Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119210617
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119210617.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Š. H., W.. XX.XX.XXXX,

F. M. T. Č..XXX, XXX XX I.. L., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. M. T. Č..XXX, XXX XX I.. L.,
právne zastúpenej JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra E č. XXX/X - záhrada o výmere
307 m2, zapísanej na LV č.XX, k. úz. M. T., ktorá je identická s parcelou označenou v geometrickom
pláne GEODUS Lipany, s.r.o. overeným Správou katastra v L. dňa 4.6.2009 pod č. XXX/XX ako KNC

XXX - zastavaná plocha o výmere 307 m2, k. úz. M. T..

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2019 domáhal voči žalovanej určenia
vlastníckeho práva k parcele EKN č. XXX/X - záhrada o výmere 307 m2, zapísanej na LV č.XX, k.ú. M.
T., ktorá je identická s parcelou označenou v geometrickom pláne GEODUS Lipany, s.r.o. overeným dňa
4.6.2009 pod č. XXX/XX ako KNC č. XXX - zastavaná plocha o výmere 307 m2, k.ú. M. T..

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na LV č. XX, V..Ú.. M. T., je zapísaná parcela EKN č. XXX/X - záhrada o
výmere 307 m2. K predmetnej parcele je zapísaná ako výlučná vlastníčka žalovaná a to na základe titulu
osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 26D/1818/02. Predmetná parcela je v registri C katastra nehnuteľnosti
označená ako CKN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 307 m2, pričom k tejto parcele nie je založený
list vlastníctva. Za účelom vysporiadania vlastníctva aj k tejto parcele bol vypracovaný geometrický plán
č. 81/2009, overený Správou katastra v L. dňa 4.6.2009 pod č. XXX/XX, v zmysle ktorého je predmetná
parcela identická s parcelou CKN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 341 m2. Žalobca predmetnú

parcelu užíva nerušene, dobromyseľne ako svoje výlučné vlastníctvo od roku 1989, kedy ju nadobudol
dedením na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove, sp. zn. D 1056/89, po
svojom otcovi, Š. H., A.. XX.X.XXXX. Ako vyplýva z dedičského rozhodnutia, žalobca okrem iného
nadobudol starý schátraný dom súp. č. XXX a podiel z pozemku pri tomto rodinnom dome, avšak v
skutočnosti nadobudol a začal užívať reálne v prírode vydelenú, plotmi ohraničenú parcelu. Starý dom
žalobca zbúral asi v roku 1991 a parcelu dodnes užíva ako záhradu, pričom doposiaľ si nikto nerobil
vlastníckenárokynatútoparcelu.ParceluEKNč.XXX/Xužívalvrovnakomrozsahuakoreálnevydelenú

časť otec žalobcu od roku 1968 na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v T., sp. zn. D
1032/68, po svojom otcovi R. H., A.. XX.X.XXXX. Dedo žalobcu, R. H., nadobudol predmetnú parcelu aj
s domom na základe kúpy asi v roku 1946. Na parcele stáli dva rodinné domy, jeden z nich bol zbúraný a
v druhom býval dedo. Jeho otec (Š. H.) sa v tomto dome narodil a v roku 1950 aj žalobca. Asi v roku 1953otec si žalobcu postavil nový dom a spoločne manželkou a deťmi, teda aj so žalobcom, sa preťahovali do
nového domu č. XXX, kde aj doposiaľ býva. Dedo, R. H., býval v dome č. XXX naďalej až do svojej smrti
v roku 1968, pričom babka, Y. H., mala aj po smrti deda právo doživotného bývania v tomto dome, aj keď

to zdedil otec žalobcu. V tomto dome zostala bývať aj sestra otca žalobcu, Q. Y.. Rodičia žalovanej, R.
E. Y. Q., užívali susedné parcely č. XXX/X E. Č.. XXX/X, kde mali postavený rodinný dom, avšak parcelu
XXX nikdy neužívali, rešpektovali vlastnícke právo žalobcu. Parcela č. XXX je v prírode ohraničená od
žalovanej pletivovým plotom, ktorí postavili ešte jej rodičia, ďalej od suseda R. L. kamenným múrom,
ktorý je zostatkom zbúraného domu č.XXX a so susedným pozemkom R. N. hranica nie je sporná, avšak

nie je oplotená. Žalobca predmetnú parcelu užíva od roku 1989 ako záhradu, kosí ju, má vysadené
ovocné stromy, hospodáril na nej a každý v obci ho považoval za vlastníka parcely. Za túto parcelu platil
daň z nehnuteľnosti od roku 1993 do roku 2018, pred rokom 1993 sa platila iba domová daň.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že z dedičských rozhodnutí žiadnym
spôsobom nevyplýva právny vzťah žalobcu k parcele EKN č. XXX/X - záhrada o výmere 307 m2,

zapísanej na LV č. XX, V..Ú.. M.Ý. T., a nie je preukázaná jeho oprávnenosť držby. V rozhodnutí o
dedičstve Štátneho notárstva v Prešove sa jasne uvádza, že predmetom dedičstva je len schátralý dom
so súp. č. XXX bez pozemku. Práve naopak žalovaná je vlastníkom parc. EKN č. XXX/X v zmysle LV
č. XX, V..Ú.. M. T., pričom poukázal na časť - iné údaje, záp. XXX, mpč. XXX/a (uo-XXX/X). V tejto
súvislosti žalovaná poukázala na výpis z pozemkovej knihy číslo záp. XXX, V..Ú.. M. T.I. v ktorom sa

konštatuje, že vlastníkmi parcely č.XXX/a sú: a) vd. Y. N. A. r. Q. S. v podiele 1/4 - stará mama žalobkyne,
b) Š. Q. S. v podiele 1/4 - brat Y. N. A.K., Z.) R. Q. S. v podiele 2/4 - otec žalobkyne. Výlučné vlastníctvo
žalovanej k parc. EKN č. XXX/X zapísanej na LV č. XX V..Ú.. M. T., je jednoznačne preukázané a je
odvodené od jej právnych predchodcov. Žalobca nepreukázal žiaden právny titul k uvedenej parcele,
ktorý by dokazoval jeho oprávnenú držbu v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca na pojednávani uviedol, že formálne síce nadobudol len podiel, avšak reálne užíval celú
nehnuteľnosť. Vo vzťahu k zápisnici z prejednania dedičstva z r. 1968 uviedol, že na spornej parcele
boli postavené dva domy, jeden drevený oproti murovanému domu.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v r. 1979 sa odsťahovala z rodinného domu do L. a do obce
M. T. sa vrátila v r. 2007. Uviedla, že na spornej parcele bol v minulosti postavený dom a býval v ňom
starší pár, volali sa H. - R.. Po smrti pána zostala bývať v dome ich dcéra, ktorá neskôr vzala matku
a odišli bývať do N..

6. Súd vykonal dokazovanie listinami (LV č. XX, V..Ú.. M. T.; geometrický plán č. 81/2009; potvrdenie
ObceM.Ý.T.zodňa10.1.2019;dedičskéspisysp.zn.D1056/89asp.zn.D1032/68;výpiszpozemkovej
knihy - záp. č. XXX, V..Ú.. M. T.; oznámenie o vydaní súpisného čísla stavbe; geometrický plán na
určenie vlastníckych práv k p.č. XXX/X E. XXX/X; ) výsluchom strán konania a svedkov, pričom zistil
tento skutkový stav:

7. Z LV č. XX, V..Ú.. M. T., súd zistil, že nehnuteľnosť: parcela EKN č. XXX/X - záhrada o výmere
307 m2, je vlastnícky vedená na meno žalovanej, pričom titulom nadobudnutia bolo osvedčenie o
dedičstve sp. zn. 26D/1818/02. V časti C, iné údaje, je uvedené, že predmetná parcela bola evidovaná v
pozemnoknižnej zápisnici č. XXX ako mpč. XXX/a (G.-XXX/X). Parcela bola stotožnená dňa 11.8.2016,

pričom z PKV č. XXX, k.ú. M. T., súd zistil, že predchádzajúcimi vlastníkmi mpč. XXX/a - dom záhrada
o výmere 223 m2 boli: a) vd. Y. N. A. C.. Q. S. v podiele 1/4, b) Š.X. Q. S. v podiele 1, c) R. Q. S. v
podiele 2/4.

8. Z geometrického plánu č. 81/2009, vyhotovenom spoločnosťou GEODUS Lipany, s.r.o. dňa

25.5.2009, overenom Správou katastra v L. dňa 4.6.2009 pod č. 218/09, súd zistil, že parcela EKN č.
XXX/X, V..Ú.. M. T., je identická s parcelou CKN č. XXX - zastavaná plocha o výmere 341 m2.

9. Podľa Potvrdenia Obce M. T. zo dňa 20.1.2019 súd zistil, že od roku 1993 má žalobca uhradenú daň
zo stavieb a pozemkov, v ktorej je zahrnutá a platba č. 341, za ktorú platí daň až do roku 2018. Pred

uvedeným rokom je vedená platba iba za stavby, nakoľko sa platila iba domová daň.

10. Z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove zo dňa 2.10.1968, č.k. D 1032/68-12, súd
zistil, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe k.ú. M. T., ktoré sú v prírode okrem iného starýmrodinným domom, nadobudol po svojom otcovi, R. H., A.. XX.X.XXXX, naposledy bytom M. T., Č..H..
XXX, jeho syn Š. H., W.. XX.X.XXXX, s tým, že pozostalej manželke (Y. H. C.. Q.) nič nevyplatí a zostane
jej doživotné právo bývania v celom dome č. XXX. Zo zápisnice vyhotovenej v tomto dedičskom konaní

toho istého dňa súd tiež zistil, že sa jedná o storočný drevený dom o jednej izbe.

11. Z dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v T. zo dňa 28.9.1989, č.k. D 1056/89-14, súd zistil,
že majetok poručiteľa, Š.M. H., W.. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX, pozostávajúci okrem iného aj so
starého schátralého domu č.s. XXX s podielom na pozemku pod týmto domom nadobudol jeho syn -

žalobca. Zo zápisnice vyhotovenej v tomto dedičskom konaní toho istého dňa súd tiež zistil, že z podiel
z pozemku pri rod. dome č. XXX činí podľa pozemkovej knihy 66 m2.

12. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.10.2002 súd zistil, že žalovaná nadobudla parcely KN č. XXX/X
- zastavané plochy o výmere 651 m2 a KN č. XXX/X - záhrady o výmere 97 m2, ktoré boli vytvorené na
základe geometrického plánu č. XXX/XX z mpč. XXX/a zapísanej v záp. č. XXX, V..Ú.. M. T., v celosti

spolu s rodinným domom so súp. č. XXX na parc. č. XXX/X.

13. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že o sporný pozemok sa stará od smrti svojej matky. Narodil sa
v kamennom dome, ktorý bol zbúraný začiatkom 90-tych rokov. V užívaní spornej parcely mu nikto
nebránil.

14. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že z katastra nehnuteľností jej prišiel list vlastníctva niekedy v roku
2017, podľa ktorého zistila, že je vlastníčkou spornej parcely, pričom na katastri jej povedali, že túto
parcelu môže užívať. V minulosti bol na hranici medzi pozemkami starý plot, ktorý sa rozpadával a keďže
žalobca mal na spodnom pozemku posadenú zeleninu, pričom hrozilo, že jej sliepky budú vbehovať na

jeho políčko, tak postavili nový pletivový plot niekedy v roku 2007.

15. Z výsluchu svedka, R. N.Á., vlastníka susedného pozemku, súd zistil, že sporný pozemok patril R.
H., ktorý sa narodil v drevenom dome postavenom na tomto pozemku, ktorý v súčasnosti už neexistuje.
R. sestra, Y. V.C., bývala vedľa v kamennom dome, z ktorého zostal len múr. Tento dom odkúpil starý

otec žalobcu, R. H., ktorý mal päť detí a nechcel bývať so svojom otcom. V tomto dome sa narodil aj
žalobca. Drevený dom, ktorý mal č. XXX, bol zbúraný asi v 70-tych rokoch 20. storočia.

16. Z výsluchu svedkyne, Q. Y., tety žalobcu, súd zistil, že sa narodila v drevenici, ktorá niekedy stála
na pravej strane pozemku. V kamennom dome bývala spolu s matkou. Po tom, čo sa vydala, sa v r.

1966 z domu odsťahovala a po smrti otca, R. H., vzala svoju matku bývať k sebe. Uviedla, že pozemok
zdedil jej brat Š..

17. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

18. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

19. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

21. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

22. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.23. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba je dôvodná. Žalobca nadobudol sporný
pozemok na základe rozhodnutí o dedičstve po svojom otcovi, ktorý ho zase nadobudol po svojom
otcovi, t.j. starému otcovi žalobcu, R. H.. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva teda v tomto prípade

boli dedičské rozhodnutia z roku 1968 a z roku 1989. Žalobca podľa uvedených listín síce mal okrem
starého schátralého kamenného domu č. XXX nadobudnúť len podiel na priľahlom pozemku avšak bez
uvedenia výšky podielu, avšak žalobca sporný pozemok dlhodobo a dobromyseľne užíval v celosti od
roku 1989, t.j. viac ako 10 rokov, pričom v držbe nebol nikým rušený a to ani žalovanou resp. jej právnymi
predchodcami. Pred žalobcom zase nerušene pozemok užívali jeho právny predchodcovia. Predmetný

pozemok nerušene užíval aj otec žalobcu, Š. H., W.. XXXX a predtým jeho starý otec, R. H.. Navyše z
dedičského rozhodnutia po otcovi žalovanej nevyplýva, že by spornú nehnuteľnosť nadobudla žalovaná,
keďže táto podľa tohto rozhodnutia nadobudla susedné parcely, ktoré však nie sú identické so spornou
parcelou.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

tak, že v plnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.