Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200287
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200287.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobcu: I. L. - F., M.
W. B. U. V. XXX/X, XXX XX G., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101025168/2021 zo dňa 11.
júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.

101025168/2021 zo dňa 11.06.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100381384/2021 zo
dňa 04.03.2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100381384/2021 zo
dňa 04.03.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Z.č.

563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume
10.060,- Eur tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 1.124,80 Eur zvýšil na sumu 11.184,80
Eur.

2. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) SSP. Žalobca namietal

nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku,
v dôsledku čoho má protokol z daňovej kontroly povahu nezákonného dôkazu, pričom poukázal na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Sžf 9/2007, ÚS SR sp.zn. III.ÚS 24/2010, ako aj rozhodnutia NS SR pod
sp.zn. 2 Sžf 25/2010, sp.zn. 8 Sžf 50/2011 či sp.zn. 8 Sžf/55/2011. V danom prípade bola daňová
kontrola u žalobcu začatá dňom 11.09.2019 a následne došlo k jej prerušeniu od 08.11.2019 do
25.08.2020 z dôvodu získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len
„MVI“). Celková doba prerušenia daňovej kontroly bola 292 dní, teda takmer 10 mesiacov. Správca

dane pritom cestou MVI žiadal preveriť subjekt, ktorý už predtým preverený bol a poskytol všetky
informácie Kriminálnemu úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“), a preto podľa názoru žalobcu,
opätovné preverovanie bolo duplicitné a nadbytočné a správca dane sa de facto nedozvedel z MVI
žiadne nové informácie. Za najzávažnejší dôvod nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly žalobcaoznačil neprimeranú dĺžku prerušenia, ktorá je dôsledkom nečinnosti správcu dane. Poukázal pritom na
Nariadenie Rady (EÚ) 904/2010, ktoré v čl. 10 stanovuje lehotu 3 mesiace na vybavenie MVI a tiež na
ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej neprimerane dlhé prerušenie daňovej kontroly nemá za následok

spočívanielehotynavýkondaňovejkontroly(napr.rozsudkyKrajskéhosúduTrnavasp.zn.14S/32/2014,
14S/2/2016, 14S/61/2019, 14S/100/2019, rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 5S/205/2016 a
5S/207/2016arozsudokNSSRsp.zn.5Sžfk/3/2018aďalšie).Žalobcaďalejnamietal,žepráveodpoveď
na MVI, na ktorú správca dane čakal až do 25.08.2020 bola pre závery daňovej kontroly irelevantná,
pričom z rozhodnutia správcu dane nemožno zistiť ani to, aký bol vlastne obsah konečnej odpovede

na predmetnú žiadosť. Postup správcu dane tak žalobca považuje nielen za nesprávny, ale aj za
nepreskúmateľný. Prekročením maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly došlo k porušeniu zásady
primeranosti a účelnosti a zásady zákonnosti daňového konania, ktoré sú garantované v ust. § 3 ods.
1, 2 daňového poriadku.

3. Žalobca nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu vzhliadol v záveroch

správcu dane a žalovaného, ktorí svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného
režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zák. o DPH založili na základe zistení, že nemecký dodávateľ
vykázal pri dodaniach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi vo vzťahu k nemeckému správcovi
dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Poukázal na znenie ust. § 66 ods.
1 písm. c), 2, 10 a 16 zák. o DPH ako i na ust. § 74 ods. 1 písm. n) zák. o DPH, z ktorých vyplývajú

podmienky na to, aby platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky a na skutočnosť,
že tieto podmienky boli splnené, keďže žalobca predával ojazdené osobné automobily (čo nerozporuje
ani správca dane a žalovaný), žalobca automobily nadobudol od nemeckého dodávateľa Autogalerie v
osobitnom režime zdaňovania prirážky, žalobca na faktúrach, ktorými fakturoval dodanie predmetných
ojazdených vozidiel neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa ust. §

66 ods. 16 zák. o DPH. Správca dane a žalovaný spochybnili, že žalobca ojazdené automobily zakúpil od
nemeckého dodávateľa v osobitnom režime zdaňovania a tvrdia, že uvedený tovar nemecký dodávateľ
žalobcovi dodal v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime, so vznikom povinnosti
„samozdanenia“ podľa § 20 ods. 1 zák. o DPH. S týmto záverom žalobca nemôže súhlasiť, nakoľko na
faktúrach od uvedeného dodávateľa sa uvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v

znení „steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“,
čo v doslovnom preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v
súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň,
2) dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung-
Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Z uvedeného

vyplýva, že nemecký dodávateľ deklaroval dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky.
Pokiaľideoprotirečiacupoznámkunafaktúrach,týkajúcusadodaniatovarubezdane,žalobcapoukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-624/15 z 18.05.2017, ktorý sa zaoberal v zásade s totožnou skutkovou a právnou situáciou a SD EU
dospel v predmetnom rozsudku k nasledujúcemu výroku: „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28.

novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady
2010/45/EÚz13.júla2010,samávykladaťvtomzmysle,žebránitomu,abypríslušnéorgányčlenského
štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa
tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť
úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že

zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto
tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala
všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k
jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z tohto rozsudku teda vyplýva,
žedveprotichodnépoznámky(oosobitnomrežimezdaňovaniaprirážkyaododanítovarusoslobodením

od DPH) a skutočnosť, že dodávateľ dodávku vykázal ako dodanie oslobodené od dane v bežnom
zdaňovacom režime, nebránia odberateľovi v tom, aby následne pri použitom tovare uplatňoval osobitný
režim zdaňovania prirážky, ak bol vzhľadom na okolnosti v dobrej viere o tom, že tovar nakúpil v tomto
režime. Na to, aby správca dane mohol zdaniteľnej osobe odoprieť uplatnené právo použiť osobitný
režim zdaňovania, musí správca dane preukázať, že existovali také závažné skutkové okolnosti, z

ktorých muselo byť zdaniteľnej osobe, pri zachovaní bežnej obozretnosti, zrejmé, že dodanie tovaru od
dodávateľa sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. V danom prípade žalobca
nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemecký dodávateľ
vykazoval predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime).4. Žalobca v žalobe poukázal na to, že bol presvedčený o svojom správnom postupe, nakoľko dodávateľ
ho neformálne (ústne) ubezpečil o tom, že vozidlá nakupuje tiež v osobitnom režime zdaňovania a

na začiatku spolupráce uzatvorili aj Rámcovú dohodu o dodávke tovaru, v nemeckom jazyku (takže
dohodám rozumeli a boli si vedomí ich obsahu), v ktorých sa výslovne konštatuje, že dodávateľ
sa zaväzuje poskytnúť žalobcovi tovar (osobné automobily) v osobitnom režime. Osobitný režim bol
označený slovom „Sonderregime“, ktoré podľa žalovaného a správcu dane nie je v nemeckom jazyku
známe a nepoužíva ho nemecká daňová správa, nemeckí podnikatelia ani nemeckí poradcovia a toto

slovo ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ používaný nemeckým zákonom o DPH nedáva
žiadny zmysel. Uvedené tvrdenia žalovaného a správcu dane sú hrubo zavádzajúce, nakoľko nemecké
slovo „Sonderregime“ znamená v doslovnom preklade do slovenského jazyka „špeciálny režim“ alebo
„osobitný režim“, čo vyplýva z prekladových slovníkov a takýmto spôsobom preložil toto slovo aj
prekladateľ pri úradnom preklade dohôd. Tvrdenie, že medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo
dojednané dodanie ojazdených automobilov v osobitnom režime len preto, že tento osobitný režim

nebol označený konkrétnym právnickým termínom používaným v nemeckom zákone o DPH, ale iným
slovom ktorý v doslovnom preklade znamená „osobitný režim“, je úplne nesprávne. Podstatné je to,
že strany sa dohodli na osobitnom režime a to dostatočne určitým spôsobom. Dodávateľ nenamietal,
že by obsahu dohody nerozumel alebo že by dohoda bola inak nezrozumiteľná, neurčitá. V súlade
s Rámcovou dohodou nemecký dodávateľ uvádzal na faktúrach dvojjazyčnú poznámku, týkajúcu sa

zdaňovania prirážky.

5. Žalobca súčasné tvrdenie nemeckého dodávateľa o tom, že nerozumel poznámke na faktúrach, resp.
že si myslel, že ide o poznámku o intrakomunitárnom dodaní tovaru v bežnom zdaňovacom režime,
považuje za nanajvýš nehodnoverné až absurdné, keďže poznámka bola aj v nemeckom jazyku a

výpovede získané v daňovej kontrole je potrebné vnímať v kontexte situácie, v ktorej sa ocitol, keď
je voči nemu zahájené trestné konanie pre podozrenie za neodvádzanie DPH. Je preto logické, že
vypovedal spôsobom, ktorým obhajoval svoj (nesprávny) postup, pre ktorý mu hrozí trestný postih.
Žalobca pripomenul, že všetky dôkazy je potrebné vždy vnímať a hodnotiť v kontexte všetkých ostatných
vykonaných dôkazov a zistených skutkových okolností.

6. Žalobca poukázal aj na stanovisko daňovej poradkyne R.. B., ktoré si vyžiadal ešte v roku 2015
po začatí spolupráce s nemeckými dodávateľmi a ktoré ho utvrdilo o správnosti jeho postupu pri
zdaňovaní prirážky. Správca dane tiež pri miestnom zisťovaní vo februári 2018, predmetom ktorého
bolo preverenie nadobudnutia ojazdených vozidiel od nemeckého dodávateľa v období september 2017,

nevytkol žalobcovi jeho postup a nevyslovil pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. Fakt, že po celý
čas bol žalobca v dobrej viere, že postupuje v súlade so zákonom, potvrdil aj výsluch svedkyne G. B.,
účtovníčky žalobcu.

7. K argumentácii správcu dane a žalovaného, ktorí poukazovali na stanovisko nemeckého právnika

Dr. Hackenberga, v zmysle ktorého neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného
zdaňovania, a to z dôvodu, že nemecký dodávateľ nadobudol ojazdené vozidlá v rámci bežných
intrakomunitárnychdodávoksoslobodenímoddane, žalobcauviedol,žetotostanoviskobolovydanéaž
po realizácii obchodov a ku žalobcovi sa dostalo až niekedy v roku 2018 a teda logicky nemôže vyvracať
dobromyseľnosť žalobcu v čase realizácie obchodov. Naviac nemecký právnik vychádza z informácie,

že nemecký dodávateľ mal nakúpiť ojazdené vozidlá v režime bežného zdaňovania, čo je informácia,
ktorú žalobca v čase obchodov nemal. Zároveň uviedol, že predmetné stanovisko sa týkalo nemeckého
dodávateľa Medak GmbH, s ktorým v zdaňovacom období január 2015 obchody nerealizoval.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že mu nie je možné odňať jeho právo na

uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca sa po celý čas správal zodpovedne a obozretne,
neboli mu známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by jeho presvedčenie mohli spochybňovať. Správca dane
a žalovaný dovyrubili žalobcovi daňovú povinnosť len z dôvodu formálneho nedostatku faktúr (uvedenie
protichodnej poznámky o oslobodení od dane), tento argument však nemožno akceptovať s poukazom
na rozsudok SD EU - C 624/15. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil, a to aj v

prípade, ak by závery žalovaného a správcu dane boli správne a teda na jeho strane nemohla vzniknúť
žiadna neoprávnená daňová výhoda.9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, na ktorom v plnom rozsahu trvá. K námietke žalobcu o prekročení zákonnej
lehoty na daňovú kontrolu uviedol, že daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 11.09.2019 a bola

ukončená doručením protokolu dňa 22.10.2020, pričom bola podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového
poriadku prerušená a lehoty na výkon daňovej kontroly neplynuli od 28.10.2019 do 25.08.2000, čo
znamená, že zákonná 1-ročná lehota bola dodržaná. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora
z 30.09.2021 (pozn. súdu - tento bližšie nešpecifikoval), v zmysle ktorého čl. 10 nariadenia Rady EÚ č.
904/2010 sa má vykladať tak, že neustanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť

prerušenia daňovej kontroly dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. K
skutkovej podstate veci žalovaný uviedol, že vyrubenie DPH žalobcovi je dôsledkom jeho nezákonného
konania, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použil osobitný režim zdaňovania a daň
odviedol podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH, teda zdanil len rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou vozidiel,
napriek tomu, že bol povinný použiť bežný spôsob zdanenia podľa
§ 22 ods. 1, 2 Zák. o DPH, t.j. daň priznať a zaplatiť z celkovej predajnej ceny vozidiel zníženej o

daň. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že žalobca nakupoval
ojazdené motorové vozidlá od osôb registrovaných pre daň v inom členskom štáte EÚ (Nemecko), ktoré
nadobudli predmetné vozidlá od iných dodávateľov, ktorí pri ich dodaní uplatnili oslobodenie od dane.
Nemeckí dodávatelia žalobcu tiež uplatňovali oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného
členského štátu, teda žalobcovi ich predávali v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v

zmysle čl. 138 Smernice Rady 2006/112/ES (obdoba nášho § 43 Zák. o DPH), čo znamená, že žalobca
ojazdené vozidlá nadobudol v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 Zák. o DPH a vznikla
mu povinnosť priznať a odviesť daň z nadobudnutého tovaru podľa § 11 v spojení
s § 20 ods. 1, 2 a § 69 ods. 6 Zák. o DPH a za splnenia podmienok upravených v § 49 a § 51 Zák. o DPH
mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období dodal použité

motorové vozidlá rôznym tuzemským odberateľom na základe faktúr, z ktorých mal odviesť DPH podľa
§ 22 ods. 1, 2 v spojení s § 69 ods. 1 Zák. o DPH a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou.

10. K námietke žalobcu, že na daný prípad mal byť aplikovaný rozsudok SD EÚ vo veci
C-624/15 Litdana žalovaný uviedol, že každý prípad je špecifický a s ohľadom na skutkové okolnosti

prípadu, podľa ktorých si spoločnosť Litdana u daňových orgánov overovala význam označenia „Section
69-71“ uvedeného na faktúrach a dostala od nich potvrdenie, že faktúry s týmto označením sú
dostatočným dôkazom, ktorý jej umožňuje uplatňovať úpravu zdaňovania prirážky a aj litovská vláda
uznala, že uvedené označenie samo o sebe nepredstavuje okolnosť, ktorá by mala v spoločnosti
vzbudiť podozrenie na existenciu nezrovnalostí alebo podvodu, dospel Súdny dvor k záveru, že uvedené

dvojaké označenie na faktúrach nie je takej povahy, aby u obozretného hospodárskeho subjektu,
vzbudzovalo podozrenie. Skutkové okolnosti u žalobcu sú odlišné, nakoľko žalobca nevykonal všetky
opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie
pochybností, že sa vedome na podvodnej činnosti nepodieľa. Na faktúrach predložených žalobcom
sú dve protichodné poznámky, týkajúce sa zdanenia, vzájomne sa vylučujúce, čo u obozretného

podnikateľa malo vzbudiť podozrenie. Žalobca sa neuistil, že operácie, ktoré uskutoční, nebudú
súčasťou daňového podvodu, neoveroval si význam poznámky v nemeckom jazyku, nepreukázal ani
to, že na začiatku spolupráce s nemeckými dodávateľmi správnosť zdaňovania v osobitnom režime
konzultoval s príslušným daňovým orgánom. Pochybnosť o konaní žalobcu v dobrej viere vzbudzuje
aj zistenie, že nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach poznámku s odkazom na § 66 Zák. o

DPH na žiadosť žalobcu, čo žalobca sám potvrdil. Žalobca nepredložil v konaní žiadny dôkaz, ktorý
by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia prirážky, nepreukázal, že o
použití takéhoto zdanenia mu informáciu poskytli nemeckí dodávatelia ústne, naopak dokazovaním
bolo zistené, že nemeckí dodávatelia uplatňovali bežný režim zdanenia, čo deklarovali aj na faktúrach
uvedením informácie o uplatnení oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na nemecký

zákon o DPH. Naopak žalobca podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru, vystavenými
nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informácie, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane
a prostredníctvom ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku. Žalobca
teda nekonal už v čase realizácie sporných transakcií v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti
v obchodnom styku a neprijal všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby plnenia neboli

súčasťou daňového podvodu, práve naopak, sám od nemeckých dodávateľov žiadal, aby uvádzali na
faktúrach aj odkaz na osobitnú úpravu zdanenia, čo vyvoláva pochybnosti o konaní žalobcu v dobrej
viere.11. Žalovaný k námietke žalobcu, že osobitný režim zdanenia bol dohodnutý v rámcových zmluvách
uzatvorených s nemeckými dodávateľmi uviedol, že z odpovede nemeckej finančnej správy vyplýva,
že slovo „Sonderregime“ nie je v nemeckom jazyku známe, nepoužíva sa v súvislosti s uplatňovaním

osobitnej úpravy dane.

12. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane všetky dôkazy vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 daňového
poriadku a v konaní bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať
osobitnú úpravu zdaňovania podľa § 66 Zák. o DPH, žalovaný sa pridržiava všetkých skutočností

uvedených v napadnutom rozhodnutí.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobných námietkach a ich
zdôvodnení v žalobe, keď prerušenie daňovej kontroly na 10 mesiacov nespĺňa atribút primeranosti,
pričom opätovne poukázal na judikatúru NS SR, zároveň keďže žalovaný ani správca dane nezdôvodnili
z akého dôvodu považovali odpoveď na MVI, ktorá trvala 10 mesiacov za dôležitú, je postup správnych

orgánov nepreskúmateľný. Nesúhlasil tiež s názorom žalovaného, že na prípad žalobcu nemožno
aplikovať závery z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-624/15, keď i v tomto prípade faktúry
obsahovali protichodné poznámky o dodaní tovaru bez dane a dodanie tovaru v osobitnom režime
zdaňovania prirážky. Žalobca má za to, že sa správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť Litdana, keďže
sosvojimidodávateľmiuzatvorilajpísomnézmluvy,kdesivýslovnedohodli„osobitnýrežim“zdaňovania.

Zároveň sa žalobca obrátil ešte v roku 2015 na audítorku za účelom potvrdenia správnosti jeho postupu
o zdaňovaní tovaru v osobitnom režime.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených

v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou
oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods.
2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s

pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe je
potrebné priznať úspech.

15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 101025168/2021 zo
dňa 11.06.2021, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového

úradu Trenčín č. 100381384/2021 zo dňa 04.03.2021, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 z.č. 563/2009
Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume 10.060,00 eur.

16. Zo žalobných námietok žalobcu je zrejmé, že v danom prípade je spornou otázka dodržania zákonnej
1-ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly s ohľadom na dĺžku, primeranosť a efektívnosť prerušenia

daňovej kontroly (dôvod prerušenia daňovej kontroly pre MVI), a ďalej vecná správnosť rozhodnutia
žalovaného a správcu dane pri zdaňovaní tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodaných žalobcovi
z členského štátu EÚ, keď správne orgány neprihliadli na závery rozhodnutia SD EÚ vo veci C-624/15
Litdana.

17.Vzdaňovacomobdobíoktóber2015žalobcapodalriadnedaňovépriznanie,vktoromvykázalvlastnú
daňovúpovinnosťvovýške1.124,80eur.Žalobcanadobudolnazákladedodávateľskýchfaktúrodosoby
identifikovanej v inom členskom štáte EÚ ojazdené motorové vozidlá a to od: Josko Medak - Automobile,
Hattersheim, IČ DPH DE 294105272, Medak GmbH, Hattersheim, IČ DPH DE 299444051 a Autogalerie
Frankfurt GbR, Kelkheim, IČ DPH: DE 2456 533558, na základe dodávateľských faktúr špecifikovaných

na str. 3 - 2. až 4. odsek napadnutého rozhodnutia žalovaného a tieto následne odpredal tuzemským
odberateľom v zmysle faktúr špecifikovaných na str. 3 - 2. až 4. odsek napadnutého rozhodnutia
žalovaného, pričom všetky odberateľské faktúry obsahujú informáciu o úprave zdaňovania prirážky
podľa § 66 ods. 16 Zák. o DPH.

18. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.19. Senátu správneho súdu je z úradnej činnosti známe, že medzi totožnými účastníkmi konania na
tunajšom súde bolo vedených niekoľko konaní v obdobných veciach (sp.zn. 11S 64 až 68/2021, sp.zn.
11S/75/2021), v ktorých konaniach už tunajší súd rozhodol rozsudkami zo dňa 22.02.2021 tak, že

napadnuté rozhodnutia žalovaného a I. stupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP a § 191 ods. 3 písm. a) SSP. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 140 SSP senát
správneho súdu vo svojom odôvodnení odkazuje na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu vo veci
sp.zn. 11S/64/2021 zo dňa 22.02.2021 a stručne opakuje:

20. V prejednávanej veci sa daňová kontrola u žalobcu začala dňom 11.09.2019 a bola ukončená
doručením protokolu žalobcovi dňa 28.10.2020, pričom došlo k jej prerušeniu od 08.11.2019 (na základe
rozhodnutia správcu dane podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, pre podanie 3 žiadostí o MVI)
do 25.08.2020, kedy žalovaný listom oznámil správcovi dane, že odpoveď na MVI zo dňa 27.02.2020
má považovať za konečnú. V administratívnom spise predloženého žalovaným správnemu súdu sa
nenachádza žiadna odpoveď od nemeckých orgánov na MVI správcu dane, ktorá bola doručená či

už dňa 25.08.2020 alebo v krátkom časovom intervale pred týmto dňom. V administratívnom spise
sa nachádzajú tri odpovede na tri žiadosti o MVI, a to dve odpovede zo dňa 15.11.2019 (doručené
22.11.2019) týkajúce sa spoločnosti Autogalerie Frankfurt GbR a Josko Medak a odpoveď zo dňa
25.02.2020 (doručená 27.02.2020) týkajúca sa spoločnosti Medak GmbH. Na tejto odpovedi správca
dane vyznačil, že ide o čiastočnú odpoveď, ale z obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadna

doplňujúca žiadosť k uvedenej odpovedi. Z uvedeného nie je možné zistiť správnosť postupu správcu
dane, ktorý oznámil pokračovanie v daňovej kontrole žalobcovi listom z 26.08.2020 s tým, že dňa
25.08.2020 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

21. S poukazom na obsah administratívneho spisu správnych orgánov, ktoré predložil žalovaný súdu,

správny súd dospel k záveru, že námietka žalobcu týkajúca sa prerušenia daňovej kontroly je čiastočne
dôvodná. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane nadbytočne prerušoval
daňovú kontrolu pre získanie informácií o nemeckých dodávateľoch žalobcu, keďže tieto informácie už
získal z dôkazov, ktoré prevzal od KÚFS. Správny súd je toho názoru, že správca dane predmetnými
žiadosťami o MVI mal snahu získať viac informácií o spolupráci žalobcu s jeho dodávateľmi v Nemecku,

čo bolo aj v záujme žalobcu, ktorý sa odvoláva na Rámcové dohody uzatvorené s jeho nemeckými
dodávateľmi a na ich ústne ubezpečenie, že tovar bude dodávaný v osobitnom režime zdaňovania.
Prerušenie daňovej kontroly preto správny súd v danej veci považuje za zákonné, keďže správca dane
zisťoval skutkovýstavvdanejveci.Správnysúdpripomína,žesprávcadanevykonávadokazovanietak,
aby skutkový stav nevyhnutný pre správne určenie dane bol zistený čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný

len návrhmi daňových subjektov. Jeho postup i z tohto pohľadu nemožno hodnotiť ako neefektívny.
Správny súd nevidí nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly ani v dĺžke prerušenia daňovej kontroly
- necelých 10 mesiacov, keď rozhodnutia súdov, týkajúce sa dĺžky prerušenia daňovej kontroly, na
ktoré žaloba poukazoval, sa týkali podstatne dlhšieho času prerušenia daňovej kontroly ako je tomu
v prejednávanej veci, prípadne išlo o opätovné prerušenie daňovej kontroly. Dôvodná je námietka

žalobcu len v časti, v ktorej namieta nepreskúmateľnosť postupu správcu dane, keď nie je známy obsah
odpovede, ktorá má byť konečnou odpoveďou na žiadosti správcu dane nemeckým daňovým orgánom.
Správny súd z obsahu administratívneho spisu nevie zistiť správnu dĺžku prerušenia daňovej kontroly,
t.j. zákonnosť postupu správcu dane, ktorý oznámil žalobcovi, že dôvody prerušenia daňovej kontroly
pominuli dňa 25.08.2020. Žalobca tiež dôvodne namieta, že obsah uvedenej konečnej odpovede na

MVI, na ktorú správca dane čakal 10 mesiacov, nie je z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov
známy. Z uvedených dôvodov je postup správcu dane nepreskúmateľný, nemá oporu v predloženom
administratívnom spise.

22. Správny súd sa ďalej zaoberal i námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia

veci správnymi orgánmi z dôvodov, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku ESD C 624/15 -
Litdana a dospeli k záveru, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky
v zmysle § 66 Zák. o DPH. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach s uvedenou námietkou
zaoberali veľmi stručne, keď v podstate zhodne uviedli, že predmetný rozsudok ESD je v danej veci
neaplikovateľný, keďže skutkový stav je odlišný. Podrobnejšie sa k tejto námietke žalovaný vyjadril až

vo svojom vyjadrení k žalobe, čo je pre preskúmanie napadnutých rozhodnutí nedostatočné, keďže
súd preskúmava vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia na základe dôvodov, ktorými
je rozhodnutie odôvodnené. Rozhodnutie žalovaného i správcu dane je tak nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.23. Žalobca v daňovom konaní poukazoval na svoju dobrú vieru o správnosti jeho postupu pri
uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí

dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených
motorovýchvozidiel.Tietorámcovédohody,podpísanénemeckýmidodávateľmižalobcasprávcovidane
i predložil. Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku a slovo „Sonderregime“ skutočne
podľa prekladových slovníkov znamená „osobitný režim“. Skutočnosť, že uvedené slovo nepoužíva
nemeckádaňovásprávačinemeckípodnikateliapriosobitnomrežimezdaňovaniaprirážkypodľanázoru

správneho súdu nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom a preto
nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí
dodávateliauvedenérámcovédohodypodpísaliakeďimnebolojasné,čouvedenéoznačenieznamená,
mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca
nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu,
leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda

prihliadať i na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich
výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám,
tvrdia, že nimi nedisponujú.

24. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí

dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve
protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t.j. oslobodené
dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania
prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania
prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V

zmysle rozsudku ESD C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto podstatné v danej veci na to, aby
žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom
uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby
sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na
daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodňuje svoju dobrú vieru a obozretnosť pri

obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania
prirážky. Správca dane všetky tieto dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku ESD C-624/15 tak,
aby súdom bolo preskúmateľné z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov
neaplikovateľný v danej veci.

25. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

26. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

27. Správny súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného a správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude

úlohou správcu dane doplniť do administratívneho spisu odpoveď nemeckých orgánov na MVI týkajúcu
sa spoločnosti Medak GmbH, po obdržaní ktorej pokračoval v daňovom konaní po prerušení daňovej
kontroly, aby správnosť jeho postupu bola súdom preskúmateľná a následne sa riadne vyporiadať s
dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 Zák. o DPH
s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom

sa nezúčastňuje na daňovom podvode.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v
konaní úspech, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté
podľa § 175 ods. 2 SSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v

Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP
sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený

advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.