Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/190/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713214307
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1713214307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcov : 1./ N.. T. V., narodený
XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, X., 2./ K. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XX, L., Č. G., obaja
zastúpení JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., so sídlom Pluhová 29, Bratislava, IČO: 36 864 242 proti
žalovaným: 1./ Y. O., narodený XX.X.XXXX, X. V. XX/XXX, P., 2./ P. O., narodená X.X.XXXX, bytom V.
XX/XXX, P., obaja zastúpení advokátom Mgr. Ivica Šišoláková so sídlom Minárčiných 888/30, Brezová
podBradlom,ozaplateniesumy4.191,94€spríslušenstvom,naodvolaniežalobcov1./,2./ažalovaného
1./ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/47/2014 zo dňa 1. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovia 1./,2./ majú voči žalovanému 1./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
Žalovaná 2./ má voči žalobcom 1./, 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný 1. / je povinný zaplatiť
žalobcom sumu 4.191,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 1.389,61 € od
2.4.2011 až do zaplatenia, 9 % p.a. zo sumy 1.432,94 € od 2.4.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy
1.369,39€od2.4.2013dozaplatenia,atovlehote3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.II.Žaloba

voči žalovanej 2./ sa zamieta. III. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1./
v rozsahu 100 %. IV. Žalovaná 2./ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.
1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 1,2,
§ 3 ods. 1, ods. písm. d), ods. 5, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov zriadených
v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon o užívaní pozemkov“),
ustanoveniami § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., § 151
ods. 1,2 ,§ 191 ods. 1,2 C.s.p., keď po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi

založenými v súdnom spise a priloženým súdnym spisom sp. zn. 6C/63/2004-619 vedeným Okresným
súdom Bratislava III (ďalej aj ako „priložený súdny spis“) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale
len vo vzťahu k žalovanému 1./, tento je povinný uhradiť žalobcom žalovanú pohľadávku titulom nájmu
vzniknutého ex lege. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná 2./ nikdy nebola členom SZZ
org. č. 3-25 (potvrdenie SZZ org. č. 3-25 zo dňa 14.2.2017) a teda medzi žalovanou 2./ a SZZ org.
č. 3-25 nemohol vzniknúť v zmysle § 3 ods. 1 zákona o užívaní pozemkov nájomný vzťah, pretože
žalovanú 2./ nemožno definovať ako nájomcu alebo užívateľa pozemkov v zriadenej záhradkárskej

osade v intenciách § 2 ods. 2 zákona o užívaní pozemkov. Súd sa v tomto smere stotožňuje s právnou
argumentáciou žalovaných, podľa ktorej musia byť na vznik nájomného vzťahu v zmysle uvedeného
zákona všetky zákonné podmienky splnené, a to striktným spôsobom. Na uvedenom závere nič nemení
ani ZP č. XX/XXXX, podľa ktorého bola žalovaná 2./ užívateľom parcely č. XXXXX (a evidentne ním ajbola, pretože na tejto parcele bola postavená chatka v jej bezpodielovom spoluvlastníctve - ako súd zistil
z LV č. XXXX k.ú. Nové Mesto a táto bola zbúraná až v roku 2015, ako vyplýva z predložených dôkazov),
avšak nie takým užívateľom, ako to vyžaduje zákon o užívaní pozemkov. Súd konštatuje, že nárok

žalobcov voči žalovanej 2./ by mohol byť priznaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia (súd nie je
viazaný právnou kvalifikáciou žalobného nároku žalobcami, v zmysle zásady iura novit curia je výlučne
vecou súdu subsumovať zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu), avšak s poukazom na
žalobný petit keď žalobcovia žiadali zaviazať žalovaných uhradiť ich pohľadávku spoločne a nerozdielne
(pričom v skutočnosti sa jedná o 2 pohľadávky s iným právnym základom s vlastným počiatkom

príslušenstva), tento žalobný nárok nemožno žiadnym spôsobom oddeliť. Z uvedených dôvodov súd
rozhodol tak, že žalobu voči žalovanej 2./ zamietol. Takýto postup je podľa názoru vyjadrením idey
spravodlivosti a je taktiež ústavne udržateľný, súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu sp. zn. II. ÚS 752/2016 zo dňa 26.10.2016.

1.2. Pokiaľ sa jedná o žalovaného 1./, podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia uniesli bremeno

tvrdenia i dôkazu keď si voči tomuto uplatnili znaleckým posudkom určené nájomné za nájom časti
parcely č. XXXXX nachádzajúcej sa v k.ú. Nové Mesto. Ako vyplynulo z dokazovania, je nesporné, že
žalobcovia sú od roku 1947 vlastníkmi tejto parcely (LV č. XXXX aktuálny ku dňu 2.9.2013, žalovaným
pritom muselo byť ich vlastníctvo známe pretože boli celý čas zapísaní na LV), takisto je nesporné, že na
tomto pozemku bola v roku XXXX legálne zriadená záhradkárska osada SZZ org. č. 3-25 (rozhodnutie

Národného výboru Hlavného mesta Bratislava o využití územia č. XXXX, toto rozhodnutie sa nachádza
v priloženom súdnom spise sp. zn. 6C/63/2004). Od roku 1986 do roku 1997 SZZ org. č. 3-25 užíval
tieto pozemky na základe zmlúv s JRD o prenechaní pozemkov do dočasného užívania na zriadenie
záhradkárskej osady zo dňa 3.12.1986 a 15.12.1986 (zmluvy boli taktiež obsahom pripojeného spisu sp.
zn. 6C/63/2004), prvá zmluva sa týkala ostatných plôch a druhá zmluva samotných viníc. Je nesporné,

žeuvedenéprávneaktysatýkaliparcelyč.XXXXX,parcelnéčíslaktorésavtýchtouvádzali(13149/x)sa
v katastrálnom operáte vtedy nenachádzali pretože boli vytvorené len v návrhoch geometrických plánov,
ktoré slúžili na umiestnenie záhradkárskej osady a neboli predmetom zápisu do katastra nehnuteľností.
Tieto užívacie vzťahy k predmetnej parcele zanikli dňom účinnosti zákona č. 229/91 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v zmysle § 22 ods. 1 a súčasne v

zmysle § 22 ods. 2 tohto zákona vznikol medzi žalobcami a SZZ org. č. 3-25 nájomný vzťah. Účinnosťou
zákona o užívaní pozemkov (26.3.1997) vznikol medzi žalobcami a už jednotlivými členmi záhradkárskej
organizácie nájomný vzťah v zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona s povinnosťou platenia nájomného
v zákonom stanovenej výške. To, že bol žalovaný 1./ ku dňu účinnosti tohto zákona členom SZZ org. č.
3-25 a i užíval sporné pozemky nepochybne vyplýva nielen zo ZP č. 10/2011 (v ktorom je obsiahnutý

zoznam členov), ale aj zo záverečných vyúčtovaní nákladov SZZ org. č. 3-25 za roky 1994, 1995, 1996,
1997, 1998, 1999, 2000, 2001 (z týchto vyplýva že žalovaný 1/ uhrádzal okrem členských poplatkov
aj nájom) a samotných vyjadrení žalovaného 1./, ktorý túto skutočnosť v konaní de facto potvrdzoval.
Táto dokumentácia je takej dôkaznej sily, že predloženie samotnej nájomnej zmluvy medzi SZZ org. č.
3-25 a žalovaným 1./ uzavretej pred účinnosťou zákona o užívaní pozemkov naozaj nie je nevyhnutná.

Nájomný vzťah nebol do roku 2012 zo strany žalobcov vypovedaný a trval minimálne do roku 2013,
keď žalobcovia žalovanému 1./ doručili výpoveď, ktorú prevzal dňa 26.7.2013.To, či táto výpoveď mala
za následok ukončenie nájomného vzťahu vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok vymedzených
v § 3 ods. 5 zákona o užívaní pozemkov, súd s poukazom na zásadu hospodárnosti neskúmal,
pretože uvedené je vo vzťahu k žalobnému nároku ktorý je časovo ohraničený do roku 2012 irelevantné.

V každom prípade však súd prvej inštancie zistil, že k ukončeniu nájomného vzťahu nedošlo pred týmto
dátumom - súdu predložené výpovede z nájmu z roku 1998 a zo dňa 6.10.2003 sú neplatnými právnymi
úkonmi, pretože neboli dané skutočným nájomcom pozemkov ale SZZ org. č. 3-25.

1.3. Pre účely identifikácie pozemkov, ktoré užíval žalovaný 1./ bol v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. 6C/63/2004 vypracovaný ZP č. XX/XXXX. V tomto posudku znalec k
žalovanému 1./ ako členovi SZZ org. č. 3-25 (a taktiež i jeho manželke, čo sa v tomto konaní preukázalo
ako nesprávne) priradil časť parcely č. XXXXX o výmere XXX T.X, táto bola pre účely znaleckého
posudku identifikovaná ako parcela č. XXXXX/XX a parcela č. XXXXX/XXX a taktiež ideálnu časť
pozemkov ktoré slúžili ako spoločné prístupové cesty o výmere 8 m2. Podľa znaleckého posudku teda

žalovaný 1./ preukázateľne využíval zo spornej parcely jej časť o výmere XXX T.X. V znaleckom posudku
boli identifikované ďalšie nehnuteľnosti ktoré podľa žalobcov užívali žalovaní ako spoločné pozemky, a
to parcela č. XXXXX/X o výmere XXX T.X, parcela č. XXXXX/XX o výmere XX T.X a parcela č. XXXXX/
XXX o výmere XX T.X. Žalovaní počas celého konania relevantným spôsobom nespochybnil závery ZPč.XX/XXXXataktiežaniosobitnenerozporovalinárokžalobcovnanájomzapozemkyocelkovejvýmere
XXX T.X (pričom keďže sa jedná o spoločné pozemky užívané 16-timi záhradkármi, na žalovaného 1/
pripadá 11,9 m2), ktorých užívanie zo strany žalovaných nebolo podložené týmto znaleckým posudkom.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcovia i v tomto smere uniesli bremeno tvrdenia i
dôkazu že žalovaný 1./ užíval pozemok žalobcov o výmere 288,9 m2, pričom toto nebolo zo strany
žalovaných žiadnym spôsobom spochybnené. Súd prvej inštancie opätovne zdôraznil, že pre vznik
nájomného vzťahu podľa zákona o užívaní pozemkov je rozhodný dátum účinnosti zákona, i pokiaľ sa
jedná o faktické obhospodarovanie pozemkov.

1.4. Za účelom určenia výšky nájomného za rozhodné obdobie si žalobcovia dali vypracovať ZP
č. 15/2013, ktorého závery žalovaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili. Ich tvrdenia
o nesprávnosti výšky nájomného žiadnym spôsobom nepreukázali (napr. predložením vlastného
znaleckého posudku, dokonca ani nepredložili vlastný výpočet) a ani nenavrhli v tomto smere nariadiť
znalecké dokazovanie. V podaní zo dňa 22.10.2015 kde žalobcovia namietali výšku nájomného

síce navrhli nariadiť znalecké dokazovanie, po zmene zákonného sudcu ktorý dňa 2.5.2018 uplatnil
sudcovskú koncentráciu konania však už tento dôkaz vykonať nenavrhli, upustili od neho. S poukazom
na uvedené súd vyhodnotil ich ničím nepodloženú procesnú obranu za neúčinnú a nemal dôvod
požadovanú výšku nájomného i s príslušenstvom (s poukazom na § 4 ods. 2 zákona o užívaní pozemkov
a § 517 ods. 1 a v 2 v spojení s vykonávacím nariadením) nepriznať. Súd prvej inštancie tiež uviedol,

že v zmysle uvedeného znaleckého posudku znalec stanovil výšku nájomného za užívanie pozemkov
v záhradkovej osade na parc. č. XXXXX v k.ú. Nové Mesto tak, sadzba nájomného na tento pozemok
pre rok 2010 bola stanovená suma 4,81 €/m2, pre rok 2011 na sumu 4,96 m2 a pre rok 2012 na sumu
4,74 €/ m2. Žalobcovia postupovali správne, keď sadzbu nájomného za každý rok vynásobili výmerou
užívaných pozemkov.

1.5. Z dôvodov vyššie uvedených súd prvej inštancie nárok žalobcov čo do právneho základu i výšky
nároku voči žalovanému 1./ priznal. Procesnú obranu žalovaného 1./, podľa ktorej v tomto konaní
nebolo vo vzťahu k splneniu podmienok zákona o užívaní pozemkov preukázané legálne zriadenie
záhradkárskej osady ku dňu XX.X.XXXX a následné uzavretie tzv. veľkej a malej zmluvy ku dňu

XX.X.XXXX súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil ako účelovú, pretože ako už bolo
uvedené vyššie, záhradkárska osada SZZ org. č. 3-25 bola legálne zriadená rozhodnutím Národného
výboru Hlavného mesta Bratislava o využití územia č. XXXX pričom k uzatvoreniu tzv. veľkej zmluvy
došlo dňa 3.12.1986 a 15.12.1986 s kontrahentom JRD (všetky listiny na ktoré súd odkazuje sa
pritom nachádzajú v pripojenom súdnom spise sp. zn. 6C/63/2004), pričom trvanie zmlúv bolo zmluvne

limitované do roku 1997, zákonom (§ 22 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. zákona o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku) maximálne do 31.12.1997. Tzv. „malú zmluvu“
sa síce v konaní pravdepodobne s poukazom na jej už archívny charakter nepodarilo zadovážiť,
existencia nájomného vzťahu žalovaného 1./ so SZZ org. č. 3-25 predchádzajúca dátumu 26.3.1997
je však nepochybná, čo sa žalobcom v konaní podarilo preukázať nielen prostredníctvom ZP č. XX/

XXXX, záverečných vyúčtovaní nákladov SZZ org. č. 3-25 za roky 1994 - 2001 (ktoré súd vyhodnotil
ako priame dôkazy) ale aj nepriamymi dôkazmi, t.j. existenciu nájomného vzťahu možno vyvodiť aj z
geometrického plánu na zameranie záhradkárskej osady p.č. XXXXX/XX-XX zo dňa 2.7.1997 (kde je
zaznačený menovite aj žalovaný 1/ a teda v tomto čase parcelu užíval - nie je správna domnienka
žalovaných že tento dôkaz svedčí o tom, že záhradkárska osada neexistovala, už predtým boli vykonané

zamerania kvôli oploteniu atď.), rozhodnutia odboru výstavby a územného plánovania ONV BA III zn.
OVaÚP-327.6-699/1987-Ja-C-11-46 zo dňa 10.4.1987 (stavebné povolenie na oplotenie záhradkárskej
osady SZZ č.org. 3-25 kde je ako stavebník označený aj žalovaný 1./ - v odôvodnení tohto rozhodnutia
je jasne uvedené, že stavebníci preukázali nájomný pomer k pozemku), rozhodnutie odboru výstavby
a územného plánovania ONV Bratislava III zn. VÚP-327.6-1988/89-Nem-19-97 zo dňa 30.10.1989

(kolaudačné rozhodnutie na stavbu oplotenia záhradkárskej osady SZZ č.org. 3-25 pričom v tomto je
opätovne uvedený žalovaný 1./ aj s vtedajšou manželkou). Na podklade týchto dôkazov je vyvrátená
aj ďalšia námietka žalovaného 1./, podľa tohto tento v rozhodnom čase (v čase nadobudnutia účinnosti
zákona o užívaní pozemkov) sporné pozemky neobhospodaroval - uvedené vyvrátil aj sám žalovaný 1./
svojimi vyjadreniami v konaní a taktiež aj v písomnej komunikácii so žalobcami, ktorá bola predložená v

tomto konaní. Napr. v odpovedi žalovaného 1./ žalobcom na výzvu na vypratanie a úhradu nájomného zo
dňa 29.10.2011 žalovaný 1./ sám uviedol, že sporné pozemky začali užívať na základe zmluvy s bývalým
JRD od roku 1986, takže ich kultivujú už viac ako 25 rokov, a teda aj k dátumu 26.3.1997 ich nepochybne
aj podľa vlastného vyjadrenia užíval. V tomto liste taktiež uviedli, že pozemok je žalobcom prístupnýod 31.10.2011, čo však nie je vo vzťahu k otázke ukončenia nájomného vzťahu vzniknutého medzi
žalovaným 1./ a žalobcami na základe zákona o užívaní pozemkov relevantné (tento možno ukončiť len
v zmysle § 3 ods. 5 citovaného zákona). Taktiež je podľa názoru súdu otázne, či aj po tomto dátume

bol pozemok skutočne k dispozícii žalobcom, pretože na tomto minimálne do roku 2015 bola postavená
chatka v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných (jej existenciu preukazujú nielen už prezentované
dôkazy, ale i mailová komunikácia medzi žalovaným 1./ a právnym zástupcom žalobcov - v správe zo
dňa 15.3.2015 žalovaný 1./ z adresy na adresu žiadal o predĺženie termínu na odstránenie záhradnej
chatky, búracie práce že už začal).

1.6. Námietka žalovaného 1./, že nie je postačujúce preukázať, že bol oprávnený užívať časť parcely
č. XXXXX na základe zmluvy z roku 2004, ktorá je neplatným právnym úkonom (pretože SZZ -org. č.
X-XX nemal oprávnenie túto uzavrieť), taktiež nie je vo vzťahu k meritu veci dôvodná, pretože právnym
základomnárokujenájomnývzťahvzniknutýexlegedňa26.3.1997(ktorýtrvalminimálnedoroku2013),
ktorého existenciu sa podarilo bez pochýb preukázať. Súd prvej inštancie to, či SZZ org. č. 3-25 mal

alebo nemal oprávnenie zmluvu o prenájme zo dňa 6.12.2004 uzavrieť je v tomto konaní nadbytočné
skúmať, keď dal do pozornosti, že v tejto zmluve je uvedené, že jej predmetom sú záhradkárske parcely
č. 13149/80 a 13149/45 v zmysle geometrického plánu z roku 1997, pričom sa jedná o pôvodné parcely
štátu (XXXXX) a súkromníka (XXXXX), t.j. žalovaného 1./. V bode III zmluvy je taktiež uvedené, že na
parcelu súkromníka (ktorým sú nepochybne žalobcovia) sa vzťahuje zákon o užívaní pozemkov a tento,

ako dodáva súd, jednoznačne stanovuje, že nájom za tento pozemok patrí žalobcom a nie SZZ org. č.
3 - 25. To, či SZZ - org. č. 3 - 25 po účinnosti zákona o užívaní pozemkov neoprávnene prenajímala
aj súkromné pozemky a vyberala za ne nájom, t.j. či konkrétne v tomto prípade na základe zmluvy z
roku 2004 prenajala okrem štátnej parcely č. XXXXX aj parcelu žalobcov, však nie je predmetom tohto
konania. Taktiež námietka žalovaného 1./, podľa ktorej bola parcela č. XXXXX (resp. jej časti) vyňatá z

prenájmu nemá s poukazom na už vykonané dôkazy preukazujúce existenciu nájomného vzťahu žiadnu
relevanciu,mimotohosajednalolenoformálnevyňatiezdôvoduzisteniavlastníkaanáhradyzmluvného
subjektu - Slovenského pozemkového fondu ktorý prenajímal tieto pozemky v zmysle zákona (keďže
nemali zisteného vlastníka) na základe nájomnej zmluvy č. č. 10/93/RP-BA (ako nepriamo vyplýva z
Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava III Zn.: 98/01388-150/151-BKT zo dňa 12.1.1998). Pretože

žalobcovia v tomto konaní preukázali, že im voči žalovanému 1./ prináleží žalovaný nárok, žalobe v
tomto rozsahu súd vyhovel, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2./ však žalobu
musel voči tejto zamietnuť.

1.7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p., podľa

pomeru jej úspechu vo veci a nárok na ich náhradu priznal v plnom v rozsahu žalobcom, ktorí mali 100
% úspech vo veci, avšak len voči žalovanému 1./. Žalovaná 2./ bola v konaní plne úspešná a preto jej
súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.Protitomutorozsudkupodalivzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobcovia1./,2./akoajžalovaný

1./.
3. Žalobcovia uviedli, že odvolanie podávajú voči rozsudku v celom rozsahu, keď výroky I. a III. považujú
za správne v rozsahu, že žalovaný 1./ je povinný im zaplatiť nájomné vo výške 4.191,94 €, tak ako bolo
správnerozhodnutésúdomprvejinštancie,ktorýsprávneadostatočnezistilskutkovýstavveciasprávne
právne vec voči žalovanému 1./ posúdil - ako nárok z nájomného vzniknutého na základe zákona

č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k
nim za žalované obdobie. V nadväznosti na uvedené je potrebné skonštatovať aj správnosť výroku
III. Predmetné výroky je však potrebné napadnúť z dôvodu, že žalovaný 1./ bol súdom prvej inštancie
zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy samostatne a nie spoločne a nerozdielne so žalovanou 2./ ako
požadovali.

3.1. Žalobcovia poukázali na odôvodnenie rozsudku - bod 17, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie
priznáva nárok voči žalovanej 2./ - keďže bolo v konaní preukázané, že nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobcov (časť pozemku parc, reg. č. XXXXX. kat, úz. B. T. , ďalej len „pozemok“) so žalovaným 1./ v
dotknutom období užívala (dokonca mala na nej postavenú chatku v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných ako manželov-), a to titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia s uvedeným záverom

súhlasili, ale namietali právny záver súdu prvej inštancie, že žalovaného 1./ a žalovanú 2/ nie je možné
zaviazať na platenie odplaty za užívanie pozemku keďže „sa jedná o 2 pohľadávky s iným právnym
základomavlastnýmpočiatkompríslušenstva“.PoukázalinanázoruvedenývK..L:Občianskyzákonník
2, Veľký komentár a nato, že podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že viac dlžníkov je zaviazanýchna to isté plnenie. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich a plnením jedného
dlžníka zaniká povinnosť plniť druhému dlžníkovi, a to bez ohľadu na ich vnútorný podiel na predmete
dlhu. Je zrejmé, že v tomto súdnom konaní sa domáhali voči žalovaným odplaty za užívanie ich

pozemku, pričom bola v súdnom konaní preukázaná skutočnosť užívania predmetného pozemku oboma
žalovanými v žalovanom období ako manželmi, pričom na pozemku mali postavenú chatku v BSM.
Uvedené predstavuje identitu záväzku žalovaných voči žalobcom, a to bez ohľadu na to, že právny
základ - titul nároku na zaplatenie odplaty za užívanie je voči každému zo žalovaných odlišný - voči
žalovanému 1./ zákonný nájomný vzťah, voči žalovanej 2./ bezdôvodné obohatenie. Žalovaní reálne

spoločne a nerozdielne ako manželia pozemok užívali, užívali na ňom postavenú chatku v BSM - ich
užívanie nie je možné oddeliť a rozdeliť, nie je možne skonštatovať, akú časť pozemku užíval žalovaný
1./ a akú časť žalovaná 2./ alebo aké časové obdobie užíval (napríklad) chatku na pozemku žalovaný 1./
a aké žalovaná 2./, a to bez ohľadu na právne tituly užívania pozemku. Taktiež Zmluva o prenájme zo dňa
06.12.2004 uzatváraná medzi SZZ, ZO 3-25 ako prenajímateľom bola uzatváraná s oboma žalovanými
- manželmi ako nájomcami a teda je možné konštatovať, že samotný SZZ, ZO 3-25 žalovanú 2./ ako

oprávnenú užívateľku akceptoval. Práve uvedené tvorí podstatu solidárnych záväzkov - ich spojenosť
identitou záväzku a na základe uvedeného majú za to, že právny záver súdu o nemožnosti zaviazať
žalovaných spoločne a nerozdielne na platenie odplaty za užívanie pozemku z dôvodu rozdielností
právneho titulu na platenie odplaty je nesprávny.
3.2. Ďalej žalobcovia uviedli, že ani rozdielne počítanie úrokov nie je dôvodom na nezaviazanie

žalovaných spoločne a nerozdielne, nakoľko nie je ani rozdielna splatnosť, s ktorou je spojené rozdielne
počítanie úrokov, prekážkou spoločného a nerozdielneho záväzku. Navyše reálne si žalobcovia uplatnili
splatnosťzáväzkuatedavzniknárokunaúrokyzomeškaniapodľanájomnéhovzťahu,ktoréhosplatnosť
je v roku nasledujúcom po roku, za ktorý sa nájomné platí, čo je nesporne neskorší dátum ako pri vzniku
nároku na bezdôvodné obohatenie. Je teda potrebné skonštatovať, že voči žalovanej 2./ si uplatnili

menej ako by im pri nároku na bezdôvodné obohatenie patrilo. Zároveň je potrebné skonštatovať, že
práve spoločné a nerozdielne zaviazanie žalovaných na zaplatenie odplaty za užívanie pozemku je
vyjadrením idey spravodlivosti a je ústavné udržateľné, keďže akýkoľvek iný spôsob uplatnenia si nároku
voči žalovaným je nemožný a nesprávny a solidárny vzťah medzi žalovanými najväčšmi zodpovedá
nielen reálnemu skutkovému stavu, ale vyplýva aj z logiky a povahy veci a najspravodlivejšie hodnotí

vzniknutú situáciu medzi žalobcami a žalovanými a rovnako medzi žalovanými navzájom.
3.3. V prípade, ak by mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie voči žalovanej 2./ rozhodol správne, a
teda správne právne vec posúdil samostatne napádajú výrok IV. Poukázali na ustanovenia § 257 C.s.p.
a poukázali na skutočnosti, ktoré predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti,
ktoré spôsobujú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania sa javí ako neprimeraná

tvrdosť voči nim, pričom mali za to, že súd prvej inštancie neprihliadal na okolnosti vedúce k uplatneniu
si práva na súde a ani na postoj žalovaných v konaní. Uviedli, že z pohľadu posudzovania úspechu
v spore - čo do výšky žalovanej sumy, boli úspešní v plnom rozsahu. Neúspech je možné badať len
vo vzťahu k žalovanej 2./, ktorú súd nezaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne na základe vyššie
uvedených rozporovaných dôvodov. Taktiež v rámci samotnej povahy sporu a súvisiacich skutkových

okolností - žalobcovia pri uplatňovaní svojho návrhu mali k dispozícii dôkazy značnej právnej sily,
aby mohli odôvodnene predpokladať, že spolu so žalovaným 1./ je povinnou na zaplatenie odplaty za
užívanie pozemku aj jeho manželka - žalovaná 2./ , keď nebolo možné objektívne zo strany žalobcov
zistiť a ustáliť, že žalovaná 2./ užíva pozemok bez právneho titulu, a to dokonca v rámci samostatného
postavenia (tj. nie spoločne a nerozdielne so žalovaným 1./) so samostatným nárokom na zaplatenie

odplaty za užívanie. Zároveň poukázali na skutočnosť, že predmetným rozhodnutím o trovách konania
konajúci súd založil zjavnú nespravodlivosť medzi účastníkmi, ktorá sa prejavuje najmä pri cestovných
náhradách hotové výdavky a náhrada za stratu času, ktoré má právny zástupca žalovanej 2./ priznané v
rozsahu 100 %, a to napriek tomu, že tieto cestovné náhrady (samotná cesta na pojednávanie) súviseli
aj so zastupovaním žalovaného 1./, ktorý bol v spore neúspešný v celom rozsahu a jeho právnemu

zástupcovi nárok na náhradu trov konania nepatrí. Je zrejmé, že takýmto rozhodnutím je popretá idea
spravodlivosti, na ktorej zachovanie by mal súd pri svojej rozhodovacej činnosti dbať. Taktiež postoj
žalovaných v tomto súdnom konaní spôsobil značné predĺženie sporu - keď žalovaní postupne namietali
aj skutočnosti, ktoré na začiatku sporu potvrdili a tým si vzájomne rozporovali, svoju obranu namietali
postupne, v snahe predlžovať súdne konanie, len aby sa vyhli splneniu si povinnosti zaplatiť za užívanie

pozemku jeho vlastníkovi.
3.4. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia žiadali aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalovaní 1./ a 2./ sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcom 1./ a 2./ zaplatiť
istinu vo výške 4.191,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 1.389,61 € od02.04.2011 až do zaplatenia, 9 % p.a. zo sumy 1.432,94 € od 02.04.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo
sumy 1.369,39 € od 02.04.2013 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
a zároveň im prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu

100%. Alternatívne v prípade, ak odvolací súd bude mať za to, že nie je možné žalovaných 1./ a 2./
zaviazať spoločne a nerozdielne, aby odvolací súd rozhodol tak, že výrok IV. rozsudku zmení tak, že
žalovaná 2./ nemá voči žalobcom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania.
4. Odvolanie žalovaného 1./ smerovalo proti výrokov I., III. keď mal zato, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 1./ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne v celom rozsahu aj
voči nemu a zároveň mu prizná nárok na náhradu trov konania. K nesprávnym skutkovým zisteniam
uviedol, že v procesnej obrane žalovaní l./ a 2./ namietali, že pre vznik nájomného pomeru ex lege musia
byť striktne splnené podmienky uvedené v ust. § 2 zák.č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených
záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon“), ku dňu účinnosti tohto

zákona, t. j. k 26.03.1997. Na vznik nájomného pomeru medzi vlastníkom a nájomcom alebo užívateľom
zo zák.č. 64/1997 Z.z. bolo nevyhnutné kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: a) nájomca
(užívateľ) musel byť členom záhradkárskej organizácie; b) ktorá mala byť zriadená do 24.06.1991
na pozemkoch, ku ktorým mal vzniknúť nájomný pomer; c)pričom tieto pozemky boli záhradkárskej
organizácii prenechané do užívania na základe zmluvy o dočasnom užívaní (tzv. „veľká zmluva“); d)

a následne boli na základe osobitnej zmluvy (tzv. „malej zmluvy“) prenechané do užívania členom
záhradkárskej organizácie; e) ktorí ich na základe týchto zmlúv oprávnene obhospodarovali a užívali aj
v čase účinnosti zákona č. 64/1997 Z.z. Žalovaný 1./ v priebehu súdneho konania poukazoval na tú
skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali splnenie vyššie uvedených podmienok, a teda ani skutočnosť,
že na základe zákona č. 64/1997 Z.z. medzi žalobcami (u žalobcu 1./ právnym predchodcom) a

žalovanými vznikol nájomný pomer ku dňu účinnosti tohto zákona. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že tvrdenia žalovaných považuje za účelové s poukazom na to, že rozhodnutie o využití
územia požadované pre legálne zriadenie záhradkovej osady (absenciu ktorého žalovaní namietali) sa
nachádza v pripojenom spise 6C/63/2004. Žalovaný 1./ nemal vedomosť o tom, že spis 6C/63/2004
bol pripojený k spisu č.k. l0C/47/2014, a teda žalovaní ani ich právna zástupkyňa sa neoboznámili s

ich obsahom. Žalovaný 1./ poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že
súd mal za preukázanú existenciu užívacieho práva (nie však existenciu zmluvy) žalovaného 1./ ku
dňu účinnosti zákona č. 64/1997 Z.z. (t.j. k 26.3.1997), čo považuje za nesprávne skutkové zistenie.
Nesprávnosťskutkovéhozisteniavidelvtom,žezáhradkárskaosadabolatedapravdepodobnezriadená
rozhodnutím z roku 1986 a na základe tzv. veľkej zmluvy zo dňa 3.12.1986 a 15.12.1986 s kontrahentom

JRD, pričom nielen trvanie zmlúv, ale aj platnosť rozhodnutia o využití územia za účelom zriadenia
záhradkovej osady bolo časovo limitované. Predmet nájmu podľa „tzv. veľkej zmluvy“ je pritom neurčitý,
keďže je vymedzený parcelnými číslami podľa geometrického plánu, ktorý nie je priložený a teda nie
je možné presne určiť, či a v akom rozsahu ide o parcelu č. XXXXX, ktorej vlastníkmi boli žalobcovia,
t.j. vakom rozsahu ide pozemky zriadenej záhradkovej osady. Z uvedeného obdobia (od roku 1986 do

1991) neboli zo strany žalobcov predložené žiadne, ani len nepriame dôkazy, ktoré by preukazovali
existenciu „tzv. malej zmluvy“ vo vzťahu k žalovaným, a za takéto dôkazy nie je možné považovať
vydané stavebné rozhodnutie (podkladom pre stavebný úrad pre preukázanie práva k pozemku bola
„veľká zmluva“ z roku 1986) alebo kolaudačné rozhodnutie (podkladom pre stavebný úrad bola napr.
nájomná zmluva uzavretá so SZZ ZO 3-25 zo dňa 12.01.1998, viď str. 4 predmetného rozhodnutia),

v ktorých sa preukázanie nájomného pomeru stavebníkov odvodzovalo od užívacieho práva SZZ ZO.
V prípade, že súd pri právnom posúdení vychádzal z ustanovení zák.č. 229/1991 Z.z. s účinnosťou
od 24.06.1991, potom je potrebné poukázať na znenie ust.§ 22 uvedeného zákona, v zmysle ktorého
účinnosťou zákona zanikajú užívacie (a v zmysle rozhodovacej činnosti súdov aj odvodené) práva k
poľnohospodárskemu pozemku. K dátumu 24.06.1991 teda zaniká nielen užívacie právo SZZ ZO -

3-25, ale aj užívacie práva záhradkárov, ako členov záhradkárskej organizácie. Vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností má žalovaný 1./ za to, že medzi ním a SZZ ZO 3-25 neexistoval platný právny
titul na užívanie pozemku do roku 1991 (uzavretá zmluva) a v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 229/1991
Zb. ani po 24.06.1991 ,a teda nie je splnená podmienka podľa ust. § 2 ods. 2 zák.č. 64/1997 Z.z.,
t.j. že Nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len „ užívateľ“)

sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou
alebo poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva
tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú
vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalejlen „spoločný pozemok“). Ak teda zákon č. 64/1997 Z.z. vychádza z podmienky uzavretej zmluvy (a
to platnej a účinnej), potom dôkazom na splnenie tejto podmienky nemôžu byť žiadne iné dôkazy,
ktoré existenciu zmluvného vzťahu predpokladajú alebo predstierajú, než samotná zmluva o užívaní

(nájme), ktorú je možné vzhľadom na všetky jej formálne a obsahové náležitosti vyhodnotiť ako platnú
a účinnú. S poukazom na nesplnenie uvedenej podmienky zotrvávame na názore, že nájomný pomer
ex lege medzi žalovaným 1./ a žalobcami nemohol vzniknúť. Poukázal tiež nato, že nielen zmluva o
dočasnom užívaní pozemkov, ale aj samotné rozhodnutie o využití územia, na základe ktorého bola
záhradková osada zriadená, sú časovo obmedzené. Ak teda v zmysle rozhodovacej činnosti súdov je

pre posúdenie legálneho zriadenia záhradkovej osady potrebné skúmať splnenie dvoch podmienok:
1. existenciu rozhodnutia o využití územia, 2. existenciu platnej a účinnej tzv. veľkej zmluvy, potom je
potrebné posúdiť platnosť oboch podmienok aj ku dňu účinnosti zák.č. 64/1997 Z.z., t.j. k 26.03.1997,
či v uvedenom čase sa záhradková osada stále považuje za záhradkovú osadu a či je možné aplikovať
ust. § 1 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. Máme za to. že platnosť zriadenia záhradkovej osady ku
dňu 26.03.1997 podľa rozhodnutia o využití územia uplynula.

4.1. Pokiaľ ide o samotnú výšku priznanú nároku žalovaný 1./ poukázal nato, že súd do posledného
pojednávania nevedel predniesť predbežné právne posúdenie veci, na základe čoho žalovaní ani
nepredložili vlastný znalecký posudok rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, avšak od návrhu na
vykonanie znaleckého dokazovania neupustili, čo súd nesprávne vyhodnotil. Už na začiatku súdneho
konania však poukázali na nesprávnosť výpočtu nájomného, keďže znalec pri výpočte nájomného za

rok 2010 nerešpektoval výšku regulovaného nájmu. Súd priznal žalobcom nárok i napriek tomu, že jeho
výška sa považovala za spornú a súd na základe zásady, ktorú sám odprezentoval, t.j. iura novit curia
mohol rozpoznať, že žalobcami uplatnený nárok presahuje zákonný rámec.
4.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že súd vychádzajúc z nesprávneho skutkového
zistenia, nesprávne aplikoval pri posudzovaní nároku žalobcov ustanovenia zákona č. 64/1997 Z.z., a to

i napriek tomu, že sa predmetný zákon na vzťahy medzi žalobcami a žalovaným 1./ nevzťahuje. Súd pri
rozhodovaní o veci tiež nezvážil dopad ust. § 22 zák.č. 229/1991 Zb. o zániku všetkých užívacích práv
(vrátane odvodených) na existenciu, resp. neexistenciu užívacieho práva žalovaného 1./ k pozemku a
prináslednomuzatváranízmlúvvziaťnazreteľznenieust.§2ods.1zák.č.229/1991Zb.,vzneníktorého
sú všetky zmluvy o prevode užívacích práv na záhradkárov pri absencii súhlasu vlastníka pozemku

považovanézaabsolútneneplatnéprávneúkony.Priposudzovanívýškynárokužalobcovsúdvychádzal
z predloženého znaleckého posudku, ktorého správnosť žalovaní namietli s poukazom na porušenie
platných právnych predpisov, pričom na znenie ust. § 4 zák. č. 64/1997 platného ku dňu 01.04.2011 v
spojení s Vyhl.č. 38/2005 Z.z. súd neprihliadol.
5. K odvolaniu žalovaného 1./ sa vyjadrili žalobcovia , ktorí s rozhodnutím súdu prvej inštancie

voči žalovanému 1./ súhlasia v celom rozsahu, považujú ho za založené na dostatočne zistenom
skutkovom stave veci a správnom právnom posúdení veci a riadne, dostatočne a presvedčivo
odôvodnené (uvedené platí v súvislosti a s poukazom na Odvolanie žalobcov voči rozsudku zo dňa
15.08.2018). K odvolaciemu dôvodu, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam uviedli, že uvedená argumentácia žalovaného 1./ rade

je vysoko účelová, pretože v snahe vyhnúť sa plateniu nájomného za užívanie cudzej nehnuteľnosti -
pripomíname, že sa jedná o uplatňovaný nárok v rozsahu 3 rokov, pričom cudziu nehnuteľnosť žalovaný
1./ užíval prinajmenšom 25 rokov (ako tvrdí v liste zo dňa 29.10.2011) a voči žalobcom mal platiť
nájomné od roku 1997 do dňa ukončenia nájmu v roku 2014, dokonca až v roku 2015 bola z predmetnej
záhradky odstránená žalovaným 1./ rade jeho chatka - sa stavia do pozície neoprávneného užívateľa

pozemku, spochybňuje svoj nájomný vzťah so SZZ org. č. 3-25 (napriek plateniu nájomného z jeho
strany k rozhodnému dátumu), taktiež v roku 2018 spochybňuje zákonnosť rozhodnutia o využití územia
vydaného v roku 1986. Obrana žalovaného 1./ spočíva len v spochybňovaní archívnych dokumentov,
rozhodnutí štátnych orgánov starých 30 rokov, využívaní skutočnosti, že v 90-tych rokoch boli právne
vzťahy upravené formálne nedokonale, pričom namieta existenciu svojho nájomného vzťahu so SZZ

org. č. 3-25, ktorej bol členom (kde logickým účelom členstva a záujmom člena bolo mať záhradku), keď
obhospodaroval a užíval záhradku v zriadenej záhradkovej osade, mal na nej legálne postavenú chatku,
platil nájomné (podotýkame, že podľa žalovaného v 1/ rade - pri neoprávnenom užívaní pozemku),
samotná SZZ org. č. 3-25 ho považovala za nájomcu (ako svedčí vyhotovený Znalecký posudok č.
10/2011). Je zrejmé, že žalovaný 1./ zavádza a účelovo namieta nepredloženie nájomnej zmluvy

medzi ním a SZZ org. č. 3-25, kde žalobcovia podotýkajú, že táto nájomná zmluva ani nemusela
byť písomne uzatvorená. Žalobcovia v celom rozsahu súhlasia so zhodnotením skutkového stavu pre
naplnenie podmienok na vznik nájmu v zmysle Zákona č. 64/1997 medzi žalobcami a žalovaným 1./
súdom prvej inštancie, kedy k rozhodnému dátumu bolo tak priamymi, ako aj nepriamymi dôkazmipredloženými žalobcami preukázané, že žalovaný 1./ bol nájomcom dotknutého pozemku vo vlastníctve
žalobcov v zriadenej záhradkovej osade, tento oprávnene užíval - platil za užívanie nájomné a mal
na ňom legálne postavenú chatku. K námietke žalovaného 1./ o dočasnosti povolení na stavbu chatky

žalobcovia poukazujú na v súdnom spise doložené Rozhodnutie vydané Okresným úradom Bratislava
III, odbor životného prostredia zo dňa 12.01.1998, zn. 98/01388-150/151-BKT, ktorým bolo predĺžené
dočasné užívanie záhradných chatiek do 31.12.2003, z čoho je zrejmé, že k rozhodnému dátumu mal
žalovaný 1./ na pozemku žalobcov legálne zriadenú chatku. Uvedené platí aj o napadnutí dočasnosti
rozhodnutia o využití územia, ak by toto nebolo platné, tak by ani nebolo možné legálne predlžovanie

užívaniazáhradnýchchatiek(jenesprávnypredpokladžalovaného 1./odočasnostirozhodnutiaovyužití
územia do roku 1991 na základe dĺžky dočasnosti stavieb - tieto boli predĺžené až do 31.12.2003).
Taktiež nie je správna argumentácia žalovaného 1./ týkajúca sa aplikácie Zákona č. 229/1991
- žalovaný 1./ bol nájomcom pozemku aj pred 24.06.1991 - čo dokazuje stavebné povolenie na jeho
chatku zo dňa 10.04.1987, ktoré na preukázanie nájomného pomeru stavebníka (tj. žalovaného 1./ s
manželkou) priamo odkazuje. Čo sa týka namietanej výšky nájomného - bolo a je na strane žalovaných,

aby relevantne rozporovali výšku nájomného určenú odborne spôsobilou osobou, nie je namieste
vyhováranie sa na neprednesenie predbežného právneho posúdenia veci (mimochodom nepravdivé,
súd predbežné právne posúdenie veci uviedol) alebo na zásadu iura novit curia - súd nemá odborné
vedomosti na zistenie nesprávnosti znaleckého posudku. b) Odvolací dôvod v zmysle S 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p. - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

5.1. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré žalovaný 1./ napádal uviedli, že že súd prvej
inštancie správne právne vec posúdil, pričom právne posúdenie veci je zrozumiteľne a presvedčivo
vyjadrené v odôvodnení rozsudku, na ktorý taktiež žalobcovia v celom rozsahu odkazujú. K namietaniu
porušenia právnych predpisov pri vyhotovovaní znaleckého posudku žalobcovia uvádzajú, že toto
namietanie nie je správne, znalec ako odborne spôsobilá osoba si je vedomý spôsobu výpočtu

nájomného a má odbornú spôsobilosť, aby vedel, na základe akých právnych predpisov má pri
vyhotovovaní znaleckého posudku postupovať.
6.Žalovaná1./sakodvolaniužalobcovanikodvolaniužalovaného1./nevyjadrilaarovnakosanevyjadril
žalovaný 1./ k odvolaniu žalobcov.
7. Žalovaný 1./ ani žalovaná 2./ nevyužili svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobcov nepodali.

8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok

bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov 1./,2./ ani žalovaného 1./ nie je dôvodné.
10. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových
osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim tento zákon upravuje užívanie pozemkov v zriadených
záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. zák. č. 64/1997 Z. z. nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej
osade (ďalej len "užívateľ") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so

záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto
pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie,
najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné
prevádzkové zariadenia (ďalej len "spoločný pozemok").
15. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z., ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná

zmluva podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
nájomný vzťah.16. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe
nájomnéhovzťahupodľa§3saurčujepodľaosobitnéhopredpisu,aksavlastníksnájomcomnedohodnú
inak. Podľa § 4 ods. 2 nájomné podľa odseku 1 je splatné do 1. apríla nasledujúceho roku.

17. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy a to vyššie uvedené ustanovenie
zák. č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní

vlastníctva k nim, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, prečo považoval nárok
žalobcov voči žalovanému 1./ na zaplatenia sumy 4.191,94 € s príslušenstvom za dôvodný, keď mal
zato, že právny vzťah medzi žalobcami 1./ a 2./ a žalovaným 1./ vyplýva zo zistenia, že žalobcovia sú

spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú v záhradkovej osade a žalovaný 1./ tieto pozemky v
žalovanom období 2010 až 2012 skutočne užíval ako užívateľ. Nájomný vzťah medzi žalobcami a
žalovaným 1./ bol založený zákonom č. 64/1997 Z. z.. Právna úprava v § 3, § 4 uvedeného zákona je
tou skutočnosťou, z ktorej vznikol žalovanému 1./ záväzok platiť žalobcom nájomné. Uvedená právna
úprava, ktorú súd prvej inštancie správne použil dáva stranám tohto záväzkového vzťahu možnosť

dohodnúť nájomné, k čomu medzi stranami sporu (žalobcami a žalovaným 1./) ani počas súdneho
konania nedošlo. Pretože odplata za užívanie pôdy bola sporná, okresný súd správne vychádzal pri
stanovení výšky nájomného z ceny, ktorá bola zistená podľa osobitného predpisu znaleckým posudkom
N.. V. U. č. 15/2013, ktorí si dali vypracovať žalobcovia. Rovnako správne súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaná 2./ nikdy nebola členom záhradkárskej organizácia a teda medzi žalovanou

2./ a SZZ org. č. 3-25 nemohol vzniknúť v zmysle § 3 ods. 1 zákona o užívaní pozemkov nájomný
vzťah, pretože žalovanú 2./ nemožno definovať ako nájomcu alebo užívateľa pozemkov v zriadenej
záhradkárskej osade v intenciách § 2 ods. 2 zákona o užívaní pozemkov. Súd prvej inštancie teda svoje
rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj
odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje a k námietkam

žalobcov a žalovaného 1./ považuje potrebné uviesť nasledovné.
18. Žalobcovia nespochybňovali právny záver súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že žalovaná 2./ sa
na ich úkor bezdôvodne obohatila. Namietali len právny záver súdu prvej inštancie (pozri odseky 3-3.2),
žežalovaného1./ažalovanú2/niejemožnéspoločnezaviazaťnaplatenieodplatyzaužívaniepozemku
keďže „sa jedná o 2 pohľadávky s iným právnym základom a vlastným počiatkom príslušenstva“, keď

poukázali nato, že podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že viac dlžníkov je zaviazaných na to
isté plnenie. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich a plnením jedného dlžníka
zaniká povinnosť plniť druhému dlžníkovi, a to bez ohľadu na ich vnútorný podiel na predmete dlhu.
18.1. Odvolací súd nepovažuje námietky žalobcov v tomto smere za dôvodné. Pasívna solidaritu
(solidaritu dlžníkov) je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť

dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v
zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 Občianskeho zákonníka
ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Z
tohto vyplýva, že pasívna solidarita nie je pravidlom. Odvolací súd má zato, že medzi ustanoveniami
o bezdôvodnom obohatení nie je osobitný predpis o možnosti založiť solidárnu povinnosť súdnym

výrokom. V súvislosti s rozhodovaním o nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia možno preto
založiť solidárnu zodpovednosť súdnym výrokom iba tam, kde je podložená osobitným ustanovením
zákona ako napr. § 139, § 701 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( pozri R 26/1975, s.174; R 1/1979 s. 22
ods. 3). Nadovšetko bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter; predstavuje len podporný titul
pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére. Inými slovami povedané nárok zo zodpovednosti za

bezdôvodnéobohateniamôžebyťopodstatnenýibavtedy,akpovinnosťvydaťprijatéplnenieneupravuje
iný právny titul.
18.2. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď žalobcovia si mohli primárne svoj nárok
uplatniť od žalovaného titulom nájomného (tento si aj uplatnili) a vzhľadom na nemožnosť založenia
solidárnej zodpovednosti súdnym výrokom pri rozhodovaní o nárokoch na vydanie bezdôvodného

obohatenia bez ohľadu, že pri žalovanom 1./ bol daný nárok titulom nájomného súd prvej inštancie
správne žalobu voči žalovanej 2./ zamietol.
19. Žalovaný 1./ vo svojom odvolaní zotrval na rovnakej obrane ako v rámci konania na súde
prvej inštancie, že medzi ním a SZZ ZO 3-25 neexistoval platný právny titul na užívanie pozemkudo roku 1991 (uzavretá zmluva) a v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. ani po
24.06.1991 ,a teda nie je splnená podmienka podľa ust. § 2 ods. 2 zák.č. 64/1997 Z.z., t.j. že
Nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len „ užívateľ“) sa

rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo
poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie
pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú
vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len
„spoločný pozemok“).

19.1. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku podrobne
uviedol a zdôvodnil prečo považoval túto obranu žalovaného 1./ za účelovú a rovnako zdôvodnil a z
ktorých dôkazov pri prijatí týchto záverov vychádzal (pozri odseky 18,21,22 napadnutého rozsudku resp.
odseky 1.2,1.5.1.6 rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku v tomto smere nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho
podklade správne prijatých právnych záverov prvoinštančného súdu (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Samotná

skutočnosť, že žalovaný 1./ sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k
záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne
právnenázory súduprvejinštancie jehovlastnými,lenpreto,ženezodpovedajúpredstavámžalovaného
o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť.
19.2. Neobstojí ani procesná námietka žalovaného 1./ spočívajúca v tom, že ak súd vychádzal aj z

dôkazov založených v spise vedenom na Okresnom súdu Bratislava III pod sp. zn. 6C/63/2004 tak
on nemal vedomosť o tom, že tento spis bol pripojený, a teda žalovaní ani ich právna zástupkyňa sa
neoboznámili s ich obsahom. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní konaného dňa 8.6.2016 (č.l. 133 spisu)
naktorejboliosobneprítomnížalovaníajichprávnazástupkyňavyplýva,žepojednávanieboloodročené
na deň 16.11.2016 okrem iného aj z dôvodu, že súd si vyžiada z Okresného súdu Bratislava III spis

sp. zn. 6C/63/2004. Tento spis bol doručený Okresnému súdu Pezinok ku konania dňa 27.10.2016.
Ďalej z obsahu Zápisnice o pojednávaní konaného dňa 16.11.2016 (č.l. 142 spisu) na ktorom rovnako
boli prítomní žalovaní aj ich právna zástupkyňa, ktorá sa dostavil neskôr a aj zo zvukového záznamu
z tohto pojednávania vyplýva, že konajúci sudca oboznámil na pojednávaní, že spis bol pripojený a
oboznámil aj jeho obsah a priamo na tomto pojednávaní aj krátkou cestou doručil právnej zástupkyni

žalovaných aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 6C/63/2004-619 s fotografiou vyobrazujúcich
chatku žalovaných zo dňa 4-5.10.2019. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaní vrátane ich právnej
zástupkyne museli mať vedomosť o pripojení tohto spisu a boli oboznámení aj s jeho obsahom.
19.3. Pokiaľ ide o samotnú výšku priznanú nároku žalovaný 1./ v odvolaní namietal, že súd do
posledného pojednávania nevedel predniesť predbežné právne posúdenie veci, na základe čoho

žalovaní ani nepredložili vlastný znalecký posudok rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, avšak
od návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania neupustili, čo súd nesprávne vyhodnotil. Z obsahu
spisu vyplýva, že je pravdou, že žalovaní vo svojom Vyjadrení zo dňa 22.10.2015 (č.l. 100 spisu) okrem
inéhouviedli,že„............spochybňujúvýškupožadovanéhonájomného.Hodnotupozemkovupravovala
vyhláška MH SR č. 38/2005 Z.z. a až následne v rokoch 2011 a 2012 by žalobcom prináležalo trhové

nájomné.Minimálnyrozdielmedzinájomnýmzarok2010a2011vyvolávaviacakopochybnostiotom,že
výpočet je správny a v tomto smere navrhujeme znalecké dokazovanie........“ . Od uvedeného vyjadrenia
žalovaní a to aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku a po ich poučení o uplatnení
sudcovskej koncentrácie na pojednávaní dňa 2.5.2018 nepredložili ďalšie dôkazy a ani nenavrhli ďalšie
dokazovanie v tomto smere a zostali v konaní nečinní. Žalovaní nesprávnosť záverov uvedených

v znaleckom nespochybnila uvedením konkrétnych formálnych a vecných nesprávností znaleckého
posudku a iné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na odborné zisťovanie výšku (ceny) nájmu neuviedla.
Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom procese sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje
sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla
bremenotvrdenia.Existenciatvrdenejskutočnostivšakpodmieňujeexistenciudôkaznej povinnosti,teda

povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo
dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo
forme neúspechu strany v spore. Samotné spochybnenie záverov znaleckého posudku bez označenia
dôkazovnapreukázaniesvojichtvrdenípretosaméosebeajvzhľadomnaprostriedkyprocesnejobrany,
koncentráciu konania a na koncepciu dokazovania v sporovom konaní v zmysle Civilného sporového

poriadku neobstoja.
20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorýchsúd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na
pomer úspechu s strán sporu vo veci.
21. Žalobcovia v odvolaní poukázali na ustanovenie § 257 C.s.p., na skutočnosti, ktoré predstavujú

dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré spôsobujú, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania sa javí ako neprimeraná tvrdosť voči nim, pričom mali za to, že súd
prvej inštancie neprihliadal na okolnosti vedúce k uplatneniu si práva na súde a ani na postoj žalovaných
v konaní, ktorí spôsobili značné predĺženie sporu - keď žalovaní postupne namietali aj skutočnosti, ktoré
na začiatku sporu potvrdili a tým si vzájomne rozporovali, svoju obranu namietali postupne, v snahe

predlžovať súdne konanie.
21.1. Rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia v posudzovanej veci podľa názoru
odvolacieho súdu nie je opodstatnené, keď citované ustanovenie § 257 C.s.p. je výnimkou zo zásady
zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných
osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom
alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú
povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné
prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k
okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod., pretože
iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 257 C.s.p. V posudzovanej veci odvolací

súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného
ustanovenia a to s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu. Odvolací súd
nezistil ani žiadne také správanie sa žalovaných , ktoré by malo za následok prieťahy v súdnom konaní
alebo ktoré by inak účelovo bránilo žalobcom domáhať sa ochrany nimi tvrdeného práva. Ustanovenie
§ 257 C.s.p. možno aplikovať len v celkom výnimočných prípadoch a predmetné konanie a správanie

sa strán sporu nevykazujú žiadne znaky výnimočnosti.
21.2. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že žalovaní spôsobili značné predĺženie sporu, keď z obsahu
spisu vyplýva, že z dôvodov na strane žalovaných bolo odročené len jedno nariadené pojednávania
a to vytýčené na deň 17.6.2015 (toto bolo odročenené pre kolíziu pojednávaní na strane ich právnej
zástupkyne). Ďalšie pojednávania nariadené na deň 23.10.2015 a 19.2.2016 boli odročené na žiadosť

strán sporu z dôvodu prebiehania mimosúdnych rokovaní a pojednávania nariadené na deň 10.3.2017
bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Samotná skutočnosť, že žalovaní
prispôsobovali svoju obranu počas konania samá o sebe bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na
aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.
21.3. Žalobcovia namietali, že rozhodnutím o trovách konania je popretá idea spravodlivosti, na ktorej

zachovanie by mal súd pri svojej rozhodovacej činnosti dbať, ktorá sa prejavuje najmä pri cestovných
náhradách, hotových výdavkov a náhrade za stratu času, ktoré má právny zástupca žalovanej
2./ priznané v rozsahu 100 %, a to napriek tomu, že tieto cestovné náhrady (samotná cesta na
pojednávanie) súviseli aj so zastupovaním žalovaného 1./, ktorý bol v spore neúspešný v celom rozsahu
a jeho právnemu zástupcovi nárok na náhradu trov konania nepatrí. K uvedenému odvolací súd len

dodáva, že ak súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu, tak tento
pomer úspechu sa prejaví pri každej strane ak tam aj vystupuje viac subjektov bez ohľadu nato, či strany
sporu v prípade ich procesného spoločenstva zastupuje jeden právny zástupca. Skutočnosti, na ktoré
poukazujú žalobcovia môžu byť zohľadnené len pri rozhodovaní o výške trov konania o ktorých zmysle
§ 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného 1./ nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalobcovia 1./,2./ v odvolacom konaní plný úspech a
vznikol im voči žalovaným 1./, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rovnako odvolací

súd nevyhovel odvolaniu žalobcov 1./,2./ vo vzťahu k žalovanej 2./, napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tejto časti potvrdil. Žalovaná 2./ mala voči žalobcovia 1./,2./ v odvolacom konaní plný úspech
a vznikol jej voči ním nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).