Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217086
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1217217086.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v sporovej veci

žalobcu:K.H.,J..XX.X.XXXX,K.G.XXXX,Š.N.,Q.N.,zastúpenýadvokátkouJUDr.BarborouVrbovou,
AK Wilsonova 6 v Bratislave, proti žalovanej: G. G., J.. XX.X.XXXX, Z. XX I. G., Q. N., zastúpená
advokátomJUDr.MichalomEllingerom,AKWolkrova41vBratislave,ourčenievlastníckehopráva,takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 22.8.2017 pôvodne domáhal od žalovanej vydania 2-
izbovéhobytuč.XXX-XXXXnachádzajúcehosana12.poschodíbytovéhodomusos.č.XXXXXnaZ.XX

I. G., podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako i spoluvlastníckeho podielu k
pozemkov o veľkosti XXXX/XXXXXXX, garáže č. 1 nachádzajúcej sa v suteréne domu v podiele 1/292 a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemkom o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX.

2. V priebehu konania žalobca požiadal o zmenu návrhu rozsudku tak, že žiadal určiť vlastnícke
právo k 2-izbovému bytu č. XXX-XXXX, nachádzajúcemu sa na 12. poschodí bytového domu so

súpisným č. XXXXX na Z. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckemu podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXXX a garáži č. 1 nachádzajúcej sa na
Z. XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckemu podielu k pozemku o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX
pre k.ú. J., ako parcely registra C.

3. Súd uznesením zo dňa 26.3.2019 zmenu žaloby pripustil.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti daroval žalovanej Darovacou
zmluvou zo dňa 11.6.2015. Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech Č. pre poskytnutie
hypotekárneho úveru v sume 90.000 € v r. 2010. Žalobca z vlastných finančných prostriedkov uhradil
rozdiel medzi sumou úveru a kúpnou cenou, ktorá predstavovala 117.372 €. Rovnako sám spláca
predmetný úver v sume po 520 € mesačne.

5. Dňa 28.6.2017 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých
mravov.6. So žalovanou spolu žili a hospodárili takmer 17 rokov. Spoločne sa starali a vychovávali aj ich
spoločnú dcéru H., nar. XX.XX.XXXX. V roku 2015 mal žalobca vážne zdravotné problémy. Z uvedeného
dôvodu sa rozhodol, že nehnuteľnosť, ktorú vlastnil v Š., prevedie na svojho syna a nehnuteľnosť,

ktorú vlastní v Bratislave, prevedie na dcéru H.. Žalovaná s tým bez námietok súhlasila. Žalovaná dala
vypracovať Darovaciu zmluvu. Žalobca jej bezvýhradne dôveroval a nenapadlo ho zmluvu si prečítať
a najmä sa presvedčiť, kto je v nej uvedený ako obdarovaný. Od uvedeného obdobia žil v tom, že
do budúcna je zabezpečená tak jeho dcéra, ako aj žalovaná, ktorá by ju v prípade zhoršenia jeho
zdravotného stavu naďalej vychovávala.

7. Pomnohoročnomharmonickomvzťahunastalužalobcušokujúcizvratvmáji2017,keďničnetušiac
po príchode z práce zistil, že v byte sa nachádza neznámy muž, príslušník PZ Š. K.. Ten si nenápadne
odhrnulvrchnúčasťsvojhoodevu,abybolovidieťžemáprisebekrátkuguľovúzbraň.Následnehospolu
so žalovanou hrubým spôsobom vyzvali, aby si zbalil veci a opustil byt. Žalovaná mu tiež oznámila, že
byt je už len jej a žalobca už v nej nemá čo robiť, pretože mu zrušila trvalý pobyt. Neprimerane zvýšeným

hlasom žalobcovi obaja dôrazne oznámili, že ak z bytu nezmizne, Š. K. sa postará o to, aby to vybavili
jeho ľudia. Všetko sa to udialo za prítomnosti ich spoločnej maloletej dcéry. Keďže nátlak sa stupňoval
tak,žeprerástoldoagresivity,žalobcabytopustiladočasnesaubytovalusyna.Hrubékonaniežalovanej
spôsobilo rozpad ich dlhoročného partnerského vzťahu, ale najmä zamedzilo spoločnému bývaniu s
maloletou dcérou. O bezcharakternosti žalovanej svedčí aj to, že na žalobcu podala dňa 20.6.2017

trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. V ňom lživo uviedla, že od narodenia dcéry,
teda takmer 11 rokov žalobca na jej výživu nijako neprispieval a dlhuje na výživnom 3.078,41 €.

8. Napriek opusteniu bytu, žalobca naďalej pravidelne spláca hypotéku a dcére H. posiela 100 €
mesačne. V súčasnosti pracuje žalobca v V., jeho mesačný príjem predstavuje 1.150 €.

9. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu 9.2.2018. V ňom uviedla, že
nie ona, ale žalobca svojim správaním zapríčinil, že z bytu odišiel, avšak po slušnej výzve, ktorú
dobrovoľne uposlúchol. Ich spolužitie netrvalo 17, ale cca 14 rokov. Žalobca sa nestaral o výchovu ich
spoločnej dcéry po žiadnej stránke. Za posledných 5-7 rokov sa dá ich spolužitie nazvať ako bývanie

so spolubývajúcim. Darovanie bytu zo strany žalobcu bolo z jej iniciatívy, nakoľko po jeho vážnom
ochorení mala existenčné obavy o ďalší osud jej a ich spoločnej dcéry. Žalobca od počiatku vedel, že
nehnuteľnosť prevádza na ňu, nie na ich dcéru, keďže banka s prevodom na maloletú nesúhlasila.
Žalobca nemohol čakať, že by žalovaná mohla vydržať jeho správanie, nakoľko bolo neznesiteľné. Jeho
tvrdenia o okolnostiach odchodu z bytu nie sú pravdivé. Nikto sa mu nevyhrážal, ani ho nezastrašoval.

Ani v trestnom oznámení, ktoré žalobca na jej priateľa podal, neuvádzal to, čo je v žalobe. K urýchleniu
svojho odchodu si prispel sám žalobca, pretože napriek faktu, že jej priateľ je príslušník PZ, stupňoval
voči nej a jej dcére agresiu a vulgárne sa vyjadroval. Rovnako je klamstvom to, že v uvedenom čase
mal v byte zrušený trvalý pobyt a tiež že ich dcéra bola pri jeho odchode z bytu prítomná. Táto sa so
žalobcom ako svojím otcom doteraz odmieta stretávať. Žalobca si voči nej neplnil vyživovaciu povinnosť

a voči zastaveniu konania v tejto trestnej veci je podaný mimoriadny opravný prostriedok.

10. Žalovaná je toho názoru, že voči žalobcovi neporušila dobré mravy tak, ako to predpokladá zákon.
Pri darovaní nehnuteľnosti mu nesľúbila spoločný život až do smrti a ani nič podobné. Ich spolužitie
nebolo možné pre jeho správanie. Žalobca ju aj jej rodinu neustále urážal a keď neplatil úverové splátky,

musela si zobrať spotrebný úver a splátky zaplátať. Žalobca platil len splátky úveru, všetky ostatné
náklady na domácnosť hradila žalovaná. V čase, keď ležal doma, ju posielal robiť prostitútku a to bola
posledná kvapka, pre ktorú ho požiadala o odchod z bytu. Žalovaná žalobcovi navrhla prevzatie úveru,
s čím nesúhlasil.

11. Žalobca v Replike doručenej súdu 26.3.2018 uviedol, že je tvrdenia sú účelové a nepravdivé.
Žalobca daroval žalovanej byt v čase, keď bol v zlom zdravotnom stave, ktorý hraničil so smrťou, dodnes
platí hypotéku a nebolo mu umožnené ani si zobrať veci osobného charakteru.

12. Žalovaná v Duplike doručenej súdu 24.5.2018 trvala na tom, aby sa žalobca vyjadril k

skutkovýmokolnostiam,ktoréuviedlavosvojomvyjadreníkžalobe.Všeobecneuviedol,žejejvyjadrenia
sú nepravdivé, avšak nepovedal v čom konkrétne sú nepravdivé. Nie je možné sa vyjadriť k zopár
nekonkrétnym vetám žalobcu nemajúcim oporu v skutkovom stave.13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazov založených v spise a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

14. Z Výpisu z katastra nehnuteľností - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.5.2015,
časť Byty súd zistil, že žalobca bol výlučným vlastníkom, podiel 1/1, bytu č. XXX-XXXX nachádzajúcom
sa na 12. poschodí bytového domu so súp. č. XXXXX, postavenom na parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX,
XXXXX/XX, XXXXX/XX, na Z. XX I. G. - V., pre k.ú. J., s podielom priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti podielu XXXX/

XXXXXXX.

15. Z Výpisu z katastra nehnuteľností - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.5.2015,
časť Nebytové priestory súd zistil, že žalobca bol aj spoluvlastníkom v podiele 1/292, priestoru č.2-1
nachádzajúcom sa v suteréne bytového domu so súp.č.XXXXX, postavenom na parc. č. XXXXX/XX,
XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, na Z. I. G. V., pre k.ú. J., s podielom priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku o veľkosti podielu
XXXXXX/XXXXXXX.

16. Žalobca predmetné nehnuteľnosti daroval žalovanej na základe Darovacej zmluvy. Vlastnícke
právo žalovanej bolo zavkladované pod I.-XXXXX/XX zo dňa 5.10.2015. V časti C -Ťarchy LV č. XXXX

je zapísané záložné právo v prospech Č., a.s.

17. V Lekárskej správe - nález zo dňa 31.8.2018 potvrdenej všeobecnou lekárkou S.. N. Q. je uvedené,
že žalobca je hypertonik, v r. 2013 prekonal kolapsový stav so záverom tranzitornej ischemickej ataky. Je
v sledovaní nefrológa pre chronickú renálnu insufficienciu v 4.štádiu a je liečený pre depresívny syndróm

vyhorenia.

18. Podľa informácie REGOB zo dňa 12.2.2019 mal žalobca trvalý pobyt na adrese Z. XX I. G. od
24.5.2010 do 21.6.2017.

19. Listom zo dňa 28.6.2017 vyzval žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne žalovanú, aby
mu v lehote do 15.7.2017 oznámila, či je ochotná vrátiť mu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. V
liste je uvedené, že žalobca v marci 2017 zistil, že žalovaná má známosť s iným mužom, ktorý za ňou
do darovaného bytu chodí. Asi pred mesiacom žalovaná spolu s priateľom žalobcu z bytu vyhodila
s tým, že byt patrí jej. Keďže žalobca sa obával násilia zo strany jej priateľa, ktorý mal pod otvorenou

bundou zbraň, odsťahoval sa k svojmu synovi. Vyhodenie žalobcu z bytu, za ktorý spláca úver po 700
€ mesačne, je v rozpore s dobrými mravmi.

20. Súd na predbežnom prejednaní sporu konanom dňa 12.2.2019 oboznámil strany s tým, že okrem
nesporného faktu darovania bytu, ktorý je zaťažený záložným právom, ďalej že žalobca platí za byt úver

a že v máji 2017 byt opustil po výzve žalovanej, nemá preukázané žiadne iné tvrdenia strán sporu,
najmä tvrdenie o porušení dobrých mravov žalovanej. Lehotu na doloženie dôkazov či návrh na ich
vykonanie súd stanovil do 12.3.2019 v súlade so sudcovskou koncentráciou konania.

21. PZ žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu 12.3.2019 uviedla, že žalobca prekonal dňa

1.7.2013 cievnu mozgovú príhodu, má diagnostikovanú poruchu reči, pamäti, správania a nálad, tzv.
SAE, má defekty v mozgovej kôre, postupne mu zlyháva ľavá srdcová komora, chronické zlyhávanie
obličiek a má aj iné závažné diagnózy. Tento jeho zlý zdravotný stav bol dôvodom, pre ktorý sa rozhodol
darovať byt žalovanej a dom v Š. synovi. Pôvodným zámerom bolo darovať byt maloletej dcére, byt je
však zaťažený záložným právom a je pravdepodobné, že by ho súd neschválil. V marci 2017 zistil, že

žalovaná má známosť s iným mužom. Tento ju v byte navštevoval, čo v máji 2017 vyústilo vyhodením
žalobcu z bytu. Žalovaná mu na vysťahovanie dala lehotu 3 dni. Žalobca sa nasťahoval k synovi, lebo zo
dňa na deň skončil na ulici. Momentálne býva u rodičov. Žalobca sa nemôže ani pravidelne stretávať so
svojou dcérou. Jeho rodičovské práva sú podmieňované materiálnymi benefitmi či už pre dcéru, alebo
žalovanú, čo žalovaná na pojednávaní priznala.

22. Žalobca pri výsluchu 26.3.2019 uviedol, že po mozgovej príhode bol asi rok na PN, mal problémy
s rozprávaním, premýšľaním, avšak aj vtedy sa staral o dcéru, ktorá mala tiež zdravotné problémy. Kvôli
zdravotnému stavu sa rozhodol darovať svoje nehnuteľnosti, byt previedol na žalovanú. Tá ho za účastijej priateľa v máji 2017 z bytu vyhodila. V tom čase nebol na PN, bol zamestnaný v kvetinárstve v V..
PZ žalobcu navrhla vypočuť jeho syna a S.. Q..

23. Žalovaná pri výsluchu 26.3.2019 uviedla, že žalobca bol asi rok na PN, následne už na PN
nebol, ale prácu si nehľadal. Mal záujem pracovať iba v V., žiadna práca na Slovensku mu nebola dosť
dobrá. Ona musela platiť splátky hypotéky a zobrať si na ne úver. Zaplatila asi 12 splátok. Žalobca
jej vulgárne nadával, navrhoval jej, aby si išla na živobytie zarobiť na ulicu. Finančne bola ich situácia
neúnosná, pretože ona mala plat len asi 500 €, pričom výdavky boli cca 1.600 €. Je pravdou, že v čase,

keď mu povedala, aby opustil byt, bol tam prítomný aj jej priateľ. Tento sa mu ale nijako nevyhrážal,
ani na neho nevyťahoval žiadnu zbraň. Žalobca dal na neho oznámenie na inšpekčnú službu, v ňom o
ničom takom nehovorí. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, ona vie len o obličkách, o žiadnej cievnej
mozgovej príhode nemá vedomosť.

24. V záverečnej reči PZ žalobcu mala za to, že hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle §

630 Občianskeho zákonníka zo strany žalovanej v konaní preukázala. Žalovaná v krátkom čase po
obdarovaní žalobcu z nehnuteľnosti vyhodila a zrušila mu v nej trvalý pobyt. Všetko sa to odohralo
v čase, keď sa zdravotný stav žalobcu radikálne zhoršil, o čom svedčia lekárske správy. V dôsledku
oslabeného imunitného systému začali žalobcovi zlyhávať obličky a podľa názoru primára S.. Š. má
žalobca predpoklad na Hodgkinovu chorobu.

25. PZ žalovanej poukázal v záverečnej reči na to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
na podanej žalobe a tiež nepreukázal hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej vo vzťahu k žalobcovi.
Žiadal žalobu zamietnuť.

26. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

27. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa§150ods.1C.s.p.stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

30. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďaľšie skutkové tvrdenia.

31. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrany výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

32. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

34. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

35. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.36. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej na základe zmeneného návrhu rozsudku
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli v r. 2015 predmetom darovania žalovanej.

Právne žalobca žalobu zdôvodnil podľa § 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého má darca
možnosť domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného za podmienky že obdarovaný sa vo vzťahu k
nemu alebo členom jeho rodiny správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. Podľa právnej teórie
ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle
obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať

predmet daru darcovi. Na túto skutočnosť je potrebné pamätať pri formulácii žalobného petitu (návrhu
rozsudku). Návrh rozsudku by mal teda znieť na vydanie, či vypratanie predmetnej nehnuteľnosti,
pretože k obnoveniu vlastníckeho práva darcu prichádza ex nunc na základe jednostranného právneho
úkonu darcu obsahujúceho prejav jeho vôle smerujúcej k obdarovanému , na základe ktorej ho žiada
o vrátenie daru.

37. Žalobca žalovanú vyzval na vrátenie daru listom zo dňa 28.6.2017. Aj následná žaloba
doručená súdu 22.8.2017 obsahovala návrh na vydanie nehnuteľnosti. Ak potom PZ žalobcu zmenila
návrh rozsudku na určenie vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti, potom na takomto určení
nemá naliehavý právny záujem a takýto naliehavý právny záujem v konaní nepreukázala a ani riadne
nezdôvodnila. Aj uvedená skutočnosť bola jedným z dôvodov, prečo súd žalobu zamietol.

38. K samotnému návrhu rozsudku súd ďalej uvádza, že je aj nevykonateľný v zmysle jeho
prípadnéhozápisudokatastranehnuteľností.Akovyplývazpredloženýchčiastočnýchvýpisovzkatastra
nehnuteľností, nebytový priestor (garáž) nie je v žalobnom návrhu (petite) riadne identifikovaná v zmysle
listu vlastníctva. Nejde o garáž č.1, ale priestor 2-1, nenachádza sa na Z. XX, ale na Z. bez čísla (tento

údaj bolo potrebné opraviť aj pri vklade na kataster podľa darovacej zmluvy - viď rozhodnutie katastra
o prerušení konania) a ďalej absentuje aj údaj o spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/292, či údaj o
tom, že garáž sa nachádza v suteréne bytového domu, čo sú všetko údaje, ktoré sú evidentné z listu
vlastníctva, ktoré PZ žalobcu evidentne prehliadla. Súd nemôže návrh rozsudku z vlastnej iniciatívy
meniť, či dopĺňať, ani ho modifikovať. Pritom nejde o nezrozumiteľný, či neurčitý návrh rozsudku, teda o

vadu, na ktorej odstránenie by súd mal PZ dodatočne po zmene petitu vyzývať. Ide o nevykonateľnosť
rozsudku, ktorá je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby.

39. Tretímdôvodom,prektorýsúdžalobuzamietoljeskutočnosť,žežalobcanepreukázaltakékonanie
žalovanej, ktoré by sa vo vzťahu k nemu vyznačovalo hrubým porušením dobrých mravov. Žalovaná vo

vyjadrení k žalobe poprela skutkové tvrdenia žalobcu o okolnostiach, ktoré predchádzali jeho údajnému
vyhodeniu z bytu. Najmä poprela skutočnosť, že jej priateľ sa mu so zbraňou vyhrážal a táto okolnosť
malabyťdôvodomjehoopusteniabytu.Žalovanánaprotitomuuviedla,žedôvodom,prektorýhovyzvala
na opustenie bytu bola skutočnosť, že jej aj jej dcére vulgárne nadával, bol voči nej agresívny, posielal ju
"zarábať si na živobytie na ulicu" a ich spolužitie sa stalo neznesiteľné. K tomuto vyjadreniu žalovanej sa

žalobca v replike vôbec nevyjadril, ani ho nepoprel, preto ho súd v zmysle vyššie citovaného § 151 ods.
1 C.s.p. považoval za nesporné. Žalobca sa k uvedenému tvrdeniu nevyjadril ani v ďalšom priebehu
konania.Aktedasprávaniesamotnéhožalobcuakodarcuvovzťahukžalovanejakoobdarovanejnebolo
súladné s dobrými mravmi, jej následná reakcia spočívajúca vo výzve, aby žalobca opustil byt, ktorý bol
predmetom darovania, nemôže byť považovaná ako rozporná s dobrými mravmi. Žalobca a žalovaná

neboli manželmi, ale partnermi, ktorí žili v spoločnej domácnosti a z ich vzťahu sa narodila spoločná
dcéra. Je pochopiteľné, že po tom, ako žalobca v r. 2013 vážne ochorel a bol na dlhodobej PN, žalovaná
sa s dcérou ocitla v stave existenčného ohrozenia. To bol dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol darovať
jej nehnuteľnosť, v ktorej bývali a vychovávali dieťa, aby boli do budúcnosti materiálne zabezpečené.
Žalobca aj sám uviedol, že darovaním bytu mal na mysli predovšetkým materiálne zabezpečenie jeho

dcéryaleaj jejmatkydobudúcnostipreprípad,žebysasnímniečostalo.Akpotomtátoskutočnosťbola
pohnútkou poskytnutia daru, žalobca sa nemohol domnievať, že si tým zároveň zabezpečuje aj trvalú
stabilitu a nemennosť partnerského vzťahu so žalovanou. Rovnaká situácia mohla nastať aj v prípade,
ak by sa žalobca rozhodol obdarovať maloletú dcéru tak, ako to pôvodne zamýšľal. Ani v takom prípade,
pokiaľ by si nezabezpečil právo bývania v byte formou zriadenia vecného bremena , by rozpad jeho

partnerského vzťahu, či správanie žalovanej, nemohlo byť dôvodom vrátenia daru. Partnerské nezhody,
rozpad partnerského vzťahu, ale ani exces obdarovaného ako reakcia na nevhodné správanie sa darcu
nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie
daru smeruje totiž iba také závadné správanie sa obdarovaného voči darcovi, ktoré možno považovaťbuď za sústavné, a to či už ide o fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie pomoci a podobne, alebo
ide o porušenie dobrých mravov značnej intenzity. Žalobca operoval tým, že žalovaná ho s jej novým
partnerom vyhodila z bytu v čase, keď bol vážne chorý. Tu treba poznamenať, že žalobca vážne ochorel

asi 2 roky predtým, pričom rok bol na PN a následne bol nezamestnaný, teda žalovaná sa sama v tom
období starala o finančné zabezpečenie rodiny. V čase, keď žalobcu vyzvala, aby opustil byt, bol jeho
zdravotný stav stabilizovaný, pretože nebol práceneschopný ale riadne chodil do zamestnania. Súd
nezľahčuje zdravotné diagnózy žalobcu, tieto však samy o sebe nie sú relevantné z hľadiska naplnenia
hrubého porušenia dobrých mravov. Naviac tieto sa ako dôvod vrátenia daru neuvádzajú ani v liste

žalobcu zo dňa 28.6.2017 adresovanom žalovanej, a dokonca ani v samotnej žalobe, ale boli právnou
zástupkyňou uvádzané až dodatočne v priebehu konania. Dôvodom vrátenia daru nie je ani skutočnosť,
že žalobca spláca na darovaný byt hypotéku. Žalovaná uviedla, že chcela splácanie hypotéky prevziať,
žalovaný s tým ale nesúhlasil a k tomuto jej tvrdeniu sa v priebehu konania ani nevyjadril.

40. Mohlo by sa zdať, že konanie žalovanej, ktorá si našla iného partnera a spolu s ním požiadala

žalobcu, aby opustil byt ktorý jej predtým daroval, je z jej strany voči nemu hrubým nevďakom. Nemožno
však od nej dôvodne očakávať, a nemohol to očakávať ani žalobca, že
len z toho dôvodu, že ju obdaroval, bude trvale znášať jeho nevhodné správanie, urážky a vulgarizmy a
žemubudezatodoživotnoupartnerkoubezmožnostizariadiťsiživotpodľajejpredstáv.Vkonanínebolo
preukázané tvrdenie žalobcu o hrubom nátlaku žalovanej a jej partnera žiadnym relevantným dôkazom.

Rovnako nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu , že mu žalovaná oznámila, že mu v byte zrušila trvalý
pobyt. Ten mu totiž bol zrušený až následne potom, čo byt dobrovoľne opustil. Za bezcharakterné nie je
možné považovať ani podanie trestného oznámenia na žalobcu za neplnenie si vyživovacej povinnosti.
Ide o právo žalovanej domáhať sa platenia výživného na dieťa od jeho otca. Tu musí súd poznamenať,
že výška výživného na dieťa vo veku 11 rokov (v r. 2017) v sume 100 € mesačne nie je adekvátna a

ani primeraná.

41. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom syna žalobcu ani výsluchom S.. Q., pretože tento
prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas, t.j. do 12.3.2019 ale až po tejto lehote danej súdom
na navrhnutie dôkazov v rámci predbežného prejednania žaloby, na pojednávaní dňa 26.3.2019. Naviac,

syn žalobcu nebol prítomný pri odchode žalobcu z bytu , teda jeho výsluch by nebol produktívny.
Rovnako nebol relevantný ani výsluch S.. Q. k zdravotnému stavu žalobcu, keď tento už bol preukázaný
lekárskymi správami založenými v spise, pričom tieto neboli sporné.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností zistených z vykonaného dokazovania a citovaných

právnych predpisov súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú aj procesne nesprávnu.

43. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v konaní
úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu

preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.) Exekúciu vykonaná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).