Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 13, 2022

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-9C/38/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899893
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1203899893.54

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: B.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX,
naposledy s trvalým pobytom R. XX, R., proti žalovaným: 1. G.. B. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom R. XX, R., štátny občan SR, 2. G.. I. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom R. XX, R., štátny
občan SR, obaja v zastúpení: TöGEL SIKORA & TL, s.r.o., so sídlom Záborského 19, Bratislava, o
zaplatenie 9 161,22 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2003 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom
zaplatenie sumy 483 679 Sk (t.j. 9 161,22 €) s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za dielo a ceny
za realizáciu projektovej dokumentácie.

2. V predmetnej veci rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k.: 9C/38/2003-741, zo dňa 11.01.2016.
Predmetný rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.04.2016. Právny zástupca
žalobcu následne informoval súd, že žalobca dňa 15.04.2016 zomrel. Z uvedeného dôvodu nenastali
právne účinky doručenia predmetného rozsudku a tento nenadobudol právoplatnosť.

3. Tunajší súd uznesením č.k. 38D/374/2016-95, Dnot 56/2016, zo dňa 05.10.2021 zastavil dedičské
konanie po poručiteľovi z dôvodu, že poručiteľ (žalobca) nezanechal žiaden majetok. Majetok nepatrnej
hodnoty vydal pozostalej manželke.

4. Podľa § 63 ods. 1 zákona č, 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“) „Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi

podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.“.
5. Podľa § 63 ods. 2 C.s.p. „V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.“.

6. Podľa § 219 ods. 4 C.s.p., „Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.“.

7. Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „C.m.p.“) „Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok
poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd
vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.“.

8. Podľa § 188 ods. 2 C.m.p. „Ak ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, s prevzatím majetku nesúhlasí
alebo ak je sporné, kto sa postaral o pohreb, súd majetok prejedná ako dedičstvo.“.9. Podľa § 188 ods. 3 C.m.p. „Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a
ktorých pobyt je známy, a tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa.“.

10. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, „(1)
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté
dieťa, ak sa narodí živé. (2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným
spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú

fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.“.

11. Nakoľko predmet konania tvorí tzv. majetkový spor, postupujúc v súlade s platnou právnou úpravou
po tom, čo sa súd dozvedel o úmrtí žalovaného, bolo nevyhnutné ustáliť okruh jeho dedičov, t.j. počkať
na výsledok dedičského konania.

12. V zmysle obsahu uznesenia, bližšie špecifikovaného v bode 3 tohto odôvodnenia, notár ako súdny
komisár nezistil žiadny majetok po poručiteľovi a preto predmetné dedičské konanie zastavil.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, keď podľa výsledku
dedičského konania poručiteľ nezanechal žiadny majetok, ktorý by prešiel na dedičov a dedičské

konanie bolo zastavené, znamená to, že žalovaný stratil dňom 15.04.2016 (úmrtím) spôsobilosť byť
stranou sporu a súd má postupovať podľa § 63 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko mal súd v sporovom konaní
za preukázané, že neexistuje žiadny právny nástupca žalobcu, rozhodol o zastavení tohto konania (z
dôvodu straty procesnej subjektivity žalobcu). Súd však považuje za potrebné dodať, že s poukazom na
§ 219 ods. 4 C.s.p. je naďalej viazaný aj svojim rozsudkom. To má za následok, že tento rozsudok, aj

napriek tomu, že nenadobudol právoplatnosť (pretože nebol doručený žalobcovi), nie je možné zrušiť
ani ho zmeniť, a taktiež ho nie je možné ani predložiť odvolaciemu súdu (pretože nebolo proti nemu
podané odvolanie). S poukazom na dodržanie procesných ustanovení C.s.p. preto musí tento (vydaný,
avšak neprávoplatný) rozsudok existovať popri tomto uznesení, ktorým sa konanie končí.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 257 C.s.p., podľa ktorého môže
výnimočne súd nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd za
dôvod hodný osobitného zreteľa považuje vznik neodstrániteľnej podmienky konania, ktorú nezapríčinila
ani jedna zo strán- smrť žalobcu v spojení s tým, že žalobca nezanechal žiadny majetok z ktorého by
bolo možné uspokojiť nárok na náhradu trov konania žalovaného. Súd nemohol v zmysle § 262 ods.

1 C.s.p. priznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi, nakoľko je vopred jasné, že tieto trovy by
nebolo možné uspokojiť, pretože neexistuje subjekt, ktorý by ich žalovanému nahradil. Rovnako by to
platilo aj naopak. ak by súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, žalovaný by ich nemohol
uhradiť, nakoľko by mal plniť neexistujúcemu subjektu. Uvedenú situáciu súd považuje za dôvod hodný
osobitného zreteľa a žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania hradu trov konania je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.