednoznačne preukázané, že fakturované práce vykonané boli a neboli súčasťou položiek
52, 53 a 54 krycieho listu rozpočtu.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania strán sporu ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a
§ 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že nie sú dôvodné.

16.1. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Žalobca ako odvolací dôvod uvádza dôvod

uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci;písm.h),t.j.žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b)t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t .j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné
odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolania prejednal.

16.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16.4. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.16.5. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.12.2021 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti 235/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

18. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal.
Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom
prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil

podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, na zdôraznenie
ktorej uvádza ďalšie dôvody.

19. K súdom prvej inštancie priznanej výške úroku z omeškania a charakteru prác účtovaných fa. č.

OF20081002 odvolací súd udáva:

Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.1.2018, č.k.
26Cb/181/2008-991 žalobe vyhovel pokiaľ ide o istinu 18.096,76 eur a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania z nej od 3.3.2008 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bola

žaloba zamietnutá. Voči zamietavému výroku formulovanému spôsobom „V prevyšujúcej časti žalobu
zamieta“ sa žalobca neodvolal, preto v tomto rozsahu nadobudol rozsudok právoplatnosť. Zamietavá
časť rozsudku súdu prvej inštancie sa týkala nielen zamietnutia sumy prevyšujúcej priznanú istinu vo
výške 18.096,76 ale aj zamietnutia sumy prevyšujúcej priznané úroky z omeškania vo výške zákonných
sadzieb.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 31.5.2019 sp.zn. 2Cob/170/2018 zrušil rozsudok Okresného
súdu Košice I len v časti zaplatenia úrokov z omeškania (ktoré boli priznané v zákonnej výške) a trov
konania a len v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu sa odvolací
súd nemôže zaoberať tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k súdom prvej inštancie nepriznanému úroku z
omeškania vo výške 0,5% denne.

Len pre úplnosť aj k uvedenému odvolací súd udáva, že nebolo v konaní sporné, že práce vyúčtované
faktúrou, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal, vykonané boli. Spornou bola skutočnosť, či išlo
o práce naviac, t.j. práce nezahrnuté v rozpočte (položky 52, 53, 54). Bolo v konaní ustálené (rozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2010 č.k. 26Cb/181/2008-257 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach č.k. 2Cob/94/2011-287 zo dňa 24.2.2012), že tieto práce v rozpočte tvoriacom prílohu

Zmluvy o dielo zahrnuté neboli, pretože tento zahŕňal len demontáž strešnej krytiny a jej odvoz na
skládku, nie samotné technologické zneškodnenie tohto odpadu. Napokon z uvedeného dôvodu (že
cena nebola zahrnutá do rozpočtu a nebola preto zaplatená) si žalobca uplatnil nárok na súde, pretože
žalovaný sa bránil tvrdením, že v rozpočte zahrnuté boli a teda boli ním aj zaplatené. Podstatným pre
určenie právneho režimu prác (odhliadnuc od skutočnosti, ako tieto práce boli stranami sporu a súdom

nazvané) za vykonanie ktorých sa žalobca domáhal odplaty tak je, že tieto neboli zahrnuté v rozpočte
(a to bez ohľadu na to, že ich realizáciu si vyžiadala zmena Zákona o odpadoch), preto sa v prípade
omeškania žalovaného so zaplatením ceny za ich vykonanie, nemôže na ne vzťahovať stranami sporu
v zmluve dohodnutá výška úroku z omeškania.

20. K namietanému nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k vlastníctvu príslušenstva
pohľadávky odvolací súd udáva:

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.1.2017 postúpil žalobca ako postupca na spoločnosť VISK
s.r.o ako postupníka pohľadávku špecifikovanú v čl. I následovne: „...a to v časti vo výške 92.142,06 eur

a všetkých práv s ňou spojených. Postupcovi vznikla pohľadávka voči dlžníkovi na základe faktúry OF
20081002. Postupca a postupník sa týmto dohodli, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávku v
takomto rozsahu:Právny dôvod pohľadávky: časť príslušenstva k faktúre 0F 20082001 zo dňa 20.1.2008 veriteľa VISK,
s r.o. ......“

20.1. Na Zmluvu o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.), a to aj v obchodnoprávnych vzťahoch sa bez
obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v zmysle § 34a nasl. OZ, resp. §
266 a nasl. ObZ.

20.2. § 266 ods. 1 ObZ vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že význam

vôle má prednosť pred jazykovým prejavom (t.j. opačne, ako OZ, ktorý uprednostňuje jazykový prejav).
Prvoradý je teda úmysel konajúceho, avšak za splnenia predpokladu, že tento úmysel bol strane, ktorej
bol určený, známy. Ak je teda prejav vôle nepresný, prípadne rozporný, má podľa vyššie uvedeného
pravidla prednosť úmysel konajúcej osoby. Preto rozhodujúcim kritériom pre posúdenie skutočnosti, aké
príslušenstvo (za aké obdobie) bolo postúpené na postupníka, bola vôľa postupcu.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že na strane postupcu a postupníka bol prejav vôle uskutočnený

Vladimírom Kasardom (ako fyzickou osobou na jednej strane a konateľom konajúcim v mene právnickej
osoby na strane druhej), tak zároveň nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že akýkoľvek prejav vôle
bol (musel byť) druhej strane právneho úkonu známy.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak pri rozsahu príslušenstva, ktorý bol predmetom
postúpenia (čo do obdobia) vychádzal z vôle žalobcu. Túto žalobca prezentoval aj počas konania, keď

uviedol, že predmetom postúpenia bolo príslušenstvo za obdobie od 7.2.2008 do dňa 6.10.2010. Vôľu
žalobcu postúpiť pohľadávku (príslušenstvo) za obdobie od 7.2.2008 do 6.10.2010 navyše potvrdzujú aj
písomnosti,zktorýchvychádzalsúdprvejinštancie(OznámenieopostúpenípohľadávkyaJednostranný
zápočet).

21. Na záver odvolací súd stranám sporu pripomína, že cieľom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie nebolo dať odpoveď na každé tvrdenie a spochybnenie, ale len na tie, ktoré sú podstatné
pre rozhodnutie v prejednávanej veci, t.j. v otázkach rozhodujúcich skutkových zistení, ich aplikácie na
konkrétnu právnu normu a vyvodenia práv a povinností z tejto právnej normy pre strany sporu. V zmysle
vyššie uvedeného sa preto súd prvej inštancie nemusel zaoberať v odôvodnení svojho rozhodnutia

všetkými dôkazmi predloženými žalovaným, ale len tým, ktoré sú dôležité v otázkach uvedených vyššie.
Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria dané § 220
ods. 2 CSP.

22. Na základe uvedeného tak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené (§

387 ods. 1 CSP).

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, lebo každá bola čo do
svojho odvolania v konaní neúspešná.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).