Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/221/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110200264
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110200264.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U.. L. Y., bytom V., G. XX, 2/ P.. B. Y., bytom
V., G. XX, obaja zastúpení Mgr. Andrejom Šabíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Staromestská
6/D, proti odporkyni: T. P., bytom O., P. XXX/XX, zast. JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom a
konateľom Advokátskej kancelárie Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Nám. SNP 14,
pobočka kancelárie v Nitre, Štúrova 21, o zaplatenie sumy 27.219 eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 02. 2012 č. k. 15C/246/2010-131, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali uloženia
povinnosti zaplatiť odporkyni sumu 27.219 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 10. 01. 2007
do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľom uložil povinnosť

zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 5.619,61 eur do rúk advokáta JUDr. Eduarda Jurovatého do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 511 ods. 1, § 489,
§ 517 ods. 2, § 498, § 145 ods. 2, § 148 ods. 1 a § 149 ods. 4 a konštatoval, že navrhovatelia v 1. a 2.
rade odporkyni a G. P. zmluvou o pôžičke zo dňa 02. 01. 2004 požičali sumu 820.000,-Sk na zriadenie
a prevádzku očnej optiky v F.. Odporkyňa a G. P. boli v tom čase manželmi, manželstvo uzatvorili
dňa 11. 07. 1992. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Nitre zo dňa 02. 11.

2004 č. k. 10C/80/2004-20, právoplatne ku dňu 16. 11. 2004. Po rozvode manželstva si bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo dňom rozvodu 16. 11. 2004, nevyporiadali dohodou ani súdom.
K vyporiadaniu BSM došlo uplynutím doby, preto platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, vyporiadali sa
podľa stavu, v akom každý veci z bezpodielového spoluvlastníctva užíval pre svoju potrebu, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník a o ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v
podielovomvlastníctveapodielyobochspoluvlastníkovsúrovnaké.Toistéplatíprimeraneajoostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Vychádzajúc z uvedeného preto podľa názoru
súdu prvého stupňa ide o nerozlučných spoločníkov konania podľa § 91 ods. 2 OSP, pričom z právneho
úkonu je zrejmé, že odporkyňa a G. P. nemali navrhovateľom plniť dlh spoločne a nerozdielne. Pasívna
solidarita je charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou je splniť dlh
tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne a môže byť založená právnym predpisom, rozhodnutím
súdu, dohodou účastníkov a povahou plnenia. Navrhovatelia nepreukázali pasívnu solidaritu odporcu

a v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Uznanie dlhu z pôžičky G. P. dňa 06. 09. 2004 podľa
názoru súdu prvého stupňa nezaväzuje odporkyňu voči navrhovateľom v 1. a 2. rade, pretože uznanie
dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, preto išlo len o právny úkon G. P. voči
nim. Ďalej konštatoval, že navrhovatelia nepreukázali, že žalovaná suma bola použitá výlučne len na
podnikateľské aktivity odporkyne a napokon, odporkyňa popierala aj prenechanie žalovanej sumy, ale
z výsledkov vykonaného dokazovania sa javí, že navrhovatelia prenechali odporkyni a G. P. sumu

820.000,-Sk, avšak vznik právneho nároku na vrátenie tejto sumy nebol preukázaný. Bolo potrebné, abyna strane odporcov vystupovala nielen odporkyňa, ale aj G. P. a keďže G. P. nebol pasívne žalovaným
účastníkom tohto konania, hoci s odporkyňou sú nerozluční spoločníci konania, návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí navrhli rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť. Poukázali na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa, keďže na základe vykonaného dokazovania dospel k absolútne chybným záverom ohľadne
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v prípade žalovania len jedného zo solidárne zaviazaných
dlžníkov, vyporiadania pasív BSM na základe zákonnej domnienky v § 149 ods. 4 OZ a otázke dopadu

právneho úkonu uznania dlhu jedným z manželov. V zmysle § 143 OZ v nadväznosti na § 145 ods. 2 OZ,
okrem iného z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne, z čoho je zrejmé, že pasívna solidarita oboch dlžníkov vyplýva z právneho
predpisu. Táto vyplýva aj zo zmluvy o pôžičke, pretože ju uzavreli dlžníci odporkyňa a G. P. ako manželia
a zaviazali sa pôžičku spoločne vrátiť. Keďže z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci, sú obaja
manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t. j. solidárne, peňažný dlh z

titulu pôžičky je každý z manželov povinný zaplatiť v celej výške a veriteľ je oprávnený celý dlh vymáhať
od ktoréhokoľvek z manželov oddelene alebo spoločne. Dlžník, voči ktorému veriteľ uplatnil vyšší nárok,
než zodpovedá jeho podielu, má právo využiť predbežný alebo následný regres v zmysle § 511 OZ. S
poukazom na uvedené navrhovatelia správne žalovali odporkyňu na zaplatenie pôžičky ako len jednej
zo spoločne zaviazaných dlžníkov. Právne následky zániku manželstva spoločných dlžníkov sa nemôžu

vzťahovať na navrhovateľov, pretože neboli účastníkmi konania o rozvod manželstva odporkyne a G.
P. a toto platí aj v prípade, ak by došlo k vyporiadaniu pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov
ex lege. Za nesprávny považoval aj právny záver súdu prvého stupňa o uznaní dlhu G. P. v tom, že
tento nezaväzuje odporkyňu majúc za to, že súd si zrejme zamenil pojmy „účastník“ a „strana zmluvného
vzťahu“.Odporkyňamalamožnosťnapadnúťrelatívnuneplatnosťprávnehoúkonuuznaniadlhuvsúlade

s § 40a OZ v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe, čo však nespravila. Z uvedeného dôvodu ide o
platný právny úkon, ktorý bez ďalšieho zaväzuje aj odporkyňu, nakoľko spolu s G. P. figurovala ako
spoludlžníčka pri pôžičke.

Odporkyňa k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

V tomto konaní sa navrhovatelia svojím návrhom domáhali zaplatenia sumy 27.219 eur s príslušenstvom
z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej s odporkyňou a jej bývalým manželom G. P.. Preskúmavaným
rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol vychádzajúc z toho, že medzi odporkyňou a G. P. po
rozvode manželstva rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/80/2004, právoplatným dňa 16. 11.
2004, došlo k vyporiadaniu BSM uplynutím doby, obaja mali byť pasívne legitimovanými účastníkmi

konania, pretože sú nerozluční spoločníci, teda ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozsudok sa
musí vzťahovať na oboch z nich. Keďže navrhovatelia žalovali len odporkyňu, návrh zamietol.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Právny
vzťah založený na takejto zmluve môže byť odplatný a taktiež i bezodplatný. Esenciálnymi (pojmovými)

znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie a aj spotrebovanie, b) druhovo
určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle
určenie aj doby splatnosti (vrátenia) pôžičky. Ak však doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, dlžník je
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ). Pokiaľ by účastníci
zmluvy ponechali dobu plnenia na vôli dlžníka a ten by so splnením záväzku otáľal, určí ju na návrh

veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564 OZ). Pri zmluve
o pôžičke ako neformálnej, ale reálnej zmluve (kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie
predmetupôžičky(peňazí)veriteľomdlžníkoviatobuďbezhotovostnýmspôsobomnaúčetdlžníkaalebo
odovzdaním krátkou cestou.Podľa § 511 ods. l OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh

spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 511 ods. 2 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.

Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného
odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti
pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby
ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Spoločným záväzkom je taký záväzok, keď na strane dlžníka je
viacero subjektov. Spoločné práva zasa vznikajú pri takých záväzkoch, keď je viacero subjektov na
straneveriteľov.Povinnosťviacerýchdlžníkovplniťsúčasnejednémuveriteľovi(aleboajviacerým)môže

vzniknúť na základe rôznych právnych skutočností. Ustanovenie § 511 upravuje spoločné záväzky, ak je
na strane dlžníkov viac osôb, na princípe solidárnej zodpovednosti za splnenie dlhu veriteľovi (pasívna
solidarita). V praxi nie je vylúčené, že súčasne aj na strane veriteľov bude viacero subjektov (aktívna
solidarita). Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom
rozhodnutí (vydanom napr. na základe § 439) ustanovuje alebo keď to vyplýva z povahy plnenia, že

účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom,
že veriteľ (alebo aj veritelia) je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, a ten je
povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k
veriteľovi zanikne.

Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a
ostatnými dlžníkmi. Dlžník, ktorého veriteľ vyzval na splnenie dlhu, môže ostatných dlžníkov požiadať,
abymupredtýmplnili(tzv.predbežnýregres),alebosplniťdlhanáslednedlžníkovpožiadať,abymuplnili
(tzv. následný regres). Dlžník, proti ktorému veriteľ uplatnil vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu,
môže postupovať dvojakým spôsobom. Buď sám splní dlh v rozsahu uplatneného nároku, čím mu

vznikne právo dodatočne požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov (odsek 2),
alebo ich požiada, aby ho v tomto rozsahu dlhu zbavili inak. V takom prípade je dlžník povinný bez
zbytočného odkladu upovedomiť ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky
proti pohľadávke (napr. námietku premlčania, kompenzačnú námietku a pod.).

Vzájomný vzťah medzi spoludlžníkmi je upravený právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo
dohodou zakladajúcou pasívnu solidaritu. Ak to tak nie je, podiely všetkých dlžníkov na dlhu sú vo
vzájomnom pomere rovnaké. Ak by niektorý zo spoludlžníkov nemohol svoj podiel splniť tomu zo
spoludlžníkov, ktorý splnil veriteľovi celý dlh alebo viac, než na neho pripadlo, rozvrhne sa tento podiel
rovnakým dielom na všetkých ostatných spoludlžníkov.

Funkcia pasívnej solidarity spočíva vo zvýšení vyhliadok veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.

V tomto konaní sa súd prvého stupňa vyššie citovanou zákonnou úpravou dostatočne neriadil, keď návrh
navrhovateľov zamietol z dôvodu, že navrhovateľka a jej bývalý manžel sú nerozlučnými spoločníkmi,

a preto sa rozhodnutie, ktorého sa navrhovatelia v konaní domáhali, malo vzťahovať na oboch z nich
spoločne a keďže bola žalovaná iba navrhovateľka, návrh zamietol. Ust. § 91 ods. 2 OSP upravuje
nerozlučné spoločenstvo. Procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva je, že rozhodnutie sa týka
všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, procesné
dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon

niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú
z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo. Právny
záver súdu prvého stupňa o nerozlučnom procesnom spoločenstve odporkyne a G. P. odvodzuje z toho,
že s navrhovateľmi uzatvorili dňa 02. 01. 2004 zmluvu o pôžičke, ktorou si požičali sumu 820.000,-Sk
na zriadenie prevádzky očnej optiky v F.. V tom čase boli odporkyňa a G. P. manželmi. Ich manželstvo

bolo rozvedené právoplatne ku dňu 16. 11. 2004 a keďže nedošlo k vyporiadaniu BSM ani dohodou ani
rozhodnutím súdu, stalo sa tak uplynutím doby v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.Právny záver súdu prvého stupňa o nerozlučnom spoločenstve navrhovateľky a G. P. nie je správny. Z
ust. § 145 ods. 2 OZ vyplýva, že z právneho úkonu, ktorí manželia uzatvoria počas trvania manželstva,
a týkajú sa spoločných vecí, sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Zo zmluvy o pôžičke je

zrejmé, že na strane dlžníkov zmluvu uzatvorila odporkyňa s manželom G. P.. Tí prehlásili, že prevzali
požičanú sumu a túto sa zaväzujú vrátiť po uplynutí 12 mesiacov od započatia podnikania alebo do
30 dní od doručenia písomnej výzvy na vrátenie pôžičky. Vo vzťahu k navrhovateľom im za trvania
ich manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva vznikol záväzok zo zmluvy, ktorí si navrhovatelia
uplatňujú iba voči odporkyni tvrdiac, že podľa zmluvy mali dlh plniť dlžníci spoločne a nerozdielne, preto

môžu na plnenie žalovať ktoréhokoľvek z nich. Uvedený záver doposiaľ nebol preukázaný a súd prvého
stupňa sa takouto právnou úvahou nezaoberal. Podstatným pre posúdenie v danej veci je zistenie miery
zodpovednosti dlžníkov zo zmluvy o pôžičke vo vzťahu k veriteľom, od ktorej sa odvíja aj opodstatnenosť
rozsahužalobouuplatnenéhonárokuvočiodporkyni.Manželiaspoločneanerozdielnetotižzodpovedajú
ako dlžníci len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo právnym predpisom ustanovené (§ 511 ods. 1
OZ). V takom prípade sú navrhovatelia oprávnení požadovať celé plnenie na ktoromkoľvek z nich a ich

povinnosť zanikne, ako náhle jeden z nich uhradí celý dlh. Ak nebolo dohodnuté, že dlžníci sú povinní
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je povinnosť k plneniu medzi nimi delená a to bez ohľadu na to, či ide
o manželov alebo nie. V takom prípade je veriteľ - navrhovateľ v 1. a 2. rade, oprávnený požadovať na
každom z nich len jemu zodpovedajúci podiel, pričom sa vychádza z toho, že podiely u oboch dlžníkov
sú rovnaké, ak nebolo dohodnuté niečo iné.

Súd prvého stupňa sa neriadil vyššie uvedeným právnym posúdením veci a neskúmal mieru
zodpovednostiodporkyneazaujalnesprávnyprávnynázoronedostatkuvecnejlegitimácie,keďženeboli
žalovaní obaja dlžníci z pôžičky, z ktorého dôvodu žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie tak spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, ktorá má za následok odňatie možnosti konať účastníkovi pred

súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2
OSP pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa posúdi mieru zodpovednosti odporkyne voči

navrhovateľom zo zmluvy o pôžičke, teda či ide o solidárnu zodpovednosť odporkyne a G. P., s ktorým
bolivčaseuzatvoreniazmluvyopôžičkemanželiaaleboodelenúzodpovednosť.Zatýmtoúčelomdoplní
dokazovanie na zistenie, aká bola dohoda ohľadne ich zodpovednosti z pôžičky výsluchom účastníkov
konania,G.P.,oboznámisasozmluvouopôžičke,prípadneďalšímidôkazmiasohľadomajnaokolnosti
danej veci posúdi obsah zmluvy v zmysle vyššie uvedeného právneho záveru. Odvolací súd dáva do

pozornosti aj obsah pripojeného spisu sp. zn. 24P/183/2010, v ktorom sa obaja z nich vyjadrovali k
pôžičke. Po doplnení dokazovania a ustálení miery zodpovednosti odporkyne k žalovanému nároku
sa súd prvého stupňa vypriada aj s námietkou premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca odporkyne
na pojednávaní dňa 23. 02. 2012 a s ktorou sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal.
Po doplnení dokazovania v naznačenom smere a posúdení námietky premlčania súd prvého stupňa

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) doplní dokazovanie v naznačenom smere,
vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby bolo zrejmé, z akých
skutkových zistení vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodnutí riadil. Zároveň rozhodne i o
náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.