Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9520100009
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Giertli

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2020:9520100009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Ján Giertli v

trestnej veci obžalovaného F. N. X. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. júla 2020 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. N. X., narodený XX.XX.XXXX v E. X., Poľsko, trvale bytom XXXXX U., F. XXA, byt č.XX,
Poľsko

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod spisovou značkou VII/3 Gv 126/19/1000-7

zo dňa 16.01.2020 podanej pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona pre skutok, že

25. októbra 2019 v čase približne o 12.35 h v Kolárove - časť Veľký Ostrov, na pozemku patriacom k
rodinnému domu so súpisným číslom XXX, zapísanom na LV č. XXX, katastrálne územie Kolárovo, ako
vlastník uvedenej nehnuteľnosti ponúkal finančnú hotovosť najskôr vo výške 1000 Eur a neskôr vo výške
2000 Eur zasahujúcemu hasičovi M. C. z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v

Komárne, ktorý na dvore predmetnej nehnuteľnosti, v blízkosti boxu o rozmeroch cca 1 m výška, 2 m
šírka a 2 m dĺžka, hasil očividné ohniská, za to, aby vodou postriekal vnútorný priestor predmetného
boxu, ktorý on osobne otvoril, a to aj napriek tomu, že tam neboli žiadne stopy po ohnisku, aby tlakom
vody znehodnotil jeho vnútorný obsah, kde sa nachádzali stopy po bielej hrudkovitej hmote neznámeho
pôvodu,

lebo tento skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len ÚŠP GP

SR) podal dňa 21. januára 2020 Špecializovanému trestnému súdu Pezinok obžalobu na obvineného F.
N. X. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
25. októbra 2019 v čase približne o 12.35 h v Kolárove - časť Veľký Ostrov, na pozemku patriacom k
rodinnému domu so súpisným číslom XXX, zapísanom na LV č. XXX, katastrálne územie Kolárovo, ako
vlastník uvedenej nehnuteľnosti ponúkal finančnú hotovosť najskôr vo výške 1000 Eur a neskôr vo výške
2000 Eur zasahujúcemu hasičovi M. C. z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v

Komárne, ktorý na dvore predmetnej nehnuteľnosti, v blízkosti boxu o rozmeroch cca 1 m výška, 2 m
šírka a 2 m dĺžka, hasil očividné ohniská, za to, aby vodou postriekal vnútorný priestor predmetného
boxu, ktorý on osobne otvoril, a to aj napriek tomu, že tam neboli žiadne stopy po ohnisku, aby tlakomvody znehodnotil jeho vnútorný obsah, kde sa nachádzali stopy po bielej hrudkovitej hmote neznámeho
pôvodu.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica vydal dňa 30.
januára 2020 trestný rozkaz pod sp. zn. BB-3T/2/2020. Týmto trestným rozkazom bol obvinený F. N.
X. uznaný za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že
25. októbra 2019 v čase približne o 12.35 h v Kolárove - časť Veľký Ostrov, na pozemku patriacemu k

rodinnému domu so súpisným číslom XXX, zapísanom na LV č. XXX, katastrálne územie Kolárovo, ako
vlastník uvedenej nehnuteľnosti ponúkal finančnú hotovosť najskôr vo výške 1000 Eur a neskôr vo výške
2000 Eur zasahujúcemu hasičovi M. C. z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v
Komárne, ktorý na dvore predmetnej nehnuteľnosti, v blízkosti boxu o rozmeroch cca 1 m výška, 2 m
šírka a 2 m dĺžka, hasil očividné ohniská, za to, aby vodou postriekal vnútorný priestor predmetného
boxu, ktorý on osobne otvoril, a to aj napriek tomu, že tam neboli žiadne stopy po ohnisku, aby tlakom

vody znehodnotil jeho vnútorný obsah, kde sa nachádzali stopy po bielej hrudkovitej hmote neznámeho
pôvodu.

Za to bol obvinenému uložený podľa § 333 ods. 2 Trestného zákona s použitím 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Výkon trestu

odňatia slobody bol obvinenému podmienečne odložený a obvinenému bola určená skúšobná doba v
trvaní 2 roky.

Obvinený podal dňa 13. februára 2020 odpor proti trestnému rozkazu prostredníctvom svojho obhajcu,
a to proti všetkým výrokom napadnutého trestného rozkazu.

Keďže odpor bol podaný oprávnenou osobou a včas, samosudca v súlade s ustanovením § 355 ods. 3
Trestného poriadku nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Nahlavnompojednávaníobžalovanýpopoučenípodľa§355ods.8,ods.10Trestnéhoporiadkuvyhlásil,

že podaný odpor neberie späť. Obžalovaný F. N. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypovedať
bude, ale nechce a nebude odpovedať na otázky prokurátora ani sudcu.

Obžalovaný F. N. X. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k veci uviedol nasledovné. Dňa
25.10.2019 asi o dvanástej hodine z domu videl horiacu šopu. Rozhodol sa, že zavolá požiarnikov,

zatelefonoval na telefónne číslo 112. Asi po 30 minútach prišli 2 požiarne vozidlá a 1 policajné auto a
začali ten požiar hasiť. Medzi domom a touto šopou, asi vo vzdialenosti 2 metre od tej horiacej šopy sa
nachádzal box v rozmeroch takých, ako je uvedené v obžalobe a všimol si, že nikto z tých požiarnikov
sa o ten box nezaujímal. Išiel bližšie, aby na to upozornil a upozornil toho požiarnika, ktorý bol najbližšie,
že by aj tento box obliali vodou. Tento box bol zhotovený z drevotriesky, v jeho vnútri boli látky horiace.

Bolo tam drahé elektrické zariadenie, a preto požiadal tohto požiarnika, aby tento box polial, on sa o to
nezaujímal. Išiel bližšie k tomu boxu, cítil, že ten box je horúci a že na vnútornej strane od strany toho
požiaru tej šopy, je kov vyhnutý a je tam čierna stopa po ohni, čiže ešte raz požiadal toho požiarnika,
aby mu ukázal, čo sa nachádza vo vnútri toho boxu. Otvoril ten box a cítil ako ide z neho horúci vzduch
a videl, že po vnútornej strane toho boxu je takisto čierna stopa, čierny dym, všimol si, že v tom boxe

sú také isté materiály, ako sa nachádzajú v šope. Myslí si, že ten požiarnik nevidel presne, nevie, ale
asi nevidel, čo je vnútri toho boxu. Obžalovaný vedel, že v tom boxe sa nachádzajú horiace látky, je tam
metanol, preto zatvoril ten box, pretože vedel, že je tam metanol a metanol má nízku teplotu horenia,
čiže zatvoril ten box a ešte raz išiel k požiarnikovi a zobral ho k tomu boxu, úplne box otvoril, povedal
požiarnikovi, že sú tam ľahko horľavé látky a sú tam drahé veci. Snažil sa mu vysvetliť a požiadal ho, aby

to uhasil vnútri, pretože si myslel, že oheň sa rozšíri aj na box. Vysvetľoval mu to gestikulujúc, hovoril
po poľsky aj po anglicky, že ten box má hodnotu 1.000 Eur, že tu je 1.000 Eur a môže sa to chytiť horieť.
Ale požiarnik ďalej na to nereagoval, ten box zatvoril.

Podľa obžalovaného v boxe neboli žiadne zakázané látky. Všetky veci, ktoré sa vo vnútri nachádzali, boli

analyzované v laboratóriu na plynovom chromatografe aj na spektrometre. Nevie, ktoré laboratórium to
analyzovalo, ale bolo to ešte pred požiarom, osobne videl tie analýzy, nešlo o žiadne zakázané látky.
V celom tom dome sa takéto látky nachádzali, takže obžalovaný nemal záujem zlikvidovať to, čo sa v
boxe nachádzalo. Poznal tieto látky, vedel, že nie sú rozpustné vo vode, čiže keby boli poliate vodou, takby nedošlo k ich rozpusteniu, ani by sa nezničili. Obžalovaný mal predsa dosť času už pred príchodom
požiarnikov, aby toto zlikvidoval, ale nevidel žiadny zmysel v tom, aby to robil. Osobne teda zavolal
požiarnikov. Keby mal čokoľvek, čo by chcel skryť, tak by to skryl a utiekol by stadiaľ. Myslí si, že ten

požiarnik nerozumel, čo od neho chce, pretože on bol oblečený do požiarnickej výstroje, nevedel ani,
ktorý požiarnik to je. Myslí si, že ide o veľké nedorozumenie v tejto veci.

Naotázkyobhajcuobžalovanýodpovedal,ževôbecnevedelotom,žehasičjeverejnýčiniteľ.Nepovedal
hasičovi slová „tu tausend“. Celý čas hovoril hasičovi to, že ten box má hodnotu 1.000 Eur vzhľadom na

tie veci, ktoré sa tam nachádzajú. Samotná hodnota boxu bola 700-800 Eur. Kábel mal hodnotu 100 Eur
a ešte tam bolo zariadenie na využívanie kábla v hodnote 100 Eur. Boli tam ventilátory, drevené palety.
Vyhodnotil to, že tento box má hodnotu asi okolo 1.000 Eur. Bol tam kábel s riadiacim zariadením, ten
tam bol upevnený natrvalo, potom tam bola paleta a ventilátor bol pripevnený k stenám boxu šraubami.

Obžalovaný nepoužil slovo šricuj, po poľsky to znamená užívať drogy vnútrožilne. Určite to hovoril po

poľsky aj po anglicky. Kombinoval poľský aj anglický jazyk, nevie, či mu požiarnik rozumel, všade bol
hluk a ten požiarnik bol oblečený do požiarnej uniformy. Mal požiarnu helmu, mal aj dýchaciu masku,
čiže mal celú požiarnickú výstroj oblečenú. Pri komunikácii použil aj gestikuláciu, lebo nevedel, či mu
hasič rozumie.

Svedok M. C. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal nasledovne. Obžalovaného osobne nepozná,
registroval ho len v deň skutku. V daný deň bol vyslaný aj s kolegom K. L. na požiar do Kolárova, časť
Veľký Ostrov. Po dôjdení na miesto požiaru ich veliteľ zásahu rozdelil na tri útočné tímy. On a kolega L.
boli výpomocný tím a vstupovali do objektu cez hlavnú bránu. Po pravej strany brány bol samotný dom a
na konci dvora za týmto domom bolo miesto požiaru. Robil si svoju robotu, ako to majú naučené, použil

vysoký tlak vody, tak to volajú, ide aj o hadicu, ktorá je ťahaná z bubna. Na mieste požiaru bolo dosť
veľké zadymenie. Čiže podľa predpisov používali na to určené pomôcky.

Keď vstúpil do daného miesta, urobil prehliadku tohto miesta, nazývajú to prieskum. Vtedy si všimol po
ľavej ruke box, ktorý bol spomenutý v obžalobe, box bol asi meter vysoký, 2 metre široký a približne

2 metre dlhý. Na boxe nevidel žiadne aktívne známky požiaru, ohňa. Prešiel okolo neho, čiže na boxe
nebol žiadny priamy plameň, ktorý by musel urgentne riešiť. Prešiel okolo boxu a hasil ostatné lokálne
ohne.Samotnýpriestoružboldosťprehorený,pretohasillenlokálneohne.Namiestepožiaruregistroval
tu prítomného obžalovaného. Nemal dôvod riešiť to, že je civilista na požiarisku, lebo tam bola už polícia.

Možno po polhodine, keď boli lokálne ohniská už zahasené, tak obžalovaný prišiel ku svedkovi a
navádzal ho ísť k tomu boxu. Počas hasenia lokálnych ohnísk sa svedok k tomu boxu vrátil z dôvodu
druhotného prieskumu miesta požiaru. Nepamätá sa už, s kým pootvorili ten box kvôli kontrole, či vo
vnútri boxu nie je nejaké nedokonalé horenie. Obžalovaný ho teda navádzal ísť k tomu boxu, ktorý on
otvoril spredu. To navádzanie si nespomína, že by bolo vykonávané rečou, skôr posunkami a hlavou.

A následne, ak sa svedok nemýli, tak slovami „špricuj“ obžalovaný žiadal, aby svedok zmáčal vodou
vnútrajšok boxu. To mu bolo divné, a preto si box viac prehliadol. Pripadalo mu to ako nejaké podlahové
kúrenie. Bol tam ventilátor, čierna plachta, palety a biela neznáma látka. Bolo to hrudkovité, pripomínalo
to tvaroh. Obžalovaný aktívne, opakovane svedka nabádal, aby „špricoval“ a to aj počas tej prehliadky
boxu. A pritom, ako na to poukazoval, tak povedal slovo „van tausend“. Na to svedok nereagoval, tak

obžalovaný povedal „tu tausend“. Svedok to bral ako jeho pokus, aby spláchol tú látku. No to odmietol,
ignoroval jeho slová. Vtedy mu to začalo byť podozrivé, a začal si dané miesto viac všímať. Zbadal
tam nejaké modré barely s objemom každý barel cca 25-30 litrov, ďalej tam zbadali rúška respiračné
s filtrom, rukavice asi gumené. Dané veci síce svedok vnímal aj skôr, ale neskôr mu to začalo byť
všetko podozrivé, stále bol v zadnom dvore na mieste požiaru. Keď odchádzal od spomenutého boxu,

tak obžalovaný box zavrel, vtedy si svedok uvedomil tie súvislosti, čo sa na mieste požiaru nachádza,
podišiel ku kolegovi L. a hneď mu povedal, že má podozrenie, že ho chceli podplatiť, aby opláchol ten
box a spláchol tú látku v ňom a kolegu L. poprosil oznámiť policajtom, čo sa stalo. A potom to už začali
riešiť policajti, ktorí boli na mieste činu, len kvôli dymu nešli k samotnému požiaru. Potom obžalovaný
už nechcel ten box otvoriť.

Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že v ten deň, kedy sa to stalo, bol zamestnaný na Krajskom
riaditeľstve Nitra, teda konkrétne na Okresnom riaditeľstve hasičského záchranného zboru Komárno.
Na sebe mal zásahový odev, ktorý je zložený z kabátu a nohavíc, bezpečnostných rukavíc, prilby a kvôlizadymeniu používali autonómny dýchací prístroj. Uši nemal ničím zapchaté, teda zásahový odev nemal
vplyv na vnímanie vonkajšieho zvuku. Box bol z jednej strany ošľahnutý ohňom, bol teda poznačený
požiarom, a preto sa k nemu opätovne vrátil pri druhotnom prieskume. Pri pootvorení boxu dym z boxu

nešiel, keby tam bol oheň, tak z neho by šiel aj dym. Svedkovi išlo mu o hodnotenie, či box horí alebo
nehorí. Box nehorel. Svedok si nespomína na žiadne iné slová od obžalovaného ako „špricuj“ a „van
tausend“, „tu tausend“. Podľa neho s obžalovaným nezašli do žiadnej komunikácie. Bol už na niekoľkých
požiaroch a bandasky, rukavice, respirátory a bolo tam naťahaných veľa káblov, bola tam aj chladnička,
a preto sa mu to zdalo podozrivé. Buď tam bol nejaký sud plechový alebo niečo ako lavór a svedok

tam natlačil plno vody, ale aj tak to horelo, čiže tam nehoreli asi úplne bežné látky. Po ustúpení dymu
sa rozhliadol po mieste a vtedy si uvedomil, že celé to miesto je také podozrivé. Čo sa týka celkového
popisu miesta, kde vykonával hasenie, môže k tomu vyhotoviť aj taký laický nákres.

Po vyhotovení nákresu svedok podal nasledovné vysvetlenie. Vstúpili cez vstupnú bránu, prišli na dvor
č. 1, po pravej strane bol dom, dá sa povedať klasický vidiecky dom, následne vstúpili do dvora č. 2. Na

dvore č. 2 po pravej strane bola nejaká prístavba, bola murovaná, možno na nejaké náradie. V blízkosti
tej prístavby bol zadný vstup do domu. V prístavbe boli uložené tie barely, aj v zadnej komore domu
boli uložené barely. Po ľavej ruke sa nachádzal box, ktorý spomínal. A v mieste, kde zakreslil niečo ako
chladničku a ohnisko, tak všade tam vlastne horelo. To vyznačil na nákrese šrafovaním. Hlavná časť
ohňa bola v miestach tej chladničky a ohniska a box bol teda obhorený z jednej strany, takisto aj strieška

prístrešku. Na boxe písmenom X vyznačil miesto jeho obhorenia. Obhorenie boxu bolo jednoznačne z
vonkajšej strany. Neregistroval, že by bol box obhorený aj z vnútra.

Na otázky obhajcu svedok uviedol, že ak pri výpovedi dňa 26.10.2019 nespomenul na hlavnom
pojednávaní uvedené pootvorenie boxu, tak to vysvetľuje tým, že na hlavnom pojednávaní vypovedal tak

a o tom, na čo si spomenul. Preto povedal o pootvorení boxu, lebo vie, že ho kontrolovali a pokiaľ hovorí
v množnom čísle, dnes už nevie povedať, s kým tento box pootvoril. Jediné, čo sa mu mohlo spliesť bolo
to, kedy presne sa box pootvoril. Čo nevie teraz upresniť je to, či k pootvoreniu boxu došlo pri prvotnom
alebo pri druhotnom prieskume, o ktorých vypovedal, ale určite box otvoril až obžalovaný. Určite sa
obžalovanému po príchode na miesto činu svedok nepredstavoval, nebol na to dôvod a obžalovaný

tam nemal čo robiť a pri ich príchode s kolegom L. boli na mieste už iní zasahujúci kolegovia. Slovne
obžalovanému neuviedol, že je v služobnom pomere s ministerstvom vnútra, ale ich oblečenie aj auto je
dostatočne dobre označené. Jeho povinnosť je zachraňovať ľudí a majetok, nie sa predstavovať napr.
preukazom. V prípade potreby má právo vstúpiť aj na súkromný pozemok ak si to situácia vyžaduje.
Dobrovoľní hasiči si môžu vybrať na oblečenie čo chcú, oni majú presne hasičský odev určený. Vozidlá

majú nápis Hasiči s telefónnym číslo 112, 150. A dobrovoľný hasičský zbor má na vozidle napísaný
názor Dobrovoľný hasičský zbor + dané mesto.

Pri kontrole boxu sa svedok riadil tým, čo sa naučil v príprave na hasičskej škole a zhodnotiť, či ide o
100% metódu, že tam požiar nebol alebo bol, bolo na ňom, ako na zasahujúcom hasičovi, pokiaľ veliteľ

zásahu neurčí inak. Rozhodol sa pre tú metódu, ako to opísal a ukázalo sa, že bola správna. Existujú
aj iné metódy kontroly, ale či sú istejšie, alebo nie sú istejšie, jemu neprislúcha porovnávať. Metóda
termovíznou kamerou je istejšia. Podľa neho samotný box mal minimálnu hodnotu a čo sa týka tých
dvoch malých ventilátorov a káblov, v cenách sa nevyzná, tak si myslí, že to tiež malo malú hodnotu.
Podľa neho druhotný prieskum boxu bol skôr, než ho obžalovaný nabádal na hasenie tohto boxu.

Svedok vie o tom, že metanol je horľavina. Metanol môže vzplanúť skôr, ako niektoré iné bežné horľavé
materiály. Samozrejme, že sa stretol aj robil to, že sa vodou ochladzoval objekt, ktorý nehorel, ale
nachádzal sa v blízkosti požiaru. Preto aj v tomto konkrétnom prípade podľa neho skrápali vodou všetko,
čo bolo v blízkosti požiariska. To isté sa týkalo aj boxu a skrápali ho, keď bol zatvorený. Pokiaľ toto

neuviedol pri výsluchu v prípravnom konaní, tak sa ho pýta na niečo, na čo nevie odpovedať. Box
neskrápal po tom, ako ho na to naviedol obžalovaný. Svedok upozornil, aby nedošlo k popleteniu
skrápania a ochladzovania.

Všetko má svoj zvuk, svedok by to nenazval hlukom, či to už bolo naštartované auto alebo čerpadlo, aj

samotný tlak vychádzajúcej vody z hadice má svoj zvuk, to je všetko, čo vtedy registroval. V hasičskej
prilbe nemá komunikačné zariadenie, napríklad na komunikáciu s veliteľom zásahu, vysielačku má
zavesenú na kabáte.Svedok ďalej vypovedal, že si je istý tým, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní, že čo obžalovaný
povedal pri zásahu. To, čo si bol istý, že bolo mierené od obžalovaného slovne na neho, to aj dnes
povedal. Slovo „špricuj“ jasne pochopil tak, že ho obžalovaný navádza, aby vodou oblieval vnútro boxu.

Tak to pochopil pre seba. Predtým sa so slovom „špricuj“ nestretol. Podľa neho zasahujúcich hasičov
bolo 5, ale nie je si tým celkom istý. To, že mu obžalovaný ponúka úplatok si vysvetlil jednak z jeho
gestikulácie na box, aj z jeho gestikulácie hlavou smerom na box, ako aj slovami, ktoré už povedal, keď
citoval obžalovaného. Nespomína si na nič také, že by obžalovaný smerom na neho natiahol ruku a
gestikuláciou naznačoval úplatok. Slovne s obžalovaným nekomunikoval a to ani ohľadom odmietnutia

úplatku.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril nasledovne. Nie si je istý, či svedok hovoril pravdu o situácii,
kedy svedok hovorí, že mu obžalovaný ponúkal úplatok, v tomto svedok nehovorí pravdu, nebolo to tak,
že mu ponúkal úplatok, to je omyl. Myslí, že k svedkovi prišiel aspoň 2-krát a svedok hovorí, že keď k
nemu prišiel prvýkrát, tak že hneď ten box otvoril. Prvýkrát pootvoril ten box on a potom druhýkrát išiel

za svedkom a myslí, že svedok o tom nevypovedal.

Svedok K. L. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že obžalovaného pred prípadom nepoznal. Svedok
L. a kolega C. zostali hasiť požiar, lebo Kolárovčania odišli natankovať cisternu. Ich hasičské auto stálo
pred bránou domu na poľnej ceste, mali vytiahnutý vysokotlaký prúd a hasil ním požiar kolega C.. Požiar

bol plošne rozsiahly, tak sa svedok rozhodol vytiahnuť druhý vysokotlaký prúd a išiel mu pomáhať. Keď
ťahal dovnútra ten druhý prúd, tak kolega C. mu hovoril, že tu niečo nie je v poriadku a že dostal peňažnú
ponuku, ale už na sumu, ani na menu si nepamätá. Povedal mu, nech ostane naďalej hasiť. Aj tak
musel ísť pre dýchač, lebo zhorenisko bolo zadymené. Mali na mieste požiarneho vyšetrovateľa a stál
aj s policajtmi približne 20 metrov od hasičského auta. Povedal mu, čo je a vyšetrovateľ išiel hneď s

policajtmi spolu dnu do dvora hasenej nehnuteľnosti.

Na otázky prokurátora svedok odpovedal nasledovne. Bolo to niekedy v mesiaci september-október
2019. Tohto zásahu sa zúčastnil ako strojník. S kolegom išli na výpomoc k prvotnému zásahu hasičov
z Kolárova. V tom čase bol zamestnancom Krajského riaditeľstva hasičského záchranného zboru

Nitra. Z tých troch kolárovských kolegov bol jeden veliteľom zásahu, jeden bol strojník a jeden hasič.
Kolárovčania hasili z jednej hornej strany a oni hasili z druhej strany. Pokiaľ je veliteľ na mieste zásahu,
mal by ten rozhodnúť, ktorý oheň sa bude hasiť skôr. V tomto prípade to bolo tiež na rozhodnutí veliteľa
zásahu a on rozhodol, že majú ísť hasiť oheň z druhej strany.

Čo sa týka haseného objektu, išlo o samostatne stojaci rodinný dom, približne o rozmeroch 30x30
metrov, od dediny to bolo vzdialené približne 500 metrov až kilometer a k objektu viedla iba poľná cesta.
Z dediny sa objekt nedal vidieť kvôli malému lesíku. Samotný rodinný dom nehorel, vedľajšie budovy asi
horeli, išlo o zadnú časť. Tam, kde bola tá sušička, tak tam požiar nebol, nehorelo v priamej blízkosti.
Pod sušičkou by opísal to, že ide o takú väčšiu „krabicu“, výška mohla byť približne 1,20 metra, šírka

mohla byť 2-2,5 metra a dĺžka mohla byť podobná ako šírka. Samotná sušička nehorela. Do sušičky sa
svedok pozrel aj po tom, keď už bola otvorená a boli tam aj policajti. Nezbadal vo vnútri tejto sušičky
nejaký znak, že by tam bol býval oheň. V zadnej časti haseného objektu boli nejaké plechové nádoby,
ktoré tiež horeli, ktoré obsahovali nejaké tekutiny, nevie presne aké, čo sa vodou nedalo uhasiť. Keď mu
kolega M. C. povedal, že je tu niečo podozrivé, tak si myslel, že možno drogy, ale svedok to samozrejme

takto nevie posúdiť, ani rozhodnúť. Vyšetrovateľovi povedal niečo také, že vo vnútri je nejaký problém.

Následne po výpovedi svedka K. L. prokurátor navrhol prečítať časť jeho výpovede zo dňa 26.11.2019,
a to konkrétne stranu č. 4 počnúc slovami v 2. riadku „pýtal som sa, že čo M., že tu budú buď drogy...“,
na čo svedok uviedol, že keď vypovedal, bolo to 3-4 týždne po čine a dnes je to už skoro rok. Pred

vyšetrovateľom vypovedal pravdu.

Na otázky obhajcu svedok uviedol, že až taký hluk na mieste požiaru, že by sa nevedeli dorozumievať,
nebol. Slová, ktoré padli medzi obžalovaným a M. C. nepočul, nevidel gestikuláciu medzi obžalovaným
a M. C.. Po skončení zásahu zobrali policajti M. C. na výsluch. Každý prípad má svoje zaujímavosti, tak

sa o tom rozpráva deň alebo ďalšie dni, potom prídu ďalšie prípady. Ročne majú aj 100 zásahov, aj viac.
Svedok nahliadol do nákresu vyhotoveného svedkom M. C. a potvrdil, že svedok C. vyhotovil nákres
zodpovedajúci reálnemu stavu na mieste požiaru.Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní v ďalšom dokazovaní prečítal nasledovné listinné dôkazy,
a umožnil do nich nazrieť stranám v konaní.

Správa o zásahu z 25.10.2019 (č. l. 51-59), ku ktorej sa vyjadril obhajca obžalovaného, s tým, že táto
správa nepreukazuje vinu obžalovaného, práve naopak, preukazuje rozsiahlosť požiaru, vznik škôd
na majetku obžalovaného, ale podľa obhajcu obžalovaného neusvedčuje to obžalovaného z trestnej
činnosti. Protokol o vykonaní rozboru z 26.10.2019, (č. l. 62-71), ku ktorému obhajca obžalovaného
uviedol, že vzhľadom na to, že tento rozbor bol vykonaný na podnet OR PZ v Komárne, nevyplýva z

neho nájdenie akýchkoľvek látok uvedených v zákone o omamných a psychotropných látok. Potvrdzuje
to tvrdenia obžalovaného, že to neboli zakázané látky, teda nemal žiadny reálny dôvod ich zlikvidovať.
Z nájdenia týchto látok mu nič nehrozilo. Boli prečítané aj výpis z listu vlastníctva, (č. l. 72), výstup z
portálu MV SR k priestupkom (č. l. 77), odpis z RT, ECRIS (č. l. 78-79).

Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonanie dôkazu navrhnutého obžalovaným

a jeho obhajcom v odôvodnení podaného odporu a to konkrétne prečítanie listinných dôkazov
na preukázanie hodnoty komponentov v obhorenom boxe. Preukazovanie hodnoty materiálov -
sendvičových panelov polyuretánových (PIR), ventilátorov, drevených europaliet a káblov podlahového
kúrenia je celkom bez významu z hľadiska prokurátorom žalovaného konania obžalovaného ako aj
právnej kvalifikácie konania obžalovaného.

Na základe vyššie vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dokazovanie bolo vykonané v rozsahu,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu (§ 2 ods. 10
Trestného poriadku).

Hodnotenie vykonaných dôkazov

Súd hodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrne(§2ods.12Trestnéhoporiadku).Hodnotil,či

zistený skutkový stav veci a preukázané konanie obžalovaného aj spĺňa všetky znaky skutkovej podstaty
žalovaného prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne,
ponúkne, alebo sľúbi úplatok alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne, alebo sľúbi úplatok inej osobe
a spácha taký čin voči verejnému činiteľov.

Subjektom skôr uvedeného trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba, čo
obžalovaný spĺňa. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,

alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 17 Trestného zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie,

ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom, nestrannom a zákonnom obstarávaní veci
všeobecného záujmu, teda ochrana čistoty verejného života. Ide o realizáciu článku 7 a 8
Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (prijatého Radou Európy v Strasburgu 27. januára 1999), ku

ktorému Slovenská republika pristúpila (pozri oznámenie č. 375/2002 Z. z.)

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v ponúknutí, poskytnutí, alebo sľúbení úplatku inému v
súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu.Podľa § 131 ods. 1 Trestného zákona vecou všeobecného záujmu sa na účely tohto zákona rozumie
záujempresahujúcirámecindividuálnychprávazáujmovjednotlivca,ktorýjedôležitýzhľadiskazáujmov

spoločnosti.

Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obstarávanie veci všeobecného záujmu je
činnosťou, ktorá súvisí s plnením úloh týkajúcich sa vecí všeobecného záujmu, teda nielen rozhodovanie
orgánov štátnej moci a správy, ale aj iná činnosť v oblasti uspokojovania materiálnych, sociálnych,

zdravotných, kultúrnych a iných potrieb občanov a právnických osôb. Ide teda o plnenie všetkých úloh,
na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť alebo určitá skupina občanov,
pričom sem nepatrí činnosť občanov, ktorá je výlučne prejavom ich osobných práv (viď napr. R 1/1978,
R 17/1978, R 13/1990). Medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného záujmu musí byť súvislosť.

V zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné

plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.

Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v § 3 vymenúva úlohy tohto zboru.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 315/2001 zbor

a) plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,
b) vykonáva štátny požiarny dozor
c) plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a vykonávaní záchranných prác pri
haváriách, nežiadúcich udalostiach a pri ochrane životného prostredia
d) poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických a fyzických osôb.

Už len z tohto krátkeho vymenovania iba malej časti úloh Hasičského a záchranného
zboru je zrejmé, že tento zbor koná aj všeobecnom záujme. Hasenie takmer väčšiny požiarov, či už
lesných požiarov, požiarov v obytných alebo priemyselných zónach, požiarov áut aj mimo dopravných
nehôd je nepochybne vo všeobecnom záujme.

V prejednávanej trestnej veci obžalovaného však horelo na samote vo vzdialenosti 500 až 1000 metrov
od obce (najmä výpoveď svedka L.). Svedkovia zároveň nepotvrdili, že by v blízkosti požiaru boli polia,
lúky, les, poľnohospodárske objekty, iné domy, na ktoré objekty by sa mohol požiar rozšíriť v prípade
jeho nehasenia.

Na tomto mieste treba uviesť, že ani prokurátorom vymedzený skutok uvedený v obžalobnom návrhu
neuvádza, aká vec všeobecného záujmu bola obstarávaná, či išlo o hasenie požiaru, alebo išlo boj
proti drogám. Postup prokurátora aj na hlavnom pojednávaní bol v tomto smere nulový. Podľa ustálenej
rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu súd pri vykonávaní dokazovania nesmie napomáhať ani jednej
zo strán konania, teda ani obžalobe ani obhajobe. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom znamená

rozhodnutie súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Intervencia prokurátora na hlavnom
pojednávaní bola preto o to naliehavejšia.

Súd na tomto mieste v súvislosti s vyššie uvedeným nedostatkom dáva do pozornosti aj tú časť znenia
obžalobného návrhu, kde sa uvádza „...ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti ponúkal finančnú hotovosť

zasahujúcemu hasičovi...ktorý v blízkosti boxu...hasil očividné ohniská, za to, aby vodou postriekal
vnútornýpriestorpredmetnéhoboxu...ajnapriektomu,žetamneboližiadnestopypoohnisku,abytlakom
vody znehodnotil jeho vnútorný obsah, kde sa nachádzali stopy po bielej hrudkovitej hmote neznámeho
pôvodu.“

Z uvedeného možno potom vyvodiť záver, že box nehorel ani nebol požiarom ohrozený, lebo hasič -
svedokC.užmaloheňvblízkostiboxupodkontrolou.Zatakejtosituáciesapotomjaví,žeišloosúvislosť
s obstarávaním veci všeobecného záujmu, ktorá sa mala týkať drogy. Ale ani v tomto smere obžalobný
návrh neposkytuje žiadne vymedzenie okrem formulácie „ sa nachádzali stopy po bielej hrudkovitej
hmote neznámeho pôvodu.“

Formulácia skutku uvedená v obžalobnom návrhu , ako je citovaná vyššie, evokuje však aj ten záver,
že nie hasenie požiaru bolo to skutočné obstarávanie veci všeobecného záujmu, ale hasenie malo byť
iba využité na odstránenie zrejme drogy, alebo aspoň súhrnu látok, ktoré mali slúžiť na výrobu drogy.Z prečítaného listinného dôkazu, konkrétne z Protokolu o vykonaní rozboru vyhotoveného Sekciou
krízovéhoriadeniaMVSR,kontrolnéchemickélaboratóriumvNitrejetotižzrejmé,žeosobitnápozornosť

bola venovaná vzorkám č.70,71,72,73 a 74. Vo vzorkách identifikovaná látka bola označená ako alfa-
propylaminopentiofenón, ktorá je v dostupnej vedeckej literatúre uvádzaná v súvislosti so súčasnými
trendami v zneužívaní psychotropných látok. Ide o stimulačnú syntetickú drogu zo skupiny katinónov a
v súčasnosti je v niektorých krajinách EÚ zakázaná (strana 2 Protokolu, č.l.63).

Že s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o „boj s drogou“ v súvislosti s hodnotením znaku obstarávania
veci všeobecného záujmu svedčí konečný postup prokurátora pri podávaní obžaloby, keď predmetný
Protokol a jeho obsah nepovažoval za natoľko výpovedný, a to všetko v spojení s hodnotením drogy
podľa zákona č.139/1988 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Prokurátor v
konečnom dôsledku v obžalobnom návrhu použil výraz ....„stopy po bielej hrudkovitej hmote neznámeho
pôvodu“.

Možno potom zhrnúť, že samotná obžaloba svojím znením akoby ponúkala dve skupiny vecí
všeobecného záujmu - požiar a drogy. Každá z týchto „vymedzených“ oblastí však trpí zásadnými
nedostatkami, ani jedna nebola vymedzená presvedčivo a nezameniteľne s tou druhou oblasťou. Pritom
alternatívne vymedzenie skutku v obžalobe či rozsudku nie je prípustné.

Súd považuje za potrebné dať do pozornosti aj to, že proti obžalovanému ani nebolo vedené konanie
v súvislosti s požiarom napríklad pre trestný čin všeobecného ohrozenia (§ 284 Trestného poriadku)
a to ani z nedbanlivosti podľa § 285 Trestného zákona alebo pre iný obdobný trestný čin. Pritom požiar
mal byť dosť veľký s poukazom na obsah výpovedí svedkov a počet zasahujúcich hasičov.

Možno potom zhrnúť, že k požiaru skutočne došlo na mieste a v čase tak, ako to je uvedené v
obžalobnom návrhu. Dokonca nie je dôvod mať pochybnosti ani o tom, že pri hasení niektorých ohnísk
požiaru obžalovaný povedal hasičovi M. C. slová „špricuj“, „van tausend“ a „tú tausend“. Svedok si
ich vyhodnotil ako ponuku úplatku, a to napriek nepochybnej jazykovej bariére medzi svedkom a

obžalovaným. Skutok ako taký sa v podstatnej časti stal. Nedošlo však k preukázaniu naplneniu znaku
žalovaného trestného činu podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, a to súvislosť s obstarávaním veci
všeobecného záujmu, a to z dôvodov vyššie uvedených.

Podľa§285Trestnéhoporiadkupísm.b)Trestnéhoporiadkusúdoslobodíobžalovanéhospodobžaloby,

ak skutok nie je trestným činom.

Skutok žalovaný prokurátorom v podanej obžalobe z dôvodu všetkých skôr uvedených nedostatkov
nie je trestným činom. Súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov a to po ich individuálnom
hodnotení ako aj po hodnotení dôkazov v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že pochybnosti

o vine obžalovaného v prejednávanej veci sú natoľko zásadné, že je súladné rozhodnúť so zákonom
tak, že v pochybnostiach treba rozhodnúť v prospech obžalovaného. Preto súd rozhodol o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby tak, ako to je konkrétne uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnásť) dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť.