Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, September 5, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207247
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119207247.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: B. U., O.. X.XX.XXXX,

Z.V.L.X,XXXXXP.Š.zastúpenejJUDr.VierouStrakovou,advokátkousosídlomNámestielegionárov5,
080 01 Prešov proti žalovaným: X. C. L., O.. X.X:XXXX, Z. V. L. X, XXX XX P. R. X. F. L., O.. X.XX.XXXX,
Z. V. M. XX, XXX XX Ľ. zastúpenej JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10,
093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1.rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r

i z n á v a.

III. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2.rade p r i z n á v a žalovanej v 2.rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2019 sa voči žalovaným domáhala neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 9.5.2014 v predmete prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.
XXXXX a to k bytu č. X vo vchode č. X na ul. L. X X. P. nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č.
XXXXpostavenéhonapozemkuregistraCKNč.XXXXvrátanespoluvlastníckehopodielunaspoločných

častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj na pozemku v podiele XX/XXXX.

2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi stranami sporu došlo dňa 9.5.2014 k uzavretiu kúpnej zmluvy s
uvedením kúpnej ceny 500 eur, ktorá je nereálna, ani nie je cenou obvyklou. Kúpna cena stanovená
v kúpnej zmluve teda nevyjadrovala skutočnú a vážnu vôľu zmluvných strán. Žalobkyňa je starobná
dôchodkyňa a v čase podpisu zmluvy mala 82 rokov a trpela vážnymi zdravotnými problémami, čo
žalovaní, hlavne žalovaná v 2.rade zneužila. Žalobkyňa ani nevedela, že predáva vnukovi a jeho

manželke byt. Prekonala náhlu cievnu mozgovú príhodu a trpí ďalšími diagnózami, preto do úvahy
prichádza ako dôvod neplatnosti ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Vlastníctvo k predmetnému bytu chcela riešiť formou závetu, aby každé z jej troch detí malo podiel
na predmetnom byte. Keď prišla z nemocnice domov, žalovaná v 2.rade k nej prišla na návštevu s tým,
že si ju berú aj so žalovaným a postarajú sa o ňu. Žalovaná v 2.rade zabezpečila aj spísanie kúpnej
zmluvy vrátane ďalších potrebných listín, pričom ona nevedela, že prevádza byt za kúpnu cenu 500 eur.

Naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že len takýmto určením možno odstrániť stav dlhotrvajúcej
neistoty.4. Žalovaný v 1.rade k žalobe uviedol, že súhlasí so žalobou, keďže kúpnu zmluvu, ktorej neplatnosti
sa domáha žalobkyňa (jeho stará matka) iniciovala žalovaná v 2.rade, ktorá je jeho bývalou manželkou.
Všetci jej dôverovali s tým, že zmluvu len podpísal, ani ju nečítal, nakoľko bol v tom, že obsahuje všetko

podľa dohody, teda že jemu ako vnukovi závetom alebo darovaním žalobkyňa prevedie spoluvlastnícky
podiel v rozsahu 1.

5. Žalovaná v 2.rade k žalobe uviedla, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy mali veľmi dobré
vzťahy so žalobkyňou, keďže boli jediní, ktorí o ňu javili záujem a zabezpečovali všetko potrebné tak po

zdravotnej, finančnej, ako aj ľudskej stránke. Žalobkyňa po dlhej úvahe a situácii, v ktorej sa nachádzali
jej vlastné deti - exekúcie, alkoholizmus a nezáujem o jej osobu sa sama rozhodla tak, aby mala
zabezpečenú starostlivosť v starobe, a tak im ponúkla na predaj uvedenú nehnuteľnosť s tým, že boli
jediní, ktorí sa o ňu postarali. Po vzájomnej dohode bola podpísaná kúpnopredajná zmluva, suma 500
eur bola navrhnutá preto, nakoľko mali dobré vzťahy, a aby nebola vysoká daň z predaja. Pri podpise
zmluvy bola táto suma vyplatená k rukám žalobkyne.

6. Namieta tvrdenia, že žalobkyňa si nebola vedomá predaja nehnuteľnosti. Nepriala si dokonca
informovaťanisvojedetivobaveoatakyzichstrany.Poprečítanížalobyjepreňuneprijateľné,abysapo
toľkých rokoch začala odvolávať na svoj zdravotný stav, keď ona vie, že v tom čase bola v poriadku. Po
rozvode so žalovaným v 1.rade bola napadnutá kúpnopredajná zmluva, ktorej predchádzala darovacia

zmluva zo dňa 19.2.2019, na ktorej boli notárom overené podpisy žalobkyne, žalovaného v 1.rade a títo
ju vyzývali, aby spätne darovala predmetnú nehnuteľnosť žalobkyni.

7. Žalobkyňa poprela, žeby o ňu žalovaná v 2.rade javila akýkoľvek záujem, pričom nezabezpečovala
žiadne jej potreby. Prevažnú časť roka trávila v Rakúsku, kde pracovala, a preto jej pomoc poskytoval

iba žalovaný v 1.rade a deti. V jej byte sa zjavila asi dvakrát, ale všetko robila tak, že s jej prácou nebola
spokojná a nevedela ani poriadne umyť okno. Starostlivosť zo strany žalovanej v 2. rade nebola žiadna
a ani v súčasnosti, hoci je v pokročilom veku, a preto všetko robila iba z vypočítavosti, aby ju pripravila
o byt. Nikdy nedostala žiadne peniaze, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve.

8. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.6.2020 podala návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhala určenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že otázka absolútnej neplatnosti bude riešená
iba ako otázka predbežná. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil na pojednávaní konanom dňa
17.6.2020.

9. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných, oboznámením
kúpnej zmluvy, návrhom na vklad, dohodou o plnomocenstve, rozhodnutím o vklade, výsluchom strán
sporu a svedkyne Y. V. ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 9.5.2014 žalobkyňa ako predávajúca a žalovaní ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu v

predmete prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXXX, katastrálne územie
Prešov a to konkrétne bytu č. X nachádzajúceho sa vo vchode č. X obytného domu v č. XXXX, ako aj
k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k parcele č.
XXXX vedenej na LV č. XXXXX v podiele XX/XXXX.

11. Podľa čl. IV zmluvy uvedené nehnuteľnosti boli odpredané za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 500
eur, ktorá bola stanovená dohodou zmluvných strán. Podpisy zmluvných strán boli overené Mestom
Prešov v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva bol dňa
30.5.2014 podaný na Okresnom úrade v Prešove žalovaným v 1.rade. Tohto žalobkyňa aj dňa 9.5.2014
splnomocnila na všetky úkony pri komunikácii a právnych úkonoch uzatváraných s úradmi, súdmi,

ďalšími štátnymi alebo neštátnymi inštitúciami (č.l. 40).

12. Okresný úrad v Prešove zo dňa 20.6.2014 prerušil vkladové konanie na dobu 30 dní od doručenia
uvedeného rozhodnutia s výzvou na opravu názvu správcu domu a predloženie vyhlásenia správcu
o nedoplatkoch. Uvedené rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 25.6.2014 a žalovaným 2.7.2014. Po

zrealizovaní opravy Okresný úrad v Prešove dňa 11.7.2014 pod č. vkladu V-3402/14 vydal rozhodnutie,
ktorým povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných na základe uvedenej kúpnej zmluvy.13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nikdy nemala záujem predať byt. Všetko to zrealizovala
žalovaná v 2.rade, pričom jej ukázali iba tú časť listiny, kde mala realizovať podpis. Nevidí dôvod, prečo
by predmetný byt predávala žalovaným, keď má 3 deti, ktoré byty nemajú. V tom čase bola po dvoch

mozgových príhodách, a preto vnukovi povedala, že pokiaľ ochorie a on jej pomôže bude mať čiastku
na tomto byte, nie však žalovaná v 2.rade. Nie je pravdou, že jej chodila upratovať, keďže prevažnú
časť roka trávila v Rakúsku a ona žalovanému v 1. rade pomáhala v starostlivosti o ich deti. Pomáhal jej
žalovaný v 1. rade, ktorý chodieval na väčšie nákupy a vozieval ju k lekárovi. Skôr ona im pomáhala v
domácnosti a starostlivosti o deti. Za uvedený byt platí sama a sama investovala do výmeny plastových

okien, kuchynskej linky, elektrického bojlera, ako aj dverí. Až v čase, keď sa žalovaní išli rozvádzať,
zistila, že tento byt už nie je jej a že si nikdy neprečítala kúpnu zmluvu.

14. Žalovaný v 1.rade uviedol, že stará matka mu sľúbila, že ak ju dochová k smrti, je rozhodnutá mu
prenechať 1 na predmetnom byte. Po určitom čase ju oslovil s tým, že by bolo dobré, aby to bolo na
papieri, aby bol spísaný nejaký závet alebo niečo podobné. On predmetnú kúpnu zmluvu nevyhotovoval,

bola to jeho bývalá manželka, ktorá mala známu na katastri. Prišla s uvedenou zmluvou a podpisoval
ju v čase, keď bol po nočnej. On v tom čase zmluvu nečítal a bol v tom, že ide o závet na 1. Že ide o
kúpnu zmluvu zistil po doručení návrhu na opravu, avšak o tejto skutočnosti starú matku neinformoval.
15. Žalovaná v 2.rade uviedla, že o žalobkyňu sa starala s manželom spoločne. Chodievali jej pomáhať
a upratovať. Keďže pochádza z viacčlennej rodiny, vždy mala kladný vzťah k starostlivosti, nakoľko jej

matka zomrela na onkologické ochorenie a ona v čase jej choroby sa o ňu starala. Súčasne pôsobila ako
opatrovateľka v Rakúsku. Žalobkyňa bola jediným racionálne zmýšľajúcim človekom v ich rodine. Jej
dcéra (svokra žalovanej) bola alkoholička, ktorá jej nikdy nepomohla s deťmi a len vyrábala pozdĺžnosti.
Starší syn žalobkyne bol agresívny a 18 rokov bol vo výkone trestu na odňatie slobody za zabitie. Mladší
syn, ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti ju bil, sekíroval a šikanoval. Žalobkyňa mala strach o to, že

uvedený byt prepadne exekúciám jej detí; v podstate sa svojich vlastných detí bála. Ona jej vybavila
rehabilitáciu pri liečbe bercových vredov, ako aj ďalšie zdravotnícke pomôcky. Všetko čo je v byte, teda
čo sa týka gamatiek, bojlera a celú réžiu vybavovala sama, keďže pôsobí ako predajkyňa. Situácia sa
zmenila po rozvode so žalovaným v 1.rade, ktorý je alkoholik a pod vplyvom alkoholu rozbil motorové
vozidlo, ktoré mali pre ich autistického syna. Nastalo osočovanie a vulgárne nadávky zo strany svokry,

ako aj bývalého manžela.

16. Žalobkyňa v reakcii na výpoveď žalovanej v 2.rade uviedla, že celá jej výpoveď je klamstvo, nikdy
jej nepomáhala, práve naopak ona jej vypomáhala v starostlivosti s deťmi. Nie žalovaný v 1. rade, ale
ona pila, dokonca sa u nich doma pomočila. Keď bola v Rakúsku a žalovaný v 1.rade v práci, celý čas

sa starala o ich deti a žalovaný v 1.rade o celú domácnosť. Taktiež žalovaný v 1.rade poprel, že je
alkoholikom, keďže v čase, kedy pracovala v Rakúsku zabezpečoval starostlivosť o deti, ako aj celú
domácnosť, a preto nemal priestor na používanie alkoholických nápojov.

17. Svedkyňa Y. V., dcéra žalobkyne uviedla, že o tom, že mama predala byt sa dozvedela v čase

prebiehajúceho rozvodového konania. V tom čase jej matka uviedla, že sľúbila vnukovi 1 bytu za
predpokladu, že ju dochová k smrti. Pokiaľ si chcela žalovaná zabezpečiť bývanie pre svoje deti,
má svojho otca, ale ani ten ju nechce. Nech z nej nerobí alkoholičku, pretože alkoholičkou bola jej
nebohá matka. Nie je pravdou, že žalobkyni pomáhala s domácnosťou, nikdy tam nebola a ani vo svojej
domácnosti nemala poriadok. V roku 2014 mala matka dve mozgové príhody, preto nech žalovaná

v 2.rade nerozpráva, že jej pomáhala v domácnosti. Aj keď matka určité poškodenie mala, bola pri
zmysloch a žalovanej by nepodpísala žiadnu zmluvu. Doteraz jej matke nevrátila 600 eur. Všetky
opravy v byte platila matka, jedine čo žalovaná v 2.rade zabezpečila, tak rehabilitáciu v súvislosti s
liečbou ochorenia bercových vredov. Potvrdila, že práve žalobkyňa chodievala pomáhať do domácnosti
žalovanej v 2. rade v starostlivosti o deti v čase, keď pracovala v Rakúsku.

18. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

19. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

20. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a , 140
, § 145 ods. 1 ,§479, § 589 a
§ 701 ods. 1 , považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom

o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

21. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

22. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.5.2014 pre rozpor s

ustanovením § 37, 38, 49a Občianskeho zákonníka.

23. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania,
súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po

začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania.

24. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba

účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov strán sporu.

25. Právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobkyne je daný tým, či tejto svedčí

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy.

26. Žalobkyňa ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uviedla, že konala v omyle, keďže si zmluvu
neprečítala, pričom nechcela uzatvoriť kúpnu, ale darovaciu zmluvu, prípadne spísať závet, ktorými by
v prospech žalovaného v 1. rade v prípade, ak by ju dochoval k smrti odkázala spoluvlastnícky podiel

k predmetným nehnuteľnostiam v rozsahu 1.

27. Z ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka vyplýva, že právne významný t.j. majúci za následok
relatívnu neplatnosť právneho úkonu je len taký omyl vo vôli, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je
pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca. Môže sa týkať obsahu právneho úkonu (napr. konajúci

sa domnieva, že vec kúpil, ale v skutočnosti ide o nájom), ako aj jeho predmetu (napr. v domnení
nadobudnutia originálu sa nadobudne len kópia), prípadne osoby, či inej rozhodujúcej skutočnosti, ak
osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

28. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá.

Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Ani súd,
ani iný štátny orgán z úradnej povinnosti nemôže do uvedenej doby pozerať na takýto - síce vadný, ale
nenamietaný právny úkon ako na neplatný. Po márnom uplynutí trojročnej doby, v ktorej sa oprávnený
nedovolal neplatnosti právneho úkonu, sa jej ho právo v dôsledku nepodanej námietky premlčalo. Právona dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe, ktorá začne plynúť od vtedy, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodným okamihom pre
určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu a to aj vtedy, keď sa pre účinnosť

právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Takéto rozhodnutie nie je predpokladom
platnosti právneho úkonu, je podmienkou jeho účinnosti. Ten, kto je právnym úkonom dotknutý, sa teda
môže neplatnosti právneho úkonu dovolať už po jeho uzavretí.

29. Keďže k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo dňa 9.5.2014, po tom sa žalobkyňa nemôže

úspešne dovolať jej relatívnej neplatnosti pre konanie v omyle, v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho
zákonníka, žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2019 po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

30.Zároveňsúdkonštatuje,žetvrdeniažalobkyneojejkonanívomylealebonedostatkuvážnostijejvôle
na uzatvorenie kúpnej zmluvy ostalo len v rovine jej tvrdení a žiadnym spôsobom preukázané nebolo.
Je nepochybné, že zmluvu podpísala a tvrdenie, že zmluvu nečítala nebolo preukázané ani výpoveďou

žalovaného v 1. rade, ktorý so žalobou súhlasil.

31. Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedené tvrdenie žalobkyne je vyvrátené samotným rozhodnutím
Okresného úradu Prešov zo dňa 20.6.2014, ktorým zmluvné strany vyzval na opravu kúpnej zmluvy
sčasti označenia správcu, ktoré bolo žalobkyni doručené 25.6.2014 a oprava bola zrealizovaná v júli

2014 s podpisom žalobkyne, čo nesporne vyplýva z kópie predloženého katastrálneho spisu, konkrétne
na č.l. 35.

32. Taktiež tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nevedel o uzatvorení kúpnej zmluvy bolo vyvrátené
predloženými listinami a to nielen kúpnou zmluvou, ktorú podpísal, ale súčasne podával návrh na vklad,

spísal so žalobkyňou dohodu o plnomocenstve na zastupovanie pred súdmi a inými štátnymi orgánmi
a taktiež mu bolo doručené rozhodnutie o prerušení vkladového konania predmetnej kúpnej zmluvy.
Uvedené tvrdenie žalovaného v 1. rade súd považuje aj za účelové s poukazom na prebiehajúce konanie
o vyporiadaní BSM žalovaných po rozvode ich manželstva prebiehajúce pod sp.zn. 29C/24/2019,
ktorého predmetom je aj uvedená nehnuteľnosť. Súdu neušlo pozornosti, že žalovaného v uvedenom

konaní od podania žaloby do prvého pojednávania zastupoval rovnaký právny zástupca, ako žalobkyňu
v konaní predmetnom.

33. Zároveň neobstojí tvrdenie žalobkyne, že žalovaní ju pri uzatvorení kúpnej zmluvy uviedli do omylu
za účelom zriadenia záložného práva v prospech bankovej inštitúcie. Opätovne uvedené tvrdenie

žalobkyne bolo vyvrátené výpisom z listu vlastníctva (č. l. 45), z ktorého vyplýva, že záložné právo v
prospech bankovej inštitúcie bolo zavkladované ešte v roku 2007 pod č. vkladu X.-XXXX/XX.

34. Zo strany žalobkyne nebol preukázaný dôvod absolútnej neplatnosti uvedeného právneho úkonu
pre rozpor s ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda že konala v stave duševnej

nespôsobilosti. Z predloženej lekárskej správy na č.l. 5 vystavenej po dátume uzatvorenia predmetnej
kúpnej zmluvy nemožno vyvodiť, že v čase jej uzatvorenia konala v stave duševnej nespôsobilosti.

35. Žalobkyňa navrhla, aby súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za účelom
posúdenia, či v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy konala v stave duševnej poruchy. Súd prvej inštancie

uznesením zo dňa 4.9.2020 znalecké dokazovanie nariadil a žalobkyni, ktorej oslobodenie od súdnych
poplatkov priznané nebolo v zmysle ustanovenia § 253 ods. 1 CSP uložil povinnosť zložiť preddavok
na trovy dokazovania vo výške 1.000 eur s poučením, že pokiaľ v určenej lehote preddavok nezloží v
zmysle ustanovenia § 253 ods. 3 CSP, dôkaz nevykoná.
Keďže žalobkyňa v súdom určenej lehote preddavok na trovy dôkazu nezložila, ani nepožiadala o

oslobodenieodsúdnychpoplatkov,súdprvejinštanciepodanímzodňa11.11.2020jejprávnejzástupkyni
oznámil, že súd dôkaz v zmysle ustanovenia § 253 ods. 3 CSP nevykoná.

36. Podľa názoru súdu prvej inštancie tvrdenie žalobkyne, že v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej
zmluvy konala v stave duševnej nespôsobilosti bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne - jej dcéry, ktorá

uviedla, že žalobkyňa síce v rozhodnom období mala zdravotné problémy, ale bola pri zmysloch.

37. Žalobkyňa ako ďalší dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uviedla príliš nízku hodnotu kúpnej ceny, ktorá
je v rozpore s dobrými mravmi.38. V tomto prípade súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.2019
pod sp.zn. 3Cdo/244/2018 zo záverov ktorého vyplýva, že neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej

zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je
buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch
právnym poriadkom zakázané, ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, resp. dojednanie pri ktorom
je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti“. Sama skutočnosť,
že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 euro), nepredstavuje

rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Tým pravda v niektorých, individuálnych prípadoch nie je dotknutý možný dopad tohto
dojednania, napr. z hľadiska daňového.

39. Aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 21.6.2016 pod č.k. IIIÚS 412/2016 vyplýva, že všeobecný
súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol

prevod nehnuteľnosti len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1,- Sk, nepovažoval za simulovaný
právnyúkon,ktorýmmalobyťzastretédarovanie.Uzavretákúpnazmluvuobsahujepodstatnénáležitosti
(dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a naopak nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže
v nej bola dohodnutá cena aj keď nízka, keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je naopak
bezodplatnosť.

40. Taktiež samotné nezaplatenie kúpnej ceny nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. V danom
prípade mohla žalobkyňa pre nezaplatenie kúpnej ceny iba od kúpnej zmluvy odstúpiť postupom podľa
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak dlžník svoj dlh nesplní riadne a včas a
to ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.

41. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že ak veriteľ chce z dôvodu omeškania dlžníka
odstúpiť, musí tomuto poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na splnenie, ktorá musí byť vyjadrená
aktívnym prejavom veriteľa, čo preukázané nebolo.

42. Z ustanovenia § 153 CSP, nesporne vyplýva, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany uplatniť včas s tým, že tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr,
pokiaľ by konala starostlivosti so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd nemusí prihliadnuť
na tie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré sporovou stranou neboli predložené včas
a to najmä, ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.

43. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 6.9.2021 žiadal, aby súd doplnil
dokazovanie o výsluch žalovaného v 1. rade z dôvodu, že súd ho odmietol na predchádzajúcich
pojednávania v zmysle ich návrhu dopočuť.

44. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že na pojednávaní konanom dňa 8.7.2020 po realizácii
účastníckych a svedeckých výpovedi právny zástupca žalobkyne požiadal o dopočutie žalovaného v 1.
rade k upresneniu niektorých skutočností, ktoré odzneli v jeho predchádzajúcej výpovedi. Zo zápisnice
o pojednávaní nesporne vyplýva, že súd prvej inštancie upozornil právneho zástupcu žalobkyne, že
pri hodnotení doplňujúcej, resp. spresňujúcej výpovede žalovaného v 1. rade bude prihliadať na tú

skutočnosť, že túto bude realizovať po výsluchu všetkých strán sporu, ako aj navrhnutých svedkov
s časovým odstupom po svojom výsluchu, kedy spontánne vypovedal o všetkých skutočnostiach
týkajúcich sa predmetu konania.

45. Na základe uvedeného preto právna zástupkyňa žalobkyne oznámila, že na podanom návrhu netrvá,

a teda nie je pravdivé jej tvrdenie, že súd jeho výsluch odmietol.

46. Po uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne nenavrhoval doplnenie dokazovania
napriek tomu, že nasledujúce pojednávanie nariadené na deň 21.4.2021 bolo zrušené z dôvodu
protipandemických opatrení a predvolanie na pojednávanie konané dňa 6.9.2021 jej bolo doručené ešte

3.5.2021, pričom neuviedla žiadne objektívne okolnosti, ktoré jej bránili predložiť návrh na doplnenie
dokazovania riadne a včas. Keďže návrh na doplnenie dokazovania predniesla až na pojednávaní
konanom dňa 6.9.2021, ktorého sa žalovaný v 1. rade bez ospravedlnenia nezúčastnil, súd prvejinštancie návrh na doplnenie dokazovania jeho výsluchom zamietol v zmysle ustanovenia § 153 CSP,
pretože nebol uplatnený včas a jeho vykonanie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.

47. Na základe vyššie uvedených skutočností nepreukázaním tvrdených dôvodov neplatnosti kúpnej
zmluvy v predmete prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti súd žalobu zamietol.

48. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

50. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu u žalobkyne a žalovaného v 1. rade súd rozhodol tak,
že nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému v 1. rade nepriznal, keďže mu žiadne trovy
konania nevznikli.

51. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2. rade priznal úspešnej žalovanej v 2.rade nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

52. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli

splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak

žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.