Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Vlastimil Pavlikovský

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/203/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201255
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021201255.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: obec Chynorany, so sídlom Cintorínska 45/1, 956 33
Chynorany, IČO: 00 310 506, zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Úrad pre verejné
obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 7331-P/2021 zo dňa 19.07.2021, o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
06.08.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 06.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 06.08.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

číslo spisu: číslo spisu: 7331-P/2021 zo dňa 19.07.2021, ktorým predseda žalovaného podľa ust. §
59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
zamietol rozklad žalobcu zo dňa 22.04.2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 2855-3000/2021 zo dňa
08.04.2021 (ďalej aj ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) o uložení pokuty žalobcovi
podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v celkovej výške 42.737,43 eura a rozhodnutie orgánu

verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého
rozhodnutia predsedu žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a
priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že suma premietajúca sa v uloženej pokute je pre
žalobcu s ohľadom na výšku celkového ročného rozpočtu žalobcu vyslovene neúnosná. Argumentoval
tým, že v dôsledku aktuálnej situácie spôsobenej rozšírením ochorenia COVID - 19 sa v tom období
ocitávajú všetky súkromné subjekty vo finančnej kríze a v dôsledku dlhodobého ochromenia ekonomiky
obce aktuálne nezískavajú príjmy s akými pôvodne počítali v návrhoch rozpočtov (predovšetkým sa
jedná o príjmy z daní) a táto skutočnosť má vážny dopad na ich celkové hospodárenie. Tvrdil, že

znížené príjmy poznačujú aj jeho bežné výdavky. Za situácie, že by žalobca bol povinný túto pokutu
okamžite uhradiť, malo by to značné následky na riadne zabezpečenie všetkých jeho úloh pri výkone
samosprávy, obzvlášť v tomto, pre neho kritickom období. V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že
zaplatením pokuty by sa ocitol v situácii, že ku koncu rozpočtového obdobia by sa jeho deficit rozpočtu
natoľko prehĺbil, že nebude schopný plne hradiť výdavky na výkon všetkých samosprávnych pôsobností
obce. Najpravdepodobnejšia sa javí situácia, že ku koncu rozpočtového obdobia obce nebude žalobca

schopný riadne a načas uhradiť výdavky na mzdy, príp. ďalšie bežné výdavky na chod obecného
úradu. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že toto hromadné ukladanie pokút, ktoré v posledných rokochžalovaný inicioval nespĺňa primárny žiadúci účel správneho konania, ktorým je v prvom rade chrániť
záujmy štátu, je v spoločnosti živo diskutovaná. Účinok, ktorý toto hromadné sankcionovanie zo strany
žalovaného na spoločnosť má je vyslovene nežiadúci, pretože konečným subjektom, ktorý pociťuje

následok uloženej sankcie je obyvateľ tej ktorej samosprávy, ktorému v dôsledku postihu obce pokutou,
nemusiabyťzabezpečovanéelementárneslužbyvrámcivýkonusamosprávnychkompetencií.Poukázal
taktiež na to, že v súčasnosti vznikla iniciatíva, cieľom ktorej je predložiť parlamentu návrh v podobe
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý má mať za následok odpustenie nezaplatených pokút,
ktoré žalovaný obciam v podobných prípadoch udelil. Záverom návrhu uviedol, že práve za účelom, aby

s blížiacim sa koncom rozpočtového obdobia nedošlo k úplnému ochromeniu samosprávy, čo by malo
nepriaznivý dopad buď na zamestnancov obce alebo na samotných obyvateľov, žiada správny súd, aby
odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 16.11.2021, osobne podaným
správnemu súdu dňa 18.11.2021. Predložil administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k

jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku žalobe uviedol, že pre priznanie odkladného účinku je v zmysle ust. § 185 SSP potrebné
naplnenie dvoch podmienok, však zo správnej žaloby žalobcu nie je ich splnenie preukázané. Podľa
žalovaného žalobcom namietaná neúnosná výška uloženej pokuty a povinnosť jej okamžitej úhrady
neobstojí, a to vzhľadom na možnosť žalobcu uzavrieť so žalovaným dohodu o splátkach alebo dohodu

o odklade platenia podľa § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalobca tak má k dispozícii iné nástroje ako oddialiť hrozbu ním tvrdenej finančnej
ujmy, a teda priznanie odkladného účinku žaloby nie je pre žalobcu nevyhnutné a taktiež nie je
jedinou možnosťou odvrátenia úhrady pokuty. Ďalej uviedol, že považuje za absurdnú argumentáciu
žalobcu, ktorou odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku, že v súčasnosti vznikla iniciatíva na

úrovni zástupcov samospráv, odbornej verejnosti ako aj koaličných politikov (pozn. vyjadrenie žalobcu
navodzuje dojem, že je súčasťou takejto skupiny), cieľom ktorej je predložiť parlamentu návrh v podobe
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ma mať za následok odpustenie nezaplatených pokút,
ktoré žalovaný obciam v podobných prípadoch udelil. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil, že doposiaľ
nikým neschválené a priamo nepredložené riešenie úzkeho okruhu ľudí, navyše ktorého existenciu

žalobca súdu nijako nepreukázal, nemôže v žiadnom prípade zakladať dôvod na priznanie odkladného
účinku. Žalovaný taktiež odôvodňoval neopodstatnenosť návrhu žalobcu ustálenou praxou tunajšieho
správneho súdu. Podľa žalovaného žalobca musí konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, napríklad na
určitého adresáta a jej možný dopad. Mal za to, že ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny

dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, nakoľko od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku
závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. Podľa žalovaného žalobca taktiež
nijakýmspôsobomnepreukázal,žepriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobejevoverejnomzáujme.
S poukazom na vyššie uvedené, t. j. nesplnenie podmienok na priznanie odkladného účinku podľa §
185 písm. a) SSP, žalovaný nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe a navrhol, aby

bol tento návrh žalobcu zamietnutý.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku

nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byťpodkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná

ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,

náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného

k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani

podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy

na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným

záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom
značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Hrozbu takýchto následkov videl v tom, že v prípade
okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia predsedu žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie žalovaného ako orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2855-3000/2021 zo dňa

08.04.2021 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 42.737,43 eura, by došlo k nezvratnému finančnému
dopadu na rozpočet žalobcu, čo by malo značné následky na riadne zabezpečenie všetkých jeho úloh
pri výkone samosprávy aj s dopadom na obyvateľov obce s tým, že nebude schopný plne hradiť výdavky
na výkon všetkých samosprávnych pôsobností obce a hrozí i úplné ochromenie samosprávy. Správny
súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením

žalovaného k tomuto návrhu ako i ostatným spisovým materiálom v súdenej veci nezistil zákonný dôvod
pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že žalobca neosvedčil žiaden zo zákonných dôvodov
možnosti priznať odkladný účinok podanej správnej žalobe v zmysle ust. § 185 SSP a tvrdenia uvedené
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil.Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozia
žalobcovi ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotných konštatovaní a tvrdení žalobcu bez bližšieho
zdôvodnenia, preukázania týchto tvrdení a súvislostí zo strany žalobcu, tvrdená hrozba značnej

hospodárskej škody a finančnej škody na strane žalobcu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného, nevyplýva. Správny súd vo všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú
hrozbu odôvodňujúcu obavu značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Z tohto dôvodu dospel
správny súd i k tomu záveru, že žalobca nepreukázal, čo konkrétne je ohrozené, aké značné následky
hrozia v realizovaní úloh štátnej správy a na riadne zabezpečenie všetkých jeho úloh pri výkone

samosprávy, keďže nekonkretizoval žiadne „negatívne dôsledky“, ktoré tvrdil v návrhu za predpokladu
okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia predsedu žalovaného. Tvrdenia o „zaťažení rozpočtu
neúnosnou výškou uloženej pokuty a povinnosť jej okamžitej úhrady“, „neschopnosti plne hradiť výdavky
na výkon všetkých samosprávnych pôsobností obce“ „ úplnom ochromení samosprávy“ samé o sebe
neosvedčujú tvrdenú hrozbu vzniku značnej hospodárskej škody a finančnej škody na strane žalobcu.
Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore

s verejným záujmom.

12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) §

185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti,
že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy
právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Žiadosť
žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom

na hrozbu vzniku „negatívnych následkov“ v prípade zamietavého rozhodnutia o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, ktorá nie je podložená náležitou argumentáciou a dôkazmi na
preukázanie týchto tvrdení, nepostačuje.

13. Nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy

ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust.
§ 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút
odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil
zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý
z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného

účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť
abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu
vzniku týchto následkov.

14. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v prejednávanom
prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. V
kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný
účinok správnej žalobe, argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a žalovaného vo vyjadrení, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil

tvrdenú hrozbu vzniku značnej hospodárskej škody a finančnej škody na strane žalobcu, v spojení s
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

15. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie
nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov.

Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe v zásade odôvodňuje prechodný stav, keď by
okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma. Hoci SSP neobsahuje legálnu
definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať
kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu
pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými

podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte
nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad
individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol
negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázaťsvoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na
jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného
účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút.

16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.