Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204756
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4318204756.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobY.: N. R., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C., U. XXX/
XX, zastúpenE.: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C., U. XXX/XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo
dňa 3. septembra 2019, č. k. 8Csp/112/2018-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a IV. p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa výroku III. napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalobcovi N. R., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C., U. XXX/XX, priznaná suma 245 eur, ktorú mu je povinný
zaplatiť žalovaný, patrí do dedičstva po nebohom N. R..

Žalobcom 1/ až 3/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalejlen„CSP“)rozsudkomzodňa3.septembra2019,č.k.8Csp/112/2018-109rozhodoltak,žekonanie
v časti o zaplatenie 500 eur zastavil. Určil, že spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXX zo dňa 25.05.2015

je bezúročný a bezpoplatkový. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 245 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497, § 499, § 502 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-3, 5, § 451 ods. 1, 2, § 39 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 písm. a/ a b/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 20.11.2018

domáhal, aby súd určil, že poskytnutý spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXX zo dňa 25.05.2015 je
bezúročný a bez poplatkov, tiež určil, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia 245 eur a zaplatiť mu finančné zadosťučinenie 500 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
25.05.2015 ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako dodávateľom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej mu bola požičaná suma 700 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť žalobcovi. Poukázal na to,
že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch, a preto
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že celkovo uhradil žalovanému na

základe neprijateľných zmluvných podmienok sumu prevyšujúcu požičanú istinu vo výške 945 eur, došlo
nastranežalovanéhokbezdôvodnémuobohateniuvcelkovejvýške245eur,ktoréžiadalvkonanívydať.
Mal za to, že zmluva v kontexte neprijateľných a nekalých podmienok svojim obsahom ako aj účelom
odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, pričom žiadal aj finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur.4. Žalovaný zaslal dňa 04.12.2018 vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvorili
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 25.05.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu
700 eur, žalovaný sa zaviazal vrátiť spolu 1380 eur v pravidelných mesačných splátkach po 115 eur.

Mal za to, že na zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a nie je možné
aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy
zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Dojednaný úrok predstavoval odplatu za
poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa týka predmetu plnenia či primeranosti
ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že úrok je

primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval
výšku odplaty v obdobných prípadoch. Pri uzatváraní zmluvy sa strany dohodli, že pre prípad ak by došlo
k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Poukázal na rozhodnutie
NS SR Obdo V 73/2003 a rozhodnutie NS ČR 29Odo 1222/2005, 23Co 1201/2009, 33Cdo 2675/2007.
Tiež na uznesenie KS v Prešove 7Cob 43/2010, kde bola vyjadrená legitimita a legalita rozhodcovského
rozsudku na základe rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a nemožno

mať pochybnosti o jej legitímnosti. Žiadal žalobu zamietnuť.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako
veriteľomdňa25.05.2015Zmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruč.XXXXXXXXX,nazákladektorej
žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 700 eur, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu
zvýšenú o poplatok odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, v prípade riadneho splatenia

úveru v dohodnutom termíne vo výške 680 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 1380 eur. Odplata pri
poskytnutí peňažných prostriedkov bola dohodnutá 196 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. Úrok
bol dohodnutý vo výške 69,14% ročne z poskytnutého úveru až do jeho uhradenia vo výške 484 eur.
Termín konečnej splatnosti 25.05.2016.

6. Konštatoval, že predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi žalovaným ako právnickou osobou konajúcou
v rámci predmetu svojho podnikania a žalobcom ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorý pri jej
uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v
rámci výkonu svojho zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že

sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo
Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis vzťahuje aj Zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

7. Poukázal na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu v časti o zaplatenie finančného
zadosťučinenia vo výške 500 eur späť, a konanie v tejto časti zastavil. Žalovaný s čiastočným späťvzatím
súhlasil vo vyjadrení zo dňa 02.07.2019.

8. V rámci svojich úvah prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný poskytol žalovanému finančné

prostriedky z titulu uzavretej úverovej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný
pri uzatváraní zmluvy mal postavenie fyzickej osoby - nepodnikateľa. V konaní nebolo tvrdené a
ani preukázané, že žalovaný pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň bola medzi stranami sporu uzavretá
formulárová zmluva, ktorej obsah bol vopred pripravený žalovaným a žalobca nemohol ovplyvniť obsah

takejto zmluvy. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k názoru, že ide o spotrebiteľsko-právny vzťah
a žalobca má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný má
postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd preskúmal túto úverovú
zmluvu a dospel k názoru, že vzhľadom na charakter úveru ako aj zmluvné podmienky úverová zmluva
neobsahovala všetky zákonné náležitosti, ktoré požaduje ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010

Z. z.. V zmluve bola dohodnutá RPMN 28 % a ročná úroková sadzba 69,14 %, ktorá výška je v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko desaťnásobne prevyšuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v
čase podpisu zmluvy, pretože pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka sa v mesiaci november 2015 sa
pohybovali na úrovni 6,42 % a súd mal za to, že dohodnutá úroková miera podstatne prevyšuje obvyklú
úrokovú mieru a je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2009 vydané vo veci 1MCdo1/2009).9. Vzhľadom na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je výška dohodnutej úrokovej sadzby a výška
RPMN v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov (§ 9 ods. 2. písm. i/ a § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.).

10. Po čiastočnom zastavení konania, bolo predmetom sporu určenie, že spotrebiteľský úver č.
XXXXXXXXX zo dňa 25.05.2015 uzavretý medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov a vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 245 eur. Žalobca sa žalobou domáha určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, ktorá spadá obsahom pod žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa

§ 137 písm. d/ CSP. Vychádzajúc zo žalobcom uplatňovaného žalobného návrhu je teda zrejmé, že
sa domáha určenia právnej skutočnosti, ktorá však vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou. Nakoľko súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je
bezúročná a bez poplatkov, žalobe v tejto časti vyhovel a vo výroku určil, že spotrebiteľský úver č.

XXXXXXXXX zo dňa 25.05.2015 je bezúročný a bezpoplatkový.

11. V spore nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 700 eur. Z
výpisu - prehľadu platieb zo dňa 02.07.2019 (č. l.92 a nasl.) súd zistil, že žalobca zaplatil na úver od
26.06.2015 do 20.08.2018 celkovo sumu vo výške 945 eur. Súd dospel k záveru, že zmluvu uzatvorenú

medzi žalobcom a žalovaným je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu neplatnej
ročnej úrokovej sadzby a RPMN, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a výšku ročnej úrokovej sadzby
vo výške 69,14 % súd považoval aj za neprimeranú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku, a
teda celú za neplatnú, preto podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. má súd za
to, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a z tohto dôvodu má žalobca nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý sa na úkor iného obohatil vo výške 245 eur, preto súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12. O trovách konania súd rozhodol tak, že plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal,keďžesižiadnenežiadal,animuvkonanížiadnenevznikli,vsúladesozásadouhospodárnosti

konania.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedol, že Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať

za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere
sa v bode 3. uvádza nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.380 EUR, ak nie je
dohodnuté inak do 25.05.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.“

14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo
výške 1.380 EUR s termínom splatnosti dňa 25.05.2016. Ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere
špecifikované, splátka vo výške 1.380 EUR pozostáva zo sumy istiny vo výške 700 EUR, z odplaty pri

poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 196 EUR a úroku vo výške 484 - EUR (69,14 % zo sumy
istiny v prípade riadneho splácania záväzku), čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť
uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.

15. V zmysle uvedeného je v zmluve o spotrebiteľskom úvere na prednej strane jasne určené rozlíšenie
splátky istiny, úrokov a poplatkov (700 - EUR + 196,- EUR + 484 - EUR = jedna splátka vo výške 1.380,-
EUR). Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie
RPMN, pretože RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu
o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy

č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve o úvere. Žalobca bol dostatočne
informovaný o výške RPMN. Údaj o RPMN je uvedený jednak na prednej strane zmluvy o úvere a
zároveň na samostatnej listine s ktorou bol žalobca oboznámený, a ktorá mu bola spolu so zmluvou ospotrebiteľskom úvere odovzdaná. S poukazom na ust. § 53 ods. 6 OZ a § 1 ods. 4 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. žalovaný uviedol, že nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné
odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere a ktoré sú spojené

s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Bol
toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa
platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie,
ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov z dôvodu že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani

vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V
zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca vzal na vedomie že výška RPMN v predmetnej zmluve sa
vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkachposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveruajevovýške28%.Vzmluveoúverespotrebiteľzobral
na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu
podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 25,88 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne

vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila
dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca v prípade,
že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo
že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká. Mal právo odstúpiť od zmluvy bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy, čo nevyužil.

16. Žalovaný ďalej uvádzal, že jednotlivými splátkami sa hradí najprv istina poskytnutého úveru a po
uhradení istiny sa uhrádza zostatok z poskytnutého úveru (úroky, poplatok). Započítanie celej sumy
splátky sa hradí najprv na istinu a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka, pretože v prípade
nezaplatenia niektorej splátky alebo omeškania dlžníka s platbou splátky dôjde skôr k zníženiu istiny, z

ktorej by si žalobca ako veriteľ mohol uplatňovať zákonné úroky z omeškania. Žalovaný bol toho názoru,
že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o úvere nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol (nakoľko v stanovenej lehote 14 kalendárnych dní nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu

zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

17. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
18. Následne (po vyhlásení rozsudku prvoinštančného súdu) žalobca N. R. dňa XX.XX.XXXX zomrel.
Odvolací súd svojim uznesením sp. zn. 5CoCsp/4/2020-159 zo dňa 31. mája 2021 rozhodol o

pokračovaní s dedičmi žalobcu: 1. I. R., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., U. XXX/XX, 2. V. Q., rod.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., U. XXX/XX a 3. N. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., U. XXX/
XX. Okruh dedičov vyplýval z uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 12D/36/2020 zo dňa 25.01.2021.
19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie,

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378
ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne

správny potvrdil. Odvolací súd zahrnul do svojho rozhodovania aj procesnú zmenu v podobe straty
právnej subjektivity (pôvodného) žalobcu.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súduprvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
23. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalobca

(právny predchodca žalobcov ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom dňa 25.05.2015 Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol
úver vo výške 700 eur, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o poplatok odplatu a
úrok spojený so spotrebiteľským úverom, v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne vo
výške 680 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 1380 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola

dohodnutá 196 eur, s RPMN vo výške 28 %. Úrok bol dohodnutý vo výške 69,14 % ročne z poskytnutého
úveruaždojehouhradeniavovýške484eur.Termínkonečnejsplatnosti25.05.2016.Súdprvejinštancie
správne vyhodnotil, že v tomto prípade išlo o spotrebiteľský právny vzťah.
24. Odvolací súd vo vzťahu k nevyhnutným záverom, ktoré napĺňajú vecnú správnosť rozhodnutia
prvoinštančného súdu uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. okrem iného v
ust. § 11 stanovoval, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, pričom v dôsledku oddeliteľnej
neplatnosti právneho úkonu spotrebiteľská zmluva nemala všetky obligatórne náležitosti.
25. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil, že v zmluve bola dohodnutá
RPMN 28 % a ročná úroková sadzba 69,14 %, ktorá výška je v rozpore s dobrými mravmi,
pretože desaťnásobne prevyšuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v čase podpisu zmluvy. Pri
spotrebiteľských úveroch do 1 roka sa v mesiaci november 2015 sa pohybovali úrokové sadzby na
úrovni 6,42 %. Dohodnutá úroková miera podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a je v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle zabezpečovania súdnej ochrany je treba prihliadať
na záujmy účastníkov právneho vzťahu. Ako uviedol ÚS SR, táto má byť založená okrem iného aj na
zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej
preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (nález Ústavného súdu SR z
1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014). Uvedené možno hodnotiť aj vo vzťahu k oddeliteľnosti neplatnosti

časti právneho úkonu s tým, že právny úkon spotrebiteľskej zmluvy je platným právnym úkonom, ale v
dôsledku oddeliteľnosti neplatnosti časti právneho úkonu (§ 39, § 41 OZ) v časti určenia úrokovej miery,
možno konštatovať absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v
čase uzatvárania zmluvy, a preto možno považovať zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú (§ 11 zák. č.
129/2010 Z. z.). Odvolací súd konštatuje, že ak zákon nestanovil inú kvantifikáciu (počet „nedostatkov“

zmluvy) pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., potom pre
uvedený záver postačuje porušenie zákona i len v jednom prípade.
27. V časti výrokového určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti možno konštatovať správny záver
prvoinštančného súdu o existencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Vzhľadom na
vyššie uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti prvoinštančný súd žalobe v tejto časti správne

vyhovel a napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdil.
28. Odvolací súd poukazuje na bezdôvodné obohatenie žalovaného vo forme plnenia bez právneho
dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). Spotrebiteľská zmluva bola od počiatku bezpoplatková a bezúroková
(deklarované v tomto rozsudku), preto plnenia nad rozsah poskytnutej istiny bolo potrebné považovať
ako plnenia bez právneho dôvodu.

29. V závere odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania zomrel pôvodný žalobca a na jeho
miesto rozhodnutím odvolacieho súdu vstúpili jeho právni nástupci. Súd v konaní o priznaní nároku
aktuálnych žalobcov nemôže vykonať „prededenie“, preto bolo potrebné zachovať prístup materiálnej
súdnej ochrany a rozhodnúť tak, že priznaná pohľadávka patrí do dedičstva po pôvodnom žalobcovi
- poručiteľovi. Prihliadajúc na zákonný imperatív nemožnosti meniť v priebehu odvolacieho konania

žalobu je potrebné konštatovať, že v prípade zmeny, ktorá sa týka strán sporu (najmä v prípade
univerzálnej sukcesie v dôsledku straty právnej subjektivity) nie je zmenou žaloby v zmysle § 139 a §
140 CSP, pretože tak ako uvádzal Ústavný súd SR v jeho uznesení sp. zn. II. ÚS 26/2021-16 zo dňa
28. januára 2021 (v inej veci týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva), že v tomto prípade by žalobcovia
nežiadali viac, nešlo by o uplatnenie iného práva opodstatnia zmenu alebo doplnenie dovtedy tvrdených

rozhodujúcich skutočností - aj zmenený petit by bol petitom na určenie vlastníckeho práva pôvodného
žalobcu, avšak ku dňu jeho smrti. Odvolací súd uvádza, že obdobne to platí a j pre prípad žaloby na
plnenie s tým, že prijateľným je aj určením, že plnenie patrí do dedičstva. Odvolací súd je toho názoru,
že v prípade spotrebiteľského právneho vzťahu a v konaní so slabšou stranou - spotrebiteľom, je trebaprihliadať takéto postavenie a poskytnúť v tomto prípade žalobcovi materiálnu súdnu ochranu, ktorá v
sebe zahŕňa vyporiadanie sa so skutočnosťou úmrtia pôvodného žalobcu a rozhodnúť v súlade s touto
zmenou tak, že pôvodnému žalobcovi priznaná pohľadávka patrí do dedičstva.

30. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil tretí výrok napadnutého
rozsudku tak ako je uvedené v tomto rozsudku. Hoci tretí výrok napadnutého rozsudku by bolo inak
potrebné potvrdiť, pretože obsahovo s dôvodmi prvoinštančného súdu súhlasil, odvolací súd v dôsledku
úmrtiapôvodnéhožalobcupovyhlásenírozsudkuprvoinštančnéhosúduvpriebehuodvolaciehokonania

predmetný výrok zmenil (§ 388 CSP). Výrok o náhrade trov konania bol vecne správny a korešpondoval
s výsledkom konania, preto ho bolo potrebné ako vecne správny potvrdiť.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade
trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní procesne úspešným žalobcom 1, 2 a 3 nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, pretože im v odvolacom konaní trovy nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).