Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 20, 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8C/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213401
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4317213401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevice,sudkyňouMgr.MáriouČernákovou,vprávnejvecižalobcov:1/H.H.,naneznámom

mieste, 2/ K. H., na neznámom mieste, obaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom
817 15 Bratislava, Búdkova 36, proti žalovanému: M. W., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX XX T. R., Š.Z. XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou KRION Partners s. r. o., so sídlom 811 06 Bratislava, Palisády
50, IČO: 36 858 617, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že H. H. a K. H. rod. G. sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej Správou katastra M. na LV
č. XXXX, obec M., k. ú. M., parcely registra „E“ ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere 96287 m2 v
podieloch po 1/2-ne, v správe Slovenského pozemkového fondu.

II. Žalobcom 1/ a 2/ sa voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a
dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Neznámi žalobcovia 1/ H. H. a 2/ K. H., zastúpení Slovenským pozemkovým fondom sa žalobou
podanou 02.12.2009 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra M.
na LV XXX1, obec M., k. ú. M., parcely registra „E“ ako parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 96287 m 2 v
podielochpo1-nevspráveSlovenskéhopozemkovéhofondu.Vnávrhuanapojednávaníbolouvedené,
že nehnuteľnosť je v zmysle Zákona č. 330/1995 Z. z. a § 16 ods. 1 Zákona č. 180/1991 Zb. v správe

Slovenského pozemkového fondu z dôvodu, že vlastník je nezistený. Aktívna legitimácia Slovenského
pozemkovéhofondujedaná§34ods.14Zákonač.330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,usporiadaní
pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v
znení neskorších predpisov. Správa katastra M. oznámila fondu, že H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. X U. - L. ako pôvodní vlastníci predali sporný pozemok a preukázali svoju
totožnosť osvedčenými kópiami občianskych preukazov, a že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný.
Pritom H. H. a K. H. rod. G. nemohli predať tieto nehnuteľnosti právnemu predchodcovi odporcu, nakoľko

tieto osoby nie sú vedené v registri obyvateľstva a neeviduje ich ani Mestský úrad U.. Identifikácia osôb
H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, U. - L. nikdy nebola preukázaná,
občianske preukazy, ktorými sa tieto osoby preukázali boli podľa evidencie na polícii vydané celkom
iným osobám. V obci U. N. žili osoby s totožnými menami a priezviskami, ale s inými dátumami narodenia
a tieto osoby predávali Štátnemu rybárstvu pozemky na PK vložke XXXX parc. č. XXXX o výmere 9
ha 5245 m2 k. ú. M. za účelom zriadenia rybníkov. Predávajúcimi podpísanou riadnou kúpnou zmluvou
fond nedisponuje. Nakoľko je zrejmé, že kúpnu zmluvu, ktorou H. H. a K. H. predali sporné nehnuteľnosti

podpísali iné osoby než vlastníci, v kúpnej zmluve nebola prejavená vôľa skutočných vlastníkov, je
právny úkon neplatný. Neplatná je preto kúpna zmluva uzatvorená medzi H. H. a K. H. rod. G. ako
predávajúci a spoločnosťou N., E.. A.. O.. ako aj kúpna zmluva uzatvorená medzi N., E.. A.. O.. ako
predávajúcim a E., ako kupujúcim z 22.07.2008 a následne aj kúpna zmluva ktorú uzatvorili spoločnosťE., E.. A.. O.. so žalovaným dňa 20.07.2009. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 10.02.2010 sp. zn. I. ÚS 50/2010 - 11. Naliehavý právny záujem spočíva v tom, že určovacou žalobou
sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.

2. Uznesením zo dňa 21.02.2013 sp. zn.: 6C/301/2009 - 398, právoplatným dňa 14.03.2013, pripustil
súd zmenu petitu návrhu.

3. Rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.: 6C/301/2009 - 404 zo dňa 19.04.2013 súd určil, že H. H.

a K. H. rod. G. sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra M. na LV XXXX obec M., k. ú. M.,
parcely registra „E“ ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere 96287 m2 v podieloch po 1 - ne, v správe
Slovenského pozemkového fondu. Žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Súd mal za preukázané,
že kúpna zmluva zo dňa 17.03.2008, vklad povolený 15.04.2008 pod V-1464/2008 je neplatná, nakoľko
predávajúce osoby neboli totožné s osobami vedenými ako vlastníci a tak nemali spôsobilosť na tento
právny úkon a teda neboli nositeľmi práv k predmetným nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho ani nemohli

platne previesť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť N., E.. A.. O.. Konštatoval tiež, že
následne nemôže byť platná ani ďalšia kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou N., E.. A.. O..
ako predávajúcim a spoločnosťou E., E.. A.. O.. a v konečnom dôsledku ani kúpna zmluva uzatvorená
medzi spoločnosťou E., E.. A.. O.. a žalovaným dňa 15.06.2009. Ak bol správou katastra povolený
vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy je daný len správny akt -

rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu (modus), chýba však platne uzavretá kúpna zmluva
(titulus). V súvislosti so žalovaným predostretou obranou spočívajúcou v skutočnosti, že nehnuteľnosti
nadobudol v dobrej viere, keď spoločnosť E., E.. A.. O.. bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako
skutočný a jediný vlastník, že nemal vedomosť o údajnom podvodnom nadobudnutí nehnuteľnosti a že
saspoliehalnato,ženehnuteľnosťnadobúdaodvlastníka,súddôvodil,žedobrávierajerozhodujúcalen

potiaľ, že ňou možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa tak, ako to vyplýva z § 129
a nasl. Občianskeho zákonníka a že s dobrou vierou súčasná právna úprava žiadne iné právne následky
nespája a teda ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi dobrá viera nie je takej intenzity, aby zabránila
vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda nemožno

uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoci i dobromyseľného nadobúdateľa.

4. Odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného rozsudkom sp. zn.: 5Co/336/2013 - 426 zo dňa
19.02.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalobcom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania a pripustil dovolanie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom zisteným

súdom prvého stupňa a mal za nesporné, že kúpnu zmluvu zo dňa 17.03.2008 uzavreli na strane
predávajúcich osoby neexistujúce, preto právnemu úkonu z ich strany potom absentuje vôľa i jej prejav,
avšakhlavnespôsobilosťtýchtoosôbnaprávneúkony.Ztohodôvodukonštatoval,žepredmetnázmluva
neplatná od počiatku a spoločnosť N., E.. A.. O.. nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
základe platnej kúpnej zmluvy. Argumentoval, že nejde o prípad, že by zmluva bola pri uzavretí platná

a titul nadobudnutia zanikol až následne (napríklad odstúpením od zmluvy), preto nemožno poskytnúť
ochranu ďalšiemu kupujúcemu, v takom prípade jeho vlastnícke právo nezostáva zachované na základe
dobromyseľnosti.

5. Voči rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol

uznesením sp. zn.: 2Cdo 150/2016 zo dňa 31.07.2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
13.05.2015 sp. zn. 5Co 336/2013 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že
odvolací súd pripustil dovolanie pre právnu otázku, ktorá nemá význam pre riešenie samotného prípadu
a poukázal na to, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ustálil, že predmetom odvolacieho
konania vo veci samej bolo vyriešenie otázky, či vlastnícke právo k nehnuteľnosti dobromyseľného

kupujúceho ako tretieho subjektu zostáva zachované vtedy, ak titul nadobudnutia vlastníckeho práva
predávajúceho k nehnuteľnosti vznikol na základe neplatne uzavretej kúpnej zmluvy s pôvodným
vlastníkom. Odvolací súd mal za vyriešené, že ak sa jedná o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a bol povolený vklad do katastra na základe absolútne neplatného právneho úkonu, je daný len modus,
t. j. spôsob nadobudnutia - vkladom do katastra, ale jasne chýba titulus, čiže platne uzavretá zmluva

- právny dôvod nadobudnutia, nemôže sa uplatniť námietka nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej
viere. V závere odvolací súd skonštatoval, že otázku dobromyseľnosti ďalšieho kupujúceho v prípade
nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade absolútne neplatného právneho úkonu od
počiatku už podrobne vyriešila rozsiahla judikatúra NS SR, od ktorej nemal dôvod sa odkloniť. NSSR vytkol odvolaciemu súdu, že neberúc ohľad na existujúcu situáciu a zistený skutkový stav pripustil
dovolanie a dovolaciemu súdu položil otázku, ktorú koncipoval tak, že jej zodpovedaním by dovolací
súd riešil problematiku nejednotnosti v judikatúre NS ČR. Odvolací súd však v odôvodnení svojho

rozhodnutia nijako nevysvetlil, v čom vidí zásadný právny význam vyriešenia ním nastolenej otázky
dovolacím súdom (sám ju ani nevyriešil). Dovolací súd poukázal na to, že otázkou zásadného právneho
významu treba rozumieť takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo
výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku
inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje

v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Nastolenú právnu otázku odvolacieho súdu, pre
ktorú pripustil dovolanie, za takúto nemožno považovať.

6. Odvolací súd následne uznesením sp. zn.: 12Co/114/2017 - 486 zo dňa 19.02.2019 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že v
judikatúre týkajúcej sa problematiky nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka došlo k posunu.

Súdy Slovenskej republiky pri rozhodovacej činnosti vychádzajú aj z judikatúry súdov Českej republiky.
Napríklad v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 25.02.2009 sp. zn. I. ÚS 143/07 a náleze ÚS ČR zo
dňa 11.05.2011 sp. zn. II. ÚS 165/11 sa uvádza, že princíp právnej istoty a ochrany vlastníckeho práva
a práv nadobudnutých v dobrej viere vedie k tomu, že je obvykle poskytovaná ochrana nadobúdateľovi
vlastníckeho práva. V prípade nadobudnutia od nevlastníka by bolo krajne nespravodlivé neposkytovať

ochranu právam nadobudnutým v dobrej viere. Osoby, ktorým dobrá viera nasvedčuje, totiž nenesú
žiadny diel zodpovednosti za neplatnosť zmluvy uzatvorenej medzi právnymi predchodcami a s ohľadom
na svoju dobrú vieru mohli v medziobdobí nemalým spôsobom zhodnotiť inkriminované nehnuteľnosti.
Osobe, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový
stav, naviac potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom

štáte poskytovaná ochrana. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve
ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery
v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva

pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z
obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože

tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list
vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Konštatoval tiež, že súd
prvej inštancie vôbec nezvážil pôsobenie dobrej viery, teda dobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Žalovaný namietal, že vlastnícke právo
nadobudol dobromyseľne, od predávajúceho, ktorý bol ako vlastník uvedený v katastri nehnuteľností a

on nemal vedomosť, že by nehnuteľnosť nadobudol podvodom. Súdu prvej inštancie uložil vysporiadať s
tvrdeniami žalovaného v tomto smere. Posúdiť dôkazy umožňujúce odpoveď na otázku, či možno dobrú
vieru žalovaného pri nadobudnutí nehnuteľnosti usudzovať. Ak by totiž nebol v dobrej viere, nebolo by
možné jeho vlastníckemu právu poskytovať ochranu. Argumentoval, že dôsledkom absencie náležitého
posúdenia a prísneho hodnotenia dobrej viery, je porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

Pokiaľ sa súd prvej inštancie s otázkou dobrej viery žalovaného riadne nezaoberal, nemožno jeho
skutkové zistenia považovať za ucelené a kompletné. Pre úplné zistenie skutkového stavu za účelom
posúdenia dobrej viery žalovaného je potrebné zaoberať sa aj existenciou pohľadávky žalovaného voči
spoločnosti E., E.. A.. O.., ktorá mala vzniknúť z pôžičky poskytnutej žalovaným tejto spoločnosti keď
podľa vyjadrenia žalovaného vrátenie pôžičky bolo realizované práve prevodom vlastníckeho práva k

predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie
výsluchom žalovaného za účelom zistenia skutočností týkajúcich sa jeho prípadnej dobrej viery pri
nadobudnutí vlastníckeho práva i s ohľadom na ním tvrdenú pôžičku spoločnosti E., E.. A.. O..

7. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu tak opätovne vec na nariadenom

pojednávaní prejednal. Súd vykonal výsluch žalovaného, ktorý na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k
uplynutiu dlhej doby od uskutočnenia tejto kúpnej zmluvy si na všetky okolnosti už presne nepamätá.
Pridržiava sa však svojej pôvodnej výpovede, v zmysle ktorej k tomuto obchodu pristúpil v dobrej viere.
V minulosti požičal spoločnosti E., E.. A.. O.. peňažné prostriedky, nepamätá si presne na aký účel,zrejme na nejaké zákazky, resp. obchodné veci, bola to suma 1.000.000,- Sk s tým, že mu ich mala po
nejakej dobe vrátiť, nepamätá si presne kedy. Konateľ tejto obchodnej spoločnosti mu po čase oznámil,
že mu tieto peňažné prostriedky asi nebude schopný vrátiť, a preto mu ponúkol ako protihodnotu tieto

pozemky.BolnaKatastrálnomúradevM.skontrolovaťvlastníkazapísanéhonaLV,pričomnauvedenom
LV bola ako vlastník zapísaná spoločnosť E.. Dohodli sa tak na vrátení tejto pôžičky prevodom spornej
nehnuteľnosti s tým, že sa tiež dohodli, že doplatí ako zvyšok kúpnej ceny sumu 5.000,- eur. Tento
doplatok bol spoločnosti E. zaplatený a došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.
Na otázku zástupcu žalobcov, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená pôvodne medzi dvomi veriteľmi a z

akého dôvodu bola nehnuteľnosť prevedená na žalovaného, žalovaný uviedol, že sa s C. L. dohodli, že
tento bude na predmetnej nehnuteľnosti zapísaný ako záložný veriteľ. Na ďalšiu otázku, či spoločnosť
E. previedla na C. L. ako protihodnotu nejakú nehnuteľnosť, žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o
tom, či spoločnosť E. previedla na C. L. ako ďalšieho veriteľa zo zmluvy o pôžičke nejakú nehnuteľnosť.
Na otázku, keď zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že pôžička bola splatná 01.08.2012 a prečo sa malo
plniť skôr, žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti pán M. ho oslovil, že zrejme nebude vedieť pôžičku

vrátiť, ponúkol mu tento pozemok a on s tým súhlasil. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa
bol žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam pozrieť na miesta, kde sa nehnuteľnosti
nachádzajú, žalovaný uviedol, že áno, bol sa. Na ďalšiu otázku, či po tom, čo bol uskutočnený prevod
nehnuteľnosti na jeho osobu sa dožadoval od spoločnosti E. vrátenia pôžičky, žalovaný uviedol, že nie,
nedožadoval.

8. Zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade
nepostačuje samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký
prípad dobromyseľnosti, s ktorým je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Samotná dobrá
viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom v katastri nehnuteľnosti nebude mať za následok

nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého mal
prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne neplatný.
V tomto rozsahu je pritom judikatúra na Slovensku vzácne jednotná. Poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 6Cdo/107/2011, ÚS SR I. 50/2010 ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa
26.01.2017, v ktorom rozhodnutí bol vyslovený názor, že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého

pri nadobúdaní vlastníckeho práva pri prevádzaní nehnuteľností má právotvorný účinok sama dobrá
viera (bez ohľadu na dĺžku doby po ktorú trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis
vlastníctva v katastri nehnuteľností zodpovedá právnemu stavu tých ustanovení právneho poriadku SR
o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú a v dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú vydržaciu
dobu. Z rozhodnutia citovala, že „dobrá viera týchto nadobúdateľov môže byť významná len potiaľ, že im

možnopriznaťvšetkyprávaapovinnostioprávnenéhodržiteľa.Dobrejvierealesúčasnýprávnyporiadok
žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi nie je takej intenzity,
aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti určenie uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami, pokiaľ
zápisvkatastrinehnuteľnostínezodpovedáskutočnosti,máskutočnosťprevahunadzápisomvkatastri“.
Zástupca žalobcov sa v záverečnej reči pridržal všetkých vyjadrení prednesených v konaní, či už v ústnej

alebo písomnej forme, s poukazom na citované rozhodnutia NS SR a ÚS SR navrhol, aby súd žalobe
vyhovel.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že kúpna zmluva medzi E. a žalovaným spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti kúpnej zmluvy a nie je v konaní sporné, že v čase prevodu

nehnuteľnosti bol vlastníkom nehnuteľnosti E.. Za predmet tejto kúpnej zmluvy žalovaný riadne zaplatil
o čom predložil súdu dôkaz. Pokiaľ ide o druhý aspekt veci a bez ohľadu na prípadnú platnosť alebo
neplatnosť kúpnej zmluvy, z judikatúry ÚS SR vyplýva, že v prípade ďalších prevodov nehnuteľností
pôvodná neplatnosť právneho úkonu nie je rozhodujúca. Podstatné v celej veci je to, či v tomto
prípade žalovaný nadobudol nehnuteľnosť dobromyseľne. Žalobca v celom konaní ani raz nespochybnil

dobromyseľnosť žalovaného. Za situácie, keď žalovaný preukázal úhradu kúpnej ceny, ktorej súčasťou
bola aj poskytnutá ale nevrátená pôžička, dobromyseľnosti žalovaného nemožnosť mať pochybnosti.
V konaní boli vypočuté všetky dotknuté osoby, vrátane žalovaného, K. M. a C. L., ktorý konal za E..
Je názoru, že v konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy a z obsahu výpovedí všetkých osôb
vyplývajú všetky okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy medzi E. a žalovaným a nie je

potrebné skúmať okolnosti prvej kúpnej zmluvy, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené od žalobcov na
spoločnosť N., E.. A.. O.. Skutočnosť, že rozhodujúca v celom prípade je ďalšia kúpna zmluva medzi
E. a žalovaným, vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu a má za to, že dobromyseľnosť
žalovaného bola v konaní preukázaná. Namietal, že súd oboznámil výpisy z registra trestov, ktoré bolizabezpečené už za účinnosti CSP a to aj s poukazom na uznesenie krajského súdu, z ktorého vyplýva,
čo malo byť v ďalšom konaní skúmané. Uviedol, že nerozumie tomu ako tieto odpisy z registra trestov
súviseli s dobromyseľnosťou žalovaného v kontexte toho, že nikto tento dôkaz nenavrhol a boli do spisu

zabezpečené bez akejkoľvek procesnej aktivity ktorejkoľvek strany sporu, v dôsledku čoho mal za to, že
došlo k porušeniu § 185 ods. 2 CSP, pričom poukázal na judikatúru ÚS podľa ktorej, ak súd zabezpečuje
dôkazy v rozsahu, ktoré strany navrhnú, alebo ktoré nie sú sporné, ide o porušenie práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s oboznámeným vyšetrovacím spisom uviedol, že
osoby, ktoré sú v ňom uvedené, vôbec nesúvisia s kúpnou zmluvou, ktorú uzatvoril žalovaný. Žalovaný

nikdy nebol trestne stíhaný v súvislosti s týmto prevodom. Poukázal na to, že z katastrálnych spisov musí
byť zrejmé, že spoločnosť E. disponovala predmetnými nehnuteľnosťami viac než rok, teda dostatočne
dlhú dobu na to, aby sa ktorákoľvek osoba mohla domnievať, že spoločnosť E. je skutočným vlastníkom.
Poukázal tiež na dozorovú právomoc prokuratúry, medzi ktorú patrí aj dohľad nad vykonanými vkladmi
vlastníckeho práva a že vklad vlastníckeho práva medzi spoločnosťou E. a žalovaným nikdy nebol
napadnutý. Argumentoval, že zástupca žalobcov nikdy nespochybnil dobromyseľnosť žalovaného a v

celom konaní argumentoval iba zásadou „nemo plus iuris“, ktorú považuje za bezvýnimočnú. Keďže sa
zástupca žalobcov odvoláva na rozhodnutie I. ÚS 50/2010, on poukazuje na rozhodnutie I. ÚS 549/2015.
V tomto rozhodnutí sa s rozhodnutím, na ktorý poukázal zástupca žalobcov ÚS SR vysporiadal a
považuje ho za prekonaný a podľa ktorého, už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie
ochrany k vlastníckemu právu.

10. Právny zástupca žalovaného v záverečnej uviedol, že z rozhodnutí, na ktoré poukázal zástupca
žalobcov nevyplýva, ako sa vzťahujú na žalovaného, nakoľko ich neaplikuje na skutkový stav, ktorý sa
týka žalovaného a na jeho dobromyseľnosť. Spoločnosť E. bola vlastníckom predmetnej nehnuteľnosti
viac než rok a bola dlžníkom žalovaného, ktorú skutočnosť nespochybňuje ani žalobca, preto celá

transakcia mala aj obchodný význam, nebola fiktívna a žalovaný svoju dobromyseľnosť preukázal
hospodárskou podstatou celej transakcie. Žalobu tak navrhol zamietnuť v celom rozsahu a priznať
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Na základe vykonaného dokazovania pozostávajúceho jednak z listinných dôkazov, výsluchu

žalovanéhoasvedkov,prednesovstránsporunapojednávaniach,súdzistiltentoskutkovýaprávnystav:

12. Sporné nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v Správe katastra M. na č. LV XXXX, k. ú. M., obec M.,
parcely registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 96 287 m2, ako vlastníctvo H. H. v 1 - ne a
K. H. rod. G. v 1 - ne.

13. V súčasnosti je nehnuteľnosť vedená na LV XXXX, k. ú. M., obec M., parcely registra „E“, parc. č.
XXXX, orná pôda o výmere 96 287 m2 a parc. č. XXXX orná pôda o výmere 21 728 m2 ako vlastníctvo
žalovaného. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č. V-2473/2009 zo dňa 20.07.2009. V časti C:
ŤARCHY sa uvádza vecné bremeno v prospech Q. Y. K.. E.. R., B.: XX XXX XXX, vecné bremeno v

prospech Q. H. E. K.. E.. U., B.: XX XXX XXX, vecné bremená v prospech Q. N., K.. E.., B.Č. XX
XXX XXX a tiež V-4588/2008 - záložné právo na úver poskytnutý záložným veriteľom: C. L., A.. L., nar.
(XX.XX.XXXX), bytom O. XX, XXX XX R. - D., zo zmluvy zo dňa 01.08.2008, na pozemok reg. „E“,
parc. č. XXXX.

14. Nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili ako predávajúci H. H. nar. XX.XX.XXXX
v 1 - ne a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX v 1 -ne, obaja bytom Š. X U. - L. s kupujúcim N., E.. A..
O.. R. XXX, H.Ý. G., konateľ A. C., dňa 17.03.2008, vklad povolený 15.04.2008 V-1564/2008, predala
spoločnosť N., E.. A.. O.. kúpnou zmluvou zo dňa 02.06.2008 kupujúcemu obchodnej spoločnosti E., E..
A.. O.. so sídlom V. XX, E. I., konateľ K. M., vklad povolený pod V-31/2008 dňa 22.07.2008. Následne

spoločnosť E., E.. A.. O.. v zastúpení C. L., kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2009 predala nehnuteľnosť
odporcovi, vklad povolený 20.07.2009 pod V-2473/2009. Účastníci kúpnej zmluvy uzatvorili zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vklad pod V-4588/2008 dňa 02.09.2008.

15. Pátraním po osobách uvádzaných v kúpnej zmluve zo dňa 17.03.2008 V-1564/2008 súd zistil, že H.

H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X U. - L., nie sú prihlásení v meste U.
na trvalý ani prechodný pobyt, evidovaní nie sú ani v Centrálnom registri obyvateľov SR. Ani správca
bytového domu na ulici Š. X, U. - L., neeviduje v uvedenom období rokov 2008 tieto osoby ani ako
vlastníkov a ani ako nájomníkov, čo vyplýva z e-mailovej správy zaslanej 17.10.2012. Z vyjadrenia ObceU. N. vyplýva, že osoby H. H. nar. XX.XX.XXXX a K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX v obci nikdy nebývali
a ani nebývajú. Z obce pochádza K. H. rod. G. nar. XX.XX.XXXX, zomrelá v roku XXXX H. R..

16. Okresné riaditeľstvo PZ Nitra oznámilo, že občianske preukazy s číslami E. XXXXXX a N.
XXXXXX, ktoré mali byť vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Nitra dňa 12.06.1997
resp. 13.04.1997, boli vydané Okresným riaditeľstvom PZ Turčianske Teplice. Zo správy Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Martin zo dňa 18.10.2012 možno zistiť, že občianske preukazy s
uvedenými číslami boli vydané v Turčianskych Tepliciach na celkom iné osoby. Zisťované občianske

preukazy číslo E. XXXXXX a E. XXXXXX sa vo fotokópii nachádzajú v spise Správy katastra M.
V-1564/2008 s overením pravosti s originálom.

17. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Levice, Úrad justičnej a kriminálnej polície uznesením
zo dňa 05.02.2010 začal trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona a za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, pretože
neznámy páchateľ dňa 15.04.2008, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.2008, uzavretej medzi
obchodnou spoločnosťou N., E.. A.. O.., R. XXX, H. G., B.O.: XX XXX XXX, zastúpenej A. C.,
konateľom ako kupujúcim a H. H., nar. XX.XX.XXXX a K. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale
bytom Š. X, U. - L. ako predávajúcimi, dosiahol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam -

pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., okres M., a to parcely registra: „E“, parcelného
čísla XXXX - orná pôda o výmere 96 287 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastri
nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v U. - Správa katastra M., tým spôsobom, že dňa
19.03.2008 Katastrálnemu úradu U. - Správe katastra M., predložil návrh na vklad vlastníckeho práva k
uvedeným nehnuteľnostiam, ku ktorému okrem zákonom požadovaných príloh, priložil aj notárom C.. K.

I. „osvedčené“ kópie občianskych preukazov znejúcich na mená predávajúcich a to kópiu Občianskeho
preukazu číslo E. XXXXXX vydaného OR PZ Nitra, znejúceho na meno H. H., nar. XX.XX.XXXX, kópiu
Občianskeho preukazu číslo E. XXXXXX vydaného OR PZ Nitra, znejúceho na meno K. H., rod. G.,
nar. XX.XX.XXXX, na ktorých v čase pred predmetným prevodom bol vyššie vymedzený pozemok
vedený, ktorých vlastníctvo nebolo evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností - známi vlastníci

s nezisteným pobytom, čím spôsobil nezisteným vlastníkom H. H. a K. H., rod. G., ktorých pozemky sú
v správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava, regionálne pracovisko Levice, škodu vo výške
najmenej 68.776,- eur, pričom na neznámom mieste, v bližšie nezistenom čase pred 15.04.2008, bližšie
nezisteným spôsobom, vyrobil kópiu občianskeho preukazu znejúceho na meno H. H., nar. XX.XX.XXXX
číslo E. XXXXXX vydaného OR PZ Nitra a kópiu občianskeho preukazu znejúceho na meno K. H., rod.

G., nar. XX.XX.XXXX číslo E. XXXXXX a tieto opatril falošným osvedčením notára o ich pravosti. Trestné
stíhanie sa viedlo pod č. ČVS: ORP - 22/OEK - LV - 2010.

18. V uvedenom konaní svedok A. C. vypovedal, že kúpnu zmluvu, ktorú uzatvorila jeho spoločnosť
N., E.. A.. O.. s H. H. a K. H., vybavoval C. N. Q. R. A., jedná sa o tú istú osobu ako v prípade Kúpnej

zmluvy zo dňa 29.04.2008, teda bola to osoba, s ktorou ako konateľ spoločnosti W. L., E.. E. A.. O..
uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu. K okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.2008, uviedol,
že s odstupom času si na detaily nepamätá a určite jej uzatvorenie prebehlo štandardným spôsobom,
ako pri iných kúpach a predajoch, zmluva je to jednoduchá, jasná. Nakoľko sa nejednalo o výraznú
investíciu a ponúknutá kúpna cena bola dobrá, kúpil túto ornú pôdu napriek tomu, že sa nachádzala

až v okrese M.. Na otázku vyšetrovateľa, ako si vysvetľuje, že kúpna zmluva zo dňa 29.04.2008, ktorú
ako konateľ spoločnosti W. L., E.. E. A.. O.. uzatvorili s C. N. a kúpna zmluva zo dňa 17.03.2008, ktorú
ako konateľ spoločnosti N., E.. A.. O.. uzatvoril s H. H. a K. H., má rovnakú formu a či bol osobne pri
rokovaní o predmetnej zmluve s predávajúcimi uviedol, že obe zmluvy zariaďoval a priniesol pán N. a na
to, či osobne videl predávajúcich si nespomínal. Kúpnu cenu vyplatil k rukám pána N. a nakoľko neboli z

Katastra nehnuteľností žiadne námietky až do začatia vyšetrovania, nebol dôvod myslieť si, že je niečo
nesprávne. Pokiaľ ide o to, akým spôsobom naložil s takto nadobudnutými nehnuteľnosťami uviedol, že
rovnako ako v prípade pozemkov vo vlastníctve W. L., E.. E. A.. O.. aj tieto predal spoločnosti E. E.. A..
O.., nakoľko to bol jeho obchodný partner a jednalo sa o pozemky v rovnakej lokalite. K osobám K. M.
Q. E. I., C. L. Q. R., M. W. Q. T. R. H. O. N. E. uviedol, že s týmito osobami sa pozná z mesta Bratislava.

Pokiaľ ide o K. M. s tým mal obchodné vzťahy, aj s ostatnými osobami by svoj vzťah charakterizoval
ako obchodný.19.VovyšetrovacomspisesanachádzajúajfotokópiestránokoverovacejknihyBratislava-Starémesto,
v ktorej sa nenachádzajú overené podpisy predávajúcich, čo dosvedčila aj pracovníčka matriky G. Q..
Notárka C.. I., ktorá mala overiť originály občianskych preukazov vo svojom notárskom úrade, poprela

pravosť použitých pečiatok s tým, že na jej úrade neboli občianske preukazy overené. Trestné stíhanie
je prerušené uznesením zo dňa 29.11.2010, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie proti určitej osobe.

20. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej

polície v Leviciach, číslo ČVS: ORP - 618/OEK - LV - 2008 vyplýva, že uznesením zo dňa 28.08.2008
bolo začaté trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. l, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
preto, že dňa 02.06.2008 Správa katastra M. pod č. konania 2539/2008 povolila vklad vlastníckeho
práva ohľadne prevodu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. M.- parcela registra „E“, č. XXXX- orná
pôda o výmere 2091 m2, a to na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.04.2008 v Bratislave medzi
kupujúcim: W. L., E.. E. A.. O.., B.: XX XXX XXX, E. E. H. R., Z.. D. Č.. XX, v zastúpení konateľom A. C. a

predávajúcim: C. N., U.. XX.XX.XXXX, F. R.F. R. - A., Z.. Z. Č.. X, ktorej predmetom kúpy bola uvedená
nehnuteľnosť, avšak skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je C. N., U.. XX.XX.XXXX, F. R.
Z.. R. Č.. X, M., ktorému bola vyššie uvedeným konaním spôsobená škoda vo výške cca 1.000.000,- Sk.
Trestné stíhanie je prerušené uznesením zo dňa 17.07.2009, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

21. Žalovaný na pojednávaní pred tunajším súdom dňa 02.04.2012 uviedol, že firma E. mu dlhovala
jeden milión Sk, ktoré mu neboli schopný, vrátiť a tak mu raz ponúkli tento pozemok, že či by som ho v
rámci vyplatenia dlhu nekúpil. Bol pozrieť, kde leží pozemok, bol si na katastri overiť, kto je zapísaný na
LV a zistil, že táto firma a tak nemal žiadne pochybnosti o tom, že by niečo nebolo v poriadku. Nepozná

C. N., ale pozná K. M. aj C. L.. O tom, že by bol nejaký problém nemal ani tušenie, pretože sa nezaujímal
o to, akým spôsobom E. nehnuteľnosť nadobudol. Nehnuteľnosť kúpil za jeden milión Sk, ktoré mu firma
dlhovala a ešte doplatil 5000,- eur. Nepamätá si, akým spôsobom získal finančnú hotovosť, ale myslí,
že prevažnú väčšinu tejto sumy mal doma v hotovosti a už nevie, či si od niekoho ten zvyšok požičal,
pamätá si len, že ich v hotovosti požičal tejto firme a so spoločnosťou E. má spísanú zmluvu o pôžičke.

Pána L. poznal, je to jeho kamarát a ten sa zaručil, že keď požičia tieto peniaze, že ho neoklamú, že sa
nemusí obávať požičať peniaze, a preto súhlasil s takouto pôžičkou. Podnikal v oblasti kúpy a predaja
tovarov, pán L. je jeho dlhoročný, možno 15 ročný kamarát, ktorému dôveroval, niektoré obchodné veci
riešili aj spoločne a tak mu veril. Na otázku zástupcu žalobcov, aby sa žalovaný vyjadril, v prospech koho
je záložné právo na nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že sa pamätá tak, že tuší, že tam majú elektrárne

zriadené. Na otázku súdu, či pozná osud pána C. uviedol, že nevie čo je v súčasnosti s ním a taktiež
nevie, kde je pán K. M..

XX. C. L. vypočutý ako svedok na tom istom pojednávaní uviedol, že pozná konateľa spoločnosti E.
pána M. K., ktorý v čase keď sa realizovala kúpa predmetného pozemku so žalovaným, bol vo výkone

trestu odňatia slobody. Tak mu udelil generálnu plnú moc, aby zrealizoval predaj tohto pozemku pánovi
W.. Nemá právnické vzdelanie a ani nepôsobí, ani predtým nepôsobil vo firme E., len ho konateľ
spoločnostipoveril,abytotozrealizoval,komunikovalicezadvokátapánaM..Naotázkusúdu,prečoteda
nerealizoval túto kúpu advokát pána M. uviedol, že pán M. ho poveril, aby túto kúpnu zmluvu zrealizoval.
Myslí si, že pán M. s pánom W. už boli predtým dohodnutí na tejto transakcii a on to len zrealizoval,

vybavil všetky náležitosti okolo toho. Vo vzťahu k žalovanému uviedol, že sa dá povedať tak, že je to
jeho kamarát. Žalovaný mu dal do ruky 5.000,- eur, ktoré on potom odovzdal pánovi M., keď sa vrátil z
výkonu trestu odňatia slobody a túto sumu prijal riadne do účtovníctva svojej firmy. N otázku súdu, či vie
o nejakej pôžičke, ktorú mal poskytnúť žalovaný, svedok uviedol, že niečo o tom vie, že žalovaný požičal
jeden milión Sk firme, pán M. a žalovaný sa kontaktovali prostredníctvom neho, oni však už potom konali

medzi sebou, oni si to riešili. Už sa celom presne nepamätá ako to bolo. Na otázku súdu, či pozná pána
a pani H., pána C. a N. svedok uviedol, že pozná pána C., ostatné mená sú mu neznáme. Na otázku
súdu, či vie za akú cenu žalovaný kúpil predmetný pozemok uviedol, že žalovaný kúpil pozemok za
5.000,- eur, je to podľa zmluvy. Na otázku zástupcu žalobcov, či svedok vie, kde sa pozemok v prírode
nachádza, uviedol, že áno, bol to pozrieť za tým účelom, že keď už niečo rieši, aby vedel, kde to je a

ako to vyzerá. Vybavoval všetko okolo toho, čo treba ku kúpnej zmluve, bol aj pre list vlastníctva. Už si
nepamätá, či spisoval tú kúpnu zmluvu osobne alebo ju spísal nejaký právnik, kúpnu zmluvu za E. I. ako
zástupca podpisoval on. Na otázku zástupcu žalobcov, odkedy sa svedok so žalovaným pozná, svedok
uviedol, že asi 6 - 7 rokov, nepamätá si to presne, už niekoľko rokov sa poznajú. Pokiaľ ide o to, či sa lenpoznajú, alebo sú aj priatelia, v podstate môže povedať, že sú priatelia. Na otázku zástupcu žalobcov,
či so žalovaným mali navzájom nejaké záväzky, či spolupracovali, svedok uviedol, že so žalovaným
spolupracovali, ale ďalej sa k týmto veciam nebude vyjadrovať.

23. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2008, predloženej súdu dňa 28.05.2012 vyplýva, že táto bola
uzatvorená nielen medzi obchodnou spoločnosťou E., E.. A.. O.. a žalovaným, ale aj svedkom C. L., U..
XX.XX.XXXX, na základe ktorej mali žalovaný a C. L. požičať spoločnosti E., E.. A.. O.. sumu 2.000.000,-
Sk. Dlžník (E., E.. A.. O..) sa zaviazal splatiť peňažný dlh najneskôr do 01.08.2012 spolu s úrokom vo

výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, platnej ku dňu splatnosti splátky s tým, že dlžník
je povinný každému z veriteľov splatiť po 1 dlhu. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka
z predmetnej zmluvy bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam na základe osobitnej
zmluvy a záložné právo nezanikne skôr, ako bude splatený celý dlh. Zmluvou o zriadení záložného práva
zo dňa 01.08.2008 bola pohľadávka oboch veriteľov vyplývajúca z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke
zabezpečená záložným právom k spornej nehnuteľnosti, pričom hodnota založenej nehnuteľnosti bola

zmluvnými stranami stanovená na 2.500.000,- Sk. Z účtovných dokladov spoločnosti E., E.. A.. O..
vyplýva, že predmetná obchodná spoločnosť eviduje vo svojom účtovníctve úhradu za pozemok vo
výške 5.000,- eur. Z listu vlastníctva týkajúceho sa spornej nehnuteľnosti vyhotoveného dňa 03.09.2008,
v časti B: VLASTNÍCI A INÉ OPRÁVNENÉ OSOBY je uvedený vlastník: E., E.. A.. O.., V. XX, E. I.,
D. XXX XX, E., B.: XX XXX XXX, spoluvlastnícky podiel: 1/1 a z časti C: ŤARCHY, vyplýva zriadenie

záložného práva, V-4588/2008 - záložné právo na úver poskytnutý záložnými veriteľmi: M. W., A.. W.
U.. (XX.XX.XXXX), R. Š. Č.. XXX, XXX XX T. R. a C. L., A.. L. U.. (XX.XX.XXXX), R. O. Č.. XX, XXX XX
R. - D., zo zmluvy zo dňa 01.08.2008, na pozemok reg. „E“, parc. č. XXXX.

24. Svedok K. M., konateľ obchodnej spoločnosti E., E.. A.. O.. vypočutý na pojednávaní dňa 14.09.2012

uviedol, že v roku 2008 mu bol brat A. C., H. C., dlžný pomerne veľkú finančnú čiastku a tak mu navrhol,
že A. má na predaj pozemok a či ho nemá záujem kúpiť. Následne zostal on dlžný pánovi W. a L.
a tak sa dohodli, že mu tie pozemky predajú. Síce boli veritelia dvaja, ale oni sa medzi sebou takto
dohodli, je to ich záležitosť, prečo kúpil pozemok len jeden, on sa o to nezaujímal. Na otázku súdu, či
si nevšimol, kedy kúpil nehnuteľnosť pán C. uviedol, že toto si nevšímal, neskúmal to, len si zistil, či

na nehnuteľnosti neviaznu nejaké ťarchy a rozhodol sa pozemok kúpiť. Na otázku, či pozná žalobcov a
pána N. uviedol, že tieto mená mu vôbec nič nehovoria. Na otázku zástupcu žalobcov, či zabezpečenie
pohľadávky uskutočnili a z akého dôvodu, či sa poznajú s pánom C. a v akom sú vzťahu, svedok uviedol,
že môže povedať, že pán C. je jeho kamarát, už sa však tak nestýkajú. Zabezpečovací prevod urobili z
dôvodu, aby bolo isté, že tie peniaze sa nestratia, môže povedať, že aj pán L. a pán W. boli jeho priatelia,

boli to predovšetkým obchodní partneri. H.Í. C. bol aj jeho obchodný partner, potom zanechal podnikanie
a on ho zamestnal a keďže H. mal voči nemu určité záväzky, skontaktoval ho so svojím bratom A. a tak
na vyrovnanie týchto záväzkov uzavreli kúpnu zmluvu.

25. Pred dožiadaným súdom bol ako svedok vypočutý A. C.. Vyjadril sa tak, že si už nepamätá

podrobnosti o tom, ako sa dozvedel o možnosti kúpy predmetných nehnuteľností, kupoval
prostredníctvom sprostredkovateľa C. N., kúpnu cenu vyplatil sprostredkovateľovi. S predávajúcimi sa
nestretol, všetko vybavoval C. N., ktorému vyplatil aj kúpnu cenu za nehnuteľnosti, a ktorý zariadil
aj spísanie kúpnej zmluvy a aj podpisy zabezpečoval pán N.. Nepamätal si, či s C.. N. spísal
sprostredkovateľskú zmluvu. Podľa svedka bol C. N. starší pán príjemne vyzerajúci, s ktorým sa stretol

aj pri iných obchodných stretnutiach. Dostal podpísané a overené zmluvy, ktoré postúpil na kataster
nehnuteľností a vec považoval za vybavenú. Vo veci bol vypočúvaný aj políciou a tam sa nachádzajú
jeho výpovede.

26. Z odpisu registrov trestov A. C., K. M., M. W. a C. L. zo dňa 28.08.2019 vyplýva, že ide o osoby v

minulosti súdne trestané, avšak vo veciach, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia.

27. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.28. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

29. Podľa § 123 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním.

30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

31. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.
32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

34. Podľa § 40 ods. 3 vety prvej pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je
platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

35. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

36. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

37. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

38. Predmetom sporu v danej veci bola určovacia žaloba v zmysle § 137 písm. c) CSP. Naliehavý

právny záujem žalobcov na určovacom petite považoval súd za daný, keď zo zápisu vo verejnom registri
vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému a len takýmto určením môžu byť odstránené konštitutívne
účinky vkladu do katastra nehnuteľností, resp. možno dosiahnuť zhodu medzi skutočným vlastníckym
stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

39. Súd v ďalšom riešil vecnú legitimáciu strán sporu. Slovenský pozemkový fond za štát a neznámych
vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu alebo ktorých vlastník nie je
známy a to aj vtedy, ak je vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov sporné v zmysle § 34 ods. 14
Zákona č. 330/1991 Zb. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) Zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov

s pozemkami nezistených vlastníkov. V danom prípade podľa zápisu v Správe katastra M. na LV XXXX,
k. ú. M., parcely registra „E“, sú ako vlastníci vedení H. H. a K. H. rod. G. bez ich bližšej identifikácie ako
neznámi vlastníci. Z toho dôvodu koná za nich pozemkový fond.

40. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, tú mal súd za preukázanú z listu vlastníctva k

spornej nehnuteľnosti, na ktorom je ako súčasný vlastník evidovaný žalovaný.

41. Ako predbežnú skúmal súd otázku platnosti zmlúv, ktorými malo dôjsť k postupnému prevodu
nehnuteľností. Bolo preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola postupne kúpnymi zmluvami prevádzaná
na ďalšie subjekty a k poslednému prevodu došlo na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný so

spoločnosťou E., E.. A.. O.. dňa 15.06.2009, vklad povolený 20.07.2009 pod V-2473/2009. Súd skúmal
ako predbežnú otázku platnosť nielen poslednej kúpnej zmluvy ale aj dvoch predchádzajúcich. Nie je
potrebné, aby v prípade viacnásobných prevodov boli žalované aj ďalšie osoby, ktoré nehnuteľnosť
pôvodnevlastnili(I.ÚS20/2010).Vykonanýmdokazovanímmalsúdzabezpečne preukázané,žeosobyH. H. U.. XX.XX.XXXX a K. H. A.. G. U.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. X, U. - L., nie sú osoby totožné s
vlastníkminehnuteľnostíevidovanýmivSprávekatastraM.naLVXXXXakoH.H.aK.H.A..G..Dokonca
má za preukázané, že osoby vystupujúce ako predávajúci v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 17.03.2008

s obchodnou spoločnosťou N., E.. A.. O.., vklad pod V-1564/2008, vôbec neexistujú. Tieto osoby nie sú
evidované v centrálnom registri obyvateľov a ani v evidencii obyvateľstva mesta U., z vyjadrenia správcu
bytového domu v U. vyplynulo, že takéto osoby neregistruje ani ako vlastníkov a ani ako nájomníkov.
Občianske preukazy, ktorými sa legitimovali, boli vydané pre iných občanov a políciou v inom meste než
v meste U.. Obci U. N., odkiaľ s najväčšou pravdepodobnosťou pôvodne evidovaní vlastníci pochádzajú,

sú uvedené osoby neznáme. Neznáma je aj osoba C. N., ktorý mal byť údajne sprostredkovateľom pri
uzatváraní kúpnej zmluvy. Keďže osoby, ktoré sú na strane predávajúcich účastníkmi kúpnopredajnej
zmluvy uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou N., E.. A.. O.. nikdy neexistovali, potom právnemu úkonu
zo strany predávajúcich absentuje vôľa i jej prejav, avšak hlavne spôsobilosť týchto osôb na právne
úkony. Z uvedeného dôvodu je potom predmetná kúpna zmluva absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 a §
38 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podporne aj s poukazom na § 40 ods. 1 OZ) a obchodná spoločnosť

N., E.. A.. O.. nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe platnej kúpnej zmluvy. Absolútne
neplatná zmluva o prevode nehnuteľnosti, je neplatná od začiatku a hľadí sa na ňu, ako keby nebola
vôbec uzavretá. Preto k prevodu nehnuteľnosti v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti fakticky nedošlo, a teda ani ďalšie subjekty nemohli
túto nehnuteľnosť nadobudnúť. Z uvedeného možno tak vyvodiť, že následne nemôže byť platná ani

ďalšia kúpna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou N., E.. A.. O.. ako predávajúcim a spoločnosťou
E., E.. A.. O.. ako kupujúcim dňa 02.06.2008, vklad povolený 22.08.2008 pod V-3148/2008, a v
konečnomdôsledkuanikúpnazmluvauzatvorenámedzispoločnosťouE.,E..A..O..ažalovanýmzodňa
15.06.2009, vklad povolený 20.07.2009 pod V-2473/2009. Prvá kúpna zmluva je absolútne neplatná,
prvý kupujúci sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech

ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého
kupujúceho.

42. V zmysle judikatúry ÚS SR a NS SR, ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto
nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranou dobej viery nadobúdateľa, ak

je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva
nadobudol. Súd sa tak v ďalšom priebehu konania musel vysporiadať s kolíziou dvoch ústavných hodnôt
a síce princípom ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípom ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 2Cdo/238/2018 zo dňa 31.10.2019,
v ktorom tento poukázal na dve skoršie rozhodnutia NSSR sp. zn.: 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.06.2017

a sp. zn.: 6Cdo/71/2011, uviedol, že v súvislosti s riešením kolízie vyššie uvedených princípov dovolací
súd zastal názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac
práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ
je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva
nadobudol. V odôvodnení uvedených rozhodnutí bolo dovolacím súdom konštatované, že dobrá viera

musí byť hodnotená veľmi prísne. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako
možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak
nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na
okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne
obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého

práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.

43. Žalovaný v konaní namietal, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, keď spoločnosť E., E.. A..
O.. bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľností ako skutočný a jediný vlastník, že nemal vedomosť
o údajnom podvodnom nadobudnutí nehnuteľnosti a že sa spoliehal na to, že nehnuteľnosť nadobúda

od vlastníka dobromyseľne, od predávajúceho, ktorý bol ako vlastník uvedený v katastri nehnuteľností
a nemal vedomosť, že by tento nehnuteľnosť nadobudol podvodom.

44. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého, ochranu skutočného
vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť

ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, a to pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol, pričom dobrá viera musí
byť zároveň hodnotená veľmi prísne, dospel tak súd k záveru, že v súdenej veci je potrebné posúdiť
dobrú vieru žalovaného vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, a to nevynímajúc okolnosťamiprevodu spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.2008 až po kúpnu zmluvu, na
základe ktorej nadobudol vlastnícke právo žalovaný, keď z výsluchu žalovaného ako aj z výsluchu
konateľov obchodných spoločností (a osoby zastupujúcej prevádzajúcu obchodnú spoločnosť), medzi

ktorými k postupnému prevodu vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti došlo vyplýva, že všetky
osoby zúčastnené na týchto prevodoch sa navzájom poznali, pričom svoje vzájomné vzťahy označili
za priateľské, prípadne obchodné. V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že za obdobie len
niečo vyše jedného roka, došlo k postupnému prevodu predmetnej nehnuteľnosti trikrát a to na základe
kúpnych zmlúv zo dňa 17.03.2008, zo dňa 02.06.2008 a zo dňa 15.06.2009.

45. V konaní bolo preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa 17.03.2008 uzavreli na strane predávajúcich
osoby neexistujúce, preto predmetnému právnemu úkonu z ich strany absentuje vôľa i jej prejav, ale
hlavne spôsobilosť týchto osôb na právne úkony. Z toho dôvodu je predmetná zmluva neplatná od
počiatku a spoločnosť N., E.. A.. O.. nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe platnej
kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na trestné stíhania, ktoré sa viedli pred

ORPZ Levice, úrad justičnej a kriminálnej polície, a to pod číslom ČVS:ORP - 618/OEK - LV - 2008
a pod číslom ČVS:ORP - 618/OEK - LV - 2008, v rámci ktorých bol v postavení svedka vypočutý A.
C., ktorý ako konateľ obchodnej spoločnosti N., E.. A.. O.. uzatvoril s H. H. s dátumom narodenia
XX.XX.XXXX a K. H. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX, kúpnu zmluvu dňa 17.03.2008, predmetom
ktorej je sporná nehnuteľnosť, a ktorou mala byť nezisteným vlastníkom spôsobená škoda najmenej

vo výške 68.776,- eura, a ktorú mal sprostredkovať C. N. Q. R., pričom s tou istou osobou mal A. C.
ako konateľ spoločnosti W. L., E.. A.. O.., uzatvoriť kúpnu zmluvu dňa 29.04.2008, predmetom ktorej
bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. M., parcela registra „E“, parcela č. XXXX - orná pôda o
výmere 2091 m2, ktorej skutočným vlastníkom je C. N., U.. XX.XX.XXXX, F. R. M., R. X, a nie C. N., U..
XX.XX.XXXX, R. R. - A.K., Z. X, pričom pôvodnému vlastníkovi tak mala byť spôsobená škoda vo výške

33.193,92 eura. Obe trestné stíhania boli prerušené, nakoľko neboli zistené skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

46. V oboch prípadoch však previedol A. C. ako konateľ vyššie spomenutých obchodných spoločností,
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyšetrovaní na obchodnú spoločnosť E., E.. A.. O.. (zastúpenú

konateľom spoločnosti K. M.), pričom v prípade spornej nehnuteľnosti tak urobil za kúpu cenu 150.000,-
Sk (pôvodne ju nadobudol za kúpnu cenu 100.000,- Sk). Následne obchodná spoločnosť E., E.. A.. O..
zastúpená C. L., U.. XX.XX.XXXX previedla spornú nehnuteľnosť na žalovaného a to na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 15.06.2009 za kúpnu cenu 5.000,- eur, pričom z dokladov obchodnej spoločnosti E. E..
A.. O.. vyplýva, že peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur sú vedené v účtovnej evidencii predmetnej

obchodnej spoločnosti.

47. V súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou C. L. vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa
02.04.2012uviedol,ževčase,keďsarealizovalakúpapredmetnéhopozemkusožalovaným,bolkonateľ
obchodnej spoločnosti E., E.. A.. O.. vo výkone trestu a jemu udelil generálnu plnú moc za účelom

realizácie predaja tohto pozemku. Uviedol, že nemá právnické vzdelanie a s konateľom E., E.. A.. O..
komunikovali prostredníctvom jeho advokáta. Na otázku súdu, prečo teda nerealizoval túto kúpu advokát
konateľa spoločnosti E., E.. A.. O.. uviedol, že konateľ predávajúcej spoločnosti poveril jeho, aby túto
kúpnu zmluvu realizoval. V súvislosti s uzatvorenou kúpnou zmluvou žalovaný ďalej tvrdil, že spornú
nehnuteľnosť nadobudol aj titulom zmluvy o pôžičke, ktorú poskytol spoločnosti E., E.. A.. O.., pričom

vrátenie pôžičky bolo realizované práve prevodom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti s tým, že
titulom kúpnej zmluvy doplatil ešte 5.000,- eur.

48. Množstvo otáznikov a podozrení vyplýva však aj z predmetného záväzkového vzťahu založeného
zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa 01.08.2008 medzi obchodnou spoločnosťou E., E.. A.. O..,

žalovanýmaC.L.,U..XX.XX.XXXX,nazákladektorejmaližalovanýaC.L.požičaťspoločnostiE.,E..A..
O.. sumu 2.000.000,- Sk. Dlžník (E., E.. A.. O..) sa zaviazal splatiť peňažný dlh najneskôr do 01.08.2012
spolu s úrokom vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS, platnej ku dňu splatnosti splátky
s tým, že dlžník je povinný každému z veriteľov splatiť po 1 dlhu. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že
pohľadávka z predmetnej zmluvy bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam na základe

osobitnej zmluvy a záložné právo nezanikne skôr, ako bude splatený celý dlh. Zmluvou o zriadení
záložného práva zo dňa 01.08.2008 bola pohľadávka oboch veriteľov vyplývajúca z vyššie uvedenej
zmluvy o pôžičke zabezpečená záložným právom k spornej nehnuteľnosti, pričom hodnota založenej
nehnuteľnosti bola zmluvnými stranami stanovená na 2.500.000,- Sk.49. Žalovaný v tejto súvislosti v konaní pred súdom tvrdil, že spoločnosť E., E.. A.. O.. mu dlhovala
1.000.000,- Sk, ktoré mu neboli schopní vrátiť a tak mu raz ponúkli tento pozemok, že či by ho v

rámci vyplatenia dlhu nekúpil. Z uzatvorenej zmluvy o pôžičke vyplýva, že táto bola uzavretá dňa
01.08.2008 a dlžník sa zaviazal k splateniu peňažného dlhu najneskôr do 01.08.2012, pričom k prevodu
spornej nehnuteľnosti, ktorou sa realizovalo vrátenie pôžičky, došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa
15.06.2009, teda ani nie rok od uzatvorenia zmluvy o pôžičke a viac ako 3 roky pred splatnosťou
predmetnej pôžičky. Z uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že veriteľom bol aj C. L. v rovnakej výške požičanej

sumy, avšak na otázku súdu na pojednávaní dňa 02.04.2012 uviedol, že o pôžičke, ktorú mal poskytnúť
žalovaný spoločnosti E., E.. A.. O.. niečo vie, konateľ dlžníka a žalovaný sa kontaktovali prostredníctvom
neho, oni však už potom konali medzi sebou, a už sa celkom presne nepamätá ako to bolo. Na otázku,
či vie za akú cenu kúpil žalovaný predmetný pozemok uviedol, že za sumu 5.000,- eur v zmysle zmluvy.
V súvislosti s otázkou, v prospech koho je na spornej nehnuteľnosti zriadené záložné právo uviedol, že
si nepamätá, tuší, že záložné právo majú zriadené elektrárne. C. L. v postavení svedka a ani žalovaný

na predmetnom pojednávaní neuviedli a zamlčali, že účastníkom zmluvy o pôžičke ako aj zmluvy o
zriadenízáložnéhoprávabolajsamotnýsvedokC.L.atietoskutočnostisastalisúduznámymiažpotom,
ako súd uložil žalovanému predložiť spornú zmluvu o pôžičke ako aj ďalšie listinné dôkazy týkajúce sa
predmetnej veci. Z § 131 ods. 1 OSP (procesný predpis účinný v čase výsluchu žalovaného) pritom
vyplýva, že ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch;

majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení. Žalovaný bol pred výsluchom v
zmysle § 131 ods. 1 OSP poučený a mal tak vypovedať pravdu a nezamlčovať nič o tých skutkových
tvrdeniach, ktoré s prejednávanou vecou súvisia. Povinnosti svedka JO. L. vyplývali z § 126 ods. 1 OSP,
ktorý bol pred svojím výsluchom v zmysle uvedeného ustanovenia tiež poučený. Svedok K. M., konateľ
obchodnej spoločnosti E., E.. A.. O.. vypočutý na pojednávaní dňa 14.09.2012 uviedol, že v roku 2008

mu bol brat A. C., H. C., dlžný pomerne veľkú finančnú čiastku a tak mu navrhol, že A. má na predaj
pozemok a či ho nemá záujem kúpiť. Následne zostal on dlžný pánovi W. a L. a tak sa dohodli, že mu
tie pozemky predajú. Síce boli veritelia dvaja, ale oni sa medzi sebou takto dohodli, je to ich záležitosť,
prečo kúpil pozemok len jeden, on sa o to nezaujímal. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že
žalovaný v konaní v záujme ozrejmenia skutočností okolo spornej zmluvy o pôžičke v čase výsluchu

svedka opäť netvrdil, či a akým spôsobom bol vysporiadaný záväzkový vzťah vyplývajúci z uzatvorenej
zmluvy o pôžičke vo vzťahu k C. L., a to najmä vo svetle skutočností, keď pozemok v hodnote oboma
veriteľmi poskytnutých peňažných prostriedkov, nadobudol len sám žalovaný. K týmto skutočnostiam sa
vyjadril až na poslednom pojednávaní na základe otázok položených zástupcom žalobcov.

50. V zmysle vykonaného dokazovania, keď dobrú vieru žalovaného nemožno odvodzovať len od
právnehoúkonu,ktorýurobilžalovanýsdôverouvurčitý-jejdruhoustranouprezentovanýskutkovýstav,
hoc aj potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, ale je nutné ju odvodzovať vzhľadom ku
všetkým okolnostiam daného prípadu a to najmä vzhľadom na vzájomné prepojenie osôb zúčastnených
na predmetných prevodoch spornej nehnuteľnosti, na skutočnosť, že k prevodu spornej nehnuteľnosti

došlo za časové obdobie cca jedného roka trikrát, vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli pôvodní
vlastníci pozbavení svojho vlastníckeho práva, ktoré konanie navyše vykazuje znaky trestného činu, na
množstvo sporných okolností a podozrení vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, ktorej vrátenie malo byť
realizované práve prevodom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného, má tak súd
za to, že nemožno bezpečne ustáliť, že žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť v dobrej viere, keď

všetky tieto okolnosti vzbudzujú dôvodné pochybnosti v ním prezentovanú dobrú vieru a nie je tak nad
akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že je žalovaný dobromyseľný, že predmet sporu podľa práva nadobudol.

51. Vzhľadom k tomu, keď dobrá viera žalovaného nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná,
súd konštatuje, že nie je možné jeho vlastníckemu právu poskytnúť ochranu. Len v prípade preukázania

dobrej viery žalovaného by tak mohol súd vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS
549/2015 - 33 zo dňa 16.03.2016, na ktorý poukázal aj nález Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 151/2016
- 29 zo dňa 03.05.2017 a tiež z nálezov Ústavného súdu ČR sp. zn.: III. ÚS 415/15 a sp. zn.: III. ÚS
247/14 z 28.01.2016, položiť na „pomyselné misky váh“ princíp ochrany vlastníckeho práva žalobcov (v
zmysle princípu „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“, t.j. „nikto nemôže previesť

na iného viac práv, než koľko sám má“) a princíp ochrany dobrej viery žalovaného (v zmysle princípu
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a s prihliadnutím
na princíp všeobecnej spravodlivosti, zvážiť všeobecné súvislosti kolízie vlastníckeho práva pôvodných
vlastníkov a nadobudnutie vlastníckeho práva novým nadobúdateľom na základe jeho dobre viery.52. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a
odkazujúc na prezentovaný právny názor dospel súd k záveru, že žalobcom 1/ a 2/ svedčí vlastnícke

právo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu tak, ako vo vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, v
dôsledku čoho tak súd podanej žalobe vyhovel.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

56. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

57. Podľa § 453 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

58. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd podľa
§ 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 396 ods. 1 a 3 CSP a § 453 ods. 1 a 3 CSP, ale pretože žalobcovia,
ktorí boli v spore plne úspešní si náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu zároveň vyplýva, že im ani

žiadne nevznikli, súd im ich náhradu proti žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).