Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208370
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109208370.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: KK KUBANKA, spol.
s r. o., Sedmokrásková 16100/5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 826 975, zast. JUDr. Janka Hazlingerová,
advokátka, Nobelova 9, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: MAXIN, spol. s r. o., Pri Suchom Mlyne
9, 811 04 Bratislava, IČO: 17 329 884, zast. Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Digital

Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 47 257 211 (predtým Advokátska kancelária JUDr.
Rastislav Hanulák, s.r.o., Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava), o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/60/2009-536
zo dňa 18.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/60/2009-536 zo dňa
18.12.2014 v časti prvého výroku mení tak, že žalobu zamieta. V časti druhého výroku ho mení tak,
že zrušuje rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu pod č.k. 1Rci 5003/08 zo dňa

16.02.2009 podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 30.06.2009 a vo zvyšku
žalobu zamieta.
Strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom zrušil rozhodcovský rozsudok
Bratislavského rozhodcovského súdu pod č.k. 1Rci/5003/2008 zo dňa 16.02.2009 podľa § 40 ods. 1
písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z.. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím

výrokom žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v určenej výške. V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského
súdu pod č.k. 1Rci/5003/08 zo dňa 16.02.2009 podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c), d), g) a h) zákona
č. 244/2002 Z.z.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave zrušil jeho skoršie
rozhodnutie, ktorým konajúci súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c), d), g),
h) a f) zákona č. 244/2002 Z.z.. Odvolací súd sa nestotožnil s posúdením neplatnosti
rozhodcovskej doložky v bode 3 Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa

02.12.2008 a uviedol, že z bodu 3 vyplýva jednoznačná písomná dohoda zmluvných strán, že všetky
spory vyplývajúce z ich vzájomných právnych vzťahov sa predložia na rozhodnutie rozhodcovskému
súdu označenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006 zo dňa 02.01.2006, príslušných ustanovení jeho
procesných predpisov a všeobecne záväzných právnych predpisov, a vyslovil názor, že takto prejavená
vôľanepochybnepredstavujeplatnedohodnutúrozhodcovskúzmluvu,preto vtejtočastizáverysúdu
prvého stupňa nie sú vecne správne. Zároveň uložil prvoinštančnému súdu, aby doplnil dokazovanie

vyžiadaním originálu spisu Bratislavského rozhodcovského súdu, pretože tento bol zaslaný súdu len vo
fotokópii.2. Žalobca popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy. Tvrdil, že zmluvné strany (žalobca a žalovaný)
mali upravené vzájomné vzťahy, práva a povinnosti v Zmluve o dielo zo dňa 22.07.2007 (ďalej len
"zmluva o dielo"), kde sa v článku XI. bodu 5. výslovne dohodli, že prípadné vzniknuté rozpory budú

riešiť na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach sa so svojimi nárokmi
obrátia na príslušný obchodný súd. Podľa čl. XI. bodu 2 tejto zmluvy o dielo bolo možné akýkoľvek
článok zmluvy o dielo zmeniť iba na základe písomného dodatku. Zmluvné strany však žiaden takýto
dodatok k zmluve o dielo nepodpísali, a preto nikdy nedošlo k zmene tohto ustanovenia zmluvy o
dielo, a to že vzniknuté spory zo zmluvy o dielo budú riešené iba pred všeobecným súdom na území

Slovenskej republiky. Poukázal na to, že Protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008 (ďalej
len "protokol"), je jediným platným dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnení povinností na strane
zhotoviteľa (žalobcu) podľa zmluvy o dielo, a ktorý bol podpísaný v súlade s čl. III. bodom
7 zmluvy o dielo, v ktorej sa zmluvné strany výslovne dohodli, že zhotoviteľ (žalobca) sa zaväzuje
objednávateľovi (žalovanému) dielo na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý
je jediným platným dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnenia povinností na strane zhotoviteľa

podľa tejto zmluvy o dielo. Žalobca mal za to, že podpísaním protokolu došlo iba k preukázaniu splnenia
záväzkov zo zmluvy o dielo zhotoviteľom (žalobcom) objednávateľovi (žalovanému) a v žiadnom prípade
text uvedený v bode 3 v druhej vete protokolu, nemôže byť dohodou o zmene zmluvy o dielo. Druhú vetu
bodu 3 protokolu považoval za neplatný právny úkon, pretože prejav vôle nebol vážny, určitý a
zrozumiteľný, a tento text bol do protokolu vložený zámerne podvodným spôsobom. Tiež namietal, že v

konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania podľa § 17 zák. č. 244/2002 Z.z.. Poukazoval
na to, že rozhodcovský súd mu nedoručil žalobu a neumožnil mu ani sa k nej vyjadriť, predložiť
dôkazy, nenariadil pojednávanie a nevynaložil žiadne úsilie na zistenie skutkového stavu,
ako aj na doručenie mu všetkých písomností.

3. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou žalobcu, ktorý uviedol v písomnom vyjadrení súdu zo dňa
16.04.2014, že rozhodcovský súd zasielal žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), písomnosti
(výzvu) k číslu konania 3Rco/5003/08, a nie k číslu konania 1Rci/5003/08, ktoré je uvedené vo vydanom
rozhodcovskom rozsudku. Bratislavský rozhodcovský súd na žiadosť súdu prvej inštancie uviedol, že
jeho administratívnou chybou bolo konanie v rozhodcovskom konaní, ktoré sa týka tohto sporu zaradené

do občiansko-právneho registra súdu, a preto došlo k registračnému prenosu z registra
3Rco/5003/08 do registra 1Rci/5003/08. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že ide o
totožné konanie.

4. Konajúci súd viazaný názorom odvolacieho súdu platnosť rozhodcovskej doložky ďalej neskúmal a

považoval ju za platne uzavretú. V nadväznosti na to dospel k záveru, že nebola splnená podmienka
na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. d) zák. č. 244/2002 Z.z, nakoľko sa
nerozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala.

5. Tiež uzavrel, že nebol naplnený dôvod zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. h) zák. č.

244/2002 Z.z., nakoľko v konaní nebol preukázaný dôvod, pre ktorý možno žiadať obnovu konania podľa
osobitného zákona.

6. Súd ďalej skúmal, či bol splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený v
ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní, a teda či bola porušená zásada rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania podľa ust. § 17 zákona o rozhodcovskom
konaní a či každému účastníkovi bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na
ochranu. Súd prvej inštancie mal preukázané z originálu spisu Bratislavského rozhodcovského súdu sp.
zn. 3Rco/5003/08 (reg. prenos 1Rci/5003/08) - z obsahu otvorenej obálky s poštovou pečiatkou zo dňa
22.12.2008 a označením predmetu zásielky "3Rco 5003/08 Výzva" (odosielateľ Bratislavský

rozhodcovský súd, adresát KK KUBANKA, spol. s r.o.), z úradného záznamu asistenta odd. 34 Cb O. E.
a z potvrdenia o prevzatí spisu rozhodcovského súdu zo dňa 15.12.2012 zistil, že sa v nej okrem iných
písomností nachádza žaloba ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe adresovaná žalobcovi a žaloba
adresovaná žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), že Bratislavský rozhodcovský
súd doručoval žalobcovi tieto písomnosti do vlastných rúk, a to dňa 22.12.2008, a to na adresu žalobcu

(v rozhodcovskom konaní žalovanému), ktorá je uvedená v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti s
tým, že zásielka mu bola opakovane doručovaná dňa 23.12.2008 a v tento deň (dňa 23.12.2008), bola
aj uložená na pošte, a dňa 14.01.2009 bola vrátená späť Bratislavskému rozhodcovskému súdu. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že predmetná zásielka bola síce doručovaná žalobcovi (v rozhodcovskomkonaní žalovanému) na jeho adresu sídla zapísanú v obchodnom registri, avšak nebola doručovaná v
zmysle Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu podľa § 28 ods. 4 na známu adresu žalobcu (v
rozhodcovskom konaní žalovaného), alebo na jeho inú adresu, ktorú mu určil na doručovanie.

Súd mal preukázané, že žalovaný doručoval žalobcovi písomnosti aj na známu adresu žalobcu -
Slovnaftská 100, Bratislava a ďalej mal preukázané z dokladu založenom na č.l. 428 zo dňa 20.11.2008,
že žalobca požiadal príslušnú poštu o doposielanie zásielok na adresu P.O.BOX 14,
820 03 Bratislava.

7. Tiež dospel konajúci súd k záveru, že žalobcovi v rozhodcovskom konaní nebola poskytnutá možnosť
obrany ani možnosť vec riadne prejednať rozhodcom - rozhodcovský súd nenariadil vo veci ústne
prejednanie veci.

8. Súd prvej inštancie na záver zhrnul, že žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému), nebola
poskytnutá možnosť obrany, vyjadriť sa k žalobe, navrhnúť dôkazy a ani sa konania zúčastniť, a to

tým, že mu neboli riadne doručované písomnosti (výzva na vyjadrenie a žaloba)
rozhodcovským súdom, ktorý nevyužil všetky možnosti na ich doručenie, tak ako mu to ukladá zákon o
rozhodcovskom konaní aj Rokovací poriadok. Podľa názoru ustálenej judikatúry z hľadiska poskytnutia
možnosti vec prejednať, ktorá súvisí so zásadou rovnosti strán nepostačuje, aby bola druhej strane
poskytnutá možnosť iba formálne, bez toho, aby bolo možné takúto možnosť považovať za dostatočnú.

S ohľadom na menšiu formálnosť rozhodcovského konania v porovnaní s konaním pred všeobecnými
súdmi je obvyklé, že v rozhodcovskom konaní bude sledovaná skôr faktická stránka jednotlivých
procesných krokov a nie dodržanie formálnych pravidiel obsiahnutých v O.s.p.. Požiadavka na nižší
formalizmus v rozhodcovskom konaní však zvyšuje nároky na to, aby prístup rozhodcov bol k stranám
rovnaký, resp. aby jedna zo strán nebola na úkor druhej strany znevýhodňovaná. Princíp

rovnosti strán preto s požiadavkou na možnosť prejednať vec pred rozhodcom úzko
súvisí. Týka sa to aj oblasti doručovania stranám písomností, kedy je potrebné zabezpečiť, aby strana
doručovanú písomnosť skutočne prevzala, resp. mala možnosť prevziať, a to na adrese, ktorú pre
účely komunikácie s rozhodcovským súdom táto strana uviedla. Náhradné doručenie možno akceptovať
iba vtedy, pokiaľ to pravidlá rozhodcovského konania pripúšťajú, avšak je nevyhnutné tieto písomnosti

doručovaťvtakýchlehotách,abyneboloohrozenéprávostránsazúčastniťprocesnýchúkonov(Meritum
- Rozhodčí řízení, str.136-137, JUDr. Bohuslav Klein, Mgr. Martin Doleček). Preto dospel konajúci súd
k záveru, že bol splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č.
244/2002 Z.z. z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tým spôsobom,
že rozhodcovský súd nepostupoval podľa § 29 ods. 1, 2 a 3 Rokovacieho poriadku a § 25 ods. 1 a 2

zák. č. 244/2002 Z.z.. Ak sa rozhodcovskému súdu nepodarilo doručiť žalobcovi písomnosti, na nijakom
známom mieste ani pri vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, mal ich doručovať
do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, či miesta trvalého pobytu doporučenou
zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožní overiť snahu doručiť písomnosť.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a skonštatoval, že žalobca mal v
konaní plný úspech.

10. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd zamietol žalobu, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolaniežalobca,avčasti,vktorejboložalobevyhovenéavčastináhradytrovkonaniapodalodvolanie

žalovaný.

11. Podľa názoru žalobcu medzi účastníkmi nebola dohodnutá platná rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej by bol Bratislavský rozhodcovský súd oprávnený prejednať a rozhodnúť akýkoľvek spor medzi
účastníkmi, pretože samotným odvolaním sa na zverejnenie oznámenia zriaďovateľa, uverejneného

v Obchodnom vestníku, bez jeho priloženia k protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, v
ktorom sa mala podľa názoru žalovaného príslušnosť rozhodcovského súdu dohodnúť, nie je možné
považovať za platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v zmysle ustanovení § 3, § 4 a § 5 Zákona č.
244/2002 Z.z., pretože medzi účastníkmi nikdy nedošlo k výslovnej dohode, že ich vzájomné konkrétne
spory, budú prejednávané a rozhodované Bratislavským rozhodcovským súdom so sídlom Kollárovo

nám. 20 v Bratislave, pretože takýto rozhodcovský súd v protokole o odovzdaní diela nie je
uvedený. Žalobca však v čase podpisovania preberacieho protokolu nemal k dispozícii kópiu oznámenia
v Obchodnom vestníku XIV/1A/2006 zo dňa 2.1.2006, pretože toto k protokolu priložené nebolo, a
preto nemohol vedieť, čo je v ňom uvedené, a preto ani nevedel, že je v ňom uvedený Bratislavskýrozhodcovský súd, ktorý by mal rozhodovať spory medzi žalobcom a žalovaným. Tiež
poukázal na to, že preberací protokol podpísal až dňa 16.12.2008, teda v čase, kedy bolo nesporné,
že dielo žalovanému riadne odovzdal a kedy už žalovaný musel vedieť, aké žaloby proti žalobcovi podá

a aké nároky bude v rozhodcovskom konaní vymáhať. Odôvodnenie odvolacieho súdu, ktorý dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka nebola uzavretá platne, považoval za nepresvedčivé a nedostatočne
odôvodnené. Mal za to, že odvolací súd svoj právny názor vôbec nevysvetlil. A ďalej zotrval na svojich
stanoviskách, že rozhodcovská doložka je neplatná v zmysle § 37 OZ.

12. Ďalej mal za to, že výzvy na vyjadrenie sa k doručenej žalobe na rozhodcovský súd boli vyhotovené
v mene rozhodcu, ktorý do funkcie rozhodcu v tom čase ešte menovaný nebol. Účelom celého konania
bolo, aby rozhodcovský súd rozhodol bez vedomia a účasti žalobcu. Mal za to, že rozhodcovský nekonal
nestranne, pretože bol personálne prepojený so spoločníkmi zriaďovateľa a spoločníkmi právneho
zástupcu žalovaného. Konkrétne H.. H. H. bol v čase podpisu protokolu o odovzdaní a prevzatí diela
a podaní žaloby na Bratislavský rozhodcovský súd spoločníkom a konateľom právneho zástupcu

žalovaného, zároveň bol spoločníkom zriaďovateľa Bratislavského rozhodcovského súdu. Ďalej H..
P. bol a je spoločníkom právneho zástupcu žalovaného a zároveň aj rozhodcom
Bratislavského rozhodcovského súdu, pričom žalovaného v konaní pred Bratislavským rozhodcovským
súdom aj zastupoval. Z tohto dôvodu bol preto daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z..

13. Ďalej namietal, že krajský súd nezistil, že v zverejnení oznámenia, ktoré krajský súd považoval
za platnú rozhodcovskú doložku, je uvedený štatút, rokovací poriadok a aj zoznam rozhodcov
Bratislavského rozhodcovského súdu, v ktorom však nie je uvedený ako rozhodca JUDr. Juraj Gajdošík,
ktorý vydal Rozhodcovský rozsudok pod číslom IRci 5003/08-10 zo dňa 16.2.2009, pretože tento

rozhodca bol zapísaný do zoznamu rozhodcov tohto rozhodcovského súdu až neskôr, a to zverejnením
oznámenia OV221A/2006 č. 0000350, pričom na toto oznámenie sa však bod 3 protokolu zo dňa
2.12.2008 neodvoláva. Napriek týmto skutočnostiam spor prejednal a rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodca, ktorý v zverejnenom oznámení OVI A/2006, nebol uvedený. V tejto súvislosti poukázal
aj na doporučené znenia rozhodcovskej doložky uvedené na webovej stránke rozhodcovského

súdu, pričom ani jednu z týchto náležitostí zverejnené oznámenie v Obchodnom vestníku OV1A/2006
neobsahuje. Navyše je celý text bodu 3 protokolu zo dňa 02.12.2008 ohľadne oznámenia, ktoré bolo
v Obchodnom vestníku zverejnené, skomolené a nepresne uvedené, pretože predmetné zverejnenie
oznámenia, na ktoré sa žalovaný odvoláva, bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod iným
označením, a to OV 1 A/2006, č. 0000004, a dátum 2.1.2006 tam nie je uvedený.

14. Žalobca považoval preberací protokol iba za prílohu zmluvy a nie dodatok, resp. dohodu o zmene
dohodnutých podmienok v zmluve. Protokol bol podpísaný iba na základe čl. III bod 7 zmluvy o dielo, v
zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ sa zaväzuje odovzdať objednávateľovi dielo na
základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý je jediným platným dokladom o

riadnomodovzdanídielaasplneniapovinnostínastranezhotoviteľa.Zuvedenéhozneniarozhodcovskej
doložky ani nie je možné určiť, ktoré spory a z akého určitého právneho vzťahu alebo zmluvy majú byť
predložené na rozhodnutie rozhodcovskému súdu. V preberacom protokole je iba uvedené, že všetky
spory z ich vzájomných právnych vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu.

15. Vzhľadom na to, že išlo o neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky, je naplnený aj dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d) zák. č. 244/2002 Z.z..

16. Ďalej žalobca zistil, že originál spisu Bratislavského rozhodcovského súdu nie je zviazaný, a
jednotlivé strany a dokumenty nie sú očíslované. Jednotlivé dokumenty sú založené iba v obaloch a

uložené podľa dátumov na nich uvedených, z ktorého dôvodu nie je možné jednoznačne vyvodiť záver,
že spisový materiál je kompletný a ani to, či jednotlivé dokumenty boli vyhotovené v tých dňoch a s
tým dátumom, ktorý je na nich uvedený. Všetky písomné výzvy tohto rozhodcovského súdu, ktoré sú
založené v súdnom spise, sú označené iným číslom konania sporu a, to č.k. 3Rco 5003/08. Úkony
rozhodcovského súdu boli vykonané v konaní vedenom pod č. 3Rco 5003/08 a napadnuté rozhodnutie

bolo vydané v konaní vedenom pod č. 1Rci 5003/08. Tiež výzvy boli vystavené v mene rozhodcu, ktorý
ešte nebol v tom čase do funkcie ustanovený, čo vyplýva z rozhodnutia predsedu rozhodcovského
súdu zo dňa 02.01.2009. Tiež sa vyjadril k doručovaniu výzvy a opätovne zdôraznil, že Bratislavský
rozhodcovský súd sa nepokúsil doručiť výzvu a žalobu ani na známu adresu prevádzky na Slovnaftskejulici 100, Bratislava, a to napriek tomu, že mu táto adresa bola známa z listín, ktoré do spisu založil
žalovaný, konkrétne výzva zo dňa 3.12.2008 bola žalovaným zaslaná doporučene a do vlastných
rúk na adresu KK KUBANKA, spol. s r.o. Slovnafská 100, Bratislava, pretože chcel mať istotu doručenia

svojej výzvy zo dňa 3.12.2008. Žalobca mal a má prevádzku na tejto adrese, čo bolo známe ako
žalovanému tak aj rozhodcovskému súdu, ktorý mal dosť času na opakované doručenie výzvy a žaloby,
keď mohol čakať do 16.2.2009 na vyjadrenia k iným výzvam. Napriek tomu rozhodcovský
súd voči žalobcovi od 22.12.2008 do 16.2.2009 neurobil žiaden úkon, ba dokonca ani nezverejnil výzvu
na svojej vývesnej tabuli, čo mohol minimálne urobiť, keď bol povinný výzvu na vyjadrenie a

žalobu doručovať do vlastných rúk.

17. Žalobca tiež uviedol, že sú dané dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania, pretože v konaní
pred rozhodcovským súdom nemohol žalobca predložiť žiadne dôkazy a nemohol podať
vzájomnú žalobu, a to napriek tomu, že eviduje pohľadávky voči žalovanému.

18. Na záver uviedol, že postupom rozhodcovského súdu bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 1
RokovaciehoporiadkuBRS,podľaktoréhomáBRSzabezpečiťspravodlivúochranuprávaoprávnených
záujmov účastníkov, ďalej ustanovenie § 10 ods. 1 Rokovacieho poriadku BRS, podľa ktorého v konaní
pred BRS rozhoduje v prvom stupni spravidla jediný rozhodca, ktorého na prejednanie a rozhodnutie
vo veci ustanoví predseda BRS (v spisovom materiáli nie je založený doklad - rozhodnutie predsedu

BRS o ustanovení do funkcie jediného rozhodcu JUDr. Juraja Gajdošíka, a ani písomný súhlas jediného
rozhodcu s jeho ustanovením do funkcie), ďalej ustanovenie § 15 Rokovacieho poriadku BRS, podľa
ktorého BRS postupuje v rozhodcovskom konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, BRS vedie konanie tak, aby prebehlo spravodlivo, účelne
a hospodárne, pričom skutkový stav musí byť spoľahlivo zistený v rozsahu pre rozhodnutie vo veci,

ďalej ustanovenie § 22 Rozhodcovského poriadku BRS, podľa ktorého rozhodca rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nie sú dôvodné a závažné pochybnosti, ďalej
ustanovenie § 28 Rozhodcovského poriadku BRS, podľa ktorého rozhodca doručuje písomnosti na
známu adresu účastníka alebo na inú adresu účastníka ním určenú na doručovanie (v predmetnom

spore neboli žalobcovi žiadne písomnosti doručované a ani doručené). Žiadal, aby v napadnutej časti
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že platnosť rozhodcovskej doložky
bola opakovane judikovaná, a to nielen v tomto konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za

dostatočne zrejmé a zrozumiteľné. Tiež sa odvolal na svoje predchádzajúce stanoviská. V doplnení
vyjadrenia zo dňa 10.06.2016 poukázal na to, že počnúc 01.01.2015 došlo k zmene zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Novela rozhodcovského zákona výrazne zmenila znenie ustanovenia §
40, ktorý pôvodné dôvody pre napadnutie rozhodcovského rozsudku už ani neobsahuje. Ustanovenie
§ 54b ods. 1 rozhodcovského zákona v rámci úpravy právnych vzťahov uvádza, že ustanovenia tohto

zákona sa použijú aj na konania začaté pred 01.01.2015. Žalovaný mal za to, že uvedenú zmenu bude
musieť odvolací súd zohľadniť.

20. K tomuto vyjadreniu zaujal stanovisko žalobca. Mal za to, že ustanovenie §§ 54 b ods. l zák. č.
244/2002 Z.z. nie je možné v predmetnom spore použiť, tento nie je možné uplatniť na spory vedené

pred riadnymi súdmi o neplatnosť rozhodcovskej doložky alebo o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia.
Tiež zdôraznil, že odvolanie podal iba v časti výroku o zamietnutí žaloby. Dôvody, ktoré žalobca uvádzal
vo svojej žalobe, boli uvedené v § 40 ods. 1 písm. c, d, g, h, f, a zodpovedajú zneniu § 40 novely zákona
č. 244/2002 účinnej od 1.1.2015, konkrétne dôvodom uvedeným tieto v § 40 bod l písm. a) ods.
2, 3, 4 zák. č. 244/2002 Z.z.. Okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. g,

zák. č. 244/2005 Z.z., čo zodpovedá dôvodom, ktoré sú uvedené v novele zákona č. 244/2002 Z.z. v
§ 40 bod, písm. a) ods. 2 a 4, pretože žalobca nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o
rozhodcovskom konaní a nebolo mu umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, ustanovenie
rozhodcovského súdu a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona a
tietoskutočnostimohlimaťvplyvnarozhodnutievovecisamej.Tietoskutočnostivyplývajúzosamotného

odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu.

21. V odvolaní žalovaný namietol, že v zmysle ust. § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. účinného do
30.06.2009 bolo postačujúce zaslanie zásielok na poslednú známu adresu sídla adresáta, ak nebolomožné doručiť písomnosť adresátovi ani po vynaložení primeraného úsilia. Žalovaný sa domnieva,
že primeraným úsilím je bez pochybností dvojnásobný pokus o doručenie profesionálnym poštovým
doručovateľom, a to najmä v prípade, ak mal súd prvého stupňa za preukázané z vyjadrení

a listinných dôkazov predložených žalobcom, že žalobca mal dokonca v rozhodnom čase zriadenú
službu doposielania zásielok, t.j. službu P.O.BOX. Skutočnosť, že na adrese registrového sídla mal
žalobca zriadenú službu doposielania zásielok, vyšla najavo ako „nová skutočnosť" až po viac ako
5 rokoch od začiatku konania, pričom žalobca o nej od počiatku vedel, a najmä účelovo namietal aj
doručovanie, avšak bez uvedenia tohto závažného faktu. Súčasne došlo k splneniu všetkých

podmienok pre účinnosť doručovania zásielok žalobcovi tak, ako ich predpokladá § 29 Rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu, keďže zásielky boli doručované na adresu žalobcu, ktorá spĺňa všetky
nasledujúce predpoklady, že ide o adresu žalobcu uvedenú v rozhodcovskej zmluve, resp.
adresu uvedenú v zmluve s rozhodcovskou doložkou (§ 29 ods. 1 Rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu), a zároveň ide o adresu žalobcu, ktorý je právnickou osobu a túto adresu má
zapísanú v obchodnom a súčasne aj živnostenskom registri (§ 29 ods. 2 Rokovacieho poriadku

rozhodcovského súdu).

22. K argumentácii súdu, že ak sa nepodarilo rozhodcovskému súdu doručiť žalobcovi výzvu na
vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám, mal ich doručovať do posledného známeho sídla alebo miesta
výkonu podnikania, či miesta trvalého pobytu adresáta, žalovaný poukázal na to, že nakoľko žalobca

je právnickou osobou, doručovanie do miesta jeho trvalého bydliska nie je právne ani možné. Čo sa
týka miesta výkonu podnikania, tak žalobca nemá ani len podľa výpisu zo živnostenského registra na
adrese Slovnaftská 100, Bratislava zriadenú žiadnu prevádzkareň a nejde ani o sídlo žalobcu. Zásielky
adresovanéžalobcovizostranyrozhodcovskéhosúdutedabolidoručovanésprávne,atonaadresujeho
sídla, kde zásielky žalobca bežne preberal a preberá, a kde mal zároveň podľa jeho vlastných vyjadrení

a dôkazov zriadenú aj službu doposielania zásielok, t.j. žalobca sa o doručení zásielok evidentne musel
dozvedieť. Ďalej poukázal na to, že v zmysle cit. ust. § 30 ods. 3 Rozhodcovského zákona, ak je účastník
rozhodcovského konania nečinný, a to napriek tomu, že bol riadne upovedomený, rozhodcovský súd
môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré
mu boli predložené.

23. Ďalej uviedol, že nenariadenie ústneho pojednávania nebolo zo strany žalobcu vznesené ako
argument, pre ktorý žiada rozhodcovský rozsudok zrušiť a odhliadnuc od toho je rozhodcovské konanie
zásadne písomné, a ústne pojednávanie sa nariaďuje len výnimočne.

24. Žalovaný s názorom súdu prvej inštancie, ktorý oprel o výňatok z časti českej publikácie vydanej
pod názvom Rozhodčí řízení, uviedol, že slovenský zákon, ktorý bol účinný v čase vydania
rozhodcovského rozsudku bol diametrálne odlišný od rozhodcovského zákona, ktorý bol v danej dobe
účinný v Českej republike, najmä v časti doručovania.

25. Na záver namietol výrok o náhrade trov konania, keďže mal za to, že žalobe bolo vyhovené len
čiastočne, keďže žalobný návrh smeroval k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
c), d), g) a h) zák. č. 244/2002 Z.z., avšak súd rozhodol o zrušení len podľa písm. c) tohto ustanovenia.
Za daného stavu mal preto súd priznať náhradu trov konania žalovanému alebo aplikovať ust. § 150
ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie alebo žalobu v celom rozsahu zamietne.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, pričom zopakoval argumenty, že v
predmetnom rozhodcovskom konaní robil dňa 22.12.2008 úkony rozhodca, ktorý nebol do funkcie
rozhodcuustanovený,t.j.osobaneoprávnená.Toznamená,žedňa22.12.2008rozhodcaBratislavského

rozhodcovského súdu JUDr. Juraj Gajdošík nebol oprávnený vyzývať spoločnosť KK KUBANKA, spol.
s r.o., aby sa k žalobe podanej na rozhodcovský súd dňa 19.12.2008 vyjadrila a ani
stanovovať žiadne lehoty na podanie vyjadrenia k podanej žalobe.

27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ustanovením§219ods.1,3a§378ods.1CSPoznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislave.
Odvolacísúdvovecinenariadilpojednávaniezdôvodu,žesúdprvejinštanciesprávneadostatočnezistilskutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a žalobcu a vyjadreniami
sporových strán dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zmeniť.

28. V prvom rade sa odvolací súd vysporiadal s novelou zák. č. 244/2002 Z.z. účinnou od
01.01.2015 s poukazom na ust. § 54b predmetného zákona. Odvolací súd dospel k záveru, že
ustanovenia rozhodcovského zákona v znení novely č. 336/2014 Z.z. sa použijú len na rozhodcovské
konania ešte právoplatne neukončené, resp. stále prebiehajúce, pričom následné preskúmavanie
rozhodcovského rozsudku už nepodlieha aj na všeobecnom súde právnej úprave, účinnej od 1.1.2015.

Odvolací súd poukazuje na to, že v znení zákona č. 244/2002 Z.z. účinného v čase, kedy prebiehalo
rozhodcovské konanie, vydal sa rozhodcovský rozsudok a žalobca podal na súd návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Hoci tento zákon a s ním aj úprava rozhodcovského konania, prešiel
zásadnou zmenou v podobe jeho novelizácie k dátumu účinnosti 01.01.2015, odvolací súd má za to, že
pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku v tomto konaní je nutné vychádzať z pôvodnej úpravy. V
zmysle prechodných a záverečných ustanovení (vyššie citované ustanovenie § 54b v znení novely

č. 336/2014 Z.z.) sa ustanovenia tohto (novelizovaného) zákona použijú aj na konania začaté pred 1.
januárom 2015. V kontexte znenia tohto ustanovenia je ale zrejmé, že rozhodcovské konania ukončené
ešte za účinnosti pôvodnej úpravy (v znení do 31.12.2014) budú naďalej všeobecným súdom
preskúmavané v intenciách pôvodného znenia zákona. Ustanovenia v znení novely č. 336/2014
Z.z. sa použijú len na rozhodcovské konania ešte právoplatne neukončené, resp. stále prebiehajúce.

29. Pokiaľ ide o námietky žalovaného vo vzťahu k doručovaniu žaloby a výzvy na vyjadrenie sa v
rozhodcovskom konaní, odvolací súd dal za pravdu jeho argumentácii.

30. Podľa § 25 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. účinného v čase rozhodcovského konania ak sa účastníci

rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené
adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého
pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po
vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú
zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu

adresátadoporučenouzásielkoualeboinýmspôsobom,ktorýumožňujeoveriťsnahudoručiťpísomnosti.
Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo
dňa ich doručenia.

31. Podľa § 28 ods. 3 Rokovacieho poriadku účastníkovi sa do vlastných rúk doručuje výzva na

vyjadrenie k návrhu (žalobe), návrh (žaloba), predvolanie na prvé pojednávanie, predbežné opatrenie,
rozsudok vo veci samej, zmenkový platobný rozkaz a iné písomnosti, ak to ustanoví predseda senátu.
Vo všetkých prípadoch vlastného doručovania sa pripúšťa náhradné doručenie podľa ustanovení
Rokovacieho poriadku.

32. Podľa § 28 ods. 4 Rokovacieho poriadku rozhodca alebo predseda senátu doručuje písomnosti na
známu adresu účastníka alebo na inú adresu účastníka, ním určenú na doručovanie.

33. Podľa § 29 ods. 1 Rokovacieho poriadku známou adresou účastníka sa rozumie adresa účastníka

uvedená v rozhodcovskej zmluve, alebo adresa uvedená v zmluve s rozhodcovskou doložkou.

34. Podľa § 29 ods. 2 písm. a) Rokovacieho poriadku ak nebolo možné doručiť na známu adresu
účastníka uvedenú v rozhodcovskej zmluve, alebo v zmluve s rozhodcovskou doložkou, alebo tiež
rozhodca alebo predseda senátu určil inak, pod známou adresou účastníka sa rozumie adresa zapísaná

v obchodnom, alebo inom registri, v ktorom je účastník zapísaný, ak je účastník právnickou osobou.

35. Podľa § 30 ods. 1 Rokovacieho poriadku písomnosť sa taktiež považuje za doručenú (náhradné
doručenie) uplynutím tretieho dňa odo dňa uloženia zásielky na pošte, ak došlo k uloženiu zásielky na
pošte pri doručovaní na známej adrese bez ohľadu na skutočnosť, či sa účastník dozvedel o uložení

zásielky, alebo či sa zdržuje na známej adrese alebo na inom mieste doručovania.

36. V danom prípade žaloba spolu s výzvou bola žalobcovi zasielaná doporučene, do
vlastných rúk s opakovaným doručením, ktorú skutočnosť odvolací súd považuje za preukázanú zdoručenky. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri dňa
22.12.2008 a opakovane dňa 23.12.2008, pričom rozhodcovskému súdu ako odosielateľovi bola vrátená
s poznámkou poštového doručovateľa, že zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote. Z predmetnej

zásielky odvolací súd považuje za preukázané, že bol dodržaný určený postup pre jej doručovanie,
teda zásielka bola prvýkrát doručovaná dňa 22.12.2008, išlo o neúspešný pokus o
doručenie tejto zásielky a žalobcovi bola nechaná výzva o opakovanom doručovaní zásielky, ktoré
bolo vykonané dňa 23.12.2008, kedy zásielka opäť doručená nebola, preto od dňa 23.12.2008 do dňa
14.01.2001bolazásielkauloženánapošte,alenebolaprevzatájejadresátom,tedažalobcomvodbernej

lehote. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri a
na ktorej následne prevzal aj vydaný rozhodcovský rozsudok. Ak teda v danom prípade zásielka bola
adresátovi doručovaná doporučene s opakovaným doručením, využitie inštitútu opakovaného doručenia
rozhodcovským súdom je potrebné považovať za vynaloženie primeraného úsilia na doručenie
zásielky. Zásielka bola doručovaná na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri a vrátená bola ako
nedoručenáaneprevzatávodbernejlehote.Odvolacísúdmápotomzato,ževdanomprípadenenastala

situácia že „nemožno doručiť písomnosť“ predpokladanú v § 25 zákona o rozhodcovskom konaní, resp.
§ 29 ods. 2 písm. a) Rokovacieho poriadku. Adresátovi bolo možné doručiť písomnosť na tejto adrese,
čo potvrdil aj samotný žalobca, keď uviedol, že požiadal príslušnú poštu o doposielanie zásielok na
adresu P.O.BOX 14, 820 03 Bratislava a tiež to odvolací súd považoval za preukázané aj tým,
že následne prevzal vydaný rozhodcovský rozsudok na tejto adrese.

37. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle Rokovacieho poriadku rozhodcovský súd nemal
povinnosť zisťovať inú známu adresu účastníka, resp. doručovať mu na takúto adresu písomnosti.
Z citovaného ustanovenia § 29 Rokovacieho poriadku jednoznačne vyplýva, čo treba rozumieť pod
známou adresou účastníka. Ide o adresu uvedenú v rozhodcovskej zmluve alebo zmluve s

rozhodcovskou doložkou, respektíve adresu zapísanú v obchodnom registri. Teda žiadna iná možnosť
do úvahy neprichádza. Z preberacieho protokolu, ktorý žalovaný považuje za rozhodcovskú
doložku, od ktorej odvíjal rozhodcovský súd svoju právomoc, je ako adresa žalobcu uvedená adresa
jeho sídla zapísaná v Obchodnom registri. Rozhodcovský súd nebol povinný doručovať písomnosti na
inú adresu účastníka, aj keby takúto adresu v konaní zistil. Preto argumentácia žalobcu, že žalovaný

doručoval žalobcovi písomnosti aj na adresu Slovnaftská 100, Bratislava, a teda mu bola známa aj
iná adresa, je bezpredmetná. Navyše navrhovateľ v rozhodcovskom konaní nemá žiadnu povinnosť
oznamovať rozhodcovskému súdu inú adresu odporcu, ktorá by mu bola známa.

38. Čo sa týka argumentácie súdu prvej inštancie, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie a

námietku žalovaného, že túto skutočnosť žalobca ani neuvádzal ako dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku, odvolací súd poukazuje na to, že zo žaloby vyplýva, že žalobca namietol, že vo veci nebolo
nariadené žiadne pojednávanie, a teda medzi argumentmi odôvodňujúcimi zrušenie rozhodcovského
rozsudku bol aj tento dôvod. Treba však poukázať na to, že podľa § 26 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.
ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský

súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi
ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského
konania. V danom prípade neexistuje dohoda účastníkov o forme rozhodcovského konania, a teda
nariadenie ústneho pojednávania bola len fakultatívne, teda bolo na uvážení rozhodcovského súdu, či
konanie bude písomné alebo nie. Postup, ktorý rozhodcovský súd zvolil, keď pojednávanie nenariadil,

preto nemožno považovať za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania sa účastníkmi konania.

39. V súvislosti s doručovaním žaloby a výzvy na vyjadrenie vo vzťahu k námietke žalobcu, že
písomnosti mu boli doručované pod inou spisovou značkou konania, než pod ktorou bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne

jasne, zrozumiteľne a s odkazom na svoje zistenia uviedol, že administratívnou chybou bolo konanie
v rozhodcovskom konaní zaradené do občianskoprávneho registra, a preto
došlo k registračnému prenosu z registra 3Rco/5003/08 do registra 1Rci/5003/2008. Tiež z obsahu
rozhodcovského spisu vyplýva, že žalobcovi bola doručovaná žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie
v totožnom konaní, keďže išlo o tých istých účastníkov konania a rovnaký predmet sporu, ktorý bol

predmetom konania 1Rci/5003/08. Niet pochýb o tom, akého konania sa doručované písomnosti týkali.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že písomnosti boli vyhotovené rozhodcom, ktorý mal byť do funkcie
ustanovený až dňa 02.01.2009 rozhodnutím predsedu rozhodcovského súdu, v tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že rozhodnutím, ktorý vydal predseda dňa 02.01.2009 pod č. 3Rco/5003/2008,určil, že v predmetnej veci bude miestom rozhodcovského konania pracovisko Bratislavského
rozhodcovského súdu na Františkánskej ulici č. 22 v Trnave. V tomto rozhodnutí je ďalej uvedené,
že v súlade s § 10 ods. 1 Rokovacieho poriadku bol rozhodcom v predmetnej veci určený jediný

rozhodca JUDr. Juraj Gajdošík. Odvolací súd má za to, že predmetným rozhodnutím predseda
rozhodcovského súdu len určil miesto rozhodcovského konania, nie však rozhodcu, ktorý vec prejedná.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia práve naopak vyplýva, že rozhodca bol určený skôr, než bolo
vydané rozhodnutie o určení miesta rozhodcovského konania. Tiež zo samotnej výzvy doručovanej
žalobcovi v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného vyplýva, že mu bolo oznámené, že

za rozhodcu bol ustanovený JUDr. Juraj Gajdošík. Navyše odvolací súd má za to, že táto skutočnosť by
nemala vplyv na postavenie účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko by nebol zvýhodnený, resp.
znevýhodnený žiaden z nich, ak by výzva na vyjadrenie sa k žalobe bola doručená osobou odlišnou
od rozhodcu, nakoľko nešlo o rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorého náležitosťou sú aj mená a
priezviská rozhodcov. V prípade ostatných písomností sa takéto náležitosti nevyžadujú.

40. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že sú dané dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania,
pretože v konaní pred rozhodcovským súdom nemohol žalobca predložiť žiadne dôkazy, toto nie je
dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom
konaní, nakoľko bolo odvolacím súdom vyššie konštatované, že všetky písomnosti boli žalovanému
doručované v súlade so zákonom a rokovacím poriadkom, a teda bola mu daná možnosť uplatňovať

svoje procesné práva. Odvolací súd dodáva, že vyššie uvedené závery platia len za predpokladu, že
rozhodcovské konanie bolo rozhodcovským súdom, ktorý bol na to oprávnený v zmysle rozhodcovskej
zmluvy, pričom jej platnosťou sa odvolací súd zaoberal nižšie.

41. Čo sa týka námietky žalobcu, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzatvorená, odvolací

súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie bol viazaný názorom odvolacieho súdu vysloveným v
jeho predchádzajúcom rozhodnutí, preto uvedenú skutočnosť nemohol posúdiť odlišne. Pokiaľ ide o
záväznosť takéhoto právneho názoru vo vzťahu k odvolaciemu súdu rozhodujúcom o
ďalšom odvolaní po vrátení veci, odvolací súd má za to, že tým nie je viazaný a môže k danej otázke
zaujať aj iné právne stanovisko. Z ustanovení CSP vyplýva príkaz viazanosti právnym názorom

odvolacieho súdu v prípade zrušenia prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie
prejednanie len vo vzťahu k súdu prvej inštancie. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že odvolací
súd je viazaný názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže
dospieť k inému záveru. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 28Cdo/3342/2007 zo dňa 24.10.2007, podľa ktorého "Odvolací soud může změnit svůj právní

názor vyjádřený v předchozím zrušujícím usnesení a potvrdit rozhodnutí soudu prvního stupně,
jímž ten jeho dřívější právní názor nerespektoval.. Tuto možnost odvolacího soudu lze dovodit i z
judikatury Nejvyššího soudu, v níž se konstatuje, že odvolací soud není vázán svým dřívějším právním
názorem v dané věci neboť ze žádného ustanovení občanského soudního řádu nelze dovodit, že by
odvolací soud nemohl již jednou vyslovený právní názor ve věci v pozdějším odvolacím řízení změnit

(viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 19. června 2003, sp. zn. 22 Cdo 880/2003). Tento závěr se jeví
logickým i z toho důvodu, že proti rozhodnutí soudu odvolacího již právní řád neposkytuje účastníkovi
žádný řádný opravný prostředek. Bylo by proto v rozporu s účelem civilního soudního řízení, jestliže by
odvolací soud pod „tíhou“ svého dříve vysloveného právního názoru musel ve věci rozhodnout stejně,
byť by ve světle nových právně významných událostí (např. nálezu Ústavního soudu či rozhodnutí soudu

Nejvyššího) byl přesvědčen o neslučitelnosti takového rozhodnutí s právním řádem."

42.OdvolacísúdpoukazujeajnanálezÚstavnéhosúduSRz3.9.2013,sp.zn.III.ÚS46/2013-40,podľa
ktorého "ak by sa obrana všeobecných súdov v konaní o neskôr podanej sťažnosti sťažovateľa odvíjala
od poukazu na povinnosť prvostupňového súdu rešpektovať vyslovený, hoci ústavne nesúladný právny

názor súdu odvolacieho, nebráni to ústavnému súdu vysloviť porušenie základných práv sťažovateľa.
Pre odvolací súd totiž nevyplýva z § 226 OSP jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Teda odvolací
súd svoj skorší záväzný právny názor môže (napríklad aj pod vplyvom záväzného právneho názoru
ústavného súdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna
judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj

predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24.
októbra 2007 vo veci sp. zn. 28 Cdo 3342/2007). Obdobne Najvyšší súd Českej republiky v
rozsudku z 3. mája 2007 vo veci sp. zn. 22 Cdo 1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre súdprvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju
považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu,
ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom".

43. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd opätovne zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.

44. Protokol o odovzdaní a prevzatí diela bol vyhotovený v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 22.08.2007

uzatvorenej medzi zmluvnými stranami MAXIN spol. s r.o. a KK KUBANKA, spol. s r.o.. V zmysle bodu
3 protokolu sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich právnych vzťahov predložia na
rozhodnutie rozhodcovskému súdu oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006 dňa 02.01.2006.

45. Podľa čl. III bod 7 Zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať objednávateľovi dielo na základe
písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, pričom takýto protokol je dokladom o riadnom

odovzdaní diela a splnení povinností na strane zhotoviteľa. Z uvedeného potom vyplýva,
že preberací protokol nadviazal na povinnosť uloženú v čl. III bod 7 Zmluvy o dielo, a teda
primárnym účelom tohto dokumentu bolo potvrdiť odovzdanie diela zhotoviteľom v zmysle uvedeného
článku zmluvy a k tomuto následku smerovala aj vôľa sporových strán. Odvolací súd pripúšťa, že nie je
vylúčené, aby si v takomto dokumente zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku a bolo by tiež

možné prijať záver o tom, že takéto dojednanie o rozhodcovskej doložke môže predstavovať dodatok k
zmluve o dielo bez toho, aby bol ako "dodatok" označený samotný dokument, avšak z jeho texu musí
jednoznačne vyplývať, že ide o dodatok ku konkrétnej zmluve a musí byť aj zrejmá vôľa zmeniť
alebo doplniť ustanovenia zmluvy.

46. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa čl. XI bod 5 zmluvy o dielo sa zmluvné
strany dohodli na tom, že v prípade rozporov ohľadne zmeny alebo zrušenia záväzku vyplývajúceho z
tejto zmluvy budú najprv riešiť vzniknutý rozpor na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných
rokovaniach sa so svojimi nárokmi obrátia na príslušný obchodný súd. V prípade, ak mali zmluvné
strany vôľu zmeniť toto ustanovenie zmluvy tak, že spory budú prejednané pred rozhodcovským súdom,

táto vôľa mala byť prejavená jednoznačne v texte rozhodcovskej doložky, z ktorej by vyplývalo, že sa
vzťahuje na zmluvu o dielo a nahradzuje ustanovenie čl. XI bod 5 tejto zmluvy.

47. Zo znenia textu, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich
vzájomných vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, jednoznačne nevyplýva, na aké

právne vzťahy sa má rozhodcovská doložka vzťahovať. Záver, že má ísť o všetky spory vyplývajúce zo
zmluvy o dielo, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vyvodiť len z úvodnej vety preberacieho
protokolu, že bol vyhotovený v zmysle zmluvy o dielo, pretože z tejto formulácie vyplýva len to, že sa
preberací protokol vyhotovil v nadväznosti na znenie čl. III bod 7 za účelom zdokladovania riadneho
odovzdaniadiela.Podľaodvolaciehosúdutotodojednanienemápovahudodatku kzmluveodielo,

pretože v konaní nebola preukázaná vôľa zmluvných strán takouto formou zmeniť znenie predmetnej
zmluvy. Určitosť právneho úkonu je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného
prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná
vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy, pričom z okolností prípadu má odvolací súd
za to, že vôľou zmluvných strán bolo potvrdiť odovzdanie diela predmetným protokolom.

48. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2009 rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Odvolací súd má za to, že ak
účastníci nedojednali rozhodcovskú doložku priamo v Zmluve o dielo a neskôr mali vôľu takúto
zmluvu uzavrieť, bolo potrebné vypracovať samostatnú rozhodcovskú zmluvu, z ktorej by bolo zrejmé,

že sa vzťahuje na spory vyplývajúce zo zmluvy o dielo, a nie vložiť formuláciu do preberacieho protokolu,
ktorý má predstavovať len doklad o odovzdaní a prevzatí diela. Odvolací súd má za to, že znenie
Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela je nezrozumiteľné, keďže predstavuje akúsi kombináciu zmluvy a
dokladu o odovzdaní diela, ktorý má potvrdzovať splnenie povinností zhotoviteľa. Rozhodcovská zmluva
zakomponovaná do textu protokolu vyvoláva pochybnosti o tom, na aké právne vzťahy sa má vzťahovať,

či na právne vzťahy týkajúce sa zodpovednosti za vady a za škodu odovzdávaného diela, na ktoré
odkazuje odsek 2 protokolu, alebo na právne vzťahy zo Zmluvy o dielo ako celku, pričom treba mať
na zreteli, že zmluva o dielo sa mala meniť len písomnými dodatkami, pričom znenie rozhodcovskej
zmluvy žiadnym spôsobom neodkazuje na čl. XI bod 5, v ktorom bolo upravené riešenie rozporov medzizmluvnými stranami. Odvolací súd má za to, že zmluvné strany nedojednali zmenu uvedeného článku
zmluvy o dielo, aj preto nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy.

49. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností rozsudok súdu v zmysle § 388 CSP zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že v konaní mal sčasti úspech a sčasti neúspech tak žalobca
ako aj žalovaný, nakoľko žalobcovmu návrhu nebolo vyhovené v plnom rozsahu, keď k zrušeniu

rozhodcovskéhorozsudkudošlolenzjednéhodôvodu,pričomžalobcažiadalojehozrušeniezviacerých
dôvodov, v ktorých bol naopak úspešný žalovaný. Vzhľadom na to odvolací súd nepriznal právo na
náhradu trov konania žiadnej strane sporu.

51. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí
byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).