Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010097
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3618010097.7

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Radoslava Smatanu, PhD. a
prísediacich Heleny Kližanovej a Ing. Mgr. Martina Mikloša, PhD., v trestnej veci obžalovaného K. H.
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 23.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovaného K. H., nar. XX.XX.XXXX v K.,

trvale bytom K., I. XXX/XX, ženatého, zamestnaného, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spojení
s § 127 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 29.04.2016 v čase okolo 16:15 hod. v Partizánskom časť I. G. na ulici I. pred bránou do dvora

rodinného domu č. XXX/XX pri preberaní dieťaťa mal. L. M., nar. XX.XX.XXXX najskôr vulgárne nadával
poškodenému S. S., ktorý držal na rukách svoju maloletú dcéru L. M., nar. XX.XX.XXXX, následne
poškodeného S. S. päsťou opakovane udieral do oblasti pravého ramena a pritom zasiahol i maloletú
L.M., nar. XX.XX.XXXX, potom sácal poškodeného S. S. smerom od seba ku ceste, následne chytil pod
krk maloletú L. M., nar. XX.XX.XXXX a ťahal ju za tričko, potom udrel poškodeného S. S. do oblasti

nad pravým ramenom a potiahol poškodeného S. S. s maloletou L. M., nar. XX.XX.XXXX na rukách
do brány do dvora uvedeného rodinného domu, v dôsledku čoho poškodený narazil do tejto brány, čím
spôsobilpoškodenémuS.S.zmliaždeniepravéhoramenaskrvnýmvýronom,ktorézraneniesivyžiadalo
ošetrenie a liečenie v trvaní 12 dní, s dobou sťaženia obvyklého spôsobe života poškodeného v trvaní
5 dní a poškodenej mal. L. M. zmliaždenie hrudníka a zmliaždenie krku, ktoré zranenia si vyžiadali
ošetrenie, bez liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodenej,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 05.06.2018 obžalobu na K. H. pod č.k. Pv

337/16/3305-65 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 1 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2018 a 21.11.2018 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodeného S. S., opatrovníka poškodenej K. svedkov F. S., X. H., v zmysle § 268

ods. 2 Trestného poriadku prečítaním podstatných častí znaleckých posudkov znalca MUDr. Jaroslava
Ridošku, PhD., MBA zo dňa 28.11.2016 (č.l. 93-102 a 103-113), v zmysle § 270 ods. 2 Trestnéhoporiadku prehratím videozáznamu z CD (pripnuté na obale vyšetrovacieho spisu) a prehratím nahrávok
č. 1 a č. 2 na nosiči USB (prílohová obálka z č.l. 242), oboznámením ostatného spisového materiálu
(trestné oznámenie z č.l. 2-3, plná moc z č.l. 4, rozsudok OS PE sp. zn. 1P/119/2015 zo dňa 21.03.2016

z č.l. 7-8, potvrdenie o dočasnej PN z č.l. 9, lekárska správa z č.l. 10, fotodokumentácia z č.l. 11-12, plná
moc z č.l. 60, znalecký posudok MUDr. Segedu zo dňa 05.12.2016 v inej trestnej veci obžalovaného
z č.l. 114-130, vyjadrenie SP z č.l. 138, vyjadrenie Dôvera z č.l. 139, vyjadrenie VšZP z č.l. 140, výpis
z ústrednej evidencie priestupkov z č.l. 144, lustrácia v CDB z č.l. 187-188, odpis z registra trestov z
č.l. 191, správa o povesti mesto Partizánske z č.l. 228-229), oboznámením podstatnej časti pripojených

spisov tunajšieho súdu sp. zn. 1T/24/2017 a sp. zn. 6P/33/2017 a po takto vykonanom dokazovaní na
hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2018 rozhodol uznesením č.k. 1T/34/2018-250 tak, že podľa § 280 ods.
2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného K. H. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spojení s
§ 127 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe uvedenom
v citovanom uznesení, postúpil Okresnému úradu v Prievidzi, Odboru všeobecnej vnútornej správy na

prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ Zákona č.
372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na podklade sťažnosti prokurátora v neprospech obžalovaného voči citovanému rozhodnutiu, Krajský
súd v Trenčíne uznesením č.k. 2To/14/2019-260 zo dňa 18.06.2019 podľa § 194 ods. 1 písm. b/

Trestného poriadku zrušil vyššie citované uznesenie a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu
konal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že rozhodnutie podľa
§ 280 ods.2 Trestného poriadku sa vždy týka skutku. Pritom súd môže takéto rozhodnutie urobiť až
po vykonaní dôkazov a len vtedy, ak po ich vyhodnotení dôjde k záveru, že skutok sa stal, no tento
nenapĺňa znaky trestného činu, ale môže byť posúdený ako priestupok, teda že skutok nedosahuje

takú závažnosť, že by išlo o trestný čin. V súvislosti s uvedeným krajský súd zistil, že okresný
súd pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu nepostupoval dôsledne, nakoľko sa nevysporiadal v
tomto smere so všetkými skutočnosťami, na ktoré bol povinný vo svojom rozhodnutí odpovedať a z
uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie predčasné, pričom zostali nejasnosti ohľadne riadneho
ustálenia skutkového stavu, čo má v konečnom dôsledku vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Je

potrebné poukázať na to, že na jednej strane okresný súd konštatuje, že nemal za preukázané, že
by obžalovaný poškodeného alebo maloletú X. udrel, pričom vo vzťahu k poškodenému S. uvádza,
že u neho k zraneniu mohlo dôjsť i silnejším stiskom ramena poškodeného obžalovaným. Na druhej
strane sa okresný súd vôbec nezaoberal, akým spôsobom a mechanizmom malo dôjsť k objektívne
zisteným zraneniam maloletej X., pričom len uvádza, že pokiaľ išlo o zranenia maloletej X., ktoré

mala utrpieť, tieto sú i podľa znaleckého posudku MUDr. Ridoška nezávažné, ktoré si vyžiadali
jednorazové ošetrenie. Takéto zistenie je nepochybne dôležité z hľadiska ustálenia skutkového stavu
a následného posúdenia konania obžalovaného po právnej stránke. Z odôvodnenia napadnutého
uznesenia okresného súdu pritom jednoznačne nevyplýva, ktorú časť konania obžalovaného zo
skutkovejvetyobžalobypovažovalokresnýsúdnapodkladevykonanéhodokazovaniazanepreukázanú

(okrem konštatovania o nepreukázaní úderov rukou voči poškodeným) a ktorá bola dokázaná (napr.
chytenie maloletej pod krk, alebo len ťahanie za tričko, resp. sácanie obžalovaným, nadávky), teda nie
je zrejmé akú časť konania považoval za takú, ktorá nie je trestným činom, ale môže napĺňať len znaky
priestupku. V tomto smere musia byť zistenia a závery okresného súdu jednoznačné, majúce oporu v
dokazovaní, aby aj krajský súd mohol posúdiť závažnosť konania obžalovaného, ktoré bolo preukázané.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol.

Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie, majúc na zreteli
ustanovenie § 194 ods. 5 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní dňa 06.11.2019, 29.07.2020

a 23.09.2020 konal v zmenenom zložení senátu (z dôvodu úmrtia člena pôvodného senátu S. H.),
pričom obžalovaný bol poučený v zmysle § 277 ods. 5 Trestného poriadku a súhlasil so zmenou senátu
a netrval na opätovnom vykonaní celého dokazovania. Súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca
MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., MBA, podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku opätovným prehratím
videozáznamu z CD (pripnuté na obale vyšetrovacieho spisu) a prehratím nahrávok č. 1 a č. 2 na nosiči

USB (prílohová obálka z č.l. 242), v zmysle § 269 ods. 1 Trestného poriadku oboznámením listinných
dôkazov, a to overenej ftc rodného listu maloletej X. z č.l. 303, správy o povesti z č.l. 307, priebežnej
správy z výkonu probácie z č.l. 321, odpis z registra trestov z č.l. 322, lustrácia CESDaP z č.l. 323,
lustrácie v CDB z č.l. 324.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2018 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku, že sa necíti byť vinný zo skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Uviedol, že čakali

na poškodeného spolu s manželkou, bolo to dňa 29.04.2016. Zbadali ho prichádzať a obžalovaný išiel
von. Poškodený mal priniesť vnučku. Dcéra bola neprítomná, bola v práci. Poškodený ju mal priniesť o
16:00 hod. ale priniesol ju až o 16:30 hod. Išiel von pred bránu nečakajúc na zazvonenie. Poškodený
držal maloletú vnučku na rukách, obžalovaný mu vyčítal, že prečo prišiel tak neskoro. Hovoril s ním
pokojne. Stáli za bránou. Nepamätá si, čo mu povedal poškodený. Poškodený držal maloletú X. v náručí,

maloletá nespala. Obžalovaný vyzval poškodeného, aby mu dal maloletú, čo však poškodený odmietol.
Obžalovaný ho vyzval viackrát, poškodený však naďalej odmietal, chcel ju dať len matke maloletej. Keď
mu ju poškodený nechcel dať, tak ho obžalovaný chytil asi za pravé rameno jeho pravou rukou, nakoľko
poškodený sa už otočil a chcel odísť. Poprel, že by udrel poškodeného, či maloletú. Poškodeného chytil
za plece, aby neodišiel. Pripustil, že to mohlo byť i silnejšie. Poškodený sa zapotácal, podľa neho to len
fingoval. Obžalovaný mu ešte vytkol, že kedy mu vráti peniaze, čo mu požičal. Na otázku prokurátora

uviedol, že bol v tom čase triezvy. Preberal ju preto on, lebo matka maloletej nebola v tom čase doma.
Maloletá X. v tom čase plakala. Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že matka maloletej začala chodiť
do práce od začiatku apríla 2016. Už predchádzajúce preberania maloletej robili problém. Obžalovaný
si vôbec nevšimol, že by tam bola i pani S., auto ktorým prišiel poškodený však videl. Medzi domom a
odstaveným autom bola prekážka, a to iné odstavené auto. Na otázku prísediaceho obžalovaný uviedol,

že vnučka mala s nimi dobrý vzťah.

Opatrovník poškodenej maloletej X. S. PhDr. S. E. na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2018 uviedla,
že sa ku skutku nevie vyjadriť. Vie len to, že maloletá bola zverená matke a otcovi bol upravený styk
s maloletou.

Poškodený S. S. na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2018 uviedol, že dňa 29.04.2016 bol zaviesť svoju
dcéru ako mal podľa rozsudku, mal tam byť o 16:00 hod., avšak vtedy v Bieliciach opravovali cestu,
tak sa zdržal 15 minút. Išiel maloletú odovzdať i so svojou matkou. Auto nechal na druhej strane oproti
domu ako to robí bežne. Potvrdil, že tam bolo pri bráne odstavené ešte iné auto. Prišiel pred bránu a

zazvonil, maloletá mu driemala na rukách. Obžalovaný vyšiel až neskôr, mal tackavú chôdzu a začal
mu nadávať, ani mu nedal možnosť vysvetliť prečo mešká. Začal ho udierať päsťou pravej ruky do
ramena, udieral aj maloletú, tlačil ho k ceste. Potom ho stiahol k bráne a hodil ho do brány i s maloletou.
Poškodený upozornil obžalovaného, že drží maloletú pod krkom, na čo mu obžalovaný uviedol že „no
a čo?“ Držal ju pevne pod krkom, myslel si, že drží asi poškodeného a až keď ho poškodený upozornil,

že ubližuje maloletej, tak prestal. Poškodený sa bál malú nechať u nich doma. Obžalovaný bol pod
vplyvom alkoholu, razilo z neho, bol vulgárny. Obžalovanému to bolo jedno, že tam bola malá. Matka
poškodeného sedela v aute na zadnom sedadle a celé to videla a natáčala to na ochranu poškodeného.
Na otázku prokurátora poškodený uviedol, že jeho matke odstavené auto nebránilo vo výhľade. Na
otázku obhajcu poškodený uviedol, že v tom čase bol upravený styk tak, že maloletú mal odovzdať

pred bydliskom matky, pričom uviedol, že nevedel, že ju nemusí odovzdať len matke. Predtým maloletú
preberala stará matka, ani raz ju nepreberal obžalovaný. Pripustil, že mal vedomosť, že sa celá vec
nahráva, avšak poprel, že by to celé provokoval. Na otázku prísediacej poškodený uviedol, že jeho
matka má s maloletou dobrý vzťah. Na otázku, či matka nepribehla na pomoc maloletej, ale ostala to
natáčať, poškodený potvrdil, že matka ostala celý čas v aute a nahrávala to. Pri vzájomnej konfrontácii

obžalovaný i poškodený zotrvali na svojich výpovediach.

Svedkyňa F. S. na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2018 uviedla, že dňa 29.04.2016 zanášali maloletú
X. okolo 16:00 hod., maloletá spala. Meškali, lebo bola rozkopaná cesta, prišli asi o 15 minút neskôr.
Poškodenýzobralmaloletúnaruky,tátostálespalaaišielpredbránu,vonkunebolnikto,zazvonilačakal.

Vyšiel obžalovaný, ktorý ju však dovtedy nikdy nepreberal. Svedkyňa chodila na všetky preberania,
chodila tam, lebo maloletá niekedy zvracala. Svedkyňa to začala nahrávať, kvôli ich vlastnej ochrane,
keďže už v minulosti mali s nimi problémy. Poradil jej to jeden známy, že sa takto budú chrániť, chcela
si to nafotiť, že syn odovzdá maloletú v poriadku. Pred bránou stálo iné auto. Incident videla dobre,
poškodený chvíľu čakal a potom prišiel obžalovaný, z jeho mimiky videla, že bol dosť rozčúlený. Malá

spala na rukách, obžalovaný začal poškodeného udierať do pleca na opačnej strane ako bola malá.
Poškodený sa teda rozbehol preč, obžalovaný išiel za ním a keď ju zbadal a videl, že má mobil, otočil sa
a išiel späť. Následne išli na políciu, kde to celé ohlásili a odtiaľ ich poslali do nemocnice. Nepamätá si,
či sa malá sťažovala, že ju niečo bolí, možno na hlavičku. Podľa svedkyne obžalovaný bol pod vplyvomalkoholu, čo usúdila podľa jeho mimiky a chôdze. Na pomoc synovi a vnučke nešla preto, lebo by im
nebola nič platná. Spoliehala sa, že syn maloletú ubráni a nepustí ju. Svedkyňa nevidela pani H..

Svedkyňa X. H. na hlavnom pojednávaní dňa 03.10.2018 uviedla, že je to celé vymyslené, obžalovaný
nikoho nenapadol. Bolo to v piatok 29.04.2016 v čase okolo 17:00 hod. Obžalovaný prišiel pred bránu
prevziať dieťa od poškodeného. Videli z kuchyne, že poškodený prichádza, zrejme zvonil. Videla, ako
poškodený prišiel pri bránu a na rukách držal maloletú X.. Nechcel ju dať obžalovanému. To bolo
prvý mesiac, čo dcéra začala robiť. Nebolo pravidlom, že maloletú preberal obžalovaný. Predtým ju

nepreberal, toto bolo prvý raz. Poškodený prišiel na aute, zaparkoval na druhej strane oproti susedom.
Pred ich domom bolo zaparkované nejaké auto. Celé to trvalo asi 2 až 3 minúty. Svedkyňa nevidela
žiadny fyzický kontakt, obžalovaný sa vôbec nedotkol poškodeného, ani maloletej. Videla to cez
kuchynské okno. Obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu. Nepamätá sa, kedy sa dozvedela, že sa
táto vec rieši na polícii, asi až po tom, čo mala incident s obžalovaným. Vypovedala až 06.04.2018
preto, lebo bola predvolaná z polície. Na políciu sama nešla. Nebola nikým inštruovaná. Na pojednávaní

dňa 21.11.2018 bola dopočutá ohľadne jej výpovede z pojednávania v opatrovníckej veci týkajúcej sa
maloletej X. S. sp. zn. 6P/33/2017 zo dňa 21.06.2017, kde sa vyjadrila, že jej manžel (obžalovaný) bol
v čase stíhaného skutku pod vplyvom alkoholu k čomu svedkyňa uviedla, že v tom čase ju tá otázka
zaskočila, avšak keď si to celé znova v mysli premietla, tak si spomenula na veľa vecí, a teda manžel
v tom čase nebol pod vplyvom alkoholu. Pripustila, že to bolo obdobie, kedy si obžalovaný dával pivo,

keď išiel z práce s kolegami.

Na návrh obhajcu obžalovaného a prokurátora súd na hlavnom pojednávaní dňa 29.07.2020 vypočul
znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., MBA, ktorý uviedol, že v predmetnej veci vypracoval znalecké
posudky na X. S. a S. S.. Pokiaľ ide o S. S., tento posudok vypracoval dňa 28.11.2016. Trvá na záveroch

tohto posudku. U X. S. znalecký posudok vypracoval dňa 28.11.2016 a tiež trvá na záveroch tohto
posudku. Na otázku obhajcu k mechanizmu zranenia poškodeného S. S. znalec uviedol, že vzhľadom
na to, že nedošlo k porušeniu kožného krytu, tak nositeľom pôsobiacej sily bol tvrdý predmet hladkého
povrchu. Skôr sa preto kloní k tomu, že to zranenie mohlo vzniknúť nárazom do brány. Pri údere päsťou
by musela byť veľmi vysoká intenzita pôsobiacej sily, aby vznikol krvný výron. Nedá sa to však povedať

jednoznačne. Na otázku obhajcu ohľadne konštatovaných zranení u maloletej X. S. znalec uviedol, že
keďže vypracoval znalecký posudok v novembri 2016 a k úrazu došlo v apríli 2016, tak nemalo zmysle
maloletú vyšetrovať, keďže by k ničomu nedospel. Pokiaľ ide o lekársku správu, v objektívnom náleze
neboli popísané známky poranenia, teda ani opuch, ani hematóm ani odreniny, či iné porušenie kožného
krytu, takže tá diagnóza je daná skôr anamnesticky z toho, čo uviedol otec. Znalec len musel opísať to,

čo tam bolo, nebol to jeho záver. Avšak z toho, že nie je popísaný objektívny nález, možno konštatovať,
že diagnostický záver bol urobený z toho, čo uviedol otec poškodenej. Súd dal znalcovi k nahliadnutiu
farebnú fotografiu zdokumentovaného zranenia poškodeného S. S., ktorú splnomocnenec poškodeného
predložil súdu (založená v prílohovej obálke na č.l. 242), pričom znalec k tomu uviedol, že pokiaľ ide
o to zmliaždenie s krvným výronom, pôsobiaca sila pôsobila vyššou intenzitou, ale pri pohľade na tie

snímky uviedol, že tam išlo o viacej nárazov, aspoň dva alebo tri. Avšak nedá sa to povedať, či to vzniklo
aj stlačením, ale musela by to byť veľká sila v tých prstoch, skôr je to silnejší náraz. Určite tam pôsobila
sila najmenej dva-trikrát, mohlo to byť aj úderom päsťou, ale išlo by o veľmi silný úder. Podľa znalca to
skôr vzniklo aj úderom päsťou aj úderom o bránu. Na otázku súdu k zraneniam maloletej X. a k tomu,
že ju mal obžalovaný držať pod krkom a ťahať ju za tričko znalec uviedol, že mohol vychádzať len z

objektívneho nálezu, ktorý bol popísaný pri vyšetrení maloletej poškodenej v Nemocnici v Partizánskom
zodňa29.04.2016o20:27hod.,kdeobjektívnenebolopopísanénič,nebolpopísanýkrvnývýron,opuch,
nebola popísaná odrenina, čiže sa z toho nedá povedať, či bola chytená pod krkom, neboli tam známky
poranenia. Diagnóza bola určená len anamnesticky s tým, čo uviedol otec. Ak by ju obžalovaný silno
chytil pod krk, určite by tam niečo bolo, aspoň mierny opuch, začervenanie. Keby ju ťahal za tričko, golier

by jej bol nejaký šráf spravil, avšak nebolo tam popísané nič.

Zo znaleckého posudku MUDr. Jaroslava Ridošku, PhD., MBA, znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia zo dňa 28.11.2016 č. 201601668741 súd zistil, že poškodený
S. S. utrpel dňa 29.04.2016 podľa dokumentácie zmliaždenie pravého ramena s krvným výronom,

ktoré zranenia boli spôsobené priamym mechanizmom. Znalec uviedol, že k zraneniam poškodeného
mohlo dôjsť tak, ako to poškodený uviedol vo svojej výpovedi. Doba liečby u poškodeného trvala od
29.04.2016 do 10.05.2016, čo je 12 dní, táto doba je adekvátna k charakteru zranenia. Poškodený bol vo
vzťahu k svojmu zraneniu čiastočne obmedzený 5 dní v obliekaní, keďže nemohol pre bolesť zdvihnúťpravú hornú končatinu. V iných oblastiach bežného spôsobu života obmedzený nebol. Obmedzenia
možno charakterizovať ako nezávažné. Zo súdno-lekárskeho hľadiska išlo o zranenie ľahké, ktoré
nezanechá trvalé následky. Poranenie typu zmliaždenia býva sprevádzané vznikom krvných podliatin.

Zranenie takéhoto charakteru vzniká skôr pri úderoch ako stiskom ruky. Znalec určil bodové ohodnotenie
bolestného poranenia poškodeného podľa zákona č. 437/2004 Z.z. na 15 bodov.

Zo znaleckého posudku MUDr. Jaroslava Ridošku, PhD., MBA, znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia zo dňa 28.11.2016 č. 201601668800 súd zistil, že poškodená

maloletá X. S. utrpela dňa 29.04.2016 podľa dokumentácie zmliaždenie hrudníka a krku, ktoré zranenia
boli spôsobené priamym mechanizmom. Znalec uviedol, že k zraneniam poškodenej mohlo dôjsť
tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi otec maloletej. Poškodená bola vo vzťahu k poraneniam zo
dňa 29.04.2016 vyšetrená len jednorazovo, vzhľadom na charakter poranenia neboli potrebné ďalšie
kontroly odborným, ani všeobecným lekárom. Poškodená maloletá nebola vo vzťahu k poraneniu zo
dňa 29.04.2016 obmedzená vo vykonávaní bežných životných činností a úkonov. Zo súdno-lekárskeho

hľadiska išlo o poranenie ľahké, ktoré nezanechá trvalé následky. Predmetným útokom, vzhľadom
na intenzitu pôsobiacej sily, nemohla vzniknúť závažnejšia ujma. Znalec určil bodové ohodnotenie
bolestného poranenia poškodenej podľa zákona č. 437/2004 Z.z. na 10 bodov.

Na základe návrhu splnomocnenca poškodeného súd v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku

pripustil vykonanie dôkazov, a to prehratie videozáznamu uloženého na pevnom médiu CD-R, 700 MB,
ako i zvukového záznamu uloženého na USB kľúči, zachytávajúce odovzdávanie maloletej X. zo dňa
29.04.2016, ktoré dôkazy predložil v konaní poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca. Na
otázkuobhajcuobžalovanéhopoškodenýuviedol,žetentozvukovýzáznamnahralon.Kotázkeobhajcu,
prečo je zvukový záznam na dvoch stopách poškodený uviedol, že si zobral starý telefón a medzitým mu

niekto volal, kedy sa nahrávanie prerušilo a potom sa nahrávka znovu spustila. Súd predmetné nahrávky
(video i audio) prehral opakovane i na hlavnom pojednávaní dňa 23.09.2020 z dôvodu zmeneného
zloženia senátu.

Z písomného trestného oznámenia podaného poškodeným dňa 03.05.2016 vyplýva, že tento v ňom

uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, aké uviedol i pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní.

Z lekárskych správ (č.l. 10) vypracovaných MUDr. Alexandrom Mayerom, chirurgom zo dňa 29.04.2016
vyplýva popis zranení poškodených S. S. a maloletej X. S. zo dňa XX.XX.XXXX (zhodne ako ich popísal
i znalec vo svojich posudkoch).

Na č.l. 11-12 sa nachádza fotodokumentácia (ftc) zranení poškodeného (originál foto sa nachádza v
prílohovej obálke na č.l. 242).

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/119/2015-170 zo dňa 21.03.2016 (č.l. 7-8) bola schválená

rodičovská dohoda, na základe ktorej boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletej X., keď
táto bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi (poškodenému) bol medzi iným upravený styk
s maloletou, a to okrem iného i každý nepárny týždeň v čase od stredy od 16:00 hod. do piatku do
16:00 hod.

Súd oboznámil ako listinný dôkaz znalecký posudok MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 05.12.2016, vypracovaný v inej trestnej veci
obžalovaného vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/24/2017, v ktorého záveroch znalec okrem
iného konštatuje, že u obžalovaného zistil abúzus alkoholu aktuálne bez splnených kritérií závislosti.
Znalec nenavrhol uložiť obžalovanému žiaden druh ochranného liečenia.

Na návrh prokurátora bola do spisu založená overená fotokópia rodného listu maloletej X. (č.l. 303), z
ktorého vyplýva, že maloletá sa narodila dňa 14.09.2013, teda v iný deň, ako je uvedené v obžalobnom
návrhu prokurátora, kde je uvedený dátum narodenia maloletej 19.04.2013.

Z priebežnej správy z výkonu probácie obžalovaného v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 1T/24/2017 (č.l. 321) vyplýva, že obžalovaný je ženatý a zdržiava sa na adrese trvalého pobytu,
kde býva spolu s manželkou, svojimi dospelými deťmi a vnúčatami. Je zamestnaný v spoločnosti
Bucher Slovakia, s.r.o., kde vykonáva prácu robotníka, manipulanta. Obžalovaný sa doposiaľ riadnea pravidelne podrobuje probačnému dohľadu, hlási sa v lehotách určených mu súdom, je dochvíľny,
dobre spolupracuje a dodržuje všetky pokyny súdu. V rámci zákazu požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok bola v rámci probačných stretnutí pravidelne vykonávaná kontrola na požitie

alkoholických nápojov a iných návykových látok, kde možno konštatovať, že všetky výsledky boli
doposiaľ negatívne. Obžalovaný doposiaľ vedie riadny život, pričom je dlhodobo zamestnaný a venuje
sa aktívnemu rodinnému životu.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je ženatý, zamestnaný, má dve dospelé deti. Z odpisu

z registra trestov obžalovaného a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/24/2017 súd zistil, že
obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T/24/2017-217
zo dňa 26.04.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/39/2017-240 zo dňa
27.06.2017, kedy bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona a bol odsúdený podľa § 155 ods. 2
Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 39 ods.

1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, výkon ktorého mu
bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu
s probačným dohľadom v trvaní 48 mesiacov. Zároveň mu bolo podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok a v zmysle § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo

sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát postihnutý za priestupok
na úseku dopravy. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Na základe vykonaného dokazovania pri zohľadnení ustanovenia § 194 ods. 5 Trestného poriadku
a vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, súd postupoval v zmysle § 2 ods. 12 Trestného

poriadku, posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom
zameral dokazovanie v naznačenom smere tak, ako na to poukázal krajský súd, aby bolo možné náležite
ustáliť skutkový stav veci. Súd v tomto ohľade doplnil dokazovanie o výsluch znalca MUDr. Jaroslava
Ridoška, PhD., MBA, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý
postup navrhli obžalovaný i prokurátor a konštatuje nasledovné. Ako už súd uviedol v skoršom svojom

rozhodnutí obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa necíti byť vinný zo skutku
obžalobou mu kladeného za vinu, pričom poprel, že by udrel poškodeného, či maloletú X.. Uviedol, že
poškodeného chytil za plece, aby neodišiel, pričom pripustil, že to mohlo byť i silnejšie. Obžalovaného zo
spáchania skutku usvedčuje svojou výpoveďou poškodený, ktorého popis priebehu skutku bol prevzatý
i do obžaloby. Okrem výpovede poškodeného je v neprospech obžalovaného i výpoveď svedkyne F.

S., ktorá taktiež popísala, že videla ako obžalovaný udieral poškodeného do pleca a tiež uviedla, že
celý incident videla dobre. Súd v konaní pripustil ako dôkaz videonahrávku, ktorú zhotovila matka
poškodeného F. S., ktorá si nahrávala odovzdávanie maloletej X. poškodeným ako i zvukovú nahrávku
vyhotovenú poškodeným na mobilný telefón, a to i napriek tomu, že obžalovaný nemal vedomosť, že
sa odovzdávanie maloletej nahrávalo, nakoľko v danom prípade súd hodnotil proporcionalitu medzi

zásahom do práva na ochranu súkromia obžalovaného pred záujmom poškodeného na ochrane jeho
zdravia a jeho ochranu pred fyzickým násilím, pričom svedkyňa F. S. zdôvodnila potrebu nahrávania
predchádzajúcimi zlými skúsenosťami s odovzdávaním maloletej jej matke a príslušníkom jej rodiny,
pričom z úradnej činnosti má súd vedomosť o viacerých súdnych konaniach v opatrovníckych veciach
týkajúcich sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej X. (sp. zn. 1P/119/2015, sp. zn.

6P/33/2017) ako i problematickosť komunikácie medzi rodičmi maloletej ako i širšími rodinami. Z
vyhotovenej videonahrávky však nie je možné jednoznačne potvrdiť skutočnosti uvádzané poškodeným,
že by mal obžalovaný napadnúť poškodeného a maloletú X.. Na nahrávke vidieť, ako osoba v bielom
chytí niekde za rameno osobu v čiernom, ktorá drží na rukách pravdepodobne dieťa, pričom osoba
v čiernom odsacuje od seba osobu v bielom oblečení. Naviac vo výhľade nahrávajúcej osoby bráni

i odstavené motorové vozidlo, ktoré bráni v dobrom výhľade na miesto incidentu. Na základe týchto
skutočností preto súd výpoveď svedkyne F. S. nepovažoval za hodnovernú, nakoľko táto nemohla
mať z miesta, odkiaľ incident nahrávala, možnosť vnímať priebeh skutku tak, ako ho popísala. Taktiež
ani zo zvukovej nahrávky zachytenej poškodeným nebolo možné jednoznačne konštatovať, že by sa
skutok stal tak, ako ho popísal poškodený, pričom v tejto súvislosti súd súhlasí s tvrdeniami obhajcu

obžalovaného, že celá zvuková nahrávka navodzuje dojem, akoby bol obžalovaný provokovaný zo
strany poškodeného, ktorý na nahrávke len vyčítal poškodenému, že neprišiel v čas a počuť tam tiež,
že obžalovaný nadával poškodenému, kedy však reagoval na poškodeného, ktorého vyjadrenie nie
je na nahrávke počuť, čo možno považovať za vedomé konanie poškodeného v snahe vyprovokovaťobžalovaného. Avšak ani z videonahrávky a ani z audionahrávky jednoznačne nevyplýva, že by bol
obžalovaný poškodeného alebo maloletú X. udrel. V prospech obžalovaného svedčí výpoveď manželky
obžalovaného, ktorú však súd taktiež nepovažoval za vierohodnú, vnímal ju ako jej snahu pomôcť

obžalovanému. V súvislosti s výpoveďou poškodeného, že bol obžalovaným fyzicky napadnutý tak,
že ho obžalovaný mal udrieť viackrát päsťou do oblasti pravého ramena a tiež že mal poškodený
naraziť do brány rodinného domu, s touto časťou jeho výpovede korešponduje fotodokumentácia jeho
pravého ramena, na ktorom sú zachytené jeho zranenia, pričom obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol,
že chytil poškodeného za rameno v snahe zabrániť mu, aby odišiel s maloletou, pričom obžalovaný

pripustil, že intenzita stisku bola silnejšia. V tejto súvislosti bol vypočutý znalec MUDr. Ridoško, ktorý
zotrval na svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku a na otázku ohľadne utrpených zranení
poškodeného, i po vzhliadnutí predloženej fotodokumentácie poškodeným uviedol, že podľa jeho názoru
tam išlo o viacej nárazov, aspoň dva alebo tri. Avšak nedá sa to povedať, či to vzniklo aj stlačením, ale
musela by to byť veľká sila v tých prstoch, skôr je to silnejší náraz. Určite tam pôsobila sila najmenej
dva-trikrát, mohlo to byť aj úderom päsťou, ale išlo by o veľmi silný úder. Podľa znalca to skôr vzniklo

aj úderom päsťou aj úderom o bránu. Teda výpoveď znalca potvrdzuje výpoveď poškodeného ohľadne
tej časti skutku uvedenej v obžalobnom návrhu, kde ho mal obžalovaný fyzický napadnúť. Znalec bol
taktiež vypočutý i ohľadne zranení maloletej X., ktoré boli popísané v obžalobnom návrhu, pričom
znalec v tejto súvislosti uviedol, že mohol vychádzať len z objektívneho nálezu, ktorý bol popísaný
pri vyšetrení maloletej v Nemocnici v Partizánskom zo dňa 29.04.2016 o 20:27 hod., kde objektívne

nebolo popísané nič, nebol popísaný krvný výron, opuch, nebola popísaná odrenina. Diagnóza bola
určená len anamnesticky z toho, čo uviedol otec. Znalec však tiež uviedol, že ak by bol obžalovaný
silno chytil maloletú pod krkom, určite by tam niečo bolo, aspoň mierny opuch, začervenanie, resp.
keby ju ťahal za tričko, golier by jej bol nejaký šráf spravil, avšak nebolo tam popísané nič. Preto i
vo svetle tejto výpovede znalca možno konštatovať, že tvrdenia poškodeného o tom, že obžalovaný

mal maloletú držať pevne pod krkom a že mal pri udieraní poškodeného zasiahnuť i maloletú, ako i
skutočnosť, že mal maloletú ťahať za tričko, nebola preukázaná iným dôkazom, pričom podľa vyjadrenia
znalca by v takomto prípade boli v objektívnom náleze zaznamenané nejaké objektívne zistenia (napr.
mierny opuch, či začervenanie), čo však v danom prípade sa nezistilo. Preto súd vyhodnotením vyššie
uvedených dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti konštatuje, že sa nepodarilo preukázať časť

skutku uvedeného v obžalobe, kde sa obžalovanému kladie za vinu, že mal maloletú držať pod krkom
a že ju mal zasiahnuť rukou pri udieraní obžalovaného, ani skutočnosť že by bol obžalovaný maloletú
ťahal za tričko, pričom ani zranenia, ktoré sú popísané v skutkovej vete obžaloby, ktoré mala maloletá
X. jeho konaním utrpieť, nezodpovedajú objektívnym zisteniam na základe vyšetrenia lekárom, ale ide o
anamnestické údaje získane od poškodeného (otca maloletej), a teda sú nepreukázané. Vzhľadom na

vyššie uvedené z vykonaného dokazovania vyplynulo, ako to už súd uviedol vyššie, že došlo k slovnému
napadnutiu poškodeného obžalovaným, ako vyplýva z nahrávky a výpovede poškodeného a tiež k
fyzickému napadnutiu poškodeného obžalovaným, ktorú skutočnosť okrem výpovede poškodeného,
potvrdzujeizabezpečenáfotodokumentáciapravéhoramenapoškodeného,akoivýpoveďznalcaMUDr.
Jaroslava Ridoška, PhD., MBA, pričom však súd dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci bolo

potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, a vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľavyhodnotiťzávažnosťkonaniaobžalovanéhoakonepatrnú,pričomtentosvojzáversúdopiera
o skutočnosť, že celý incident má svoj pôvod v napätých vzťahoch medzi rodičmi maloletej ako i ich
širšími rodinami, ktorá je súdu z úradnej činnosti známa (opatrovnícke konania vedené na tunajšom

súde pod sp. zn. 1P/119/2015, sp. zn. 6P/33/2017), ktorá sa podpísala i na celej udalosti.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil predmetnú trestnú
vec obžalovaného Okresnému úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie
ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Na záver súd poznamenáva, že na základe oboznámenej overenej fotokópie rodného listu maloletej
bolo zistené, že v obžalobnom návrhu bol nesprávne uvedený dátum narodenia maloletej X., kde bol
uvedený dátum jej narodenia 19.04.2013, pričom z rodného listu maloletej vyplýva, že táto sa narodila

dňa 14.09.2013, teda zrejme išlo o pisársku chybu, ktorú súd napravil a v skutkovej vete uviedol správny
dátum narodenia maloletej tak, ako je uvedený v jej rodnom liste.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho
oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.