Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321010139
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4321010139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného W. X., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
odsek 2 Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice, proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 4T/16/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre
dňa 26.01.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
W. X., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom
Q. F., X. XXX/XX,

u k l a d á

podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v §
36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1
Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho

správaním počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba v trvaní 5
(päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno j/ Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť
sa v skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nahradiť nemajetkovú ujmu poškodeným P. R., nar.
XX.XX.XXXX v T., trvale bytom Q., M. XXX/XX vo výške 10.000,- (desaťtisíc) eur, poškodenému H. R.,
nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., M. XXX/XX vo výške 10.000,- (desaťtisíc) eur a poškodenej J.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Q. X vo výške 10.000 (desaťtisíc) eur. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný W. X. (ďalej len
obžalovaný) uznaný vinným z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

§ 294 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom
skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX h v katastri obce H., okr. S. v neoplotenej bažantnici počas
spoločnej poľovačky na bažantiu zver usporiadanej Poľovným združením S. U. so sídlo W. č. 4, usmrtil
H. R. tým spôsobom, že bez oprávnenia na držanie zbrane a streliva na miestach určených v preukaze

zbrane, teda bez platného zbrojného preukazu manipuloval s brokovou zbraňou zn. Beretta model XXX
Silver Pigeon III, kalibru XX/XX-XX výrobné číslo N bez súhlasu vlastníka T. T., pričom z tejto zbrane
došlo k náhodnému výstrelu, ktorý zasiahol tam prítomného H. R. do pravého ramena, ktorý v dôsledku
strelného poranenia vnútrohrudných orgánov /pľúca a hrudná srdcovnica/ a následného zakrvácania do
dutiny brušnej pri strelnom poranení hrudníka - zástrel so vstrelom do prednej plochy pravého ramena

s prítomnosťou veľkého množstva brokov /cca 100 ks/ a plastového košíka v oblasti hrudníka, týmto
zraneniam na mieste podľahol.

Za to mu bol podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, písm. l/,
písm. n/ Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne
odložený a uložený probačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu bola stanovená skúšobná doba v trvaní 5 rokov.
Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze

podrobiť sa v skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej P. R., nar.
XX.XX.XXXX v T., trvale bytom Q., M. XXX/XX škodu vo výške 10.000,- (desaťtisíc) eur, poškodenému
H. R., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., M. XXX/XX škodu vo výške 10.000,- (desaťtisíc) eur a
poškodenej J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., Q. X škodu vo výške 10.000 (desaťtisíc) eur.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste.
Prokurátor predmetné odvolanie odôvodnil tým, že sa nestotožňuje so záverom súdu I. stupňa ohľadne
uloženého trestu, ktorý považuje vzhľadom na zavinenie obžalovaného a spôsobený následok za
neprimerane mierny, nezodpovedajúci kritériám generálnej a individuálnej prevencie. Uviedol, že

obžalovaný aj napriek tomu, že nebol držiteľom zbrojného preukazu a ani členom poľovného združenia
S. so sídlom W. č. 4, sa zúčastnil spoločnej poľovačky na bažantiu zver a využil moment, keď svedok
T. T. ponechal svoju zbraň brokovnicu zn. Beretta model XXX Silver Pegeon II. kal. XX/XX-XX voľne
položenú a nezabezpečenú pred jej prípadným zneužitím, ktorej sa zmocnil v úmysle strieľať na bažantiu
zver. Z tejto zbrane vystrelil, pričom si musel byť vedomý, že nebol oprávnený túto zbraň použiť a že

jej použitím môže dôjsť pri výstrele k nepredvídateľnému a veľmi závažnému následku, či už na zdraví,
živote alebo majetku, pričom došlo k nenapraviteľnému následku a to k smrti osoby.
Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., na význam chráneného záujmu, ako aj na spôsob
vykonania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému
priznal tri poľahčujúce okolnosti, hoci podľa jeho názoru, poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.

n/ Tr. zák. mu priznať nemal. Samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou
podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. a to ani pri uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Keďže
obžalovanému bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že sa priznal a svoje
konanie oľutoval, už ďalšiu takúto poľahčujúcu okolnosť podľa písm. n/ hore uvedeného ustanovenia nie
je možné priznať, pretože k samotnému priznaniu musí pristúpiť ešte aj uvedenie údajov, ktoré umožňujú

vytvoriť komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, aktívna účasť
obvineného na iných dôkazných úkonoch než je jeho výsluch. Takáto súčinnosť musí byť poskytnutá
už orgánom prípravného konania, nakoľko tie musia objasniť čin do tej miery, aby mohla byť podaná
obžaloba. Súd nedostatočne vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného, keď mu
uložil podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou a probačným dohľadom. Takto uložený

trest je trestom neprimerane miernym s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Ďalšieho porušenia sasúd I. stupňa dopustil aj tým, že obžalovanému neuložil úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák.,
hoci naň poukazuje v odôvodnení rozsudku, avšak vo výrokovej časti, t.j. v odsudzujúcej časti rozsudku
toto chýba. Navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý

rozsudok súdu I. stupňa a sám rozhodol vo veci tak, že obžalovanému uloží primeraný nepodmienečný
trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Na dôvodoch tohto odvolania zotrvala aj zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu, ktorá takisto považovala uložený trest za neprimerane mierny vzhľadom k obzvlášť
závažnému následku, ktorým bola smrť poškodeného.

Splnomocnenec poškodených sa k podanému odvolaniu nevyjadril a obhajca obžalovaného na
verejnom zasadnutí predniesol vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa
považuje za správny čo do výšky trestu. Uložením podmienečného trestu boli zohľadnené všetky
skutočnosti daného prípadu. K samotným poľahčujúcim okolnostiam uviedol, že pokiaľ prokurátor
namieta priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., tak obžalovaný od začiatku
vyšetrovania napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, svoje konanie oľutoval a podrobne ho popísal

a taktiež uviedol aj príčinné okolnosti, ako k prípadu došlo. Nestotožnil sa ani s tvrdením uvedeným
v odvolaní, že súd I. stupňa nedostatočne vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť konania a poukázal
na to, že obžalovaný je už dlhšiu dobu invalidným dôchodcom, nebol doposiaľ súdne trestaný, nemá
žiadne záznamy v evidencii priestupkov, v mieste bydliska má dobrú povesť, je rodinne založený. Je si
vedomý toho, že následok, ktorý bol spôsobený, sa už vrátiť nedá, ale s poukazom na samotný postoj

obžalovaného spĺňa všetky zákonné predpoklady na uloženie podmienečného trestu s primeranými
obmedzeniami. Nemajetkovú ujmu je ochotný uhradiť, s pozostalou rodinou sa snaží od začiatku
komunikovať, zatiaľ však nemajetkovú ujmu neuhradil, keďže mu to znemožňuje jeho zdravotný stav a
opakovane musí byť hospitalizovaný vzhľadom na jeho zlý psychický stav, vzniknutý danou udalosťou.
Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Samotný obžalovaný uviedol, že jeho prvoradou povinnosť v súčasnosti je pomôcť pozostalým, pretože
sa pred touto udalosťou poznali. Svoje konanie oľutoval a vyjadril sa v tom smere, že škodu chce
poškodeným uhradiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou

osobou - prokurátorom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
je iba čiastočne dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 29.09.2021 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm.
h/ Tr. zák., súd I. stupňa prijal vyhlásenie o vine a dokazovanie vykonával len v súvislosti s uložením

trestu a náhrade škody.
Na základe vyhlásenia obžalovaného a ďalších vykonaných dôkazov správne bolo potom konanie
obžalovaného aj právne kvalifikované ako prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu I. stupňa sa stal ohľadom viny právoplatným a odvolanie bolo
podané prokurátorom len čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, odvolací súd preskúmaval
len tento výrok.
Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, obžalovanému bol uložený podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. zistiac
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a zistiac jednu priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3
roky, ktorý mu bol podmienečne odložený podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 1 Tr. zák. a bol mu
uložený probačný dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby, pričom podľa § 51 ods. 2 Tr. zák.
mu bola skúšobná doba stanovená na 5 rokov a zároveň bola mu uložená aj povinnosť podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu.

Súd I. stupňa, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prihliadol pri ukladaní trestu na
poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život, k trestnej činnosti sa priznal a túto úprimne oľutoval anapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti tak orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu, keďže
nebolo potrebné vykonávať dokazovanie na hlavnom pojednávaní.
Okrem toho mu priznal aj jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., t.j. že spáchal viac

trestných činov. Súd I. stupňa obžalovanému potom ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods.
1 Tr. zák., hoci túto skutočnosť neuviedol vo výroku o uložení trestu obžalovanému a vychádzal z trestnej
sadzby najprísnejšie trestného činu, ktorým je zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 až
8 rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami následne postupom podľa

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu hore uvedenej trestnej sadzby o jednu tretinu a trest
mu ukladal v trestnej sadzbe 3 roky až 6 rokov 4 mesiace. Obžalovanému potom uložil trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v trvaní 5 rokov.
Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého výroku o treste zistil, že súd I. stupňa hoci v odôvodnení
napadnutého rozsudku to uviedol, necitoval aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého mu

ukladal úhrnný trest odňatia slobody. Keďže došlo k porušeniu Trestného zákona, keď toto ustanovenie
Trestnéhozákonaabsentujevovýrokunapadnutéhorozsudku,bolopotrebnénapadnutýrozsudokzrušiť
vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. a keďže boli splnené všetky podmienky
na rozhodnutie o treste, odvolací súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému, odvolací súd vychádzal z hore uvedených zásad. Pokiaľ ide o
samotného obžalovaného, na tohto sa hľadí ako by nebol odsúdený, nemá v evidencii priestupkov

žiadny záznam, je invalidným dôchodcom, v mieste bydliska požíva dobrú povesť. S poukazom na hore
uvedené potom aj odvolací súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr.
zák., že pred spáchaním činu viedol riadny život a taktiež mupriznal aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v §
36 písm. l/ Tr. zák., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento aj úprimne oľutoval. Pokiaľ prokurátor
namietalpriznaniepoľahčujúcejokolnostiuvedenejv§36písm.n/Tr.zák.,tútopoľahčujúcuokolnosťmu

priznal aj odvolací súd, pretože obžalovaný v prípravnom konaní sa k spáchaniu trestného činu priznal,
nahlavnompojednávaníurobilvyhlásenieovineataksúdI.stupňanemuselvykonávaťvovecirozsiahle
dokazovanie. Už v prípravnom konaní sa nebránil žiadnym úkonom trestného konania a preto priznanie
tejto poľahčujúcej okolnosti bolo správne a zákonné. Aj odvolací súd zistil u obžalovaného jednu
priťažujúcu okolnosť a to, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Z uvedeného potom

vyplýva, že u obžalovaného prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami
a pri ukladaní trestu, resp. určení jeho výmery, vychádzal následne z ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák., z ktorého vyplýva, že ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný

trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Najprísnejšie trestným v danom prípade bol zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov.
Po znížení hornej hranice trestnej sadzby, potom aj odvolací súd rovnako ako súd I. stupňa, vychádzal
z trestnej sadzby 3 roky až 6 rokov 4 mesiace.

S poukazom na osobu obžalovaného, ako aj na spôsob spáchania činu a jeho následky, mal aj odvolací
súd za to, že trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky, je
trestom postačujúcim na prevýchovu obžalovaného. V danom prípade aj odvolací súd výkon trestu
obžalovanému podmienečne odložil, pretože boli na takýto postup splnené podmienky uvedené v § 49ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák., z ktorých vyplýva, že súd môže podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 3 roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za

to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutý.
K okolnostiam prípadu je potrebné uviesť, že obžalovaný spoločne s nebohým H. sa šli pozrieť na
spoločnú poľovačku na bažantiu zver, poriadanú poľovným združením S. U. so sídlom v W., čo im bolo
príslušnými poľovníkmi uvedeného združenia umožnené. Pri tejto poľovačke obžalovaný hoci nemal na

to oprávnenie ani povolenie vzal z konára brokovú zbraň patriacu T. T., ktorý si ju tam zavesil, pričom z
tejto zbrane došlo k náhodnému výstrelu a zasiahnutiu poškodeného H. R., ktorý v dôsledku strelných
poranení na mieste podľahol. Bolo chybou obžalovaného, že vôbec túto zbraň zobral, hoci na to nemal
žiadne oprávnenie a ani povolenie a s touto následne manipuloval takým spôsobom, že došlo z nej k
výstrelu. Konaním obžalovaného skutočne nastal nenapraviteľný následok, ktorým bola smrť samotného
poškodeného H. R.. H. R. bol kamarátom obžalovaného, ich rodiny sa poznali a navštevovali, pričom

obžalovaný si uvedomuje následky svojho konania aj to, že pozostalým spôsobil životnú traumu, ktorú
už však nie je možné napraviť.
Tento skutok zanechal následky aj na samotnom obžalovanom, keď od tej doby sa podrobuje
psychiatrickej liečbe, trpí posttraumatickou stresovou poruchou, avšak z psychiatrického hľadiska nie je
pre spoločnosť nebezpečný.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, u obžalovaného nejde o tak narušeného páchateľa, že by bolo
nevyhnutné aj vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho následky pôsobiť trestom spojeným s odňatím
slobody.
Obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený, pričom je nutné
uviesť, že jediné odsúdenie, ktoré v registri trestov má zaznamenané, je z roku 1977, keď bol odsúdený

pre prečin proti majetku a v skúšobnej dobe sa osvedčil. Nikdy nebol doposiaľ prejednávaný za žiadny
priestupok,zuvedenéhojemožnékonštatovať,ževzhľadomnaosobuobžalovanéhoasprihliadnutímaj
na jeho doterajší život, kedy riadne pracoval, v súčasnosti je invalidným dôchodcom, žije usporiadaným
rodinným životom, svoju chybu si priznal a súhlasil aj so zaplatením nemajetkovej ujmy pozostalým, mal
aj odvolací súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon

trestuodňatiaslobodyniejenevyhnutný.Trestodňatiaslobodyuloženýobžalovanémunasamejspodnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov,
čo je horná hranica skúšobnej doby s probačným dohľadom, považoval odvolací súd za postačujúci na
prevýchovu obžalovaného. Tento trest spĺňa tak zásady individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Rovnako ako súd I. stupňa, aj odvolací súd, obžalovanému uložil aj primerané obmedzenie a to

povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu a navyše obžalovanému uložil
aj povinnosť, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom nahradil
nemajetkovú ujmu poškodeným P. R., H. R. a J. H. každému po 10 000,- eur, ktorá náhrada nemajetkovej
ujmy im bola priznaná rozsudkom súdu I. stupňa v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por., ktorý výrok týmto
rozsudkom odvolacieho súdu zostal nedotknutý.

Odvolací súd na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného, teda sprísnil
povinnosti uložené obžalovanému v rámci probačného dohľadu.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, potom odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok