Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 13, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208213511
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4208213511.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: T. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., o vymoženie pohľadávky v sume 188,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/635/2008-46 zo dňa 07.06.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie z r u š u
j e a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2,
§ 58 ods. 1, § 196, § 203 ods. 1, § 243h ods. 1, § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § ods.

1 písm. a ), § 2 ods. 2 písm. f), § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1,
2, § 879l Občianskeho zákonníka, § 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že Okresný súd Komárno vydal dňa 03.11.2008

poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. Exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
StálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhospoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,IČO:35922761,
so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 03557/08 zo dňa 02.05.2008. Exekučný súd
skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať
formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Súd preto preskúmal aj

úverovú zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 12.11.2007 ako aj predložené Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku.

2. Súd vyhodnotil vzťah medzi účastníkmi konania za spotrebiteľský, na ktorý sa aplikujú spotrebiteľské
právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné

formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú
doložku, keď oprávnený nepreukázal jej individuálne dojednanie s povinnou. Takto formulovanádoložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade odopretá možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo jednotlivá voľba konkrétne znamená.

3. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Povinná sa tak bez

vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj s dobrými mravmi. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať
rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom,
pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.

4. V predmetnom exekučnom konaní oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na
vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu, preto súd na základe ustanovenia
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku určil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie
voči oprávnenému. O výške trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník osobitným uznesením po

právoplatnosti tohto uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané
odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“). Namietal, že zmluva o
úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho obchodu. Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru sú súčasťou Zmluvy o úvere a dlžník podpisom Zmluvy o úvere prejavuje
svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka bola
písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov

medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovská
doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradná rozhodcovská doložka,
pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia
Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011 sp. zn. 12 Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu

ČR zo dňa 30.10.2009 sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa
01.03.2011, sp. zn. 19Co/481/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 23
Cdo 1201/2009. Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s platnými
právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno
mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného,
ktorým napadol výrok rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, nie je dôvodné.

Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavení podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 04.09.2008 spísaním návrhu na vykonanie
exekúcie pred súdnym exekútorom, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie
uznesením č. k. 9Er/635/2008-46 zo dňa 07.06.2021 a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného
rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupovali v súlade s ustanovením
§ 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konaniazačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v
ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku:
(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci

nevyplýva inak. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017
Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu možno zastaviť
na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu možno zastaviť na

návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v ustanovení
§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je
aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného
vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú

dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny
exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. V tomto prípade súd prvej inštancie správne považoval
Zmluvu o úvere zo dňa 12.11.2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, a zároveň ide aj o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy
o úvere je zrejmé, že veriteľ, v tomto prípade oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, t. j. povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila ako fyzická
osoba - spotrebiteľ. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa,

oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu.

13. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53
ods. 1,2,3 písm. a), ods. 4 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

14. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 12.11.2007 v spojení so Všeobecným podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len
„VPPÚ“). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. VPPÚ, ktoré
boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučnéhotitulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej doložky. V tomto prípade povinná dlh riadne nesplácala, a tak sa oprávnený

obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Proti
rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho
zrušenie.

15. Rozhodcovský súd si v tomto prípade odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi

účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere, ktorú súd prvej
inštancie na základe listinných dôkazov posúdil, ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným
podmienkam upraveným v § 53 ods. 1,2,3 písm. a), ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených
listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto

rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto
skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Skutočnosť, že v bode
20. VPPÚ sa uvádza vyhlásenie strán, že „akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol
oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné“,
nemení nič na tom, že dojednanie ako také v spotrebiteľskom právnom vzťahu nebolo zákonné.

Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v ťažko čitateľných VPPÚ,
vyhotovených drobným písmom, bola dojednaná s povinnou individuálne a že by tak bola aj v súlade
s dobrými mravmi § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v

rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba
znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej
inštancienazákladelistinnýchdôkazovurobilsprávnyprávnyzáveroneplatnostirozhodcovskejdoložky,

ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

16. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zakotvuje pre
exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak
dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu

prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolací súd
preto napadnuté uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18. V súlade s citovaným zákonným ustanovením v nadväznosti na zastavenie exekúcie, bolo potrebné
rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vo všeobecnosti trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Základom pre
určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. K
trovám oprávneného patria hotové výdavky oprávneného, jeho zástupcu, ušlý zárobok oprávneného a
jeho zákonných zástupcov, odmena za zastupovanie, ak oprávneného zastupuje advokát, a preddavok
na trovy exekúcie, ak sa nevymáha nárok na výživné. Tie isté druhy trov (okrem preddavku na odmenu

exekútora a jeho hotové výdavky) platí aj povinný. Podľa zákona majú nárok na náhradu trov exekúcie
oprávnený,exekútorazasplneniahypotézyuvedenejv§203Exekučnéhoporiadkuajpovinný.Exekútor
má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento nárok pozostáva z odmeny,
náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok exekútora nemožno považovať za nárok
na náhradu trov, pretože nárok na náhradu predovšetkým predpokladá zaplatenie určitých trov a až

potom môže, ale nemusí vzniknúť nárok na ich náhradu. Exekútor nikomu vopred neplatí svoju odmenu,
naopak, má právo žiadať primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Z toho
vyplýva, že u exekútora právne nemôže ísť o náhradu trov exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na
náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniuexekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov
exekúcie, na ktorú oprávnenému vznikol nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ich niektorým zo spôsobov
určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Aj keď dôjde

k zastaveniu exekúcie, súd zváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku do
zastavenia exekúcie. Keď oprávnený sčasti zavinil zastavenie exekúcie, možno mu uložiť náhradu len
tých trov, ktoré sú kryté čiastočným procesným zavinením. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie
aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O

výške trov exekúcie rozhodne bez zbytočného odkladu na návrh exekútora exekučný súd. V prípade
zastavenia exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Odvolací súd v tejto veci konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil,

keďže pri rozhodnutí o zastavení exekúcie nerozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde
to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že sa do Exekučného poriadku dostali ustanovenia o tom,
že sa na exekučné konania úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie § 200
ods. 5 Exekučného poriadku tým nemôže byť dotknuté, pretože špeciálna dikcia tohto ustanovenia

uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii ustanovení
Civilného sporového poriadku na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný
vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Civilnému sporovému
poriadku špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť, najmä
ak ide o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. Exekučný poriadok upravuje

uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa daného nároku upravuje priamo. Vzhľadom na to nie
je namieste v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd
prvejinštancie.Vpredmetnejvecisúdprvejinštancierozhodolozastaveníexekúcie,avšaknerozhodolo
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v časti trov exekúcie
v rozpore s ustanovením § 200 ods. 5 Exekučného poriadku. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej

inštancie vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
o trovách exekúcie nanovo rozhodne.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).