Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Renáta Janáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/313/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201297
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201297.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: H. T., S. XX, XXX XX U. R., proti žalovanému: Slovenský
klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti volieb výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, ktoré sa
konali dňa 14.04.2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou osobne doručenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 01.04.2014 a doplnenou
podaním zo dňa 16.09.2015 domáhal, aby súd vyhlásil za neplatnú voľbu výboru Slovenského klubu
sokoliarovpriSlovenskompoľovníckomzväze,ktorásakonaladňa14.04.2012nazasadnutíkonferencie
Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze a aby súd uložil povinnosť zvolať
mimoriadnu konferenciu Slovenského klubu sokoliarov a voľbu výrobu Slovenského klubu sokoliarov
zopakovať.
2. Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore (ďalej aj SKS pri SPK) je právnym
nástupcom Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze podľa § 19 stanov SKS
pri SPK.
3. Uznesením č.k. 24C/66/2014-80 zo dňa 27.01.2016 Okresný súd Bratislava I. vyslovil svoju vecnú
nepríslušnosť a vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému.
4.Žalobcavžalobeuviedol,žedňa14.04.2012sauskutočnilakonferenciaSlovenskéhoklubusokoliarov
pri SPZ, kde v rozpore s platnými a účinnými ustanoveniami organizačného poriadku SKS pri SPZ sa
uskutočnilohlasovanieajnaprieknenaplnenémukvóru.Poukázal,žekonferenciajeuznášaniaschopná,
ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov Slovenského klubu sokoliarov a táto základná
podmienka splnená nebola, lebo z celkového počtu sokoliarov pri SPZ - 275 členov, túto podmienku
splnilo iba 224 členov, t.j. zaplatením členského, a preto počet na uznášaniaschopnosť 113 členov
nebol splnený, lebo bolo prítomných iba 106 členov. Z uvedeného dôvodu preto nemalo prebehnúť
hlasovanie na voľbu predsedu a 8-členného výboru a dozornej rady, lebo nebola splnená podmienka
uznášaniaschopnosti a na tento úkon mala byť zvolaná konferencia v náhradnom termíne. Žalobca je
názoru, že konferencia prebehla v rozpore s platným Organizačným a skúšobným poriadkom SKS pri
SPZ a jej závery sú neplatné.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.06.2017 uviedol, že žaloba je nedôvodná a navrhol, aby ju súd
v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Dňa 14.04.2012
sa konala konferencia SKS pri SPZ, na ktorej sa konala voľba nových členov výboru SKS pri SPZ.Anton Moravčík, t.j. žalobca, ako prezident klubu túto konferenciu viedol a riadil jej priebeh. Ak mal
pochybnosti o uznášaniaschopnosti schôdze, nič mu nebránilo schôdzu prerušiť a zvolať na iný termín,
čo sa však nestalo. Počas konania konferencie a ani po jej ukončení žalobca nevzniesol žiadne
pochybnosti o priebehu konferencie a ani o jej právoplatnosti. Až dňa 30.05.2012 požiadal poľovnícky
odbor SPZ o podanie stanoviska ohľadne platnosti konferencie SKS pri SPZ. Dozorná rada Slovenského
poľovníckeho zväzu vykonala prešetrenie priebehu konania konferencie SKS pri SPZ a skonštatovala,
že nezistila skutkové a závažné porušenie stanov SPZ, organizačného a rokovacieho poriadku SPZ a
ani Organizačného a rokovacieho poriadku SKS pri SPZ v zmysle spochybňovania porušenia § 7 písm.
e) Organizačného a rokovacieho poriadku SKS pri SPZ na konferencii SKS pri SPZ dňa 14.04.2012 a
nie je dôvod na zrušenie platnosti tejto konferencie. Súčasne odkázal na zápisnicu z priebehu volieb
členov výboru, v ktorej je zachytený priebeh volieb členov výboru.
6. Žalobca svoju žalobu doručil na Okresný súd Bratislava I. dňa 01.04.2014, t.j. v čase, kedy bol platný
a účinný zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP).
7. Podľa § 250v ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch, nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý
nie je rozhodnutím, tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky
trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.
8. Podľa § 250v ods. 3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáhal len určenia, že zásah bol, alebo
je nezákonný. Návrh musí byť do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom dozvedela, najneskôr
však do 1 roka, odo dňa, keď k nemu došlo.
9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP),
ktorý nahradil OSP.
10. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho účinnosti.
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
12. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
13. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom žalobcovej žaloby, ktorú doplnil podaním zo
dňa 16.09.2015 zistil, že žalobca ako bývalý člen SKS bol nespokojný s voľbou výboru Slovenského
klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze, teraz pri Slovenskej poľovníckej komore, ktorá sa
uskutočnila dňa 14.04.2012 vo Zvolene, a to na konferencii Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ, ktorú
viedol žalobca, čo vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia konferencie SKS pri SPZ, bod 1, kde je uvedené,
že „predseda SKS pri SPZ H. privítal prítomných členov a hostí...“. Z obsahu jeho žaloby mal súd za to,
že žalobca sa domáhal ochrany pred nezákonným zásahom, vykonaným Slovenským klubom sokoliarov
pri Slovenskom poľovníckom zväze formou uskutočnenia voľby výboru SKS pri SPZ na konferencii SKS
pri SPZ konanej dňa 14.04.2012. Žalobca podal túto svoju žalobu na Okresný súd Bratislava I. dňa
01.04.2014, t.j. za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Včasnosť podania žaloby je
preto potrebné posúdiť podľa zákona platného a účinného v čase, kedy bola podaná žaloba na súd.
14. Z ust. § 250v ods. 3 vyplýva, že žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá
zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do 1 roka, odo dňa, keď k nemu došlo. Citované ustanovenie
ustanovuje teda 2 lehoty na podanie žaloby proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, a to
subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota je 30 dní a začína plynúť od momentu, keď sa osoba
dotknutá zásahom o ňom dozvedela a objektívna lehota je 1 rok odo dňa, keď k zásahu došlo. Na to,
aby bola žaloba podaná včas, je nutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj v objektívnej lehote.
15. V danom prípade Krajský súd v Bratislave mal jednoznačne preukázané, že žalobca sa o vykonanom
zásahu, t.j. o voľbe výboru SKS pri SPZ dozvedel dňa 14.04.2012, keď ako vtedajší predseda SKS
pri SPZ bol prítomný na zasadnutí konferencie SKS pri SPZ konanej dňa 14.04.2012, na ktorej bolapredmetná voľba výboru SKS pri SPZ uskutočnená. Subjektívna lehota 30 dní na podanie žaloby vo
veci ochrany pred nezákonným zásahom žalobcovi začala plynúť nasledujúci deň, t.j. dňa 15.04.2012.
Posledný deň subjektívnej lehoty pripadol na deň 14.05.2012, t.j. pondelok a tento deň nebol dňom
pracovného pokoja. Žalobcovi teda 30 dňová subjektívna lehota uplynula teda 14.05.2012 a v uvedenej
lehote (od 15.04.2012 do 14.05.2012) žalobca nepodal žalobu na súd, osobne ju doručil na Okresný
súd Bratislava I. až dňa 01.04.2014, teda po uplynutí 30-dňovej subjektívnej lehoty a aj jednoročnej
objektívnej lehote (od 14.04.2012 do 14.04.2013) v zmysle ust. § 250v ods. 3 OSP.
16. S poukazom na uvedené Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 250v OSP v spojení s ust. §
491 ods. 1 SSP a § 98 ods. 1 písm. d) SSP žalobu odmietol ako oneskorene podanú.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
18. Žalobca predložil súdu plnomocenstvo zo dňa 18.08.2015, ktorým splnomocnil JUDr. Juraja Kováča,
so sídlom Hrdličkova 32, 831 01 Bratislava, aby ho zastupoval „vo veciach súdneho konania č.k.
24C/66/2014-18 v plnom rozsahu“. Predložené plnomocenstvo bolo podpísané len žalobcom, avšak
JUDr. Juraj Kováč poverený zastupovaním žalobcu splnomocnenie neprijal, ani ním nie je podpísané a
ani žiadnym spôsobom neprejavil vôľu, že plnomocenstvo prijíma a súhlasí so zastupovaním žalobcu,
preto súd naň nemohol prihliadať.
19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.