Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614206696
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8614206696.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s. so sídlom
v Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 28, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom,
CSc., advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, na ul. J. Ťatliaka č. 2051/8, proti žalovanej: A. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo P., na ul. R. č. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom,

advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o návrhu žalovanej na obnovu konania,
o späťvzatí návrhu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 24.06.2021 č.k.
8C 133/2014-243, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd v dôsledku späťvzatia návrhu na obnovu konania konanie zastavil a vyslovil, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

3. V danom prípade žalovaná podala návrh na obnovu konania ešte v roku 2014 v dobrej viere, že bude
v konaní úspešná vzhľadom na rozhodovaciu prax v obdobných veciach v danom čase. Skutočnosť, že
v priebehu konania s odstupom času sa zmenila rozhodovacia prax súdov bez zavinenia žalovanej, je
dôvod hodný osobitného zreteľa na to, aby súd výnimočne v konaní nepriznal nárok na náhradu trov
konania žiadnej strane. Súd prvej inštancie preto vyslovil, že žiadnej strane sa právo na náhradu trov

nepriznáva.

4. Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie zmeniť tak, aby žalovaná bola zaviazaná na náhradu trov
konania žalobcovi v rozsahu 100 %. Ako dôvod uviedol, že aplikácia ust. § 257 C.s.p., spôsobom ako
to urobil prvoinštančný súd, je nesprávna a nezodpovedá jeho účelu a ani zaužívanej právnej praxi.

Podľa ustálenej judikatúry súdov má aplikácia predmetného ustanovenia v prípade, ak má účastník
vo veci plný úspech, vždy výnimočný charakter a výklad tohto ustanovenia má byť reštriktívny, čo súd
nerešpektoval.Nepriznanienáhradytrovboloodôvodnenénepravdivo,keďdoodôvodneniarozhodnutia
prvoinštančný súd uviedol, z akého dôvodu žalovaná zobrala návrh na obnovu konania späť. Žalovaná
totiž späťvzatie vôbec neodôvodnila. Je to zrejmé z podania žalovanej zo dňa 31.05.2021. Je viac ako
neobvyklé, aby súd v odôvodnení rozhodnutia iniciatívne uvádzal dôvody, ktoré akože viedli žalovanú

k späťvzatiu návrhu. Tu však treba prihliadať aj k tomu, že žalovaná je dlhoročnou zamestnankyňou
súdu, a teda nie je možné vylúčiť, aby svoju úlohu pri rozhodovaní zohrala aj táto skutočnosť. Žalobcaje presvedčený, že dôvodom, ktorý viedol žalovanú k späťvzatiu nebola žiadna zmena rozhodovacej
praxe, ale skutočnosť, že po tom, ako v predmetnej veci vydal Ústavný súd Slovenskej republiky Nález
zo dňa 16.05.2018, ktorým rozhodol, že práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd boli uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
09.08.2017 vo veci 5Cdo 155/2016 porušené, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.10.2019
vo veci 5Cdo 134/2018 uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co 24/2016 zo dňa 04.08.2016

zrušil a žalovanej bolo jasné, že na povolenie obnovy konania, ktorej sa domáhala, nebol a nie je žiadny
právne relevantný dôvod.

5. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

6. Pri rozhodovaní o trovách sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého žalovaná späťvzatie návrhu na obnovu
konania vôbec neodôvodnila. Ak žalobca poukazuje na späťvzatie návrhu zo dňa 31.05.2021 (č.l. 238
spisu), v tejto súvislosti je potrebné poukázať, že išlo o podanie samotnej žalovanej, pričom tomuto
podaniupredchádzalospäťvzatienávrhuzodňa28.04.2020(č.l.221spisu),ktorépodalprávnyzástupca

žalovanej. V tomto späťvzatí vo vzťahu k trovám konania poukázal na skutočnosť, že návrh bol podaný
ešte v roku 2014 a od tej doby sa zásadným spôsobom zmenila rozhodovacia prax týkajúca sa danej
problematiky, čo žalovaná predpokladať nemohla. Tvrdenie žalobcu o iniciatívnom uvádzaní dôvodov
vedúcich žalovanú k späťvzatiu zo strany prvoinštančného súdu tak nie je pravdivé.

8. Čo sa týka výroku o trovách konania, tento je správny. Ustanovenie § 257 C.s.p. umožňuje súdu
výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom
tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu i inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa.

9. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie.

10. Žalovaná so svojim návrhom na obnovu konania mala pôvodne plný úspech. Uznesením Okresného
súdu Svidník zo dňa 29.09.2015 č.k. 8C 133/2014-112 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
zo dňa 04.08.2016 č.k. 4Co 24/2016-143 bola povolená obnova konania vedeného na Okresnom súde
Svidník pod sp. zn. 2Ro 26/2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 09.08.2017
vydaným vo veci 5Cdo 155/2016 dovolanie žalobcu odmietol ako neprípustné. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení z 19.04.2017 sp. zn. 1VCdo 2/2017 dospel k záveru, že kumulácia dôvodov prípustnosti
dovolania v zmysle § 420 a § 421 C.s.p. je neprípustná.

11. K otázke posudzovania prípustnosti dovolania prijal Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením

zo dňa 25.04.2018 č.k. Plz. ÚS 1/2018 - 22 zjednocujúce stanovisko, podľa ktorého pokiaľ sú v dovolaní
súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 C.s.p., ako aj § 421 C.s.p. a
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie
prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 C.s.p., poruší tým právo na prístup súdu podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti
uvedené v § 420 písm. a) až f) C.s.p. a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti
dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady

zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup
súdu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

12. V dôsledku tohto zjednocujúceho stanoviska Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom zo dňa
16.05.2018vydanýmvoveciI.ÚS643/2017skonštatovalporušeniezákladnéhoprávažalobcunasúdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 155/2016 z 09.08.2017. Zároveň toto uznesenie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

13. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vydané vo veci Plz. ÚS 1/2018 malo teda zásadný

vplyv na vtedajšiu prax posudzovania prípustnosti dovolania zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.Tútozmenusúdnejpraxe,kuktorejdošlopoviacakotrochrokovodpodanianávrhunaobnovu
konania, žalovaná predvídať nemohla, a preto bolo namieste pri rozhodovaní o trovách aplikovať ust.
§ 257 C.s.p.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie vo
výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej

žiadne trovy nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).