Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Sunday, February 6, 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8P/158/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821202829
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7821202829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti -

R. M., nar. XX. XX. XXXX, V. M., nar. XX. XX. XXXX a G. M., nar. XX. XX. XXXX, toho času umiestnené
v Cente pre deti a rodiny T., zastúpené kolíznym opatrovníkom L.. C.. K. P., vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu E., deti rodičov - X. T. E.. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., Y. XXXX/XX a nebohého V.
M., nar. XX. XX. XXXX a zomrelého XX. XX. XXXX, na návrh Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., na nariadenie ústavnej starostlivosti a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Rožňava nariaďuje nad maloletými deťmi R. M., nar. XX. XX. XXXX, V. M., nar. XX.
XX. XXXX a G. M., nar. XX. XX. XXXX ústavnú starostlivosť, ktorú budú vykonávať v Centre pre deti

a rodiny T..

II. Súd z a v ä z u j e matku maloletých detí X. T., nar. XX. XX. XXXX prispievať na výživu maloletých
detí na každé dieťa, v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na
účet Centra pre deti a rodiny T..

III. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie 7PPOm/7/2020 - 13 zo dňa 24.09.2020, ktorým boli maloleté
deti dočasne zverené do ústavnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny T..

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v E.Ž. podal dňa 06.
10. 2021 návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi M. a určenie vyživovacej
povinnosti voči ich matke.

2.OkresnýsúdRožňavauznesenímč.k.7PPOm/7/2020-13zodňa24.09.2020dočasnezverilmaloleté
deti do ústavnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny T..

3. Súd na pojednávaní dňa 24.01.2022 vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to
správou od Centra pre deti a rodiny T. o vyhodnotení plánu výchovnej práce za obdobie od 24.3.2021
do 24.9.2021 u maloletých detí - G. M., V. M. a R. M., s rodnými listami maloletých detí, správou od
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. o vykonanom šetrení v rodine, správou Sociálnej poisťovne E.,

Mestského úradu Y., , pripojeným spisom 7PPOm/7/2020, ako aj celým obsahom predmetného spisu,
pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav.4. Navrhovateľ - Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
v E. na pojednávaní trval na podanom návrhu tak, ako ho súdu doručil v písomnom vyhotovení,
poukázal na skutočnosť, že matka žije neusporiadaným životom, nemá vytvorené vhodné podmienky

pre zabezpečenie starostlivosti o svoje deti, ani žiadnym spôsobom sa nepokúšala svoje pomery upraviť
tak, aby mohla prevziať starostlivosť o svoje deti, preto je v najlepšom záujme, aby deti zotrvali v ústavnej
starostlivosti a navrhol súdu, aby nad maloletými deťmi R., V. a G. M. nariadil ústavnú starostlivosť, ktorú
budú vykonávať v Centre pre deti a rodiny T.. Vzhľadom na to, že matka nemá stabilný príjem, navrhol
ju zaviazať k vyživovacej povinnosti v minimálnej výške na účet Centra pre deti a rodiny T.. Zároveň

navrhol v prípade, že súd nariadi ústavnú starostlivosť, aby zrušil uznesenie 7PPOm/7/2020 - 13 zo dňa
24. 09. 2020, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.

5. Matka maloletých detí sa pojednávania nezúčastnila, pričom svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom
neospravedlnila.

6. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny E. vo svojej písomnej
správe zo dňa 04. 02. 2022 okrem iného uviedol, že matka X. T., nevie zabezpečiť stabilné sociálne
prostredie ani finančné prostriedky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti na požadovanej úrovni,
často sa sťahuje a jej vzťah s manželom U. T. je disharmonický a nestabilný. Brat maloletých detí M.
M. zabezpečuje so svojou partnerkou starostlivosť o svoje dve maloleté deti a starostlivosť o tri ďalšie

maloleté deti, preto by bola neprimeraná záťaž pre mladú rodinu, ktorá by mohla viesť k zanedbávaniu
starostlivosti o mal. deti. Rovnako by stabilitu rodiny ohrozovalo aj konfliktné správanie matky maloletých
detí a jej manžela. V najlepšom záujme maloletých detí je zotrvanie v ústavnej starostlivosti N. T., kde
mal. deti prosperujú, majú sýtené všetky potreby pre svoj všestranný rozvoj, či už psychický, sociálny
alebo fyzický.

7. Zo správy Centra pre deti a rodiny T. ohľadom pobytu maloletých detí v ich zariadení vyplýva, že
maloleté dievčatá majú medzi sebou dobrý vzťah, rady sa spolu hrávajú. Občas sa vyskytnú hádky, ktoré
sú však medzi deťmi bežné. Často sa pýtajú na mladšieho brata, ktorý je umiestnený v profesionálnej
rodine. Taktiež sa často pýtajú na rodinu, mamu a staršieho brata, ktorý ich pravidelne telefonicky

kontaktuje, taktiež ich kontaktuje aj ich matka. Školské výsledky majú dobré, bez väčších problémov si
plnia svoje povinnosti, ich zdravotný stav je dobrý.

8. Zo správy Mesta Y. vyplýva, že matka maloletých detí býva v rodinnom dome matky svojho manžela.
Obaja sú nezamestnaní, manžel poberá invalidný dôchodok.

9. Podľa § 54 ods. 2/ písm. b Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je
výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni
závažná prekážka.

10. Podľa § 54 ods. 5/ Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti
a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a
iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných

a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

11. Podľa § 55 ods. 1/, 2/ Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti
a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú

starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú
lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o
maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia,
súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej
lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

12. Podľa § 81 ods. 1/, 2/ Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo ouložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,

aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety
neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto
nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 62 ods. 1/ až 5/ Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1/ Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1/ Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 81 ods. 1/ Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

17. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je momentálne pre maloleté
deti najvhodnejším a najoptimálnejším riešením nariadenie ústavnej starostlivosti. Súd vychádzal z
toho, že návrat maloletých detí do starostlivosti matky je vylúčený s poukazom na tú skutočnosť, že
deti v rodine nemajú zabezpečené základné životné potreby. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
podmienky v rodine sú nevyhovujúce a deti ohrozujúce. Po príchode detí do prirodzeného prostredia by

boli ohrozené na živote a zdraví, a bol by vážne ohrozený aj ich priaznivý fyzický, sociálny a psychický
vývin.Napriekúprimnémuzáujmumatkyosvojedetitátodlhodobonedokážezabezpečiťstabilnébytové
pomery, často sa sťahuje a spolieha na pomoc príbuzných. Vyhliadky na zlepšenie súčasnej situácie boli
vyhodnotené ako negatívne, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynula iniciatíva matky na zmenu
podmienok domáceho prostredia, počas umiestnenia detí v Centre pre deti a rodiny, nedošlo k žiadnym

zmenám bytových pomerov ani pracovných návykov matky. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na vzťah
matky a jej súčasného manžela, ktorý je podľa vykonaného dokazovania disharmonický, nestabilný a
sprevádzaný častými hádkami. Podľa vykonaného dokazovania sú deti v súčasnom zariadení spokojné,
sú naplnené všetky ich potreby a ústavná starostlivosť plní svoj účel.

18. O zaviazaní matky maloletých detí prispievať na výživu maloletých detí minimálnym výživným súd
rozhodol z dôvodu, že matka nie je poberateľom žiadnych štátnych ani sociálnych dávok a príspevkov.
Iné príjmy matky sa zistiť nepodarilo. Výživné je potrebné uhradiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
na účet Centra pre deti a rodiny T., v ktorom sú maloleté deti umiestnené.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15
dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. (§ 59 ods. 1 CMP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP,

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.