Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 24, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/335/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715205255
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1715205255.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobkyne: W.. X. X., L.. XX.XX.XXXX, J. E.
D., I.. C. X, zast. Škubla & Partneri, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25, proti
žalovanému: W.. R. X., L.. XX.XX.XXXX, J. E. D., K. XX/B, zast. inLEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Kamenárska 17A, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. apríla 2017 č.k. 33C/123/2015-177 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak,
že (i) do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX okres Senec,
obec Senec, katastrálne územie D. ako parcela č. XXX/XX o výmere 553 m2 a parcela č. XXX/XX o
výmere 159 m2, dom, súpisné číslo XXXX postavenom na parcele č. XXX/XX, v hodnote 285.000

eur, bytové zariadenie nachádzajúce sa v dome v D., zapísanom na LV č. XXXX, v hodnote 563,80
eur, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti R. IČO:36 776 483, v hodnote 146 eur, (ii) žalobkyni
uložil povinnosť uhradiť zostatok úveru z úverovej zmluvy uzavretej s VÚB, a.s. č. Y. XXX/XXXXXX/
XX-XXX-XXX, ktorý ku dňu 12.6.2012 predstavuje sumu 53.185, 55 eur. (iii) Do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, obe v okrese Senec, obci
Senec, v katastrálnom území D. a to byt č. X v dome súpisné číslo XXXX postavenom na parcele č. XXX/

XX, ktorému patrí spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach zariadenia domu a pozemkoch parcely
registra ,,C,, č. XXX/XX S. XXX/XXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7223/63770 a parcela č.
XXX/XXX vo výmere 13 m2, celkovo v hodnote 140.000 eur, nehnuteľnosť - spoluvlastnícky podiel v 1/2
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX okres Levice, obec D., katastrálne územie D., parcela č. XXX/X
o výmere 1458 m2, v hodnote 7.290 eur, bytové zariadenie prislúchajúce k bytu č. X v D., zapísanom na
LV č. XXXX v hodnote 10.000 eur, (iv) žalovanému uložil povinnosť uhradiť zostatok úveru z úverovej
zmluvy uzavretej s Tatra bankou, a.s. č. XXXXXXXXXX vo výške 67.188,11 eur, (v) zostatok

pôžičky zo zmluvy o pôžičke uzavretej s K. X. dňa 14.1.2011 vo výške 27.500 eur. (vi) Žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému 97.410,49 eur do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia. (vii) Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a (viii) obom stranám
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 13.289 eur.
2/Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov trvalo od 26.9.1992 do
12.6.2012, kedy bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Manželia po uzavretí manželstva v roku

1993 získali do spoločného nájmu byt v J. na V. A., ktorý bol pridelený zamestnávateľom
žalobkyne. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil, že k tomuto bytu vzniklo právo spoločného nájmu
vtedy manželom. Uvedený byt neskôr spoločne získali do bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľkotento odkúpili niekedy v roku 1998. Bezprostredne po odkúpení tohto bytu tento byt predali a za získané
finančné prostriedky si zakúpili byt na ulici 1. C. E. D.. V roku 2002 kúpili pozemok, na ktorom v období
rokov 2003 až 2005 postavili rodinný dom v D. na I.. C. X. Dom toho času užíva žalobkyňa spolu s deťmi,

žalovanývuvedenomdomebývaldoroku2010,kedysaodsťahoval, stým,žesizobralsvojeosobné
veci a v roku 2011 zakúpil do osobného vlastníctva byt v D. na K. A. Č.. XX vrátane parkovacieho
státia. Čo sa týka pozemku v obci D., súd mal za preukázané, že tento pozemok v priebehu manželstva
kúpil žalovaný spolu so svojim bratom do podielového spoluvlastníctva.
3/Súd ustálil hodnotu rodinného domu v D. vrátane pozemkov sumou 285.000 eur na základe dôkazov,

ktoré strany založili do spisu, ako priemernú cenu obomi stranami predložených znaleckých posudkov.
Hodnotu bytu v D. súd ustálil sumou 140.000 eur, teda v tej cene, kde sa obe strany stretli, uvedený
byt bol nadobudnutý za 120.200 eur ako holo byt, do ktorého bolo treba ešte investovať ďalšie finančné
prostriedky, pričom bolo preukázané, že minimálne bolo investovaných 5.500 eur za nadštandardné
vybavenie. Hodnotu 1 pozemku v D. súd ustálil sumou 7.290 eur. Bytové zariadenie v dome v D. (sedacia
súprava,obývačkovýnábytok,zrkadlo,koberec,kuchynskýstôl+stoličky,vešiakovázostavanachodbe,

manželská posteľ, koberce v spálni, televízor Philips, gauč, obrázky po stenách 7 kusov, veľký obraz,
koberec v chodbe, práčka, lampy v obývačke, lampy v spálni, televízor Sony, poličky v šatníku) súd
ustálil sumou 563, 80 eur a to podľa špecifikácie založenej žalovanou, pričom sa jednalo v podstate o
bytové zariadenie rodinného domu, ktoré bolo staré od 3 do 14 rokov. Hodnotu bytového zariadenia v
byte v D. ustálil sumou 10.000 eur a to na základe nesporného tvrdenia oboch strán. Obchodný podiel

žalobkyne v obchodnej spoločnosti Eko-Wen, s.r.o. súd ocenil sumou 146 eur.

4/Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd za ustálené pasíva a to zostatok nesplateného
hypotekárneho úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou s nedoplatkom ku dňu
12.6.2012 v sume 53.181,55 eur podľa potvrdenia banky, úver z Tatra banky s nesplatenou

časťou ku dňu 12.6.2012 v sume 67.188,11 eur, rovnako podľa potvrdenia banky. Ďalej mal súd za
preukázanú nesplatenú pôžičku vo výške 27.500 eur, ktorú dňa 14.1.2011 poskytli rodičia žalovaného
žalovanému za účelom kúpy bytu v D.. Existenciu uvedenej pôžičky mal súd za preukázanú i z výpovede
žalovaného pred Okresným súdom v Pezinku v konaní 11P/25/2011 dňa 10.8.2011. Spornou ostáva
otázka, či uvedenú pôžičku splácal tak ako bolo dohodnuté v zmluve o pôžičke, resp. či došlo k odkladu

splácania pôžičky. Žalovaný ako účastník konania pred súdom vzniesol do svojich nákladov i splátku
úveru rodičom vo výške 230 eur (č.l. 127 spisu). Na základe uzatvorenej písomnej zmluvy o pôžičke
žalovaný mal povinnosť v auguste 2011 splácať mesačne sumu 230 eur. Svedok K. X. vo svojej výpovedi
pred súdom dňa 22.11.2016 potvrdil, že vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného pôžičku nesplácal. V
tejto súvislosti svedok X. vypovedal, že na uvedenú pôžičku doposiaľ nebolo nič splatené, lebo keď sme

zistili, že žalovaný ešte spláca ešte dve ďalšie pôžičky, tak sme uzatvorili dodatok k zmluve o pôžičke.
Zuzatvorenéhopísomnéhododatkukzmluveopôžičkevyplýva,žepôžičkajesplatnoudňom31.8.2021.
Na základe založených písomných listín a to zmluvy o pôžičke, vrátane jej dodatku ako i na základe
výsluchu svedka X. súd ustálil výšku pasíva 27.500 eur.
5/Svedok X. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2005 spolu s manželkou darovali

žalovanému sumu 1 milión Sk a to v tých súvislostiach, že keď on dedil po svojich rodičoch rodinný dom,
ktorý predal, peniaze rozdelil, pričom každému z jeho troch detí dal 1 milión Sk. Svedkyňa X. uviedla,
že v priebehu manželstva účastníkov darovala synovi dňa 4.4.2005 - 200 000 Sk, 8.3.2005 - 200 000
Sk, 26.11.2005 - 30 000 Sk. Tieto finančné prostriedky poskytovali synovi v súvislosti s dokončovaním
rodinného domu v D.. V súvislosti s dedičským konaním po jej mame, konkrétne sa malo jednať o predaj

rolí a neskoršie aj rodinného domu po manželovej matke, dňa 18.4.2006 darovali žalovanému sumu 570
000Sk.Skutočnosť,ževedelauviesťpresnédátumy,kedydarovalisynoviuvedenéfinančnéprostriedky,
tak toto preukázala zošitom, kde si postupne dokumentovala tieto platby. Oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a na základe uvedeného výsluchu svedkov súd ustálil, že žalovaný vniesol do stavby rodinného
domu v D. sumu 33.151 eur (1 milión Sk). Uvedené finančné prostriedky boli darom od jeho rodičov a

teda boli v jeho výlučnom vlastníctve. Rovnako sa súd zaoberal i otázkou, akú sumu vniesla žalobkyňa
výlučne zo svojich finančných prostriedkov na zariadenie veci, ktoré sú predmetom vyporiadania, najmä
na stavbu rodinného domu v D.. Svedkyňa T. - matka žalobkyne vo svojej výpovedi uviedla, že po tom
ako predali pôvodný byt na V. A. a kupovali nový byt v D., tak za týmto účelom žalobkyňa obdržala sumu
350.000 Sk na kúpu tohto bytu. Následne, keď sa účastníci rozhodli stavať rodinný dom v D. a predali

byt v D.i, tak i v súvislosti s dedičským konaním svedkyne, tak predala trojizbový byt v D., ktorý zdedila
a žalobkyni poskytla sumu 800.000 Sk na stavbu rodinného domu. Následne získala ďalšie finančné
prostriedky súvisiace s dedičstvom, keď zdedila v D. záhradu a V. J., tak tieto veci predala a finančné
prostriedky v hodnote 300.000 Sk dala žalobkyni. Že došlo k darovaniu týchto súm žalobkyni o tomvedeli aj jej dve ďalšie deti I. T. S. Y. C.. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
žalobkyňa získala darom od svojich rodičov celkovo 1.450.000 Sk, čo predstavuje 48.069 eur. V časti
350.000 Sk boli finančné prostriedky použité na kúpu bytu v D., ktorý bol neskôr predaný a získané

finančné prostriedky boli použité na stavbu domu v D., ktorý je predmetom vyporiadania a zvyšné
finančné prostriedky boli použité na stavbu rodinného domu v D.. Uvedené finančné prostriedky boli
vnesené z výlučného vlastníctva na spoločný majetok, ktorý patril do BSM, teda na výstavbu rodinného
domu. Tieto skutočnosti čiastočne potvrdil i žalovaný vo svojej výpovedi dňa 4.4.2007, keď uviedol, že
je pravdou, že rodičia žalobkyne pomáhali pri výstavbe rodinného domu a to, čo vypovedala pani T.

je zhruba pravda. Vzhľadom na uvedené predstavuje rozdiel medzi tým, čo poskytol z výlučného na
spoločné žalovaný a tým, čo poskytla z výlučného na spoločné žalobkyňa, suma 14.918 eur v prospech
žalobkyne, keď žalovaný poskytol sumu 33.151 eur a žalovaná sumu 48.069 eur.
6/Žalovaný mal uzatvorené investičné životné poistenie zo životnou poisťovňou NN životná poisťovňa,
a.s. a to zmluvou č. XXXXXXXX uzavretou na dobu od 1.10.2001 do 1.10.2065. V čase trvania
manželstva bolo zo spoločného vynaložené na platenie poistného suma 8.032,09 eur. Vzhľadom na to,

že poistné je výlučným právom, súd kvalifikoval tieto poskytnuté plnenia ako plnenia zo spoločného na
výlučné a súd pri vyporiadaní zohľadnil sumu vo výške 1/2 plnených splátok v sume 4.016,05 eur.
7/Súd teda ustálil aktíva a masu BSM na sumu 442.999,80 eur. Táto pozostávala z hodnoty rodinného
domu v D. s pozemkami v sume 285 000 eur, bytu v D. vrátane garážového státia v sume 140.000 eur,
nehnuteľnosti 1/2 pozemku v D. vo výške 7.290 eur, zariadenia rodinného domu v hodnote 563,80 eur,

zariadenia bytu v D. v sume 10.000 eur a hodnote obchodného podielu obchodnej spoločnosti Eko-
Wen, s.r.o. v sume 146 eur. Súd ustálil pasíva sumou 147.873,66 eur. Pasíva predstavovali zostatok
úveru vo VÚB v sume 53 185,55 eur, zostatok úveru v Tatra banke v sume 67.188,11 eur a nesplatená
pôžička X. v sume 27.500 eur. Čistá hodnota majetku teda predstavovala sumu 295.126,80 eur (442
999,80 - 147 873,66 =295 126,80). Hodnota jedného podielu potom predstavovala polovicu uvedenej

sumy a to 147.563,40 eur.
8/Pri stanovení takýchto podielov súd vychádzal z § 150 veta 1 Občianskeho zákonníka, keď vychádzal
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
9/Ďalej do týchto podielov súd zohľadnil, aby sa každému uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok. Ako bolo vyššie uvedené rozdiel v tom, čo obaja vynaložili na spoločný majetok predstavoval

sumu 14.918 eur v prospech žalobkyne. Na základe uvedeného upravil potom podiel žalobkyne na
155.022,60 eur a podiel žalovaného 140.104,40 eur. Rozdiel predstavuje práve sumu 14.918 eur v
prospech žalobkyne, nakoľko o túto sumu vynaložila na spoločný majetok viac. Ďalej súd zohľadnil
náhradu, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, keď mal za to, že zo
spoločnéhosaplatilisplátkyživotnejinvestičnejpoistkyžalovaného,pričomkeďžecelkovésplátkypočas

trvania manželstva boli v sume 8.032,09 eur, 1/2 predstavuje sumu 4.016,05 eur, a to je práve suma,
ktorú je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Potom v
rámci tejto sumy upravil podiely, keď od podielu 140 104,40 eur odpočítal sumu 2.008, 02 eur a dostal
podiel 138.096,38 eur a rovnakú sumu pripočítal k podielu žalobkyne, teda k podielu 155.022,60 eur +
2.008,002 eur = 157.030,62 eur. Teda po ustálení toho, že každý z manželov je oprávnený požadovať,

aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a ustálení povinnosti nahradiť, čo sa
zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, súd ustálil hodnotu podielov vo finančnom
vyjadrení u žalovaného v sume 138.096,30 eur a u žalobkyne 157.030,62 eur. (podiel žalobkyne je vyšší
o 18.934,05 eur).
10/Súd prikázal žalobkyni rodinný dom v D. v hodnote 285.000 eur. Účastníci v tejto súvislosti

nenamietaliinéprikázanietejtoveci.Súdvychádzalzreálnehoužívanianehnuteľnosti.Ďalejsúdprikázal
žalobkyni zariadenie rodinného domu v sume 563,80 eur, ako i hodnotu obchodného podielu obchodnej
spoločnosti Eko-Wen, s.r.o. v sume 146 eur. Celkom aktíva u žalobkyne predstavovali 285.709,80 eur.
Súd prikázal žalobkyni uhradiť i zostatok nesplatenej hypotéky vo VÚB banke, ktorá bola použitá práve
na stavbu rodinného domu v D., ktorá predstavovala sumu 53.185,55 eur ku dňu 12.6.2012. Celkovo

teda hodnota podielu, ktorý získala vyporiadaním predstavuje sumu 232.524 eur.
11/Žalovanému súd prikázal byt v D. vrátane garážového státia v hodnote 140.000 eur, spoluvlastnícky
podiel 1/2 pozemku v D. v hodnote 7.290 eur a bytové zariadenie bytu v D. 10.000 eur. Celkovo získal
majetkovú hodnotu v sume 157.290 eur. Ďalej súd prikázal pasíva žalovanému a to zostatok úveru
v Tatra banke v sume 67.188,11 eur a sumu 27..500 eur. Oba úvery boli použité na nadobudnutie

bytu v D.. Celkovo žalovaný získal hodnotu v sume 62.601,89 eur. Žalovanému však celkovo patrí
podiel v sume 138.096,38 eur. Získal aktíva v sume 62.601,89 eur, preto súd uložil žalobkyni zaplatiť
na vyrovnanie podielu sumu 75.494,49 eur (138.096,38 - 62.601,89 eur = 75.494,49). Vzhľadom na
to, že po právoplatnosti rozvodu napriek tomu, že súd prikázal zostatok úveru VÚB, a.s. ku dňuprávoplatnostirozvodu(12.6.2012)zaplatiťžalobkyniapozánikuBSMdovyporiadaniaBSM(vyhlásenia
rozsudku) tento úver z výlučných svojich finančných prostriedkov splácal žalovaný, celkovo v sume
21.916 eur, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, súd pripočítal túto sumu k sume 75.494,49 eur, ktorú

má žalobkyňa zaplatiť žalovanému za účelom vyrovnania podielu z dôvodu, že v tejto časti (21. 916 eur)
plnil žalovaný za žalobkyňu, keď splácal úver za žalobkyňu, ktorý súd od zániku BSM (12.6.2012) uložil
splatiť žalobkyni. Celkovo teda je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému 97.410,49 eur. Súd umožnil
splatnosť do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia za tým účelom, aby si žalobkyňa mohla
zobrať eventuálny ďalší úver na splatenie tejto sumy.

12/Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať hodnotu bytu, ktorú získala v J. na V.T. A. z toho titulu, že byt jej
bol pridelený ako pracovníčke W., súd na túto skutočnosť neprihliadol, nakoľko uvedený byt nezískala
žalobkyňa do vlastníctva, ale uvedený byt jej bol pridelený do spoločného nájmu. Túto skutočnosť nie je
možné zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Uvedený byt bol zakúpený účastníkmi konania v čase existencie
manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
13/Pokiaľ žalovaný žiadal prikázať do výlučného vlastníctva hnuteľnú vec nachádzajúcu sa v dome v D.

a to jedálenský stôl so stoličkami, tak súd tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko všetky hnuteľné veci, ktoré
tvorili zariadenie rodinného domu, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni, nakoľko tieto samostatne
od roku 2010 užíva, rovnako súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného všetky hnuteľné veci
nachádzajúce sa v byte v D., ktoré rovnako od ich nadobudnutia sám výlučne užíva.
14/O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP, o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v

súlade s prílohou č. 1 položka 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb., keď za vyporiadenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok z predmetu konania, ak sa končil rozsudkom, 3%.
15/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc rozdiel medzi vneseným
majetkom každého z manželov len vo výške 14.918 eur, keď súd podľa nej nesprávne uznal dar rodičov
žalovaného v prospech tohoto vo výške 33.151 eur. Podľa nej rodičia žalovaného na výstavbu rodinného

domu poskytli cca 1.000 eur. Spochybnila svedecké výpovede rodičov žalovaného, keď matka uvádzala
presné sumy a dátumy ich odovzdania podľa svojho zápisníku, otec naopak vypovedal, že peniaze
poskytovali prevodom z účtu, žalovaný pritom vo výpovedi uvádzal, že všetky platby boli v hotovosti za
prítomnosti oboch rodičov. Podstatná suma podľa dokazovania vo výške 570.000 SK bola poskytnutá v
roku 2006, rodinný dom však bol kolaudovaný v roku 2005, žalobkyňa tak spochybňovala, že uvedená

suma mohla byť použitá ako investícia do rodinného domu, a nemožno ju zohľadňovať. Naopak podľa
nej preukázala investovanie peňazí pochádzajúcich od rodičov žalobkyne.
Rovnako tak odvolateľka namietala existenciu pôžičky medzi rodičmi žalovaného a týmto vo výške
27.500 eur, keď súd vychádzal len zo zmluvy, reálne potvrdenie odovzdania peňazí či bankový prevod
preukázané neboli, namietala teda, že reálne k odovzdaniu sumy pôžičky nedošlo. K tejto zmluve

zo dňa 14.01.2011 bol uzavretý dodatok dňa 15.08.2011, v zmysle ktorého splatnosť prvej splátky,
pôvodne dohodnutej vo výške 230 eur, splatnej 31.08.2011, sa vypustila. Upozornila na to, že žalovaný
v predchádzajúcich konaniach ohľadne výživného na deti argumentoval povinnosťou splácania tejto
pôžičky, čo bolo zohľadnené pri výpočte výšky výživného, pričom v aktuálnom konaní otec žalovaného
jednoznačne potvrdil, že doposiaľ nebolo z tejto pôžičky žalovaným zaplatené nič, čo žalobkyňa

považovala za rozporné s dobrými mravmi. Ak by aj súd dospel k záveru, že pôžička bola poskytnutá,
mal podľa nej ustáliť, aká suma bola počas trvania manželstva splatená, a len zostatok priznať ako
predmet vyporiadania a to podľa návrhu žalobkyne každému z manželov v jednej polovici. Ďalej podľa
žalobkyne súd nezohľadnil, že znalecký posudok rodinného domu predložený žalovaným zahŕňal aj
zhodnotenie realizované po rozvode manželstva. Nakoniec zopakovala, že sa podstatnejšou mierou

zaslúžila o nadobudnutie nehnuteľností, vzhľadom na získanie nájmu bytu od svojho zamestnávateľa
na V. E. J.. V konečnom dôsledku navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v bodoch (i) až (iv)
potvrdiť, v bode (v) a (vi) zmeniť a žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu 69.559 eur
titulom vyporiadacieho podielu do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
16/Žalovaný v písomnom vyjadrení považoval rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý a správny.

Poukázal na skutočnosť, že ani výška prostriedkov pochádzajúcich od rodičov žalobkyne nebola bez
pochybností v konaní preukázaná, stavbu rodinného domu však nebolo možné realizovať bez použitia
finančných prostriedkov zo strany rodičov žalovaného. Čo sa týka pôžičky vo výške 27.500 eur, túto bol
žalovaný skôr schopný splácať len v prípade, že by sa so žalobkyňou dohodol na splácaní spoločného
úveru. V prípade, keď mal splácať dva hypotekárne úvery spolu vo výške 835 eur, výživné na deti spolu

vo výške 1.100 eur a splátku pôžičky rodičom, toto už schopný nebol. Čo sa týka ocenenia rodinného
domu žalovaný konštatoval, že vzhľadom k vyššej cene nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku z jeho
strany, keď bola táto nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva žalobkyne, bol týmto spôsobom určenia
hodnoty nehnuteľnosti poškodený. Neobstoja ani tvrdenia žalobkyne, že sa podstatnejšou mierouzaslúžila o nadobudnutie spoločných nehnuteľností, žalovaný mal počas trvania manželstva oveľa vyšší
príjem, riadne hradil výživné na maloleté deti a netvrdí, že sa vyššou mierou zaslúžil o nadobudnutie
spoločných vecí. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku.

17/V písomnom vyjadrení z 31.8.2017 žalobkyňa opäť spochybňovala skutkové okolnosti ohľadne
odovzdania a prevzatia darovaných súm rodičmi žalovanému, keď rodičia sa nezhodli ani v spôsobe
odovzdaní peňazí - časť mala byť vyplatená v hotovosti a čas bankovým prevodom, čo však preukázané
nebolo. Ohľadne údajnej pôžičky, splátkou vo výške 230 eur žalovaný argumentoval v konaní o ÚPP
maloletých, zmluvu spolu s dodatkom predložil v konaní o vyporiadanie BSM až koncom roku 2016.

K uzavretiu tejto pôžičky prišlo až po podaní návrhu na rozvod, žalovaný teda mohol predvídať, že v
blízkej budúcnosti bude potrebné preukazovať použitie prostriedkov na nadobudnutie majetku. Ohľadne
zápiskov matky žalovaného žalobkyňa namietala, že tieto neboli robené priebežne, ale pravdepodobne
tesne pred pojednávaním v novembri 2016, poznámky sú písané jedným typom a štýlom písma, hoci
tieto mali byť urobené v priebehu niekoľkých rokov. Nakoniec žalobkyňa spochybnila aj samotnú potrebu
na strane žalovaného požičať si peniaze od rodičov, keď tento mal na účte milión slovenských korún,

disponoval hrubým príjmom viac ako 5.000 eur mesačne plus rôzne odmeny, nebol teda v žiadne
tiesnivej finančnej situácii. Podľa žalobkyne dôvodom, že sa objavila takáto zmluva o pôžičke, bola
potreba minimalizovať príjem žalovaného a maximalizovať jeho náklady, čo malo žalovanému pomôcť
tak v konaní o výživné na maloleté deti a rovnako zvýšiť objem pasív BSM. Tvrdenia žalovaného
a jeho rodičov ohľadne poskytnutia tejto pôžičky a jej použitia na majetok v BSM sú prinajmenšom

pochybné a rozporné. Súd sa taktiež nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami žalovaného, keď v konaní
o určenie výživného tvrdil, že pôžičku spláca, v tomto konaní otec žalovaného potvrdil, že titulom
vrátenia pôžičky nebolo zo strany žalovaného zaplatené nič. Rozsudok o výživnom na maloleté deti
bol vyhlásený v januári 2012, po odvolaní nadobudol právoplatnosť v júni 2012, ak teda žalovaný tieto
skutočnosti uvádzal ako dôvod pre uzavretie dodatku zmluvy o pôžičke uzavretého v auguste 2011,

podľa žalobkyne to potvrdzuje podozrenie, že dodatok je antidatovaný. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o
pôžičke bola uzavretá fiktívne, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o existencii tejto pôžičky. Taktiež je
vylúčené, aby celá pôžička bola použitá na kúpu bytu, veľmi pravdepodobne bola do rozvodu splácaná
z prostriedkov BSM a teda nemôže byť zohľadnená v celej výške. Nakoniec žalobkyňa namietla, že
celá zmluva o pôžičke v znení jej dodatku sú neplatné, keď boli uzavreté za trvania BSM bez jej

súhlasu, dovoláva sa tak vyslovenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a dodatku. V ďalšom poukázala na
existenciu ďalšieho majetku spadajúceho do masy vyporiadavaného BSM, za takýto majetok označila
motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré žalovaný daroval synovi v júni 2017, pričom z technického
preukazu je zrejmé, že vozidlo bolo registrované v máji 2009. Podľa žalobkyne vozidlo bolo zakúpené
z prostriedkov patriacich do BSM, tento prostriedok procesného útoku však nemohla uplatniť skôr,

ako došlo k darovaniu vozidla. Žalobkyňa potom navrhla, aby odvolací súd rozsudok v bodoch (i)
až (iv) potvrdil, v bode (v) zrušil, v bode (vi) zmenil a neprihliadol ani na dar rodičov žalovaného vo
výške 33.151 eur, ani na pôžičku rodičov žalovanému vo výške 27.500 eur, súčasne aby prihliadol
na vyššiu mieru zásluhy žalobkyne o nadobudnutie nehnuteľnosti - pôvodného bytu, ako aj na nižšie
ohodnotenie rodinného domu znalkyňou Encingerovou a súčasne, aby žalobkyni priznal náhradu trov

prvoinštančného konania.
18/Žalovaný v písomnom podaní z 18.8.2017 namietal, že podanie žalobkyne obsahovalo celkom nové
dôvody odvolania - neplatnosť zmluvy o pôžičke, potreba prihliadnuť na záujmy maloletých, potreba
zohľadnenia opotrebenia, ku ktorým došlo od zrušenia BSM do jeho vyporiadania. Na takéto argumenty
súd prihliadať nemôže, keďže boli uplatnené zjavne po uplynutí lehoty na odvolanie, rovnako tak nie

je možná zmena odvolacieho návrhu. Podľa žalovaného žalobkyňa mohla novoty v odvolacom konaní
uplatniť len do konca lehoty na podanie odvolania, čo sa týka aj motorového vozidla Š. M., ktoré,
ale nakoniec žalovaný kúpil ojazdené dňa 13. marca 2017, teda po zániku BSM. Taktiež upozornil
na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP o nemožnosti popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej
koncentrácii konania, keď toto konanie začalo pred účinnosťou CSP. Žalovaný v čase, keď kupoval byt,

nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva, byt bol kupovaný ako holobyt,
bolipotrebnéďalšieprostriedkynajehodovybavenie.Žalovanývrozhodnomčasebolodvolanýzfunkcie
predsedu predstavenstva, príjem mu klesol na sumu 3.500 eur brutto. Čo sa týka výšky výživného,
upozornil žalovaný na to, že výživné platil v zmysle rozsudku OS Pezinok sp. zn. 11P 25/2011 - UPP
k maloletým na čas do rozvodu manželstva. Pokiaľ žalovaná namieta neplatnosť zmluvy o pôžičke,

upozornil žalovaný na zmluvu o úvere, ktorý sa týkal bytu v D., spochybňovanie platnosti tohto úveru už
žalobkyňa tendenčne nepovažuje za potrebné. Ohľadne nadobudnutia bytu do nájmu zamestnávateľom
žalobkyne konštatoval, že samotná príležitosť nadobudnúť byt nie je dostatočným dôvodom na priznanie
disparity podielov strán.19/V následnom podaní z 9.10.2017 žalobkyňa uvádza, že odvolacie dôvody nerozširuje, len precizuje
svoju skoršiu argumentáciu. Čo sa týka námietky relatívnej neplatnosti zmluvy, na túto sa nevzťahuje
koncentračná zásada. Poukázala taktiež na zásadný rozdiel, keď pri odovzdávaní darov zo strany

rodičov žalobkyne bol prítomný aj žalovaný, tieto dary preto nikdy nespochybňoval a potvrdil ich aj
vo svojej výpovedi. Naopak žalobkyňa nebola ani pri odovzdaní daru od rodičov žalovaného, ani pri
poskytnutí pôžičky, z ktorých dôvodov tieto rozporuje.
20/Podaním z 12.11.2019 žalobkyňa upozornila na pravdepodobnú existenciu majetku nezahrnutého
do BSM, podľa nej žalovaný neuvádzal pravdivé informácie ohľadne výšky príjmu, keď za roky 2005

až 2008 deklaroval hrubé príjmy nižšie o takmer milión slovenských korún. V roku 2007 si žalovaný
minimálne dva krát dal vyplatiť podstatnú časť mzdy od zamestnávateľa v hotovosti, na účet nechal
poslať len malú časť. Taktiež dňa 05.12.2007 si otvoril účet v spoločnosti Tatra Asset Management správ.
spol. a.s. a investoval do podielového fondu vklad v hotovosti 303.000 Sk, rovnako si otvoril bežný účet
v Tatra banke, a.s. s nastavením osobného preberania výpisu z účtu. Podľa žalobkyne takto konal v
úmysle zatajiť časť príjmov, týmto však dokladovala, že nebol v zlej finančnej situácii, aby si musel v roku

2010 brať ešte pôžičku od rodičov. V tomto smere navrhla doplniť dokazovanie predložením dokladov
žalovaným resp. uskutočnením dopytu na banky v SR. Pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM navrhla
vziať do úvahy aj agresívne správanie žalovaného a opakované mimomanželské pomery, o čom súdu
založila dôkazy. Ohľadne prvého bytu na V. E. J. prideleného zamestnávateľom žalobkyni poukázala na
to, že išlo v podstate o darovanie rozdielu skutočnej trhovej hodnoty a sumy, za ktorú bolo možno byt

odkúpiť. Medzi účastníkmi v tom čase neboli naplnené znaky vedenia spoločnej domácnosti, žalovaný
ešte študoval, neskôr nastúpil na povinnú vojenskú službu. Byt bol krátko po odkúpení predaný tretej
osobe za cca milión Sk, rozdiel týchto súm žalobkyňa považovala za hodnotu výlučného pričinenia sa,
ktorá sa neskôr pretransformovala do hodnoty bytu v D. a neskôr do rodinného domu po predaji aj tohoto
bytu. Žalobkyňa preto navrhla, aby súd zohľadnil vyššiu mieru jej pričinenia sa o nadobudnutie bytu tým

spôsobom, že ju vyčíslil vo výške 29,5 % zo súdom určenej hodnoty rodinného domu v D..
21/V reakcii na to žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa argumentuje dokumentmi uloženými v
rodinnom dome v D. od jeho odchodu v roku 2010, teda počas desiatich rokov má k týmto prístup
len ona. Žalobkyňa predkladá novoty v štádiu odvolacieho konania, kedy je akékoľvek predkladanie
novôt neprípustné a vylúčené, keďže toto je obmedzené lehotou na podanie odvolania, a vzhľadom

na vymedzenie odvolacích dôvodov je aj doplnenie dokazovania z procesného hľadiska neprípustné.
Čo sa týka argumentácie žalobkyne vo vzťahu k miere pričinenia sa o nadobudnutie bytu na V. E. J.,
toto považoval za v rozpore s právnou úpravou, keď byt bol pridelený počas trvania manželstva do
spoločného nájmu, nájom bol financovaný zo spoločných prostriedkov, žalovaný mal už vlastné príjmy
aj skôr počas štúdia, pokiaľ bývali u starých rodičov v Pezinku, spoločne financovali svoje potreby. V

prípade bytu na V. išlo o troj-výmenu, fakticky o kúpu užívacieho práva nájomného bytu, v tomto čase
už bol žalovaný zamestnaný v spoločnosti Y.-D., D. vo vedúcej funkcii. Byt kúpili do vlastníctva v roku
1998 z prostriedkov pochádzajúcich z BSM. Vylúčil poberanie výplaty cez pokladňu, uvedený rozdiel v
dvoch po sebe idúcich mesiacoch vznikol zámerne, žalobkyňa o tomto vedela, keď tento problém svojho
zamestnávateľa s ňou žalovaný riešil. V hotovostnej pokladni podľa žalovaného vzniklo manko, dôvod

sa nenašiel a riešilo sa to tým, že peniaze boli pridané žalovanému do výplaty a suma navyše ostala v
pokladni, čo je aj na výplatnej páske uvedené. Čo sa týka účtu v Tatra banke, a.s., tam neboli žiadne
peniaze vložené a účet bol zrušený.
22/V ďalšom podaní žalobkyňa konštatuje, že žalovaný mohol ňou vznesené pochybnosti jednoducho
rozptýliť, ak by predložil či už vyjadrenie zamestnávateľa, daňové priznanie, potvrdenie banky, nič z

toho však neurobil. Z predložených dokladov je zrejmý oveľa vyšší príjem žalovaného, ktorý taktiež
v priebehu konania navyšoval hodnotu dokončovacích prác rodinného domu, čo všetko potvrdzuje, že
situácia žalovaného nevyžadovala žiadnu pôžičku od rodičov. Investíciu žalovaného vo výške 303.000
Sk do podielových fondov uskutočnenú v roku 2007 žalovaný nijako nevysvetlil, vysvetleniu ohľadne
výplaty z pokladne žalobkyňa nerozumie, takéto tvrdenia navyše žalovaný nijako nedoložil.

23/Posledným podaním žalovaný predložil súdu tak výpis zo zošita matky s rukou písaným poznámkami,
čestné vyhlásenie jeho súrodencov o obdržaní rovnakého množstva finančných prostriedkov, ako aj
výpis zo zošita o poskytnutej pôžičke, pričom časť zo sumy 27.500 eur vo výške 20.150 eur bola
poskytnutá bezhotovostným bankovým prevodom, s čím súvisel splatný záväzok žalovaného uhradiť
zálohu na byt vo výške 50.500 eur, čo preukazuje prevodný príkaz otca žalovaného. Zvyšná časť pôžičky

bola poskytnutá v hotovosti a túto použil žalovaný na zariadenie bytu. Podľa neho sa v tom čase jeho
príjem pohyboval na úrovni 2.500 eur netto, z ktorej sumy bol povinný platiť výživné vo výške 1.000 eur
a dva hypotekárne úvery v súhrnnej výške 850 euro. Rovnako predložil súdu fotokópiu dvoch podnetovTatrabanke,a.s.ajsodpoveďamiohľadomprostriedkovvloženýchdopodielovýchfondov,akoajreakciu
účtovníčky ohľadne manka v pokladni spoločnosti D..
24/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §

380 ods. 1 CSP), doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené
nie je.
25/Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26/Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
27/Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
28/Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29/Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
30/Podľa § 153 ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
31/Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
32/Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
33/Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
34/Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva právny inštitút prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný najmä na
zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala
špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania, omeškané procesné úkony sú neúčinné. Účelom

zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri
predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná právomoc súdu
(podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli
urobené včas. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil
k novej koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze

konania, čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti.
Strany sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na
čom chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej
dobe, túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné
a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na

skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí na ne akoby neboli
uplatnené. Civilný sporový poriadok rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a §
154 CSP).
35/Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

36/Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

37/Zákonná koncentrácia konania podľa ustanovení CSP v podstate vylučuje, aby strana mohla v
odvolacom konaní prednášať ďalšie návrhy, ktoré opomenula zo svojej viny predniesť pred súdom
prvej inštancie. Pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vychádzajúc z masy BSM,
ktorú označila žalobkyňa už v žalobe, zákon neumožňuje strane, aby v odvolacom konaní dôvodilaskutočnosťami, ktoré mala predniesť v rámci konania pred prvoinštančným súdom, avšak z dôvodu
vlastného zanedbania tak neurobila. Uvedené sa týka argumentácie žalobkyne ohľadom rozsahu masy
BSM (doplnenie o „pravdepodobnú existenciu majetku nezahrnutého do BSM“, zohľadnenia údajnej

investície žalovaného do podielového fondu), návrhu, aby súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM vzal
do úvahy agresívne správanie žalovaného a opakované mimomanželské pomery, o čom súdu založila
dôkazy až v odvolacom konaní, resp. tvrdenie, že v prípade bytu prideleného manželom do spoločného
nájmu išlo v podstate o darovanie rozdielu skutočnej trhovej hodnoty a sumy, za ktorú bolo možno byt
odkúpiť. Rovnako argumentácia žalobkyne po podaní odvolania v smere spochybnenia tvrdení svedkov

nemôže v odvolacom konaní obstáť, pretože obchádza ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania.
Bolo tak vecou žalobkyne, aby predniesla argumenty proti pravdivosti výpovedí v konaní pred súdom
prvej inštancie a vo chvíli, keď sporový poriadok takýto prednes pripúšťa.
38/Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana v závislosti od jej
procesného postavenia plniť od začiatku sporu v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných

úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa
vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou
možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§
154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie

dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil
alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
39/Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Skutočnosti a dôkazy,
ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pred odvolacím
súdom uplatniť (výnimky formuluje § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný

systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom
konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už
predmetnom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd,
jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom
konaní neboli produkované.

40/Podľa § 149 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do 3 rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím
súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci

z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník
užíva. U ostatných hnuteľných vecí a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve
a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových
právach, ktoré sú pre manželov spoločné. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti
majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný
na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú
návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný
navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý

strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM
môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho
zániku. Predchádzajúca prax, ktorá umožňovala kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM
navrhnúť nové položky k vyporiadaniu, vychádzala zo staršej úpravy, ktorá predpokladala, že súd z
úradnej povinnosti pátra po majetku BSM a je povinný vyporiadať jeho celú masu. Tento názor, ktorý

v praxi okrem iného viedol k neprimeranému predlžovaniu sporov, pretože umožňoval neobmedzené
rozširovanie vyporiadavaného majetku, je už v súčasnej dobe neudržateľný vzhľadom k hmotnoprávnej
úprave vychádzajúcej najmä z posilnenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich vyporiadanie
BSM, taktiež vzhľadom k uplatneniu zásad prejednacej a dispozičnej v civilnom sporovom konaní.41/Zásady, z ktorých je treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo

svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku a hodnôt v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Za týmto vyporiadaním
z hľadiska kvantitatívneho nasleduje vyporiadanie kvalitatívne, t. j. určenie, ktoré z vecí a pohľadávok z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadnú každému z manželov. Pri určení, ktoré konkrétne
veci alebo pohľadávky, majú byť každému z manželov pridelené, zákon nestanovuje výslovne žiadne
hľadiská. Určujúcim je účelné využitie veci tak, aby nebolo treba na vyrovnanie podielov peňažnú sumu.
Takýto postup však nie je bezvýnimočný. Podľa judikatúry sa za jedno z hľadísk pre prikázanie veci

manželovi považuje spravidla dlhodobé užívanie veci týmto manželom po rozvode. Pri rozhodovaní
o tom, ktoré zo spoločných vecí pripadnú jednému z manželov do výlučného vlastníctva, je potrebné
tiež prihliadnuť na to, aby boli veci tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo využité v súlade s potrebami
maloletých detí a prihliada sa tiež na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí aj v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti. Vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy
sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného
hospodárenia.
42/Vzhľadom na námietky žalobkyne v odvolaní, spochybňujúce nesprávne uznanie daru rodičov
žalovaného v prospech tohoto vo výške 33.151 eur, keď podľa nej rodičia žalovaného na výstavbu

rodinného domu poskytli cca 1.000 eur, v ktorom odvolaní spochybnila aj svedecké výpovede rodičov
žalovaného vzhľadom na rozpory vo výpovediach, resp. spochybňujúce existenciu pôžičky medzi
rodičmi žalovaného a týmto vo výške 27.500 eur, keď absentovalo preukázanie odovzdania sumy
pôžičky, odvolací súd znovu ako svedkov vypočul rodičov žalovaného. Svedkovia potvrdili tak
poskytnutie daru žalovanému vo výške 33.151 eur (1.000.000 Sk) v apríli 2006, súdu predložili aj dve

kúpne zmluvy (datované 05.04.2004 a 02.03.2006), z ktorých kúpna cena predstavovala zdroj pre
poskytnutie daru, ktorý podľa svedkov použil žalovaný na dokončenie rodinného domu. Rovnako obaja
svedkovia potvrdili poskytnutie pôžičky žalovanému vo výške 27.500 eur, pričom časť tejto vo výške
20.150eur,poskytnutábezhotovostnýmbankovýmprevodom, bolapoužitánaúhradupreddavkukúpnej
ceny bytu na K. A. E. D., zvyšok poskytnutý v hotovosti bol použitý na zariadenie tohto bytu. Svedkovia

zhodne uviedli, že vzhľadom na situáciu, v akej bol žalovaný, a vzhľadom k dostatku finančných
prostriedkov na ich strane, boli dohodnutí, že žalovaný pôžičku rodičom vráti až toto z jeho strany bude
možné, ak by k tomuto nedošlo, jej suma sa odpočíta od ďalšieho prípadného daru zo strany rodičov
žalovanému. Dlh voči žalovanému stále evidovali a vrátenie pôžičky očakávali, ku dňu ich opakovaného
výsluchu pôžička nebola splatená ani sčasti.

43/Odvolací súd potom dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie čo do stanovenia tzv.
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a pasív,
týkajúce sa vyporiadania podľa výroku napadnutého rozsudku, ako aj v časti rozhodnutia o uložení
povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie treba považovať za súladné so zákonom
a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania, odvolaciemu súdu neostalo než konštatovať

správnosťdôvodovvyslovenýchnapodporutakýchtozáverovastýmitosavrozhodujúcejčastistotožniť.
Neobstoja preto námietky žalobkyne v odvolaní, s ktorými sa už vyššie vyporiadal odvolací
súd a považoval ich za nedôvodné.
44/Ohľadom tvrdenia žalobkyne, že celá zmluva o pôžičke v znení jej dodatku sú neplatné, keď boli
uzavreté za trvania BSM bez jej súhlasu, dovolala sa tak vyslovenia neplatnosti zmluvy o pôžičke,

odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
júna 2011 sp. zn. 4Cdo/234/2010, v zmysle ktorých „základnou podmienkou aplikácie ustanovenia §
145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa
spoločnýchvecí.Pokiaľtátopodmienkaniejesplnená,súúvahyotom,čivkonkrétnychokolnostiachišlo
o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého

manžela, alebo či je založená aktívna, príp. pasívna solidarita manželov, bezpredmetné. Za právne
úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej
úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda ibaveci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom
záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva

sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah
medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto
spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe
sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným
z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v

Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a
SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov
(R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej
právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále
použiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I
keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145

Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená.“
45/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods.
1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne

zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP.

46/O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262
ods. 1, 2 CSP, berúc do úvahy výsledok konania, pri ktorom každá strana získala vyporiadaním hodnoty
vo výške polovice v pomere k celku a výsledok konania nenasvedčoval potrebe priznania náhrady trov
konania len jednej zo strán sporu.
47/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).