Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 27, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/112/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202279
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1419202279.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne : M. L.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXXX/XX, K., zastúpená Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners,
s.r.o. Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300 proti žalovanému: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXXX/XX, K., zastúpený Mgr. Milan Kantuľák, advokát, Na pažiti 19, Bratislava, o určenie, že nájomný

vzťah k bytu trvá, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.júna
2021 č.k. 9C/41/2019-181, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala určenia, že nájomný vzťah k bytu číslo XX na X. poschodí, na ulici B. A. Č.. XX Z. K.,
evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava IV, obec: K. - M..Č.. V. G. Z., kat. úz. V. G. Z.,

nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXXX, na pozemku s parc. č. 2878/ 29, medzi žalobkyňou
a žalovaným trvá . Zároveň rozhodol, že žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.03.2001, č.k. 5C/180/98-110 dal súd privolenie žalobcovi
Stavebnému bytovému družstvu Bratislava IV vypovedať žalovaným Š. L. a M. L. nájom predmetného

bytu a žalovaným uložil povinnosť byt vypratať a odovzdať žalobcovi do 15 dní po zabezpečení
náhradného bytu. Stavebné bytové družstvo Bratislava IV listom zo dňa 30.07.2012 žalobkyni a jej
manželovi oznámilo zabezpečenie náhradného bytu v zmysle rozsudku s výzvou, aby ho kontaktovali
za účelom dohody termínu podpisu zmluvy o nájme. Žalobkyňa ponuku neprijala, pretože podľa
nej nezodpovedala štandardom ustanoveným zákonom. Od roku 2012 do roku 2019 byt naďalej
užívala. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 15.05.2018, č.k. 37Odk/165/2018 bol na majetok
žalobkyne vyhlásený konkurz. Príklepom na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 14.06.2019 sa vlastníkom

predmetného bytu stal žalovaný. Žalobkyňa aj po privolení súdu k výpovedi z nájmu bytu, v predmetnom
byte naďalej bývala od roku 2012 do roku 2019, keď Stavebné bytové družstvo Bratislava IV nepodalo
žalobu o vypratanie. Z písomného vyhlásenia P. K. zo dňa 28.07.2012 súd prvej inštancie zistil, že týmto
písomne vyhlásil, že poskytne žalobkyni s manželom náhradný byt v zmysle Rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, č.k. 5C/180/98-110 zo dňa 04.03.2001 za nájomné vo výške 650 € mesačne. Z Notárskej
zápisnice napísanej dňa 14.06.2019 notárom Ondrejom Ďuriačom pod N 466/2019, NZ 18917/2019,

NCRls 19349/2019 súd zistil, že vydražiteľom predmetného bytu sa stal žalovaný.
1.2.Poprávnejstránkesúdprvejinštanciesvojerozhodnutieodôvodnilustanoveniami §
685 ods. 1 , § 676 ods. 2, § 686 ods. 1 , § 710 ods. 2 , § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka ,keď uviedol, že konštitutívnym rozsudkom súdu, ktorým sa privoľuje k výpovedi z nájmu bytu a ukladá
žalovanému povinnosť byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady, sa súčasne zakladá nový hmotno-
právny vzťah medzi účastníkmi, ktorého charakteristickým obsahom je právo bývania, ktoré trvá do času

zabezpečenia bytovej náhrady, nevzniká bez ďalšieho zo zákona, vzniká právoplatným rozhodnutím
súdu. Právny vzťah založený rozsudkom, ktorého obsahom je právo bývania do zabezpečenia bytovej
náhrady nielen, že nevzniká zo zákona, ale zo zákona nemôže ani zaniknúť, či zmeniť sa (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 1Cdo/143/2017). Je teda zrejmé, že nájomný vzťah
medzi žalobkyňou a bytovým družstvom zanikol na základe rozsudku, ktorým bolo privolené k výpovedi z

nájmu bytu. Obnovenie nájomného vzťahu teda vzhľadom k uvedenému neprichádza do úvahy. Zároveň
je potrebné konštatovať, že konkludentné obnovenie nájomného pomeru, tak ako ním argumentovala
žalobkyňa, sa nevzťahuje na nájom bytu, pretože ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka to zakazuje.

1.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pre úspech v rámci tohto konania bolo potrebné zo strany
žalobkyne preukázať, že existuje hmotnoprávny vzťah medzi ňou a žalovaným, t.j. tvrdený nájomný

vzťah, prípadne existencia práva na bytovú náhradu vyplývajúceho z práva na bývanie. V posudzovanej
veci žalobkyňa ničím, žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným došlo
k vzniku nájomného vzťahu. Nemohol preto súd rozhodnúť o tom, že tento nájomný vzťah trvá. Tiež,
ako už bolo vyššie uvedené, konkludentné obnovenie nájomného pomeru, tak ako ním žalobkyňa
argumentovala, sa nevzťahuje na nájom bytu, pretože ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka to

zakazuje. Žalobkyňa rovnako nepreukázala, že jej právo na bytovú náhradu nezaniklo, ktorá skutočnosť
nevyplýva ani z návrhu, ani zo žaloby, a ani z pripojených listín. Za predpokladu, že žalobkyňa mala
za to, že náhradný byt jej zabezpečený nebol, z ktorého dôvodu jej právo na bytovú náhradu nezaniklo
a stále trvá, aby jej nárok na bytovú náhradu v prekluzívnej lehote 30 dní od doručenia písomného
vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady neuzatvorením zmluvy nezanikol, teda aby nenastali účinky

predpokladané v § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, mala možnosť podať žalobu na súd o určenie
že jej právo na zabezpečenie náhradného bytu nezaniklo. Súd prvej inštancie zistil, že takáto žaloba na
Okresný súd Bratislava IV aj podaná bola. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 16C/232/2014. Uznesením
zo dňa 29.12.2014 bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. S poukazom na vyššie
uvedené, prvoinštančný súd žalobu žalobkyne o určenie, že nájomný vzťah k predmetnému bytu medzi

žalobkyňou a žalovaným trvá ako nedôvodnú zamietol.

1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľad na to,
že v konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, postupujúc v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. súd priznal
žalovanému voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného nahradiť
žalobkyni trovy konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil Okresnému súdu Bratislava IV
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na odôvodnenie rozsudku a mala zato, že právny stav
veci súd neposúdil správne, a to z dôvodu, že pokiaľ by aj došlo k zániku nájomného vzťahu na

základe pôvodného rozhodnutia súdu v roku 2012, táto skutočnosť nemení nič na tom, že ona v
predmetnom byte naďalej bývala ďalších 7 rokov, pričom počas tohto obdobia uhrádzala štandardné
nájomné a náklady spojené s užívaním bytu tak, ako bolo pôvodne dohodnuté nájomné. Počas obdobia,
ktoré žalobkyňa tieto náklady neuhrádzala jej voči predchádzajúcemu vlastníkovi vznikol dlh, ktorý si
predchádzajúci vlastník bytu prihlásil ako svoju pohľadávku do konkurzného konania, ktoré bolo vedené

na jej majetok. Následne po jej oddlžení nájomné a náklady spojené s užívaním bytu riadne uhrádzala,
pričom za obdobie roku 2019 jej vznikol aj preplatok, ktorý si voči predchádzajúcemu vlastníkovi bytu
uplatnila v súdnom konaní a tohto času ho vymáha v exekučnom konaní. Pokiaľ by teda medzi ňou a
predchádzajúcim vlastníkom bytu neexistoval žiadny právny vzťah, na základe čoho by užívala byt 7
rokov a pravidelne na mesačnej báze uhrádzala nájomné, ktoré jej určoval predchádzajúci vlastník bytu

a pokiaľ by nešlo o nájomný vzťah, o aký právny vzťah medzi žalobkyňou a predchádzajúcim vlastníkom
bytu v tomto prípade išlo. Žalobkyňa namietala, že s touto otázkou sa súd prvej inštancie v rozsudku
žiadnym spôsobom nevysporiadal.
2.1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že hoci nájomný vzťah zanikol na základe predchádzajúceho rozhodnutia
súdu, tento bol znova obnovený a to na základe vôle zmluvných strán, keďže ona byt naďalej užívala

a platila nájomné a náklady spojené s užívaním bytu na mesačnej báze a vo výške, ktorú jej určoval
predchádzajúci vlastník bytu. V tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.1.2018, sp. zn. 5Cdo/266/2007, ktorý rieši obdobnú situáciu a obsahuje právnu vetu, ktorá potvrdzuje
skutočnosť, že nájomná zmluva nemusí byť uzatvorená písomne. K týmto skutočnostiam sa súd vovydanom rozsudku žiadnym spôsobom nevyjadril dokonca ani len okrajovo. Zhrnutím vyššie uvedeného
mala zato, že nájomný vzťah, hoci zanikol v roku 2012 a neobnovuje sa automaticky, znova vznikol na
základe vôle oboch strán, a to tak prenajímateľa ako aj nájomcu, keďže nájomca nájomné uhrádzal

v určenej výške a prenajímateľ od neho nájomné prijímal, a to nie len krátke obdobie ale 7 rokov.
Vzhľadom na uvedené celý skutkový stav nebol zo strany súdu posúdený riadne a správne, súd sa
vôbec nevenoval argumentom a dôkazom, ktoré predkladala žalobkyňa do súdneho spisu a ani len
jednou vetou sa nevyjadril ako sa súd s nimi vysporiadal.
2.2. Záverom žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil.

Celú podstatnú časť odôvodnenia v podstate vybavil len pár odsekmi, pričom je právom strany sporu,
aby bolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené, čo sa však podľa nášho názoru nestalo. Žalobkyňa
poukázal na judikatúru (Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/2003, sp. zn. I. ÚS 117/07, sp. zn. I.
ÚS 114/2008, sp. zn. I. ÚS 327/2010, sp. zn. III. ÚS 36/2010, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
M Cdo 7/2009) a znenia § 220 ods. 2 v spojení s 234 ods. 2 C.s.p. a mala zato, že je porušením zákona
(Civilného sporového poriadku), ako aj práva na spravodlivý súdny proces, ak odôvodnenie rozhodnutia

neobsahuje úvahy, ktorými sa súd pri aplikácii právneho predpisu riadil. Napadnuté rozhodnutie, ktoré
tieto úvahy súdu neobsahuje, je nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, a teda nezákonné.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený

podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné.
5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.
6. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle
§ 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci,

citoval ustanovenia § 685 ods. 1 , § 676 ods. 2, § 686 ods. 1 , § 710 ods. 2 , § 712c
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne
závery o nedôvodnosti žaloby, keď dospel k záveru, že nájomný vzťah medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného (Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV) zanikol na základe rozsudku,
ktorým bolo privolené k výpovedi z nájmu bytu, ku konkludentnému obnovenie nájomného pomeru

nedošlo a žalobkyňa žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným došlo
k vzniku nájomného vzťahu. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil (pozri
odsek 16. až 22. napadnutého rozsudku) a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil

(§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
7. Za právne irelevantné považuje odvolací súd námietky žalobkyne (pozri odsek 2.-2.1.), že ak by
aj nájomný vzťah zanikol na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu, tento bol znova obnovený
konkludentne (nájomná zmluva nemusí byť uzatvorená písomne vzhľadom na záver v rozsudku NS

SR sp. zn. 5Cdo/266/2007,) a to na základe vôle zmluvných strán, keďže ona byt naďalej užívala a
platila nájomné a náklady spojené s užívaním bytu na mesačnej báze a vo výške, ktorú jej určoval
predchádzajúci vlastník bytu.
7.1. Odvolací súd nespochybňuje s názor žalobkyne, že Občiansky zákonník pre zmluvu o nájme bytu
nepredpisuje písomnú formu. Možno ju preto uzavrieť písomne, ústne alebo konkludentne (porovnaj

§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa súdnej praxe nie je však konkludentným prejavom vôle
smerujúcim k uzavretiu zmluvy o nájme bytu obyčajné mlčanie, príp. skutočnosť, že užívateľ bytu býva v
byte, vlastník bytu požaduje od neho „nájomné“ za užívanie bytu, ktoré užívateľ bytu hradí a vlastník bytu
prijíma. Uvedený termín „nájomné“ je totiž často (hoci z hľadiska dikcie zákona nepresne) používaný v
osobnom styku prenajímateľov a osôb, ktoré byty užívajú ako ekvivalent pre bezdôvodné obohatenie

vzniknuté užívaním bytu osobou, ktorá na to nemá právny dôvod. Záver o uzatvorení nájomnej zmluvy
konkludentným spôsobom nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci
k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane
nájomcu.7.2. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že k obnoveniu nájomnej zmluvy konkludentným
spôsobom nedošlo. Žalobkyňa žiadnym hodnoverným nepreukázala, že by právny predchodca
žalovaného - Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, resp. žalovaný ako prenajímateľ akýmkoľvek

spôsobom prejavil vôľu uzavrieť so žalobkyňou nájomnú zmluvu. Na takýto konkludentný prejav vôle
na strane prenajímateľa však nemožno usudzovať z jeho mlčania, zo samotnej dlhodobosti užívania
predmetného bytu, príp. z toho, že vlastník požaduje za užívanie odplatu hoci by ju označoval ako
„nájomné“ (porovnaj rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 551/2000, sp. zn. 26 Cdo 1158/2003, sp. zn.
26 Cdo 2545/2004). Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť na ktorú poukazovala žalobkyňa,

že počas obdobia, ktoré žalobkyňa náklady neuhrádzala jej voči predchádzajúcemu vlastníkovi vznikol
dlh, ktorý si predchádzajúci vlastník bytu prihlásil ako svoju pohľadávku do konkurzného konania, ktoré
bolo vedené na jej majetok.
8. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné námietky žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku (pozri odsek 2.2.). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína
a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. nálezy sp. zn.

IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Odvolací súd zastáva názor,
že odôvodnenia napadnutého rozsudku tieto kritéria na odôvodnenia spĺňa a len samotná skutočnosť,
že sa žalobkyňa sa nestotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu, nemôže viesť k záveru o
ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne
názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobkyne o tom,

ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho
predpisu, ani nepoprel ich účel a význam.
10. Obsah odvolania žalobkyne teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1

a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne o nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262

ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej
inštancie(§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).