Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 8, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28Tk/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011490
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121011490.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava predsedom senátu JUDr. Vincentom Szabóom a prísediacimi Máriou Bagovou a

Mgr. Dušanom Martinovičom v trestnej veci vedenej proti obžalovanému: R. D., nar. XX.XX.XXXX v C.,
pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Trnave dňa 9. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
R. D. , nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom E. XXXX/XB, N.,

t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov

sa uznáva za vinného, že

dňa 28.01.2021 v čase medzi 02.00 hod. až 05.00 hod. v Šamoríne, na ul. E. XXXX/XX, v byte č. XX
nachádzajúcom sa na druhom poschodí, v ktorom býval so svojou manželkou R. D. a tromi deťmi, z
neustálených príčin zaútočil na svoju manželku v úmysle ju usmrtiť a to tak, že ju tĺčikom na mäso a

podomácky ručne vyrobeným predmetom z káblov opakovane udieral po celom tele z prednej aj zadnej
časti, teda po tvári, krku, hrudníku, bruchu, chrbte a končatinách, následkom čoho utrpela zlomeninu
sánky a alveolárneho výbežku medzi prvým a druhým zubom s vypadnutím prvého zubu, podliatiny,
pomliaždeniny a tržné rany, zároveň jej elektrikárskymi kliešťami odcvikol posledný článok prsta na
malíčku pravej ruky a tento zahodil do odpadkového koša, ktorý sa nachádzal pri kuchynskej linke, v
dôsledku čoho došlo u R. D., bytom N., ul. E. XXXX/XX, k zlyhaniu činnosti srdca v dôsledku tukovej
embólie pri pomliaždení tela v oblasti trupu, horných a dolných končatín, ktoré pri útoku utrpela, pričom
týmto konaním jej spôsobil poranenia smrteľné, nezlučiteľné so životom, ktorým dňa 28.01.2021 v

ranných hodinách na mieste podľahla,

teda

iného úmyselne usmrtil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým a trýznivým spôsobom
a na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona

za to sa odsudzuje:

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov.Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1
Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:

- zväzok káblov obalených lepiacou páskou (stopa č. 14),
- tĺčik na mäso (stopa č. 17),
- tĺčik na mäso (stopa č. 32),
- cvikacie kliešte (stopa č. 33).
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých veci stáva štát.

Podľa 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému N. C., nar.
XX.XX.XXXX v S., bytom E. XXXX/X, C., škodu vo výške 1.455,98 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení - maloletá F. D., nar. XX.XX.XXXX, maloletá M. D.,
nar. XX.XX.XXXX a maloletý R. D., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom E. XXXX/XB, N., so svojimi

uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.07.2021 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na
obžalovaného R. D. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa

mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku o vine:

2. Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku

skutku, ktoré sa jej kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po
tomto poučení a po porade s obhajcom v priebehu hlavného pojednávania urobil vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne
súdpostupovalprimeranepodľa§333ods.3písm.c),d),f),g)ah)Trestnéhoporiadku,pričomnavšetky
položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým,

aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti prijal, keď ho právne posúdil
zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §
145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods.
1 písm. c/ Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky tohto trestného

činu - obzvlášť závažného zločinu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa
§ 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, a keďže na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v
prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní sa vykonalo len k výroku o treste a náhrade škody.

3. V súvislosti s námietkami obžalovaného, že chce vziať svoje vyhlásenie o vine späť, tento bol už na
hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2021 poučený v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku a opakovane
aj na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2021 o tom, že prijaté vyhlásenie je neodvolateľné.

K výroku o treste:

4. Následne po vyjadrení procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom znalkýň MUDr. Gregorovej a PhDr. Tóthpetiovej, a oboznámením listinných a vecných
dôkazov, pričom z oboznámených dôkazov bolo zistené nasledovné:5. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný v roku 2012, a
to za prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, ktorý mu bol dňa 02.01.2013 odpustený
amnestiou prezidenta SR a hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený.

6. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa dopustil
2 priestupkov na úseku dopravy v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch, a to dňa
19.01.2017 a 14.08.2019, a boli mu uložené blokové pokuty vo výške 10 eur.

7. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Monika Gregorová pri
svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na záveroch podaného znaleckého
posudku č. 22/2021 zo dňa 21.04.2021 (č.l. 347 - 376). Zároveň uviedla, že čo sa týka užívania
psychoaktívnych látok, konkrétne metamfetamínu, obžalovaný uvádzal, že ho užil posledný rok v
apríli 2020 a potom ho užil ešte dvakrát 23.01.2021 a 25.01.2021. Bolo zistené, že obžalovaný bol
intoxikovaný aj v čase skutku, to znamená, že ním uvádzané údaje sú nespoľahlivé. Uvedené vyplýva aj

zo záverov znaleckého posudku KEÚ, že bola zistená prítomnosť metamfetamínu v krvi obžalovaného,
to znamená, že nemohol užiť metamfetamín tri dni pred skutkom. To, že nebola zistená závislosť u
obžalovaného, neznamená, že nie je u neho neexistuje závislosť na psychickej zložke. V prípade,
že by boli spoľahliví svedkovia, ktorí by potvrdili, že obžalovaný užíval metamfetamín, mohlo by byť
konštatované, že je závislý avšak pokiaľ samotný obžalovaný toto popiera a nie sú iné podklady,

nemožno konštatovať jeho závislosť. Potvrdené hladiny metamfetamínu toxikologickým vyšetrením
obžalovaného svedčia o jeho akútnej intoxikácii a nie tzv. dojazdoch. Vzhľadom k osobnostnej štruktúre
obžalovaného sa protiprávneho konania môže dopúšťať aj v triezvom stave. Tak ako je konštatované
v znaleckom posudku, metamfetamín dezinhibuje a súčasne potenciuje jeho agresivitu. V klinickom
obraze u posudzovaného dominujú impulzivita, anetickosť (bezcitnosť), absencia empatie, egoizmus,

majetníckosť, manipulatívnosť, účelovosť, prekrúcanie, klamanie, potreba uznania a obdivu, pocity
výnimočnosti, neadekvátne sebahodnotenie a sebavedomie, neschopnosť sebareflexie, extra punitívne
tendencie (to znamená, že človek za svoje zlyhania a neschopnosť obviňuje svoje okolie), nižšia
frustračná a konfliktová tolerancia obranných mechanizmov, je prítomná hlavne projekcia. Projekcia
spočíva v neuvedomovanom prenose vlastných pocitov a impulzov mimo seba na nejakú druhú osobu,

to znamená, že vnútorný obsah sa premieta navonok, napríklad udával, že manželka mala milencov,
užívala drogy, správanie zamerané na efekt s cieľom javiť sa, prezentovať sa v lepšom svetle. Taktiež
je prítomná slabšia adaptačná kapacita a kompenzačné mechanizmy a v záťažových situáciách môže
reagovať automutilačným konaním - sebapoškodzovaním, naposledy po zadržaní. Toto sú hlavné
rizikové faktory na základe, ktorých možno konštatovať riziko protiprávneho konania aj v triezvom stave.

Posudzovanie hranice medzi forenzne nevýznamnou a významnou mierou závisí od konkrétneho stavu.
V prípade obžalovaného pre kombináciu impulzivity a intoxikácie metamfetamínom bolo toto zníženie
prítomné, avšak nie forenzne významné. Ak by išlo o forenzne významné ovplyvnenie ovládacích
schopností, musel by sa nachádzať v stave ťažkej intoxikácie metamfetamínom. Otázka resocializácie
v kompetencii psychológa. Teoreticky je možné takéto správanie obžalovaného do budúcna regulovať.

Ide o kombináciu psychofarmakoterapie a psychoterapie. Účelom psychofarmakoterapie je napríklad
potlačenie agresivity, impulzivity a zmyslom psychoterapie je predovšetkým získať náhľad na svojou
odchýlkou osobnosti, čo je v praxi málo pravdepodobné.

8. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej č. 22/2021 zo dňa 21.04.2021

(č.l. 347 - 376) vyplýva, že táto po forenznom psychiatrickom vyšetrení konštatuje u obžalovaného
prítomnú zmiešanú poruchu osobnosti s prevahou narcistických, impulzívnych a disociálnych rysov,
zneužívanie metamfetamínu a závislosť od nikotínu. Nie je prítomná žiadna duševná porucha/choroba
v pravom slova zmysle. V čase spáchania skutku neboli zistené žiadna psychotická porucha, patický
afekt, ťažká intoxikácia psychoaktívnymi látkami, prípadne taká porucha/stav, ktoré by mali forenzne

významný, podstatný, zásadný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. V čase skutku
bol v intoxikovanom stave metamfetamínom. Je potrebné brať do úvahy, že do tohto stavu sa
doviedol sám a dobrovoľne, majúc s ním predchádzajúcu skúsenosť. Obžalovaný mal v tom čase
opakované skúsenosti s užívaním metamfetamínu, poznal jeho všeobecné nepriaznivé účinky, aj
jeho nepriaznivé účinky na svoju osobu, tieto bol schopný predvídať a predpokladať. Metamfetamín

dezinhiboval a súčasne potencoval jeho agresivitu. Obžalovaný vzhľadom na svoj duševný stav mohol
v čase páchania trestnej činnosti rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť v dostatočnej
miere. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu mohol svoje konanie ovládať v zmenšenej,
avšak forenzne nevýznamnej miere. Toto nepodstatné, forenzne nevýznamné zmenšenie ovládacíchschopností bolo v dôsledku kombinácie impulzivity ako jednej z jeho dominantných osobnostných rysov
a intoxikácie metamfetamínom. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre
spoločnosť nebezpečný, keďže nie je u neho prítomná duševná porucha/choroba v pravom slova

zmysle. Avšak vzhľadom k jeho osobnostnej štruktúre je predvídateľné, že aj v budúcnosti sa môže
dopustiť protiprávneho konania. Z dostupných údajov je zrejmé, že obžalovaný užíval metamfetamín.
Avšak znalkyňa nemala k dispozícii také verifikované údaje, ktoré by zakladali diagnózu závislosti od
metamfetamínu. Údaje ohľadne užívania psychoaktívnych látok poskytované samotným obžalovaným
sú evidentne nespoľahlivé. Konštatovala u neho škodlivé užívanie metamfetamínu s tým, že škodlivé

užívanie (abúzus, zneužívanie) metamfetamínu možno charakterizovať ako nadmerné užívanie alebo
zneužívanie metamfetamínu s negatívnymi dôsledkami na fyzickú a psychickú výkonnosť človeka.

9. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých, PhDr. Henriety Tóthpetiovej č. 02/2021 zo dňa 07.05.2021 (č.l. 276 - 305) vyplýva,
že osobnosť obžalovaného je disharmonicky štruktúrovaná, v popredí ktorej sú narcistické, emočne

labilné a disociálne prvky, neschopná chápania hľadiska druhých, citovo plochšia, s nebrzdenou
impulzivitou, afektívnou odbrzdenosťou, morálnou uvoľnenosťou, egocentrická, nejaviaca záujem o
druhých, ľahkovážna, preferujúca neosobné vzťahy, manipulujúca druhými (ide mu o zvýšenie sebaúcty,
zároveň však základná motivácia manipulácie súvisí symbolicky s ničením, pokorením a dominanciou
nad ostatnými), so sklonom k parazitickému spôsobu života, vystupujúca v krajšom svetle, so zníženou

sebareflexiou,zníženýmpracovnýmvýkonom,hľadiacanauspokojovaniesvojichpotriebbezsvedomia,
v správaní sa môžu objaviť výbušnosť, robenie scén, až exaltovanosť, egocentrizmus, teatralita. U
vyšetrovaného boli zistené patologické rysy osobnosti, ktoré sa prejavili pri spáchaní trestného činu, z
ktorého je podozrivý, keďže v aktuálnom klinickom obraze sú prítomné symptomaticky hypertrofované
prvky narcizmu, emočnej lability a disociability. U obžalovaného nie je dostatočne zastúpené vyrovnané

sebavedomie, citová a sociálna zrelosť, čo ho podnecuje k ireálnemu, agresívne ladenému konaniu.
S najväčšou pravdepodobnosťou motiváciou činu bol veľký afektívny náboj, keďže sa situácia zrejme
nevyvíjala podľa predstáv vyšetrovaného. Vzhľadom k potvrdenej intoxikácii amfetamínom v čase
skutku sa u neho ešte skôr uvoľnila tendencia reagovať' neadekvátne agresívne. (Agresívne napätie
v tom prípade zalialo vedomie a vyvolalo až sadistickú fantáziu pomsty). Obžalovaný má na základe

výsledkov psychologického vyšetrenia sklony k násilnému správaniu, aj v bežných situáciách má
tendenciu konať impulzívne, v záťaži sa to násobí až k preexponovaným reakciám. V kritických
situáciách sa u neho objavujú regresné prejavy, neúmerné reakcie, v dôsledku čoho môžeme počítať
aj s viac uvoľnenou, menej brzdenou agresivitou (verbálnou aj brachiálnou), hlavne pri paranoidnom
podfarbení situácie a pod vplyvom zmeneného vedomia, napr. intoxikácia psychoaktívnou látkou,

sa to môže znásobiť. Intelektové a pamäťové schopnosti sú celkovo v pásme nižšieho priemeru
až priemeru, poruchy myslenia nie sú prítomné. Úroveň kognitívnych schopností nie je v priamej
úmere so spáchaním trestného činu, hlavnou determinantou je osobnostná výbava obvineného.
Zhrnutím psychologických faktorov participujúcich na predikcii resocializácie a rizika recidívy (chýbanie
trvalých pozitívnych citových a sociálnych vzťahov, egocentrizmus, hypotrofia vyšších citov, chýbanie

schopnosti empatie, neschopnosť odolať príležitosti využiť okamžitú výhodu, nezdržanlivosť konania,
ľahká ovplyvniteľnosť...) u posudzovaného je pravdepodobnosť prognózy recidívy vyššia a úspešnosť
resocializácie tým pádom nižšia.

10. Znalkyňa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku

a dodala, že osobnosť obžalovaného je disharmonicky štruktúrovaná s tým, že nejde o poruchu
osobnosti v pravom zmysle, ale ide o odchýlku od vzorcov správania, ktorá sa správaním prejavuje ako
stereotypná reakcia na široký rozsah situácií, či už osobných alebo sociálnych predovšetkým v záťaži.
Každý človek má aj obranné mechanizmy. U obžalovaného na základe psychologického vyšetrenia
išlo o projekciu, to znamená, že človek pripisuje svoje prejavy iným ľuďom, racionalizáciu, keď nie

je schopný zvládnuť nejakú situáciu, snaží sa tento neúspech sám pred sebou vysvetliť. Obžalovaný
racionalizuje, t.j. bude všetko naokolo vnímať ako proti nemu, aby on sa javil v krajšom svetle. Okrem
toho u neho ešte prevláda aj katatýmia, čiže hodnotí určité javy v rozpore so skutočnosťou a pripisuje
im pre seba prijateľnejšiu hodnotu. Nechce brať na vedomie určité javy, ale tak aby z toho vyšiel on
„nepoškvrnený“. Okrem tohto má obžalovaný naozaj skreslený sebaobraz aj sebavedomie, ktoré je

nadhodnotené, čo sa môže prejavovať znevažovaním práce. On neúspech prežíva ako katastrofu. Preto
má obranné mechanizmy pred tým, že by on robil niečo zlé. Na ďalšej strane je jeho nekompromisnosť,
keď sa snaží kompenzovať jeho správanie alebo konanie, je nekompromisný, pretože ťažko odoláva
svojim túžbam a ich nenaplnenie horšie zvláda. Znalkyňa ďalej doplnila, že na základe spisovéhomateriálu, ktorý mala k dispozícii a na základe výsledkov znaleckého vyšetrovania dospela k záveru,
že u obžalovaného chýbajú trvalé pozitívne citové aj sociálne vzťahy už predtým ako sa čin stal.
Absencia trvalejšej pracovnej kvalifikácie, abnormne štruktúrovaná osobnosť s parazitickým spôsobom

života, egocentrizmus, hypotrofia vyšších citov, chýbaním empatie až anetickosť. Neschopnosť odolať
príležitosti využiť okamžitú výhodu, ľahká ovplyvniteľnosť, čo uvádzal pri sebahodnotení, všetky tieto
uvedené prvky znižujú možnosť dostatočne sa resocializovať. Ak by bol obžalovaný náhodou aj
odsúdený a bol by určitý čas vo väzení, to že pôjde von dosť zaváňa tým, že bude páchať nejakú
trestnú činnosť, nie priamo nejakú vraždu. Ale na to, aby sa začlenil do vonkajšieho života s jeho

osobnostnou štruktúrou je nad 51 percent pravdepodobnosť, že jeho resocializácia nebude veľmi dobrá.
Vplyv na resocializáciu má celkovo osobnosť, sociálne vzťahy, s tým, že tieto u neho veľmi ovplyvňuje
disharmonická štruktúra osobnosti, má sklony k parazitickému životnému štýlu, okrem toho je ľahko
ovplyvniteľný, dá sa možno nahovoriť na nejakú trestnú činnosť, práca, vyššie city. Vyššie city sa
nenadobúdajú už potom, teda ak niekto nie je empatický teraz, nie je predpoklad, že bude empatický
neskôr. Vek je jedným z faktorov, hypoteticky je možné, že mladší človek vyjde von (z výkonu trestu) a

bude sa snažiť založiť rodinu alebo skĺzne do svojej podstaty. Vzťah s primárnou rodinou môže ovplyvniť
ako sa táto osoba bude ďalej vyvíjať. Takisto ako sa začlení do väzenskej subkultúry. Obžalovaný v rámci
anamnestických údajov proklamoval svoj vzťah k svojim deťom aj zvýšenú starostlivosť o ne s dôrazom
na to, ako sa manželka o ne dostatočne nestarala. Keďže išlo o obžalovaného vo väzbe, znalkyňa
nemala možnosť konfrontovať tieto údaje so skutočnosťou. Z jej pohľadu to bolo naozaj subjektívne.

Pozitívny vplyv na resocializáciu obžalovaného môžu mať faktory ako osobnosť. Neurotická osobnosť
má väčšiu šancu resocializovať sa oproti poruchám osobnosti. Ide o citové a sociálne vzťahy, aké sú aj
predajpočasmožnéhovýkonutrestu.Ďalšiamožnosťpracovnedlhodobejšiesazaradiť,jeväčšiašanca
pri ľuďoch, ktorí nemajú atrofované vyššie city a pri deliktoch menšieho stupňa a nie pri takto obzvlášť
závažnom trestnom čine. Čo sa týka správania obžalovaného pri vyšetreniach, je to popísané na str. 20

znaleckého posudku s tým, že účel vyšetrenia chápal, bol ochotný spolupracovať a počas vyšetrenia
bola pre znalkyňu zrejmá emočná plochosť obžalovaného počas posledných hodín manželkinho života.
Je to ale jej subjektívny pocit. Obžalovaný sa rozľútostil až na koniec vyšetrenia, kedy hovoril o deťoch.
Zvlhli mu oči. Počas vyšetrenia sa snažil vykresliť sa v krajšom svetle, príliš veľa negatív bolo na strane
manželky.

11. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol riadny život - keď odsúdenie za
predchádzajúci majetkový prečin mu bolo zahladené a dva priestupky na úseku dopravy nepovažuje
súd za takú skutočnosť, ktorá by uvedenú poľahčujúcu okolnosť vylučovala) a zároveň súd nezistil
žiadne priťažujúce okolnosti, pristúpil k aplikácii § 38 ods. 3 Trestného zákona, pretože u obžalovaného
prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností.

12. Vzhľadom na postoj obžalovaného v ďalšom priebehu hlavného pojednávania po jeho vyhlásení
o vine, nemohol súd konštatovať v jeho prípade naplnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona, pretože hoci sa obžalovaný najprv priznal k spáchaniu trestného činu, následne svoj
postoj zmenil a spáchanie činu popieral, nehovoriac tak o absencii úprimnej ľútosti za spáchanie tohto

činu. Argumentácia obžalovaného, že (len) zbil svoju manželku a že toto ľutuje, ale nie je vrah, súd
nemôže považovať za priznanie k spáchaniu stíhaného skutku a jeho úprimné oľutovanie.

13. Pri použití § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona prichádzalo do úvahy ukladanie trestu v zmysle §
145 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí sadzby 20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace (pôvodná sadzba

20 - 25 rokov až doživotie).

14. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

15. Napriek vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o priznaní viny
zo spáchania skutku, práve s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu súd nepristúpil k použitiu
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, keď mal za to, že v danom prípadeišlo o obzvlášť zavrhnutiahodný skutok obžalovaného navyše spáchaný veľmi krutým spôsobom voči
svojej manželke, teda osobe, ktorá mu dôverovala, starala sa o neho, pomáhala mu pri výchove detí.
Úlohou obžalovaného ako manžela a otca bolo predovšetkým starať sa a chrániť svoju rodinu, namiesto

toho sa dopustil činu, ktorým extrémnym spôsobom ublížil nielen svojej manželke, ktorú usmrtil, ale
aj svojim vlastným deťom, ktoré prišli o matku a v dôsledku odsúdenia aj o svojho otca. Obžalovaný
môže v súčasnosti už len dúfať, že jeho skutok nebude mať v budúcnosti vážny dopad predovšetkým na
psychickézdraviejehodetí.Atoobzvlášťvsituácii,keďakosámobžalovanýuviedolvosvojejzáverečnej
reči, že svedkami toho, čo sa stalo, mali byť aj jeho dve maloleté dcéry! Súd musí zdôrazniť, že považuje

za maximálne neadekvátne (až zvrátené) vnímanie skutku očami obžalovaného, ktorý okrem toho,
že na jednej strane tvrdí, že ho vyšetrovateľka donútila k priznaniu (vyhrážaním sa, že neuvidí svoje
deti) a popri tom zároveň sám uvádza, že jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 29.06.2021 je
pravdivá (v tejto výpovedi potvrdil, že udieral svoju manželku zväzkom káblov), a teda podľa neho on
len svoju manželku bil a že toto môžu potvrdiť jeho dve dcéry, ktoré boli „hore“, akoby si absolútne
neuvedomoval, že jeho manželka bola ubitá na smrť, a pokiaľ je pravdou, že obe dcéry boli tohto

svedkami, je takýto chladnokrvný postoj obžalovaného ešte zarážajúcejší. V konečnom dôsledku popis
osobnosti obžalovaného znalkyňou PhDr. Tóthpetiovou na hlavnom pojednávaní, že sa u obžalovaného
prejavuje racionalizácia (všetko naokolo vníma ako proti nemu, aby sa on javil v krajšom svetle) a
katatýmia (hodnotí určité javy v rozpore so skutočnosťou a pripisuje im pre seba prijateľnejšiu hodnotu;
resp. nechce brať na vedomie určité javy, aby z toho vyšiel on „nepoškvrnený“), sa tak podľa názoru

súdu zreteľne potvrdil aj v priebehu samotného hlavného pojednávania.

16. Vzhľadom na postoj obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania mal súd za to, že v jeho
prípade je namieste uložiť trest odňatia slobody v hornej polovici upravenej trestnej sadzby, keďže
tento napriek spáchaniu tak ohavného činu neprejavil žiadnu ľútosť nad svojím konaním, predovšetkým

nad utrpením spôsobeným vlastnej manželke a nad stratou, ktorú tým utrpeli jeho deti. Formálne
prezentovaná ľútosť obžalovaného tak podľa názoru súdu smerovala len voči jeho vlastnej osobe, keď
mu bolo ľúto seba samého, pretože ďalšie roky života strávi vo výkone trestu odňatia slobody. V rámci
individuálne a generálne preventívnej a tiež represívnej funkcie trestu má súd za to, že trest odňatia
slobody vo výmere 23 rokov je preto v prípade obžalovaného primeraný a spravodlivý.

17. Súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keď mal za to, že závažnosť trestného činu
(s ohľadom na surový a trýznivý spôsob spáchania činu) a miera narušenia obžalovaného (znalecky
konštatovaná zmiešaná porucha osobnosti s prevahou narcistických, impulzívnych a disociálnych rysov,

atď.) sú natoľko vážne, že je potrebné výkonom trestu odňatia slobody na obžalovaného pôsobiť v
ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, resp. s ohľadom na okolnosti prípadu a osobu
páchateľa nenašiel súd žiadnu relevantnú okolnosť, na základe ktorej by mohol dospieť k záveru, že
náprava obžalovaného by bola lepšie zaručená v ústave s miernejším stupňom stráženia.

18.Vzhľadomkvyjadreniuobžalovanéhonahlavnompojednávaní,žejevlastníkomzaistenýchvecí,keď
zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že skutok bol spáchaný rôznymi nástrojmi, resp. ich striedaním
a na zaistených veciach sa nachádzali krvné stopy patriace obeti, uložil súd obžalovanému podľa § 60
ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia hnuteľných vecí konkretizovaných vo výrokovej časti
rozsudku s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

K výroku o ochrannom opatrení:

19. S poukazom na to, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, musel súd z tohto dôvodu
obligatórne uložiť obžalovanému ochranný dohľad, s tým, že na naplnenie účelu tohto ochranného

opatrenia je v prípade osoby obžalovaného opodstatnené uloženie maximálnej výmery ochranného
dohľadu v trvaní 3 roky.

K výroku o náhrade škody:

20. S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili poškodený N. C. titulom nákladov na pohreb svojej
dcéry(poškodenejR.D.)vovýške1.455,98eurapoškodenémaloletédetiD.(F.,M.,R.)prostredníctvom
ich opatrovníčky, a to nemajetkovú ujmu v zmysle zákona o odškodňovaní obetí trestných činov.21. V prípade poškodeného N. C. bolo možné, aby súd v trestnom konaní rozhodol o jeho nároku,
pretožeobžalovanýnahlavnompojednávanínímuplatnenýnároknanáhraduškodyuznalčodozákladu

aj výšky. Na základe toho súd uložil obžalovanému povinnosť podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
nahradiť škodu vo výške 1.455,98 eur poškodenému N. C..

22. V súvislosti s nárokmi na náhradu škody uplatnenými maloletými deťmi D., súd konštatuje, že na
preukázanie nimi uplatnených nárokov na náhradu škody by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie,

pretoichsúdspoukazomna§288ods.1Trestnéhoporiadkuodkázalsuplatnenýminárokminanáhradu
škody na civilný proces.

K návrhom na vykonanie dokazovania:

23. Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne maloletej F. D., pretože s poukazom na

vyjadrenie obžalovaného jej výpoveď mala smerovať k otázke výroku o vine, pričom s poukazom na
vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a s poukazom na prijatie
tohto vyhlásenia súdom, ďalšie dokazovanie otázky viny nebolo potrebné. Súd zároveň podotýka, že
obžalovaný je aktuálne väzobne stíhaný aj z kolúzneho dôvodu, a to aj vo vzťahu k svojej maloletej
dcére, pričom návšteva obžalovaného vo výkone väzby jeho rodinnými príslušníkmi (vrátane jeho dcéry

F.) mu bola zo strany súdu umožnená práve s poukazom na to, že obžalovaný už urobil vyhlásenie o
svojej vine.

K námietke zaujatosti, resp. k procesným návrhom:

24. Súd sa oboznámil s písomným vyjadrením obžalovaného z č. l. 799 a písomné podaním
obžalovaného (postúpeným z Najvyššieho súdu SR) z č. l. 809 - 810, ktoré súd posúdil podľa obsahu
ako námietky zaujatosti. Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku súd o uvedených námietkach zaujatosti
obžalovaného nerozhodoval, pretože tieto nie sú založené na dôvodoch uvedených v § 31 ods. 1
Trestného poriadku, ale spočívajú v namietaní procesného postupu konajúceho senátu, resp. postupu

OČTK.ZároveňzpodaniapostúpenéhozNajvyššiehosúduSRjezrejmé,žeobžalovanýnamietapostup
konkrétneho senátu a nenamieta vylúčenie, resp. zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Trnava,
preto súd toto podanie vyhodnotil ako námietku zaujatosti.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.