Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 10, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010097
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3618010097.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaného K. H., nar. XX.XX.XXXX v
K., trvale bytom K., I. XXX/XX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr.
zák., na neverejnom zasadnutí dňa 10.02.2022 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry
Partizánske (ďalej len prokurátor) proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/34/2018 zo

dňa 23.09.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Partizánske uznesením sp. zn. 1T/34/2018 zo dňa 23.09.2020 podľa § 280 ods. 2
Tr. por. postúpil Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. trestnú

vec obžalovaného K. H., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že dňa 29.04.2016 v čase okolo 16:15 hod. v K. časť I. G. na ulici I.
pred bránou do dvora rodinného domu č. XXX/XX pri preberaní dieťaťa mal. L. M., nar. XX.XX.XXXX
najskôr vulgárne nadával poškodenému S. S., ktorý držal na rukách svoju maloletú dcéru L. M., nar.
XX.XX.XXXX, následne poškodeného S. S. päsťou opakovane udieral do oblasti pravého ramena a

pritom zasiahol i maloletú L.M., nar. XX.XX.XXXX, potom sácal poškodeného S. S. smerom od
seba ku ceste, následne chytil pod krk maloletú L. M., nar. XX.XX.XXXX a ťahal ju za tričko, potom udrel
poškodeného S. S. do oblasti nad pravým ramenom a potiahol poškodeného S. S. s maloletou L. M., nar.
XX.XX.XXXX na rukách do brány do dvora uvedeného rodinného domu, v dôsledku čoho poškodený
narazil do tejto brány, čím spôsobil poškodenému S. S. zmliaždenie pravého ramena s krvným výronom,
ktoré zranenie si vyžiadalo ošetrenie a liečenie v trvaní 12 dní, s dobou sťaženia obvyklého spôsobe

života poškodeného v trvaní 5 dní a poškodenej mal. L. M. zmliaždenie hrudníka a zmliaždenie krku,
ktoré zranenia si vyžiadali ošetrenie, bez liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodenej.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor v neprospech obžalovaného sťažnosť s
odôvodnením, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o postúpení veci
obžalovaného inému orgánu. Poškodený S. S. a svedkyňa F. S. vo svojich výpovediach

popísali konanie obžalovaného tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu, pričom ich výpovede
korešpondujú so zabezpečenými lekárskymi správami z ošetrenia poškodeného a mal. X. S. i so
znaleckými posudkami znalca z odvetvia chirurgie, traumatológie podanými MUDr. Z. V., PhD. MBA,
ktorý skúmal a zisťoval ujmu na zdraví, ktorú utrpeli poškodení S. S. a mal. X. S.. Súd nezohľadnil, že
k zraneniam poškodeného došlo aj v dôsledku toho, že obžalovaný potiahol a sácal poškodeného,
ktorý mal na rukách svoju maloletú dcéru, v dôsledku čoho poškodený s dieťaťom na rukách narazil

do brány rodinného domu. Takýto útok, ktorý priamo ohrozoval zdravie zraniteľnej obeti, akou je 3 ročné
dieťa by mal svedčiť výrazne v neprospech obžalovaného, závažnosť takéhoto konania obžalovanéhonemožno vyhodnotiť ako nepatrnú. Obžalovaný po uvedenom skutku nemal zábrany použiť násilie
vysokej intenzity voči svoje manželke X. H., na ktorú zaútočil dňa 21.10.2016 v mieste bydliska v
pivničných priestoroch, tohto skutku sa mal obžalovaný dopustiť v stave prostej alkoholovej opojenosti,

pričom zo zabezpečeného znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria zistil znalec u
obžalovaného abúzus alkoholu. Prokurátor dospel k záveru, že obžalovaný spáchaním skutku
uvedeného v obžalobnom návrhu naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v
spojení s § 127 ods. 1 Tr. zák. a konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák. Navrhol, aby Krajský

súd v Trenčíne v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Partizánske a
aby my uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný K. H. vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu uviedol,
že výpovede poškodeného S. S. a svedkyne F. S. sú nevierohodné. V čase skutku už mala byť mal. X.
v starostlivosti matky, pričom jej otec poškodený S. S. nemal žiadny dôvod odmietnuť vydať dcéru

v čase, keď matka bola v práci, rodičom matky. Z predchádzajúcej realizácie styku poškodený už vedel,
že matka v kritickom čase býva v práci a bol rozhodnutý inej osobe než matke ho nevydať, a preto
to, že ju poškodený vynášal z auta k bráne bolo len súčasťou realizácie vopred pripraveného plánu
smerujúceho k zvýhodneniu sa v prebiehajúcom spore o dieťa. Poškodený s matkou sa vopred dohodli,
že si zo stretnutia budú vyhotovovať obrazový záznam a zvukový záznam. Z časovo krátkeho

incidentu vyhotovil poškodený dva zvukové záznamy a tie sú naviac v časti prerušované pískaním, čo
sa opäť nedá vysvetliť inak než tým, že časť zvukového záznamu bola vo vzťahu k tomu, čo poškodený
sledoval svojim plánom, pre neho kontraproduktívna a teda so záznamami manipuloval. Poškodený
svoje vlastné správanie (pravdepodobne s výnimkou času, počas ktorého bol záznam prerušovaný)
korigoval,keďževedel,žesizabezpečujedôkazazároveňbolojehoevidentnýmzámeromvyprovokovať

ho.S.manipulovalinielensozvukovýmzáznamom,aleajsozáznamomobrazovým(zväčšilisiho)aišlik
veci vypovedať, pričom cieľom zväčšenia obrazu nebolo to, aby bolo lepšie vidieť čo sa stalo, ale aby bez
rizika z usvedčenia nepravdivej výpovede mohli vypovedať o tom, čo na záznamoch nevidieť a nepočuť
a tak, aby to viedlo k trestnému stíhaniu. Pritom druhý zvukový záznam z času, ktorý nebol zachytený na
záznameobrazovomjelogickévyložiťsitak,žepoškodenýsasnažilvytvoriťdôkazonapadnutímaloletej

jeho osobou, hoci on (obžalovaný) X. vôbec nedržal, ale držal poškodeného. U lekára bola diagnóza
maloletej ošetrujúcim lekárom stanovená výlučne podľa údajov otca bez akéhokoľvek objektívneho
nálezu, pritom prečin výtržníctva je úmyselným trestným činom a predstava, že by vnučku, na ktorú je
výrazne citovo naviazaný úmyselne fyzicky napádal je neprijateľná. Podľa znalca by pritom atak ako ho
popísal S. S. zanechal na poškodenej maloletej viditeľné stopy. Pochybnosti vyvoláva aj tvrdenie S. S.,

že zranenie mal. X. bolo viditeľné a iba ošetrujúci lekár ho nezaznamenal, čo je v rozpore s logikou, že by
poškodený nevyhodnotil fotodokumentáciu dokumentujúcu aj zranenia maloletej, hoci fotodokumentáciu
svojich zranení vyhotovil. Skutok v časti, v ktorej by mohol byť žalovaným prečinom sa mal odohrať v
časovom úseku nepokrytom obrazovým záznamom a na jeho páchanie možno uvažovať len na základe
výpovedí poškodeného a jeho matky, a preto ak je z ich správania čitateľná účelovosť, nie je možné

ani ich výpovede priamo k tejto časti skutku hodnotiť inak, ako účelové a nevierohodné. Obžalovaný
je presvedčený, že zranenia poškodeného S. S., ako ich konštatoval MUDr. V. vôbec nevznikli pri ich
vzájomnom incidente, zranenia si účelovo spôsobil sám. Jeho konanie aj bez použitia ustanovenia § 10
ods. 2 Tr. zák. vykazuje iba znaky priestupku podľa § 49 ods. 1 priestupkového zákona. Obžalovaný
sťažnosť prokurátora proti uzneseniu o postúpení veci na konanie o priestupku nepokladá za dôvodnú

a navrhol ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12
Tr. por., teda hodnotil
ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, kedy skonštatoval,
že nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná časť skutku uvedeného v obžalobe, kde sa
obžalovanému kladie za vinu, že mal maloletú X. držať pod krkom a že ju mal zasiahnuť rukou pri
udieraní obžalovaného, ani skutočnosť, že by bol obžalovaný maloletú ťahal za tričko a tým jej spôsobiťzranenia popísané v skutkovej vete obžaloby. Diagnóza uvedená v lekárskej správe na maloletú bola
určená len anamnesticky z toho, čo uviedol otec. Napokon sám znalec pred súdom vypovedal, že ak
by bol obžalovaný silno chytil maloletú pod krkom, určite by tam zostali stopy, aspoň mierny opuch,

začervenanie, resp. keby ju ťahal za tričko, alebo golier, by jej bol nejaký šráf spravil, avšak nič také
pri vyšetrení objektíve popísané nebolo. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd správne uzavrel,
že preukázané bolo len slovné a fyzické napadnutie poškodeného obžalovaným, ktorú skutočnosť
potvrdzuje okrem výpovede poškodeného i zabezpečená fotodokumentácia jeho pravého ramena, ako
i výpoveď znalca S.. Z. V., PhD., MBA. Prokurátor vo svojej sťažnosti v podstate namieta záver súdu,

ktorý pri posudzovaní naplnenia materiálnej stránky predmetných trestného činu v zmysle ustanovenia §
10 odsek 2 Trestného zákona, dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob vykonania činu jeho následky a
okolnosti,zaktorýchbolspáchaný,mieruzavineniaapohnútkuobžalovanéhojeichzávažnosťnepatrná.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná.

Ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. predstavuje tzv. materiálny korektív, a preto sa pri prečine obligatórne
posudzujú zákonné kritériá (spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa). Závažnosť prečinu v tomto smere nemožno

posudzovať izolovane, bez zohľadnenia všetkých uvedených zákonných kritérií. Pokiaľ súd po ich
preskúmaní následne zistí, že závažnosť prejednávaného činu (skutku) je nepatrná, spáchaný skutok
nebude vykazovať znaky trestného činu (prečinu), čo však nevylučuje, aby tento skutok vykazoval
v intenciách ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch znaky priestupku.

V tejto súvislosti okresný súd správne zohľadnil spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti
prípadu, kedy obžalovaný poškodenému S. S. spôsobil drobné ublíženie na zdraví, pričom z okolností
prípadu je zrejmé, že k tomu došlo v dôsledku vzájomne narušených vzťahov medzi nimi, majúcom
pôvod v nezhodách súvisiacich s realizáciu styku poškodeného S. S. s maloletou X. S. určeného na
podklade rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 1P/119/2015-170 zo dňa 21.03.2016, čo sa

prejavilo i v aktuálne prejednávanej veci (poškodený S. S. má maloletú X. S. s dcérou obžalovaného, M.
H.adochádzakvzájomnýmproblémomprirealizáciirodičovskejdohody).Tietonezhody,prechádzajúce
až do vzájomnej nevraživosti sa za situácie, keď poškodený S. S. meškal s vrátením maloletej X. S.,
sa prejavili i v danom prípade. Zohľadniac všetky skutočnosti dôležité z hľadiska posúdenia veci sa
aj krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho

následok, okolnosti za akých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť
konaniaobžalovanéhonepatrná.Prisvojomrozhodovaníkrajskýsúdzohľadniltiežsprávuprobačnéhoa
mediačného úradníka zo dňa 21.01.2022, nakoľko obžalovanému bol v inej trestnej veci súčasne (okrem
iného) rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1T/24/2017 zo dňa 26.04.2017 (právoplatným
dňa 27.06.2017) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/39/2017 zo dňa

27.06.2017 uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, ktorý mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 48 (štyridsaťosem) mesiacov. Z tejto správy
vyplýva, že obžalovaný sa probačnému dohľadu riadne podrobil s tým, že sa osobne hlásil v určených
lehotách, bol dochvíľny, prispôsobivý, celkové vystupovanie bolo veľmi slušné a výsledky pravidelne
vykonávaných orientačných testov na prítomnosť omamných látok, ako aj alkoholických nápojov v tele

boli negatívne.

Krajský súd preto následne v zhode so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa uzatvára,
že tento čin (skutok), vo vzťahu ku ktorému bola na súde prvého stupňa podaná obžaloba, nevykazuje
znaky prečinu, ale mohlo by ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ustanovenia

§ 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch z dôvodu, že obžalovaný úmyselne narušil občianske
spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, prípadne i iným hrubým správaním voči poškodenému S.
S.,čobudenáslednezisťovanéorgánompríslušnýmnaprejednaniepriestupkovvkonaníopriestupkoch
(§ 51 a nasl. zákona o priestupkoch). Krajský súd dodáva, že do plynutia lehoty 2 (dvoch) rokov
od spáchania priestupku (počas ktorej možno priestupok prejednať) sa v zmysle ustanovenia § 20 ods.

2 zákona o priestupkoch nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

Z uvedených dôvodov preto sťažnosť prokurátora nepovažoval za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1
písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.