Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/826/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899893
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1203899893.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: B.. C. L., bytom R. Z.. Č.. XX, R., zast. advokátkou
JUDr. Katarínou Juričkovou, Drieňová ul. č. 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G.. B. E., bytom R. Z..
Č.. XX, R., 2/ G.. I. E., bytom R. Z.. Č.. XX, R., obaja zast. advokátskou kanceláriou TÖGEL SIKORA
& TL, s.r.o., Záborského ul. č. 19, Bratislava, o zaplatenie 9.161,22 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 6. mája 2013 č. k. 9C/38/2003-566, pomerom

hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi 3.427,05 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 01.03.2002 až do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania

si ponechal po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania bol nárok
žalobcu na zaplatenie 483.679,- Sk, z toho 419.645,- Sk titulom neuhradenej ceny za dielo a 64.043,- Sk
titulom neuhradenej ceny za realizačnú projektovú dokumentáciu. Podaním zo 04.01.2005 žalobca vzal
späť žalobu v časti o zaplatenie 207.688,- Sk. Naďalej trval na žalobe v časti, ktorou sa proti žalovaným
domáhal zaplatenia 275.991,- Sk (9.161,22 eur) so 17,6% úrokami z omeškania od 15.07.2000 do

zaplatenia. Podľa zmluvy o dielo mu žalovaní mali zaplatiť dohodnutú cenu 2.111.470,- Sk vrátane DPH
a uhradili mu iba 1.899.513,- Sk. K úhrade im zostáva suma 211.957,- Sk (7.035,68 eur). Súčasne
trval na zaplatení 64.034,- Sk (2.125,54 eur) za realizačný projekt. Súd prvého stupňa uznesením č.
k. 9C/38/2003-28 z 02.02.2005 konanie v časti o zaplatenie 207.688,- Sk zastavil. Ďalej súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol vyjadrenie žalovaných k žalobe, obsah prednesov
žalobcu a žalovaných v priebehu konania, obsah výpovedí svedkov a obsah jednotlivých listinných

dôkazov a citoval ustanovenia zmluvy o dielo uzavretej účastníkmi konania. Na tomto základe súd
prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čiastočne a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 3.427,05 eur s prísl. Po právnej stránke súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil
tým, že citoval ust. §§ 121 ods. 3, 517 ods. 1, 2, 580, 631, 633 ods. 1, 634 ods. 1, 635 ods. 1, 645
ods. 1, 646 ods. 1, 2, 3, 647, 648 ods. 1, 2 a 649 Obč. zák. O náhrade trov konania súd prvého stupňa
nerozhodol (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
žalobe vyhovie v celom rozsahu prípadne, aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
pretože z neho nie je zrejmé, z akých dôkazov súd prvého stupňa vychádzal a ktoré dôkazy boli
podkladompresamotnérozhodnutie.Súdprvéhostupňavnapadnutomrozsudkuibakonštatujetvrdenia

účastníkov konania bez toho, aby urobil záver o tom, ktoré tvrdenia považoval za preukázané a čím boli
preukázané. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že účastníci uzavreli dňa 21.11.1999 zmluvu odielo č. XXX/X/XX, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaných kompletnú dodávku
stavebnýchprácnavytvorenienovejbytovejjednotkyč.XH.D.domunaR.Z.,súp.č.B.XXXX,zapísanej
na LV č. XXXX, k. ú. U. v rámci stavby „D. D. na R. H. E. XXX R.. C..“. I etapa a záväzok žalovaných

prevziať predmetnú bytovú jednotku a zaplatiť žalobcovi za dodávku stavebných prác, odmenu vo výške
a za podmienok, ktoré určuje táto zmluva. Odmena za vykonané stavebné práce bola stanovená z
prerokovaného rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy a tvorí jej prílohu č. 2. Celková suma stavebných
prác je 1.919.518,- Sk bez DPH. Žalovaní boli povinní žalobcovi poskytnúť preddavky na realizáciu
stavebných prác vo výškach a termínoch uvedených v článku 5 bod 5.7 zmluvy. Na osobnom stretnutí

žalobcu a žalovaných konanom dňa 12.07.2000, kde si zmluvné strany dohadovali deň preberania diela,
bola žalovaným odovzdaná faktúra č. X/XXXX z 11.07.2000 vypracovaná na základe rozpočtu č. 4
zo dňa 04.06.2000 na sumu 2.156.053,30 Sk bez DPH, pričom tento rozpočet bol pripomienkovaný
žalovanými a upravený rozpočet ako rozpočet č. 5 na sumu 2.108.325,70 Sk bez DPH bol podkladom
pre konečnú fakturáciu a následne bola aj podľa tohto rozpočtu upravená faktúra č. 8/2000. Keďže
predmetnú faktúru žalovaní odmietali zaplatiť, žalobca im opätovne vystavil faktúru, ale už pod č.

XX/XXXX zo 17.10.2000 na sumu 2.108.325,70 Sk bez DPH. Podľa čl. 6 bod 6. 9 zmluvy o dielo
boli žalovaní povinní zaplatiť v deň podpísania zmluvy náklady, ktoré vykonal bytový podnik R. - A.,
spojené so zabezpečením územného rozhodnutia a stavebného povolenia na predmetnú stavbu, a to
projektová prípravná dokumentácia vo výške 14.920. Sk, výkon inžinierskej činnosti vo výške 34.830,-
Sk, celkovo vo výške 49.750,- Sk. Žalovaní tieto náklady zaplatili podľa príjmových dokladov až dňa

16.06.2000, t. j. boli v omeškaní 208 dní. Podľa čl. 6 bod 6. 8 zmluvy boli žalovaní povinní zaplatiť
odmenu za výkon činnosti stavebného dozoru do jedného mesiaca od začatia stavby vo výške 12.000,-
Sk za celú dobu výstavby. Žalovaní boli povinní zaplatiť do 30 dní od podpísania zmluvy aj náklady
spojené s činnosťami počas výstavby a ukončením stavby vo výške 7.500,- Sk (čl. 6 bod 6. 10 zmluvy).
Žalovaní zaplatili tieto náklady (bod 6. 8, 6. 10 zmluvy) až 16.06.2000, t. j. boli v omeškaní 178 dní.

Podľa čl. 4 bod 4.2 zmluvy ukončenie výstavby bude realizované v termíne za podmienky včasného
zaplatenia preddavkov, v opačnom prípade sa lehota výstavby automaticky predlžuje o dobu, po ktorú
je objednávateľ v omeškaní s platením preddavkov. Žalovaní boli v omeškaní s plnením jednotlivých
platieb, preto meškanie dodávok stavebných prác je potrebné posudzovať podľa čl. 4 bod 4. 2 zmluvy
o dielo. Žalovaní žiadali vykonať zmeny v projekte pre stavbu bytu na R. XX a tieto zmeny navrhovali

od decembra 1999 do mája 2000. Predmetné zmeny predstavovali aj zásahy do nosnej konštrukcie,
ktoré si vyžadovali aj odborné posúdenie statika stavby. Preto musel žalobca požiadať dňa 24.01.2000
príslušný stavebný úrad o predĺženie lehoty ukončenia stavby do 30.06.2000, čomu stavebný úrad
vyhovel rozhodnutím z 15.03.2000. Žalobca má za to, že písomné zmeny projektu zo strany žalovaných
boli vykonané a možno ich považovať v zmysle zákona za písomnú objednávku žalovaných, a preto

by sa mali účtovať ako ďalšie náklady do rozpočtu. Vzhľadom na omeškané platby preddavkov a nové
zmeny v projekte, ako aj zmeny pri samotnej výstavbe bytu, nie je oprávnene možné tvrdiť, že žalobca
bol v omeškaní s výstavbou bytu. Z týchto dôvodov nemohol vzniknúť žalovaným nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, a to ani formou započítania. Pokiaľ ide o vady diela, treba odčleňovať vady diela,
ktoré boli vytknuté na preberacom konaní dňa 14.07.2000 a vady, ktoré žalovaní uviedli následne vo

svojom liste. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo 14.07.2000 vyplýva, že dielo vykazovalo určité
vady, ktoré boli spísané a zároveň bola žalobcovi určená lehota na ich odstránenie do 11.08.2000.
Súčasne bolo dohodnuté, že ďalšie vady a nedorobky žalovaní písomne oznámia žalobcovi v lehote
do 10 dní od zápisu. Čo sa týka vád z preberacieho konania, tieto vady si žalobca osobne obhliadol.
Ďalšie oznámené vady žalobca nemohol posúdiť z dôvodu, že mu žalovaní predmetný byt nesprístupnili.

Žalobcapretonamietariadneuplatnenievádzostranyžalovaných,atopokiaľideoprvotnévady,pretože
tieto vady mal odstrániť do 11.08.2000, avšak tieto si žalovaní dali odstrániť bez vedomia žalobcu ešte
pred uplynutím dohodnutej lehoty na odstránenie vád diela žalobcom. Klampiarske práce označené ako
vada pod č. 8 boli vykonané už v čase preberacieho protokolu, t. j. dňa 14.07.2000 (uskutočnené p. L.),
pričom išlo o vadu, ktorá bola spôsobená veternou smršťou a ktorú ako škodu si mali žalovaní uplatniť

v poisťovni. Avšak aj z dôvodu, že si túto škodu žalovaní neuplatnili u žalobcu v dvojročnej lehote,
žalobca namieta premlčanie tohto nároku. Napokon v čase, keď p. L. uskutočňoval na predmetnom byte
stavebné práce, byt ešte nebol protokolárne odovzdaný žalovaným a bol stále vo vlastníctve žalobcu,
čím žalovaní v spolupráci s p. L.Ý. sa mohli dopustiť škody, za ktorú by mal zodpovedať do riadneho
odovzdania žalobca. Vzhľadom k tomu žalovaným nárok na náhradu škody voči žalobcovi nevznikol.

Ďalšie vady diela nemohol žalobca posúdiť, pretože mu bol znemožnený vstup do bytu, keďže kľúče
od predmetného bytu odovzdal žalovaným v deň začatia kolaudácie, t. j. dňa 30.06.2000 a od tohto
dňa mu žalovaní ani nesprístupnili byt na opravy a ani mu neposkytli súčinnosť potrebnú k odstráneniu
vád. Zo znaleckého dokazovania znalca B.. C. U. vyplýva, že všetky vady, ktoré boli vytknuté možnopovažovať za odstrániteľné vady, ktoré nebránia riadnemu užívaniu diela a ktoré mohol žalobca v
určenom termíne odstrániť, keby ich neodstránila tretia firma, ak by bola zo strany žalovaných dodržaná
lehota na odstránenie vád a rovnako keby žalovaní poskytli žalobcovi súčinnosť potrebnú k odstráneniu

vád, a to sprístupnenie bytu. Žalobca má za to, že žalovaní vady riadne neuplatnili, a to jednak s
poukazom na nedodržanie lehoty na odstránenie vady (tieto boli predčasne odstránené p. L.) ako aj
skutočnosť, že žalobca nemal prístup k bytu. Keďže všetky vady mali charakter odstrániteľných vád,
žalovaným nevznikol nárok na zľavu z ceny diela. Právo na primeranú zľavu vzniká iba v prípade, ak
ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky. Čo sa týka

započítacích prejavov, žalobca uviedol, že jednotlivé nároky žalovaných neboli preukázané, rovnako
započítacie prejavy neboli v zákonnej lehote adresované žalobcovi.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie aj žalovaní a napadli ním výrok, ktorým bolo žalobe
vyhovené. Navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec mu v
tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že napadnutý rozsudok má celkovo 30 strán, pričom na
27 stranách súd prvého stupňa popisuje tvrdenia účastníkov konania, svedecké výpovede vypočutých

svedkov a znalca a vykonané listinné dôkazy vrátane znaleckého posudku. Na 28. a 29. strane obsahuje
odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazy na ustanovenia právnych predpisov, ktoré súd prvého
stupňa v konaní použil. Napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie vo veci a nespĺňa ani
elementárne zákonné náležitosti presvedčivosti odôvodnenia rozsudku. Neobsahuje žiadnu zmienku
o tom, ktoré skutočnosti považoval súd prvého stupňa za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ani ako vec právne posúdil. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku preto nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa
napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.427,05 eur a vo zvyšnej
časti (5.734,17 eur) žalobu zamietol, ale výrok napadnutého rozsudku nie je logickým záverom premís
obsiahnutých v jeho odôvodnení, keďže v dôsledku absencie odôvodnenia rozsudku nie je účastníkom

konania zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť zaplatiť uvedenú sumu,
na základe čoho žalobu zamietol práve vo výške 5.734,17 eur, ani na základe čoho uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 01.03.2002. Z absencie odôvodnenia rozsudku
prvostupňového súdu zároveň vyplýva, že tento neobsahuje vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Tieto vady

odôvodnenia napadnutého rozsudku majú za následok, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, čo
spôsobuje odňatie možnosti žalovaným náležite skutkovo aj právne argumentovať v rámci podaného
odvolania.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok treba zrušiť.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska
práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s

ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr.
rozsudok vo veci I. A. proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa
posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument

strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok I. proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok T. a
ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov arozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
protitakémuuplatneniu“aže„takétoodôvodneniemusíobsahovaťajrozsudokopravného(odvolacieho)
súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z
23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.
Odvolací súd je toho názoru (a súhlasí s odvolateľmi), že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie

dostatočne neodôvodnil. Napadnutý rozsudok má celkovo 30 strán, pričom na 27 stranách sú popísané
tvrdenia účastníkov konania, svedecké výpovede vypočutých svedkov a znalca a vykonané listinné
dôkazy. Na 28 a 29 strane obsahuje rozsudok len odkazy na ustanovenia právnych predpisov, ktoré boli
v konaní použité. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku je v podstate zahrnuté v predposlednom
odseku 29. strany napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa uviedol, že „na základe

vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
3.427,05 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2002 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh
ako nedôvodný zamietol“. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je nepostačujúce, je v rozpore s kritériami,
ktoré na odôvodnenie rozsudku kladie § 157 ods. 2 O.s.p., čo v konečnom dôsledku spôsobuje

nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vôbec nie je
zrejmé, prečo - na akom základe dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba je dôvodná práve do
výšky 3.427,05 eur a že vo zvyšku ju treba zamietnuť. Rovnako z obsahu rozhodnutia nemožno vyvodiť,
ako súd prvého stupňa dospel k výške priznaných úrokov z omeškania a prečo za počiatok omeškania
ustálil termín 01.03.2002. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, ktoré

skutočnostipovažovalzapreukázané,aktoréniea zktorýchdôkazovprisvojomrozhodnutívychádzala
akýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil.Odôvodnenienapadnutéhorozsudkujenepostačujúceaj
pokiaľideoprávneposúdenieveci.LensamotnúcitáciupríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníka
nemožno považovať za právne posúdenie veci tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Všetky
tieto nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f, h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom sa súd prvého stupňa
bude musieť zaoberať otázkami vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zvyšnej ceny diela a jej výšky,
včasnosťou odovzdania diela zhotoviteľom a prípadnými nárokmi z toho vyplývajúcich (dôvodnosťou
zmluvnej pokuty), existenciou vád diela pri jeho odovzdávaní ako i vád, ktoré sa vyskytli v záručnej dobe,

charakterom týchto vád z hľadiska možnosti ich odstránenia ako i otázkou zodpovednostného subjektu
za tieto vady diela, vzájomnými nárokmi žalovaných uplatnenými v ich započítacích prejavoch (posúdiť
samotnú existenciu, doručenie a následne aj platnosť započítacích prejavov z hľadiska ich určitosti) a
napokon posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania zo strany žalobcu voči nárokom žalovaných
z vád odovzdaného diela ako i nárokov na náhradu škody. Keďže z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nevyplýva, ako súd prvého stupňa tieto otázky posúdil, odvolací súd nemohol usmerniť súd
prvého stupňa, ako má pri posudzovaní týchto skutočností postupovať. Ak by tak odvolací súd spravil,
nahrádzal by tým činnosť prvostupňového súdu. Iná by bola situácia, ak by prvostupňový súd, k
jednotlivým argumentom zaujal aspoň nejaký postoj. Súd prvého stupňa bude musieť svoje rozhodnutie
odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z § 157

ods. 2 O.s.p. nemožno vyvodiť, že by súčasťou odôvodnenia rozhodnutia mali byť všetky prednesy
účastníkov konania, výpovede svedkov a citácia obsahu všetkých listinných dôkazov. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia má obsahovať predovšetkým uvedenie zisteného skutkového stavu s uvedením
toho, z akých dôkazov súd vychádzal, a uvedenie právneho posúdenia veci. Treba tiež zdôrazniť pojmy
stručnosť, jasnosť a výstižnosť obsiahnuté v § 157 ods. 2 O.s.p.. V rozpore s tým je odôvodnenie

napadnutého rozsudku síce mimoriadne rozsiahle, ale ako celok nedostatočné a zmätočné.
V novomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné