Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121212864
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4121212864.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov - matka: H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Z. XXX a otca:
H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., zast. JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom, so sídlom Štúrova

43, Nitra, IČO: 53 109 538, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 11. novembra 2021 č. k. 35P/95/2021-14 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, 2 a § 360 ods. 1 CMP, § 324 ods.

1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1 CSP a
uviedol,žeOkresnémusúduNitraboldňa11.11.2021doručenýnávrhotcananariadenieneodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal upraviť styk s maloletým rovnakým spôsobom, ako je upravený dosiaľ,
rozsudkom OS Nitra č. k. 11P/18/2019-91 z 26. 06. 2019, avšak bez prítomnosti matky. Návrh odôvodnil
tak, že matka mu bezdôvodne zamedzuje riadne stretávanie sa s maloletým, dieťa vyrástlo, matka ho
nekojí a otec je schopný sa o neho postarať bez prítomnosti matky. Zmyslom neodkladného opatrenia

je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia
a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní
neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné
situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia spôsobil ujmu na právach
niektorého z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti
o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem
maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie nariaďuje na návrh, musí navrhovateľ k návrhu
pripojiť listinné dôkazy, ktorý sa dovoláva. Pri rozhodovaní sa dokazovanie nevykonáva a má charakter

tzv. osvedčovania, kedy skutočnosti uvedené v návrhu, alebo ktoré sú súdu zrejmé, spĺňajú atribút
vysokej miery pravdepodobnosti. Po oboznámení sa s návrhom mal súd za to, že návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Súd mal za to,
že otec vo svojom návrhu vôbec neuviedol také skutočnosti, ktoré by v prvom rade osvedčovali
existenciu naliehavosti úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému neodkladným opatrením.
Z návrhu nevyplýva, že by sa maloletý ocitol bez akejkoľvek starostlivosti alebo, že by bol jeho život,

zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Z návrhu a pripojenej komunikácie otca
s matkou vyplýva, že matka nebude chodiť na stretnutia, čím neumožňuje otcovi styk s maloletýmpodľa právoplatného a vykonateľného rozsudku OS Nitra. Toto by mohlo zakladať dôvod na podanie
návrhu na výkon rozhodnutia, nie však návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na
to, že otec má styk s maloletým už rozhodnutím súdu upravený a vo veci samej žiada jeho úpravu

a rozšírenie, jednoznačne ide v tomto prípade o potrebu preskúmania zmeny pomerov od poslednej
úpravy, vykonaním potrebného dokazovania v rámci rozhodovania o veci samej. Súdu z návrhu vôbec
nie je zrejmé, prečo je podľa názoru otca potrebné do úpravy styku zasiahnuť neodkladným opatrením
tak, že by sa mal styk otca s maloletým realizovať v rovnakých časoch bez prítomnosti matky. Túto
okolnosť otec vo svojom návrhu vôbec nevysvetlil, iba poukázal na to, že by bolo prospešné, ak by

so synom už vzhľadom na jeho vek trávil čas osamote. Keďže sa otec obmedzil iba na toto tvrdenie,
je nutné konštatovať, že vo vzťahu k nemu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil.
Priložením selektívne vybranej komunikácie s matkou súd navyše nevie posúdiť, čo je dôvodom, že
matka styk maloletého s otcom odmieta. Akokoľvek však, otec neuviedol súdu také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali ingerenciu súdu vo forme neodkladného opatrenia pred rozhodnutím vo veci samej.
Za tejto situácie je preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný. S poukazom na

vyššie uvedené, súd nemal preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,
že záujem maloletého dieťaťa alebo maloleté dieťa samotné je ohrozené, alebo že by utrpelo, prípadne
by mu hrozila nejaká ujma v prípade, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené, a teda sa neosvedčila
potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov navrhnutá otcom maloletého. O
zmene úpravy výkonu práv a povinností k maloletému bude súd rozhodovať po vykonaní potrebného

dokazovania v rámci konania vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne a
neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že návrh podal preto, že matka mu stále bezdôvodne bráni v

pravidelnom a pokojnom styku s H., pričom takéto správanie matky považuje za nevhodné pre naplnenie
najlepšieho záujmu dieťaťa v podobe jeho práva byť v prítomnosti aj druhého rodiča. Predmetom
neodkladného opatrenia je tak nariadiť matke povinnosť umožniť styk otca s maloletým dieťaťom bez
jej prítomnosti. S argumentmi súdu nesúhlasí, pretože súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Nesúhlasí s tým, že keďže otec podal aj návrh na

úpravu styku s dieťaťom vo veci samej, vylučuje to potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
Aj v takomto prípade je do úpravy styku potrebné zasiahnuť neodkladným opatrením a to práve z
dôvodu, že matka preukázateľne dobrovoľne neplní svoju povinnosť, pričom otec má reálny záujem
sa aktívne stýkať s H., pričom nemieni čakať dlhú dobu na rozhodnutie, buď vo veci alebo o jeho
návrhu na výkon rozsudku, ktorý tiež podal. Skutočnosť, že otec podal uvedené návrhy, nevylučuje

nariadenie neodkladného opatrenia, ale podstatné je len to, či súčasný stav vyhovuje najlepšiemu
záujmu dieťaťa, čo sa podľa jeho názoru nedeje. Otec dôsledne, a to aj len argumentmi uvedenými
v návrhu a predloženými listinnými dôkazmi, vysvetlil súdu aj potrebu úpravy styku s dieťaťom bez
prítomnostimatky,keďžetátopočaspárstretnutí,ktorésarealizovali,pôsobilahystericky,znemožňovala
nerušený výkon styku, a teda ochudobňovala tak otca o pokojný čas strávený so synom. Súd uviedol,

že predložili selektívne vybranú komunikáciu medzi rodičmi. Ani s týmto sa nemožno stotožniť, pretože
už len z tejto komunikácie v priebehu pár dní je zrejmé, že matka toho času úplne odmieta priniesť dieťa
na stretnutie s otcom, a to dokonca z úplne vymyslených dôvodov, čím dochádza k stavu, že jedine ona
teraz rozhoduje o tom, či sa otec s H. stretne a to aj napriek tomu, že styk je presne určený súdnym
rozhodnutím, ktorému má povinnosť sa podriadiť. Súd mohol matku vyzvať na vyjadrenie sa k návrhu

a konfrontovať ju s predloženými správami medzi rodičmi, aby vysvetlila ako to myslela. Tým, že tak
súd nepostupoval, konal nie v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, pod ktorý je nutné subsumovať aj
udržiavanie vzťahu s obidvomi rodičmi, a teda rozhodol nezákonne. Súd uviedol, že nemal preukázané
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem dieťaťa alebo dieťa samotné je ohrozené,
alebo že by utrpelo, prípadne by mu hrozila nejaká ujma v prípade, ak neodkladné opatrenie nebude

nariadené, a teda sa neosvedčila potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov
navrhnutá otcom maloletého. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine a čl. 24 ods.
3 Charty základných práv Európskej únie. Súd striktným výkladom poukazuje na neohrozenie záujmu
dieťaťa, ktorý je samozrejme najpodstatnejší v takomto prípade, ale vôbec sa nezaoberá tou podstatnou
skutočnosťou, že predsa záujmom dieťaťa je aj jeho právo v zmysle citovaných ustanovení a zároveň

je dôležité prihliadnuť aj na právo otca na adekvátny styk s dieťaťom a to vonkoncom, keď otec má
o dieťa evidentný záujem. Povinnosťou všetkých orgánov štátu, teda aj súdu, je vytvárať podmienky
na nerušený výkon práv, tak práv otca, ako aj dieťaťa, pričom v tejto veci zvoleným postupom súd k
tomuto určite nenapomáha. Ak by pripustili záver súdu, že je potrebné počkať na rozhodnutie vo vecisamej, akú istotu bude mať otec, že matka aj napriek novému súdnemu rozhodnutiu, ktoré môže byť
vydané aj po niekoľkých rokoch, znova nebude rešpektovať povinnosť v ňom uvedenú, čím sa tak môžu
dostať do stavu, kedy otec nemusí vidieť dieťa aj niekoľko rokov, čo určite nie je v najlepšom záujme

dieťaťa. Takýto náhľad súdu je tak na škodu veci prísne formalistický. Názor súdu tak môže vidieť tak, že
síce matka predloženými dôkazmi osvedčene nedodržiava povinnosť vyplývajúcu jej z právoplatného
a vykonateľného rozsudku súdu, ale môže tak pokojne konať až do rozhodnutia vo veci samej, teda
vzhľadom na konanie súdov aj niekoľko rokov, pričom jej takéto následné opakujúce sa konanie znova
nemožno vylúčiť. So záverom súdu preto nemôže súhlasiť, keďže v tomto prípade jednoznačne existuje

naliehavosť, ale aj neodkladnosť úpravy styku s H. v takej forme, v akej ho otec žiada, keďže takýmto
pretrvávajúcim stavom vo výraznej miere dochádza k negatívnym vplyvom na psychiku dieťaťa vo
vzťahu k otcovi, ktorý sa nedokáže brániť proti negatívnym rečiam matky dieťaťu o otcovi. Napadnuté
uznesenie zároveň neobsahuje ani zmienku o tom, ako bola posúdená neschopnosť a neochota matky
dodržiavať rozsudok súdu, a teda sústavné nerešpektovanie práva otca v zmysle Zákona o rodine.
Nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle tohto návrhu považuje za jediný možný spôsob, ako

urýchlene a plnohodnotne naplniť výkon rodičovských práv otca, keďže iba bezodkladným nariadením
neodkladného opatrenia zo strany súdu možno vylúčiť nepriaznivý zásah do vývoja maloletého. V
zmysle stabilnej súdnej praxe súd rozhoduje neodkladným opatrením v prípadoch, keď je potrebné
neodkladne upraviť pomery účastníkov konania v oblasti úpravy styku v prípadoch, keď je zabránené
akýmkoľvek kontaktom rodiča s dieťaťom. Namieta postup súdu, keďže práve neodkladné opatrenie

je inštitútom, pred ktorého nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní dôvodov na vydanie neodkladného opatrenia nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup, stanovený pre konečné rozhodnutie. Nariadením neodkladného
opatrenia nijako nedôjde k ohrozeniu najlepšieho záujmu H. keďže práve naopak, ak takéto opatrenie
nebude nariadené, dôjde k negovaniu úlohy štátu, teda aj súdu, čím by úplne rezignoval na plnenie

povinnosti v poručníckej agende, ktorou je ochrana záujmov maloletých detí, a nie ochrana záujmov
matky. V prípade súhlasu so záverom súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia by tak
neodkladné opatrenie vo veciach úpravy styku v zásade stratilo akýkoľvek význam, keďže by sa všetko
preukazovalo až v riadnom konaní, čo je neprípustné. Má za to, že pre vyhovenie návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia sú osvedčené základné skutočnosti, ktoré takúto úpravu pomerov

predpokladajú, keďže je zrejmé a preukázané, že matka úmyselne zakazuje otcovi pokojne sa stýkať so
synom, čím porušuje práva na rovnocenný styk rodiča s dieťaťom. Súd sa v odôvodnení napadnutého
uznesenia nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup, ktorý
zvolil pri zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebol dostatočne vysvetlený nielen
s poukazom na zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na absenciu relevantných úvah, ktoré ho viedli

k záverom, na ktorých založil napadnuté uznesenie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdiť.

4. Otec sa podaným návrhom domáha zmeny úpravy styku s maloletým H. R., nar. XX. XX. XXXX, a to
tak rozhodnutím vo veci samej, ako aj neodkladným opatrením. Zmena úpravy styku spočíva v rozšírení
dní styku otca s maloletým dieťaťom, rozšírení hodín v stanovených dňoch a tiež v tom, že styk by
sa uskutočňoval na rozdiel od ostatnej úpravy styku bez prítomnosti matky. V návrhu na neodkladné
opatrenie je rozdiel oproti tomu, ako je styk upravený doposiaľ len v tom, že v stanovených dňoch by

sa realizoval bez prítomnosti matky. Návrh vo veci samej otec odôvodnil zmenou pomerov plynutím
času a návrh na neodkladné opatrenie tým, že styk otca s dieťaťom prebieha nepravidelne, keďže matka
často bezdôvodne odmieta umožniť otcovi byť s H., nedodržiava súdom určený čas a správa s a k otcovi
neprimerane.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového konania (ďalej len CMP) na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní otca proti uzneseniu, ktorým bol jeho návrh zamietnutý,

vychádzal z účelu neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom
potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá. Civilný mimosporový poriadok v jeho
tretej časti obsahuje len úpravu v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu,
keď v zmysle § 365 až § 368 CSP je možné nariadiť neodkladné opatrenia vo veciach o ochrane
maloletého, výživného, osobnej starostlivosti a vo veciach povolenia súdu na výkon oprávnenia vo veci
starostlivosti o maloletých na neodkladné opatrenie. O úprave styku rodiča s maloletým je potrebné

aplikovať právnu úpravu v ust. § 324 a nasl. CSP.

9. V preskúmavanej veci podal otec návrh na neodkladné opatrenie, ktoré odôvodnil tým, že napriek
rozhodnutiu súdu vo veci styku otca s maloletým H., styk otca s dieťaťom prebieha nepravidelne, keďže
matka často bezdôvodne odmieta umožniť otcovi byť s H., nedodržiava súdom určený čas a správa sa

k otcovi neprimerane. Svoje tvrdenia v návrhu na neodkladné opatrenie preukazoval sms komunikáciou
medzi otcom a matkou. Ak potom súd prvej inštancie za danej situácie dospel k záveru, že styk otca s
maloletým synom nie je potrebné dočasne upraviť, nakoľko maloleté dieťa sa v súčasnosti stretáva s
otcom, aj keď nie úplne pravidelne, čo nepopieral ani otec, je toto jeho rozhodnutie vecne správne, preto
odvolací súd, vychádzajúc z ustanovenia § 329 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, s týmto rozhodnutím sa stotožňuje a na jeho dôvody
v ďalšom odkazuje. Odvolací súd sa stotožňuje aj s tým, že keďže styk otca s maloletým H. je súdom
upravený, to, že matka ho nerešpektuje, je dôvodom na podanie návrhu na výkon rozhodnutia, ale
neznamená bez osvedčenia iných ďalších pre posúdenie veci rozhodných skutočností, že je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia, úpravy styku otca s maloletým H., a to bez prítomnosti matky. Ani

skutočnosť, že by súd otcom navrhované neodkladné opatrenie nariadil, ešte neznamená, že by matka
takto nariadené neodkladné opatrenie rešpektovala, preto nerešpektovanie rozhodnutia súdu je práve
dôvodom na nariadenie výkonu rozhodnutia, a nie neodkladného opatrenia. K nesprávne zistenému
skutkovému stavu súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že dokazovanie má v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných

dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené skutočnosti spĺňajú
atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti
a trvania chráneného nároku, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

Vzhľadom k obmedzenému dokazovaniu, vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, súd v konaní o návrhu na neodkladné opatrenie nezisťuje skutočný
stav veci, ale hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku. Ani dotaz na matku,
aby vysvetlila, ako myslela sms správy by teda nemal vplyv na závere súdu, keďže vzhľadom k tomu, že
súdom upravený styk v danom čase existuje, jeho terajšia nerealizácia neznamená, že takúto úpravu

je potrebné zmeniť práve neodkladným opatrením. Otec sám v odvolaní pripúšťa možnosť, že matka ani
po vydaní nového rozhodnutia vo veci styku takéto rozhodnutie nebude rešpektovať, čo len potvrdzuje
záversúduotom,žedôvodnéjedomáhaťsavýkonurozhodnutiaterajšejúpravystyku,akotourobilotec,
avšak nie úpravy styku neodkladným opatrením iba z tohto dôvodu. Samotná skutočnosť, že otec podal
aj návrh vo veci samej, nemá vplyv na záver odvolacieho súdu, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia v danej veci je nedôvodný. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).