Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210698
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7817210698.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu I. M., nar. XX. X.
XXXX, bytom M. Z., S. XXX, právne zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom AK so sídlom v
Rožňave, Cyrila a Metoda 4 proti žalovaným 1/ B. X., nar. XX. X. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, 2/ B. M.,
nar. X. X. XXXX, bytom M. Z., S. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr.
Erika Simanová, s.r.o., Edelényska 2027/3, Rožňava a 3/ K.X. M., nar. XX. X. XXXX, bytom M. Z., S.

XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobca I. M. rod. M.X., nar. XX. X. XXXX je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor na LV č. XXX - parcely
registra "T.", evidované na katastrálnej mape - parcela č. XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcela č.
XX - Y. Z. W. E. F. K. XX m2, parcela č. XX - Y. Z. W. E.Á. o výmere XX m2, parcela č. XX/X - Y. Z. W. E.
o výmere XXX m2, parcela číslo XX/X - Y. o výmere XX m2, parcela č. XX/X - záhrady o výmere XXX
m2, S. - X. dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XX a X. B. so súpisným číslom XXX,

postavený na parcele č. XX kat. územia M. Z., Obec M. Z., Okres X. v podiele 1/2-ice v pomere k celku.

II. Súd z a v ä z u j ežalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatením trov konania žalobcovi v
rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným vo výroku rozhodnutia s odôvodnením, že žalobca ako darujúci uzavrel dňa 13.

10. 2010 so žalovanými 1/, 2/ ako obdarovanými Darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola 1-ica
spoluvlastníckeho podielu žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedené Okresným
úradom X., katastrálnym odborom, kat. územia M. Z., Obec M. Z., okres X., parcely registra „T.“,
evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcelné číslo XX - Y. Z.
a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcelné číslo XX/X - Y. Z.
W. E. o výmere XX m2, parcelné číslo XX/X - Y. Z. W. E. o výmere XXX m2, parcelné číslo XX/X - záhrady
o výmere XX m2, parcelné číslo XX/X - Y.Á. o výmere XXX m2, sJ. - X. B., súpisné číslo XXX, postavený

na parcele č. XX a X. B., súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XX, žalovanému 1/ v podiele1/4-
iny v pomere k celku a žalovanej 2/ v podiele 1/4-iny v pomere k celku. Žalobca listom zo dňa 31. 10.
2017 - „Výzvou na vrátenie daru“ z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov voči nemu vyzýval
žalovaných 1/, 2/ na vrátenie predmetného daru. Vo svojom liste uviedol, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ho
sústavne hrubo urážali, vyhrážali sa mu zbitím, či ublížením na zdraví a to v poslednom období už takmer
každý deň, neposkytli mu potrebnú pomoc v starobe, vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav, čím hrubo

porušili dobré mravy. Ďalej uviedol, že k darovaniu došlo preto, že žalovaní 1/, 2/ mu obaja sľúbili, že
sa o neho budú starať, že mu budú vo všetkom nápomocní, vzhľadom jeho zlý zdravotný stav, o ktorom
mali vedomosť. Obaja mu sľúbili, že mu budú zabezpečovať stravu, ako aj celú údržbu domácnosti.Zo začiatku sa o neho obaja žalovaní sporadicky starali, avšak postupom času sa to začalo zhoršovať.
Čoraz častejšie dochádzalo z ich strany k urážkam jeho osoby, tiež žalobca zistil, že mu bol odcudzený
krovinorez, elektrický kábel na pílu, ako aj ďalšie veci. Dokonca ho žalovaní začali aj fyzicky napádať a

bol nútený privolať na pomoc políciu. Žalovaní tiež začali od neho požadovať finančné prostriedky, pod
neustálym vyhrážaním sa bitkou a ublížením na zdraví. Skonštatoval, že neustále hrubé správanie sa
žalovaných, urážanie a nadávky už nevie zniesť, čo malo zlý vplyv na jeho už aj tak podlomené zdravie.
V liste ďalej vytýkal žalovaným, že žalovaný 1/ mu dňa 20. februára 2017 bezdôvodne vybil okná na
kuchyni, keď od neho žiadal vysvetlenie tohto konania, fyzicky ho napadol. Dňa 14. 10. 2017 od neho

obaja žalovaní - B. X., ako aj B. M. žiadali finančné prostriedky na úhradu elektriny, vyhrážali sa mu
bitkou a vulgárne mu nadávali. Uviedol, že jeho zdravotný stav je veľmi zlý, vyžadujúci si každodennú
opateru a kľud, ktorú mu žalovaní neposkytujú a mal za to, že ich správanie mu nedovoľuje, aby žil
kľudne.

2. Prvostupňový súd rozsudkom sp. zn. 8 C 75/2017 zo dňa 14. 12. 2018 žalobu zamietol a žiadnej zo

strán nepriznal náhradu trov konania.

3. Právnu vec súd posúdil podľa § 628 ods. 1 a § 630 OZ. Poukázal na to, že podľa ustálenej
súdnej praxe, k platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti
je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie

dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je obsiahnutý v
žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník
nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné
posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa ustanovenia
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný

odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca sa musí
potom domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože
ažurčovacívýroksúdujepodkladompreďalšízápisvlastníckehoprávadarcudokatastranehnuteľností,
ktorý sa vykoná záznamom, podľa § 34 katastrálneho zákona.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca
v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vrátenie daru, v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka a to, či už pokiaľ ide o fyzické násilie, alebo hrubé urážky zo strany žalovaných 1/, 2/ proti
žalobcovi, prípadne neposkytnutie potrebnej pomoci zo strany žalovaných. Súd mal za to, že žalobcom
navrhnutí svedkovia nepotvrdili tvrdenia žalobcu a takto žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno.

Pokiaľ teda žalobca nepreukázal pravdivosť skutočností, svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku na vrátenie daru, súd nemohol rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie
princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietnuť aj pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
Len nezáujem žalovaných 1/ 2/ ako obdarovaných o žalobcu, ako darcu, nemožno kvalifikovať za
kvalifikované hrubé porušenie dobrých mravov s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,

zakladajúce nárok na vrátenie daru. Nebolo povinnosťou žalovaných 1/, 2/ tvrdiť, ba ani dokazovať
skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzoval, t. j. nezaťažovalo ich v tomto smere dôkazné
bremeno. V konaní bolo preukázané, že došlo k narušeniu vzťahov medzi žalobcom a žalovanými 1/,
2/, ale nebolo preukázané správanie sa žalovaných, ktorým by žalovaní porušovali dobré mravy a ani
z vykonaného dokazovania to nevyplývalo. Súd tiež prihliadal na skutočnosť, že samotní svedkovia

nepotvrdili hrubé správanie sa žalovaných voči žalobcovi, o nevhodnom správaní sa žalovaných
nesvedčili ani záznamy z priestupkových konaní. V súvislosti s predpokladom úspešného uplatnenie
práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaných, alebo akýsi
„nevďak“, ale iba také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť buď o porušenie značnej intenzity, sústavné

porušovanie a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, resp. neposkytnutím potrebnej pomoci.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalovaní 1/, 2/
žalobcovi do takej miery neposkytovali potrebnú pomoc a opateru, že by tým hrubo porušovali dobré
mravy.

5. Súd zároveň poukázal aj na možnú aplikáciu § 630 OZ, na všeobecné základné podmienky za ktorých
možno požadovať vrátenie daru, kde konštatoval, že právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch
právnych skutočností, a to kvalifikovaného porušenia dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny
a jednostranným prejavom vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.Poukázal na náležitosti výzvy na vrátenie daru, z ktorej musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu,
aby obdarovaný vec vrátil, musí byť zrejmé kto ju urobil voči komu a z akého dôvodu.

6. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôvodil, že pokiaľ žalobca vo svojej záverečnej reči tvrdil
opodstatnenosť predmetnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu aj z
dôvodu, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, v zmysle § 39 OZ, pretože sa ňou obchádza zákon
a prieči sa dobrým, mravom a nevyjadruje vôľu účastníkov konania, v tejto súvislosti súd konštatoval,
že doposiaľ vykonané dokazovanie bolo vykonané v súvislosti s vrátením daru, v zmysle § 630 OZ v

rámci prejudicionálnej (predbežnej otázky) a nebolo zamerané na posúdenie platnosti darovacej zmluvy.
Súd mal za to, že takto by došlo k podstatnej zmene žaloby, o ktorý by žalobca mal oprieť svoj nárok o
nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, aj keď nedochádza k zmene žalobného petitu,
v končenom dôsledku ide o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie.
Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu, by bolo priznanie iného plnenia ako toho, ktoré
žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo by išlo o priznanie plnenia, na základe iného skutkového

stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a bolo predmetom dokazovania v súdnom konaní. K novej
skutočnosti naviac žalobca nebol ani vypočutý a aj keď bol zastúpený právnym zástupcom, sám žalobca
saknovýmskutočnostiamnevyjadrilatokpreukázaniuneplatnostidarovacejzmluvy.Nepredložilžiadne
nové dôkazy na pojednávaní a bol vypočutý len k vráteniu daru, keďže žaloba pôvodne smerovala len
na určenie vlastníckeho opráva, z titulu vrátenia daru a zo strany žalobcu v priebehu konania nedošlo

k zmene skutkovej podstaty žaloby, bez ktorej súd nad rámec nemohol vykonávať ďalšie dokazovanie.
Žalobca takto požadoval rovnaké plnenie, ale na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré
uviedol v žalobe. Takto sa žalobca dovoláva rozhodnutia, na základe skutkového stavu, z dôvodov,
vyplývajúcich zo skutkových zistení, ktoré v žalobe resp. v dokazovaní pred súdom neuviedol. Ďalej
súd poukázal na to, že ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný,

možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom
má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené
všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi,
ktorý ho považoval za nezastretý. Konverzia právneho úkonu (§ 41a/ OZ) je, keď právny úkon, ktorý
konajúci zamýšľal vykonať je neplatný aj v prípade, ak nemá všetky požadované zákonné náležitosti.

Takýto neplatný právny úkon však môže vyhovovať náležitostiam iného právneho úkonu, ktorý má
rovnaký, alebo obdobný hospodársky účel. V takomto prípade je možné sa dovolať následkov tohto
iného právneho úkonu a to v prípade, ak je možné z povahy, účelu a správania účastníkov odvodiť, že
tento iný právny úkon by konajúci zamýšľal v prípade, ak by o neplatnosti právneho úkonu vedel. Takýto
postup výkladu vôle účastníka právneho úkonu nazývame konverzia právneho úkonu. Jeho cieľom je

ochrana autonómie vôle subjektov právneho úkonu, ktorí dosiahnu rovnaký hospodársky účel, ako by to
bolo v prípade pôvodného, neplatného právneho úkonu. Ide o vytvorenie hypotetickej vôle konajúceho,
keďže sa predpokladá, že rozumne konajúca osoba by mala vôľu, aby sa jej neplatné konanie nahradilo
iným, s rovnakým hospodárskym účelom, ale platným. Konverzia nie je možná iba v prípade, ak účastník
od počiatku vedel, že platný úkon je neplatný. Ku konverzii dochádza najčastejšie z dôvodu nedodržania

formy právneho úkonu. Pokiaľ by sa jednalo o zastretý resp. simulovaný právny úkon, neplatnosti
takéhoto právneho úkonu sa nemôže dovolať subjekt, ktorý úkon považoval za nezastretý, v tomto
prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery tej osoby, ktorá o simulácii nevedela a nemala
sa ani ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný. Neplatnosť môže namietať prípadne tretia
osoba, ak bol vykonaný na ťarchu tretej osoby (v danom prípade žalovaná 3/).

7. Následne súd konštatoval, že žaloba nie je dôvodná a opodstatnená, preto ju zamietol v celom
rozsahu, keďže v danom prípade neboli splnené všetky zákonné predpoklady podľa ustanovenia § 630
OZ. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 a z dôvodov osobitného zreteľa nepriznal žiadnej zo
strán sporu náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval sociálne a majetkové

pomery žalobcu.

8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.9. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
predovšetkým s poukazom na to, že súd prvej inštancie sa mal prednostne vysporiadať s otázkou

absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Poukázal na ustanovenie § 39 OZ upravujúce dôvody tzv.
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda aj bez
toho, aby ten ktorý môže byť takýmto úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Poukázal
na to, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a takýto právny úkon nespôsobí právne
následky ani v prípade, ak na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť,
a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na vykonané dokazovanie, z
ktorého vyplynulo, že dňa 25.8.2010 u notárky O.. O. E. došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam na dobu troch rokov od 1.8.2010,
v zmysle ktorej mali žalovaní platiť nájomné 100,- Eur mesačne. Dňa 13.10.2010 u tej istej notárky
uzavreli darovaciu zmluvu k týmto nehnuteľnostiam na spoluvlastnícky podiel žalobcu, ako aj zmluvu

o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalobca požičať žalovaným dňa 13.10.2010 v hotovosti sumu 6.639
Eur, ktorú mali žalovaní splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur, počnúc mesiacom október 2010
do mája 2016. V zmysle článku IV. Zmluvy o pôžičke sa strany dohodli, že v prípade neuhradenia
pôžičky do dohodnutého termínu má žalobca ako veriteľ právo žiadať späť predmet daru uvedený v
článku 1 darovacej zmluvy. Žalobca teda má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca

nikdy neposkytol žalovaným predmetnú pôžičku a z výpovede B. M. vyplynulo, že žalobca im navrhol
darovanie domu s tým, že ho budú splácať po 100,- Eur mesačne. Notárka tvrdenie žalobcu o tom,
že majú žalovaní pokračovať v splácaní nejakej splátky pochopila tak, že sa má jednať o podiel jeho
manželky, preto povedala, že žalobca nemá právo žiadať peniaze za podiel bývalej manželky, keďže
od nej nemal plnú moc a nebol vlastníkom jej podielu. Po nahliadnutí do Zmluvy o pôžičke notárka

potvrdila, že nešlo o pôžičku, ale o kúpnu cenu za podiel manželky žalobcu tak, ako to vyplýva zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2018. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli
z dokazovania, žalobca citoval ustanovenie § 628 ods. 1 OZ, keď zdôraznil, že pojmovým znakom
darovacej zmluvy je okrem iného bezodplatnosť a Občiansky zákonník nepripúšťa darovaciu zmluvu,
ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia od obdarovaného. S prihliadnutím na

uvedené je podľa žalobcu nepochybné, že darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože nie
súnaplnenépojmovéznakydarovania,atobezodplatnosťadobrovoľnosť.Predmetnádarovaciazmluva
bola podmienená mesačnými splátkami za predmet daru. Táto zmluva je teda absolútne neplatným
právnymúkonom,ktorýsvojímúčelomodporujezákonu,obchádzahoapriečisaajdobrýmmravom.Súd
prvej inštancie bol povinný posúdiť platnosť, resp. neplatnosť darovacej zmluvy ako otázku predbežnú

a nie konštatovať, že dokazovanie nebolo zamerané na posúdenie platnosti darovacej zmluvy, pretože
pri takomto posúdení by došlo k podstatnej zmene žaloby.

10. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu
ne/existencie dôvodov oprávňujúcich požadovať vrátenie daru. Z odôvodnenia vyplýva iba všeobecné

konštatovanie, ktoré nie je náležite zdôvodnené s poukazom na konkrétne vykonané dôkazy. Zdôraznil,
že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo na naliehanie žalovaných 1/, 2/ a po sľuboch, že sa o
žalobcu budú starať, budú mu nápomocní, zabezpečia mu stravu, ako aj celkovú údržbu domácnosti.
Žalovaní sa však o neho prestali starať, preto žalobca žiadal vrátiť dar. Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, ako sa s týmto súd prvej inštancie vysporiadal. Výpoveďou svedkyne A. M. bolo potvrdené,

že starostlivosť o žalobcu zo strany žalovaných bola zanedbaná, že dochádzalo k napádaniu žalobcu
zo strany žalovaných, dokonca, že museli zasahovať policajti. Medzi stranami došlo k nezhodám aj
ohľadom odberu elektriny a platenia za ňu, na ktoré skutočnosti mal súd prihliadnuť. Žalovaní v 1. a 2.
rade pritom nepopierajú, že medzi žalobcom a nimi pretrvávajú už dlhšiu dobu nezhody a aj to, že sa
o žalobcu vôbec nestarajú. Súd vážne porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď vyhodnocoval

vykonanédôkazylenvprospechžalovanýchasvojerozhodnutieneodôvodnildostatočneapresvedčivo.

11. Žalovaní sa k podanému odvolaniu vyjadrili písomne tak, že s odvolaním nesúhlasili a navrhli
rozsudok potvrdiť. Mali za to, že dokazovaním neboli preukázané tvrdenia žalobcu. Poukázali na to, že
iné dokazovanie, než smerujúce k dokázaniu podmienok pre vrátenie daru žalobca nenavrhol a nebolo

ani vykonané. Upriamovali pozornosť na to, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je aj podstatná
zmenaalebodoplnenierozhodujúcichskutočnostíuvedenýchvžalobe,pričomžalobcavdanomprípade
neuplatnil zmenu žaloby. K otázke neplatnosti právneho úkonu v intenciách ustanovení § 39 a nasl. OZ
žalobca nenavrhol dokazovanie a ak by súd vyhovel žalobe na základe nových skutočností, rozhodol bytak na základe úplne iného skutkového stavu ako toho, ktorý žalobca tvrdil v žalobe a bol predmetom
dokazovania v súdnom konaní (prekročil by tak návrh a porušil by dispozičný princíp).

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379
a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Odvolací súd vo svojom uznesení poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, čím bol naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku, v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b/ CSP.

14. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že napadnutý rozsudok nespĺňal zákonné požiadavky riadne
odôvodneného rozhodnutia, pričom formálne a obsahové nedostatky rozsudku sú takej miery, že nie
je možné ich napraviť v odvolacom konaní a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
podľa § 389 ods. 1/ písm. b/ CSP.

15.Zároveňodvolacísúdpoukázalajnato,ževprvostupňovomrozsudkunebolpodanývýkladprávneho
posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto
dôvodov odvolací súd musel konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nebolo obhájiteľné,
v dôsledku čoho sa stal rozsudok nepreskúmateľným.

16. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s predbežnou
otázkou, ktorú bol povinný skúmať ex offo, a to otázku, či darovacia zmluva bola platným právnym
úkonom. Išlo pritom o rozhodujúcu skutočnosť z hľadiska rozhodnutia vo veci (o určenie vlastníckeho
práva), na ktorú v odôvodnení rozsudku nie je daná žiadna odpoveď.

17. Odvolací súd tiež zdôraznil, že požadovať vrátenie daru možno iba v prípade, ak na základe
darovacej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva z darcu na obdarovaného, t.j. iba vtedy, ak
darovacia zmluva bola platným právnym úkonom. Uvedenú skutočnosť (platnosť právneho úkonu -
darovacej zmluvy) je súd povinný skúmať ako predbežnú otázku z úradnej povinnosti (ex offo). Súd je

teda (skôr ako pristúpi k skúmaniu existencie dôvodov oprávňujúcich darcu požadovať vrátenie daru)
vždy povinný skúmať, či darovacia zmluva je alebo nie je absolútne neplatným právnym úkonom.

18. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, preto pokiaľ v konaní vyplynuli z
vykonaného dokazovania skutkové okolnosti, z ktorých sú zrejmé pochybnosti, či darovacia zmluva je

platným právnym úkonom, resp. či tu sú dôvody tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v zmysle
§ 39 OZ (na ktoré musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby ten ktorý môže byť
takýmto úkonom dotknutý musel namietať neplatnosť úkonu), je súd povinný ako predbežnú otázku
posúdiť ne/platnosti darovacej zmluvy.

19. Súd prvej inštancie aj keď v odôvodnení síce uviedol všeobecné úvahy o dovolaní sa neplatnosti
darovacejzmluvy,avšakvôbecnevyhodnotil,čipredmetnádarovaciazmluvajeplatnáalebojeabsolútne
neplatná, v zmysle § 39 OZ.

20. Odvolací súd upriamil pozornosť aj na to, že žalobca v konaní (ani vo svojej záverečnej reči) nežiadal

rozhodnúť o neplatnosti darovacej zmluvy, ale v záverečnej reči poukázal na skutočnosti vyplývajúce z
vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodzoval absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy. Tieto svoje
závery (o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, v zmysle § 39 OZ, pretože sa ňou obchádza zákon,
prieči sa dobrým, mravom a nevyjadruje vôľu účastníkom konania) žalobca uvádzal iba vo vzťahu k
otázke predbežného posúdenia platnosti darovacej zmluvy, ktoré bol súd prvej inštancie povinný ex offo

vyhodnotiť.21. Neobstojí preto konštatovanie súdu, že dovtedy vykonané dokazovanie bolo vykonané v súvislosti
s vrátením daru, v zmysle § 630 OZ v rámci prejudicionálnej (predbežnej otázky) a nebolo zamerané
na posúdenie platnosti darovacej zmluvy.

22. Ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, nemožno súhlasiť ani s úvahou súdu prvej inštancie,
že takto by došlo k podstatnej zmene žaloby, pretože žalobca v záverečnej reči opiera svoj nárok o
nové skutočnosti. Uvedené skutkové okolnosti vyplynuli z už vykonaného dokazovania (z prednesov
účastníkov konania, z listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzali, z výpovede svedkov, najmä

notárky, ktorá spisovala darovaciu zmluvu, ako aj zmluvu o pôžičke) a súd prvej inštancie ich bol povinný
vo svojom rozhodnutí vyhodnotiť, a to aj z pohľadu prípadnej absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy.

23. Bez posúdenia platnosti darovacej zmluvy, ako predbežnej otázky, na základe skutkových okolností,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, nie je možné pristúpiť k skúmaniu splnenia základných
podmienok pre vrátenie daru, v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka a záver o ne/existencii dôvodov

na vrátenie daru je predčasný.

24. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku odvolateľa, že súd dostatočne nevysvetlil svoje
úvahy na základe ktorých dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov, podľa ustanovenia
§ 630 OZ, pretože sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobcu ani všetkými skutočnosťami, ktoré

vyplynuli z vykonaného dokazovania.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to vrátane trov celého konania.

26. Po vrátení veci uložil súdu prvého stupňa dôsledne posúdiť platnosť darovacej zmluvy a iba v
prípade, ak darovacia zmluva je platná, následne vyhodnotiť, či v danom prípade došlo k splneniu
zákonných podmienok pre vrátenie daru, pričom súd dôsledne zohľadní všetky jednotlivé skutkové
okolnosti, ktoré vyplynuli a vyplynú z vykonaného dokazovania.

27. Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vo veci opätovne vypočul účastníkov
konania.

28. Žalobca naďalej trval na podanej žalobe z dôvodov už uvedených a navrhol aj s prihliadnutím na
závery rozhodnutia krajského súdu žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne žiadali žalobný návrh zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že bez zmeny
žaloby nie je možné návrhu vyhovieť, pretože súd je viazaný žalobou. Žalovaná v 2. rade poukázala aj
na skutočnosť, že v rodinnom dome bývajú aj s dvomi maloletými deťmi, nemajú možnosť iného bývania.
V skutočnosti za nehnuteľnosť - rodinný dom zaplatili 7 000,- Eur. Rodinný dom pozostáva z dvoch izieb,
jednej kuchyne, ale rekonštrukciou domu si vytvorili ďalšiu izbu. Žalovaný 2/ poukázal na to, že od

žalobcu sa budú domáhať vrátania peňazí a to aj za rekonštrukciu domu.

29. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

30. Podľa § 35 ods. 1/, 2/, 3/ OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony

vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom
sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny
úkon určený.

31. Podľa § 37 ods. 1/, 2/, 3/ OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je
neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 132 ods. 1/ OZ Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

34. Podľa § 628 ods. 1/, 2/ OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru

nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

35. Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť pomer pomerne, podľa veľkosti podielov.

36. Podľa § 603 ods. 3/ OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Vychádzajúc
z citovanej úpravy OZ, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo podielového
spoluvlastníka veci a svoj podiel previedol na inú, než blízku osobu, bez toho, aby ho predtým ponúkol
na predaj, podľa § 603 ods. 3/ OZ, sa oprávnený z porušenia predkupného práva môže domáhať toho,

aby mu bola vec ponúknutá ku kúpe a to žalobou o nahradenie vôle povinného vec odpredať.

37. Podľa § 185 ods. 1/ CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

38. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

39. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v intenciách pokynov odvolacieho súdu je
posúdiť platnosť darovacej zmluvy. K prevodu vlastníckeho práva z darcu na obdarovaného môže dôjsť
len na základe platnej darovacej zmluvy, t. j. iba vtedy, ak darovacia zmluva bola platným právnym

úkonom. Uvedenú skutočnosť (platnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy) je súd povinný skúmať
ako predbežnú otázku z úradnej povinnosti (ex offo). Súd teda (skôr, ako pristúpi k skúmaniu existencie
dôvodov) oprávňujúcich darcu požadovať vrátenie daru (je vždy povinný skúmať, či darovacia zmluva
je, alebo nie je absolútne neplatným právnym úkonom).

40. Sankcia absolútnej neplatnosti obsiahnutá v ustanovenie § 39 OZ predstavuje významný zásah
do autonómie vôle zmluvných strán. Preto je možné ju uplatniť subsidiárne, ak konkrétna vada úkonu,
alebo kontraktačného rokovania nie je postihnuteľná podľa iných ustanovení zákona, najmä, ak takéto
ustanovenia obsahujú miernejšiu sankciu - napríklad § 40a/ alebo 49a/ OZ.

41. Rozpor so zákonom, jeho obchádzanie, alebo rozpor s dobrými mravmi zakladajú absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť pritom nastáva aj v prípade, ak účastníci o rozpore
nevedeli, právny úkon sa považuje za absolútne neplatný (ex tunc). Pokiaľ ide o neplatnosť právneho
úkonu, na základe ktorého malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, nemôže vzhľadom na princíp
kauzálnej tradície bez platného titulu prísť k prevodu vlastníctva. Pôvodný vlastník tak môže svoju vec

vindikovať. Ak bolo na základe neplatného úkonu plnené, uplatnia sa normy o bezdôvodnom obohatení.
Na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 39 OZ,
má teda povinnosť zaoberať sa skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie, či určité konanie nevykazuje
znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, pričom neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi prichádza
do úvahy len vtedy, ak ide o úkon, ktorý inak nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza. Rozpor

právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z cieľa, resp. účelu,
ktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým okolnosti, za ktorých bol právny
úkon uzatvorený. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 OZ má povahu absolútnej
neplatnosti a vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z
náležitostí, ktorú zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom Občiansky zákonník

pojem absolútna neplatnosť nepoužíva. Používa len termín neplatnosť, preto platí, že pokiaľ je nejaká
vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej
neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva
bez ďalšieho priamo zo zákona a ňu súd prihliada z úradnej povinnosti.42. Občiansky zákonník vychádza z princípu, že ak zákon sankcionuje vady právneho úkonu
neplatnosťou, právny úkon je absolútne neplatný, okrem, ak Občiansky zákonník (expressis verbis)

neupraví, že ide len o relatívne neplatný právny úkon a preto ustanovenie § 40a/ OZ obsahuje
taxatívny výpočet dôvodov vád, pri existencii ktorých sa právny úkon považuje za relatívne neplatný.
V posudzovanej veci však súd dospel k záveru, že darovacia zmluva, uzavretá medzi stranami a to
žalobcom a žalovanými 1/, 2/ zo dňa 13. 10. 2010, je absolútne neplatná, v zmysle ustanovenia § 39
OZ (keďže konanie zmluvných strán sa prieči dobrým mravom). Záver o absolútnej neplatnosti zmluvy

pre rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že dňa 25. 8. 2010 žalobca aj žalovaný 1/, 2/ u notárky
O.. O. E. uzatvorili nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, t. j. k predmetnému rodinnému domu na dobu
troch rokov - od 1. 8. 2010, v zmysle ktorej mali žalovaní 1,2 platiť nájomné 100,- Eur/mesačne. Dňa
13. 10. 2010 u tej istej notárky uzavreli Darovaciu zmluvu k tej istej nehnuteľnosti na spoluvlastnícky
podiel žalobcu ako aj Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mal žalobca požičať žalovaným 1/, 2/ dňa
13. 10. 2010 v hotovosti sumu 6 639,- Eur, ktorú mali žalovaní 1,2 splácať v mesačných splátkach po

100,- Eur, počnúc mesiacom október 2010 do mája 2016. V zmysle článku IV. Zmluvy o pôžičke sa
strany dohodli, že v prípade neuhradenia pôžičky do dohodnutého termínu má žalobca ako veriteľ právo
žiadať späť predmet daru uvedený v článku 1 Darovacej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobca nikdy neposkytol žalovaným1,2 predmetnú pôžičku a z výpovede B. M. - t. j. žalovanej 2/
vyplynulo, že žalobca im navrhol darovanie domu s tým, že ho budú splácať po 100,- Eur mesačne.

Notárka tvrdenie žalobcu o tom, že majú žalovaní pokračovať v splácaní nejakej splátky pochopila tak,
že sa má jednať o podiel jeho manželky, preto povedala, že žalobca nemá právo žiadať peniaze za
podiel bývalej manželky, keďže od nej nemal plnú moc a nebol vlastníkom jej podielu. Po nahliadnutí do
Zmluvy o pôžičke notárka potvrdila, že nešlo o pôžičku, ale o kúpnu cenu za podiel manželky žalobcu
tak, ako to vyplýva aj z výpovede notárky O.. O. E. na pojednávaní dňa 12.11.2018. S poukazom

na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, v zmysle ustanovenia §
628 ods. 1 OZ, pojmovým znakom darovacej zmluvy je okrem iného bezodplatnosť a Občiansky
zákonník nepripúšťa darovaciu zmluvu, ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia od
obdarovaného. S prihliadnutím na uvedené je preto nepochybné, že Darovacia zmluva je neplatným
právnym úkonom, pretože nie sú naplnené pojmové znaky darovania a to bezodplatnosť a dobrovoľnosť,

v zmysle vyššie citovaného § 628 ods. 1/ OZ. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané,
že predmetná darovacia zmluva bola podmienená mesačnými splátkami za predmet daru. Táto zmluva
je teda absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý svojím účelom odporuje zákonu, obchádza ho a
prieči sa aj dobrým mravom. S poukazom na skutočnosť, že otázka platnosti, či neplatnosti darovacej
zmluvy je otázkou predbežnou, ktorú si súd musí posúdiť skôr, než by pristúpil k skúmaniu toho, či sú

dané dôvody na vrátenie daru. Platnosť darovacej zmluvy je preto predmetom skúmania súdom ako
prejudiciálnej otázky. Keďže vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že darovacia zmluva
je absolútne neplatná, súd následne už nevykonával dôkazy na posúdenie - preukázania splnenia
zákonných podmienok pre vrátenie daru, v zmysle § 630 OZ a to či, už ide o fyzické násilie, alebo hrubé
urážky zo strany žalovaných 1/, 2/, prípadne neposkytnutie potrebnej pomoci zo strany žalovaných.

Naviac, súd poukazuje aj na skutočnosť, že v darovacej zmluve nebolo rešpektované ani predkupné
právo podielovej spoluvlastníčky - žalovanej 3/.

43. Podľa § 137 CSP písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

44. V predmetnej veci, keďže predmetom daru bola nehnuteľnosť - rodinný dom a obdarovaní t.
j. žalovaní 1/, 2/ odmietli darcovi - žalobcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri
nehnuteľností, žalobca ako darca sa preto dôvodne domáha určenia vlastníckeho práva k daru,

t. j. nehnuteľnosti podľa vyššie citovaného ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, pretože až určovací
výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru, príslušnou správou do
katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je
len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná
záznamom, podľa § 34 katastrálneho zákona. Preto formou, ktorou možno dosiahnuť navrátenie stavu

pred darovaním, v zmysle ustanovenia § 630 OZ je určovacia žaloba, na základe ktorej súd určí
vlastnícke právo žalobcu. Naliehavý právny záujem na takomto určení je podľa ustanovenia § 137
písm. c/ CSP daný skutočnosťou, že určovacou žalobou sa vytvorí pevný základ právnych vzťahov,
týkajúcich sa vlastníctva. Až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je podkladom pre vykonanieopätovného zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu v katastri nehnuteľností. Súd posudzoval
prejudiciálnu otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva,
ktorá je základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 137 písm. c/
CSP. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení existuje vtedy, ak by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo bez tohto určenia sa mu právne postavenie

stalo neistým. V danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, zapísaná na LV č. XXX
parcely registra "T.", evidované na katastrálnej mape - parcela č. XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2,
parcela č. XX - Y. Z. W. E. o výmere XX m2, parcela č. XX - Y. Z. a E. o výmere XX m2, parcela č. XX/
X - Y. Z. W. E. o výmere XXX m2, parcela Č. XX/X - Y. o výmere XX m2, Z. Č.. XX/X - Y. o výmere
XXX m2, S. - X. B. so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XX a rodinný dom so súpisným

číslom XXX, postavený na parcele č. XX kat. územia M. Z., Obec M. Z., Okres X. v podiele 1-ice v
pomerekcelku, nakoľkoprávnyvzťahmedzistranamisporu,ktorývyplývazdarovacejzmluvyjesporný.
Súdna prax ustálila na názore, že ak sa má právna otázka, neplatnosti právneho úkonu, napríklad
neplatnosť darovacej zmluvy posudzovať ako otázka predbežná vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Na základe

výroku, že darovacia zmluva je neplatná, by v katastri nehnuteľnosti nemohli byť zaznamenané žiadne
zmeny, žaloba o neplatnosť darovacej zmluvy by neslúžila potrebám praktického života, resp. by viedla
len k ďalším sporom. Medzi stranami sporu existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je
v ohrození právneho postavenia žalobcu, nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla a ktorý
nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom, ako určovacím výrokom, pretože určovací výrok súdu je

podkladom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností. V konaní mal súd preukázané,
že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a s poukazom aj na ustanovenia §§ 185 ods. 1/ a 191 CSP,
žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

45. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení § 39 OZ má zase povahu absolútnej neplatnosti.

Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí,
ktorú zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom Občiansky zákonník pojem
absolútna neplatnosť nepoužíva. Používa len termín neplatnosť, preto platí, že pokiaľ je nejaká
vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej
neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon (Nález ÚS SR sp. zn. 2 ÚS 795/2016). Absolútna

neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšie priamo zo zákona a na ňu súd prihliada z úradnej
povinnosti. Občiansky zákonník vychádza z princípu, že ak zákon sankcionuje vady právneho úkonu
neplatnosťou, právny úkon je absolútne neplatný, okrem, ak Občiansky zákonník expresis verbis
neupraví, že ide len o relatívne neplatný právny úkon a preto ustanovenie § 40a/ OZ obsahuje taxatívny
výpočet dôvodov vád, pri existencii ktorých sa právny úkon považuje za neplatný. V posudzovanej veci

súd dospel k záveru, že darovacia zmluva, uzavretá medzi stranami konania je absolútne neplatná, v
zmysle ustanovenia § 39 OZ, keďže konanie žalovaných 1/, 2/ sa prieči dobrým mravom.

46. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1/ CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný,

vznikol mu nárok na náhradu trov konania a to v celom rozsahu 100 %, ktoré trovy konania si žalobca
aj uplatnil a preto súd rozhodol, že žalovaných 1/, 2/, ktorí boli v konaní neúspešní, zaviazal zaplatením
trov konania spoločne a nerozdielne, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia
na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolorozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s.
p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,

rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.