Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116226785
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116226785.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobkyne D. X., P.. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Z. H.,
W. C., B., XXXXX, S., štátna príslušnosť SR, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Frajt,
advokát, s.r.o. so sídlom Garbiarska 5, Košice, IČO: 47240369, proti žalovanej D. V., nar. XX.X.XXXX,
V. Š. X, U., zastúpenej advokátkou Mgr. Monikou Dunčákovou so sídlom Štúrova 20, Košice v konaní
o určenie vlastníckeho práva o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
23.9.2019 č.k. 38C/205/2016-236

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví určil,
že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu č. 10 nachádzajúceho sa na O. S. Č.. XX J.
U. a k nemu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku bližšie
špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, ako sú zapísané na LV č. XXXXX pre Obec U. - H., katastrálne
územie H. D.. Procesne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

2. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva dôvodiac, že nemala vedomosť o uzavretí
darovacej zmluvy zo dňa 15.7.2010, na základe ktorej je ako vlastníčka nehnuteľnosti v katastri vedená
žalovaná, a ktorú darovaciu zmluvu v jej mene ako darkyne a pôvodnej vlastníčky bytu uzavrela D.. T.
Y. na základe tohto splnomocnenia zo dňa 29.9.1998. Uviedla, že darovaciu zmluvu zo dňa 15. 7. 2010
nepodpisovala ani neudelila inej osobe splnomocnenie na prevod nehnuteľnosti, z ktorých dôvodov je
darovacia zmluva neplatná. Plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998, ktorým splnomocnila D.. T. Y. na konanie

v jej mene bolo vystavené v zahraničí, a má povahu súkromnej listiny, pretože neprešlo procesom
superlegalizácie, z ktorých dôvodov nemohlo byť použité na úradné účely pri právnych úkonoch v
Slovenskej republike.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.4.2018 č.k. 38C/205/2016-150 žalobe vyhovel, po zistení,
že žalobkyňa bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka bytu č. 10 na O. S. J. U. na
základe darovacej zmluvy zo dňa 2.10.1998, kedy nehnuteľnosti nadobudla od svojej matky D. V. Z.. Z..

Darovacia zmluva, v ktorej bola obdarovaná žalobkyňa zastúpená splnomocnencom D.. T. Y. na základe
plnej moci zo dňa 29.9.1998, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice. Tým mal za preukázaný
naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom rozhodnutí súdu o jej vlastníckom práve. Po
právnom posúdení nároku podľa ustanovení o ochrane a nadobúdaní vlastníckeho práva § 123, § 132ods. 1, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), ustanovení upravujúcich konanie v zastúpením § 23,
§ 31 ods. 1, § 33 OZ, a náležitostiach právnych úkonov § 37, § 39 OZ, tiež podľa § 5, § 30 ods. 5, § 42
ods. 1,2,3 zákona č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam

vzneníúčinnomvčaseuzavretiaspornejdarovacejzmluvyzodňa15.7.2010(ďalej„katastrálnyzákon“),
súd na účely prevodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na žalovanú konštatoval vady plnej moci zo dňa
29.9.1998, ako neurčitosť, nezrozumiteľnosť, absenciu dohody o splnomocnení, nedostatok vyššieho
overenia listiny vyhotovenej v zahraničí, nedostatok overenia podpisu splnomocnenca, na základe čoho
prijal záver, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny z dôvodu chýbajúcej

osvedčovacej doložky notárskeho úradu o pravosti podpisu. Pretože plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998
trpelo vadami úkonu, ktoré ho robili neplatným a nespôsobilým podkladom na zápis vlastníckeho práva
žalovanej do katastra nehnuteľnosti, a majúc tak za zistené, že žalobkyňa nemala záujem o prevod
nehnuteľností na žalovanú, darovaciu zmluvu zo dňa 15.7.2010 považoval za neplatnú pre nesplnenie
zákonných podmienok a absenciu vôle žalobkyne.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.11.2018 sp.zn. 2Co/228/2018 zrušil tento v poradí prvý
rozsudok súdu prvej inštancie na základe odvolania žalovanej s poukazom na protirečívú argumentáciu
súdu v otázke existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníckeho práva. Za
situácie,žežalobkyňaodvodzujesvojevlastníckeprávoodexistencieplnejmocizodňa29.9.1998,ktorej
platnosť spochybňuje na účely nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou, uložil súdu prvej inštancie

vyhodnotiť, či žalobkyňa nadobudla (mohla nadobudnúť) vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe
uvedenej plnej moci, a vysporiadať sa tak so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na zistenie existencie
jej naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP).

5. Preskúmavaným (v poradí druhým) rozsudkom zo dňa 23.9.2019 č.k. 38C/205/2016-236 súd prvej

inštancie žalobe opätovne vyhovel vychádzajúc zo zistenia, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 2.10.1998 uzavretej vo forme notárskej zápisnice
od svojej matky D. V.J., Z.. Z., ako darkyne. Obdarovaná žalobkyňa bola pri právnom úkone darovania
zastúpená D.. T. Y. na základe všeobecného plnomocenstva zo dňa 29.9.1998. Podľa úradného
prekladu listiny uvedené „všeobecné plnomocenstvo“ zo dňa 29.9.1998 žalobkyňa ako splnomocniteľ

udelila v Hamiltone, v Kanade v provincii Ontário za prítomnosti dvoch svedkov (D. C. N. U. O.) a
miestoprísažnéhoprehláseniapredkomisárompreskladanieprísah(G..H..N.),asplnomocnilanímD..T.
Y., na zastupovanie a konanie v jej mene a v jej prospech na všetko, čo môže byť podľa zákona vykonané
prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Bližšiu špecifikáciu rozsahu právnych úkonov týkajúcich sa
majetku, majetkových práv a povinností súd citoval z uvedeného splnomocnenia v rozsudku.

6. Súd prvej inštancie osobitne skúmal právne účinky udelenej plnej moci na účely nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobkyne od jej matky podľa darovacej zmluvy zo dňa 2.10.1998 a pre
prípad prevodu vlastníckych práv žalobkyne na žalovanú podľa darovacej zmluvy zo dňa 15.7.2010
zohľadňujúc právnu úpravu účinnú v čase vykonania právneho úkonu resp. ku dňu účinnosti vkladu

vlastníckeho práva do katastra (17.2.1999 u darovacej zmluvy zo dňa 2.10.1998; 17.8.2010 u darovacej
zmluvy zo dňa 15.7.2010, ktorej platnosť je predmetom sporu). Súd považoval za preukázané
splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne ako obdarovanej, a tým aj preukázanú
existenciu naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí súdu podľa § 137 písm. c/ CSP, čo bolo
odôvodnené neistým právnym postavením žalobkyne, ktorá tvrdí existenciu svojho vlastníctva, ale v

katastri nehnuteľnosti je ako vlastníčka zapísaná žalovaná. Súd zohľadnil základné náležitosti prejavu
vôle darovania v zmysle § 628 OZ, podľa ktorého darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Zohľadňujúc zákonnú úpravu platnú v čase darovacej
zmluvy z 2.10.1998 týkajúcu sa zastupovania v zmysle § 31 OZ, § 30 ods. 2 , § 42 ods. 3 katastrálneho

zákona, mal preukázané, že darovacia zmluva bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice v písomnej
forme s overeným podpisom prevodcu - darkyne, bola v nej riadne špecifikovaná nehnuteľnosť, a bola
písomne potvrdená prejavom vôle žalobkyne, že dar prijíma, ktorý táto vykonala prostredníctvom jej
zástupkyne T. Y. na základe udelenej plnej moci oprávňujúcej ju ku všetkým právnym úkonom, teda aj na
prijatie daru. Plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 považoval za súkromnú listinu, majúcu povahu platného,

všeobecného tzv. generálneho splnomocnenca oprávňujúceho splnomocnenca na všetky právne
úkony na území Slovenska vrátane prijatia daru, keď na účely uzavretia darovacej zmluvy zákonná
úprava nevyžadovala overenie podpisu obdarovaného. Poukázal tiež na to, že riadne povolený vklad
vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.10.1998 by zakladal aj v prípade pochybnostío platnosti právneho úkonu dobromyseľnosť žalobkyne o tom, že sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti,
keď jej postavenie oprávneného držiteľa svedčilo od vkladu vlastníckeho práva do katastra 17.2.1999
až do 15.7.2010, kedy bola ako vlastníčka do katastra nehnuteľnosti zapísaná žalovaná. Z uvedeného

mu vyplynulo, že žalobkyni by aj za iných okolností svedčilo vlastnícke právo, a to titulom vydržania
vlastníctva podľa § 134 OZ, keď vydržacia lehota by uplynula už 17.2.2009, teda pred uzavretím spornej
darovacej zmluvy v roku 2010.

7. Plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 súd považoval za súkromnú listinu, ktorá bola spôsobilou

listinou pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne ako obdarovanej, no dospel k záveru, že toto
splnomocnenie už nepostačovalo na prevod vlastníckeho práva zo žalobkyne na iné osoby. K otázke
použiteľnosti tejto plnej moci na úradné účely, kam spadalo aj konanie o zápise vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti, sa zaoberal právnymi účinkami listín vyhotovených na území iných štátov pre
potreby úradného konania na území Slovenskej republiky. Vychádzal z § 30 ods. 5, § 42 ods. 1 až 3
katastrálneho zákona účinného v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 15.7.2010, z ktorej úpravy

vyplývalo, že podpis prevodcu na zmluve musel byť úradne overený, ak nešlo o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice, ktorú formu darovacia zmluva z 15.7.2010
nespĺňala. Uviedol, že osvedčovacia doložka vyhotovená v rámci notárskej činnosti podľa zákona č.
323/1992 Zb. Notársky poriadok je verejnou listinou. Poukázal na oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z.z. o prijatí Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia

zahraničných verejných listín (ďalej Dohovor), ktorý Dohovor sa vzťahuje na verejné listiny vyhotovené
na území jedného zmluvného štátu, ktoré sa majú predložiť na území iného zmluvného štátu. Za verejné
listiny sa považujú úradné osvedčenia, ktoré sa umiestňujú na listiny podpísané súkromnými osobami,
ako sú úradné osvedčenia, potvrdzujúce registráciu listiny, alebo skutočnosť, že listina existovala v
určitom čase a úradné a notárske osvedčenia podpisov. V zmysle tohto Dohovoru sa zmluvné štáty

Dohovoru zaviazali, že nebudú vyžadovať vyššie overenie listín, a jedinou formálnou náležitosťou,
ktorú bude možné požadovať na účely potvrdenia hodnovernosti podpisu funkcie osoby, ktorá listinu
podpísala, či pravosti pečate alebo odtlačku pečiatku, je pripojenie osvedčenia podľa čl. IV Dohovoru
vydaného príslušným orgánom štátu, z ktorého listina pochádza. Plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 bolo
udelené žalobkyňou na území Kanady, podľa ktorého právneho poriadku bol jej podpis overený. Kanada

však podľa Dodatku k Dohovoru, k tomuto Dohovoru nepristúpila. Z uvedených dôvodov pre použitie
všeobecného plnomocenstva zo dňa 29.9.1998 na účely právnych úkonov v Slovenskej republike
sa vyžadovalo tzv. vyššie overenie zahraničnej verejnej listiny, t.j. superlegalizácia prostredníctvom
veľvyslanectva SR v Ottawe, ktorý proces však nebol vo vzťahu k listine a podpise žalobkyne na ňom
sa nachádzajúcom vykonaný. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru o chýbajúcom úradnom overení

podpisu splnomocniteľa - žalobkyne vyžadovanom zákonnou úpravou na účely prevodu vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam zo žalobkyne na iné osoby. Súd tiež uviedol, že plná moc nespĺňa podmienky
dohody o splnomocnení podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona a nie je dostatočne určitá, ani čo
do špecifikácie nehnuteľností, ktorých by sa mala týkať. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru
o nepoužiteľnosti plnomocenstva zo dňa 29.9.1998 na uzavretie darovacej zmluvy dňa 15.7.2010.

Považoval za zistenú absenciu vôle žalobkyne previesť nehnuteľnosť, nedostatok písomností právneho
úkonu pre chýbajúci podpis splnomocniteľa, z ktorých dôvodov hodnotil darovaciu zmluvu ako neplatný
právny úkon, na základe ktorého žalovaná nemohla nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a
vlastníčkou naďalej ostala žalobkyňa. O trovách konania rozhodol s použitím § 255 ods. 1 CSP, a plne
úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu vzniknutých trov konania proti žalovanej.

8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Odvolateľka tvrdila, že plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 výslovne neupravuje oprávnenie
splnomocnenca D.. T. Y. prijať v mene žalobkyne nehnuteľný dar, nadobudnúť nehnuteľnosť, rovnako
ako v ňom nie je uvedené oprávnenie splnomocnenca darovať v mene žalobkyne nehnuteľný

majetok. Z uvedeného žalovaná vyvodila, že na základe udeleného plnomocenstva žalobkyňa
nemohla nadobudnúť vlastnícke právo od svojej matky darom. Namietala tiež splnenie podmienok
vydržania vlastníckeho práva dôvodiac, že žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná pre nepoctivý spôsob
nadobudnutia vlastníctva, nedržanie sľubu, že sa bude starať o darkyňu, svoju matku, keď byt reálneneužívala a neplatila zaň žiadne úhrady. V priebehu rokov až do uzavretia spornej darovacej zmluvy
zo dňa 15.7.2010 žalobkyňa od matky vypýtala rôzne drahé šperky a iné hodnotné predmety, pričom
darovacou zmluvou sa mali majetkoprávne vysporiadať vzťahy v rodine. Sama žalobkyňa potvrdila

v písomnom vyhlásení zo dňa 8.9.2013, že darovacia zmluvu je v súlade s jej vôľou. Napadnutý
rozsudok označila žalovaná za nedostatočne odôvodnený, tvrdiac, že súd sa nevysporiadal so všetkými
rozhodnými skutočnosťami. Namietala tiež správnosť výroku o trovách konania, pretože vzniknutý stav
bol zapríčinený konaním žalobkyne a nie žalovanej. O uzavretí darovacej zmluvy mala žalobkyňa
vedomosť, keďže v predmetnom byte matka žalobkyne žila ešte viac ako 6 rokov a žalobkyňa netvrdila,

aby ju matka udržiavala v nejakej nevedomosti o tom, že žalobkyňa nie je vlastníčkou bytu.

10. Žalobkyňa hodnotila odvolanie ako účelové, neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie
považovala za zákonný, vecne správny, precízne, vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnený, preto
ho navrhovala potvrdiť. Považovala za nespochybniteľné, že žalovaná ju považovala dlhodobo za
vlastníčku bytu na základe darovacej zmluvy z roku 1998 uzavretej s matkou, preto jej tvrdenia o tom,

že na základe plnomocenstva nemohla nadobudnúť nehnuteľnosť darom, lebo v ňom nie je výslovne
uvedené oprávnenie splnomocnenca v mene žalobkyne prijať dar označila za nové skutkové tvrdenia.
Považovala za notorietu, že prijatie daru od vlastného rodiča je konaním v prospech splnomocniteľa,
v rozpore s tým je naopak bezodplatný prevod majetku splnomocniteľa na tretie osoby. Nebolo nikdy
spochybnené, že tak ako matka mala vôľu na ňu previesť byt, tak ona mala vôľu tento byt nadobudnúť

na základe darovacej zmluvy uzavretej v roku 1998. Matke posielala peniaze na náklady súvisiace s
chodom nehnuteľnosti, vrátane rekonštrukcie i pre jej osobnú potrebu. Domnievala sa, že celý prevod
nehnuteľnosti na žalovanú udial pravdepodobne bez vedomia jej matky, ktorá byt užívala, alebo za
situácie, keď jej matke boli podsúvané nesprávne informácie. Žalobkyňa uviedla, že jej vzájomné vzťahy
s matkou sa nijako počas rokov nezmenili, preto je absolútnym nezmyslom, aby držba nehnuteľnosti

nebola dobromyseľná alebo jej nadobudnutie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznila, že písomné
vyhlásenie zo dňa 8.9.2013 na ktoré sa žalovaná odvoláva, nevyhotovila a poprela jeho pravosť, a
navyše jeho domnelá existencia ani nemá vplyv na neplatnosť darovacej zmluvy z 15.7.2010. Za
absurdné označila tvrdenia žalovanej, aby niesla zodpovednosť za súdne konanie, keď je dôvodné
sa domnievať, že prirodzeným postupom toho, kto dar dostáva, je komunikovať s darcom a nie

zatajovať informácie. Žalovaná ani jej právna zástupkyňa sa z vlastného rozhodnutia nezúčastňovali
súdnych pojednávaní a odvolanie je len prejavom nekorektného postupu. Práve dobrovoľnou neúčasťou
žalovanej na súdnych pojednávaniach došlo aj k predlžovaniu sporu a navyšovaniu jeho nákladov.

11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok

je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. decembra 2020 v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.

1,3 CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi

jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany

súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobuhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

15. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky, ktorých riešeniu
predchádza vyriešenie skutkových otázok, teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je
všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Preskúmaním rozhodnutia a postup u súdu prvej inštancie, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd
nezistil, aby došlo k zásahu do procesných práv strán sporu, ktorý by znamenal porušenie zásad
spravodlivého súdneho konania, a súd na správne zistený skutkový stav veci aplikoval zodpovedajúcu

právnu úpravu, ktorú aj správne interpretoval. Zohľadňujúc obsah námietok odvolateľa vo vzťahu k
odôvodneniu súdneho rozhodnutia, odvolací súd tiež konštatuje, že s ohľadom na obsah námietok
odvolateľky, ktorá napádala tiež presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súd konštatuje, že
toto zodpovedá kritériám vyplývajúcim z § 220 CSP. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné, pretože sa
v ňom súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými

a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení
vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený, a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v
rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu

poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.
Zároveň podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych
zákonných ustanovení.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho

záujmu žalobkyne na rozhodnutí súdu, ktorá bola pôvodnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti na
základe platne uzavretej darovacej zmluvy uzavretej s darkyňou, jej matkou dňa 2.10.1998, pričom
bolo preukázané, že nemala vôľu previesť vlastnícke právo na žalovanú a darovacia zmluva zo
dňa 15.7.2010, ktorá bola podkladom pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pre žalovanú, je
neplatným právnym úkonom.

18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998
udelené žalobkyňou splnomocnencovi D.. T. Y. malo povahu tzv. generálneho plnomocenstva (bod
28. odôvodnenia) vzťahujúceho sa na všetky právne úkony splnomocniteľa na území Slovenska
zohľadňujúc text tohto plnomocenstva, ktorý v rozhodnutí citoval (bod 7. odôvodnenia). Zo znenia

plnomocenstva vyplýva, že splnomocnená D.. T. Y. bola oprávnená konať v mene žalobkyne v jej
prospech všetko, čo môže podľa zákona vykonať, keď plnomocenstvo zmieňovalo úkony ako napríklad
požadovať, prevziať akúkoľvek sumu peňazí, záruk, majetok, vecí, vydávať potvrdenia o úhrade
dlhov, zániku záväzkov, vyrovnaní dlhov, preskúmavať vyrovnania, likvidovať akýchkoľvek vyúčtovania,
uplatňovať nároky v konaní pred súdom a u iných orgánov, vziať, prenajať, predať, spravovať majetok,

uzatvárať nájomné zmluvy, pôžičky, hypotéky, prevodné listiny a vykonávať všetky dohody a veci,
ktoré budú potrebné a vhodné pre akýkoľvek z účelov plnomocenstva. Záveru súdu o všeobecnom
charaktere plnej moci nemožno vytknúť žiadne nedostatky, keďže z plnomocenstva vyplýva nie
individualizovaný, ale všeobecný okruh oprávnení konať v mene žalobkyne a v jej prospech, ktoré
oprávnenie konať v mene žalobkyne nie je viazané na len na niektoré, či jednotlivo určené veci,

práva, majetkové hodnoty, ale naopak na všeobecný rozsah do úvahy prichádzajúcich práv (všetko,
čo môže podľa zákona vykonať). S takýmto všeobecným rozsahom oprávnení splnomocnenca počíta
aj právna úprava, ktorá pre prípad všeobecnej plnej moci vyžaduje plnomocenstvo písomné (§ 31
OZ). V tomto kontexte je preto nepodstatné, či písomné plnomocenstvo udelené D.. Y. žalobkyňou,
z ktorého vyplýva všeobecný rozsah oprávnení splnomocnenca, obsahuje výslovný text vzťahujúci s

k darom (prijatie, odmietnutie, darovanie), ak z jeho obsahu a účelu vyplýva, že svojím rozsahom
dopadá aj na tieto úkony. Zohľadňujúc spôsob vymedzenia rozsahu oprávnení splnomocnenca konať za
zastúpenú žalobkyňu, niet pochybností, že išlo o plnomocenstvo všeobecné, oprávňujúce na konanie
v prospech žalobkyne, čo nevyhnutne neznamená, že sa muselo jednať len o nadobúdanie majetku,keďže účelom každého konania zástupcu, musí byť ochrana záujmov zastúpeného, a teda podľa
povahy okolností, za také konanie môže byť považované aj zbavovanie sa majetku (napr. na účely
vysporiadania záväzkov, splnenia povinností, a pod.), čomu svedčí aj rozsah úkonov zmienených v

plnomocenstve zo dňa 29.9.1998. Nemožno tiež prehliadnuť fakt, že skutkové tvrdenia žalovanej o tom,
že plná moc pre nedostatok individualizácie právnych úkonov nemohla byť podkladom pre nadobudnutie
vlastníckehoprávažalobkyňou,boliuplatnenéakooneskorenáprocesnáobranaažvodvolacomkonaní,
na ktorú nemožno prihliadať v súlade s § 366 CSP, keďže pre použitie tzv. novôt odvolateľka netvrdila,
ani nepreukázala splnenie procesných podmienok. Samotná žalovaná totiž v priebehu konania toto

plnomocenstvo označovala za plnomocenstvo všeobecné, na ktorom stanovisku založila aj procesnú
obranu v konaní, a jej vyjadrenia v odvolaní nijako bližšie neodôvodnené, nemožno hodnotiť inak ako
účelovú obranu.

19. Správne sú závery súdu, že na účely prijatia daru postačovala udelená písomná plná moc zo
dňa 29.9.1998 aj bez úradného overenia podpisu obdarovanej žalobkyne, pretože overenie podpisu

nadobúdateľa nehnuteľnosti zákonná úprava nevyžadovala, a bola preukázaná vôľa darkyne a jej
úradný podpis na darovacej zmluve, ako aj vôľa obdarovanej dar prijať, v mene ktorej tento úkon
bol vykonaný ňou ustanovenou zástupkyňou vo forme notárskej zápisnice. Avšak v prípade prevodu
nehnuteľnosti vlastníckeho práva žalobkyne na inú osobu sa vyžadovalo úradné overenie podpisu
prevodcu na zmluve, a v prípade, ak bol zastúpený na základe plnej moci, tak musel byť overený

jeho podpis ako splnomocniteľa, čo ku dňu uzavretia darovacej 15.7.2010 zmluvy medzi žalovanou
a žalobkyňou zastúpenou D.. Y. a ku dňu skončenia konania o povolení vkladu vlastníckeho práva
upravovalo ustanovenie § 30 ods. 5 v spojení s § 42 ods. 3 katastrálneho zákona. V zmysle § 205
CSP verejnou listinou sú listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci a potvrdzujú
pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje (§ 205 CSP). V prípade žalobkyne iný

subjekt, než orgán Slovenskej republiky (obvodný úrad, obec, notár) osvedčoval, že podpis na listine
(plnej moci) urobila alebo uznala za vlastný, že ho podpísala do príslušnej osvedčovacej knihy, a
že to zodpovedalo zákonnej úprave. Tieto úkony žalobkyňa vykonala pred orgánmi iného štátu a
na území Slovenskej republiky sú platné len za situácie, že spadajú pod výnimku vyplývajúcu z
Dohovoru alebo podliehali procesu vyššieho overenia listín, čím boli na účely právneho poriadku

Slovenskej republiky uznané za platné. Na účely konania pred orgánmi verejnej moci Slovenskej
republiky bolo úradné osvedčenie podpisu žalobkyne na plnomocenstve použiteľné len v prípade, ak
sa na štát pôvodu vzťahuje Dohovor, ku ktorému Slovenská republika pristúpila. Kanada, v ktorej
bol plná moc vyhotovená aj overená, nie je členským štátom Dohovoru, preto správne súd prvej
inštancie uzavrel, že predpokladom štátom uznaného overenia podpisu žalobkyne na plnomocenstve

a účinkov plnomocenstva na území Slovenskej republiky bol proces vyššieho overenia listiny tzv.
superlegalizácie. Nie je sporné, že plnomocenstvo zo dňa 29.9.1998 tomuto procesu podrobené nebolo,
a nie je teda ani spôsobilou listinou na vykonávanie takých úkonov na území Slovenskej republiky,
ktoré podľa slovenského právneho poriadku predpokladajú existenciu úradne overeného podpisu
splnomocniteľa. Tento nedostatok bránil tomu, aby došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, keďže

absentovalo úradné overenie podpisu žalobkyne ako prevodcu a splnomocniteľa. Voči týmto záverom
súdu odvolateľka ani nevzniesla žiadne námietky. Bez právneho významu sú tvrdenia odvolateľky
o absencii podmienok vydržania vlastníckeho práva, keďže nadobúdacím titulom vlastníckeho práva
žalobkyne k spornej nehnuteľnosti (bytu) nebolo vydržanie, ale darovacia zmluva. Odhliadnuc od faktu,
že okolnosti vydržania neboli predmetom dokazovania, námietky žalovanej k tomu uvedené v odvolaní

majú charakter všeobecných a na subjektívnom vnímaní založených skutočnostiach, bez relevantného
vzťahu k podmienkam vydržania i predmetu sporu.

20. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, pretože toto vychádza z právneho úkonu, ktorý je postihnutý absolútnou neplatnosťou (§

39 OZ) , keďže v dôsledku chýbajúceho podpisu prevodcu absentuje písomná forma právneho úkonu (§
41 ods. 1 OZ), a aj vôľa žalobkyne nehnuteľnosť darovať (§ 37 OZ), zodpovedá výsledkom vykonaného
dokazovania, ktoré skutkové zistenia súd prvej inštancie aj správne právne posúdil. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie bolo z uvedených dôvodov ako vecne správne potvrdené.

21. Správny je tiež výrok rozhodnutia o nároku na náhradu trov. Z konania nevyplývajú žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali uplatniť výnimku zo zásady procesnej zodpovednosti
strán sporu za výsledok konania v zmysle § 257 CSP. Nemožno pričítať na zavinenie žalobkyne, že
sa domáhala ochrany vlastníckych práv, do ktorých bolo zasiahnuté konaním žalovanej. Žalovaná akoprocesneneúspešnásporovástrana,jepretopovinnáznášaťaj trovykonaniapredsúdom.Súdvsúlade
s § 255 ods. 1 CSP správne priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania proti žalovanej.

22. Výrok rozhodnutia o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rovnako zohľadňuje zásadu
procesnej zodpovednosti sporových strán za výsledok sporu. Pretože odvolateľka nemala v odvolacom
konaní úspech, v súlade s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, nepatrí jej právo na náhradu trov a tieto je
povinná nahradiť v celom rozsahu procesne úspešnej žalobkyni.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).