Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 11, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214753
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117214753.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov: X. X. S., K..

XX.X.XXXX, I. O. J. XXX, I.. Č.. S. X, XXX XX V.R., X. U. S., K.. X.X.XXXX, I. O. J. XXX, I.. Č.. S. X,
XXX XX V., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,
IČO: 00 151 653, pr. zast. Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná
10, Košice, IČO: 36 863 017, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 7.6.2017 domáhali voči žalovanému určenia,
že je spotrebiteľský úver č. 0503760896 zo dňa 22.6.2006 bezúročný a bez poplatkov, určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydania bezdôvodného obohatenia poukazujúc na to, že táto
žaloba predstavuje vhodný a účinný nástroj ochrany spotrebiteľských práv. V dôsledku porušenia
povinností veriteľa ustanovených zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnuté úvery
podľa § 11 cit. zák. považujú za bezúročné a bez poplatkov. Za neprijateľné podmienky považovali
vyhlásenie, že sa dlžník oboznámil s úverovými podmienkami a zmluvu o zmenkovom vyplňovacom

práve. Uviedli, že za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci žalobca
navrhol súdu vykonať dôkazy a obstarať, resp. zabezpečiť v rámci edičnej činnosti súdu - osobitne za
každú jednotlivú zmluvu, ktorá bola v minulosti podpísaná so žalobcom bez rozdielu, či je zmluva ešte
aktívna alebo už ukončená, predložiť kompletnú úverovú dokumentáciu, vyčíslenie finančného rozboru
úveru (dátum a čerpaná čiastka, sumárna čiastka žalobcami vykonaných plnení do zosplatnenia úveru,
zostatok pohľadávok po zosplatnení úveru). Žalobcovia uviedli, že po oboznámení sa s týmito dôkazmi
upresnia aj formuláciu navrhovaných rozsudkov. K žalobe ako dôkaz priložili zmluvu o splátkovom úvere

č. 0503760896 zo dňa 22.6.2006 a zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 22.6.2006.

2. Nakoľko uvedené podanie žalobcov bolo neúplné a neurčité, súd uznesením sp. zn. 10Csp/67/2017-9
zo dňa 19.6.2017 žalobcov vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie
opravili a doplnili, pričom boli poučení o tom, ktoré náležitosti žaloba neobsahuje a ktoré je nutné
doplniť, a síce bol poučení, aby doplnili žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. skutočností,
o ktoré opierajú svoje nároky a z ktorých vyplývajú ich nároky, ďalej aby doplnili žalobu tak, aby z ich

podania bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú - mali by uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný
petit - nech uvedú vyslovenia neprijateľnosti ktorých konkrétnych zmluvných podmienok sa v tomto
konaní domáhajú, tiež výšku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa domáhajú, a spôsob, akým
žiadajú túto sumu zo strany žalovaného zaplatiť - spoločne a nerozdielne alebo pomerne (a v akejvýške pomerov) a dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvolávajú a ktorých povaha to pripúšťa (najmä prehľad
nimi zaplatených splátok úveru) okrem tých, ktoré nemôžu bez svojej viny pripojiť. Súd ich poučil a j
o možnosti právneho zastúpenia podľa § 89 zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a podľa zák. č.

327/2005 Z. z.

3. V doplnení žaloby zo dňa 26.7.2017 žalobcovia upresnili, že navrhujú v rozsudku určiť, že zmluvné
odplaty dojednané medzi žalobcami a žalovaným v zmluve č. 0503760896 zo dňa 22.6.2006 sú neplatné
a zmluva č. 0503760896 zo dňa 22.6.2006 je bezúročná a bez poplatkov. Opätovne navrhli vyžiadať od

žalovaného kompletnú podpísanú zmluvnú dokumentáciu.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že voči žalobnému návrhu na
vydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenianajmänamieta,žežalobcovianetvrdia(neuvádzajú)žiadne
konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.
V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná a prejednacia,

je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení. Poukázal na čl. 8 základných princípov CSP. Žalobca je už v žalobe povinný, okrem iného,
uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Rovnocenné povinnosti ho zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania
(najmä § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote.

Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby
mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle pôsobí bremeno
tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní netvrdila všetky
rozhodujúce skutočnosti významné pre rozhodnutie, a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci
samej v jej neprospech. Zmyslom bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v

takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva nemôže byť pre nečinnosť
strán preukázaná, pretože nebola vôbec tvrdená stranou, ktorú také bremeno zaťažuje. Základnou
procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia
významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť nemôže
splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu (v

sporoch so spotrebiteľským prvkom prichádza do úvahy iba vykonanie nenavrhnutého dôkazu poriadku,
t. j. ingerencia vo vzťahu k dôkaznému bremenu, nie však k bremenu tvrdenia). Nesplnenie povinnosti
relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu. V týchto súvislostiach
akcentoval, že základným predpokladom, aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, je, že vôbec došlo k nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí

existenciu svojho oprávnenia, voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť. Namietal, že žalobcovia
nesplnili ani len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia, t.
j. k uskutočneniu plnenia(plnení) v prospech žalovaného. Keďže sa jednalo o splátkový úver, majú
presne určiť vo vzťahu ku každej platbe, kto, kedy a koľko zaplatil a akým spôsobom (napr. v prospech
akého bankového účtu). Len voči takému kvalifikovanému tvrdeniu žalobcov môže následne v postavení

žalovaného rozvinúť náležitú procesnú obranu, napr. preveriť, či skutočne išlo o platby na spochybnený
úver, či išlo o platby žalobcov alebo inej osoby, či nešlo o platby zodpovednostného charakteru, napr.
z dôvodu omeškania žalobcov, a podobne. Žiadne také tvrdenie však zo strany žalobcov nebolo
produkované, čo je rozhodne potrebné posúdiť na ťarchu unesenia ich bremena tvrdenia. Zo žaloby
ďalej nie je zrejmé, ktorý zo žalobcov mal plniť na splácanie úveru. Na žalujúcej strane je pluralita

dvoch subjektov, s ktorými - ako sami potvrdzujú - bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere zo
dňa 22.6.2006. Úplne však absentuje akékoľvek vymedzenie hmotnoprávneho charakteru plurality -
nemožno nijako zistiť, či žalobcovia vnímajú uplatnenú pohľadávku ako spoločnú a nerozdielnu, alebo
či jej predmetom má byť plnenie deliteľné (a ak áno, aká suma údajne pripadá na každého zo žalobcov);
a rovnako tak chýba aj uvedenie akýchkoľvek skutočností, z ktorých by bolo možné ustáliť, s akým

typom veriteľskej plurality spájajú žalobcovia svoju tvrdenú aktívnu legitimáciu. K ďalším žalobným
návrhomžalobcovnebolschopnývyjadriťakékoľvekstanovisko,nakoľkovonkoncomniejezrejmé,ktoré
zmluvné podmienky sú spochybnené, aký je ich vzťah k predmetu sporu a z akého dôvodu by mala
byť s úverom poskytnutým na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.6.2006 spojená sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a

procesnej obrany poprel všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcov, s výnimkou tvrdenia o uzavretí zmluvy
o splátkovom úvere zo dňa 22.6.2006. Za procesného stavu, ako je popísaný vyššie, keď žalobcovia
zlyhali v riadnom tvrdení rozhodujúcich skutočností, avšak vzhľadom na čas, ktorý uplynul od plnenia,
vzniesol z opatrnosti námietku premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky z dôvodu uplynutia zákonomstanovenej premlčacej doby. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

5. V podaní zo dňa 16.10.2017 žalobcovia poukázali na to, že žalovaný cez dražobnú spoločnosť
predal ich majetok, ich rodinný dom, pripravil ich rodinu o strechu nad hlavou. Podrobný opis konania
žalovaného je vedený na OS Prešov pod sp. zn. 12C/195/2016 a sp. zn. 28C/359/2015.

6. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2017 prejavili záujem uhradiť odplatu za poskytnutý

úver v rozsahu platnej legislatívy. Uviedli, že o vydanie bezdôvodného obohatenia už prestali súd
žiadať z dôvodu nedostatku preukázateľných dôvodov z ich strany, nakoľko o uhradenej výške istiny
nedokážu predložiť žiadny dôkaz. Poukázali na to, že zmluva so žalovaným má vady a neprijateľné
podmienky, pričom sa jedná napríklad o nasledovné: poplatok za správu úveru v čl. I bod 1 zmluvy
o úvere; vyhlásenie o oboznámení sa so súčasťami zmluvy o úvere v čl. II, bod 2; zo zmluvných
údajov nie je zrejmé, akú časť splátok predstavuje úrok a akú časť istina. Za neprijateľné podmienky

označili 1. vyhlásenie, že sa dlžník oboznámil s úverovými podmienkami - skryté prenesenie dôkazného
bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na
súde a u iných štátnych orgánov. Táto zmluvná podmienka zakladá hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa; 2. Klamlivé konanie veriteľa o požičanej a splácanej istine,
3. Poplatky v prospech veriteľa - ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa jedná o finančné

záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané, za ktoré spotrebiteľ
nedostáva žiadne reálne protiplnenie a slúžia v skutočnosti len záujmom veriteľa a tak zakladajú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti
poukázali na rozhodnutie KS v Prešove z 21.11.2012 sp. zn. 18Co/109/2011; 4. Zmluvná pokuta -
zaväzujúca spotrebiteľa v prípade porušenia povinnosti plnenia platiť zmluvnú pokutu je neprijateľná

podmienka, a teda je neplatná. Paušálne stanovené poplatky a pokuty musia zodpovedať povahe
spoplatneného úkonu a zároveň skutočným nákladom veriteľa na jeho konanie, v opačnom prípade
poplatok umožňuje veriteľovi získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné
výdavky veriteľa. Paušálne stanovená suma poplatku a pokuty bez transparentného výpočtu skutočných
nákladov predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore ratio legis zákona z dôvodu neurčitosti

anedostatočnostitransparentnosti,akoizdôvodu,ženebolaindividuálnemedziúčastníkmidojednanás
poukazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý za príslušenstvo pohľadávky považuje len
skutočnénákladyspojenésuplatnenímpohľadávkyaniepaušálneurčenúsumupoplatku.Sohľadomna
uvedené navrhli v rozsudku určiť, že zmluvné odplaty dojednané medzi žalobcami a žalovaným v zmluve
č. 0503760896 zo dňa 22.6.2006 sú neplatné a uložiť im povinnosť uhradiť žalovanému poskytnutý

úver bez úrokov a bez poplatkov.

7. V ďalšom podaní zo dňa 8.1.2018 žalobcovia zdôraznili, že na osobnom stretnutí s povereným
pracovníkom žalovaného ich ten ubezpečil, že predložená zmluvná dokumentácia žalovaného je v
súlade so zákonom a nehrozí jej podpisom žiadny osobný ani finančný problém a tak buď s predloženým

textom zmluvy súhlasia a podpíšu ju, tak ako to žalovaný požadoval, alebo úver od žalovaného
nedostanú.Opätovnepopísalineprijateľnépodmienky:1.nemalimožnosťoboznámiťsastextomzmluvy
a celou zmluvnou dokumentáciou pred podpisom zmluvy; 2. veriteľ si dovolil previesť práva a povinnosti
zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa; 3. veriteľ prikazuje spotrebiteľovi, aby splnil
všetky záväzky aj vtedy, ak veriteľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli: Žalovaný po podpise zmluvy so

žalobcami a odovzdaní zmluvy žalobcom porušil zmluvné dojednania v časti „výška úveru, nakoľko sa
žalovaný zmluvou zaviazal poskytnúť úver vo výške 1 000 000 Sk, ale podľa výpisu z úverového účtu
žalobcov zo dňa 27.1.2007 vedeného žalovaným im poskytol úver vo výške iba 993 000 Sk, nakoľko
si žalovaný ako prvé ihneď uplatnil a pripísal si poplatok za poskytnutie úveru vo výške 7 000 Sk.
Žalovaný tak hrubým spôsobom porušil bod 1, čl. I Základné podmienky zmluvy; 4. si veriteľ dal právo

jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve; 5. si veriteľ určil, že cena
tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny
tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v
čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia; 6. veriteľ požaduje od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením

jeho záväzku, žalovaný tak konal v prípade zosplatnenia predmetného úveru, v prípade mimoriadnej
splatnosti úveru. Považujú to za neprimeranú sankciu žalovaného veriteľa. Takúto neplatnú pohľadávku
nemožno postúpiť; 7. veriteľ obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti
niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvnástrana, v tomto prípade veriteľ; 8. veriteľ požadoval, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia
svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej
zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa; 9. veriteľ požaduje od

spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy
spotrebiteľa, a súčasne aj veriteľ požaduje od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol
pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za
ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie - poplatky v prospech veriteľa, zmluvná pokuta je
neprijateľná podmienka. Mali za to, že v zmluve chýbajú podľa príslušných bodov § 4 ods. 2 zák. č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nasledovné náležitosti: rozpis splátok istiny a úrokov, cena
poskytnutej služby, adresa najbližšej prevádzky žalovaného podľa miesta trvalého pobytu spotrebiteľa,
uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský
úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti, podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žiadali, aby súd vyhlásil za neprijateľné

podmienky: 1. podľa čl. II, bod 2 a 3 zmluvy vyhlásenie, že sa žalobca oboznámil s úverovými
podmienkami, 2. žalovaný si dovolil previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez
súhlasu žalobcov, 3. žalovaný prikazuje žalobcom, aby splnili všetky záväzky aj vtedy, ak žalovaný
nesplnil záväzky, ktoré mu vznikli, lebo nevyplatil výšku úveru žalobcom, 4. podľa bodu 2 čl. I zmluvy
si žalovaný dal právo jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, 5.

podľa bod 2 čl. I zmluvy si žalovaný určil, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je
podstatne prekročená v čase splnenia, 6. žalovaný požaduje od žalobcov, ktorí nesplnili svoj záväzok,
aby zaplatili neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením ich záväzku, 7. žalovaný
obmedzuje prístup k dôkazom, 8. žalovaný požadoval, aby žalobcovia poskytli zabezpečenie splnenia

svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška ich záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej
zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, 9. Poplatky v prospech
žalovaného a zmluvná pokuta, 10. žalovaný núti žalobcov k dodržiavaniu Obchodného zákonníka aj
napriek tomu, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. K vyjadreniu priložili výpis z úverového účtu č.
0503760896 zo dňa 1.2.2007.

8. Žalobcovia v podaní zo dňa 5.9.2018 poukázali, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej
zmluvy voči spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou (v tomto prípade CEE COLLECT Slovakia,
s.r.o. - postupník) je neplatné. Vyjadrili názor, že právna norma vyjadrená v § 92 ods. 8 zák. o bankách
zhoršujepostaveniespotrebiteľaoprotiprávnejnormevyjadrenejv§525ods.1Občianskehozákonníka,

nakoľko umožňuje postúpiť pohľadávku aj takým spôsobom, že jej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
Banka nemôže podľa nich vôbec postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako
je iná banka, nakoľko takéto postúpenie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39
Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 ods. 2 a § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka). Namietali,
že žalovaný nedokázal súdu ani finančnú čiastku plnenia žalobcov v prospech veriteľa. V oznámení

postupníka o začatí realizácie záložného práva a výzve na zaplatenie dlhu zo dňa 28.1.2015, kde je
jedným číslom uvedená dlžná suma 33 817,48 €, nie je žiadne vyčíslenie žalobcami uhradenej istiny,
úrokov a poplatkov. Uviedli, že žalovaný požičal žalobcom iba 993 000 Sk a nie 1 000 000 Sk, čo
znamená v prepočte 32 961,56 €. Potom vzhľadom na množstvo neprijateľných zmluvných podmienok
by mali žalobcovia vrátiť žalovanému iba uvedených 32 961,56 € a nie viac. Ale žalobcovia uhradili

žalovanému v čase do dražby asi 512 000 Sk, t. j. 16 995 € a postupník od žalobcov žiadal uhradiť
ďalších 33 817,48 €, z ktorých už 28 560 € vraj aj uhradil žalovanému a zbytok si postupník od žalobcov
ešte nárokuje. Potom matematicky je možné upresniť, že žalobcovia uhradili priamo a cez postupníka v
prospech žalovaného cca 16 995 € + 33 817,48 € = cca 50 812 €. To znamená, že žalobcovia zaplatili
za sporný úver cca 50 812 € - reálna výška úveru 32 961,56 € = suma neoprávneného obohatenia sa

veriteľa/žalovaného 17 850,44 €. Ďalej namietali, že po zosplatnení úveru nemá veriteľ už nárok na
úhradu úrokov, ale len úrokov z omeškania. K vyjadreniu priložili ako dôkaz oznámenie o postúpení
pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 26.1.2015, ako aj oznámenie o začatí realizácie
záložného práva zo dňa 28.1.2015.

9. Na pojednávaní žalobca v 1. rade uviedol, že podanou žalobu sleduje v konečnom dôsledku to, aby
zmluvnépodmienky,ktorésúšpecifikovanévpodanízodňa8.1.2018súdvyhlásilzaneplatnéarovnako,
aby súd určil, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22.6.2016, resp. úver poskytnutý na základe tejto
zmluvy bol určený za bezúročný a bez poplatkov. Namietal postúpenie pohľadávky na spoločnosť CEECOLLECT. Poukázal na to, že Slovenskej sporiteľni zaplatil 512 000 Sk. Ďalej poukázal i na to, že
mu bolo zaslané oznámenie o začatí realizácie záložného práva zo dňa 28.1.2015, kde spoločnosť
CEE COLLECT od žalobcov požaduje sumu 33 817,48 €. Následne mu ešte malo byť doručené ďalšie

podanie od tejto spoločnosti, ktorým si mala vymáhať sumu okolo 3 800 €.

10. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní po tom, čo bol súdom ustálený
uplatnený nárok, poukázal, že pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru odhliadnuc od
procesnej prípustnosti takéhoto určenia, poukazuje na to, že v čase uzavretia zmluvy bol účinný zák. č.

258/2001, ktorý však úver poskytnutý zmluvou o splátkovom úvere, ktorá je predmetom tohto konania,
vyníma z pôsobnosti tohto zákona a to s ohľadom na to, že výška tohto úver prevyšuje sumu 20 000
€. Teda tento zákon nie je aplikovateľný na danú vec. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, tak ako sú určené v podaní, kde žalobcovia navrhujú neprijateľnosti týchto podmienok
určiť, je potrebné uviesť, že je takýto výrok materiálny nevykonateľný, pretože nie je špecifikované
o aké zmluvné podmienky sa má jednať, kde konkrétne v zmluve, resp. zmluvnej dokumentácii sa

majú nachádzať. Žalobcovia teda podľa tvrdení žalovaného neuniesli povinnosť tvrdenia. Žalobcovia v
navrhovanom výroku rozhodnutia tieto zmluvné podmienky presne nešpecifikovali. Vo vzťahu k tvrdeniu
žalobcu o namietanom neplatnom postúpení pohľadávky uviedol, že ako už je zrejmé z tvrdení žalobcu
v 1. rade, oznámenie o postúpení pohľadávky im bolo doručené, čo možno považovať za nespornú
skutočnosť. Poukazuje na § 526 Občianskeho zákonníka, ako aj na judikatúru v tom smere, že nie

je potrebné sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení pohľadávok, pokiaľ toto oznámenie o
postúpeniepohľadávkybolodlžníkovidoručené.Zdoterajšíchvyjadrenížalobcumalzato,žetátožaloba
smeruje voči inej osobe, ktorá však stranou sporu nie je. S ohľadom na to navrhol žalobu zamietnuť a
priznať náhradu trov konania.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise v súlade s § 204 CSP, a
to zmluvou o splátkovom úvere č. 0503760896 zo dňa 22.6.2006, výpisom z účtu č. 0503760896 zo
dňa 1.2.2007, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 26.1.2015, oznámením o začatí realizácie
záložného práva zo dňa 28.1.2015, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

12. Žalovaný uzatvoril so žalobcami dňa 22.6.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0503760896, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 1 000 000 Sk (33 193,90 €). Išlo o úver PLUS
na bývanie, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v 330 mesačných splátkach po 6 558 Sk (217,70 €)
vždy k 20. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 6,40 % ročne fixne na 5 rokov, t. j.

odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy do 21.6.2011. Splatnosť 1. splátky nastala 20.7.2006 a konečná
splatnosť mala nastať dňa 20.12.2033. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške
7 000 Sk (232,40 €) z prostriedkov úveru a poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk (1,66 €) mesačne.

13. V bode 2 predmetnej zmluvy o splátkovom úvere sa nachádza vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil

so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané bankou pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.

14. Z výpisu z úverového účtu č. 0503760896 zo dňa 1.2.2007 vyplýva, že dňa 22.6.2006 došlo k
čerpaniu úveru vo výške 7 000 Sk a dňa 23.6.2006 k čerpaniu úveru vo výške 993 000 Sk.

15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 26.1.2015 adresovaného žalobkyni v 2. rade

vyplýva, že žalovaný postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 05037608964 na základe zmluvy o
postúpenípohľadávokč.0032/2015/CEuzatvorenejdňa13.1.2015spoločnostiCEECOLLECTSlovakia
s.r.o. s tým, že pohľadávku banky je možné od doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením
postupníkovi. Zároveň ju poučila, že po postúpení pohľadávky žalovaný nezodpovedá za konanie
postupníka. Forma a spôsob vymáhania postúpenej pohľadávky je v kompetencii postupníka. Žalobcom

bolo predmetné oznámenie doručené, čo je nesporne zrejmé z toho, že bolo do súdneho spisu doručené
z ich strany, teda ako príloha vyjadrenia žalobcov (č. l. 82). V konečnom dôsledku nebola táto skutočnosť
zo strany žalobcov spochybnená ani na nariadenom pojednávaní, preto ju treba považovať za nespornú.16. Listom zo dňa 28.1.2015 bolo žalobcom zo strany spoločnosti CEE COLLECT Slovakia s.r.o.
oznámené, že ich táto spoločnosť vyzýva k úhrade dlžnej sumy 33 817,48 € v lehote 30 kalendárnych
dní. Ďalej im bolo oznámené, že pokiaľ z ich strany nedôjde k úhrade pohľadávky, pristúpi uvedená

spoločnosť k realizácii zabezpečovacích prostriedkov viažucich sa k tejto pohľadávke. Zároveň
žalobcom oznámila, že v zmysle § 151 písm. l zák. č. 40/1964 Z. z. a zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. 503760896 zo dňa 22.6.2006, uzatvorenou medzi záložným veriteľom SLSP,
a.s. a žalobcami ako záložcami začne realizovať záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
záložného práva podľa záložnej zmluvy. Uvedený listinný dôkaz predložili samotní žalobcovi, pričom

doručenie tohto oznámenia potvrdil žalobca v 1. rade aj na pojednávaní.

17. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.10.2018 zamietol žalobu žalobcov a priznal žalovanému
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil nedostatkom
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore s poukazom na postúpenie pohľadávky z predmetnej
zmluvy o úvere zmluvou o postúpení zo dňa 13.1.2015.

18. KS v Prešove uznesením zo dňa 23.10.2019 pod sp. zn. 19Co/45/2019 zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zo záverov uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že
postúpenie pohľadávky v predmetnom prípade je len postúpením práva na peňažné plnenie vrátane
zabezpečenia, pričom ostatné práva voči pôvodnému dodávateľovi bez ďalšieho nezanikli. Nie je preto

možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný pasívne legitimovaný v tomto smere nie
je. Aj predmetnou žalobou je možné vyvolať pre spotrebiteľa želané účinky, teda aby nebol viazaný
neplatným právnym úkonom prípadnou neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Postúpením pohľadávky
nie je možné spotrebiteľovi preto ubrať na jeho spotrebiteľských právach, ktoré mu vyplývajú či už z
implementovaných alebo iných spotrebiteľských noriem.

19. Súčasne uviedol, že žalobcovia opakovane vo svojich podaniach uplatňovali rôzne nároky, ktoré
aj rôzne vyjadrovali. Čo sa týka ich nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je treba dať za
pravdu súdu prvej inštancie, že žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 17.10.2017 uviedli, že o vydanie
bezdôvodného obohatenia prestali súd žiadať z dôvodu nedostatku preukázateľných dôkazov z ich

strany. Keďže však nebolo jednoznačne žalobcami vyjadrené, že svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia berú späť a konanie v uvedenej časti navrhujú zastaviť, súd prvej inštancie sa musí
zaoberať aj týmto nárokom. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že výšku bezdôvodného
obohatenia musia žalobcovia konkretizovať, aby bolo zrejmé, v akej výške sa ho domáhajú. Odvolací
súd však uvádza, že prípadný vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcov je nutné posudzovať

vo vzťahu k žalovanému do dňa postúpenia pohľadávky na tretí subjekt. Úlohou súdu prvej inštancie
bude vec opätovne prejednať, vyhodnotiť, či úver zo dňa 22.6.2006 je možné vyhlásiť za bezúročný
a bezpoplatkový, náležite sa zaoberať tým, či v uvedenej úverovej zmluve sú zakomponované aj
neprijateľnézmluvnépodmienkyačinastranežalovanéhodošlokbezdôvodnémuobohateniu.Odvolací
súd dodal, že v rámci kontradiktórnosti konania upraveného v CSP sa vyžaduje procesná aktivita

strán sporu. V tejto súvislosti dal do pozornosti žalobcom, aby sa zjednotili a ustálili v rozsahu nimi
uplatňovaných nárokov tak, aby vo svojich podaniach uvádzali konkrétne nároky, ktoré však v prípade
ich zmeny musia byť pripustené súdom prvej inštancie.

20. Žalobcovia po doručení rozhodnutia KS v Prešove svojimi podaniami navrhovali, aby súd doplnil

dokazovanie vyžiadaním ďalšej dokumentácie zo strany žalovaného s tým, že potom, ako ich súd
zabezpečí, sú pripravení doplniť svoje podania a popísať súdu všetky zmluvné podmienky, ktorých
neprijateľnosti sa domáhajú a súčasne upresniť výšku bezdôvodného obohatenia (podanie doručené
súdu dňa 6.5.2020). Opakovane zdôrazňovali, že z výslovne číselného a matematického pohľadu je
úplne jedno, či je zmluva bezúročná a bezpoplatková alebo súd uzná neprijateľné zmluvné podmienky,

výsledok je matematicky totožný, teda dlžný spotrebiteľ má vrátiť veriteľovi to, čo od neho reálne dostal
alebo úžernícky veriteľ má vrátiť spotrebiteľovi čiastku, o ktorú sa bezdôvodne obohatil. Súd prvej
inštancie na základe uvedeného opätovne zdôrazňuje, že žalobcovia súdu doručujú rôzne podania s
uvedenými rôznymi nárokmi bez toho, aby bolo možné jednoznačne ustáliť predmet sporu. Doposiaľ
nekonkretizovali výšku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa domáhajú ani neustálili rozsah

zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť žiadajú určiť v nadväznosti na predložené listinné dôkazy.
V tomto smere súd prvej inštancie poukazuje aj na pasivitu žalobcov, ktorí sa bez vážneho dôvodu
nezúčastnili pojednávania, na ktorom mohli ešte v súlade so závermi rozhodnutia odvolacieho súdu
ustáliť konkrétne nároky, ktorých sa v predmetnom konaní domáhajú.21. S poukazom na zmätočnosť, nepresnosť a neústalený okruh nárokov, ktorých sa žalobcovia mienia
domáhať,súdnepripustilzmenužalobyvzmysleichpísomnýchpodanínachádzajúcichsanač.l.18,38,

44 a 55. Podania doručené súdu po rozhodnutí odvolacieho súdu neposúdil ako návrh na zmenu žaloby
s poukazom na stanovisko žalobcov, že výšku bezdôvodného obohatenia, ako aj neprijateľné zmluvné
podmienky popíšu po tom, ako súd zabezpečí od žalovaného nimi požadovanú zmluvnú dokumentáciu.

22. Podľa § 1 ods. 1 až 3 zák. č. 258/2001 Z. z., tento zákon upravuje niektoré podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o
nájme,2) ktoré nezabezpečujú

prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek
poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru
jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých
viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že

spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote
nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas
ich poskytovania v splátkach, h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za

iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu. Zákon sa nevzťahuje
ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý
bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6 . Kreditnou kartou na účely tohto zákona

sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do
výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

23. Podľa § 4 ods. 1 až 7 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe

neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere

vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2písm. c) prvom až piatom bode ,
ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška
týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie

celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 , q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a
adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 . Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis.7)Akdôjdekpostúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa

alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)

vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný poskytol na základe zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 22.6.2006 žalobcom úver na bývanie vo výške 33 193,90 € (1 000 000 Sk). Ide nepochybne
o zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobcovia v 1. a 2. rade pri jej uzatváraní nekonali v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol v postavení dodávateľa konajúceho v
predmete svojej podnikateľskej činnosti.

25. V danom prípade však nemal charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z., v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere.

26. Z ust. § 1 ods. 2 písm. d/ cit. zák. totižto vyplýva, že uvedený zákon sa nevzťahuje na zmluvy o

poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 € a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 €,
preto na predmetnú zmluvu o splátkovom úvere nie je možné aplikovať ust. zák. č. 258/2001 Z. z.

27. V zmysle zák. č. 258/2001 Z. z., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere,
sa spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade absencie údaja o RPMN

v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g/. Súčasne v zmysle ust. § 4 ods. 5 cit. zák., nemohol veriteľ požadovať
úroky a poplatky, ktoré v zmluve uvedené neboli.

28. Keďže úver poskytnutý žalobcom na základe zmluvy o splátkovom úvere nemá charakter
spotrebiteľského úveru v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z., potom súd ani nemôže určiť jeho bezúročnosť a

bezpoplatkovosť pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ cit. zák.
Na základe uvedeného, preto súd zamietol žalobu žalobcov o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru na základe predmetnej zmluvy o splátkovom úvere.

29. Zároveň súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia z

predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, nakoľko napriek výzve súdu prvej inštancie, ako aj záverov
rozhodnutia odvolacieho súdu nekonkretizovali výšku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa
voči žalovanému domáhajú.30. Z ust. § 295 CSP síce vyplýva povinnosť súdu zabezpečiť dôkaz nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci
samej aj bez návrhu spotrebiteľa, avšak vždy iba za účelom preukázania individualizovaného nároku
uplatňovaného spotrebiteľom. Ak by súd z úradnej moci vyžiadal zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa

predmetného zmluvného vzťahu vrátane listín o realizácii vzájomných plnení zmluvných strán za tým
účelom, aby žalobcovia v 1. a 2. rade vedeli uviesť konkrétnu výšku bezdôvodného obohatenia, by
bolo by to nielen porušením princípu kontradiktórnosti civilného procesu, ale aj princípu rovnosti strán
CSP predpokladaného čl. 6 zák. č. 160/2015 Z. z. Okrem iného, žalobcovia v 1. a 2. rade ako zmluvné
strany v postavení dlžníkov zo zmluvy o splátkovom úvere nesporne disponujú dokladmi o realizovaných

úhradách na základe zmluvy o úvere, keďže tento splácali zo svojho bežného účtu.

31. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

32. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ

plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo
k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť
alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti

za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním
poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky

záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy
je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,

aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo
úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku

voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie
na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že
jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi
stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohodyo zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa,
aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy

možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ
poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje

jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

33. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

34. Aj podľa názoru súdu prvej inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP nevylučujú
žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle
ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje
iba demonštratívny výpočet žalôb.

35. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu
určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného

nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

36. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem
žalobcov ako spotrebiteľov na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

37. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

38. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej

podmienky za neprijateľnú.

39. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže
byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

40. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť
v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami
inter partes.

41. Z čl. 3 CPS nesporne vyplýva, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými
záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a
Súdneho dvora EÚ, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

42. Vznik členstva SR v EÚ tkvie okrem iného aj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity štátu
v prospech EÚ. Ide pritom aj o časť suverenity pri všeobecne záväznom regulovaní spoločenských
vzťahov. Za určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať nielenvôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska
právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba
niekedy aj nad vôľu zákonodarcu (uznesenie ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11.10.2016).

43. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ÚS SR vyplýva, že smernice ako typová kategória predpisov
sekundárneho práva sú na rozdiel od nariadení typické absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým
osobám a právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
EÚ je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa

má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.

44. Citované ustanovenie primárneho práva EÚ vysiela zrozumiteľné posolstvo vnútroštátnym orgánom
členských štátov zaväzujúc ich na taký výkon ich vrchnostenských kompetencií, ktorý zabezpečí
dosiahnutie výsledku očakávaného smernicou. Inými slovami, ide tu o povinnosť naplniť vôľu únijného
tvorcu smernice vnútroštátnymi právnymi prostriedkami. Štandardným prostriedkom dosahovania cieľa

stanoveného smernicou je zmena právnej úpravy, ku ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak pre
prípad, že túto svoju povinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ teóriu priameho
účinku smerníc a nepriameho účinku smerníc. Priamy účinok dotknutých smerníc v posudzovanom
prípade neprichádza do úvahy, a to vzhľadom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-152/84, podľa
ktorého záväzná podstata smernice, ktorá konštituuje základňu pre možnosť odvolať sa na smernicu

pred vnútroštátnym súdom, existuje len vo vzťahu ku každému členskému štátu, ktorému je určená.
Z tohto vyplýva, že smernica nemôže sama o sebe ukladať povinnosť jednotlivcom a že ustanovenia
smernice ako takej nemožno uplatňovať voči jednotlivcom. Môžu tak uvažovať len o nepriamom účinku
smernice, ktorý zakladá rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-106/89 s odvolaním sa na prejudikatúru
C-14/83. Podľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho práva bez ohľadu na to, či aplikované

ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, vnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho
práva je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa
dosiahol výsledok sledovaný smernicou, a tým zabezpečil súlad s 3. odsekom čl. 189 Zmluvy o založení
EHS.

45. Je nepochybné, že novelou Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.4.2004 (zák. č. 150/2004
Z. z.), boli prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a EÚ uvedené v prílohe (§ 879g Občianskeho
zákonníka), medzi inými aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

46. Bez ohľadu na doterajšiu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR pri posudzovaní
neprijateľných zmluvných podmienok ex offo, súd prvej inštancie považuje za právne významný výklad
Smernice 93/13/EHS rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-511/17 z 11.3.2020. Z uvedeného
rozhodnutia nesporne vyplýva, že čl. 6 ods. 1 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o žalobe podanej spotrebiteľom o určenie nekalej povahy určitých podmienok uvedených

v zmluve, ktorú tento spotrebiteľ uzavrel s predajcom alebo dodávateľom, nie je povinný ex offo
a individuálne preskúmať všetky ostatné zmluvné podmienky, ktoré neboli uvedeným spotrebiteľom
napadnuté, aby overil, či ich možno považovať za nekalé, ale má preskúmať len tie, ktoré súvisia s
predmetomsporu,akohovymedziliúčastnícikonania,hneď,akomávnútroštátnysúdkdispozíciiprávne
a skutkové okolnosti potrebné na tento účel, prípadne doplnené opatreniami na vykonanie dokazovania.

47. Čl. 4 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ na posúdenie nekalej
povahy zmluvnej podmienky, na ktorej sa zakladá nárok spotrebiteľa, treba zohľadniť všetky ostatné
podmienky uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom, toto zohľadnenie ako
také nezahŕňa povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý koná vo veci, preskúmať ex offo prípadnú nekalú

povahu všetkých týcht podmienok.

48. Z uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ teda nesporne vyplýva, že súd má povinnosť
preskúmať nekalú povahu iba tých zmluvných podmienok, ktoré spotprebiteľ v individuálnom právnom
spore napadol a žiadal určiť ich neprijateľnosť. Nemá povinnosť ex offo preskúmať všetky ostatné

zmluvné podmienky, ktoré napadnuté spotrebiteľom neboli, a to ani v prípade, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré je potrebné zohľadniť pre posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky zakladajúcej
nárok spotrebiteľa.49. Pokiaľ žalobcovia v 1. a 2. rade v individuálnom spotrebiteľskom spore napriek 3 roky trvajúcemu
súdnemu sporu doposiaľ neustálili, neprijateľnosť ktorých zmluvných podmienok žiadajú určiť, bolo by
opätovne v rozpore s princípom kontradiktórnosti a rovnosti procesných strán ponechať neobmedzený

priestor žalobcom na upresnenie a popísanie tých zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť žiadajú
určiť po tom, ako súd zabezpečí listinné dôkazy, aby tieto mohli špecifikovať. Súčasne vo svojich
podaniach realizovaných po rozhodnutí odvolacieho súdu uvádzajú aj nové skutkové tvrdenia, ktoré boli
predmetom iného súdneho konania, napr. v súvislosti s konaním dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosť
sa žalobcovia domáhali v konaní pod sp. zn. 12C/195/2016.

50. Princíp rovnosti zbraní ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania
vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za
podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Okrem tejto
požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie,
podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to,

aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené
s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (uznesenie NS SR z 21.3.2012 pod sp. zn.
5Cdo/16/2012).

51. V CSP je princíp kontradiktórnosti konania vyjadrený v čl. 8 a čl. 9, podľa ktorých sú strany sporu

povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi
v súlade s princípom hospodárnosti a zároveň majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a
dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Žalobcovia v 1. a
2. rade v časti žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v rozpore s čl. 8 CSP doposiaľ
neupresnili, ktoré zo zmluvných podmienok žiadajú určiť za neprijateľné s odkazom na konkrétne

zmluvné dojednanie sporových strán s uvedením všetkých skutkových tvrdení o ich hrubej nerovnováhe
v neprospech spotrebiteľa tak, aby žalovaný mohol realizovať svoje procesné práva v súlade s čl. 9 CSP
využitím všetkých prostriedkov procesnej obrany v zmysle ust. § 149 a nasl. CSP.

52. Na základe uvedeného, preto súd žalobu zamietol aj v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade jednoznačne neindividualizovali zmluvné podmienky,
ktorých neprijateľnosť žiadajú určiť. Súčasne súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcov na doplnenie
dokazovania realizované po rozhodnutí odvolacieho súdu, keďže ich účelom nebolo preukázanie
konkrétnychnárokovžalobcovuplatňovanýchpredmetnoužalobou,aleprostriedkomnazmenuneurčitej
časti petitu žaloby v rozsahu bezdôvodného obohatenia a neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to by

odporovalo základným princípom civilného procesu rovnosti strán sporu a kontradiktórnosti konania.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému voči neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade bol priznaný nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

56. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie voveci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.