Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 15, 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812208249
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5812208249.3

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu : Groupama Garancia poisťovňa a.s., so sídlom
Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, právne zastúpený: Mgr. Michal Tokár, advokát, Stará
Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Námestovo,
Hviezdoslavovo nám. 213, IČO: 36 394 645, „v konkurze", správca konkurznej podstaty SKP, k.s., Veľká
Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 44 915 691, v konaní o zaplatenie 432,04Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie z a s t a v u j e.

II/ Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III/ Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 25,50Eur a zároveň ž i a d a Slovenskú poštu, a.s.,
so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 - prevádzkovateľ systému, aby

sumu 25,50Eur poukázala žalobcovi po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 19.12.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
432,04Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2013-1152 zo dňa 06.12.2013 ktoré bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. OV 12/2014 zo dňa 20.01.2014 (RO10294), bola zastavená
reštrukturalizácia dlžníka a následne bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: MBM-STAV, s.r.o.,
so sídlom Námestovo, Hviezdoslavovo nám. 213, IČO: 36 394 645. Keďže k vyhláseniu konkurzu
došlo po začatí konania a konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení
konkurzu v Obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), v dôsledku toho došlo k prerušeniu konania v

prejednávanej veci a prestali plynúť lehoty.

3. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné

spoločenstvo alebo o intervenciu.

4. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze
veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho

podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžníkalebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

5. Vychádzajúc z prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 k ust. § 206j ZoKR,
konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch
vyhlásených pred 1. januárom 2020.

6. Novelizované znenie ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa
podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020, k ich prerušeniu.

7. Výzvou súdu danou jeho listom zo dňa 07.12.2021, súd vyzval žalovaného a správcu konkurznej
podstaty, aby v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona ZoKR účinného od 01.01.2020, v lehote 30 dní

od doručenia tejto výzvy doručili návrh, resp. súhlas na pokračovanie v konaní. Súd zároveň žalovaného
a správcu konkurznej podstaty poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má účinky
späťvzatia žaloby (§ 47 ods. 4 posledná veta ZoKR účinného od 01.01.2020).

8. Výzva bola správcovi konkurznej podstaty doručená dňa 09.12.2021 a žalovanému dňa 24.12.2021.

Správca konkurznej podstaty a žalovaný sa k predmetnej výzve súdu nevyjadrili.
9. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4
ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok
ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného.
Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany

sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky
späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento
účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v
prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase
vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo

žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím
vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka
alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
10. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu
vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník

ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k
tomuto ustanovenie udáva: ,,Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri
vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v
prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo
"aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné

konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý
ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová
právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.... . Ak správca
neprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka.
Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví“. Ak dlžník navrhne

pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v
prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude
podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a
mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči

dlžníkoviprisúdiplnenie,totoplneniemôžebyťuspokojenéažtzv.akobyzakonkurzom(t.j.jepodriadené
uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu
vylúčený.

11. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže

vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.13. Podľa § 146 ods. 1 CSPsúd konanie nezastaví ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol
od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup
v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s ust. § 145

ods. 1 CSP zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje, pretože v danej veci účinky späťvzatia
žaloby nastávajú priamo zo zákona - § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom aplikácie § 47 ods. 4 ZoKR
je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť konanie
zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu
pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 145 CSP, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods.
1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.

15. S ohľadom na uvedené je súd názoru, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR došlo v konaní
k účinkom späťvzatia návrhu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a konanie zastavil.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolnazákladevyššiecitovanýchzákonnýchustanovení.
Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení §
256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu
na zastavení konania. Primárne súd uvádza, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený

konkurz, nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania žiadnej strane sporu, nakoľko zavinenie je
treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného
práva, pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V súdenej veci sa totiž
jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v
civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť

ust. § 256 CSP. V danom prípade nie je možné pripočítať zavinenie na zastavení konania ani jednej
strane, ale je potrebné aplikovať ust. § 257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje
zmenu právnej úpravy, t.j. skutočnosť, ktorá nastala nezávisle od vôle a procesnej aktivity strán sporu a
jej obligatórnym zákonným následkom je zastavenie konania, preto súd rozhodol tak, že žiadnej strane
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

21. O vrátení súdneho poplatku, bez jeho krátenia vo výške 25,50Eur, žalobcovi ako poplatníkovi, súd
rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v platnom znení prostredníctvom prevádzkovateľa systému.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považujeza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).