Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119246858
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6119246858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: evergreen recycling, s. r. o., so sídlom
Komenského 6331/1C, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 409 114, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Silvia Bernáthová, s. r. o., so sídlom Studený rad 611/1, 930 02 Orechová Pôtoň, IČO: 36 720
771, proti žalovanému: LIQUID RECYCLING, s. r. o., so sídlom Mlynská 1014/1B, 951 93 Topoľčianky,
IČO: 35 926 261, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., so sídlom Žitavanská 20, 951
93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 7 242,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/26/2019 - 168 zo dňa 02. 07. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/26/2019 - 168 zo dňa 02. 07. 2020 p o t
v r d z u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 242,96
eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4 101,84 eura od 23. 04. 2016 do zaplatenia,
zo sumy 3 141,12 eura od 29. 04. 2016 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 261 ods. 1, § 269 ods. 1, § 344, § 345 ods. 2, ods.
3, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, ods. 2, § 409 ods. 1, ods. 2, § 436 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 1 písm. c), § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 3 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
(účinného v čase dodania odpadu), § 9 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, § 1 vyhlášky č. 365/015 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg

odpadov a príloha č. 1 k vyhláške č. 365/2015 Z. z., § 1 ods. 1 vyhlášky č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej
povinnosti a ohlasovacej povinnosti, § 1 ods. 2, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od
01. 01. 2015, § 149, § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov konania
podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca a žalovaný podnikajú v predmete podnikania, a
to nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom. Rovnako mal preukázané, že medzi stranami sporu

vznikolobchodnoprávnyvzťahnazákladekúpnejzmluvyvzmysle§409anasl.Obchodnéhozákonníka,
predmetom ktorej bol špecifický tovar - odpad, a preto bolo potrebné aplikovať na zmluvný vzťah strán
sporu aj zákon o odpadoch, vyhlášku, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch
a vyhlášku, ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov. V danom prípade žalobca ako obchodník v zmysle§ 4 ods. 3 zákona o odpadoch účinného v čase dodávky odpadu, dodal žalovanému na zhodnocovanie
odpad - plastové obaly. Skutočnosť, že išlo o plastové obaly, bola preukázanú z označenia odpadu
podľa Európskeho katalógu odpadov číslom 150102 a dodaným odpadom boli odpadové obaly - obaly z

plastov tak, ako to bolo uvedené na Prílohe VII, sprievodné informácie k prepravám odpadu č. 2016567
a č. 2016521 a v medzinárodných nákladných listoch CMR č. 2016521 a CMR č. 2016567. Tovar
špecifikovaný v CMR č. 2016521 bol žalovanému dodaný dňa 16. 03. 2016 a rovnaký deň bol tento
tovar žalovaným prevzatý. Uvedené bolo preukázané jednak výpoveďou zamestnanca žalovaného T. X.,
ktorý prevzal odpad od žalobcu dňa 16. 03. 2016 a z mailovej správy zo dňa 21. 03. 2016, ktorým bolo

potvrdené množstvo dodaného odpadu o váhe XX XXX kg. Ďalšia dodávka odpadu bola realizovaná
dňa 29. 03. 2016, ktorá skutočnosť bola preukázaná mailovou správou zo dňa 30. 03. 2016, v ktorej
zamestnanec žalovaného T. X. potvrdil prevzatie odpadu od žalobcu dňa 29. 03. 2016 o váhe XX XXX
kg. Za tovar dodaný dňa 16. 03. 2016 žalobca vystavil faktúru č. 201603022 zo dňa 23. 03. 2016 na
sumu 4 101,84 eura, splatnú dňa 22. 04. 2016, predmetom ktorej bolo množstvo oznámeného odpadu
XX XXX kg R. W.. Za tovar dodaný dňa 29. 03. 2016 vystavil žalobca faktúru č. 201603030 na sumu 3

141,12 eura, splatnú dňa 28. 04. 2016, na množstvo oznámeného odpadu XX XXX kg R. A.Z.. Z dokladu
ANNEX VII (príloha VII) sprievodné informácie k prepravám odpadu č. 2016521 vyplynulo, že žalobca
bol osobou organizujúcou prepravu a v kolónke č. 10 dokladu je uvedený kód odpadu podľa Európskeho
katalógu odpadov: 150102, v kolónke č. 8 bola uvedená činnosť zhodnotenia: R3, pričom podľa Prílohy
č. 1 k zákonu č. 79/2015 Z. z. znamenala recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa

nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov).
Z dokladu ANNEX VII (príloha VII) sprievodné informácie k prepravám odpadu č. 2016567 súd prvej
inštancie zistil, že žalobca bola osoba organizujúca prepravu a podľa kolónky č. 10 je kód odpadu podľa
Európskeho katalógu odpadov: EWC150102. V zmysle prílohy č. 1 k vyhláške č. 365/2015 Z. z., ktorou
sa ustanovuje Katalóg odpadov, súd prvej inštancie podľa označenia odpadu na Prílohe VII 2016567 a

na Prílohe VII 2016521 dospel k záveru, že dodaným odpadom boli odpadové obaly - obaly z plastov,
„O“ - odpady, ktoré nie sú nebezpečné. Podľa medzinárodného nákladného listu (CMR) č. 2016521
žalobca ako odosielateľ dodal príjemcovi - žalovanému tovar (naložený v R.), ktorý bol v uvedenom
CMR označený ako R. W., P. XXXXXX, pričom prevzatie tovaru na CMR a podpísanie potvrdil svedok
X. s tým, že odpad prepravil dopravca PS S. E. z N.. Podľa medzinárodného nákladného listu (CMR)

č. 2016567 mal súd za preukázané, že žalobca ako odosielateľ dodal príjemcovi - žalovanému tovar
(naložený v R.), ktorý bol v uvedenom CMR označený ako R. W. O., P. XXXXXX, pričom prevzatie tovaru
na CMR podpisom potvrdil svedok X. a odpad prepravil dopravca PS S. E. z N..

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný ako prevádzkovateľ zariadenia na nakladanie s odpadmi,

do ktorého bol dovezený odpad, bol povinný postupovať v zmysle ustanovení § 9 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 371/2015 Z. z., teda odpad prevziať, len ak sa zároveň s každou dodávkou odpadu
predloží prevádzkovateľovi zariadenia doklad o množstve a druhu dodaného odpadu. Naviac, žalovaný
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až e) vyhlášky č. 371/2015 Z. z. bol povinný pri dodávke odpadu do
zariadenia na nakladanie s odpadmi skontrolovať kompletnosť a správnosť požadovaných dokladov a

údajov ustanovených v odseku 1 a iných dohodnutých podmienok preberania odpadu, vykonať kontrolu
množstva dodaného odpadu, vykonať vizuálnu kontrolu dodávky odpadu s cieľom overiť deklarované
údaje o pôvode, vlastnostiach a zložení odpadu, podľa potreby zabezpečiť kontrolné náhodné odbery
vzoriek odpadu a skúšky a analýzy odpadu s cieľom overiť deklarované údaje držiteľa odpadu o
pôvode, vlastnostiach a zložení odpadu, zaevidovať prevzatý odpad. Žalovaný v konaní tvrdil, že

žalobca nedodal tovar, ktorý mal dodať. V konaní toto tvrdenie žalovaný nepreukázal, keď nebola
preukázaná dohoda o dodaní iného tovaru ako bol dodaný žalobcom. Žalovaný sa bránil aj tým, že
dodaný tovar bol kontaminovaný a reklamovaný. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi telefonicky a písomne
mailovými správami oznamoval kontamináciu tovaru. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný
skutkové tvrdenie nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, pričom v mailovej komunikácii, na ktorú

poukazoval, nespochybniteľne nešpecifikoval odpad (kedy bol dovezený, v akom množstve, aký druh a
pod.). Zo strany žalovaného absentoval postup pri realizovaní nárokov z vád tovaru, keď neuviedol, čoho
sa domáhal písomne, prípadne ústne. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že došlo k dohode
o odstúpení od zmluvy. Obranu žalovaného považoval súd prvej inštancie za účelovú a nepreukázanú z
dôvodu, že pokiaľ by bol tovar vadný, mal vady oznámiť preukázateľne žalobcovi a postupovať v zmysle

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o vadách tovaru. S poukazom na uvedené žalobca
dospel k záveru, že žalobca dodal žalovanému odpad špecifikovaný v CMR č. 2016521, 2016567 a
ANNEX VII č. 2016521, č. 2016567, ktorý žalovaný prevzal, avšak nezaplatil. Žalovaný síce vykonal
kontrolu množstva dodaného odpadu, o čom svedčili mailové správy zo dňa 21. 03. 2016 a 30. 03. 2016,ale nepreukázal splnenie ďalších povinností, keď nevykonal vizuálnu kontrolu dodávky odpadu s cieľom
overiť deklarované údaje o pôvode, vlastnostiach a zložení odpadu. Tvrdenie, že reklamoval mailom
zo dňa 01. 04. 2016 tovar dodaný v dňoch 16. 03. 2016 a 29. 03. 2016, nebolo nespochybniteľným

spôsobom preukázané. Keďže žalovaný v rámci obrany neuniesol bremeno tvrdenia, uvedené malo za
následok úspech žalobcu v spore. Na základe uvedeného súd prvej inštancie považujúc nárok žalobcu
za dôvodný a preukázaný, žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
7 242,96 eura. Ďalej priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, a to od splatnosti tej-ktorej
faktúry. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal súd prvej inštancie

žalobcovi podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40 eur.
O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f), písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému
prizná nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, prípadne
aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tvrdenie súdu prvej inštancie,
že žalobca dodal odpad špecifikovaný v CMR nepovažoval za správne, pretože žalovaný preukázal
výsluchom štatutára žalovaného, výsluchom svedka, mailovými správami zo dňa 21. 03. 2016 a 01.

04. 2016, ako aj fotodokumentáciou, že žalobca nedodal odpad špecifikovaný v CMR. Aj keď v CMR
je uvedená špecifikácia tovaru, bolo preukázané, že táto špecifikácia tovaru nie je správna a pravdivá.
Žalovaný nikdy netvrdil, že sa so žalobcom dohodol na dodaní iného tovaru. V tomto prípade súd
prvej inštancie nesprávne interpretoval vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že dohoda bola taká, že
sa majú dodať R. W., avšak ako vyplýva z dôkazov, v skutočnosti R. W. neboli dodané. Žalobca ako

znalý problematiky odpadov a ich zhodnocovania vie, čo možno zhodnotiť a čo nie. Takisto vedel a
mal vedieť, že zhodnotiť je možné len odpad, ktorý je jedného druhu, v tomto prípade PET. V prípade,
ak je odpad kontaminovaný (ako to bolo v tomto prípade), nie je možné ho zhodnotiť, naopak, sú
s ním len náklady, pretože potom je možné ho len zneškodniť a za ten úkon je potrebné ešte aj
zaplatiť. Bol toho názoru, že žalovaný (správne žalobca) nedodal tovar, ktorý mal byť dodaný a následne

zhodnotený, ale dodal tovar, ktorý je možné len zneškodniť vyvezením na skládku. Prvá dodávka bola
kontaminovaná PVC, pričom PET a PVC nie je možné zhodnocovať spoločne a druhá dodávka bola
kontaminovaná papierom, blatom, listami, skrutkami, kovovými sponami. Nesúhlasil ani so záverom
súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal kontamináciu tovaru. Medzi stranami sporu bola po celý
čas zaužívaná komunikácia mailom a telefonicky, keď aj súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo

mailom k odsúhlaseniu hmotnosti medzi stranami sporu. Tento dôkaz považoval súd prvej inštancie za
hodnoverný dôkaz. Preto aj spôsob oznámenia kontaminácie odpadu mailom zo dňa 21. 03. 2016 a
01. 04. 2016 medzi totožnými osobami mal byť rovnako hodnoverný dôkaz. Súd prvej inštancie vytkol
žalovanému, že nespochybniteľne nešpecifikoval odpad, keď reklamoval kontamináciu odpadu. V tomto
smere poukázal na to, že medzi stranami sporu v tej dobe neprebiehal žiadny iný obchod a tak pri týchto

mailoch nemohlo byť pochýb, o aký odpad ide, dokonca v mailovej správe zo dňa 21. 03. 2016 bolo
uvedené, že ide o odpad, ktorý bol dodaný dňa 16. 03. 2016 a v mailovej správe zo dňa 01. 04. 2016
bolo uvedené, že išlo o PET zelenej a čiernej farby. Žalobcovi tak muselo byť zrejmé, o aký odpad ide.
V tomto prípade súd prvej inštancie len prevzal tvrdenie žalobcu. Naviac, žalovaný ku každému mailu
priložil aj fotografie a tak muselo byť aj z tohto dôkazu zrejmé, čoho sa mail týka, o akú kontamináciu

ide. Keďže Obchodný zákonník pri vadách tovaru a nárokov z vád tovaru nestanovuje obligatórne
písomnú formu, neobstojí názor súdu prvej inštancie, že žalovaný nepostupoval podľa Obchodného
zákonníka. Žalovaný bez zbytočného odkladu podal správu žalobcovi o vadách tovaru, čo preukazujú
mailové správy zo dňa 21. 03. 2016 a 01. 04. 2016. Podľa žalovaného bolo dohodnuté, že žalobca si
kontaminovaný tovar prevezme a dobropisuje faktúry. Uvedené potvrdzuje aj mailová správa zo dňa 31.

08. 2016 zo strany žalovaného žalobcovi. V prípade, ak by aj súd bol toho názoru, že odstúpenie od
zmluvy nebolo platné, resp. preukázané, teda že nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvy, tak sa má
za to, že došlo k porušeniu zmluvy nepodstatným spôsobom a v tom prípade je tu nárok na zľavu z
kúpnej ceny. Keďže bol dodaný nezhodnotiteľný odpad, zľava z ceny je v tomto prípade 100 % a tak
mal žalobca vrátiť žalovanému 100 % kúpnej ceny. Vzhľadom na to, že kúpna cena nebola zaplatená,

nie je žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu. V konaní nebola preukázaná dohoda o výške kúpnej ceny
(ale ako bolo uvedené vyššie, odpad mal v skutočnosti nulovú, resp. mínusovú hodnotu). Pokiaľ išlo
o úkony podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., tieto žalovaný vykonal. V danom prípade bol
odpad zabalený a pri dodaní bola vykonaná len zbežná vizuálna obhliadka, pri ktorej sa kontaminácianedala zistiť. Táto sa zistila pri rozobraní odpadu a následne žalovaný bezodkladne o kontaminácii
(vadách) žalobcu oboznámil, a to tak telefonicky, ako aj mailom. Z celého konania vyplýva, že sa súd
prvej inštancie plne stotožnil s tvrdeniami žalobcu a tvrdenia žalovaného považoval za nepreukázané,

hoci žalovaný predložil dôkazy rovnakej právnej hodnoty a dokonca aj svedok, ktorý vo veci vypovedal,
potvrdil skutočnosti tvrdené žalovaným. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia
rozsudku nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V konaní bolo
preukázané dodanie tovaru žalobcu a jeho prevzatie žalovaným, ktorú skutočnosť žalovaný nenamietal.
Žalovaný pri podaní reklamácie nepostupoval podľa zákonom predpísaného postupu. Spojitosť fotografií
s odpadom dodaným žalobcom preukázaná nebola. Nebola preukázaná ani dohoda o dodaní iného
tovaru. Ak mal žalovaný za to, že tovar nespĺňal jeho požiadavky, mal postupovať podľa § 436 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka. Zmluvný vzťah doposiaľ zrušený nebol, žalobca plnil dodaním tovaru, žalovaný

je tak stále v omeškaní s plnením povinnosti spočívajúcej v úhrade kúpnej ceny. Zo strany žalovaného
nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, žalovaný toto tvrdenie hodnoverným spôsobom nepreukázal. Žalovaný
pri dodávke odpadu do zariadenia na nakladanie s odpadmi nepostupoval podľa príslušných predpisov,
keď nevykonal dostatočnú kontrolu dodávky odpadu s cieľom overiť údaje o odpade. V prejednávanej
veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vyhodnotil dôkazy a správne právne vec posúdil.

7. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že podstatným je to, čo žalobca dodal a žalovaný prevzal.
Žalovaný preukázal, že zo strany žalobcu nedošlo k dodaniu tovaru, ktorý žalobca deklaroval, a ktorý
vyfakturoval. Tovar dodaný žalobcom je odpad, ktorý je možné len zneškodniť vyvezením na skládku a
tento odpad nemá žiadnu hodnotu a cenu. Žalovaný postupoval podľa zákona a v súlade s dohodnutým

a zaužívaným spôsobom medzi stranami sporu. Pri ústnej zmluve je možné reklamovať aj ústne. V
tomto prípade bola reklamácia realizovaná mailovou správou, preto tovar bol riadne reklamovaný.
Tvrdenie žalobcu, že to bolo z mailovej správy, ktorá nepatrí žalovanému, resp. nie je identifikovaná
ako mailová adresa žalovaného, bolo vyvrátené samotným žalobcom okrem iného aj vo vyjadrení k
odvolaniu žalovaného. Žalovaný preukázal, že komunikoval so žalobcom o odstúpení od zmluvy, a že

sa dohodli, že žalobca vystaví dobropisy. Z jeho strany bol dodržaný postup a hneď ako zistil nesúlad v
dodávke s dohodou medzi stranami sporu, okamžite tento nesúlad, ako aj kontamináciu tovaru (vady)
oznamoval žalobcovi.

8. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný nepreukázal súvislosť medzi fotografiami a odpadom

dodaným žalobcom. Žalovaný nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že žalobca nedodal tovar,
ktorý mal dodať. Žalovaný ako kupujúci mal pri vadách tovaru postupovať v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka, pričom neuviedol, čoho sa domáhal ani písomne, ani ústne a ani tieto tvrdenia
nepreukázal. Tovar nebol riadne reklamovaný. Tvrdenie, že reklamoval mailovou správou, nebolo
nespochybniteľným spôsobom preukázané, pretože takáto mailová správa obsahuje oznámenie v

súvislosti s dodaným materiálom do Y., ale nemá žiadnu výpovednú hodnotu v tom smere, na aký
materiál sa vzťahuje, kedy ten materiál bol dodaný, od koho, komu atď. Rovnako nepreukázal, že
došlo k dohode o odstúpení od zmluvy. Do dnešného dňa žalovaný neoznačil dôkaz, ktorým by
tvrdenie preukázal. Skutočnosť, že žalobca uviedol už v návrhu dostupný kontaktný údaj žalovaného,
nemožno považovať za relevantné vo vzťahu k údajnej mailovej reklamácii zo strany žalovaného.

Žalobca mal za to, že reklamácia nebola nespochybniteľným spôsobom preukázaná, a preto akékoľvek
snahy žalovaného na poukazovanie, či je alebo nie mailová adresa identifikovaná ako mailová adresa
žalovaného, sú irelevantné.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,

ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho
preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov
žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú v zásade totožné s námietkami,
ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na priznanie
požadovaného plnenia titulom kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol špecifický tovar - odpad, vo
vzťahu ktorému bolo potrebné aplikovať aj príslušnú právnu úpravu v zmysle zákona o odpadoch a
nadväzujúcich vyhlášok. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by
mohlimaťzanásledokodlišnérozhodnutievoveci,odvolacísúdsiosvojildôvodynapadnutéhorozsudku
a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

13. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca dodal dňa 16. 03.
2016 a dňa 29. 03. 2016 žalovanému na zhodnocovanie odpad - R. W. (R. K.). Tovar špecifikovaný v
medzinárodnom nákladnom liste (CMR) č. 2016521 a Prílohe VII sprievodné informácie k prepravám
tovaru (ANNEX VII) zo dňa 14. 03. 2016 ako R. W. P. XXXXXX, bol žalovanému dodaný dňa 16. 03.

2016 a v rovnaký deň bol tento tovar žalovaným prevzatý, čo potvrdil podpisom na medzinárodnom
nákladnom liste. Ďalšia dodávka odpadu bola realizovaná dňa 29. 03. 2016 a tovar bol špecifikovaný v
medzinárodnom nákladnom liste (CMR) č. 2016567 a v Prílohe VII sprievodné informácie k prepravám
tovaru (ANNEX VII) zo dňa 24. 03. 2016 ako R. W. O., P Žalovaný odpad dodaný dňa 29. 03. 2016
prevzal, čo potvrdil podpisom na medzinárodnom nákladnom liste. Žalobca za tovar dodaný dňa 16.

03. 2016 vystavil faktúru č. 201603022 zo dňa 23. 03. 2016 na sumu 4 101,84 eura, splatnú dňa 22.
04. 2016 a za tovar dodaný dňa 29. 03. 2016 faktúru č. 201603030 na sumu 3 141,12 eura, splatnú
dňa 28. 04. 2016. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalobca ako odosielateľ dodal príjemcovi -
žalovanému tovar označený ako R. W., EWC XXXXXX dňa 16. 03. 2016 a tovar označený ako R. W.
O., P. XXXXXX dňa 29. 03. 2016. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca nedodal tovar, ktorý mal

dodať a súčasne namietal, že tovar dodaný žalobcom bol kontaminovaný, ktorú skutočnosť žalobcovi
reklamoval. Reklamácie mali preukazovať najmä mailové správy zo dňa 21. 03. 2016 a zo dňa 01.
04. 2016 s doloženými fotografiami a výpoveď svedka X.. Odvolací súd predmetné mailové správy
nepovažovalzariadneuplatnenievádtovaru,keďžetietoobsahujúleninformáciuotom,žetovardodaný
dňa 16. 03. 2016 má obsahovať PVC materiál, a že odpad PET zelenej a čiernej farby obsahuje nečistoty

rôzneho druhu, avšak absentuje v nich uplatnenie niektorého z nárokov pri vadách tovaru podľa § 436
až § 441 Obchodného zákonníka. Žalobca reklamácie vád tovaru poprel a namietal, že nebolo v konaní
preukázané, že tovar mal vady, a že prípadné vady neboli reklamované, pričom doložené fotografie
nemožno stotožniť s tovarom, ktorý dodal žalovanému dňa 16. 03. 2016 a 29. 03. 2016. Vzhľadom na
tieto protichodné tvrdenia bolo povinnosťou žalovaného, t. j. osoby, ktorá svoju obranu v konaní založila

na tvrdení, že dodaný tovar mal vady, ktoré boli žalovaným riadne reklamované, tieto skutočnosti nielen
tvrdiť, ale aj preukázať. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal, že tovar mal vady, a že
súčasne tieto oznámil včas a riadne s tým, že si uplatnil niektorý z nárokov z vád. Skutkové tvrdenia
žalovaného v odvolaní, že v prípade, ak nedošlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom, má nárok
na zľavu z kúpnej ceny, a keďže žalobca dodal nezhodnotiteľný odpad, vznikla žalobcovi povinnosť

vrátiť žalovanému 100 % kúpnej ceny, predstavujú skutkové tvrdenia, ktoré v konaní pred súdom prvej
inštancie neuvádza, a preto tieto neboli predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu žalovaný dôkazné bremeno týkajúce sa vád tovaru a ich reklamácie neuniesol,
a preto sa súd prvej inštancie správne právom žalovaného ako kupujúceho z vád tovaru v konaní
nezaoberal.

14. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalovaného, že sa mal so žalobcom dohodnúť na odstúpení od zmluvy
a na dobropisovaní faktúr, odvolací súd dodáva, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon,
a preto odstúpenie od zmluvy nie je predmetom a vecou dohody ako dvojstranného právneho úkonu.
Na odstúpení od zmluvy sa zmluvné strany nemôžu dohodnúť, ako nesprávne tvrdí žalovaný. V konaní

žalovaný nepreukázal, že od zmluvy odstúpil, a preto zmluvný vzťah strán sporu trvá a žalovanému
doposiaľ nezanikla povinnosť za dodaný tovar žalobcovi zaplatiť.15. V procesnej rovine žalovaný považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre
nevysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného. Namietal, že sa súd prvej inštancie plne stotožnil s
tvrdeniami žalobcu a tvrdenia žalovaného považoval za nepreukázané, hoci predložil dôkazy rovnakej

právnej hodnoty a dokonca aj svedok potvrdil skutočnosti tvrdené žalovaným.

16. V posudzovanej veci k namietanej vade procesného postupu súdu prvej inštancie nedošlo. Odvolací
súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS
209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6
ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť

podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára1998).

17. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. K tomuto
záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že sa súd prvej inštancie

dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore a zdôvodnil,
prečo sa nestotožnil s obranou žalovaného v konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré
nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako
dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je

zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej
normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie
zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva,
akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu
prvejinštancie(pozriIII.ÚS119/03).To,žesaodvolateľnestotožnilsoskutkovýmaprávnymhodnotením

veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu
procesnéhopostupusúduprvejinštancie.Doprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatríprávoúčastníka
konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). V danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie,
pričom nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu

súdomprvejinštancie,pokiaľsúdostatočnedodržanézákonnélimitypreskúmateľnostiazrozumiteľnosti
dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti
a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s § 191 ods. 1 CSP. V
odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal so všetkými právne
významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V

intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania, na
ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu
proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie poprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.