Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115202196
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1115202196.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou, v právnej veci žalobcu:

SHEA BEAT, a.s. , sídlo: Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 658 022,
zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom CSc., Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanej:
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenia, že základné právo žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom OR VZ v Prievidzi
v konaní vednom pod ČVS: V.-XXX/OEK-N.-XXXX porušené bolo, z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej strane súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I dňa 23.11.2015 domáhal sa žalobca v bode 1
žalobného petitu určenia, že základné právo žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom OR VZ v Prievidzi v
konaní vednom pod ČVS: V.-XXX/OEK-N.-XXXX porušené bolo. Zároveň sa v bode 2 žalobného petitu

domáhal uloženia povinnosti Ministerstvu vnútra SR zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu v celkovej výške
177.587,47 € v celosti s ročným úrokom 9,15% zo sumy 177.587,47 € od 30.07.2014 do zaplatenia,
spolu s trovami konania, všetko v lehote do 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 03.08.2006 uzavrel s obchodnou spoločnosťou BOVAS spol.
s.r.o. so sídlom Priemyselná 14, Prievidza, IČO: 31 628 567 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
jej poskytol finančné prostriedky vo výške 165.970,- eur (5.000.000,-Sk) s ročným úrokom 1%, ktorú

sa uvedená spoločnosť zaviazala vrátiť v lehote do 6 mesiacov. Dňa 19.09.2006 uzavrel žalobca s
obchodnou spoločnosťou BOVAS spol. s.r.o. ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol
finančné prostriedky vo výške 9.626,- eur (290.000,-Sk) s ročným úrokom vo výške 332,- eur (10.000,-
Sk), ktorú sa uvedená spoločnosť zaviazala vrátiť v lehote do 10 dní. Na zabezpečenie týchto peňažných
záväzkov vystavil dlžník dve blankozmenky a uzatvoril so žalobcom zmluvy o blankozmenkách. Nakoľko
dlžník v lehote splatnosti svoje záväzky nesplnil, vyplnil žalobca chýbajúce údaje na blankozmenkách,
deň splatnosti 14.03.2007 a zmenenčné sumy 177.587,- eur ( 5.350.000,- Sk) podľa prvej zmluvy

a sumu 9.958,- eur (300.000,- Sk) podľa druhej zmluvy a zmenky predložil obchodnej spoločnosti
BOVAS spol. s.r.o. na preplatenie, avšak BOVAS spol. s.r.o. bezdôvodne plnenie odmietol. Preto dňa
15.11.2007 podal na Okresný súd Trenčín dva návrhy na vydanie zmenkového platobného rozkazu.
Jeden spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia na sumu 177.587,- eur ( 5.350.000,- Sk)pod sp.zn. 57 Zm/36/2007 a druhý na sumu 9.958,- eur (300.000,- Sk) pod sp.zn. 56 Zm/37/2007.
Okresný súd Trenčín vo veci sp.zn. 56 Zm/37/2007 nekonal vyše roka a zmenkový platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť až dňa 19.02.2009 a vo veci sp.zn. 57 Zm/36/2007 bol absolútne nečinný.

V období nečinnosti súdu došlo v obchodnej spoločnosti BOVAS spol. s.r.o. k vedomému umenšeniu
jeho majetku, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom zmenkového rozhodnutia. V dôsledku nečinnosti
súdu BOVAS spol. s.r.o. postupne previedol majetok postihnuteľný na zmenkové konanie vedome
na tretie osoby nehnuteľnosť vo výške 119.498,- eur, stroje, ktorých bol vlastníkom, ktorých hodnota
predstavovala spolu sumu vo výške cca 142.054,- eur. V súvislosti s prevodmi tohto majetku podal

žalobca žiadosť o urýchlené vydanie predbežného opatrenia, ktoré smerovalo k zabráneniu nakladania
s majetkom a tým k znižovaniu majetku obchodnej spoločností BOVAS , na ktorú Okresný súd Trenčín
opätovne nereagoval ako i nezaujal v konaní žiadne procesné stanovisko. Nakoľko dochádzalo konaním
vtedajšieho konateľa obchodnej spoločnosti BOVAS A. J. s vedomím úmyslom ukrátiť žalobcu ako
veriteľa k zbavovaniu sa svojho majetku, podal žalobca dňa 21.01.2008 na OR PZ v Prievidzi (ďalej
len ako „OR PZ“) ústne do zápisnice trestné oznámenie. Uznesením č. V. zo dňa 14.03.2008 bolo

podľa ustanovenia § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení (ďalej len
ako „TP“) začaté trestné stíhanie za zločin poškodzovania veriteľa podľa ustanovenia § 239 ods. 1
písm. a), ods. 5 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v platnom znení (ďalej len ako
„TZ“), ktorého sa dopustil neznámy páchateľ konajúci v mene obchodnej spoločnosti BOVAS tým, že
zmaril uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorým je žalobca. V dôsledku trestného konania, ktoré bolo

riadne zahájené, nedošlo k márnemu uplynutiu lehoty tejto žaloby, navyše orgány činné v trestnom
konaní vec neuzavreli, preto z opatrnosti, aby nedošlo k uplynutiu lehoty, žalobca podal tento žalobný
návrh. Žalobcom uvádzané dôkazy a prostriedky preukazujú, resp. dôkazné prostriedky obsahujúce v
príslušnom trestnom spise, dostatočnej miere odôvodňujú, aby bol odôvodnený postup podľa § 206,
ods. 1., TP vo vzťahu k A. J.. Taktiež existencia žalobcových pohľadávok bola potvrdená samotným

účtovníctvom žalobcu. Žalobcovým znaleckým posudkom zo dňa 15.06.2007 a taktiež Uznesením
Krajskej prokuratúry zo dňa 11.09.2007, JUDr. T. I., krajský prokurátor, v ktorom je uvedené, cit: „Po
zistení, že tieto pôžičky neboli fiktívne ako bolo uvedené v trestnom oznámení, nebol dôvod na to, aby
v prebiehajúcom vyšetrovaní holi zisťované ďalšie, pre vec irelevantné skutočnosti“ Práve na základe
skutočností, ktoré preukázali že pohľadávky žalobcu nie sú fiktívne a sú teda pravé. Žiadosťou zo dňa

Í7.03.2008 požiadalo OR PZ v Prievidzi žalobcu o vyčíslenie škody, a to vyčíslenie všetkých pohľadávok
voči obchodnej spoločností BOVAS i s uvedením právneho titulu jednotlivých pohľadávok a v súhrne s
uvedením celkovej výšky pohľadávok ku dňu spracovania správy. Škodu žalobca v súlade so žiadosťou
svojim podaním zo dňa 14.04.2008 vyčíslil a odovzdal vyšetrovateľovi. Následne sa dňa 31.03.2008
uskutočnil na OR PZ v Prievidzi výsluch žalobcu ako poškodeného, ktorý predovšetkým upozornil

vyšetrovateľa, že osoba konajúca v mene obchodnej spoločností Bovas A. J. kúpnou zmluvou zo dňa
04.12.2007 previedol nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti BOVAS , a to: Výrobnú halu,
súp. č. XXX, postavenú na parcele č. XXXX/X s príslušenstvom Parcelu č. l (XXXX/X o výmere XXX
m2, zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, okres: N., V.: R., katastrálne územie: R.
vedené vtedajšou Správou katastra Prievidza, toho času Okresný úrad Prievidza, Katastrálny odbor

(ďalej len „nehnuteľnosť“) na E. H., bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., pričom k prevodu predmetných
nehnuteľností došlo až potom, čo žalobca podal Návrhy na vydanie zmenkových platobných rozkazov a
vydania Predbežných opatrení, ktorými mal súd uložiť obchodnej spoločností BOVAS povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek nakladania s majetkom. Bolo nepochybne preukázané listinnými dôkazmi, že práve
osoba A. J. podpisom listín. činil úkony týkajúcich sa majetku na škodu žalobcu, v súvislosti s ktorými

došlo k zmareniu uspokojeniu pravých pohľadávok veriteľa. Páchateľom trestného činu poškodzovania
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) TZ síce môže byť konkrétny subjekt, a to dlžník, ktorý jedná ku škode
svojho veriteľa, avšak pokiaľ je dlžníkom právnická osoba, páchateľom je týmto fyzická osoba ktorá je
štatutárnym zástupcom spoločnosti, resp. koná v mene spoločnosti, a v súvislostí s týmto postavením
uskutočnila právne či iné úkony za právnickú osobu, čím zmarila uspokojenie pohľadávky veriteľa

právnickej osoby. Vyšetrovateľ tieto skutočností mal za preukázané, napriek tomu nevydal Uznesenie
o vznesení obvinenia voči osobe konajúcej v mene obchodnej spoločností BOVAS A. J.. Možno z
toho dôvodne predpokladať, že zodpovedný poverený príslušník OR PZ v Prievidzi úmyselne zadovážil
inému neoprávnený prospech, ako verejný činiteľ. Už zo samotnej povahy trestného činu vyplýva
nutnosť zabezpečiť účtovníctvo spoločností ako dôkaz „pre objektívne zistenie skutkového stavu“,

resp. pre vydanie Uznesenia o vznesení obvinenia. Napriek tejto skutočností vyšetrovateľ neurobil bez
zbytočného odkladu žiadne úkony smerujúce k zaisteniu účtovníctva, i keď dňa 02.04.2008 do zápisnice
A. J. uviedol, že je ochotný účtovníctvo vydať, no napriek tomu ho nevydal a s neskorším odôvodnením,
že ho odovzdal ďalšiemu konateľovi S. Ľ. pri predaji obchodného podielu obchodnej spoločností Bovasdňa 29.04.2008, bez súhlasu orgánov činných v trestnom konaní. Pre ustálenie, kto mal a disponoval
s účtovníctvom BOVAS a teda mal možnosť s ním nakladať, je samotná skutočnosť, že pri prevode
obchodného podielu na S.Á. Ľ. dňa 29.04.2008, došlo dňa 29.04.2008 i k uzavretiu plnomocenstva,

medzi A. J. O. S. Ľ., ktoré malo charakter generálnej plnej moci. Z toho vyplýva, že mene spoločností
Bovas i po prevode časti obchodného podielu, konal A. J. v plnom rozsahu a teda, mal k dispozícií
naďalej účtovníctvo obchodnej spoločnosti BOVAS. Skutočnosti preukazujúce, že A. J. naďalej konal
ako jediný v mene spoločnosti BOVAS a to na základe generálnej plnej moci, sú ním podpisované
daňové priznania k DPH a to z obdobia, keď vlastnil m minoritný 40% obchodný podiel spoločnosti.

Práve A. J. mal účtovníctvo vo svojej osobnej dispozícií, deponoval s ním a nakladal s ním, čo sa
ďalšou skutočnosťou - operatívnou previerkou neskôr potvrdilo a to, že účtovníctvo a to i po výmaze
obchodnej spoločností Bovas z Obchodného registra SR, sa nahádzalo v priestoroch patriacich osobe
A. J., na J. P. XXC C. N.. Dňa 21.07.2008 doručil žalobca ako doporučenú zásielku na OR PZ v
Prievidzi Žiadosť o kópiu celého spisu zo dňa 19.07.2008, v ktorej žalobca žiadal nie len o poskytnutie
fotokópie spisu, ale i žiadal vyšetrovateľa, aby zabezpečil účtovníctvo spoločnosti BOVAS na adrese

prevádzky Q. XXX v R.. Žalobca žiadal vyšetrovateľa, aby na základe listinných dôkazov preukazujúcich,
že došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu a to konkrétnou osobou, aby voči tejto osobe
A. J. bolo vznesené obvinenie. Taktiež bol vyšetrovateľ informovaný o dôvodnej obave žalobcu, že
osoba konajúca v mene obchodnej spoločností BOVAS A. J. bude pokračovať rozpredávať ďalší
majetok spoločností (obchodné podiely prevedie ich na fyzickú osobu, rozpredá strojnú technológiu,

môže nakladať s finančnými prostriedkami na účtoch v peňažných ústavoch a iné). K uvedenému
ďalej žalobca uvádza, že dňa 21.07.2008 požiadal o vyhotovenie fotokópií, ale až dňa 25.02.2009
bolo umožnené nahliadnutie do spisu a následne poskytnutá jeho kópia. Po nahliadnutí do spisu bolo
zistené, že bol vydaný pokyn prokurátora zo dňa 29.07.2008, ktorý bol doručený vyšetrovateľovi až
dňa 09.09.2008, čo je až po vyše 42 dňoch. Tento pokyn obsahoval pokyn v bode 5.), cit „Zabezpečiť

účtovníctvo spoločnosti BOVAS ...“ Vyšetrovateľ tento záväzný pokyn, ktorý mal splniť v lehote do
01.10.2008 nesplnil. Po nahliadnutí do spisu bolo zistené, že pokyn prokurátora zo dňa 30.112008,
bol doručený vyšetrovateľovi dňa 14.01.2009. Tento pokyn obsahoval pokyn v bode 4.), cit: „splniť
bod 4 a 5 pokynu zo dna 29.07.2008.“ Vyšetrovateľ tento záväzný pokyn, ktorý mal splniť v lehote
do 20.03.2009 opätovne nesplnil. Ani tento pokyn prokurátora nebol splnený. Dňa 09.07.2009 žalobca

doručilŽiadosťnaORPZvN.osprístupneniespisuakoipísomnévyjadreniekšetreniutejtoveci,pričom
žalobca neobdržal doposiaľ žiadnu písomnú odpoveď.“ Dňa 20.07.2009 následne doručil žalobca na
OR PZ v Prievidzi Sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní, v ktorej sa žalobca sťažoval na prieťahy
v konaní, týkajúce sa práve zabezpečenia účtovníctva spoločnosti BOVAS, a to, že v tejto veci neboli
dostatočne včas vykonané opatrenia prokurátora na zabezpečenie účtovníctva spoločnosti BOVAS zo

strany vyšetrovateľa. Žalobca uviedol, že zo strany vyšetrovateľa OR PZ v Prievidzi ako povereného
príslušníka PZ a zároveň verejného činiteľa, došlo k nesprávnemu úradného postupu a to, že napriek
tomu, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že osoba konajúca v mene obchodnej spoločnosti
BOVAS osoba s menom A. J. naplnil skutkovú podstatu trestného činu podľa § 239 TZ a nevzniesol
vyšetrovateľ voči tejto osobe obvinenie. Taktiež, že pre dostatočný podklad skutkového zistenia je teda

nutné zabezpečenie účtovníctva, čo prokurátor vo svojich záväzných pokynoch jednoznačne uložil za
povinnosť vyšetrovateľovi, ktoré vyšetrovateľ riadne a včas nevykonal. V dôsledku vyššie uvedeného
nedošlo k vzneseniu trestného obvinenia a následne nemohli byť uplatnené žiadne právne prostriedky,
ktoré umožňuje aplikovať Trestný poriadok, účinný v čase podania trestného oznámenia, a to najmä
zaistenie nároku poškodeného. Dňa 10.08.2009 bol vydaný pokyn prokurátora, ktorý bol doručený

vyšetrovateľovi dňa 14.08.2009. Tento pokyn obsahoval pokyn v bode 2,), cit „Zabezpečiť účtovníctvo
spoločnosti BOVAS. Po spolupráci s operatívou zvážte prípadné podanie podnetu m vykonanie domovej
prehliadky.“ Vyšetrovateľ tento záväzný pokyn, ktorý mal splniť v lehote do 10.11.2009 opätovne
nesplnil Zo samotných pokynov prokurátora vyplynula nutnosť zabezpečiť účtovníctvo spoločnosti
BOVAS a teda vyšetrovateľ mal vykonať domové prehliadky podľa § 99, ods. 1. a ods. 2., TP Tieto

skutočnosti dokazujú, že vyšetrovateľ vôbec nekonal podľa pokynov prokurátora, podľa § 4, ods. 1.,
písm. b), bod 2. zákona č. 514/2003 Z. z. Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, v dôsledku čoho sa nepodarilo nezabezpečiť účtovníctvo spoločnosti BOVAS . Dňa
16.11.2010 doručil žalobca na OR PZ v Prievidzi Informáciu o veci zo dňa 16.11.2010, v ktorej žalobca
vyšetrovateľa informoval, že došlo k výmazu obchodnej spoločnosti Bovas z Obchodného registra SR

dňom29.09.2010prenedostatokmajetkudlžníka.VtrestnejveciČVS:V.bolodňa31.05.2011prerušené
trestné stíhanie podľa ustanovenia § 228, ods. 1., TP z dôvodu „...pre objektívne zistenie skutkového
stavu a vyčíslenie rozsahu zmarenia uspokojenia veriteľa, resp. veriteľov vyššie uvedeným konaním
páchateľa zabezpečiť kompletné účtovníctvo firmy BOVAS ..., ktoré sa však v prípravnom konanínepodarilo doposiaľ zabezpečiť, napriek tomu, že boli o súčinnosť požiadané zložky ORPZ Prievidza,
avšak s negatívnym výsledkom „. Začiatkom leta 2013 žalobca požiadal o vyhotovenie fotokópie
vyšetrovacieho trestného spisu a po jeho obdržaní a preštudovaní zistil, že poskytnutá fotokópia nie je

úplná, čo vyplýva pri porovnaní samotného obsahu vyšetrovacieho spisu s poskytnutými fotokópiami
jednotlivých listín. Taktiež žalobca zistil, že súčasťou tohto spisu je niekoľko iných listín ako i Uznesenie
vyšetrovateľa OR PZ Prievidza o začatí trestného stíhania pre zločin skresľovania údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. l, písm. c, ods. 4, písm. a. Trestného zákona a iné, vyhotovené
pod ČVS: V.-N.-XXXX. žiadosťou zo dňa 23.01.2014, ktorá bola osobne doručená OR PZ v Prievidzi

dňa 24.01.2014, žalobca žiadal, aby súčasťou vyšetrovacieho trestného spisu ČVS: V.-XXX/OEK-N.-
XXXX bol i súčasne vyšetrovací trestný spis ČVS: V.-XXXX/OEK-N.-2007 ako pripojený a taktiež žiadal
o opätovne nahliadnutie vyšetrovacieho trestného spisu. Napriek viacerým telefonickým urgenciám zo
strany žalobcu nebolo žiadosti žalobcu vyhovené, preto žalobca osobne doručil na OR PZ v Prievidzi
a na Okresnú prokuratúru Prievidza dňa 15.07.2014, žiadosť - urgenciu zo dňa 15.07.2014, v ktorej
opätovne žiadal, aby súčasťou vyšetrovacieho trestného spisu ČVS: V.-XXX/OEK-N.-XXXX bol súčasne

pripojený vyšetrovací spis ČVS: V.-XXXX/OEK-N.-XXXX a taktiež žiadal o opätovné nahliadnutie do
vyšetrovacieho trestného spisu. Až po niekoľkých ďalších telefonických urgenciách s K.. F., bolo z
jeho strany prisľúbené, že vyšetrovací trestný spis, ktorý do dňa 23.07.2014 nebol pridelený, pridelí
inému vyšetrovateľovi, konkrétne ..O.. Dňa 30.07.2014 bolo umožnené nahliadnutie do spisu a po
nahliadnutí do spisu bolo zistené, že v spise sa nachádza Úradný záznam zo dňa 16.03.2011, v

ktorom je uvedené cit: „Dňa 16.03.2011 som v rámci operatívne previerky zistil, že na ul. J. P. C.
N. v priestoroch patriacich osobe A. J. bytom R. sa nachádza ekonomická dokumentácia a faktúry
spoločnosti BOVAS s.r.o. a doposiaľ iných nestotožnených firiem“. Po nahliadnutí do spisu bolo zistené,
že v spise sa nachádza aj Príkaz na prehliadku iných priestorov J...., ktorý napriek opakovaným výzvam
do dnešného dňa účtovníctvo firmy BOVAS ... nevydal s odôvodnením, že toto odovzdal inej osobe.

Doposiaľ vykonanými operatívnymi previerkami zamerané na získanie informácií o účtovníctve firmy
bolo zistené, že predmetné účtovníctvo firmy BOVAS ... sa nachádza vo vyššie uvedených priestoroch“.
Príslušník operatívno-pátracej služby mal pri odhalení miesta vec zaistiť podľa § 21, ods. 1., zákona
č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a vyšetrovateľ vec prevziať podľa § 92, TP „Ak treba vec, ktorá
bola zaistená podľa osobitného zákona, zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor

alebo policajt“ Po nahliadnutí do spisu bolo taktiež zistené, že v spise sa nachádza aj Zápisnica o
vykonaní obhliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 21.03.2011. Dňa 21.03.2011 o 12:15 hod.
bolo prikročené k obhliadke iných priestorov alebo pozemkov, ktorá sa vykonávala na adrese J. P.,
N. patriacich osobe A. J., kde prehliadku vykonali: vyšetrovateľ K.. K., kriminalistický technik npor. I.,
príslušník OKP nstrž. Ohvazanský, prítomné osoby pri prehliadke: D. O., K. C., S. V. a taktiež bola

prizvaná nezúčastnená osoba- Q. U.. Pri prehliadke boli odňaté veci: 1ks šanón s označením BOVAS
a 1ks pečiatky BOVAS. Prehliadka je kriminalistická metóda, ktorej úlohou sa prehľadáva určitý objekt,
resp. niekoľko objektov, s cieľom nájdenia a zaistenia osôb, vecí a iných skutočností, dôležitých pre
objasňovanie Podmienkou prehliadky je existencia určitej predstavy o hľadaných objektoch v súvislosti
s objasňovaním udalostí, ako aj dôvodné podozrenie, že sa v určitých objektoch, priestoroch a pod.

nachádzaj. Existencia hľadaných objektov súvisiacich s objasňovaním udalosti, sa potvrdila operatívnou
pátracou činnosťou. Pri praktickom výkone prehliadky možno nájsť aj objekty, o ktorých orgány neboli
informované, alebo ich existenciu predpokladali. Nález takýchto objektov tiež plní účel prehliadky,
pretože vzhľadom na účel použitia objektu, druh a spôsob spáchania trestného činu a jeho motív, môžu
dokázať, odhaliť spolupáchateľstvo, alebo z nich možno získať informácie o príprave osoby na trestný

čin. Pri prehliadke bol zaistený len jeden šanón a jedna pečiatka, avšak z fotodokumentácie vykonanej
pri domovej prehliadke je zjavné, že v objekte sa nachádzala výpočtová technika, ktorá nebola zaistená,
pričom žalobca má za to, že vo výpočtovej technike sa nachádzajú relevantné informácie a dôkazy. Jej
nezaistením, sa vyskytol časový priestor, tieto informácie zrejme vymazať (odstrániť z nosiča výpočtovej
techniky). Je teda zarážajúce, že domová prehliadka bola vykonaná len v priestoroch J. P. Xl P. C. N., i

keď podľa živnostenského registra je zrejmé, že spoločnosť BOVAS mala prevádzku na ulici Q. XXX C.
R., kde sa prehliadka vôbec nevykonala a ktorá bola v čase prehliadky na Košovskej ceste v Prievidzi,
už vo vlastníctve osoby A. J.J.. O nutnosti zabezpečiť účtovníctvo obchodnej pobočnosti BOVAS na
adrese prevádzky na ulici Q. XXX C. R., žalobca žiadal vyšetrovateľa už žiadosťou za dňa 19.07.2008.
Žalobca uviedol, že zo strany vyšetrovateľa OR PZ v Prievidzi ako príslušníka Policajného zboru, došlo

k nesprávnemu úradného postupu a to, že napriek tomu, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že
osoba konajúca v mene spoločnosti BOVAS A.Š. J. naplnil skutkovú podstatu trestného činu § 239
TZ, nevzniesol vyšetrovateľ voči tejto osobe obvinenie. Už zo samotnej povahy trestného činu vyplýva
nutnosť zabezpečiť účtovníctvo spoločnosti. Pre právny záver o tom, v akom rozsahu páchateľ akodlžník, resp. osoba konajúca v jeho mene, zmaril uspokojenie pohľadávky veriteľa trestným činom
poškodzovania veriteľa podľa § 239, ods. 1., písm. a) TZ a či tým spôsobil značnú škodu, resp. škodu
veľkého rozsahu v zmysle § 239, ods. 1., písm. a), ods. 5., písm. a) TZ, musí byť dostatočný podklad v

skutkovom zistení, aká bola hodnota zničeného, poškodeného, zatajeného, odcudzeného, urobeného
neupotrebiteľnými alebo odstráneného majetku páchateľa a akú výšku mala pohľadávka veriteľa (resp.
jej neuspokojená časť), ktorej uspokojenie tým páchateľ zmaril. Pre dostatočný podklad skutkového
zistenia je teda nutné zabezpečenie účtovníctva, čo prokurátor vo svojich záväzných pokynoch uložil
za povinnosť vyšetrovateľovi, ktoré vyšetrovateľ radne a včas nevykonal. Následky vyššie uvedených

nesprávnych úradných postupov mohli byť napravené ešte v čase, keď operatívnou - pátracou činnosťou
priestorov zistilo účtovníctvo, ktoré sa na mieste malo zaistiť, napriek tomu zaistené nebolo a tým bolo
umožnené tak jeho zmiznutie, čím sa zmarilo vyšetrovanie. V dôsledku vyššie uvedeného nedošlo k
vzneseniu obvinenia a následne nemohli byť uplatnené prostriedky, ktorých použitie umožňuje Trestný
poriadok, a to najmä zaistenie nároku poškodeného, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 177.587,47
€ s príslušenstvom.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 19.18.2015, doručeným súdu dňa
24.08.2015. Žiadala žalobu zamietnuť. Namietala nedostatok pasívnej legitimácie Ministerstva vnútra
SR v konaní, ako ústredného orgánu štátnej správy. Uviedla, že podľa zákona č. 514/2003 Z. z. pasívne
legitimovaným v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom je za podmienok stanovených zákonom vždy štát, t.j. Slovenská republika,
zastúpená konkrétnym orgánom štátnej správy. Nedostatok pasívnej legitimácie je podľa doterajšej
judikatúry dôvodom na zamietnutie žaloby. Tiež uviedla, že nie sú splnené ani zákonné podmienky
zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č.514/2003 Z. z. - nesprávny úradný postup, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. V predmetnom trestnom

konaní Okresná prokuratúra Prievidza, rovnako ako Krajská prokuratúra v Trenčíne riadila a kontrolovala
v rámci dozoru činnosť vyšetrovateľa PZ. Okresná prokuratúra, ani Krajská prokuratúra ako orgán
dozorujúci nad zákonnosťou rozhodnutí a postupu orgánov činných v trestnom konaní nezistili počas
trestného konania porušenie zákona v postupe vyšetrovateľa, ktoré by zakladalo právo žalobcu na
náhradu škody. Vyšetrovateľ PZ svojim postupom neporušil žiaden interný predpis, ktorý sa vzťahuje na

postuppolicajtovvtrestnomkonaní,postupovalvsúladesustanoveniamiTrestnéhozákonaaTrestného
poriadku. Sťažnosťou na postup vyšetrovateľa PZ a dozorujúceho prokurátora zo strany žalobcu zo
dňa 20.07.2009 sa zaoberala Krajská prokuratúra Trenčín. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín
preskúmala vyšetrovací spis ČVS: V.-XXX/OEK-N.-XXXX ako i dozorový spis Okresnej prokuratúry
Prievidza sp. zn. X N. XXX/XX a zároveň mala k dispozícii niektoré podstatné svedecké výpovede

a listinné dôkazy zo spisu OR PZ v Prievidzi ČVS: V.-XXXX/OEK-N.-XXXX a zo spisu Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne ČVS: J.-XX/OEK-T.-XXXX. Prokurátorka Krajskej prokuratúry
Trenčín sťažnosť žalobcu vyhodnotila v upovedomení zo dňa 21.09.2009, ktoré adresovala konateľke
žalobcu. Ako uviedla, „vzhľadom ku skutočnostiam sa nepodarilo zabezpečiť účtovníctvo spoločnosti
BOVAS, spol. s r. o. pre účely trestného konania. Vyšetrovateľ po začatí trestného konania začal s

výsluchmi osôb, ktoré mohli objasniť právne vzťahy medzi spoločnosťami, ktoré mali nejakú nadväznosť
na predmet trestného konania, na osoby, ktoré konali resp. vstupovali do právnych vzťahov na základe
uzavretých zmlúv a iných právnych úkonov, za účelom objasnenia skutkového stavu veci a následne aj
za účelom zabezpečenia listinných dôkazov, vrátane účtovníctva, pričom v počiatočnom štádiu trestného
konania neboli dané zákonné dôvody na zaistenie účtovníctva jeho bezprostredným odňatím, prípadne

vykonaním prehliadky domových priestorov, či dokonca vykonaním domovej prehliadky s narušením
nedotknuteľnosti obydlia. Uvedené postupy sú možné len po splnení zákonom stanovených podmienok,
v súlade s právami zabezpečenými ústavou. Uvedeným postupom predchádza dobrovoľné vydanie veci
dôležitej pre účely trestného konania, v danom prípade účtovníctva, a až v prípade jeho nedobrovoľného
vydania môžu sa aplikovať iné inštitúty trestného konania, ako je odňatie veci, či narušenia obydlia

alebo priestorov neslúžiacich na bývanie. Preskúmaním spisov bolo zistené, že vyšetrovateľ OR PZ,
Úradu justičnej a kriminálnej polície Prievidza vo veci vykonáva vyšetrovacie úkony výsluchmi svedkov
a zadovažovaním listinných dôkazov, súdnych rozhodnutí, zmlúv, tiež bol vo veci vypracovaný znalecký
posudok z odboru ekonómia a manažment. Taktiež prokurátor Okresnej prokuratúry v danej veci aktívne
koná, vec pravidelne sleduje a činnosť vyšetrovateľa usmerňuje záväznými pokynmi, ktoré vyšetrovateľ

priebežne plní. V ich činnosti som nezistila žiadne prieťahy ani nedostatky. S ohľadom na uznesenie
vyšetrovateľa o prerušení trestného stíhania prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza dna 08.06.2011
vyhodnotil,žeuznesenieoprerušenítrestnéhostíhaniavoveciV.-XXX/OEK-N.-XXXXmožnopovažovať
za zákonne. Rovnako dňa 15.08.2014 prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza vo svojom pokynekonštatoval, že preskúmaním spisu nezistil žiadne dôvody majúce za následok postup. podľa § 228
ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého, cit: „Ak pominie dôvod na prerušenie, prokurátor alebo
policajtopokračovanívtrestnomstíhanírozhodneuznesením.„PodľaprokurátoraOkresnejprokuratúry

Prievidza teda nebol dôvod na pokračovanie trestného stíhania. Zo strany dozorujúceho prokurátora tak
nebol v konaní vedenom pod ČVS: V.-N.-XXXX konštatovaný nesprávny úradný postup vyšetrovateľa
Policajného zboru, ktorý by spočíval v nevznesení obvinenia konkrétnej osobe a v nezaistení účtovníctva
spoločnosti BOVAS, spol. s r.o. tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003
z. z. V danom prípade preto absentuje konštatovanie nesprávneho úradného postupu, v príčinnej

súvislosti s ktorým mala žalobcovi byť spôsobená škoda. Na to, aby orgán činný v trestnom konaní
mohol konštatovať, že daný skutok spáchala konkrétna osoba, musí mať k tomu zabezpečené všetky
potrebnédôkazy,oktorémusívznesenieobvineniavočikonkrétneosobedôkazovooprieť.Zožalobného
návrhu vyplýva, že za nezákonný postup vyšetrovateľa žalobca považuje okrem nezabezpečenia
účtovníctva spoločnosti BOVAS , spol. s r.o. tiež nevznesenie obvinenia A. J.. Ustanovenie § 199 ods.
I Trestného poriadku stanovuje 30 dňovú lehotu pre vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania,

nie pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia resp. stíham' konkrétnej osoby. Z tohto dôvodu nie
je možné nevznesenie obvinenia A. J.. považovať za nesprávny úradný postup. Aj v prípade, aj by
došlo k zaisteniu účtovníctva spoločnosti BOVAS spol. s r.o.. nemožno bez ďalšieho konštatovať, že
existoval dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia osobe A. J.. v priebehu trestného konania neboli
v žiadnom štádiu zo strany prokuratúry ako orgánu dohľadu konštatované prieťahy v konaní zo strany

vyšetrovateľa Policajného zboru vo vzťahu k nezabezpečeniu účtovníctva spoločnosti Bovas, spol. s
r.o. a k nevzneseniu obvinenia A. J.., absentuje teda nutný predpoklad zodpovednosti za nesprávny
úradný postup podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Rovnako tu absentuje ďalší predpoklad
zodpovednosti za spôsobenú škodu, ktorým je priama príčinná súvislosť medzí postupom žalovanej
a namietanou škodou. Je zrejmé, že žalobca považuje za škodu sumu, ktorú podľa jeho vyjadrenia

poskytol spoločnosti BOVAS spol. s r.o. na základe zmlúv o pôžičke a ktorú mu táto spoločnosť nevrátila.
Dôvodom vzniku škody je tak skutočnosť, že spoločnosť BOVAS spol. s r.o. nesplnila svoje záväzky
riadne a včas a taktiež odmietla plnenie na základe predložených zmeniek, ako uvádza samotný žalobca
v podanej žalobe. Konateľka žalobcu podala dňa 21.01.2008 trestné oznámenie z dôvodu, že v časovom
období od 19.11.2007 do 14.12.2007 došlo k odpredaju jednej nehnuteľnosti spoločnosti Bovas, spol.

s r.o. a teda k zmenšeniu jej majetku, čím sa podľa konateľky žalobcu stala pohľadávka žalobcu voči
tejto spoločnosti nevymáhateľnou. Na základe uvedeného trestného oznámenia vyšetrovateľ PZ dňa
14.03.2008 uznesením ČVS: V.-XXX/OEK-N.-XXXX začal trestné stíhanie pre zločin poškodzovanie
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5) písm. a) Trestného poriadku na tom skutkovom základe, že
nestotožnený páchateľ konajúci v mene spoločnosti Bovas, spol. s r.o. zmaril uspokojenie pohľadávky

navrhovateľa ako veriteľa spoločnosti Bovas, spol. s r.o., v dôsledku čoho navrhovateľ nedosiahol
uspokojenie svojej pohľadávky vo výške 5.650.000,- Sk v celom rozsahu. Uvedená suma zodpovedá
čiastke, ktorej sa navrhovateľ domáha ako škody v tomto konám'. Z uvedeného je však zrejmé, že ku
vzniku škody došlo predtým, než bolo podané trestné oznámenie a než mohol byť realizovaný akýkoľvek
úkon zo strany vyšetrovateľa PZ. Navrhovateľom uplatňovaná škoda nemohla vzniknúť v dôsledku

nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa PZ, nakoľko v momente podania trestného oznámenia už
existovala. Žalobcom uvádzaná škoda tak evidentne nemá priamu príčinnú súvislosť s konaním, resp.
postupom žalovanej, ale s konaním iného subjektu. Žalobca rovnako uvádza, že spoločnosť BOVAS
spol. s r.o. v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Trenčín postupne previedla majetok vedome na tretie
osoby - v tomto prípade teda samotný žalobca poukazuje na príčinnú súvislosť medzi nečinnosťou

súdu a škodou. Je preto opäť zrejmé, že škoda nevznikla v dôsledku, tj. v príčinnej súvislosti s
postupom žalovanej, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ale v dôsledku postupu, resp.
konania inej osoby. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že mu škoda vznikla v dôsledku nečinnosti súdu,
žalovaná poukázala na to, že s ohľadom na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná nie
je subjektom, ktorý má byť účastníkom tohto konania, nakoľko Ministerstvo vnútra SR nezodpovedá

za postup súdnych orgánov ani za škodu nimi spôsobenú. V danom prípade síce existuje jeden z
predpokladov zodpovednosti za škodu a to suma, ktorú si žalobca vyčíslil ako škodu, neexistuje však
nesprávnyúradnýpostup(absentujetakétokonštatovanienatourčenýmorgánom)anipríčinnásúvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou. Všetky predpoklady zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pritom musia byť naplnené kumulatívne.

4. Žalovaná namietala premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody. Uviedla, že keďže žalobca
zrejme považuje za škodu čiastku, ktorú mu ako veriteľovi nevrátila spoločnosť BOVAS spol. s r.o.,
v súvislosti s čím podal dňa 21.01.2008 na Okresnej prokuratúre v Prievidzi trestné oznámenie, jezrejmé, že o vzniku škody už mal v tom čase vedomosť. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoj nárok na
náhradu škody zo skutočnosti, že vyšetrovateľ OR PZ v Prievidzi nevzniesol obvinenie voči Dušanovi K.
a nezaistil účtovníctvo obchodnej spoločnosti BOVAS spol. s r.o., zo žalobného návrhu vyplýva, že sa

o uvedených skutočnostiach dozvedel najneskôr dňa 25.02.2009, kedy mu bolo umožnené nahliadnuť
do vyšetrovacieho spisu. V zmysle uvedeného nárok žalobcu voči žalovanej je najneskôr od roku
2012 premlčaný. Žalobca si síce uplatnil svoj nárok ako poškodený v trestnom konaní, avšak voči
žalovanej si svoj nárok na náhradu škody uplatnil na súde až dňa 23.01.2015. Nie je možne použiť
ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého premlčacia lehota neplynie počas

predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov, pretože zo zákona vyplýva povinnosť požiadať o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom predtým, než si žalobca uplatní svoj nárok
nasúde.Vtomtoprípadežalobcapožiadalopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodaním
doručeným dňa 09.03.2015, tj. až po podaní žaloby na súde. S ohľadom ustanovenia § 19 zákona č.
514/2003 Z. z. preto žalovaná vzniesla námietku premlčania.

5. Žalobca písomným podaním zo dňa 02.10.2018, doručeným súdu dňa 04.10.2018 doplnil žalobu
v časti označenia žalovanej strany tak, že žalovanou stranou je Slovenská republika, v zastúpení
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 1, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 .

6. Žalobca na pojednávaní pred súdom konanom dňa 22.11.2018 uviedol, že vypúšťa bol 1 petitu žaloby,
súd preto tento prejav žalobcu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti určenia, že základné
právožalobcunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomORPZvPrievidzivkonaní
vedenom pod Č.C. V.-XXX/OEK-N.-XXXX porušené bolo, preto konanie v tejto časti podľa ustanovenia
§ 145 ods. 2/ CSP zastavil.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu, zmluvami o pôžičke zo dňa
03.08.2006 a 19.09.2006, zmluvami o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 03.08.2006 a
19.09.2006, návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu a návrhom na vydanie predbežného
opatrenia zo dňa 15.11.2007, návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 15.11.2007,

žiadosťou o urýchlené vydanie predbežného opatrenia zo dňa 18.01.2008, zmenkovým platobným
rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. XX U. -XX, záznamom o trestnom oznámení, X N. XX/XXXX,
zo dňa 21.01.2008, uznesením č. V.-XXX/OEK-N.-XXXX zo dňa 14.03.2008, uznesením zo dňa
11.09.2007, KPTN, plnomocenstvom zo dňa 29.04.2008, daňovými priznaniami k DPH (5-2008)
spoločnosti BOVAS zo dňa 25.06.2008, žiadosťou o kópiu celého spisu zo dňa 19.07.2008 s podacím

lístkom, pokynom prokurátora zo dňa 30.12.2008, žiadosťou o sprístupnenie spisu zo dňa 09.07.2009,
s podacím lístkom , sťažnosťou na prieťahy v konaní zo dňa 20.07.2009, s podacím lístkom, pokynom
prokurátora zo dňa 10.08.2009, informáciou o veci zo dňa 16.11.2010 s podacím lístkom, uznesením
zo dňa 31.05.2011, žiadosťou zo dňa 23.01.2014, žiadosťou zo dňa 15.07.2014, úradným záznamom
zo dňa 16.03.2011, príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemkov zo dňa 21.03.2011, výpisom z

Obchodného registra, obsahom vyšetrovacieho spisu č. ČVS: V.-XXX/OEK-N.-XXXX a zistil nasledovný
skutkový stav: Žalobca dňa 03.08.2006 uzavrel so spoločnosťou BOVAS spol. s.r.o. zmluvu o pôžičke.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.000.000,- Sk titulom pôžičky s
mesačným úrokom 1 %. Poskytnutú pôžičku sa dlžník zaviazal vrátiť v lehote do 6 mesiacov. Pre prípad
omeškania bol dohodnutý úrokom z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania. Splatenie dlhu

sa stalo zročným v prípade meškania s platením dlhším ako jeden mesiac alternatívne pôžička bola
poskytnutá na dobu 6 mesiacov a bola splatná prvý nasledujúci deň po uplynutí dohodnutej doby. Dňa
03.08.2006 uzavrel žalobca so spoločnosťou BOVAS spol. s.r.o. aj zmluvu o vyplňovacom práve k
blankozmenke. Predmetom zmluvy bolo právo žalobcu vyplniť údaje nevyplnené na vlastnej zmenke
dlžníka vystavenej v prospech žalobcu. Zmluvné strany sa dohodli na vystavení blankozmenky na rad

dlžníkom, na právne posilnenie žalobcu, na zabezpečenie a vyplatenie istiny a príslušenstva zo zmluvy
o pôžičke. Žalobca dňa 19.09.2006 uzavrel so spoločnosťou BOVAS spol. s.r.o. ďalšiu zmluvu o pôžičke.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 290.000,- Sk titulom pôžičky s
mesačným úrokom 0,4%. Poskytnutú pôžičku sa dlžník zaviazal vrátiť v lehote do 10 dní. Pre prípad
omeškania bol dohodnutý úrokom z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania. Splatenie

dlhu sa stalo zročným v prípade meškania s platením dlhším ako jeden mesiac. Dňa 19.09.2006
uzavrel žalobca so spoločnosťou BOVAS spol. s.r.o. aj zmluvu o vyplňovacom práve k blankozmenke.
Predmetom zmluvy bolo právo žalobcu vyplniť údaje nevyplnené na vlastnej zmenke dlžníka vystavenej
v prospech žalobcu. Zmluvné strany sa dohodli na vystavení blankozmenky na rad dlžníkom, na právneposilnenie žalobcu na zabezpečenie a vyplatenie istiny a príslušenstva zo zmluvy o pôžičke. Nakoľko
dlžník v lehote splatnosti svoje záväzky nesplnil, vyplnil žalobca chýbajúce údaje na blankozmenkách,
deň splatnosti 14.03.2007 a zmenenčné sumy 177.587,- eur ( 5.350.000,- Sk) podľa prvej zmluvy a

sumu 9.958,- eur (300.000,- Sk) podľa druhej zmluvy a zmenky predložil obchodnej spoločnosti BOVAS
spol. s.r.o. na preplatenie, avšak BOVAS spol. s.r.o. plnenie odmietol. Preto dňa 15.11.2007 podal na
Okresný súd Trenčín dva návrhy na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Jeden spolu s návrhom
na vydanie predbežného opatrenia na sumu 177.587,- eur ( 5.350.000,- Sk) pod sp. zn. XX U. a druhý
na sumu 9.958,- eur (300.000,- Sk) pod sp.zn. XX U.. Kúpnou zmluvou zo dňa 04.12.2007 previedol

BOVAS nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti BOVAS a to: Výrobnú halu, súp. č. XXX,
postavenú na parcele č. XXXX/X s príslušenstvom Parcelu č. l (XXXX/X o výmere 744 m2, zastavané
plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, okres: Prievidza, obec: R., katastrálne územie: R. vedené
vtedajšou Správou katastra Prievidza, toho času Okresný úrad Prievidza, Katastrálny odbor (ďalej len
„nehnuteľnosť“) na E. H.Ú., bytom N. XXXX/XX, 972 01 Bojnice. Dňa 29.04.2008 došlo k predaju
obchodného podielu obchodnej spoločností BOVAS a dňa 29.09.2010 došlo k výmazu obchodnej

spoločnosti BOVAS spol. s.r.o. z Obchodného registra. Žalobca podal dňa 21.01.2008 na OR PZ v
Prievidzi (ďalej len ako „OR PZ“) ústne do zápisnice trestné oznámenie. Uznesením č. V.-XXX/OEK-N.-
XXXX zo dňa 14.03.2008 bolo podľa ustanovenia § 199 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v platnom znení (ďalej len ako „TP“) začaté trestné stíhanie za zločin poškodzovania veriteľa podľa
ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v platnom

znení (ďalej len ako „TZ“), ktorého sa dopustil neznámy páchateľ konajúci v mene obchodnej spoločnosti
BOVAS tým, že zmaril uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorým je žalobca. V trestnej veci ČVS: V.-
XXX/OEK-N.-XXXX bolo dňa 31.05.2011 prerušené trestné stíhanie podľa ustanovenia § 228, ods. 1.,
TP z dôvodu „...pre objektívne zistenie skutkového stavu a vyčíslenie rozsahu zmarenia uspokojenia
veriteľa, resp. veriteľov vyššie uvedeným konaním páchateľa zabezpečiť kompletné účtovníctvo firmy

BOVAS ..., ktoré sa však v prípravnom konaní nepodarilo doposiaľ zabezpečiť, napriek tomu, že
boli o súčinnosť požiadané zložky ORPZ Prievidza, avšak s negatívnym výsledkom. „ Žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.05.2015 požiadal žalobca Ministerstvo
vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. za
škodu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Prievidzi tým, že v trestnej veci vedenej pod ČVS; V.-XXX/OEK-N.-XXXX vyšetrovateľ OR PZ
v Prievidzi nevzniesol obvinenie voči A. J.. a nezaistil účtovníctvo obchodnej spoločnosti BOVAS spol.
s r.o. Náhradu škody si uplatnil vo výške 187.545,64 eur.

8. Súd na danú vec aplikoval ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z.
účinného od 1. januára 2013 z dôvodu, že keďže prechodné ustanovenia zákona č. 412/2012 Z.z.
neustanovujú inak, platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší
zákon ruší skorší). Uvedené je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa
ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v

čase uskutočnenia procesného úkonu (II. ÚS 249/05). Pri skúmaní nesprávneho úradného postupu
vychádzal súd z ustanovenia § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorého novela nadobudla účinnosť
01.01.2013, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného
zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. Predmetné ustanovenie napriek jeho účinnosti
(01.01.2013)jemožnépoužiťajnakonaniazačatéprednadobudnutímúčinnostinovelyzákona,nakoľko

predmetný zákon č. 514/2003 Z.z. v prechodných a záverečných ustanoveniach ohľadom aplikácie
novely neurčuje žiadne pravidlá, pričom ide o čiastočne procesný predpis, v rámci ktorého platí princíp
okamžitej aplikability procesných noriem.

9. Podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z.z.,

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z.z.

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.

b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

11. Podľa § 17 Zák.č. 514/2003 Z.z.

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

12. Podľa § 19 Zák. č. 514/2003 Z.z.

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na

zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

13. V predmetnom konaní sa žalobca podanou žalobou domáhal :
1. určenia, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.
2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom OR PZ v Prievidzi v konaní vednom pod ČVS:
V.-XXX/OEK-N.-XXXX bolo porušené,
2. zaplatenia 177.587,47 eur s príslušenstvom, z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za

nesprávny úradný postup, za ktorý označil postup vyšetrovateľa v trestnom konaní vednom pod ČVS:
V.-XXX/OEK-N.-XXXX.

ad 1/ Žalobca na pojednávaní pred súdom konanom dňa 22.11.2018 uviedol, že vypúšťa bol 1 petitu
žaloby , súd preto tento prejav žalobcu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti určenia,

že základné právo žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom OR PZ v
Prievidzi v konaní vedenom pod Č. V.-XXX/OEK-N.-XXXX porušené bolo , preto konanie v tejto časti
podľa ustanovenia § 145 ods. 2/ CSP zastavil.

ad 2/ Rozhodujúc o druhom uplatnenom nároku žalobcu - nároku na zaplatenie 177.587,47 eur s

príslušenstvom, z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup,
sa súd zaoberal obranou žalovanej, ktorú vyhodnotil nasledovne: Žalobca sa v predmetnom konaní
domáhal od žalovanej strany pôvodne označenej ako Ministerstvo vnútra SR, zaplatenia 177.587,47 eur
s príslušenstvom, z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup.
Za nesprávny úradný postup označil postup vyšetrovateľa v trestnom konaní vednom pod ČVS: V.-

XXX/OEK-N.-XXXX. Žalovaná strana namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že v
zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., nie je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky subjektom,
voči ktorému je možné domáhať sa náhrady škody v zmysle ustanovení vyššie uvedeného zákona.
Jediným zodpovedným subjektom v tomto prípade je štát - Slovenská republika, za ktorú koná v j
ej mene príslušný orgán vymedzený ustanovením § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca písomným

podanímzodňa02.10.2018,doručenýmsúdudňa04.10.2018doplnilžalobuvčastioznačeniažalovanej
strany tak, že žalovanou stranou je Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 1,812 72 Bratislava, IČO: 00151866. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ale za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát, t.j. Slovenská
republika, zastúpená niektorým z orgánov konajúcim v jej mene, upraveným v § 4 zákona č. 514/2003

Z.z. Konajúci súd mal za to, že žalobca v doplnení žaloby zo dňa 02.10.2018 riadne označil žalovanú
stranu tak, že žalovanou stranou je Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, preto konal vo veci s takto označenou stranou sporu.

14 Pred skúmaním podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom, sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou stranou a dospel k záveru,
že je dôvodná. Podľa § 19 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. sa žalobca mohol domáhať náhrady škody
spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa v trestnom konaní vednom pod ČVS: V.-
XXX/OEK-N.-XXXX v lehote troch rokov odo dňa keď sa o škode dozvedel. V danom prípade sa súd
stotožnil s názorom žalovanej strany, že žalobca považuje za škodu čiastku, ktorú mu ako veriteľovi

nevrátila spoločnosť BOVAS spol. s r.o., v súvislosti s čím podal dňa 21.01.2008 na Okresnej prokuratúre
v Prievidzi trestné oznámenie, je zrejmé, že o vzniku škody už mal v tom čase vedomosť, Pokiaľ
žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody zo skutočnosti, že vyšetrovateľ OR PZ v Prievidzi
nevzniesol obvinenie voči A. J.. a nezaistil účtovníctvo obchodnej spoločnosti BOVAS spol. s r.o., zo
žaloby vyplýva, že sa o uvedených skutočnostiach dozvedel najneskôr dňa 25.02.2009, kedy mu bolo

umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. V zmysle uvedeného nárok žalobcu voči žalovanej je
od 25.02.2012 premlčaný. Žalobca si síce uplatnil svoj nárok ako poškodený v trestnom konaní, avšak
voči žalovanej si svoj nárok na náhradu škody uplatnil na súde až dňa 23.01.2015. Nie je možne použiť
ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého premlčacia lehota neplynie počaspredbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov, pretože zo zákona vyplýva povinnosť požiadať o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom predtým, než si žalobca uplatní svoj nárok

nasúde.Vtomtoprípadežalobcapožiadalopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodaním
doručeným dňa 09.03.2015, tj. až po podaní žaloby na súde. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si nárok
na náhradu škody uplatnil na súde po uplynutí premlčacej lehoty. Žalovaná strana vzniesla námietku
premlčania, súd premlčaný nárok nemohol žalobcovi priznať, preto žalobu zamietol .

15. Súd taktiež skúmal splnenie podmienok zodpovednosti žalovanej za škodu. Podľa § 9 zákona č.
514/2003 Z.z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za
súčasného splnenia troch podmienok:
1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu,
2. že poškodenému vznikla škoda,
3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

16. V zmysle § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri
výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru prokurátorom. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že Prokurátorka
Krajskej prokuratúry Trenčín sťažnosť žalobcu vyhodnotila v upovedomení zo dňa 21.09.2009, ktoré
adresovala konateľke žalobcu, kde uviedla: „vzhľadom ku skutočnostiam sa nepodarilo zabezpečiť
účtovníctvospoločnostiBOVASspol.sr.o.preúčelytrestnéhokonania.Vyšetrovateľpozačatítrestného

konania začal s výsluchmi osôb, ktoré mohli objasniť právne vzťahy medzi spoločnosťami, ktoré mali
nejakú nadväznosť na predmet trestného konania, na osoby, ktoré konali resp. vstupovali do právnych
vzťahov na základe uzavretých zmlúv a iných právnych úkonov, za účelom objasnenia skutkového
stavu veci a následne aj za účelom zabezpečenia listinných dôkazov, vrátane účtovníctva, pričom
v počiatočnom štádiu trestného konania neboli dané zákonné dôvody na zaistenie účtovníctva jeho

bezprostredným odňatím, prípadne vykonaním prehliadky domových priestorov, či dokonca vykonaním
domovej prehliadky s narušením nedotknuteľnosti obydlia. Uvedené postupy sú možné len po splnení
zákonom stanovených podmienok, v súlade s právami zabezpečenými ústavou. Uvedeným postupom
predchádzadobrovoľnévydanievecidôležitejpreúčelytrestnéhokonania,vdanomprípadeúčtovníctva,
a až v prípade jeho nedobrovoľného vydania môžu sa aplikovať iné inštitúty trestného konania, ako

je odňatie veci, či narušenia obydlia alebo priestorov neslúžiacich na bývanie. Preskúmaním spisov
bolo zistené, že vyšetrovateľ OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prievidza vo veci vykonáva
vyšetrovacieúkonyvýsluchmisvedkovazadovažovanímlistinnýchdôkazov,súdnychrozhodnutí,zmlúv,
tiež bol vo veci vypracovaný znalecký posudok z odboru ekonómia a manažment. Taktiež prokurátor
Okresnej prokuratúry v danej veci aktívne koná, vec pravidelne sleduje a činnosť vyšetrovateľa

usmerňuje záväznými pokynmi, ktoré vyšetrovateľ priebežne plní. V ich činnosti som nezistila žiadne
prieťahy ani nedostatky.“ Uznesenie vyšetrovateľa o prerušení trestného stíhania prokurátor Okresnej
prokuratúry Prievidza dna 08.06.2011 vyhodnotil tak, že uznesenie o prerušení trestného stíhania
vo veci V.-XXX/OEK-N.-XXXX možno považovať za zákonné. Rovnako dňa 15.08.2014 prokurátor
Okresnej prokuratúry Prievidza vo svojom pokyne konštatoval, že preskúmaním spisu nezistil žiadne

dôvody majúce za následok postup. podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého, cit: „Ak
pominie dôvod na prerušenie, prokurátor alebo policajt o pokračovaní v trestnom stíhaní rozhodne
uznesením. „ Podľa prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza teda nebol dôvod na pokračovanie
trestného stíhania. Zo strany dozorujúceho prokurátora tak nebol v konaní vedenom pod ČVS: V.-N.-
XXXX konštatovaný nesprávny úradný postup vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý by spočíval v

nevznesení obvinenia konkrétnej osobe a v nezaistení účtovníctva spoločnosti BOVAS spol. s r.o. tak,
ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 z. z. V danom prípade preto absentuje
konštatovanie nesprávneho úradného postupu, v príčinnej súvislosti s ktorým mala žalobcovi byť
spôsobenáškoda.Nato,abyorgánčinnývtrestnomkonanímoholkonštatovať,žedanýskutokspáchala
konkrétna osoba, musí mať k tomu zabezpečené všetky potrebné dôkazy, o ktoré musí vznesenie

obvinenia voči konkrétne osobe dôkazovo oprieť. Zo žalobného návrhu vyplýva, že za nezákonný postup
vyšetrovateľa žalobca považuje okrem nezabezpečenia účtovníctva spoločnosti BOVAS spol. s r.o. tiež
nevznesenie obvinenia A.O. J.. Ustanovenie § 199 ods. I Trestného poriadku stanovuje 30 dňovú lehotu
pre vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania, nie pre vydanie uznesenia o vznesení obvineniaresp. stíhaní konkrétnej osoby. Z tohto dôvodu nie je možné nevznesenie obvinenia A. K. považovať za
nesprávny úradný postup. Aj v prípade, aj by došlo k zaisteniu účtovníctva spoločnosti BOVAS spol. s
r.o.. nemožno bez ďalšieho konštatovať, že existoval dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia osobe

A. J.. v priebehu trestného konania neboli v žiadnom štádiu zo strany prokuratúry ako orgánu dohľadu
konštatované prieťahy v konaní zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru vo vzťahu k nezabezpečeniu
účtovníctva spoločnosti BOVAS spol. s r.o. a k nevzneseniu obvinenia A. J.. Prokurátorka Krajskej
prokuratúry Trenčín ani prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza nezistili a nekonštatovali nesprávny
úradný postup vyšetrovateľa konaní vedenom pod ČVS: V.-N.-XXXX, preto súd pre nesplnenie tejto

podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zamietol.

17. Ďalšími podmienkami zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sú vznik škody a príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom. Žalobca za škodu, ktorá mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa OR PZ v Prievidzi v konaní vedenom pod
ČVS V.-XXX/OEK-N.-XXXX označil sumu 177.587,47 eur, ktorú mu ako veriteľovi nevrátila spoločnosť

BOVAS spol. s r.o., v súvislosti s čím podal dňa 21.01.2008 na Okresnej prokuratúre v Prievidzi trestné
oznámenie. Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. sa v konaní o náhradu škody uhrádza skutočná
škoda a ušlý zisk. Podľa platenej judikatúry, R55/1971, sa škodou chápe ujma, ktorá nastala alebo sa
prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové

hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý stav existujúci pred vznikom škody. Ušlým
ziskom sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti
nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné, v prípade, že by nedošlo ku
škodnej udalosti, odôvodene očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Súd sa stotožnil s obranou
žalovanej, že v danom prípade nejestvuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi údajným

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, nakoľko škoda žalobcovi vznikla v dôsledku
riadneho a včasného nesplnenia si záväzkov dlžníkom - teda spoločnosťou BOVAS, spol. s.r.o. Škoda
žalobcovi nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s postupom orgánov činných v trestnom konaní, ale
v dôsledku toho, že dlžník si riadne a včas nesplnil svoje záväzky voči žalobcovi. Škoda nemohla ani
vzniknúť postupom orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko už v čase podania trestného oznámenia

škoda existovala, keďže bola spôsobená neplnením dlhu zo strany dlžníka. Nesplnenie záväzkov zo
strany dlžníka však nemožno dávať na ťarchu žalovaného, nakoľko tento nebol zmluvnou stranou
predmetných obchodnoprávnych vzťahov, do ktorých obe spoločnosti vstupovali dobrovoľne, žalovaná
do nich nevstupovala, ani do nich nijako nezasahovala, preto nemôže niesť zodpovednosť za nekonanie
jednej zo zmluvných strán a za vzniknutú škodu. V konaní nebola preukázaná podmienka vzniku škody,

ani podmienka príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa OR
PZ Prievidza v konaní ČVS: V.-XXX/OEK-N.-XXXX. Súd sa základe uvedeného dospel k záveru, že nie
sú splnené ani zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2004 Z.z. a
aj preto žalobu zamietol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 CSP, v zmysle
zásady úspechu strany vo veci. Žalovaná strana v konaní mala plný úspech, avšak žiadne trovy jej
nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.