Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Monika Hrašnová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/112/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516200499
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2516200499.2
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a zo sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade D. S., rod.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.. XXX, S. H. S., Česká republika, v 2/ rade D. E., rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. T. XXXX/XX, H., proti žalovanej: Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v
Bratislave, Limbová 5, 833 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti lekárskeho posudku žalovanej zo
dňa 24.09.2015, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním zo dňa 27.01.2016, nazvaným „Vydanie rozsudku a priznanie choroby z povolania“,
doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 28.01.2016, sa pôvodná žalobkyňa (R. S., nar. XX.XX.XXXX,
zomr.XX.XX.XXXX)domáhalazrušeniarozhodnutiaouznaníchorobyzpovolaniaaohrozeniachorobou
z povolania voči Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave (ďalej aj „klinika“), ktoré jej bolo
doručené dňa 24.10.2015 a zamietnuté pre nesplnenie kritérií pre priznanie choroby z povolania - nejde
o chorobu z povolania; zároveň žiadala, aby jej súd priznal „chorobu z povolania“. Nakoľko žalobkyňa R.
S. medzičasom, po podaní žaloby v predmetnej veci, zomrela (dňa 24.06.2016), Okresný súd Piešťany
uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi zomrelej žalobkyne, a to s D. S. (aktuálne žalobca
v 1/ rade) a D. E. (aktuálne žalobkyňa v 2/ rade). Žalobkyňa D. E. sa na výzvu súdu vyjadrila, že trvá
na podanej žalobe, ktorá je opodstatnená.
2. Dňa 25.06.2019 bolo Krajskému súdu v Trnave doručené uznesenie Okresného súdu Piešťany sp.
zn. 4S/1/2016 zo dňa 10.08.2018, právoplatné dňa 23.05.2019, ktorým Okresný súd Piešťany postúpil
vec na konanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu, majúc za to, že vec patrí do rozhodovania Krajského
súdu v Trnave ako vecne a miestne príslušnému súdu.
3. Krajský súd v Trnave ako súd správny vyslovil svoj nesúhlas s postúpením veci (sp. zn.
20S/112/2019-50 zo dňa 11.07.2019) z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a
postupom podľa § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „SSP“) vec predložil na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“).
4. Dňa 15.11.2019 bol Krajskému súdu v Trnave prípisom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1KO/14/2019 zo dňa 08.10.2019 vrátený spis vedený v tejto veci ako predčasne predložený s tým, že
správnysúdmávecpredložiťkompetenčnémusenátunajvyššiehosúdunarozhodnutieažpoodstránení
vád podania, na základe ktorých nie je možné určiť identitu predmetu konania (ktorá je z podania vo vecisamejnejasná).Kompetenčnýsenátnajvyššiehosúduvzávereprípisuuviedol,žeopätovnépredloženie
spisu kompetenčnému senátu bude možné len v takom prípade, ak pre taký postup bude dôvod.
5. V nadväznosti na pokyny kompetenčného senátu najvyššieho súdu správny súd za účelom
odstránenia vád podania zo dňa 27.01.2016 a zistenia predmetu konania uznesením sp. zn.
20S/112/2019 zo dňa 30.01.2020 vyzval podľa § 59 ods. 1 SSP žalobcov v 1/ a 2/ rade, aby v lehote
15 dní od doručenia uznesenia doplnili podanie tak, že
- riadne označia napadnuté rozhodnutie a deň jeho vydania, prípadne označia výroky, ktoré žalobcovia
napádajú, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo
opatreniu v súlade s § 182 ods. 1 písm. c) SSP.
- doplnia podanie v súlade s § 182 ods. 1 písm. e) a h) SSP, a to tak, že uvedú dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považujú napadnuté rozhodnutie
za nezákonné a čoho sa domáhajú, aký konečný návrh robia, t. j. uvedú návrh výroku rozhodnutia,
teda jasný, presný, zrozumiteľný a vykonateľný petit.
- doplnia podanie v súlade s § 57 ods. 1 písm. d) SSP, a to tak, že uvedú, čo žalobou sledujú.
- pripoja v súlade s § 182 ods. 2 písm. c) SSP jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia, prípadne
odvolanie proti rozhodnutiu Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave, podané žalobkyňou
dňa 03.11.2015 na Sociálnu poisťovňu.
6. V tomto uznesení boli žalobcovia zároveň podľa § 59 ods. 3 SSP poučení o následkoch nevyhovenia
výzve, t. j. že ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd
podanie odmietne uznesením.
7. Po predĺžení lehoty na doplnenie a opravu podania správnym súdom žalobkyňa v 2/ rade doručila
správnemu súdu dňa 02.06.2020 odpoveď na výzvu, v ktorej uviedla, že jej matke bol dňa 24.10.2015
doručený lekársky posudok zo dňa 24.09.2015, ktorým bolo konštatované nesplnenie kritérií pre
priznaniechorobyzpovolania,tedaženejdeochorobuzpovolania.Ďalejžalobkyňav2/radeuviedla,že
podľa posudku RÚVZ v Trnave v priestoroch bývalej Tesly a podľa záveru regionálnej hygieničky MUDr.
Q. P. nemožno vylúčiť príčinnú súvislosť medzi pracovnými podmienkami a vznikom profesionálneho
ochorenia, a aj podľa ošetrujúcej lekárky v Nitre, kde sa mama žalobkyne liečila, je druh rakoviny pľúc,
na ktorého následky zomrela, výlučne chorobou z azbestu. Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že podanou
žalobou sledujú uznanie choroby z povolania, nakoľko kritériá na priznanie choroby z povolania boli
splnené. Žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie lekárskeho posudku Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie, potvrdí chorobu z povolania a určí výšku náhrady škody a rozhodne
o vyplatení pre žalobcov v 1/ a 2/ rade.
8. K odpovedi na výzvu súdu žalobkyňa v 2/ rade pripojila fotokópiu záznamu z výkonu štátneho
zdravotného dozoru na pracovisku - Previerka priestorov výrobnej haly M5 bývalej spoločnosti TESLA
Piešťany zo dňa 17.06.2015, podpísaný regionálnou hygieničkou MUDr. Q. P., ďalej pripojila fotokópiu
prvej strany (neukončený text dokumentu) Posúdenia práce a pracovných podmienok vo vzťahu k
možnému vzniku choroby z povolania vystaveného dňa 19.06.2015 Regionálnym úradom verejného
zdravotníctva so sídlom v Trnave a fotokópiu stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
so sídlom v Trnave zo dňa 02.03.2020, adresovaného žalobkyni v 2/ rade v súvislosti s jej žiadosťou
o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópie spisu z prešetrenia podozrenia na vznik choroby z
povolania u matky žalobkyne.
9. Vzhľadom na neúplnosť odpovede žalobcov, resp. žalobkyne 2/ rade, na základe ktorej nebolo
možnéidentifikovaťpredmetsúdnehoprieskumuzákonnostianiorgánverejnejsprávy,ktorýbyprípadné
rozhodnutie alebo opatrenie vydal, ako aj z dôvodu domáhania sa uznania choroby z povolania ako
podmienky na prípadné priznanie nároku na úrazovú rentu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, príp. „zákon č. 461/2003
Z. z.“), Krajský súd v Trnave vyzval aj Sociálnu poisťovňu, aby oznámila správnemu súdu, či eviduje
konanie alebo skončené konanie o priznaní úrazovej dávky, príp. úrazovej renty alebo pozostalostnej
úrazovej renty po nebohej R. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, alebo či prišlo zo strany
dedičov, t. j. žalobcov v 1/ a 2/ rade, D. S. a D. E., k iniciovaniu takéhoto druhu konania po zomrelej R. S..
10. Sociálna poisťovňa, ústredie na výzvu tunajšieho súdu listom zo dňa 25.11.2020 (č. l. 94) oznámila,
že nebohá R. S. ani jej dediči (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) si neuplatnili nárok na úrazové dávky podanímžiadosti a nebolo začaté žiadne konanie v tejto veci, príp. v súvislosti s nárokmi úrazového poistenia.
Sociálna poisťovňa, ústredie zároveň uviedla, že podľa zaslaných dokladov (t. j. dokladov zaslaných k
žalobeanazákladevýzvysúdužalobkyňouv2/rade)jezrejmé,žeideospornúzákladnúpodmienkupre
priznanie nároku na úrazovú rentu, ktorou je uznanie choroby z povolania. Ku skutočnostiam uvedeným
v žalobe Sociálna poisťovňa uviedla, že dňa 05.11.2015 bolo Sociálnej poisťovni doručené odvolanie R.
S. proti rozhodnutiu Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave o neuznaní choroby
z povolania, pričom toto odvolanie Sociálna poisťovňa postúpila dňa 12.11.2015 prednostovi Kliniky
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave na priame vybavenie a o následnom vybavení
veci nemá Sociálna poisťovňa ďalšie informácie.
11. Z obsahu žaloby a jej doplnenia zo strany právnych a procesných nástupcov žalobkyne vyplýva, že
žalobkyňa, nebohá R. S., sa domáhala zrušenia rozhodnutia o uznaní choroby z povolania a ohrozenia
chorobou z povolania, pričom za predmet, proti ktorému smeroval neúplný petit žalobkyne, táto označila
lekársky posudok vypracovaný na žiadosť žalobkyne Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie v
Bratislave. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal „chorobu z povolania“. Tento posudok, o nepriznaní
choroby z povolania z dôvodu nesplnenia kritérií na jej priznanie (v spornom lekárskom posudku zo
dňa 24.09.2015 bolo konštatované, že nejde o chorobu z povolania), bol žalobkyni podľa jej vlastného
vyjadrenia doručený dňa 24.10.2015.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.
14.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 7 písm. f) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu
osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania,
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych
veciach.
16. Podľa § 32 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak.
17. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
19. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených
týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to
a) úrazový príplatok,b) úrazová renta,
c) jednorazové vyrovnanie,
d) pozostalostná úrazová renta,
e) jednorazové odškodnenie,
20. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej
schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
21. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty
v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na
rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas
ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej
rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom
maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
22. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely
odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými
v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s
týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo
vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.
23. Podľa § 89a zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového
veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
24. Podľa § 90 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak
a) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej
10% a najviac 40%,
b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný
dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%, alebo
c) mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z
dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%.
25. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý
zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť
určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
26. Podľa § 92 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas
ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.
27. Podľa § 92 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej
osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
28. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného,
ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové
odškodnenie.
29.Podľa§184ods.1zákonač.461/2003Z.z.dávkovékonaniesazačína,aktentozákonneustanovuje
inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu
dávky.
30. Žalobcovia sa domáhajú zrušenia rozhodnutia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v
Bratislave, pričom ide o kliniku Univerzitnej nemocnice Bratislava. Táto inštitúcia sa okrem iného
zameriava na diagnostiku, liečbu, posudzovanie a odškodňovanie poškodení zdravia z práce,
posudzovanie vplyvu pracovného prostredia a podobne. Lekársky posudok, ktorý vydala táto klinika dňa24.09.2015 a ktorý je napadnutý v predmetnom konaní, tak nie je rozhodnutím ani opatrením vydaným
orgánom verejnej správy, ale je lekárskym posudkom vydaným zdravotníckym zariadením.
31. Základnou procesnou podmienkou súdneho konania je právomoc súdu v správnom súdnictve.
32. Právomoc správnych súdov, ako základná procesná podmienka na konanie správneho súdu o
podanej žalobe, je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve
je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia, iného zásahu), zákonnosť postupu orgánu verejnej
správy predchádzajúca jeho vydaniu a ochrana pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Správny súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(§ 97 SSP). Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda taxatívne
určuje, aké rozhodnutia a opatrenia správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu
absencie právomoci správnych súdov. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 SSP zo súdneho
prieskumu sú predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho
prieskumu a negáciu tých správnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach
alebo sú spojené s inými než právnymi otázkami.
33. Predmetom prieskumu správneho súdnictva sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť
orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej
správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania,
resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho
vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť základné vymedzenie toho, čo správne súdy
nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy.
34. S prihliadnutím na účel vypracovania lekárskeho posudku klinikou zo dňa 24.09.2015, ktorým bolo
zrejme získanie podkladu pre uplatnenie nároku na úrazovú rentu, o ktorej rozhoduje Sociálna poisťovňa
podľa zákona č. 461/2003 Z. z., správny súd výzvou adresovanou Sociálnej poisťovni zisťoval, či bolo,
resp. je u nej vedené návrhové konanie vo veci niektorej z dávok úrazového poistenia súvisiace s
ochorením pôvodnej žalobkyne.
35. Ako už správny súd vyššie uviedol, v zmysle odpovede Sociálnej poisťovne na výzvu tunajšieho
súdu (zo dňa 25.11.2020), pôvodná žalobkyňa a ani jej právni nástupcovia (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) si
neuplatnili nárok na úrazové dávky podaním žiadosti na Sociálnu poisťovňu (§ 13 ods. 3 v spojení s §
184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), t. j. nebolo začaté a ani nie je vedené na Sociálnej poisťovni
žiadne správne konanie vo veci choroby z povolania pôvodnej žalobkyne, či už vo veci jej nároku na
úrazovú rentu (§ 88 zákona o sociálnom poistení) alebo vo veci ktoréhokoľvek nároku na úrazovú dávku
podľa § 13 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
36. Vzhľadom na to, že v dôsledku tvrdenej choroby z povolania nebolo a nie je vedené na
Sociálnej poisťovni žiadne správne konanie, ktorého výsledkom by bolo právoplatné rozhodnutie
Sociálnej poisťovne ako orgánu verejnej správy na úseku sociálneho poistenia, správny súd konštatuje
neexistenciu predmetu súdneho prieskumu (absencia právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia
vydaného orgánom verejnej správy; § 3 SSP), ktorého zákonnosť by mohol na podanú žalobu
preskúmať.
37. Zároveň správny súd konštatuje, že v rámci skúmania podmienok súdneho konania (svojej
právomoci konať vo veci podanej žaloby) nebolo možné identifikovať žiaden orgán verejnej správy,
voči ktorému by mala správna žaloba v súvislosti s napadnutým lekárskym posudkom smerovať, keďže
Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave nie je orgánom verejnej správy (§ 4 SSP) a
o priznaní úrazovej dávky z titulu choroby z povolania nie je oprávnená rozhodovať, pričom lekárske
posudky vypracované jej lekármi správne súdy nepreskúmavajú, pretože na základe Správneho
súdneho poriadku nie sú predmetom súdneho prieskumu zákonnosti.
38. Správny súd dodáva, že žalobou napadnutý lekársky posudok sám osebe (samostatne) nie je v
zmysle negatívnej enumerácie podľa § 7 písm. f) Správneho súdneho poriadku predmetom spôsobilým
súdneho prieskumu zákonnosti, pretože správne súdy takéto lekárske posudky (ako opatrenie, ktorého
vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby) nepreskúmavajú.39. Z vyššie uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnutý lekársky posudok
vypracovaný dňa 24.09.2015 lekárom Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave nie je
vec patriaca do správneho súdnictva, pretože nebol vydaný v správnom konaní a ani tento nevydal
orgán verejnej správy a zároveň samostatný lekársky posudok nie je predmetom spôsobilým súdneho
prieskumu zákonnosti, pretože môže byť len podkladom pre vydanie administratívneho rozhodnutia
orgánom verejne správy, ktorého vydanie sa však v tomto prípade nepreukázalo.
40. Správny súd pri posudzovaní procesných podmienok zistil existenciu neodstrániteľných vád v
procesných podmienkach, spočívajúcich v neexistencii rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v rámci
administratívneho konania (§ 2 ods. 2, § 3 SSP) orgánom verejnej správy (§ 4 SSP), ako aj v
predmete nespôsobilom súdneho prieskumu zákonnosti podľa § 7 písm. f) SSP, a preto postupom podľa
ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.
41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože žaloba žalobcov v 1/ a 2/ rade
bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od
doručenia uznesenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP).
Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.