Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 15, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/86/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119201226
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4119201226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. S. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. - A., M. I. T. XXXX/XX, zastúpeného FP LEGAL s.r.o., so sídlom Bratislava,
Ružomberská 6, IČO: 47231599, proti žalovanej: A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, zastúpenej
JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 33, 949 01 Nitra, IČO: 50940937, o
určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júna 2021,
č. k. 19C/10/2019-192, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia
neplatnosti závetu zanechaného poručiteľkou O. E., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, napísaného dňa
XX. XX. XXXX formou notárskej zápisnice notárom JUDr. Milošom Chválom pod č. R Nz XXXXX/
XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 34, § 37, § 38 ods. 1 a 2,
§ 476 ods. 1 a 2, § 476d ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), §

137 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), § 194 ods. 1.
zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), s tým, že žaloba bola
podaná v lehote a prípustná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 02. 12. 2009 bola na
notárskom úrade JUDr. Magdalény Čížovej, spísaná notárska zápisnica N 281/2009, Nz 46291/2009,
ktorej obsahom bol závet pani O. E., nar. XX. XX. XXXX, matky strán sporu, ktorým pani E. pre prípad
svojej smrti rozhodla o svojom majetku tak, že nehnuteľnosti, ktoré vlastnila, a to byt č. XX na X p. v
D., na ulici S. T. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome s. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX

vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných, častiach, zariadeniach domu a pozemku, prenechala
žalobcovi.Ďalšienehnuteľnosti,atorodinnýdoms.č.XXXnaparceleč.XXXX/X vk.ú.F.,akoajostatné
nehnuteľnosti a na LV č. XXX k. ú F., poľnohospodársku pôdu v k. ú. F. a T. R., ako aj všetok hnuteľný
a nehnuteľný majetok, zanechala O. E. žalobcovi a žalovanej rovnakým dielom. Z notárskej zápisnice
zo dňa 26. 10. 2017 N 357/2017, Nz 39222/2017 spísanej JUDr. Milošom Chválom, notárom so sídlom
v Zlatých Moravciach zistil, že notár sa dostavil do F. č. XXX, kde mu bola predstavená pani O. E. a
požiadala ho, aby do notárskej zápisnice spísal závet, ktorým pre prípad svojej smrti úplne dobrovoľne a

priplnomsvojomvedomíprenechalanehnuteľnosťnachádzajúcusavkat.územíA.,atobytč.XXnaXp.
bytového domu čís. súp. XXXX na ulici M. S. T. XX v podiele 1/2-ica spolu so spoluvlastníckym podielom
spoločných častí a spoločných zariadení, príslušenstve domu a pozemku p. č. XXXX v podiele XXXX/
XXXXXX-in zapísané v LV č. XXXX svojej dcére A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX (žalovanej).V zápisnici bolo uvedené, že pani E. bola notárom poučená o inštitúte neopomenuteľných dedičov v
zmysle § 479 OZ, vzhľadom k čomu všetkých svojich potomkov žiadala, aby tento závet bez výhrady
rešpektovali, bola to jej posledná vôľa. Ďalej mal preukázané, že pani O. E. zomrela dňa XX. XX. XXXX

a Okresný súd Nitra vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke poveril notára JUDr. Miloša Chválu.
Toto dedičské konanie je vedené pod sp. zn. 17D/239/2018 a bolo uznesením zo dňa 12. 11. 2018
prerušené z dôvodu spornosti závetu a žalobca bol predmetným uznesením odkázaný, aby v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia podal na Okresný súd Nitra žalobu o určenie, že závet
poručiteľky zo dňa 26. 10. 2017 spísaný do notárskej zápisnice JUDr. Miloša Chválu NZ 39222/2017

je neplatný. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2018. Vykonaným dokazovaním bolo tiež
preukázané, že matka strán sporu žila u žalovanej, o ktorú sa starala žalovaná ako o imobilnú pacientku.
V starostlivosti neboli zistené pochybenia. Konštatoval, že žalobca neplatnosť závetu odôvodňoval tým,
že v čase spísania závetu poručiteľka, ktorá bola jeho matkou, závet nespísala slobodne a dobrovoľne,
bola pod dlhodobým psychickým tlakom žalovanej, išlo o právny úkon, ktorý bol následkom psychického
donútenia, zároveň poručiteľka nebola zdravotne spôsobilá na takýto úkon, pretože bola pod vplyvom

silných liekov, ktoré mohli ovplyvniť jej spôsobilosť posúdiť svoje konanie, uvádzal tiež, že poručiteľka
nebola spôsobilá závet spísať pre duševnú poruchu. Žalobca tiež uvádzal, že sa k poručiteľke nevedel
dostať, tiež tvrdil, že pokiaľ by poručiteľka chcela taký právny úkon (závet) urobiť, nečakala by, kým bude
izolovaná u žalovanej a pod jej silným tlakom a vplyvom. Uviedol, že žalovaná tieto tvrdenia od začiatku
popierala. Na svoju obranu poukazovala na nezodpovednosť žalovaného pri nakladaní s finančnými

prostriedkami, časté požívanie alkoholu, ako aj na nedostatočnú starostlivosť, ktorú žalovaný ich matke
venoval. Poukazovala na skutočnosť, že rozhodnutie závet urobiť bolo slobodným rozhodnutím matky,
ktorá bola plne spôsobilá na právne úkony.

2. S poukazom na tvrdenia žalobcu o vyvíjaní psychického tlaku žalovanou na poručiteľku, ako aj

vzhľadom na tvrdenia žalobcu o postihnutí poručiteľky duševnou chorobou v čase spísania závetu,
posudzoval platnosť závetu predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 37 a § 38 ods. 2 OZ,
pričom skúmal tiež, či poručiteľka bola zdravotne spôsobilá závet podpísať. Rezultoval, že ak chcel
byť žalobca v konaní úspešný, bolo jeho povinnosťou tvrdenia o nedostatkoch vôle poručiteľky pri
vykonaní právneho úkonu spísania závetu, resp. o tom, že v čase právneho úkonu trpela duševnou,

či tvrdenia o zdravotnej nespôsobilosti závet podpísať, preukázať. Ustálil, že žalobca svoje skutkové
tvrdenia o tom, že poručiteľka mala závet spísať pod nátlakom žalovanej, nepreukázal. V konaní
nepreukázal svoje tvrdenia o zdravotnej nespôsobilosti závet podpísať, nepreukázal ani tvrdenia o
nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony v čase spísania závetu z dôvodu duševnej poruchy.
Zvýraznil, že žalobcom tvrdená nespôsobilosť poručiteľky na sporný právny úkon nevyplynula ani z

výpovedí žalobcom navrhovaných svedkov Ing. W. C., PhDr., S. P. a MUDr. S. J., pretože ani jeden z
uvedených svedkov nebol v takom vzťahu s poručiteľkou, aby mu prináležalo jej zdravotný stav hodnotiť.
Žiaden z uvedených svedkov s poručiteľkou v rozhodnom období nestrávil viac času ako niekoľko
minút. Svedok Ing. W. C. síce uviedol, že poručiteľka sa ho mala opakovane pýtať tie isté otázky a
podriemkavať, čo by mohlo evokovať určité pochybnosti o psychickej stránke jej zdravotného stavu,

uvedenévšakbezďalšiehonemohloznamenať,žeporučiteľkanebolaspôsobilánaprávneúkony.Pokiaľ
aj z výpovede svedka PhDr. S. P. vyplynul nezáujem poručiteľky s ním komunikovať, jej odovzdanosť,
či apatia, uvedené považoval za pochopiteľné vzhľadom k tomu, že poručiteľka trpela pred smrťou
vážnym onkologickým ochorením. Dodal, že svedok P. dokonca potvrdil, že si s poručiteľkou výslovne
„nesadol". Svedkyňa MUDr. S. J. potvrdila, že poručiteľka bola pri stretnutí s ňou vystresovaná, tento

stres však sama odôvodnila návštevou zubára poručiteľkou, za problematickú považovala jej imobilitu,
nie duševnú poruchu. Z uvedených krátkych stretnutí svedkov s osobou poručiteľky nemal preukázanú
nijakú pochybnosť o spôsobilosti poručiteľky spísať závet. Pochybnosti o spôsobilosti poručiteľky na
právne úkony v čase spísania závetu nepreukázal ani svedok JUDr. K. P., ktorý ako notár s poručiteľkou
závet spísal. Notár JUDr. Miloš Chvála vypovedal, že sa s poručiteľkou pred spísaním závetu rozprával,

overil si, či sa vie orientovať v čase jednoduchými otázkami a až následne s ňou závet spísal. Z jeho
výpovede tiež zistil, že v prípade zistenia nespôsobilosti poručiteľky na daný právny úkon by s ňou
závet nespísal, čo sa mu už opakovane stalo. Uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené
oslabenieakýchkoľvekkognitívnychfunkciíporučiteľky,jejschopnostiorientovaťsavčase,čischopnosti
učiniť sporný právny úkon. Naopak z vyjadrení žalovanej, ako aj svedkov O. C. a S. H., vyplynulo, že

poručiteľka bola v čase spísania závetu spôsobilá uvedený úkon urobiť. Svedkyňa O. C. potvrdila, že
poručiteľkaeštedeňpredsvojousmrťousňounormálnekomunikovala,rozprávalisaobežnýchveciach.
Uvedené potvrdil i svedok S. H., ktorý poručiteľku navštívil týždeň pred smrťou. Poručiteľku v dňoch 22.
09. 2017 a 03. 11. 2017 navštívila aj jej ošetrujúca lekárka MUDr. Zuzana Holečková, ktorá vlekárskej správe konštatovala, že poručiteľka poznala svoj zdravotný stav, zaujímala sa o
možnosti svojej liečby, bola orientovaná v čase i priestore, poznala rodinných príslušníkov. Ošetrujúca
lekárka nezistila žiadne známky zanedbania starostlivosti. Skutočnosť, že o poručiteľku

bolo náležite postarané a neprejavovala akékoľvek náznaky fyzického, či psychického týrania mal
preukázanú aj z čestných vyhlásení K. J. a manželov F. a C. L., ďalej z čestného vyhlásenia zdravotnej
sestry ADOS Bc. E. D.. Snahu zabezpečiť poručiteľke duchovnú posilu potvrdil správca farnosti T. R.
Mgr. N. K.. Dodal tiež, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľka bola v starostlivosti
žalovanej od 11. 08. 2017 až do svojej smrti dňa 10. 11. 2017, žalovaná sa o poručiteľku náležite

starala, čo potvrdil i samotný žalobca. Neboli preukázané ani tvrdenia o údajnom psychickom tlaku, ktorý
mala žalovaná na poručiteľku vyvíjať. Pokiaľ ide o presťahovanie poručiteľky k žalovanej, dôvodnosť
uvedeného, ako aj skutočnosť, že u žalovanej mala poručiteľka zabezpečenú lepšiu starostlivosť, bola
preukázanátakpredloženýmifotografiamiobochnehnuteľnostíakoajvýpoveďamijednotlivýchsvedkov.
Pokiaľ sa poručiteľka pred svojou smrťou rozhodla zmeniť svoju poslednú vôľu, bolo to jej slobodné
rozhodnutie, opak v tomto konaní preukázaný nebol. Na záver skonštatoval, že žalobca nepreukázal,

že na poručiteľku mala žalovaná vyvíjať akýkoľvek nátlak, prípadne ju presviedčať, aby jej závetom
odkázala svoj majetok. Žalobca tiež nepreukázal, že poručiteľka urobila závet v duševnej poruche
aspoň prechodnej povahy, ktorá vylučovala jej rozpoznávaciu schopnosť (schopnosť posúdiť následky
svojho konania) a schopnosť určovaciu (schopnosť ovládať svoje konanie), prípadne aspoň jednu z
nich, nemohol konštatovať neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ. Nemal za preukázané ani

akékoľvek zdravotné alebo iné obmedzenie poručiteľky, pre ktoré by poručiteľka nemohla platne závet
spísať. Na základe takto vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca dôvody pre určenie neplatnosti
závetu poručiteľky nepreukázal, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. K argumentu žalobcu, že
žalovaná si mala ešte pred podaním žaloby pripraviť jednotlivé listinné dôkazy, ktoré v tomto konaní
súdu predložila, uviedol, že tento argument nebol spôsobilý samotný obsah týchto listín spochybniť. V

konaní mal preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu neboli dobré a žalovaná zrejme očakávala
podanie žaloby žalobcom a za účelom preukázania svojich tvrdení si jednotlivé listinné dôkazy (čestné
vyhlásenia) začala zaobstarávať. Zamietnutie návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania
za účelom posúdenia psychického stavu poručiteľky v čase spísania závetu odôvodnil tým, že žalobca
si tento návrh neuplatnil včas. Vykonať znalecké dokazovanie navrhol právny zástupca žalobcu na

prvom pojednávaní vo veci samej dňa 09. 12. 2019. Pretože na ďalšie pojednávanie dňa 09. 09.
2020 sa žalobca a jeho právny zástupca nedostavili, preto mu zaslal zápisnicu z tohto pojednávania,
pojednávanie odročil na neurčito a súčasne ho dňa 10. 09. 2020 vyzval, aby v lehote do 10 dní
oznámil, či na ustanovení znalca trval. Vyzvaný bol na uvedené aj opakovane prípisom z 26. 10. 2020.
Žalobca na uvedené výzvy nijakým spôsobom nereagoval, preto vo veci vytýčil termín pojednávania

na 15. 02. 2021. Toto pojednávanie bolo následne odročené na 28. 04. 2021 z dôvodov, že právny
zástupca žalobcu nebol schopný zabezpečiť účasť navrhovaných svedkov na pojednávaní a tiež z
dôvodu kolízie právneho zástupcu žalobcu s úkonmi v inej veci. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť
napojednávanídňa28.04.2021opäťospravedlnilažiadalpojednávanieodročiťspoukazomnanutnosť
zastupovať iného klienta vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava III. V tejto veci bol následne vytýčil

termín pojednávania na 02. 06. 2021, na ktorom žalobca opakovane navrhol vykonať
znalecké dokazovanie. Tento návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol s poukazom na
zásadu hospodárnosti, a to z dôvodu, že žalobca znalecké dokazovanie síce navrhol už predtým,
avšak následne po odročení pojednávania na neurčito zostal nečinný a v lehote určenej súdom ani
na druhú výzvu súdu neuviedol, že žiada znalecké dokazovanie vykonať. Za bezvýznamný označil

argument žalobcu, že znalecké dokazovanie mal znalec vykonať až po vypočutí všetkých navrhovaných
svedkov. Pokiaľ žalobca na vykonaní znaleckého dokazovania trval, mal na výzvy súdu reagovať a
toto uviesť. Žalobca však na výzvu súdu nereagoval nijakým spôsobom. Tiež uviedol, že nepovažoval
za hospodárne opakovane realizovať výsluch svedkov JUDr. K. P., O. C. a S. H., ktorých výsluch
zrealizoval na pojednávaní dňa 09. 09. 2020, na ktoré sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili.

K uvedenému dodal, že právny zástupca žalobcu v priebehu konania opakovane žiadal o odročenie
pojednávania z rôznych dôvodov na jeho strane. Takto boli odročované pojednávania vytýčené na 14.
10. 2019, 11. 03. 2020, 10. 06. 2020, 10. 02. 2021, 28. 04. 2021. Pojednávanie dňa 10. 06. 2020
súd odročil na 09. 09. 2020 s tým, že právneho zástupcu žalobcu požiadal, aby sa zariadil tak, aby
pojednávanie z dôvodov na jeho strane nemuselo byť odročované. Právny zástupca žalobcu súdu

deň pred pojednávaním doručil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti jeho osoby a osoby
svedka K. C. a žiadal pojednávanie odročiť. Právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že jeho žiadosti
o odročenie pojednávania nevyhovie. Pokiaľ ide o odročenie pojednávania s poukazom na výsluch
žalobcom navrhovaného svedka, toto nepovažoval za dostatočný dôvod pre odročenie pojednávania,pretože na pojednávanie boli predvolaní aj iní svedkovia, ktorých výsluchy mohol na pojednávaní
zrealizovať. Pokiaľ išlo o dôvod odročenia pojednávania na strane právneho zástupcu žalobcu, tu
zvýraznil skutočnosť, že právneho zástupcu žalobcu v predvolaní na pojednávanie vytýčeného na 09.

09.2020,ktorésiprávnyzástupcažalobcuprevzaleštedňa24.06.2020vyzval,abysazariadiltak,žesa
pojednávania bude vedieť zúčastniť. Mal za to, že právny zástupca žalobcu mal vyvinúť úsilie zúčastniť
sa pojednávania sám, prípadne mohol splnomocniť svojim zastupovaním iného advokáta. Podotkol, že
pojednávanie môže byť odročené len z dôležitých dôvodov a každá zo strán sporu má právo, aby bola
jej vec prejednaná bez zbytočných prieťahov.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP
a v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Dodal, že dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v
prejednávanom spore nevzhliadol, na tieto strany sporu ani nepoukazovali.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
odôvodniac ho vadami v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a g) CSP, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Za pravdivé označil tvrdenie,
že matka strán sporu počas svojho života zriadila dva závety pre prípad svojej smrti, a to dňa 02. 12.

2009 a druhý formou notárskej zápisnice až dňa 26. 10. 2017, ktorým odkázala sporný byt žalovanej a
tento závet zriadila poručiteľka krátko pred svojou smrťou, o čom nemal žiadnu vedomosť. Zotrval na
tvrdení, že matka nemohla druhý závet napísať vzhľadom na jej mentálny zdravotný stav a progredujúce
onkologické ochorenie vo veku XX rokov, navyše bol spísaný mimo jej domova, na ktorý bola celý život
zvyknutá, preto závet nemohol byť prejavom jej slobodnej a vážnej vôle, pretože keby tomu tak bolo,

nikdy by nepristúpila k tomu, aby porušila rodinné dohody a hlavne vôľu svojho manžela - otca žalobcu a
žalovanej, pretože rodičia počas celého svojho života finančne viac pomáhali žalovanej ako dcére, ktorá
mala rodinu, bola matkou dvoch detí, pričom on sa nikdy neoženil, bol slobodný a bezdetný, takže pre
rodinu bolo prirodzené, že sa starali v prvom rade o vnúčatá. Dohoda s otcom ešte počas jeho života bola
presne určená a stabilizovaná s dôrazom na to, že ju nikto nemenil a platilo, že byt v A., v ktorom aj sám

býval, bude patriť výlučne jemu, čo žalovaná sľúbila, že ju bude v plnom rozsahu rešpektovať, čo 8 rokov
aj plnila. Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal skutočné a pravé dôvody, ktoré viedli k nečakanej
hrubej zmene jasne stanovených dohôd rodiny, týkajúcich sa rozdelenia majetku medzi dve deti ako
zákonnýchdedičov,ktorébolivrodinedohodnutézaživotamatkysporovýchstránapredtýmjejmanžela,
otca strán. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nezaoberal okolnosťami a širšími súvislosťami, za

akých bola napísaný druhý závet dňa 26. 10. 2017, teda že matke sa v auguste XXXX prudko zhoršil
zdravotný stav, takže bola prevezená do nemocnice v R. na U., odkiaľ si ju žalovaná vzala k sebe.
Skutočnou pohnútkou a motívom toho, že si žalovaná vzala matku k sebe, bolo podpísanie závetu,
ktorým matka pre prípad smrti prenechala byt na Dúbravke žalovanej. Žalovaná sa o toto pokúšala
viackrát počas návštev u matky, ktorá sa však počas svojho života nedala týmto smerom ovplyvniť a

matka mu to vždy oznámila. Sporný byt je jeho jediným obydlím, je naň v plnom rozsahu odkázaný.
Matka by nikdy a na základe svojej slobodnej vôle nedarovala a ani iným spôsobom nepreviedla byt
na A.alovanej. Uvedené sa mohlo stať iba v čase a situácii, kedy už riadne vnímala veci okolo seba
a nebola časom a miestom správne orientovaná. Zdôraznil, že keď mu žalovaná oznámila, že si berie
matku k sebe, súhlasil a dohodli sa, že okrem príspevku od štátu v rámci opatrovateľskej služby jej bude

platiť mesačne sumu 200 eur, čo aj riadne plnil. Už v tom čase matka nebola v dobrom psychickom stave
v čase, trpela okrem iných závažných ochorení aj stareckou demenciou, nepamätala si veci a stalo sa
aj to, že nerozpoznávala ľudí okolo seba, a to ani jeho. Uviedol, že ich otec s jeho plným súhlasom
podporou zabezpečil byt pre žalovanú na Z. X v D., ktorý neskôr predala, takisto dostala od rodičov
finančnú pomoc pri stavbe svojho rodinného domu v F.. Túto skutočnosť preukazujú oba závety rodičov

z roku 2009, kde bol výslovne uvedený dôvod, pre ktorý nechávajú byt v A. svojmu synovi (žalobcovi):
„Závetca vyhlasuje, že tento závet robí najmä z dôvodu, aby syn S. E. vlastnil nehnuteľnosti v kat. území
A. v celosti, pretože dcéra A. H. už za jej života dostala od nej finančnú pomoc pri stavbe jej domu v
F. a syn takúto pomoc nedostal. Dúfam, že dcéra túto skutočnosť uzná a s bratom sa nebude sporiť".
Teda obaja rodičia výslovne chceli, aby predmetný byt zdedil on. Uviedol, že súd prvej inštancie sa

nevysporiadal ani s jeho tvrdeniami, že matka sa mu opakovane sťažovala, že za ňou chodila žalovaná
a snažila sa ju ovplyvniť, aby celý majetok prepísala na ňu. Uvedené konanie žalovanej nechal bez
povšimnutia, pretože matka ho vždy ubezpečovala, že nikdy by také niečo neurobila. Postup žalovanej
mal byť preto vyhodnotený ako amorálny, pretože zneužila zdravotný stav matky, izolovala ju u sebaa dva týždne pred smrťou jej dala podpísať závet, predmetom ktorého bol výlučne byt v D.. Žalovaná
ako zákonného dediča ho z bytu fakticky vydedila. Konanie žalovanej označil ako konanie proti dobrým
mravom a so zlým úmyslom, čomu svedčalo aj to, že po presťahovaní matky k sebe jeho už viac k

matke nepustila, úplne matku izolovala. S matkou nemohol spojiť ani telefonicky, pretože matka mobil
nedvíhala zrejme z dôvodu, že jej ho U. odobrala alebo bol dokonca nedostupný. Zotrval na tvrdení, že v
čase spísania závetu v tak krátkom čase pred smrťou matka nevedela presne posúdiť čo podpisovala a
takisto ani nedokázala následky, ktoré jej podpisu v neprospech jedného z jej detí prinesú. K veci dodal,
že pôvodne chceli rodičia byt v A. previesť priamo na neho, avšak keď sa nepredvídateľne otcovi zhoršil

zdravotný stav, trval na tom, aby mu zabezpečili notára, pretože chce formou notárskej zápisnice napísať
závet, ktorého obsahom bude jeho posledná vôľa pre prípad smrti, že rodičia predmetný byt odkazujú
žalobcovi s dodatkom, že dcére (žalovanej) takisto zabezpečili byt v D. pôvodne na I., ktorý jej pomohli
vymeniť za väčší trojizbový byt na Z. X v D., takže obidvom deťom zabezpečili dva rovnocenné byty v D..
Svedecké výpovede O. C. a S. H., detí žalovanej, označil z titulu príbuzenského pomeru za zaujaté. Dal
do pozornosti, že svedok Ing. W. C. na pojednávaní uviedol, že s poručiteľkou sa stretol v auguste XXXX.

Išlo o svedka, ktorý videl matku tesne pred jej prevozom k žalovanej a uviedol, že matka bola na vozíku,
chvíľu si pospala a potom opakovala stále to isté, presnejšie opakovane sa s ním zvítala a spýtala sa,
ako sa má. Svedok výslovne potvrdil, že sa mu „zdala mimo obraz" a toto neustále opakovanie trvalo
približne 20 - 30 minút, medzitým pospávala v tieni stromu. Namietal porušenie zásady prezumpcie
neviny zo strany súdu prvej inštancie, ktorý v rozsudku uvádzal začatie trestného stíhania jeho osoby

pre prečin ublíženia na zdraví, pretože Okresný súd Nitra ho pod č. k. 4T/11/2014-317 zo dňa 27. 10.
2014 spod obžaloby oslobodil, navyše s prejednávanou vecou o určenie neplatnosti závetu nesúviselo,
a preto jeho oboznamovanie súdom bolo irelevantné a nulitné. Zosumarizoval, že jeho matka spísala
závet 2 týždne pred smrťou, pričom trpela vážnym ochorením a boli jej podávané silné lieky na utlmenie
bolesti, ktorých sprievodným znakom, tak ako pri všetkých rakovinových ochoreniach vo finálnom štádiu,

bolo aj zníženie orientácie v čase, mieste a aj v rozpoznávaní osôb, čoho dôsledkom bolo aj to, že
matka už nespoznávala osoby okolo seba. Matka nebola v stave, aby mohla prehlásiť, že bola plne
spôsobilá na právne úkony a takisto nemohla porozumieť ani poučeniu notára pri spisovaní závetu.
Zotrval na tvrdení, že poručiteľka s poukazom na svoj zdravotný stav v deň podpisu nevedela posúdiť
význam a dôsledky právneho úkonu, ktorým bolo podpísanie závetu. Závet nebol s istotou spísaný

vlastnou rukou, ani pred svedkami, ktorý by jej vôľu dosvedčili, jeho matka sa na ňom nepodpísala
obvyklým spôsobom a mal za to, že takýto jej podpis nebol prejavom jej skutočnej vôle a vyjadril
podozrenie, že jej ruka bola niekým vedená alebo ju niekto usmerňoval, ak nie za ňu podpísal.
Mal za to, že bez nariadenia riadneho znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva na základe
doteraz prevedených iba ústnych vyjadrení nebolo možné urobiť jednoznačné závery. Namietal postup

súdu prvej inštancie pri odmietnutí znaleckého dokazovania. Začalo to prvotným naliehaním súdu na
ustanovenie súdneho znalca a jeho následné odmietnutie pred vynesením rozsudku. Súd z vlastnej
iniciatívy navrhoval znalecké dokazovanie v septembri 2020 v stave konania, kedy neboli vypočutí
všetci navrhovaní svedkovia, iba svedkovia ktorých navrhla žalovaná - aj to v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu. Za všeobecne známu skutočnosť označil to, že súdny znalec vypracuje

znalecký posudok na základe súdom zaslaného súdneho spisu a zdravotnej dokumentácie poručiteľky.
Súdny znalec nie je oprávnený procesné zadokumentovávať svedecké výpovede svedkov, ktorý ešte
neboli vypočutí súdom. Následne súd po poslednom pojednávaní, kedy boli vypočutí aj svedkovia volaní
žalobcom, zamietol znalecké dokazovanie ako nepotrebné. Namietal uvedený postup súdu, ktorý trval
na znaleckom dokazovaní v momente, keď nemal procesné relevantne zdokumentované a vykonané

dôkazy - svedecké výpovede a následné odmietnutie znaleckého dokazovania v čase, keď už mal
podklady v spise, dáva vážnu pochybnosť nad konaním súdu. Prvoinštančný súd nevysvetlil, prečo v
polovici výsluchov považoval vykonanie znaleckého dokazovania za potrebné a nevyhnutné a prečo po
vykonaní svedeckých výpovedí zrazu zmenil názor. Nie je jasné, akým spôsobom prvoinštančný súd
nadobudol odborné znalosti v júni 2021, ktoré v septembri 2020 ešte nemal, a preto videl pre spravodlivé

rozhodnutie potrebu pribratia súdneho znalca. Dodal, že po vyhlásení rozsudku sa mu priznali viaceré
osoby, najmä z F. a okolia, že boli kontaktovaní rodinnými príslušníkmi žalovanej, aby nešli svedčiť, keby
ich volal žalobca a bol na nich vyvíjaný psychický nátlak od rodiny žalovanej, pokiaľ im to neprisľúbili.
Z tohto dôvodu mal problém zabezpečiť ním navrhnutých a súdu oznámených svedkov. Títo svedkovia
mali dôvodnú obavu, že za pravdivú svedeckú výpoveď budú vystavení pomste žalovanej a jej rodiny.

V svedkovi R. sa nakoniec pohlo svedomie a povedal žalobcovi ako to bolo, na čo bol požiadaný aspoň
o čestné vyhlásenie, ktoré priložil k odvolaniu.5. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním vyjadrila žalovaná a navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
Mala za to, že skutkový stav bol v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne zistený a vykonaným
dokazovaním sa žalobcovi nepodarilo preukázať ním uvedené tvrdenie, že ich matka, poručiteľka, v

čase spisovania závetu trpela duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by ju robila nespôsobilou
spísať závet. Práve naopak, vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak. Zvýraznila, že duševný
stav poručiteľky v čase spisovania závetu bol jedinou významnou skutočnosťou, ktorú bolo potrebné
v konaní preukazovať. Okolnosti a dôvody, za ktorých poručiteľka spísala svoj predchádzajúci závet,
boli v danom prípade nepodstatné. Uviedla, že v konaní preukázala, akým nezodpovedným životom

žije žalobca. Na spoluvlastníckom podiele, ktorý vlastní na byte, ktorý bol predmetom závetu, sú
poznamenané dve exekúcie. Od času, kedy mu poručiteľka prestala platiť na plnenia spojené s užívaním
bytu, má žalobca nedoplatok na týchto plneniach k dnešnému dňu vo výške 2 997,80 eura. Pokiaľ
ide o rodinný dom v kat. úz. F., ktorý v čase svojej smrti vlastnila poručiteľka v celosti, a ktorý je tiež
predmetom dedenia, po nej, v konaní preukázala, akým spôsobom sa žalovaný k matkinej nehnuteľnosti
správal.Tútozapratávalrôznymodpadomtak,žeporučiteľkanemohlasvojunehnuteľnosťriadneužívať.

Žiaľ žalobca v tomto správaní pokračuje i naďalej. Do dnešného dňa zapratal odpadom už i takmer
celú záhradu. Mala za to, že nezodpovedný životný štýl žalobcu bol podstatným dôvodom, pre ktorý
poručiteľka spísala nový závet. Zotrvala na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
zlého duševného stavu poručiteľky. K námietke žalovaného o zamietnutí jeho návrhu na doplnenie
dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania za účelom posúdenia psychického stavu poručiteľky v

časespísaniazávetuuviedla,žesúdprvejinštanciedvakrátpísomnevyzvalprávnehozástupcužalobcu,
aby sa vyjadril, či trvá na ustanovení znalca. Právny zástupca svojim nekonaním konkludentne vyjadril
svoju požiadavku nedoplniť dokazovanie ustanovením znalca. Nečinnosť žalobcu spôsobila zbytočné
predlžovanie konania. Zamietnutie znaleckého dokazovania s poukazom na zásadu hospodárnosti
konania súdom považovala za správne, pretože súd dvakrát vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa

vyjadril, či trvá na ustanovené znalca, pričom právny zástupca žalobcu svojím nekonaním vyjadril svoju
požiadavku nedoplniť dokazovanie ustanovením znalca. K inštitútu vydedenia spomínaného žalobcom
uviedla, že neopomenuteľný dedič zo závetu má na ochranu svojich práv zákonné prostriedky zakotvené
v§479OZ.Žalobcasavšakdoposiaľrelatívnejneplatnostičastizávetunedovolával.Uviedla,žežalobca
robil na jej rodičov nátlak, do nemocnice k otcovi priviedol notárku a ich otec, keby nebol pod silnými

sedatívami, nikdy by žalobcovi neprepísal polovicu bytu. V čase, keď ich matka žila so žalovaným v
rodičovskom dome, nebolo o ňu riadne postarané, žalobca, ako notorický zberateľ odpadu, vozil do
domu odpad. Preto ju vzala k sebe a riadne sa o ňu starala, matka sa sama rozhodla zmeniť svoj závet.
Zvýraznila, že žalobca mohol u nej navštevovať mamu kedykoľvek s tým, že 5 minút predtým zavolá,
čo sa nikdy nestalo. Otec odkázal svoju čiastku z polovice bytu, čo bolo 3/8, ona podľa zákona zdedila

1/8, nakoľko otec nemal dôvod vydediť ju. Rešpektovala otcovu poslednú vôľu, rovnako tak i matkinu.
K tvrdeniam žalobcu uviedla, že rodičia jej finančne nepomáhali, nakoľko nemali z čoho a nebola na to
ani odkázaná, nakoľko s manželom veľmi dobre zarábali. O dohode ohľadne bytu nikdy nič nepočula,
prvé dedičské konanie po otcovej smrti bolo po 5 rokoch, ďalšie po 7 rokoch, kedy žalobca napadol
notárku,nakoľkonebolspokojnýsprededenímotcovhomajetku.Vyvrcholilotobratovýmudanímnotárky

na notársku komoru, no notárke po predložení všetkých dokladov, bolo uznané že nepochybila. Poprela
tvrdenie žalobcu, že by jej prispieval 200 eur, uvedené ani nepreukázal. Matka mala mesačný trvalý
príkaz na úhradu nájomného bytu žalobcu, pretože žalobca za byt neplatil, ale v ňom býval, preto je
na ňom dlh na nájomnom od maminej smrti. Po matkinej smrti si od nej bez dovolenia zobral nový
farebný televízor, ktorý si mama kúpila, telefón a bankomatovú maminu kartu. Po mesiaci jej prišlo

predvolanie na kriminálku do Nitry ohľadne sprenevery maminých peňazí z karty. Po predložení jej
dokladov o všetkých maminých výdavkoch/nájom rodičovského bytu, plienky, lieky, výživové doplnky,
obedy odoberané mesačne zo školy/,trestné konanie voči nej osobe bolo zastavené. Tvrdenie žalobcu,
že jej rodičia zadovážili byt označila za nepravdivé. Byt im bol pridelený ako družstevný. Žalobca nemal
dobrý vzťah ani s rodičmi. Mal veľa podlžností.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. §

219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.7. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti závetu zanechaného
poručiteľkou O. E., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, napísaného dňa 26. 10. 2017 formou notárskej zápisnice
notárom JUDr. Milošom Chválom pod č. N357/2017, Nz 39222/2017 na tom skutkovom základe, že

v dedičskom konaní po jeho matke O. E. bolo lustráciou zistené, že poručiteľka pre prípad svojej
smrti zriadila dňa 02. 12. 2009 závet formou notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Magdalénou
Čížovou, notárkou so sídlom v Bratislave, ktorým odkázala svoj byt v A. žalobcovi a ostatný majetok
rozdelila medzi svoje deti, teda žalobcu a žalovanú. Následne poručiteľka zriadila formou notárskej
zápisnice zo dňa 26. 10. 2017 spísanej notárom JUDr. Milošom Chválom ďalší závet, ktorým byt v

Dúbravke odkázala žalovanej. O v poradí druhom závete, ktorý poručiteľka zriadila krátkou pred jej
smrťou,nemalžiadnuvedomosťavpriebehukonaniaodedičstveprišlomedzistranamiksporuohľadom
platnosti druhého závetu. Notár JUDr. Miloš Chvála preto dedičské konanie uznesením zo dňa 12. 11.
2018 prerušil a odkázal žalobcu, aby v lehote 2 mesiacov podal na Okresný súd Nitra žalobu, že závet
poručiteľky zo dňa 26. 10. 2017 je neplatný, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2018.
V žalobe uviedol, že poručiteľka bola asi mesiac pred smrťou premiestnená zo svojho domu v F. do domu

žalovanej s odôvodnením, že u žalovanej jej bude lepšie, pričom predtým sa mu zmienila, že žalovaná
na ňu tlačí, aby išla bývať k nej, a aby na ňu prepísala celý majetok. Žalovaná uvedené odôvodňovala
tým,ženemôžemajetoknechaťžalobcovi,pretožebyovšetkoprišiel,všetkobyrozpredalaprehajdákal.
Poručiteľka žalobcu ubezpečila, že nič také neurobí, lebo aj dohoda s nebohým otcom bola taká, že
byt v A., v ktorom žalobca býva, bude patriť žalobcovi. Žalovaná dostala byt na Z. X v D. a od rodičov

dostala aj finančnú pomoc pri stavbe jej domu v F.. Bol presvedčený, že poručiteľka závet spísala pod
veľkým psychickým tlakom žalovanej, on sa s matkou nemohol spojiť ani osobne, ani telefonicky. Mal
za to, že poručiteľka nebola zdravotne spôsobilá na úkon spísania závetu, bola pod vplyvom silných
liekov, ktoré mohli ovplyvniť jej konanie. Spochybňoval aj samotný podpis na listine závetu, pretože
poručiteľka nebola podľa neho spôsobilá sa ani podpísať. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca nepreukázal ním tvrdenie dôvody pre určenie
neplatnosti závetu.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedol vo svojom odvolaní žalobca konštatuje, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2
CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje

sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, s právnym posúdením veci, ako aj
s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento
poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery.
Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdil odvolateľ aj v
priebehu prvoinštančného konania, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej
uvádza nasledovné.

12. Odvolanie žalobcu je postavené predovšetkým na odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, pri hodnotení
výsledkovdokazovania.Zaskutkovézistenia,ktorénemajúoporuvovykonanomdokazovanísarozumie
taký výsledok hodnotenia dôkazu súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP,

podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliada starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne
hodnotenie dôkazov je teda možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosť, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti je logicky rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 191 - §
194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP teda možno napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu
súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať

ani z jeho skutkovými závermi. K žalobcom namietanej vade v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP, teda
že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, odvolací súd uvádza, že prípustnosť tohto
odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty
môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol

použiť bez vlastnej viny. Odvolací súd po prejednaní veci nezistil vady namietané odvolateľom v jeho
odvolaní a len konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

13. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpis.

14. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od

zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na
podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

15. Ako už bolo uvedené, vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,

pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
Zhodne so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že ak rozhodnutie sporu o
dedičské právo (§ 192), ktorý vznikol počas konania o dedičstve, závisí na posúdení spornej skutkovej
otázky, postupuje dedičský súd (notár ako súdny komisár podľa § 194 CMP). V konaní o dedičstve sa
sporné skutkové otázky nevyhodnocujú, ich riešenie je ponechané na sporové konanie. Podľa ust. § 137

písm. d) CSP domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Ust. § 194 je takýmto osobitným predpisom. Žaloba na určenie spornej skutočnosti podľa §
194 je žalobou na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP a žalobca v spore o určenie
právnej skutočnosti nepreukazuje naliehavý právny záujem. Postupom podľa § 194 sa riešia najmä
sporné skutkové otázky, ktoré majú vplyv na existenciu, či platnosť závetu, alebo vydedenia. Dedičský

súd (notár ako súdny komisár) vo výroku uznesenia podľa § 194, ktorým účastníka odkáže, aby určenie
spornej skutočnosti uplatnil žalobou, formuluje žalobný petit, resp. presne uvedie, čoho sa má žalobca
domáhať. V danom prípade súdny komisár - notár odkázal žalobcu na podanie žaloby na neplatnosť
závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice dňa 26. 10. 2017 notárom JUDr. Milošom Chválom pod č.
N357/2017, Nz 39222/2017. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žaloba bola žalobcom podaná

v notárom určenej lehote a táto žaloba je v zmysle citovaných ustanovení § 137 písm. d) CSP a § 194
ods.1CMPprípustná.Vovzťahukpredmetukonaniasúdprvejinštancievykonalrozsiahlyprávnyvýklad
k zákonným podmienkam spísania závetu vzťahujúcim sa k jeho forme, ako aj vo vzťahu k spôsobilosti
a vôli osoby spisujúcej závet, od ktorého odvolací súd nevzhliadol dôvod odkloniť sa a v plnom rozsahunaň poukazuje. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoje
skutkové tvrdenia o tom, že poručiteľka mala závet spísať pod nátlakom žalovanej, nepreukázal jeho
tvrdenia o zdravotnej nespôsobilosti poručiteľky závet podpísať, ani tvrdenia o nespôsobilosti poručiteľky

na právne úkony v čase spísania závetu z dôvodu duševnej poruchy.

16. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť

skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§
132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.
povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla

dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal

bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

17. Podľa čl. 8 CSP, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Podľa ust. § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

21. Vo vzťahu k obrane žalobcu uvedenej v jeho odvolaní a posudzujúc povinnosť dôkazného
bremena žalobcu v predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada,
so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o tom, že poručiteľka mala závet spísať pod
nátlakom žalovanej, nepreukázal tvrdenia o zdravotnej nespôsobilosti poručiteľky závet podpísať, ani
tvrdenia o nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony v čase spísania závetu z dôvodu duševnej
poruchy. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvedených v jeho odvolaní uvádza, že súd prvej
inštancie sa riadne a právne perfektne s nimi vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, teda

nie je argument žalobcu, ktorý by bol súdom prvej inštancie opomenutý. Odvolací súd nevzhliadol
dôvod na prehodnotenie dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie a tak odlišne posúdiť skutkový
stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú prípady, v
ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Ak je odvolací súd toho názoru, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v

potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov
navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, ako aj doplniť
dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP, pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní.
Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa

týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme
neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie súprípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred
súdom prvej inštancie. V prejednávanej veci žalobca namietal nevykonanie znaleckého dokazovania
súdom prvej inštancie. Uvedené vysvetlil súd prvej inštancie v bode 51. odôvodnenia a s jeho záverom o

nevykonaní znaleckého dokazovania a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje
a preberá ho za svoje vlastné. Je nutné uzavrieť, že žalobca tento návrh neuplatnil včas, ako vyplýva z
obsahu spisu, znalecké dokazovanie navrhol vykonať právny zástupca žalobcu na prvom pojednávaní
vo veci samej dňa 09. 12. 2019. Pretože na ďalšie pojednávanie dňa 09. 09. 2020 sa žalobca ani jeho
právny zástupca nedostavili, súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu zaslal zápisnicu z tohto

pojednávania, pojednávanie odročil na neurčito a súčasne ho dňa 10. 09. 2020 vyzval, aby v lehote do
10 dní oznámil, či na ustanovení znalca trvá. Následne bol druhýkrát vyzvaný právny zástupca žalobcu,
aby v lehote do 10 dní uviedol, či na ustanovení znalca trvá, prípisom z 26. 10. 2020. Právny zástupca
žalobcu na uvedené výzvy nijakým spôsobom nereagoval. Následne súd prvej inštancie vo veci vytýčil
termín pojednávania na 15. 02. 2021, ktoré pojednávanie bolo odročené na 28. 04. 2021 z dôvodu,
že právny zástupca žalobcu nebol schopný zabezpečiť účasť navrhovaných svedkov na pojednávaní

a tiež z dôvodu kolízie právneho zástupcu žalobcu s úkonmi v inej veci. Následne súd prvej inštancie
vytýčil termín pojednávania na 02. 06. 2021, na ktorom žalobca opakovane navrhol vykonať znalecké
dokazovanie. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol s
poukazom na zásadu hospodárnosti, a to z dôvodu, že žalobca znalecké dokazovanie síce navrhol
už skôr, avšak následne po odročení pojednávania na neurčito zostal nečinný a v určenej lehote ani

na druhú výzvu súdu prvej inštancie neuviedol, že žiada znalecké dokazovanie vykonať. V tejto časti
odôvodnenia sa vysporiadal i s argumentom žalobcu, čo opätovne namietal žalobca i v odvolaní, že
znaleckédokazovaniemalobyťvykonanéažpovypočutívšetkýchnavrhovanýchsvedkov,kčomuzastal
názor, že ak žalobca na vykonaní znaleckého dokazovania trval, mal na výzvy súdu prvej inštancie
reagovať a práve tento argument uviesť, pričom však nereagoval žiadnym spôsobom. S týmto záverom

súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a len na zvýraznenie správnosti tohto rozhodnutia
dopĺňa, že navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou
konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného
sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a
tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou

koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku
(medziktorésaradiaajnávrhynavykonaniedôkazovvzmysle§149CSP)včas.Prostriedkyprocesného
útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas, či
riadne,neuplatnenéprostriedky.Sohľadomnauvedenývýkladodvolacísúdopätovnekonštatuje,žesúd
prvej inštancie postupoval zákonné, keď zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania,
ktoré rozhodnutia aj správne a zákonne odôvodnil.

22. K odvolacej námietke žalobcu, že súd neskúmal skutočné a pravé dôvody spísania predmetného
závetu, že závet bol spísaný pod nátlakom žalovanej, že poručiteľka nebola v zdravotnom stave
spôsobilom na spísanie závetu, teda závet nespísala slobodne, vážne a nemala mentálnu schopnosť
ho posúdiť, spochybňoval podpis poručiteľky na závete, odvolací súd len opätovne sumarizuje, že súd
prvej inštancie sa vysporiadal s týmito námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí, na ktoré dôvody

odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje. Je nutné zopakovať, že žalobca vo vzťahu k jeho tvrdeným
skutočnostiam neuniesol dôkazné bremeno. V prejednávanej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie
za účelom zistenia skutočností rozhodných pre vynesenie rozhodnutia, nespôsobilosť poručiteľky na
spísanie sporného závetu nevyplynula ani z výpovedí žalobcom navrhovaných svedkov Ing. W. C.,
PhDr., S. P. a MUDr. S. J. (s odkazom na ich výsluchy v konaní), ako ani z výpovede notára JUDr. Miloša

Chválu, ktorý spisoval predmetný závet. Tento notár vypovedal, že sa s poručiteľkou pred spísaním
závetu rozprával, overil si, či sa vie orientovať v čase jednoduchými otázkami a až následne s ňou závet
spísal a tento podpísala poručiteľka. Zároveň uviedol, že v prípade zistenia nespôsobilosti poručiteľky
na daný právny úkon by s ňou závet nespísal. Z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky poručiteľky MUDr.
Zuzany Holečkovej, ktorá poručiteľku navštívila v dňoch 22. 09. 2017 a 03. 11. 2017, vyplývalo, že

poručiteľka poznala svoj zdravotný stav, zaujímala sa o možnosti svojej liečby, bola orientovaná v čase
i priestore, poznala rodinných príslušníkov. Ošetrujúca lekárka nezistila žiadne známky zanedbania
starostlivosti. Riadna starostlivosť o poručiteľku bola preukázaná v konaní čestnými vyhláseniami K. J.
a manželov F. a C. L., zdravotnej sestry ADOS Bc. E. D.. Riadnu starostlivosť žalovanej o poručiteľkupotvrdil aj samotný žalobca. V konaní neboli preukázané ani tvrdenia o údajnom nátlaku žalovanej na
poručiteľku, nebolo preukázané akékoľvek zdravotné alebo iné obmedzenie poručiteľky, pre ktoré by
poručiteľka nemohla platne závet spísať. Je nutné uzavrieť, súhlasne so súdom prvej inštancie, že

žalobca nepreukázal, že poručiteľka urobila závet v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá
vylučovalajejrozpoznávaciuschopnosť a/aleboschopnosťurčovaciu,pretosúdprvejinštancienemohol
skonštatovať neplatnosť predmetného závetu § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre nepreukázanie
dôvodov žalobcu pre určenie neplatnosti závetu poručiteľky súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú
správne zamietol.

23. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie, a teda, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a bolo potrebné ju zamietnuť. Súd prvej inštancie
starostlivo zisťoval skutkový stav veci, z ktorého následne vyvodil správne právne závery, preto je
napadnuté rozhodnutie vecne správne a odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže
nezistil dôvodnosť námietok žalobcu uvádzaných v odvolaní, navyše žalobca ani neuviedol žiadne nové

skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a ako na vecne správne
už len ďalej poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného
dokazovania.

24. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).