Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200931
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7820200931.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: V. V., T. XX, Y. T., N.. X.X.XXXX, zastúpenej
advokátom JUDr. Andrej Cifra, Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka,
a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o., Poprad, Námestie svätého Egídia 93, IČO: 44 250 029, za ktorého ako konateľ koná advokát
JUDr. Jozef Beňo, PhD., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č. k. 8Csp/13/2020 - 251 z 8. decembra 2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví žalovaného zaviazal žalobkyni zaplatiť 2 702,27 € s úrokmi z omeškania 5 % p. a. od
12.3.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Vychádzal zo zistenia, že bezdôvodné obohatenie na strane právneho predchodcu žalovaného ako
veriteľa vzniklo plnením zmluvného záväzku žalobkyne ako spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy v rozsahu nad poskytnutý spotrebiteľský úver z dôvodu, že ten sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov (§11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalobkyňa ako spotrebiteľ (kupujúci) so spoločnosťou
AUTOCENTRUM AAA AUTO ako predávajúcim 14.10.2014 uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bola kúpa motorového vozidla za kúpnu cenu 4 527 €, v súvislosti so zaplatením ktorej v tejto zmluve je
uvedené, že jej časť v rozsahu 2 082,42 € predávajúcemu bola zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej
zmluvy a jej zvyšok vo výške 2 444,58 € tomuto mal byť zaplatený prostredníctvom úveru na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. ako veriteľom v zastúpení priamo predávajúcim ako sprostredkovateľom úveru. Zo

žiadosti o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 14.10.2014, ktorá je predtlačeným formulárom
veriteľa vyplynulo, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru nielen na v kúpnej zmluve
dohodnuté financovanie kúpy tohto motorového vozidla za kúpnu cenu 4 527 € (predmet financovania
A), ale aj na financovanie v žiadosti konkrétne špecifikovaného doplnkového tovaru a služieb v celkovej
výške 951 € (predmet financovania B). V rovnaký deň predávajúci ako sprostredkovateľ úveru so
žalobkyňou uzavrel aj zmluvu č. XXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere QuatroCar, ktorá rovnako
je predtlačeným formulárom a v zmysle ktorej priamo na účet sprostredkovateľa bol poskytnutý

spotrebiteľský úver v celkovej výške 3 395,58 € predstavujúcej doplatok kúpnej ceny predmetu
financovaniaA2444,58€afinančnéprostriedkyzaúčelomúhradycelkovejcenypredmetufinancovania
B 951 €. Touto zmluvou žalovaná sa zaviazala úver splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach
po 87,17 € splatných vždy k 29. dňu v mesiaci, počnúc dňom 29.10.2014, termín konečnej splatnostibol 09/2019, RPMN bola 20,16 %, priemerná RPMN 24,62 %, celková čiastka na splatenie 5 230,20
€. V zmysle oznámenia právneho predchodcu žalovaného z 3.10.2019 žalobkyňa úver v tejto výške 5
230,20 € žalovanému skutočne aj splatila, a to 29.9.2019, čím došlo k ukončeniu jej zmluvného vzťahu

so žalovaným. Z čestných prehlásení iných spotrebiteľov, ktorí kúpne zmluvy na motorové vozidlá a
následne zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorili v rôznych prevádzkach toho istého predajcu po
Slovensku vyplynulo, že nešlo o ojedinelý prípad tohto predajcu, kde v úverových zmluvách okrem
motorového vozidla ako predmetu financovania a zároveň predmetu záujmu jednotlivých spotrebiteľov
sa nachádzajú aj rôzne ďalšie predmety financovania, ktoré spotrebitelia si nevyžiadali a výška

poskytnutého úveru potom nekorešpondovala s kúpnymi zmluvami.

2. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§52
a nasl.) a o zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§451 a 456) a tiež podľa ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Predmetnú úverovú
zmluvu právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú subsidiárne sa vzťahuje Občiansky zákonník.

Posudzujúc vzájomný vzťah kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere posúdiac ich ako zmluvy vzájomne závislé
konštatoval, že kým kúpna zmluva obsahuje jasný prejav žalobkyne získať úver v konkrétnej výške
2 444,58 € na dofinancovanie osobného automobilu, žiadosť o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ako aj samotná zmluva na základe tejto žiadosti uzavretá, okrem tohto obsahuje aj predmet
financovania B - doplnkový tovar a služby, ktorý žalobkyňa si nevyžiadala a o tieto produkty ani

nemala záujem, sprostredkovateľ úveru ich jednoducho do úverovej zmluvy automaticky zahrnul. Takéto
obchodné praktiky predávajúceho, prípadne aj spoločnosti DISKONT s.r.o. vyplynuli aj z predložených
čestných prehlásení iných spotrebiteľov, ktorí prišli do kontaktu s uvedenou spoločnosťou. Súd preto
konštatoval, že nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach žalobkyne, že nemala o doplnkových službách
vedomosť, tieto navyše ani neboli zahrnuté v kúpnej zmluve, prvýkrát sa objavili až v žiadosti o uzavretie

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmluve samotnej vrátane štandardných európskych informácií
o spotrebiteľskom úvere a faktúre č. H.-XXXXXX, pri podpise ktorých ako spotrebiteľ o doplnkových
službách a poistení nebola informovaná.

3. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa nežiadala o úver 3 395,58 €, ale len o úver rovnajúci sa

doplatku kúpnej ceny osobného automobilu bez ďalších služieb a poplatkov a spotrebiteľský úver mal
byť preto použitý výhradne na účel financovania doplatku kúpnej ceny tohto vozidla v rozsahu 2 444,58
€, a nemal byť poskytnutý aj na financovanie ďalších doplnkových služieb, ktoré spotrebiteľ nechcel a
nebol na ne ani len upozornený, takéto služby v kúpnej zmluve v súvislosti s predajom vozidla dohodnuté
neboli vôbec.

4. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského
úveru mal byť len doplatok kúpnej ceny vozidla vo výške 2 444,58 €. Keďže právny predchodca
žalovaného takto umelo navýšil celkovú výšku poskytnutého úveru až na 3 395,58 €, pričom výška
poskytnutého úveru je jedným zo základných vstupných parametrov pre výpočet RPMN, konštatoval,

že vzhľadom na to, že do istiny úveru je zahrnutý aj poplatok za doplnkové služby, aj celková výška
úveru je uvedená nesprávne a s tým súvisí aj v zmluve nesprávne deklarovaná výška RPMN. Pokiaľ
totiž sa zohľadní skutočná výška úveru 2 444,58 € zodpovedajúca doplatku kúpnej ceny za osobný
automobil, ktorá na účet samotného predávajúceho ako sprostredkovateľa úveru v prospech žalobkyne
reálne bola vyplatená, pri celkovej čiastke na zaplatenie 5 230,20 € správny údaj RPMN podľa súdu

prvej inštancie predstavuje 40,36 %, čo znamená, že spotrebiteľ v skutočnosti ročne preplatí viac,
než právnym predchodcom žalovaného v zmluve deklarovaných 20,16 %. Pokiaľ žalobkyňa na úver
rovnajúci sa doplatku kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 2 444,58 € žalovanému, resp. jeho
právnemu predchodcovi preukázateľne uhradila 5 230,20 €, vzhľadom na to, že RPMN 20,16 % zo
zhora uvedeného dôvodu je v neprospech spotrebiteľa, v zmysle §9 ods. 2 písm. g) a j) v spojení s §11

ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

5. Z týchto dôvodov súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaná strana na úkor žalobkyne sa
bezdôvodne obohatila o 2 785,62 € (5 320,20 - 2 444,58). Keďže žalobkyňa žalobou uplatnila právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rozsahu 2 702,27 €, súd žalobe o zaplatenie tejto istiny v
celom rozsahu preto vyhovel.6. Úroky z omeškania v zmysle §517 ods. 2 o. z. žalobkyni priznal vo výške 5 % p. a. (§3 NV č. 87/1995
Z. z.) z prisúdenej istiny od 12.3.2020 ako dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty vo výzve
žalobkynezo4.3.2020žalovanémuposkytnutejnadobrovoľnéplnenie.Sodkazomnaustanovenie§255

ods. 1 CSP v spore plne úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku žalovaný podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobu zamietne. Bráni sa, že žalobkyňa s predávajúcim uzavrela kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla

motorové vozidlo za kúpnu cenu 4 527 €, ale tiež aj zmluvu o dodaní tovaru a služieb, predmetom
ktorých bola príprava vozidla k predaju, čierne koberce, reflexná vesta, balíček povinnej výbavy za 344
€, ďalej poistnú zmluvu na jednorazové poistenie 472 € a 135 € a úverovú a záložnú zmluvu, pričom
všetky boli uzavreté písomne až na zmluvu o dodaní tovaru a služieb, ktorá bola uzavretá ústne a o
ktorej obsahu svedčí faktúra ako písomný doklad. Súdu vytýka, že sa nezaoberal platnosťou zmlúv
o doplnkovom tovare, pričom s odkazom na ustanovenie §52 ods. 1 a 52a ods. 2 o. z. o vzájomne

závislých zmluvách zastáva názor, že pokiaľ by súd konštatoval neplatnosť zmlúv o doplnkovom tovare,
t. j. neplatnosť zmluvy o poistení, zmluvy o dodaní tovaru a služieb, potom by mohol konštatovať zánik
úverovej zmluvy a zánik práva veriteľa na úroky. Žalobkyňa tvrdí (no nedokazuje), že doplnkové služby si
objednať nechcela, a napriek tomu žalovaného písomne požiadala o poskytnutie úveru aj na ďalší tovar
a služby. Išlo preto výlučne o prejav vôle žalobkyne, nie o prejav vôle veriteľa. Predmet financovania

A a predmet financovania B v zmluve sú uvedené výrazne a zrozumiteľne, nejde o skrytý tovar, službu
alebo poplatok, spotrebiteľ mal možnosť vybrať si predmet financovania A, alebo zmluvu nepodpísať.

8. V súvislosti s výškou RPMN žalovaný namieta, že žalobkyňou zvolený doplnkový zákaznícky servis a
poistenie ako doplnková služba neboli podmienkou získania spotrebiteľského úveru a spotrebiteľ ju ani

nemusí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, táto preto ani nevstupuje do výpočtu
RPMN na strane celkových nákladov a hodnota RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je preto
uvedená v správnej výške 20,16 %. Vo vzťahu k prejednávanej veci žalovaný z ustanovenia §19 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. za najvýznamnejšiu považuje poslednú vetu, v zmysle ktorej ak ide o zmluvu
o viazanom spotrebiteľskom úvere, na účely výpočtu RPMN sa použijú celkové náklady spotrebiteľa

s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré spotrebiteľ je povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem
kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb. V predmetnej veci suma za doplnkový tovar je
cenou tovaru (výbava) a služieb (poistenie), táto suma nie je ziskom veriteľa, pretože skončila u tretích
osôb (rovnako ako kúpna cena za auto), a to na základe pokynu spotrebiteľa. Ide o sumu, ktorá patrí
do celkovej čiastky, ale celkom určite nepatrí do nákladov spotrebiteľa. Doplnkový tovar a služby boli

financované rovnako ako kúpa auta, poskytnutím istiny úveru. Nákladom úveru sú len úroky, ktorými
veriteľ túto časť úveru úročí. Tvrdí preto, že žalovaný pri výpočte RPMN postupoval správne.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Podľa nej žalovaný má snahu zbavovať sa zodpovednosti vyplývajúcej z jeho

postavenia ako úverového veriteľa, ktorý poskytuje úvery prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorým
je predajca. Rovnako ako odvolateľ, aj ona poukazuje na to, že kúpna zmluva a zmluva o úvere sú
vzájomne závislými zmluvami uzavretými na tom istom rokovaní, na tom istom mieste, pričom kúpna
zmluva priamo rieši financovanie doplatku kúpnej ceny formou úveru. Kúpna zmluva pritom je právne
významným a záväzným dokumentom nielen pre zmluvu o úvere, ale logicky aj pre vystavenie faktúry.

Vzájomné prepojenie je preto potrebné hľadať medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o úvere, pretože
tieto predstavujú totožný spotrebiteľský vzťah, a nie medzi faktúrou a zmluvou o úvere. Faktúra je
iba účtovným dokladom bez právnej záväznosti vo vzťahu k obsahu zmlúv, nenachádzajú sa v nej
žiadne dojednania, ktorými žalobkyňa by prejavovala záujem o prefinancovanie tam uvedených služieb
a tovarov formou úveru na základe zmluvy o úvere. Úmyslom žalobkyne v danom prípade bolo získať

úver vo výške 2 444,58 € na financovanie doplatku kúpnej ceny automobilu vrátane jeho súčastí a
príslušenstva, čo jasne a určito prejavila v kúpnej zmluve, avšak právny predchodca žalovaného vo
formulárovejzmluveoúverejednostranneurčilvýškuúveru3395,58€,pričomaleneexistuježiadnetaké
dojednanie, na podklade ktorého bolo možné odchýliť sa od jasnej vôle žalobkyne písomne prejavenej v
kúpnej zmluve. Žiadosť o úver mala preto rešpektovať jasnú a určitú vôľu zákazníka a jeho dobrú vieru

v konanie predajcu a poskytovateľa úveru.

10. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že výber doplnkových služieb bol dobrovoľný, žalobkyňa sa bráni, že tieto si
nikdy sama nevyžiadala, všetky sú skrytými poplatkami za poskytnutie úveru a boli pre ňu dodatočnepovinnými nákladmi. Keďže ako povinné náklady nesmú tvoriť istinu úveru, musia byť súčasťou odplaty
za úver, a teda sa musia premietnuť do výšky RPMN. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci k tomu
nedošlo, výška poskytnutého úveru bola uvedená nesprávne, čo v konečnom dôsledku má za následok

aj nesprávne uvedenú náležitosť pre výpočet RPMN.

11. Odvolateľ v odvolacej replike, ako aj v ďalšom jeho podaní z 27.4.2021 v podstate len opakuje svoju
doterajšiu obranu v spore. Žalobkyňa v odvolacej duplike znova zdôrazňuje písomnú formu uzavretia
vzájomne prepojených zmlúv, a preto poukazuje na to, že v zmysle zákona (§40 ods. 2 o. z.) je možné

meniť ich len písomne, pričom v danom prípade k písomnej zmene zmluvného dojednania o výške úveru
vyjadreného v kúpnej zmluve, ktorá bola základom pre uzavretie zmluvy o úvere, nedošlo a doposiaľ
nebolo preukázané žiadne ďalšie dojednanie, ktoré by malo za následok zmenu tohto bodu kúpnej
zmluvy. Rovnako nedošlo ani k písomnej zmene dojednaného spôsobu financovania časti kúpnej ceny
formou zmluvy o úvere, nemožno preto na úkor kúpnej zmluvy preferovať faktúru, ktorá ani nerieši
spôsob financovania a vo vzťahu k predchádzajúcej písomne prejavenej vôli žalobkyne v písomnom

dojednaníovýškeúveruvkúpnejzmluvejepretobezprávnehovýznamu.Pokiaľpredajcasožalobkyňou
uzatvoril ďalšie kúpne zmluvy v ústnej či konkludentnej forme a následne vystavil faktúru, žalobkyni
vznikla síce povinnosť túto faktúru uhradiť, ale zo žiadneho dokumentu nevyplýva, že tieto ďalšie vo
faktúre uvedené tovary a služby by mali byť uhrádzané formou tohto úveru. Žalobkyňa v spore predložila
ešte dve ďalšie podania, na ktoré odvolateľ už nijako nereagoval.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34

a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací
súd ako so žalovaným koná s právnym nástupcom pôvodne žalovanej obchodnej spoločnosti VÚB
Leasing, a.s., ktorá k 1.1.2022 zanikla zlúčením, pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná
spoločnosť uvedená v záhlaví tohto rozsudku (uznesenie odvolacieho súdu č. k. 9CoCsp/30/2021 - 393
z 21.1.2022).

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd postupom podľa §387 ods.
1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 23.2.2022 o 9.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od
16.2.2022 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (§219 ods. 1
a 3 za použitia §378 ods. 1 CSP).

15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie
skutkového stavu veci, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad zakotvených v ustanovení §191 CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní,

na týchto aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozsudku má náležitosti ustanovené
v §220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, a na základe akých
dôkazov, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil. Prijaté závery a svoje úvahy, na ktorých založil

záver o opodstatnenosti žaloby v odôvodnení napadnutého rozsudku súd náležite, presvedčivo a logicky
vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, prečo žalobe vyhovel a akými úvahami pri svojom rozhodovaní
o tejto otázke sa riadil.

16. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v
napadnutom rozsudku vo veci samej, s jeho skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci
tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa §387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu
poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť a presvedčivosť dôvodov napadnutého rozsudku, ktorédávajú odpovede na všetky podstatné otázky stranami nastolené v tomto spore a vzhľadom na obsah
odvolacích námietok žalovaného na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací
súd dopĺňa.

17. Žalobkyňa ako spotrebiteľ majúci záujem o kúpu motorového vozidla v rámci jedného rokovania s
predajcom o kúpnej zmluve s týmto subjektom zároveň vystupujúcim aj ako sprostredkovateľ úveru pre
právneho predchodcu žalovaného uzavrela aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere bezpochyby s cieľom

takto získanými peniazmi z úveru financovať časť kúpnej ceny motorového vozidla, čo zmluvné strany v
kúpnej zmluve odkazom na číslo úverovej zmluvy a uvedením výšky úveru 2 444,58 € nespochybniteľne
aj vyjadrili. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola uzavretá, zmluva o spotrebiteľskom úvere svojou
povahou pre žalobkyňu bezo sporu je preto zmluvou, ktorej predmet sa realizuje len v spojení s inou
zmluvou, ktorou v danom prípade je zmienená kúpna zmluva. Pre priemerného spotrebiteľa, akým je
aj žalobkyňa, za bežných okolností je totiž podstatným práve kúpna zmluva ako prvotný dokument,

z ktorého jednoznačne vyplýva, že časť kúpnej ceny motorového vozidla v rozsahu 2 444,58 € bude
financovaná jej vyplatením predajcovi práve z tohto úveru identifikovaného číslom úverovej zmluvy,
ktorý na tento účel má poskytnúť žalovaný, resp. v danom prípade jeho právny predchodca ako veriteľ.
Spotrebiteľovi, ktorý pri dojednaní spotrebiteľského úveru vystupuje v slabšej pozícii v porovnaní s
poskytovateľom úveru, je potrebné v týchto vzťahoch v medziach zákona poskytnúť zvýšenú ochranu,

keďže vzhľadom na zložitosť problematiky dôveruje poskytovateľovi úveru. V danom prípade však došlo
k zneužitiu tejto dôvery spotrebiteľa pri dojednávaní spotrebiteľského úveru, ktorého predmetom je
financovanie kúpy motorového vozidla. Súd prvej inštancie po skutkovej i právnej stránke správne preto
uzavrel, že ide o zmluvy vzájomne závislé (§52a ods. 2 o. z.), o viazaný spotrebiteľský úver (§15 zákona
č. 129/2010 Z. z.), t. j. zmluvu, v ktorej spotrebiteľský úver v danom prípade sa dojednal výhradne na

financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru, pričom kúpna zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere
tvoriaobchodnýcelok.Otejtojednotesvedčí,akovtomtoodôvodneníjetoužzmienené,ajkoncipovanie
samotnej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej zvyšok kúpnej ceny v rozsahu 2 444,58 € predávajúcemu bude
zaplatený prostredníctvom úveru na základe zmluvy č. 120146878 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako
kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a to priamo na bankový účet

predávajúceho.

18. To znamená, že tento viazaný úver v celej jeho výške, t. j. aj predmet financovania B ako 951 €
poskytovateľom úveru bol poukázaný priamo na bankový účet samotného predávajúceho, t. j. žalobkyňa

s týmito peňažnými prostriedkami nedisponovala, disponoval s nimi výlučne subjekt, s ktorým žalobkyňa
pri uzavretí zmlúv rokovala. Vzhľadom na to, že kúpna zmluva so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
tvoria obchodný celok, bolo na žalovanom, pre ktorého sprostredkovateľ úveru v jeho mene konal a na
ktorého účet úverové prostriedky boli poskytnuté, preukázať, že plnenie aj v rozsahu sporných 951 €
bolo poskytnuté v prospech žalobkyne výhradne na financovanie konkrétneho tovaru alebo konkrétnej

služby uvedenej v zmluve o jeho kúpe alebo o jej poskytnutí, ktorá spolu so zmluvou o úvere tvoria jeden
obchodný celok. Nešlo teda o dôkaznú povinnosť žalobkyne preukázať, že o predmet financovania B
žalovaného nežiadala, ako žalovaný mylne sa domnieva (neexistencia niečoho majúca trvalý charakter
zásadnesanepreukazuje).Právenaopak,bolopovinnosťoužalovanéhopreukázať,žetakájednota,aká
existuje medzi kúpnou zmluvou, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo a zmluvou o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa mala financovať časť kúpnej ceny 2 444,58 € (predmet financovania
A), existuje aj vo vzťahu k predmetu financovania B, pretože inak vo vzťahu k tomuto doplnkovému
tovaru a službám takáto jednota zjavne absentuje. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti sa bráni tvrdením,
že vo vzťahu k predmetu financovania B táto jednota vyplýva z dohody žalobkyne a predávajúceho
o dodaní tovaru a služieb, pričom súdu vytýka, že otázkou (ne)platnosti tejto dohody v napadnutom

rozsudku sa nezaoberal, súd prvej inštancie aj v tomto smere postupoval správne. Vzhľadom na to, že
odvolateľ existenciu takejto dohody nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdí, že takáto dohoda
bola uzavretá len ústne, kým žalobkyňa ako údajná druhá zmluvná strana jej uzavretie jednoznačne
popiera. Pri hodnotení dôkazov súd musel preto vychádzať z toho, že takáto žalovaným tvrdená, no
nepreukázaná dohoda neexistovala, a logicky nemohol sa preto zaoberať ani otázkou jej (ne)platnosti,

nebolo by to v súlade so zásadou hospodárnosti konania pre nadbytočnosť. Pokiaľ ide o faktúru, ako
žalobkyňa správne na to poukazuje, faktúra je jednostranným účtovným dokladom veriteľa bez právnej
záväznosti, a nemožno z nej preto vyvodzovať obsah dojednania medzi stranami, pričom ani prípadný
podpis na plnenie povinnej strany na takomto doklade nie je potvrdením správnosti účtovaných položiek.Správne sú preto závery súdu prvej inštancie o jednostrannom umelom navýšení úveru oproti kúpnej
zmluve.

19. Vzhľadom na to, že žalovaný takúto jednotu zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zmluvou o kúpe
konkrétneho tovaru alebo o poskytnutí konkrétnej služby, z ktorej rovnako ako v prípade predmetnej
kúpnej zmluvy by vyplývalo, že so zmluvou o spotrebiteľskom úvere tvoria jeden obchodný celok,
žalovaný nepreukázal, v podstate nepreukázal, že 951 € ako predmet financovania B poskytnutý

priamo na bankový účet tretej osoby, a nie žalobkyne, bolo vôbec poskytnutých v jej prospech. Z toho
dôvodu v prospech žalobkyne na účet predávajúceho preukázane bolo poskytnutých len 2 444,58 €
ako predmet financovania A, a z tohto vstupného údaja je preto potrebné vychádzať aj pri výpočte
RPMN. Správne sú preto závery súdu prvej inštancie, že pokiaľ v posudzovanej spotrebiteľskej úverovej
zmluve pri výpočte RPMN sa vychádzalo z úveru vo vyššej sume (3 395,58 €), než aký v prospech
žalobkyne reálne bol poskytnutý (2 444,58 €), v danej úverovej zmluve RPMN je uvedená nesprávne,

v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ v skutočnosti na tomto úvere ročne preplatil viac, ako
právnym predchodcom žalovaného je deklarované v zmluve (podľa prepočtov odvolacieho súdu RPMN
je až 42,68 % p. a. oproti v zmluve deklarovaným 20,16 % p. a.).

20. Z toho dôvodu odvolanie žalovaného nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, a správne sú preto skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, že žalobkyni na základe
posudzovanej zmluvy zo 14.10.2014 o viazanom spotrebiteľskom úvere poskytnutý spotrebiteľský úver v
dôsledkunesprávne,vneprospechspotrebiteľadeklarovanejRPMNvzmysle§11ods.1písm.d)zákona
č.129/2010Z.z.jebezúročnýabezpoplatkov,vdôsledkučohonastranežalovanéhoplnenímžalobkyne

nad rozsah poskytnutého úveru 2 444,58 € a na jej úkor došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu. Výzva
podľa §382 CSP zo strany odvolacieho súdu potrebná pritom nebola, pretože hoci súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozsudku expressis verbis neuviedol, že na prejednávaný prípad aplikuje
ustanovenie §15 zákona č. 129/2010 Z. z., poukazom na jednotu kúpnej zmluvy so spotrebiteľskou
úverovou zmluvou a zdôraznením, že spotrebiteľský úver v danom prípade sa odvíja od kúpnej zmluvy,

pretože tento sa dojednal výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru, toto zákonné
ustanovenie na prejednávaný prípad jednoznačne aplikoval a fakticky ho podľa neho posudzoval.

21. Vecne správny je preto napadnutý rozsudok, ktorý odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a 2

CSP preto potvrdil vrátane správneho a zákonu zodpovedajúceho závisiaceho výroku o trovách konania
založeného na zásade úspechu vo veci (§255 CSP).

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §396 ods. 1 CSP v spojení s §255 ods. 1

CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni proti neúspešnému žalovanému priznal
nárok na plnú náhradu jej trov vzniknutých v odvolacom konaní. Dôvody na aplikáciu §257 odvolací súd
nezistil. O výške náhrady po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 1 a 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é aj vtedy, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).