Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 24, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315209311
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4315209311.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX,
zastúpený: JUDr. Bohuslav Gelatka, advokát, so sídlom Námestie SNP 17, Rajec, proti žalovanej: U. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, zastúpená: JUDr. Peter Šebo, advokát, so sídlom Mlynská 2238, Levice,
o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 18. decembra 2019 č. k. 15C/363/2015-339, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 18. decembra 2019 č. k.
15C/363/2015-339 (napadnutý rozsudok) I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
patria:

Aktíva:

- nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k.ú. L., parcely registra "C" evidované ako parc. č. XXXX/X

o výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a
nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX v hodnote 92.992,64 €,

- finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v D. X. H..U.. na mene žalobcu so zostatkom
ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 654,39 €,

- finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v L. X. U. H..U.. na mene žalovanej so

zostatkom ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 2.700 €,

- finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v L. X. U. H..U.. na mene žalovanej so
zostatkom ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 72,46 €,

- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. XXXXXXX uzatvorenej žalobcom s poisťovňou T. H. H..U.. ku
dňu XX.XX.XXXX vo výške 2.827,50 €,

- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. XXXXXX uzatvorenej žalobcom s poisťovňou W. H..U.. ku dňu
XX.XX.XXXX vo výške 1.470,27 €,- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej žalovanou s poisťovňou H. - U. L. H..U..
ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 170,99 €,

- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej žalovanou s W. L. H..U.., P. N. R.
ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 697,10 €,

Pasíva:

- úver č. XXX/XXXX/XXXX vedený v P. K. G. X. X., ktorý ku dňu XX.XX.XXXX predstavuje výšku
17.954,45 €,

- zostatok dlhu voči manželom U. P. a T. P. z písomnej dohody zo dňa X.XX.XXXX ku dňu XX.XX.XXXX
vo výške 4.263,81 €.

II. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal:

- finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v D. X. H..U.. na mene žalobcu so zostatkom
ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 654,39 €,

- odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. XXXXXXX uzatvorenej žalobcom s poisťovňou T. H. H..U.. ku
dňu XX.XX.XXXX vo výške 2.827,50 €,

- odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. XXXXXX uzatvorenej žalobcom s poisťovňou W. H..U.. ku dňu
XX.XX.XXXX vo výške 1.470,27 €.

III. Žalobcovi na úhradu prikázal:

- 1/2-inu zostatku dlhu voči manželom U. P. a T. P. z písomnej dohody zo dňa X.XX.XXXX vo výške
2.131,90 €.

IV. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal:

- nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k.ú. L., parcely registra "C" evidované ako parc. č. XXXX/X
o výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a

nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX v hodnote 92.992,64 €,

- finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v L. X. U. H..U.. na mene žalovanej so
zostatkom ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 2.700 €,

- finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v L. X. U. H..U.. na mene žalovanej so
zostatkom ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 72,46 €,

- odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej žalovanou s poisťovňou H. - U. L. H..U..
ku dňu XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX €,

- odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej žalovanou s W. L. H..U.., P. N. R.
ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 697,10 €.

V. Žalovanej na úhradu prikázal:

- zostatok úveru č. XXX/XXXX/XXXX vedený v P. K. G. X. X., ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 17.954,45 €,

- 1/2-inu zostatku dlhu voči manželom U. P. a T. P. z písomnej dohody zo dňa X.XX.XXXX vo výške
2.131,91 €.

VI. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 36.863,28 € do 90 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.VII. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným žalobným

návrhom domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou, žalovanou.
Do bezpodielového spoluvlastníctva žiadal zahrnúť nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k.ú. L.,
finančné prostriedky na účtoch bývalých manželov, odkupné hodnoty poistiek a úver zo P. K. G. X. X..

3.Žalovanákuvedenýmaktívamapasívamžiadalazahrnúťajdlhzpísomnejzmluvyopôžičkeuzavretej

medzi bývalými manželmi a rodičmi žalovanej zo dňa X.XX.XXXX, na základe ktorej im rodičia žalovanej
poskytli finančné prostriedky vo výške 250.000 Sk/8.298,48 €, úroky z tejto pôžičky vo výške 11,02 %
za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 10.021,89 €, dlh z ústnej zmluvy o pôžičke
poskytovanejpostupnevobdobíodX.X.XXXX doXX.X.XXXX vovýške139.900Sk/4.613,95€aúrokov
vo výške 8,50 % za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 3.210,55 €. Odvolávala sa aj
na uznanie dlhu, ktoré podpísala dňa X.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Práve dlhy voči rodičom žalovanej

boli medzi stranami jediné sporné.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.1.2017, ktorý odvolaním napadla
žalovaná a v časti náhrady trov konania aj žalobca. Krajský súd v Nitre ako odvolací uznesením č.k.
5Co/192/2017-169 zo dňa 27.6.2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uzavretie
tvrdenej druhej pôžičky v sume 139.000 Sk nebolo zatiaľ preukázané, avšak súd prvej inštancie
sa dôsledne nezaoberal zistením skutkového stavu ohľadne financovania stavby rodinného domu
sporových strán rodičmi žalovanej, nezisťoval, aká bola dohoda pred začatím výstavby rodinného domu
medzi rodičmi žalovanej a stranami sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak rodičia žalovanej naďalej

financovali stavbu domu strán sporu a pôžičky by neboli preukázané, potom by išlo o plnenie bez
právneho dôvodu investíciami do vlastníctva iných; v takom prípade by museli byť investície čo do
existencie, rozsahu a výšky preukázané.

5. Vykonaným a doplneným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že manželstvo sporových strán

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu I., č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. K uvedenému dňu mali bývalí manželia v bezpodielovom
spoluvlastníctve nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k.ú. L., parcely registra "C" evidované ako
parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 -
zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, finančné prostriedky

na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v D. X. H..U.. na mene žalobcu zo zostatkom vo výške 654,39 €,
finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v L. X. U. H..U.. na mene žalovanej ku dňu
XX.XX.XXXX vo výške 2.700 €, finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v L. X. U.
H..U.. na mene žalovanej ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 72,46 €, odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy
č. XXXXXXX uzatvorenej žalobcom s poisťovňou T. H. H..U.. ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 2.827,50

€, odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. XXXXXX uzatvorenej žalobcom s poisťovňou W. H..U.. ku
dňu XX.XX.XXXX vo výške 1.470,27 €, odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej
žalovanou s poisťovňou H. - U. L. H..U.. ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 170,99 €, odkupnú hodnota z
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej žalovanou s W. L. H..U.., P. N. R. ku dňu XX.XX.XXXX
vo výške 697,10 € a úver č. XXX/XXXX/XXXX vedený v P. K. G. X. X., ktorý ku dňu XX.XX.XXXX

predstavuje výšku 17.954,45 €. Na uvedených položkách sa strany zhodli a žiadali do svojho vlastníctva
prikázať finančné prostriedky a odkupné hodnoty poistiek tak, ako ich mali na mene. Nehnuteľnosti
zhodne žiadali prikázať do vlastníctva žalovanej, rovnako tak zhodne uviedli, že žalovaná prevezme
úver zo P.. Ohľadne hodnoty nehnuteľnosti predložili obaja znalecké posudky, žalobca posudok N..
Z. L. na sumu 98.100 €, ktorý výpočet však vychádzal z chybnej dĺžky oplotenia (bolo uvedené vo

väčšej dĺžke ako v skutočnosti je), preto po prepočte hodnota nehnuteľnosti vychádza na 92.992,64
€. Žalovaná predložila znalecký posudok N.. N. I., ktorý nehnuteľnosti ohodnotil na sumu 88.500 €.
Na pojednávaní dňa 18.9.2019 právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd pri hodnote nehnuteľností
vychádzal z určenej ceny 92.992,64 €, ktorá bola prepočtom upravená, pričom protistrana tento návrh
nenamietala ani nerozporovala.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že spornými medzi stranami boli dlhy voči rodičom žalovanej T.
a U.Q.. Žalovaná predložila zmluvu o pôžičke zo dňa X.XX.XXXX uzavretú medzi rodičmi žalovanej
ako veriteľmi a žalobcom so žalovanou ako dlžníkmi, na základe ktorej veritelia dňom podpisuzmluvy prenechali dlžníkom sumu 250.000 Sk na stavbu rodinného domu na obdobie 5 rokov, t.j. do
XX.XX.XXXX. Zmluva je podpísaná oboma veriteľmi, oboma dlžníkmi, pričom podpisy zmluvných strán
sú úradne overené. Dňa XX.XX.XXXX žalovaná ako jedna z dlžníkov písomne uznala dlh voči veriteľom,

ktorý vznikol dňa X.XX.XXXX so splatnosťou k XX.X.XXXX a prisľúbila zaplatiť ho spolu s manželom
v rozsahu istiny 250.000 Sk, dohodnutého zmluvného úroku vo výške priemernej úrokovej sadzby
poskytovanej bankami v dobe splatnosti pôžičky ako aj príslušného úroku z omeškania podľa § 517 a
nasl. OZ od doby splatnosti pôžičky do vyplatenia dlhu. Dňa X.XX.XXXX žalovaná písomne uznala dlh
voči veriteľom, jej rodičom, ktorý vznikol v dobe od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX a prisľúbila zaplatiť ho

spolu s manželom v rozsahu istiny 139.900 Sk, a v prípade že nebude vyplatený do 5 rokov od poslednej
časti pôžičky aj spolu s úrokom vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS ku dňu uznania dlhu až
do jeho úplného vyplatenia, počítajúc začiatok platenia úrokov od doby uznania dlhu. Pri tomto uznaní
dlhu žalovaná vzala na vedomie, že časť dlhu môže byť premlčaná. Žalovaná k týmto dlhom predložila
tabuľku, resp. rozpis označený ako "U. J., L. L., U. +. Y.", v ktorom sú uvedené dátumy, sumy a položky
(tovar), ktoré boli kupované. Žalobca dlhy voči rodičom žalovanej odmietol, považuje ich za premlčané,

resp. neexistujúce. K písomnej pôžičke zo dňa X.XX.XXXX uviedol, že nikdy od rodičov žalovanej
nedostali peniaze v hotovosti, ale vždy to bolo tak, že kúpili nejaký materiál, príp. zaplatili faktúru. O
údajnej druhej pôžičke tvrdil, že žiadna zmluva, ani ústna, nebola uzavretá a nemal o takejto pôžičke
vedomosť.Rovnakonemalvedomosťožiadnomzuznanídlhu,ktorépodpisovalalenžalovaná.Ouznaní
dlhu sa dozvedel až po tom, čo mu rodičia žalovanej zaslali list bez uvedenia dátumu doručenému v

Y. XXXX, ktorým žiadali, aby im uhradil sumu 29.601,196 € do XX.X.XXXX. K uvedenému listu zaslal
žalobca odpoveď, v ktorej namietal premlčanie dlhu, na čo mu bolo zo strany rodičov žalovanej zaslané
stanovisko zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom mu oznamovali skutočnosti o uznaní dlhu a tým aj posune
premlčania dlhu. Až po tomto stanovisku sa dozvedel o uznaniach dlhov, pričom samotné listiny videl
až po nahliadnutí do spisu v tomto konaní. Uznania dlhu považuje za antidatované v snahe znížiť masu

BSM zo strany žalovanej. Tvrdil, že ak im rodičia žalovanej nejaké peniaze dali, bol to dar, nešlo o
pôžičku. Obaja manželia pracovali a dosahovali príjem, čo preukazujú aj žalobcove daňové priznania,
700.000 Sk mali zo P., cca 300.000 Sk nasporené v S., množstvo prác urobili svojpomocne, čím výrazne
ušetrili. Nie je dôvod, aby si od rodičov požičiavali peniaze v takom rozsahu, ako uvádza žalovaná.

7. Žalovaná tvrdila, že peniaze ako pôžička od jej rodičov, neboli vyplatené naraz, peniaze im fakticky
nedali do ruky, ale platili za materiál a až následne podpísali zmluvu o pôžičke. Spomínaný zoznam
materiálu a súm spisovala jej matka. Uznanie dlhu podpísala, nakoľko všetky veci okolo domu a
domácnosti vybavovala ona. Tvrdila, že ich rodinný dom stavali z úveru zo P. v sume 700.000 Sk, vyše
300.000 Sk im požičali rodičia, pričom hodnota domu pri kolaudácii bola okolo 1.200.000 - 1.300.000

Sk. Časť financovali aj s nasporených financií v U.. S.. Niektoré stavebné práce vykonávala stavebná
firma, niektoré robili svojpomocne za pomoci rodiny.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 148, § 149, § 150, § 657, § 451 Občianskeho
zákonníka, pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo

právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX, kedy došlo aj k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Vzhľadom na to, že bývalí manželia mali aj dlhy, do úvahy prichádza vyporiadanie v tzv. širšom zmysle.
Do BSM na základe zhodných tvrdení strán a listinných dôkazov zahrnul nehnuteľnosti na LV č. XXXX
pre k.ú. L., zostatky na účtoch a odkupné hodnoty z poistných zmlúv na mene žalobcu a žalovanej
ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. XX.XX.XXXX a dlh voči P., taktiež vo výške ku dňu

právoplatnosti rozvodu. Do pasív zahrnul aj zostatok sporného dlhu voči rodičom žalovanej, ktorý vznikol
z písomnej dohody zo dňa X.XX.XXXX označenej ako zmluva o pôžičke. Konštatoval, že samotná
pôžička vzniká až reálnym úkonom, teda odovzdaním peňazí dlžníkovi. K odovzdaniu môže dôjsť "z
ruky do ruky", ako aj bezhotovostným prevodom na bankový účet. V tomto prípade žalobca, žalovaná
a aj svedkyňa zhodne vypovedali, že rodičia žalovanej peniaze nevyplatili dlžníkom v hotovosti (napriek

tomu, že je to v zmluve uvedené), ale platili za nich nákup materiálu. Bez odovzdania peňazí v prípade
peňažnej pôžičky tak nemôže byť právny vzťah strán a rodičov žalovanej posudzovaný podľa § 657 OZ.
Vzhľadom k tomu právny vzťah medzi stranami sporu a rodičmi žalovanej súd prvej inštancie neposúdil
akopôžičku,aleakoplneniezainého,čímvzniklobezdôvodnéobohatenienastranežalobcuažalovanej
v rozsahu 250.000,-Sk (8.298,48 eura). Z výpovedí strán i svedeckých výpovedí vyplýva, že bývalí

manželia peniaze rodičom žalovanej vracali (presné sumy si však nepamätali), pričom podľa tabuľky "U.
J., L. L., U. + Y." suma vrátených peňazí predstavuje čiastku 121.548,60 Sk (4.034,67 eura). Keďže je
neplatná zmluva o pôžičke, je neplatné aj uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX. So záverom o neplatnostioboch uznaní dlhu sa stotožnil aj odvolací súd. Uvedený zostatok dlhu vo výške 4.263,81 eura napriek
premlčaniu v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe naďalej existuje, premlčaním nezaniká.

9. Dlh vo výške 139.900,- Sk (4.613,95 eura), ktorý mal vzniknúť z druhej ústnej pôžičky s rodičmi
žalovanej, súd prvej inštancie napriek doplnenému nepovažoval za preukázaný, keďže žalobca jeho
existenciu naďalej popieral. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke
resp. inej zmluvy, na základe ktorej mal dlh vzniknúť. Dôveryhodnosť výpovedí svedkýň T.Q. a T. W. v
tomto smere považoval za značne zníženú, keďže sú blízkymi osobami žalovanej. Za presvedčivý dôkaz

nemožno považovať ani tabuľku so sumami za materiál, ktorá nie je nikým podpísaná. Ide teda len o
tvrdenie žalovanej proti tvrdeniu žalobcu. Keďže nebol v konaní preukázaný vznik a existencia právneho
úkonu, na základe ktorého mal dlh vzniknúť, nemohlo dôjsť ani k uznaniu dlhu. Ak rodičia žalovanej
naďalej investovali do výstavby domu manželov, išlo o plnenie bez právneho dôvodu investíciami do
vlastníctva iných, avšak existencia, rozsah ani výška investícií nad rámec 250.000,-Sk nebola napriek
ďalším svedeckým výpovediam preukázaná. Svedkyňa W. vypovedala, že bola prítomná pri uzavretí

prvej dohody, ktorú po dosiahnutí investovanej sumy 250.000,-Sk "potvrdili" aj písomne. Avšak ani jej
výpoveďou nebola preukázaná výška a rozsah ďalších investícií. A už vôbec nebola takáto skutočnosť
preukázaná výpoveďou svedkyne Q.Q., ktorá vypovedala, že jej mal žalobca spomenúť, že svokrovci
im požičali vyše 300.000,-Sk, takáto výpoveď je neurčitá, rovnako nedokazuje presnú výšku a rozsah
investícií rodičov žalovanej a tiež je otázne, či si svedkyňa práve toto tvrdenie pamätala po XX rokoch.

V tomto smere hodnoverným dôkazom nie sú ani predložené pokladničné bloky za nákup stavebného
materiálu, keďže ho mohol nakúpiť ktokoľvek a tiež nie faktúry, vystavené na meno žalobcu alebo
žalovanej.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri vyporiadaní súd vychádzal z rovnosti podielov oboch

bývalých manželov. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal zostatok na účte v sume 654,39 eura,
odkupné hodnoty poistiek v sume 2.827,50 eura a 1.470,27 eura, aktíva žalobcu tak činia 4.952,19
eura. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal zostatok na účtoch v sume 2.700 eura a 72,46 eura,
odkupné hodnoty poistiek v sume 170,99 eura a 697,10 eura a nehnuteľnosti v hodnote 92.992,64 eura.
Aktíva žalovanej tak predstavujú sumu 96.633,19 eura. Dlh voči P. preberie podľa zhodného tvrdenia

strán žalovaná, a to ku dňu právoplatnosti rozvodu vo výške 17.954,45 eura. Zostatok dlhu voči rodičom
žalovanej vo výške 4.263,81 eura chcela prevziať žalovaná, nakoľko však ide o premlčaný dlh (avšak
existujúci dlh), súd prvej inštancie bol toho názoru, že je spravodlivejšie rozdeliť ho v rovnakom podiele,
t.j. 2.131,91 eura obom z bývalých manželov a je na každom z nich, či dlh napriek premlčaniu zaplatí.
Pasíva žalobcu tak činia sumu 2.131,90 eura a pasíva žalovanej 2.131,91 eura + 17.954,45 eura =

20.086,36 eura. Rozdiel medzi aktívami a pasívami žalobcu činí sumu 2.820,29 eura a rozdiel medzi
aktívami a pasívami žalovanej sumu 76.546,83 eura. Rozdiel medzi hodnotami, ktoré dostanú strany je
vo výške 73.726,57 eura v prospech žalovanej, takže žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť polovicu
tejto sumy, t.j. 36.863,28 eura do 90 dní od právoplatnosti, ktorú lehotu považuje súd vzhľadom na výšku
sumy a nutnosť vybavenie úveru žalovanou za primeranú.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
2 Civilného sporového poriadku a keďže z hľadiska výsledku konania v prejednávanom spore nebola
plne úspešná žiadna zo strán, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
keď prihliadol aj na charakter konania, ktorého predmetom bolo vzájomné vyporiadanie vzťahov zo

zaniknutého BSM a najmä na skutočnosť, že vzhľadom na určené podiely strán na spoločnom majetku
je pomer úspechu strán rovnaký. V tomto spore bolo BSM strán vyporiadané konkrétnym spôsobom na
tomzáklade,žepodielyobochstránsporunaBSMsúrovnaké.Obestranysporutakbolivsporerovnako
úspešné. Skutočnosť, na ktorú poukazoval v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie
žalobca, že jeho návrh mimosúdnej dohody ohľadom výšky výplaty podielu žalovanej korešponduje so

žalobou a k uzatvoreniu dohody nedošlo pre správanie žalovanej, ktorá nesprávne stanovila hodnotu
aktív a pasív s úmyslom vyplatiť oveľa nižší vyrovnací podiel, nie je takou skutočnosťou, pre ktorú by
mal súd otázku úspechu strany v spore posudzovať inak ako je uvedené.

12. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná. Namietala súdom určenú hodnotu

nehnuteľností, vedených na LV č. XXXX pre k.ú. L., parcely registra „C" evidované ako parc. č. XXXX/
X o výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané
plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, ktorú súd stanovil na sumu
92.992,64 eura. Uviedla, že znaleckým posudkom N.. Z. L. bola stanovená hodnota nehnuteľnostína sumu 98.100 eur. Tento znalecký posudok však obsahuje chybné údaje v nesprávnej, extrémne
navýšenej dĺžke oplotenia oproti jeho skutočnej dĺžke, čo uznal na pojednávaní aj žalobca. Druhým
znaleckým posudkom vypracovaným znalcom N.. N. I., bola stanovená cena nehnuteľností na sumu

88.500 eur. Účastníci konania sa na pojednávaní dohodli na stanovení ceny nehnuteľností tak, že cena
určená znalkyňou N.. L. bola znížená o dĺžku neexistujúcej časti oplotenia, t.j. na sumu 92.992,64
eura s tým, že konečná hodnota nehnuteľností bola účastníkmi odsúhlasená v strede vzniknutého
rozdielu cien oboch posudkov, t.j. v sume: 90.746,32 eura. Z tejto účastníkmi konania odsúhlasenej
ceny nehnuteľností vychádzal prvostupňový súd aj pri vynesení prvého odvolacím súdom zrušeného

rozsudku, pričom táto cena nebola žiadnym z účastníkov namietaná. Ďalej namietala zostatok dlhu voči
manželom U.Q. a T.Q., ktorý prvostupňový súd definoval ako "dlh z písomnej dohody zo dňa X.XX.XXXX
kudňuXX.XX.XXXX vovýške4.263,81eura".Totorozhodnutiejevabsolútnomrozporesdokazovaním,
ktoré bolo prvostupňovým súdom vykonané po vydaní zrušovacieho uznesenia Krajského súdu Nitra,
č.k. 5Co/197/2017-169 zo dňa 27.6.2018. Navyše súd vychádza vo svojom rozhodnutí z písomnej
zmluvy o pôžičke, ktorá je v zmysle právneho názoru, ktorý vyslovil odvolací súd v uvedenom rozhodnutí

neplatná, namiesto toho, aby súd vyhodnotil dokazovanie, ktoré bolo na základe pokynov odvolacieho
súdu zamerané na preukázanie ústne dohodnutých podmienok poskytnutia finančných prostriedkov jej
rodičmi. Poukázala na to, že svedkyne T.Q. a T. W. zhodne potvrdili, že po tom, ako sa účastníci konania
rozhodli pre stavbu rodinného domu, došlo k ústnej dohode o podmienkach poskytnutia finančných
prostriedkov zo strany jej rodičov. Táto ústna dohoda bola uzatvorená v rodinnom dome jej rodičov,

za prítomnosti oboch rodičov, jej sestry, ako i za prítomnosti žalobcu. Svedkyne zhodne uviedli, že
účelom tohto spoločného stretnutia bolo dohodnutie podmienok, za akých dôjde k pôžičke finančných
prostriedkov na stavbu rodinného domu účastníkov konania zo strany jej rodičov. Podľa výpovedí
svedkýň, jej rodičia chceli mať istotu, že finančné prostriedky budú účastníkmi konania vrátené, keďže
majú dve dcéry a nechceli ani jednu z nich ukrátiť o podiel na majetku. Obe svedkyne potvrdili, že podľa

tejto ústne uzatvorenej dohody, rodičia žalovanej požičiavali finančné prostriedky postupne v rôznych
častiach, podľa potreby účastníkov konania, pričom taktiež obe svedkyne potvrdili, že bolo dohodnuté aj
to, že finančné prostriedky im budú postupne vracané podľa možností a schopností účastníkov konania.
Odovzdávanie peňazí z pôžičky prebiehalo tak, že žalovaná, prípadne žalobca oznámili účel a sumu,
ktorú potrebujú, na základe čoho jej rodičia im príslušnú sumu v rámci dohodnutých ústnych podmienok

poskytli, pričom jej matka o všetkých požičaných sumách z pôžičky viedla podrobný zoznam, nazvaný
"U. J., L. L. - Y. H. U.". Z uvedeného podrobného prehľadu o požičaných a vrátených častiach finančných
prostriedkov vyplýva, že z celkovej požičanej sumy vo výške 522.724,10,- Sk bola účastníkmi konania
vrátená suma 121.548,60 Sk, t.j. zostatok dlžnej sumy z pôžičky predstavuje sumu 401.175,50 Sk, t.j.
13.316,59 eura. Svedkyňa T. W. ďalej uviedla, že v roku XXXX bola svedkom ďalšieho rozhovoru medzi

otcom žalovanej a účastníkmi konania. Tento rozhovor sa uskutočnil podľa jej vyjadrenia v čase, keď
výška dlhu z pôžičky dosiahla sumu 250.000 Sk. Otec žalovanej si oboch účastníkov konania zavolal
a navrhol žalobcovi a žalovanej, že dá ohodnotiť rodičovský dom, ktorý by pripadol do vlastníctva T.
W. - sestry žalovanej, pričom o hodnotu domu by sa znížila suma pôžičky účastníkov konania, t.j.
sumu zodpovedajúcu hodnote domu by nemuseli rodičom vrátiť. Ďalej potvrdila, že práve žalobca túto

alternatívu zamietol. Zároveň s ohľadom na vtedy dosiahnutú výšku požičaných finančných prostriedkov,
250.000,- Sk, došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o pôžičke, zo dňa X.XX.XXXX, ktorá v podstate
deklarovala stav požičanej výšky finančných prostriedkov, ktoré boli postupne pred podpisom uvedenej
zmluvy požičiavané rodičmi. Po podpísaní tejto písomnej zmluvy pokračoval systém pôžičiek podľa
pôvodnej ústnej dohody. Poskytnutie finančných prostriedkov od jej rodičov z titulu pôžičky potvrdila

svedkyňaQ.Q..Žalovanápoukázalanato,žežalobca,ktorýbolprítomnýnakaždompojednávaní,saani
raz nevyjadril k výpovediam svedkov. Celá obrana, a to podotýkam aj vo vzťahu k novým skutočnostiam,
ktoré vyšli najavo na konkrétnom pojednávaní bola prezentovaná výlučne právnym zástupcom žalobcu,
ktorý nemôže mať vedomosť o skutočnostiach, ktoré prežili len účastníci konania. V neposlednom rade
je pravdivosť tvrdení svedkov preukázaná písomným prejavom, a to písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa

X.XX.XXXX,ktorábolauzatvorenámedziU.Q.,T.Q.akoveriteľmiažalobcomažalovanou,akodlžníkmi.
I keď táto zmluva mala len deklaratórny význam, je jasným dôkazom toho, že finančné prostriedky boli
zo strany rodičov žalovanej poskytované z titulu pôžičky. Prvostupňový súd v rozpore s vykonaným
dokazovaním medzi pasíva zahrnul zostatok dlhu voči manželom U.Q. a T.Q. z písomnej dohody zo dňa
X.XX.XXXX, ku dňu XX.XX.XXXX vo výške 4.263,81 eura. Tento výrok rozhodnutia, ktorým súd ustálil

výšku dlhu účastníkov konania voči U.Q. a T.Q. je nesprávny, nakoľko zostatok nesplatenej časti pôžičky,
vyplývajúci zo zoznamu s podrobným rozpisom položiek poskytnutých a vrátených súm predstavuje
sumu13.316,59eura,súddopasívzahrnulzostatokdlhuzpísomnejdohodyzodňaX.XX.XXXX napriek
tomu, že odvolací súd vo svojom prvom zrušovacom uznesení vyslovil právny názor, podľa ktorého jetáto zmluva neplatná. Pritom zo sumy pôžičky vyplývajúcej z tejto neplatnej písomnej zmluvy odpočítal
sumy vrátených peňazí, ktoré sú vedené v zozname požičaných peňazí, ktorý bol vedený v súvislosti
s čiastkovými ústne dohodnutými pôžičkami ( nazvaný ako "U. J., L. L. - Y. H. U.). Týmto postojom

okresný súd použil "rôzny meter", keď na jednej strane uznal písomný dôkaz - zoznam požičaných
peňazí, z ktorého akceptoval iba sumy vrátených peňazí, ale nezohľadnil sumy požičaných peňazí,
ktoré sú súčasťou toho istého zoznamu, nezohľadnil skutočnosť, že právny zástupca žalobcu (ani
samotný žalobca) nikdy nenamietal výšku sumy poskytnutej zo strany jej rodičov, ktorá jednoznačne
vyplýva z podrobne vedeného zoznamu požičaných peňazí, nesprávne vyhodnotil aj otázku prípadného

premlčania dlhu, nakoľko z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov vyplynulo, že súčasťou ústnej
dohody o čiastkových pôžičkách bola aj dohoda o tom, že účastníci konania požičané sumy vrátia
keď budú môcť, t.j. určenie času vrátenia pôžičky bolo ponechané na vôľu dlžníkov. Na základe tohto
dojednania, pokiaľ nedôjde k dohode, môže čas splnenia dlhu určiť iba súd. Keďže k dohode o čase
splnenia dlhu doteraz nedošlo, v súlade s hmotným právom premlčacia lehota nezačala plynúť a dlh
nemôže byť premlčaný. Okrem nesprávne stanovenej výšky dlhu voči jej rodičom, ktorý predstavuje

sumu 13.316,59 eura, namietala žalovaná aj spôsob rozdelenia dlhu, ktorý nezodpovedá zásade
pomerného vysporiadania BSM, ktorá preferuje spôsob vyporiadania pomerným rozdelením majetku
bez zbytočného navyšovania sumy hodnotového rozdielu, ktoré len zbytočne zaťažuje povinného
účastníka. Žiadala, aby odvolací súd na úhradu tohto dlhu v celosti zaviazal ju, čím bude omnoho viac
vyvážený pomer nadobúdaných aktív a pasív na jej strane. Žiadala rozsudok zmeniť tak, že vo výroku

rozhodnutia I. Aktíva bude hodnota nehnuteľností v sume 90.746,32 eura, vo výroku rozhodnutia I.
Pasíva bude zostatok dlhu voči manželom U.Q. a T.Q. z titulu pôžičiek bez určenia konkrétneho termínu
splatnosti, vo výške 13.316,59 eura, výrok rozhodnutia III. žiadala vypustiť, vo výroku rozhodnutia IV.
navrhla zmeniť hodnotu nehnuteľnosti, vo výroku V. navrhla zmeniť výšku dlhu voči jej rodičom vo výške
13.316,59 eura, vo výroku rozhodnutia VI. navrhla, aby bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie

jeho podielu sumu 29.081,84 eura do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

13. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že tvrdenie žalovanej o dohode ohľadne hodnoty nehnuteľnosti v sume 90.746,32 eura nie je
pravdivé. Jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 18.09.2019 poukázal na to, že strany si dohodli

hodnotu nehnuteľností vo výške 92.992,64 eura. Pokiaľ ide o dlh voči rodičom žalovanej, podľa jeho
názoru v konaní nebolo preukázané, že ako manželia mali voči P. akékoľvek dlhy, v tomto smere
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná v konaní najprv predložila písomnú zmluvu o pôžičke.
Dokazovaním bolo preukázané, že sa jednalo o fiktívnu a neplatnú zmluvu, k poskytnutiu peňazí
nedošlo. Následne žalovaná preukazovala poskytnutie peňazí (pôžička alebo bezdôvodné obohatenie)

zoznamomvyhotovenýmjejmatkou,pričomtentoniejenikýmpodpísanýajemuaždojehopredloženiav
tomtokonaní,nebolvôbecznámy.OdzačiatkukonaniaspochybňovalposkytovaniepeňazíP.,ichúdajnú
výšku, samotný zoznam i jednotlivé v ňom zapísané položky. Myslí si, že tento zoznam bol predložený
v konaní účelovo. Na pojednávaní dňa 18.11.2019 žalovaná predložila viacero faktúr, pokladničných
dokladov z registračnej pokladne a samoprepisovacích príjmových pokladničných dokladov, ktorými

chcela preukázať, že sa jedná o výdavky na stavbu nášho domu z peňazí od jej rodičov. Z dokladov
z registračnej pokladne však nemožno uzavrieť, že sa týkajú práve stavby ich domu ani kto za tovar
zaplatil. Faktúry a samoprepisovacie príjmové doklady sú vystavené na jeho meno, teda bolo naopak
preukázané, že za materiál či práce platil on a nie P.. Žalobca poukázal na účelové tvrdenie žalovanej
podporené výpoveďou jej matky a sestry, nakoľko podľa jeho názoru je až do očí bijúce, že sa jedná

o klamstvo a vymyslený príbeh. V roku XXXX údajne zavolal U.Q. svoju manželku, jeho, žalovanú a
maloletú dcéru T., aby spoločne riešili ich údajný dlh voči P., pričom rodinný dom P. mal pripadnúť do
vlastníctva mal. T. a jemu s manželkou by P. odpustili dlh. Poukázal na to, že sestra žalovanej mala
vtedy len XX rokov, čiže bola žiačkou G. G. Z. školy a nevie si predstaviť, že by niekto seriózne riešil
takéto závažné veci s takým dieťaťom. Podľa jeho názoru žalovaná v konaní nepreukázala, že došlo k

uzatvoreniu ústnej či písomnej zmluvy o pôžičke s jej rodičmi, resp. k bezdôvodnému obohateniu na úkor
jej rodičov. Rovnako tak nebola preukázaná ani výška údajnej pôžičky či bezdôvodného obohatenia.
Samotný prvostupňový súd dospel k rovnakému záveru v bode 20 rozsudku, preto nerozumie, prečo
zahrnul do pasív akýkoľvek dlh voči P.. K námietke právneho zástupcu žalovanej, že sa nevyjadruje k
jednotlivým dôkazom osobne, ale prostredníctvom môjho právneho zástupcu, uviedol, že zo žiadneho

zákonného ustanovenia mu takáto povinnosť nevyplýva. Navyše, k rôznym dôkazom a tvrdeniam sa
viackrát na pojednávaní vyjadril a so svojim právnym zástupcom pred každým pojednávaním vec
podrobne prediskutoval. K námietke, že dlh voči P. nie je premlčaný uviedol, že v konaní nebolo
preukázané, že splatnosť pôžičky bola ponechaná na vôli dlžníkov, teda nie je možné aplikovať §564 OZ. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd považoval dlh voči P.
za bezdôvodné obohatenie, nie za pôžičku. Dlh, ak by vôbec existoval, by teda bol premlčaný. Je
spravodlivé a súdmi zaužívané, že premlčaný dlh rozdeľujú medzi bývalých manželov. Nesúhlasil, aby

akýkoľvek dlh voči P. bol prikázaný žalovanej, lebo sa jedná len o fiktívny dlh a žalovaná sa takto snaží
znížiť výšku jeho výplaty.

14. Proti rozsudku podal odvolanie i žalobca v časti trov konania. Uviedol, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd stotožnil pomer úspechu strán v tomto spore s pomerom

delenia majetku patriaceho do BSM. Takéto rozhodnutie súdu však nemá oporu vo vyššie citovanom
ustanovení § 255 CSP a ani v doterajšej rozhodovacej činnosti súdov. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Podanou
žalobou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia vyrovnacieho podielu vo výške 40.089,61 eur, pričom
súd mu napokon vyhovel v časti 36.863,28 eur, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 91,95 %.
Vo zvyšnej časti mu súd nevyhovel len z dôvodu nesprávneho výpočtu hodnoty plotu v znaleckom

posudku N.. Z. L. a rozdielnej hodnoty nehnuteľností v znaleckých posudkoch preložených stranami.
Súd sa tiež stotožnil s ním uvedenou výškou (stanovenou ku dňu rozvodu manželstva) odkupných
hodnôt poistiek, zostatkov na účtoch, či výškou záväzku voči P.. Rovnako súd dospel k záveru, že
pôžičky, ktoré žalovaná žiadala zahrnúť do pasív, sú neexistentné, na čo on od počiatku poukazoval.
PoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa17.10.2011,spis.zn.7Cdo/129/2011,podľaktorého

úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Ďalej na Z. N., s. XXX: Ak súd vyhovel návrhu a
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý, najmä ak sa odporca
neúspešne bránil alebo navrhoval iný spôsob vyporiadania, nie je zásadne prekážok pre to, aby súd
použil ustanovenie § 142 OSP o trovách konania. Ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

26.07.2012, spis. zn. 4MCdo/10/2012: Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie
podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania,
na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť, a aký následne navrhol v súdnom
konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. S ohľadom na to uviedol, že v konaní preukázal,
že sa so žalovanou pokúšal vyporiadať BSM mimosúdne, pričom jeho návrh žalovanej na vyporiadanie

dohodou bol totožný so žalobou, ktorej napokon súd vyhovel. K uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM
nedošlo pre správanie a zavinenie na strane žalovanej, ktorá úplne nesprávne stanovila hodnotu aktív
a pasív, v dôsledku čoho mu chcela vyplatiť vyrovnací podiel iba vo výške 12.243,02 eur. So žalovanou
sa pokúšal dohodnúť na vyporiadaní BSM už po rozvode manželstva v roku XXXX, čo však pre jej
prístup nebolo možné a bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv a majetku, ktorý mu patrí, v tomto

súdnom konaní. Žalovaná ani v konaní pred súdom nebola ochotná akceptovať jeho dôvodný nárok, ale
naopak vykonávala obštrukcie tým, že na každom pojednávaní predkladala nové návrhy na vykonanie
dokazovania, čím predlžovala dĺžku konania. Podľa jeho názoru by žalovaná mala znášať následky
svojho konania tým, že ju súd zaviaže na úhradu trov konania. Navrhol rozsudok v časti trov konania
zmeniť tak, že mu súd prizná právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods.
3 CSP) dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovanej nie sú dôvodné. Preto napadnutý rozsudok

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa
stotožnil odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, a tak na dôvažok dodáva len nasledovné:

16. Konanie o vyporiadanie BSM sa vo všeobecnosti začína na návrh niektorej zo strán, súd však nie
je viazaný návrhom na rozsah a spôsob vyporiadania. Pri vyporiadaní BSM ide o prípad, v ktorom z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, a ani odvolací súd
nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1, 2 písm. d/ OSP, § 379 písm. c/, § 380 ods. 1 CSP),

avšak je viazaný dôvodmi odvolania. Odvolací súd sa preto v tejto veci zaoberal len tými dôvodmi, ktoré
uviedla žalovaná vo svojom odvolaní, a to bez ohľadu na to, či odvolací dôvod špecifikovala s priamym
odkazom na ustanovenie § 365 CSP.17. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd vychádzal zo zásady, že v BSM manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Veci
v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady
vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka).

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je
potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne
a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ak bezpodielové spoluvlastníctvo
zanikne,vykonásavyporiadaniepodľazásaduvedenýchv§150(§149ods.1Občianskehozákonníka).

Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa
prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na

to, ako sa zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež
zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka).

18. Súd prvej inštancie vo veci začal konať za účinnosti procesného predpisu, ktorým bol zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30.06.2016. Na konanie

o vyporiadanie BSM v súvislosti s dokazovaním sa už vtedy vzťahovalo ustanovenie § 120 ods. 1,
2 OSP, podľa ktorého: „(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujúúčastníci,akjeichvykonanienevyhnutnéprerozhodnutievoveci.(3)Aknejdeoveciuvedenév
odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. S ohľadom na

takútoprocesnoprávnuúpravunakaždejzostránsporuspočívalodôkaznébremenonapreukázaniením
tvrdenej okolnosti, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie o vyporiadaní BSM. Vo veci bolo následne
druhýkrát rozhodnuté súdom prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku ako nového
procesného predpisu.

19. Súd prvej inštancie rozsah masy BSM sporových strán určil správne, čo sa týka jednotlivých
položiek zaradených medzi nehnuteľnosti, aktíva a pasíva. Hodnota nehnuteľností ku dňu zániku BSM
bola určená najprv znaleckým posudkom znalkyne N.. L. sumou 98.100 eur. Výpočet hodnoty však
vychádzal z chybnej dĺžky oplotenia vo väčšom rozsahu. Po prepočte podľa správnej dĺžky oplotenia
hodnota nehnuteľnosti činí sumu 92.992,64 eura. Žalovaná predložila znalecký posudok N.. N. I., ktorý

nehnuteľnosti ohodnotil na sumu 88.500 eura. Na pojednávaní dňa 18.9.2019 právny zástupca žalobcu
navrhol, aby súd pri hodnote nehnuteľností vychádzal z určenej ceny 92.992,64 eura. Žalovaná uviedla,
že medzi posudkami je rozdiel 10.000 eur a mohli by sa dohodnúť na strede medzi sumami. Žalovaná
v odvolaní tvrdila, že v konaní došlo k dohode o hodnote nehnuteľnosti v sume 90.746,32 eura. Táto
skutočnosť však z obsahu spisu nevyplýva, naopak, žalobca a jeho právny zástupca opakovane zotrvali

na hodnote nehnuteľnosti v sume 92.992,64 eura a žalovaná ani jej právny zástupca uvedenú sumu
nenamietali.

20. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie stanovil nesprávnu výšku dlhu voči jej
rodičom z pôžičky. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie posúdil vzťah

medzi sporovými stranami a rodičmi žalovanej nie titulom pôžičky ale titulom bezdôvodného obohatenia
ako plnenie za iného. Žalovaná odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nepochopila
správne, keď mala za to, že súd prvej inštancie vychádzal z písomnej zmluvy o pôžičke. Súd prvej
inštancievrozsudkukonštatoval,žepísomnázmluvaopôžičkejeneplatná.Odvolacísúdktomudodáva,
že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a

prijatia predmetu pôžičky, v tomto prípade peňazí. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o
podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu peňazí nedošlo, zmluva nevznikla. Na
druhej strane, ak k odovzdaniu peňazí by došlo na základe ústnej zmluvy o pôžičke a následne by
účastníci podpísali písomnú zmluvu o pôžičke, túto písomnú zmluvu je možné považovať iba ako doklad(potvrdenie) o predtým uzavretej zmluve o pôžičke. Z vykonaného dokazovania je však nepochybné, že
rodičiažalovanejneposkytovaližalobcoviažalovanejfinančnéprostriedkyvhotovosti,alepodľatvrdenia
tak sporových strán i svedkyne - matky žalovanej platili materiál na stavbu ich domu. V takom prípade

je vylúčené, že došlo k požičaniu peňazí.

21. Vzhľadom k uvedenému potom je možné zohľadniť iba celkovú hodnotu materiálu a hnuteľných
veci, ktoré rodičia žalovanej pre žalobcu a žalovanú zakúpili. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo
na žalovanej. Žalovaná predložila rôzne doklady o zakúpení rôznych vecí, avšak mnohé sú vystavené

na jej meno alebo na meno žalobcu, teda nepotvrdzujú, že úhradu vykonali rodičia žalovanej. Ostatné
predložené doklady bez mena nepotvrdzujú, kto predmetné veci zakúpil, či zakúpené veci boli použité na
stavbu domu sporových strán. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevychádzal z písomného
zoznamu vecí a súm vyhotoveného matkou žalovanej, keďže žalovaná nepreukázala, že o ňom mal
žalobca vedomosť, nie je podpísaný sporovými stranami na znak súhlasu, preto ohľadne investícií
rodičov žalovanej do nehnuteľnosti sporových strán nemá ako dôkaz žiadnu výpovednú hodnotu. Z

uvedenej listiny je možné zohľadniť iba sumu 121.548,60 Sk (4.034,67 eura), ktorú sporové strany mali
rodičom žalovanej vrátiť. Túto skutočnosť uviedla svedkyňa - matka žalovanej.

22.Jedinýmhodnovernýmdôkazomoinvestíciáchrodičovžalovanejdonehnuteľnostisporovýchstránje
listina označená ako písomná zmluva o pôžičke uzavretá medzi bývalými manželmi a rodičmi žalovanej

dňa X.XX.XXXX. Odvolací súd zdôrazňuje, že táto listina nie je zmluvou o pôžičke, ale má výpovednú
hodnotu ako dôkaz o investíciách - zakúpení materiálu a vecí na stavbu domu sporových strán rodičmi
žalovanej. Investície rodičov žalovanej do nehnuteľnosti žalobca v konaní nespochybnil, poprel len to,
že by malo ísť o pôžičku. Právny zástupca žalobcu uviedol, že išlo o dar a nie o pôžičku, darovanie
však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Naviac žalobca odvolanie proti rozsudku nepodal, teda

nenamietal stanovený dlh voči rodičom žalovanej. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej
inštancie správne stanovil výšku zostatku dlhu sporových strán voči rodičom žalovanej v sume 4.263,81
eura (8.298,48 eura - 4.034,67 eura). Námietka žalovanej, že súd mal zostatok dlhu voči jej rodičom
prikázať v celom rozsahu jej taktiež neobstojí, pretože ide o spoločný dlh sporových strán, ktorý sa
dokonca javí ako premlčaný (premlčacia lehota plynie od okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia).

23. K odvolaniu žalobcu proti výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu trov
konania pri vyporiadaní BSM podľa Civilného sporového poriadku (predtým Občiansky súdny poriadok)
žiadne výslovné pravidlo, ktoré by konanie vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP (predtým § 142 O.s.p.)
neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne než

extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste vychádzať z § 255 CSPa uplatniť základné pravidlo
a to je zásada úspechu vo veci. Pre úvahu súdu o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd
v týchto sporoch nie je viazaný návrhom na vyporiadanie a že teda môže veci, ktoré procesné strany
navrhli zahrnúť do masy BSM, ktoré je potrebné v spore vyporiadať i inak, má samozrejme pre úvahu
súdu o náhrade trov konania význam. Ten sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie § 255

CSP, ale v spôsobe akým sa stanoví úspech vo veci. Podľa stanoviska NS Rc 42/1972, ktoré je stále
aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov
v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu,
že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Tento
postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou jednoduchosťou, pričom nemožno prehliadnuť ani to,

že zhodne postupujú súdy i pri vyrubovaní súdneho poplatku.

24. S ohľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd odvolania žalovanej a žalobcu nepovažoval za
opodstatnené, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca, a tak odvolací súd vyslovil, že sa mu
nárok na náhradu týchto trov voči žalovanej priznáva v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).