Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/238/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207441
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5716207441.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobcov: X/ Ľ.Í. O., G.. XX.XX.XXXX,

K. K. XXX, XXX XX K., X/ T.. M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXX, XXX XX K. Q. X/ T. C., G.. XX.XX.XXXX,
K. K. XX, XXX XX K., všetci zastúpení: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovaným: X/ M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. K.
XXX, XXX XX K. Q. X/ M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXX, XXX XX K., obaja zastúpení: JUDr. Iveta
Ďurčaťová, advokátka so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin, o určenie hraníc pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Vzájomná žaloba žalovaných sa zamieta.

III. Žalovaní 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ v konaní o žalobe v celom
rozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniabudesúdrozhodovaťsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
IV. Žalobcovia 1/ až 3/ majú právo na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v konaní o vzájomnej
žalobe v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V. Štát má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ v celom rozsahu. O výške

náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 29.06.2016 vo vzťahu k žalovaným domáhali určenia hraníc
pozemkov zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v obci Bystrička, okres Martin, katastrálne
územie Bystrička ako parcely reg. „E“ parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 4 783 m2 a
parc. reg. „E“ parc. č. XXX/XXX trvalý trávnatý porast o výmere 2 051 m2 a pozemkov zapísaných
na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v obci Bystrička, okres Martin, katastrálne územie Bystrička, ako
parcely parc. reg. „C“ parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2, parc. č. XXX/XX

- trvalý trávnatý porast o výmere 3 638 m2 parc. č. XXX/XXX- trvalý trávnatý porast o výmere 609 m2 a
pozemku na LV č. XXXX nachádzajúceho sa v obci Bystrička, okres Martin, kat. územie Bystrička, ako
parcela reg. „C“, parc. č. XXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 609 m2 v zmysle geometrického
plánu vytvoreného znalcom z odboru geodézia a kartografie. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/
až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX
a ich pozemky hraničia s nehnuteľnosťami žalovaných zapísaných na LV č. XXX Q. Č.. XXXX. Medzi
pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných existovala obidvoma stranami akceptovaná hranica

vytýčená a zachytená na niekoľkých geometrických plánoch, predovšetkým v geometrickom pláne GP
XXXX-XXX-XXX-XX zo dňa 06.05.1988, z ktorého vychádzali všetky nasledovné zmeny dotknutých aj
susediacich nehnuteľností. Z údajov okresného úradu, odbor katastrálny je zrejmé, že v r. 1997 bola
výmena parcely parc. č. XXX/X 8797 m2. Následne odkúpila obec Bystrička od žalobcov z tejto parcelyvýmeru 366 m2. Z toho dôvodu sa zmenila výmera tejto parcely na 8431 m2. V r. 2014 došlo v katastri
nehnuteľností k zápisu rozhodnutia o schválení ROEPu č. XXX/XX, kde došlo k rozdeleniu parcely reg.
„E“ parc. č. XXX/X o výmere 8431 m2 na parc. reg. „E“ parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere

6380 m2 a parc. č. XXX/XXX- trvalé trávnaté porasty“ o výmere 2051 m2. To znamená, že aj 28.05.2014
mali pozemky žalobcov spolu výmeru 8431 m2. Následne došlo k oprave údajov, čo sa týkalo výmeny
predmetných parciel, resp. parcely reg. „E“ parc. č. XXX/X z 6380 m2 na 4783 m2. To znamená, že došlo
k zmenšeniu výmery parc. č. XXX/X o 1597 m2 a to bez akéhokoľvek vysvetlenia.

2. Podaním doručeným súdu 11.10.2016 ( č. l. 45) sa k žalobe vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že
nesúhlasia s podanou žalobou. Žalovaní nevykonali žiadny zásah do vlastníckeho práva žalobcov,
výsledkom ktorého by bolo zmenšenie nehnuteľností žalobcov. Nehnuteľnosti užívajú (resp. ich právni
predchodcovia) v rovnakom rozsahu od nepamäti. Žalovaní poukázali odpoveď Okresného úradu Žilina,
katastrálny odbor, v ktorom správny orgán uviedol, že vlastnícke právo k prešetrovanému bloku PKN
parc. č. XXX/X až 4 je v údajoch KN zapísané v súlade s predloženými listinami na zápis a obnovené

hranice týchto pozemkov sú v katastrálnej mape zobrazené v zmysle technických podkladov k týmto
listinám. Žalovaní na podporu svojich tvrdení, že nehnuteľnosti užívajú v rovnakom rozsahu bez toho,
že by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, poukazujú na geometrický plán na zameranie
a majetkovo-právne vyporiadanie pozemkov č. 17, 84, 98, 29-51/1995 zo dňa 19.04.1995 vyhotovený
Ing. I. spolu s vytyčovacím náčrtom na vytýčenie PKN parciel č. XXX/X Q. XXX/X. Z predmetného

geometrického plánu je zrejmé, že žalovaní užívajú svoje nehnuteľnosti v danom rozsahu už vyše 20
rokov s presným vymedzením hranice (katastrálna mapa), kde je hranica tiež s poukazom na údaje
dostupné na webovej stránke rovnako vytýčená. Rovnako vymedzuje hranicu nehnuteľností žalobcov
a žalovaných. K naliehavému právnemu záujmu uvedenému v žalobe, že údajnou opravou chyby v
katastrálnom operáte bolo neprávom z pozemkov žalobcov odčlenených 1597 m2, čo pri trhovej hodnote

stavebných pozemkov, ktoré sa v danej lokalite predávajú za 70,- eur/1m2 vznikla im škoda vo výške 112
000,- eur, a preto je nutné vytýčenie hraníc, žalovaní majú za to, že dôvodnosť naliehavého právneho
záujmu nie je splnená. Žalovaní svoje nehnuteľnosti užívajú nerušene v rozsahu, v ktorom ich užíval aj
ich právny predchodca a v zmysle uvedených geometrických plánov.

3. Podaním doručeným súdu 28.11.2016 (č. l. 58 spisu) žalobcovia reagovali na vyjadrenie žalovaných, a
podľa ich názoru voľným pozorovaním grafického znázornenia hraníc pozemkov žalobcov a žalovaných
na geometrickom pláne Ing. K. a na hociktorom z geometrických plánov žalovaných je možné pozorovať
posunutie hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných tak, že hranica medzi pozemkami žalobcov
a žalovaných bola vo vzťahu k hranici s pozemkom parc. reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 596

m2 posunutá doprava, pričom došlo k posunutiu tejto hranice žalovaných na úkor neoprávneného
zabratia výmery pozemkov žalobcov. V konečnom dôsledku tak nesprávnym zakreslením hraníc v
geometrických plánoch predložených žalovanými došlo k zníženiu výmery pozemkov vo vlastníctve
žalobcov. Žalobcovia by tak v dôsledku konania žalovaných ukracovali o 1597 m2 výmery pozemkov v
ich vlastníctve. Navyše ak sa preukáže, že žalovaní neoprávnene a nedobromyseľne užívali pozemky

žalobcovovýmere1597m2,akouviedližalovaníokolo20rokov,tátoskutočnosťzakladánárokžalobcov
zároveň aj na náhradu odplaty za neoprávnené a nedobromyseľné užívanie pozemkov.

4. Na základe návrhu žalobcov na vykonanie znaleckého dokazovania, s ktorým súhlasili aj žalovaní,
súd uznesením č. k. 15C/238/2016-132 zo dňa 19.01.2018 nariadil znalecké dokazovanie, v rámci ktoré

boli zadané znalcovi otázky na zodpovedanie s cieľom zistiť, resp. určiť hranicu pozemkov žalobcov a
pozemkov žalovaných. Podaním doručeným súdu 16.08.2018 súdom ustanovená znalkyňa do konania
doložila znalecký posudok č. XX/XXXX (č. l. 178-246 spisu).

5. Nakoľko žalovaní so znaleckým posudkom nesúhlasili, doložili do konania nový súkromno-znalecký

posudok č. X/XXXX (č. l. 389 spisu), ktorého súčasťou bol aj vytyčovací náčrt na vytýčenie pôvodnej
pozemkovo-knižnej parcely parc. č. XXX/X (č. l. 394 spisu), ako aj protokol o vytýčení hranice pozemku
a informatívna kópia z mapy. Zároveň doložili do konania aj doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku
č. X/XXXX, išlo o č. úkonu XX/XXXX (č. l. 412 spisu).

6. Podaním doručeným súdu dňa 21.1.2020 ( č. l. 433) žalovaní podali vzájomnú žalobu o určenie
vlastníckeho práva a iné, kde uviedli, že ju podávajú z opatrnosti vzhľadom na vyslovené právne
posúdenie veci súdom a doposiaľ vykonané dôkazy, a to pred prípadným vyhotovením geometrického
plánu Ing. Š. a v záujme hospodárnosti konania. Poukázali na to, že znalecký posudok č. XX/XXXXpovažujú za nesprávny. Dôvodom podania vzájomnej žaloby sú skutočnosti, že žalovaný 1/ vlastnil
a nerušene užíval jemu patriace nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV č. XXX Q. XXXX k. ú.
Bystrička od r. 1995 na základe uzatvorenej darovacej zmluvy zo dňa 24.11.1995, ktorej vklad bol

povolený pod Z.-XXXX/XX. Podľa žalovaných títo svoje nehnuteľnosti užívajú v rovnakom rozsahu bez
toho, aby došlo k posunu hraníc a poukázali na viaceré geometrické plány, ako aj na znalecký posudok
č. X/XXXX, ktorý dali do konania vyhotoviť spolu s doplnením č. 1 k znaleckému posudku. Žalovaní
majú za to, že nehnuteľnosti im patria, nakoľko boli splnené všetky zákonné predpoklady vydržania
ustanovené Občianskym zákonníkom a to oprávnená držba sporných nehnuteľností žalovaných, ich

dobromyseľnosť, nepretržité užívanie a ovládanie nehnuteľností s tým, že nakladali s nehnuteľnosťami
ako s vlastnými a s presvedčením, že im tieto patria a to po celú vydržaciu dobu. V čase do uplynutia 10-
ročnej vydržacej doby nedošlo k takej okolnosti, ktorá by mala za následok prerušenie vydržacej doby v
dôsledku čoho, by prestali byť žalovaní dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosti patria a nehnuteľnosti
tak, ako ich užívajú a teda v danom rozsahu boli oplotené ešte v r. 1996. Z tohto dôvodu žalovaní žiadali,
aby súd vydal rozsudok, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, zapísaných na LV č. XXX

a žalovaná 2/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, hranicu medzi parcelami
žalobcov a parcelami žalovaných tvorí hranica tak, ako je v súčasnosti vyznačená v katastrálnej mape
podľa CKN stavu a žalobcovia 1/ a 3/ sú povinní nahradiť žalovaným trovy konania.

7. Podľa § 209 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súkromný znalecký posudok je

znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
Podľa§209ods.3CSPaksasúkromnýznaleckýposudokvyhotovujevpriebehukonania,súdumožňuje
znalcovi nahliadnuť do spisu, alebo sa inak oboznámiť s informáciami, potrebnými na vypracovanie
znaleckého posudku.
Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

Podľa § 147 ods. 3 CSP na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe podľa § 147
ods. 4 CSP vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky
na spojenie veci.

8. Súd sa teda oboznámil so Znaleckým posudkom č. XX/XXXX ( ďalej len „ZP č. 10/2018“), ktorý bol

vypracovaný znalcom ustanovením súdom v konaní.
Zároveň sa súd oboznámil aj so súkromným Znaleckým posudkom č. X/XXXX ( ďalej len „ SZP č.
9/2019“) spolu s jeho Doplnením č. 1, ktorý v priebehu konania doložili žalovaní. Súd pripustil vykonanie
tohto dôkazu, keďže vypracovaný súkromný znalecký posudok zodpovedal otázky určené súdom,
znalkyňa pri jeho vypracovávaní sa oboznámila so všetkými dostupnými informáciami potrebnými na

jeho vypracovanie.

9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k týmto skutkovým zisteniam a následne právnemu posúdeniu
veci.

10. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
používať jeho pôdy a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.
Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje; najmä sa môže domáhať vydať veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.
Podľa § 126 ods. 2 OZ obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

11. Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej
správnej jednotky (katastrálneho územia), zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom
k nehnuteľnosti, hranicou držby, alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania

pozemku (§ 3 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon). Hranicu pozemku určujú lomové body,
za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej
družby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná (§ 3 ods. 2
katastrálneho zákona).12. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia hraníc medzi ich pozemkami a pozemkami žalovanými
špecifikovanými v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku.

Žaloba o určenie hraníc pozemku je osobitným druhom určovacej žaloby, ktorými možno dosiahnuť
ochranu vlastníckeho práva cestou súdu, je na mieste v tých prípadoch, ak priebeh hranice medzi
pozemkami je sporný. Ak teda priebeh hranice je sporný, či už teda došlo alebo nedošlo zároveň
aj k zásahu do vlastníckeho práva, hranicu medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla teda
súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku je aj spor o vlastníctvo k určitej ploche a preto je pre

rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby
vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa
susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu z
časti aj na susedov pozemok, posunutím kamenného medzníka, vykopanie alebo vybraním železných
stĺpikov zo zeme. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice
medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a teda jeden zo susedov sa obráti na súd

s cieľom dosiahnuť je určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche
pozemku. Súd je teda povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako žalobca
naformuloval žalobný petit, t. z. že žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy, vypratania spornej
plochy, alebo zákaz aby sused túto plochu užíval, pripadne navrhuje určenie priebehu spornej hranice
medzi susediacimi pozemkami (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 205/2009). Čiže žaloba môže byť

formulovaná ako vlastnícka žaloba, ale v prípade, keď dôjde k spornosti vlastníctva k ploche pozemku,
ktorá má tvoriť hranicu, súd musí túto otázku vyriešiť ako prejudiciálnu s tým, že jej vyriešenie bude mať
potom následný dopad na prípadný úspech alebo neúspech účastníka v spore.

13. Pôvodná pozemkovo-knižná mapa v k. ú. Bystrička bola vyhotovená v r. 1869 (príloha č. 3 ZP č.

10/2018 /č. l. 178 spisu/), neskôr v r. 1929 bol vytvorený katastrálny náčrt č. 1 ( príloha č. 4 ZP č.
10/2018), v ktorom boli zapracované aj geometrické plány. V katastrálnom náčrte č. 1 sú PKN parcely
XXX/X, XXX/X Q. XXX/X zakreslené vedľa seba ako susediace, pričom hranica medzi PKN parcelou
XXX/X Q. XXX/X je vyznačená ako neznateľná. PKN parc. č. XXX/X ( pôvodná parcela žalobcov) je v
pozemkovej knihe v PKN vložke č. XXX ako parc. č. XXX/X pasienok v hone Brezina o výmere 10477 m2

atonazákladekúpno-predajnejzmluvyzodňa19.07.1941(prílohač.5ZPč.10/2018).Pôvodnáparcela
PKN č. XXX/X sa prvýkrát zapísala na LV č. XXX ako združené pozemky č. XXX/X - trvalý trávnatý porast
o výmere 8797 m2 č. XXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 2051m2 a to pod položkou výkazu
zmien č. 5/96, čo je darovacia zmluva Z.. Spolu teda výmera združených parciel bola 10.848 m2. Tieto
boli zapísané v podiele 1 na vlastníčku Ľ. O., P.. C., v r. 1996 na základe darovacej zmluvy Z. ( príloha č.

8 ZP č. 10/2018) s tým, že nehnuteľnosti boli darované od pôvodného pozemkovo-knižného vlastníka B.
C.. Prílohou k darovacej zmluvy č. Z. je aj identifikácia parciel, kde je uvedené, že časť parcely č. XXX/X
o výmere 1680 m2 bola odpredaná kúpnou zmluvou zo dňa 29.08.1988. Súčasťou kúpnej zmluvy je aj
Geometrický plán pod položkou výkazu zmien X/XX Č.. XXX-XXX-XXX-XX vyhotovený p. K. ( príloha č.
10 a 11 ZP č. 10/2018), ktorý slúžil ako podklad pre vykúpenie stavebných pozemkov č. XXX/X - XXX/

XX Československým štátom Miestny národný výbor v Bystričke. Právny stav v geometrickom pláne je
riešený približne, zákres v pozemkovo-knižných mapách neexistoval v digitálnej forme, čiže pôvodné
pozemkovo-knižné parcely XXX/X, XXX/X, XXX/X sú zakreslené približne a výmery dielov, ktoré boli
vykúpené sú len orientačné, o čom teda svedčí i poznámka vpísaná k identifikácii parciel pri darovacej
zmluve č. Z. ( príloha č. 8 ZP č. 10/2018) Uvedené parc. č. XXX/X, XXX/XXX G. L. Č.. XXX boli v r.

1997 zapísané na základe D 292/83 na vlastníkov C. M. v podiele 1 dedičstvo po nebohom B. C., C. T. v
podiele 1 dedičstvo po nebohom B. C., t. z. že žalobkyňa 1/ nadobudla predmetné pozemky na základe
darovacej zmluvy č. Z. a žalobcovia 2/ a 3/ na základe dedičského konania po nebohom B. C. D 292/83
( príloha č. 7 ZP č. 10/2018).
Znalkyňa ustanovená súdom v znaleckom posudku č. 10/2018 uvádza, že zápis na LV pre združené

parcely č. XXX/X Q. XXX/XXX je spolu 10848 m2, z čoho vyplýva, že výmera vykúpeného pozemku pod
výstavbu stavebných pozemkov (1680 m2) nebola odpočítaná pri darovacej zmluve č. Z. XXXX/XX, i
keď podklady k darovacej zmluve na to upozorňujú. Podľa tejto znalkyne správny zápis na LV č. XXX
z roku 1996 mal byť pri združených parcelách č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 6746 m2 a č.
XXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 2051 m2, spolu teda 8797 m2. Zároveň bolo preukázané,

že Ľ. O., teda žalobcovia odpredali obci Bystrička na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy č. Z. XXXX/
XXXX ( príloha č. 12 ZP č. 10/2018) parcelu C KN č. XXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 366
m2, ktorá je vytvorená z E KN parcely č. XXX/X, t. z. že sa mala odpočítať výmera 366 m2, súčasťou
je aj geometrický plán č. XX/XXXX( príloha č. 13 ZP č. 10/2018).Podľa súdom ustanovenej znalkyne by mal byť správny zápis na LV č. XXX v r. 2007 pri združených
parcelách č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 6380 m2 a č. 386/601 - trvalý trávnatý porast
o výmere 2015 m2, čiže spolu obidve parcely majú výmeru 8431 m2, čo bolo zapísané aj následne

upravené v originály LV č. XXX ako príloha č. 6 znaleckého posudku. Zároveň táto znalkyňa konštatuje,
že pod položkou v r. 2014 Z. XXX/XX bola vykonaná oprava výmery u parcely EKN č. XXX/X z výmery
6380 m2 na 4783 m2 a to na základe protokolu č. X128/2014-PO ako príloha č. 15, ktorú vyhotovil
Okresný úrad v Martine, odbor katastrálny na podnet vyhotoviteľa geometrických plánov TT Geodetické
služby, t. z. že znala na zápis na LV č. XXX je tak, ako uvádzali žalobcovia pri parcele reg. „E“ parc.

č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 4783 m2 a pri parc. č. XXX/XXX- trvalé trávnaté porasty
o výmere 2051 m2.
Čiže v podstate z tohto vychádza aj samotná žaloba žalobcov, že malo dôjsť k zmenšeniu výmery parciel
registra „ E“ parc. č. XXX/X o 1597 m2 a to z dôvodu vykonania opravy výmery u parcely reg. „E“ parc.
č. XXX/X v r. 2014.

14. Zároveň táto znalkyňa sa zaoberala aj pozemkami žalovaných, konštatovala, že PKN parc. č. XXX/
X ( pôvodná parcela žalovaných) je v pozemkovej knihe zapísaná v PKN vložke č. 150 ako parc. č. XXX/
X „pasienok“ v hone Brezina o výmere 6291 m2 na vlastníka nezletilý B. - M. C. Š. ( príloha č. 15 ZP č.
10/2018).PôvodnáparcelaPKNč.XXX/XsaprvýkrátzapísalanaLVč.XXX(prílohač.16ZPč.10/2018)
pod položkou VZ 136/95 (príloha č. 17 ZP č. 10/2018), čo je zámenná zmluva medzi Obcou Bystrička

a B. C.. Súčasťou zámennej zmluvy je aj geometrický plán č. 17849829-51 z r. 1995 vyhotovený dňa
10.04.1995 Ing. I., príloha č. 18 k znaleckému posudku. (Tomuto geometrickému plán predchádzal aj
vytyčovací náčrt ZPMZ č. 348 ako príloha č. 19 ZP č. 10/2018.) Za vlastníkov je na protokole podpísaná
Obec Bystrička a C. B.. Nie je tam podpis susediacich vlastníkov. Hranica vytýčenej parcely C KN č.
675/42 pôvodnej pkn č. XXX/X susedí s pôvodnou PKN parc. č. XXX/X.

15. To znalkyňa avšak následne uvádza, že nemali byť vo vytyčovacom náčrte ako prílohy č. 19 a v
geometrickom pláne z r. 1995 od pôvodných výmer pkn parc. č. XXX/X Q. XXX/X odpočítané výmery,
ktoré boli v r. 1989 vykúpené pod stavebné pozemky na základe geometrického plánu z r. 87 Ing. K.
ako príloha č. 11 ZP č. 10/2018. Znalkyňa tvrdila, že stav právny v geometrickom pláne z r. 1995 nebol

správne riešený, nakoľko pôvodná parcela pkn č. XXX/X mala výmeru 6291 m2 s tým, ale že v r. 87
sa mali vykúpiť stavebné pozemky o výmere 924 m2 a malo zostať z pkn parcely č. XXX/X 5367 m2.
Podľa geometrického plánu z r. 1995 však novovytvorená parcela C KN č. XXX/XX (ktorá je vytvorená
z pkn č. 386/7) má výmeru 5863 m2, čo je o 496 m2 viac, ako mala zostať táto parcela. Poukázala na
to, že pôvodná parcela pkn č. XXX/X je o výmere 8467 m2 s tým, že opätovne malo sa odrátať 196

m2 pod cestu a malo zostať z tejto parcely 8271 m2. Následne sa malo zameniť na základe zámennej
zmluvy z r. 1995 1361 m2 a zostalo z pkn parc. XXX/X výmera 6910 m2 a nie tak, ako je uvedené v
geometrickom pláne, že zostala PKN parc. o výmere 7115 m2. Podľa tejto znalkyne tento fakt svedčí o
nesprávnom vytýčení pôvodných hraníc parc. pkn č. XXX/X Q. XXX/X a tiež o posune hraníc pôvodných
parc. č. XXX/X, XXX/X do pkn parc. č. XXX/X. Podľa nej boli nesprávne polohovo a geometricky určené

parc. č. XXX/XX Q. XXX/XX s nesprávnymi výmerami a tieto boli vpísané na LV č. XXX (príloha č. 16
ZP č. 10/2018) a v r. 1996 pod položkou VZ 6/96 bol na základe darovacej zmluvy D 1721 z r. 1995
zapísaný ako vlastník parc. C KN č. XXX/XX Q. XXX/XX C. M., teda žalovaný 1/. Následne došlo v r. 99
k oddeleniu pozemkov C KN č. XXX/XX-XX, ale podľa znalkyne ustanovenej súdom tento už vychádzal
z chybných údajov ako príloha č. 21 ZP č. 10/2018.

Záverom ustanovená znalkyňa skonštatovala, že majú C KN parc. č. XXX/XX, XXX/XXX Q. XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XX zasahovať do pôvodnej pkn parc. č. XXX/X, terajších E KN parciel č. XXX/X Q. XXX/
XXX s tým, že je potrebné určenú vlastnícku hranicu vytýčiť terénne komerčným geodetom a vyhotoviť
následne geometrický plán, na podľa nej oddelenie zabratých parciel. Uvedený záver vychádza z toho,
že porovnala mapu katastrálnej mapy z r. 1929 k. ú. Bystrička, príloha č. 3, 4 geometrického plánu p.

K., č. 243-253-332-87 platnej katastrálnej mapy stavu CKN. Záverom konštatuje, že súčasný priebeh
hraníc parciel žalovaných nie je v súlade so zákresom v katastrálnej mape. Zároveň konštatuje, že
parcely zobrazené na mape žalovaných sú oplotené drôteným plotom, ktorý je upevnený na betónových
stĺpikoch. Pôvodnú vlastnícku hranicu medzi parcelami žalobcov a žalovanými tvoria súradnice bodov
č. 58, 74, 54 a 71, ktoré tvoria prílohu č. 28.

16. Čo sa týka predmetného znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný ustanoveným znalcom, podľa
názoru súdu tento znalecký posudok nie je vypracovaný správne. Je potrebné uviesť, že znalkyňa pri
určení hraníc vychádzala z výmer parciel a len na základe vlastného uváženia ustálila, že právny stavriešený v geometrickom pláne č. 17849829-51/95 je riešený nesprávne. Zároveň znalkyňa určovala
výmery parciel pkn č. XXX/X Q. XXX/X bez toho, aby ju súd touto úlohou poveril, aj napriek tomu,
že výmera podľa pozemkovej knihy sa stala v podstate od r. 1964 len archívnym údajom, preto nie je

možné podľa výmery v pozemkovej knihe znázorniť, alebo určiť rozsah vlastníckeho práva v súčasnosti.
Podľa katastrálneho zákona nie sú záväznými údajmi katastra výmera parciel reg. „E“, nakoľko hranice
týchto pozemkov nie sú v teréne vyznačené. Práve preto bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán,
ktorým geodet hranice vypočíta zo súradníc a výsledkom bolo aj vyhotovenie geometrického plánu
č. 17849829-51/1995. Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca vyplýva, že znalkyňa

vychádzala len z geometrického plánu Ing. K., ale po nahliadnutí je potrebné konštatovať, že tento vôbec
neriešil hranice pozemkov a bol vyhotovený len na stavebné pozemky a zároveň znalkyňa vychádzala
z mapy z r. 1929. Aj z pozemkovo-knižnej mapy katastrálneho územia Bystrička z r. 1929 je voľným
okom viditeľné, že hranice medzi parcelami E KN XXX/X, XXX/X Q. XXX/X sú rovnobežné čiary a
tieto sú záväzné, avšak na grafickom náčrte vyhotovenom znalkyňou je vidieť, že hranice nepredstavujú
rovnobežné čiary (modré čiarkovanie). To, že závery znaleckého posudku nie sú správne, súd ich

vyhodnocuje ako nejasné a nezrozumiteľné, svedčí aj výsluch znalkyne na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 29.01.2020, kde znalkyňa uviedla, že na otázku zástupkyne žalovaných (č. l. 444 spisu), aby sa teda
vyjadrila či došlo k posunu hraníc pôvodných parciel č. XXX/X, XXX/X (pôvodné parcely žalovaných) do
pkn parc. č. XXX/X (pôvodná parcela žalobcov), či aj parc. č. XXX/X bola posunutá do parc. č.XXX/X,
znalkyňa uvádza: „Osmička je posunutá (má na mysli parc. č. XXX/X) len do pôvodnej, čiže je len pod

„C-ovú“ parcelu posunutá, tá nie je posunutá, tá ostala tak, ako je, tá je správne. Samozrejme, t. z. že
nie je posunutá do tej parc. č. XXX/X, pokiaľ sa bavíme o pôvodnej parc. č. XXX/X.“ Tieto je tvrdenia
úplne vyvracajú závery znaleckého posudku, kde znalkyňa, ktorá konštatuje, že došlo k nesprávnemu
vytýčeniu pôvodných hraníc pkn č. XXX/X Q. XXX/X a tiež o posune hraníc pôvodných parciel č. XXX/
X, XXX/X do pkn parc. č. XXX/X.

17. Keďže žalovaní do konania doložili znalecký posudok spolu s doplnením, tento má povahu
súkromného znaleckého posudku, t. z. je v podstate má rovnakú právnu silu ako znalecký posudok, ktorý
nariadil vypracovať súd. Súd vychádza aj zo záverov znaleckého posudku č. 9/2019 v znení doplnenia
č. 1, ktorý konštatoval vo svojom závere, čo sa týkalo identifikácie pozemku parc. pkn č. XXX/X v k. ú.

Bystrička, čo je teda pôvodná parcela žalobcov, poukázal na to tento závere, že výmera pozemku parc.
pkn č. XXX/X vo výške 10477 m2 vedená v PKV č. XXX nie je výmerou záväznou, nakoľko sa jedná
o výmeru určenú nesprávnymi metódami zväčša bez matematického základu, niekedy tiež odhadom,
nakoľko doposiaľ platné nariadenie č. 22 z r. 1855, kedy sa jedná o nariadenie vtedajšieho ministra
spravodlivosti, ide o tzv. pozemkovo-knižný poriadok zo dňa 15.12.1855, kde sa hovorí, že strana

majetkovej podstaty neručí za správnosť zovňajších značiek za povahu a udanú plošnú mieru parciel v
nej vykázanú, t. z. že výmera pozemku parc. pkn XXX/X vo výške 10477 m2 nie je výmerou záväznou.
Tým, že bola vykonaná oprava chyby v katastrálnom operáte č. X 128 z r. 2014 zo dňa 18.08.2014
bolo vykonané zosúladenie rozdielu výmery pozemku parc. č. XXX/X uvedenú v pozemkovej knihe (po
odrátaní výmer, ktoré boli predmetom prevodu podľa geometrických plánov č. 2413-253-332-87 a č.

45/2005) s výmerou, ktorá tomuto pozemku skutočne prináleží na základe reálneho vytýčenia priamo
v teréne.
Zároveň táto znalkyňa v doplnení číslo k znaleckému posudku jednoznačne uviedla, že správne určenie
priebehu hraníc medzi sporovými pozemkami teda medzi pozemkami žalobcov a medzi pozemkami
žalovaných je zobrazené vo vytyčovacom náčrte č. 17-84-98-29-51/95, v geometrickom pláne s

rovnakým číslom, vytyčovacom náčrte č. 123/2019, v aktuálnej katastrálnej mape a označené v teréne
vybudovaným oplotením. Zároveň táto znalkyňa konštatovala, že súčasné vytýčenie hraníc v teréne je
v súlade so zakreslením priebehu hraníc v súčasnej katastrálnej mape.

18. Zároveň súd poukazuje aj na záver, ktorý uviedol vo svojom vyjadrení Okresný úrad Žilina,

katastrálny odbor, ktorý konštatoval, že na základe výsledkov prešetrenia konštatujú, že vlastnícke právo
kprešetrovanémublokuPKNparc.č.386/7-4jevúdajochKNzapísanévsúladespredloženýmilistinami
na zápis a obnovené hranice týchto pozemkov sú v katastrálnej mape zobrazené v zmysle technických
podkladov k týmto listinám.

19. Súd sa teda prikláňa k záverom znalca, ktorý vypracoval súkromno-znalecký posudok a ktorý určil
priebeh hranice medzi spornými parcelami tak, že uvádza, že hranice medzi spornými parcelami sú
určené správne a k narušeniu priebehu hraníc v zmysle tvrdení žalobcov nedošlo.20. Zároveň súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ vlastnil a nerušene užíval
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a neskôr LV č. XXXX od r. 1995 na základe darovacej zmluvy
zo dňa 24.11.1995, ktorej vklad bol povolený pod V 1721/95. Predmetom darovacej zmluvy tak, ako už

bolo vyššie uvedené, boli pozemky zapísané v pozemkovej knihe k. ú. Bystrička vo vložke č. 41 parc.
č. XXX/X, kde nadobudol z tohto pozemku tú časť, ktorá bola označená ako parc. č. XXX/XX - trvalý
trávnatý porast o výmere 1361 m2, ako aj pozemok zapísaný v pozemkovej knihe k. ú. Bystrička vložka
č. 150, parc. č. XXX/X, kde z tohto mu bola darovaná časť parcely označenej ako parc. č. XXX/XX - trvalý
trávnatý porast o výmere 5863 m2. Na týchto nehnuteľnostiach si postavil rodinný dom súp. č. XXX a

z týchto nehnuteľností odpredal svojej dcére, teda žalovanej 2/ nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na
LV č. XXXX a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 46694/15 dňa 26.01.2016.
Predmetné nehnuteľnosti žalovaní fakticky a nepretržite ovládali, užívali od r. 1995, nakladali s týmito
nehnuteľnosťami ako s vlastnými s presvedčením, že im to patrí tak, ako bola vytýčená hranica, ako
to bolo darované v r. 95 pôvodne len žalovanému 1/, t. z., že aj z titulu vydržania podľa názoru súdu
by boli splnené všetky zákonné predpoklady vydržania ustanovené OZ a to oprávnená držba sporných

nehnuteľností žalovanými, ich dobromyseľnosť, nepretržité užívanie a ovládanie nehnuteľností s tým, že
nakladali s nehnuteľnosťami ako s vlastnými a s presvedčením, že im tieto patria a to po celú vydržaciu
dobu, nakoľko boli už oplotené v danom rozsahu v r. 1996.
Tieto skutočnosti uvádzali žalovaní nielen v podanom vzájomnom návrhu, ale ich uviedli v prvom
vyjadrení k žalobe a práve tieto tvrdenia žalovaných, že užívajú tieto predmetné nehnuteľnosti od r.

1995, t. z. že v prípade pochybností aj geometrický plán z r. 1995, vytyčovací náčrt z r. 1995, t. z. že z
predmetného geometrického plánu je zrejmé, že žalovaný 1/ a 2/ užívajú svoje nehnuteľnosti v danom
rozsahu už vyše 20 rokov s presným vymedzením hraníc (katastrálna mapa), kde hranica je rovnako
vytýčená.

21. Súd teda po vykonanom dokazovaní musí konštatovať, že žaloba žalobcom nie je dôvodná, hranica,
ktorá je určená v súčasnosti medzi pozemkami žalobcov a žalovaných je správna. Nebolo preukázané,
že by žalovaní zasiahli nejakým spôsobom do vlastníckeho práva žalobcov a preto súd žalobu žalobcov
v celom rozsahu zamietol.

22. Čo sa týka vzájomného návrhu žalovaných, súd musel tento návrh v celom rozsahu zamietnuť,
pretože je zrejmé a bolo to vysvetlené v priebehu konania tento vzájomný návrh podali žalovaní z
opatrnosti pred prípadným vyhotovením geometrického plánu Ing. Š. a v záujme hospodárnosti konania
a nenavyšovaním trov konania. Vzájomná žaloba bola zo strany žalovaných vznesená podľa § 137 CSP,
podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak

je na to naliehavý právny záujem. Žalovaní sa domáhali vzájomnou žalobou určenia, že sú vlastníkmi
predmetných nehnuteľností a že tá hranica medzi pozemkami, ktorá je v súčasnosti, je tá správna. Súd
museltentonávrhzamietnuť,nakoľkonebolpreukázanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčenievlastníctva,
pretože žalovaní sú zapísaní na LV ako vlastníci predmetných nehnuteľností, z tohto dôvodu nebola
splnená podmienka vyhovenia vzájomnej žaloby.

Vzájomná žaloba bola podaná zo strany žalovaných z dôvodu opatrnosti vzhľadom na znalecký
posudok,ktorýbolvypracovanýznalcomustanovenýmsúdom,ktorýkonštatoval,žemalodôjsťkzásahu
do vlastníckeho práva žalobcov, t. z. že malo dôjsť k zväčšeniu pozemkov žalovaných na úkor pozemkov
žalobcovanáslednetentoznalecvznaleckomposudkuuviedol,žebysamalvyhotoviťgeometrickýplán,
ktorý by tú spornú časť pozemku oddelil. Preto žalovaní podali vzájomnú žalobu pre prípad, že by tak

súd postupoval a mali za to, že tú spornú časť, ak by teda táto bola vymedzená geometrickým plánom,
tak oni vlastne celé tie pozemky vydržali. V danom prípade pre súd je rozhodujúca posledná pokojná
držba, t. j. držba k pozemku v takom rozsahu, ktorý bol obidvoma stranami rešpektovaný predtým, než
k pochybnostiam o hranici došlo.

23. V prípade podania vzájomnej žaloby súd súčasne koná a rozhoduje o dvoch samostatných
konaniach (konanie o žalobe žalobcu a konanie o vzájomnej žalobe žalovaného). Samostatnosť je daná
z hľadiska skúmania procesných podmienok, z hľadiska procesných rozhodnutí i z hľadiska rozhodnutia
vovecisamej.Vdôsledkutohojemožnémieruúspechuaneúspechuposudzovaťpritrováchkonaniaiba
v rámci daného konania (samostatne u konania o žalobe a samostatne u konania o vzájomnej žalobe).

Súd mal za to, že je potrebné vzhľadom na úspech vo veci rozhodnúť o trovách konania o žalobe
žalobcov, ako aj o trovách konania o vzájomnej žalobe žalovaných.24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru je úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V konaní o žalobe žalobcov boli úspešní žalovaní v celom rozsahu, súd priznal žalovaným náhradu trov
konania o žalobe žalobcov v celom rozsahu. Čo sa týka časti konania o vzájomnej žalobe žalovaných,

tak v tejto časti konania boli žalovaní neúspešní, z tohto dôvodu priznal súd žalobcom plnú náhradu trov
konania o vzájomnej žalobe žalovaných.
Pre časť konania, ktorým súd uznesením č. k. 15C/238/2016-290 priznal znaleckú odmenu znalcovi
určenému súdom a upravil učtáreň Okresného súdu Martin, aby vyplatila zo štátnych prostriedkov sumu
1 187,10 eur, je v tejto časti stranou sporu aj štát. Keďže znalecký posudok bol vypracovaný v rámci
konania o žalobe žalobcov, a žalobcovia boli neúspešní, súd priznal štátu náhradu trov konania voči

žalobcom v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.