Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010067
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4216010067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného D. G. a spol., pre
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/, písmeno c/ Trestného
zákona , o odvolaní obžalovaných D. G., X. G. a P. C., i prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra, podaných
protirozsudkuOkresnéhosúduKomárnozodňa23.06.2021,č.k.3T/6/2016-778,naverejnomzasadnutí
konanom v Nitre dňa 23. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku, z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, obžalovaných

1/ D. G., narodeného XX.XX.XXXX v Z. I., trvale bytom Z. I., R. Q. XXXX/XX a

2/ X. G., narodeného XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., O. ul. XXXX/X

u z n á v a v i n n ý m i, že

po tom, čo obžalovaný D. G. telefonicky z miesta svojho bydliska v Z. I. dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod.
požiadal P. C. v tom čase príslušníka policajného zboru zaradeného vo výkone služby ako člena hliadky
Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Komárno vykonávajúceho službu na ceste I/64 z Mesta A.
smerom na Obec B.,

o uloženie najnižšej pokuty za priestupok, ktorý spáchal X. G., narodený dňa XX.XX.XXXX, ako vodič
motorového vozidla značky T. T. s evidenčným číslom B. v časti I. O., tým, že dňa XX.XX.XXXX o XX.XX
hod. prekročil tam najvyššie povolenú rýchlosť a následne po prenasledovaní policajnou hliadkou zvýšil
rýchlosť a tejto policajnej hliadke ušiel a
po tom, čo člen policajnej hliadky obžalovaný X. G. získal túto informáciu dňa XX.XX.XXXX, v Meste
O., vybavil v blokovom konaní priestupok tak, že namiesto vodiča - priestupcu X. G. označil občana
Maďarskej republiky K. A., čím obžalovaný X. G. porušil základnú povinnosť policajta uvedenú v

ustanovení § 48 odsek 3 písmeno a/ zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície,

t e d a

obžalovaný D. G. úmyselne naviedol iného, aby ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému

neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,obžalovaný X. G. ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju
právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m s p á c h a l i

obžalovanýD.G.návodkprečinuzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§21odsek1písmeno
b/ k § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,

obžalovaný X. G. prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona,

z a t o s a i m u k l a d á

obžalovanému D. G. podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného

zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a § 56 odsek 1, 2, §
57 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest v sume XXX,XX (X.) eur,

podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní X (K.) mesiacov.

Obžalovanému X. G. podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného
zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a § 56 odsek 1, 2, §
57 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest v sume XXX,XX (V.) eur,

podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní X (K.) mesiacov.

II.

Obžalovaného P. C., narodeného XX.XX.XXXX v A.,
bytom B. XX,

podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j s p o d o b ž a l o b y

prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 08.02.2016, sp. zn. 2Pv 654/14/4401-38, na
skutkovom základe, že

dňa XX. F. XXXX v čase okolo XX.XX hod. obvinený D. G., ako príslušník Policajného zboru v čase
skutku mimo služby na podnet X. G. z bližšie nezisteného miesta telefonicky požiadal obvineného
P. C. príslušníka Policajného zboru v tom čase vo výkone služby ako člen hliadky Okresného
dopravnéhoinšpektorátuOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruKomárno,abynepostupovalvsúlade
so zákonnými predpismi pri vybavení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa

§ 22 odsek 1 písmeno k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ktorý priestupok mal spáchať X. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. I., Q. ul. č. XXXX/XX tým, že dňa
XX. F. XXXX v čase o XX.XX hod. ako vodič motorového vozidla zn. T. T. s evidenčným číslom B na
ceste z A. do O., pri časti I. O. prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť ustanovenú v § 16 odsek 2 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a následne neposlúchol pokyn policajta na zastavenie svojho
vozidla, čím porušil všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, ktoré sú ustanovené v § 3 odsek
2 písmeno c/ zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenia § 137 odsek 2 písmeno j/ toho
istého zákona,
konkrétne aby tento priestupok nezaevidoval na meno priestupcu a a by mu uložil ako sankciu len

peňažnú pokutu v minimálnej výške, následne členovia hliadky v Meste O. v ten istý deň vo večerných
hodináchpriestupokvybavilivblokovomkonaní,vrámciktoréhodruhýčlenpolicajnejhliadkyOkresného
dopravného inšpektorátu obvinený X. G. s dátumom XX. F. XXXX vystavil blok na pokutu na meno K.
A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom F. na zaplatenie XX,- Eur, čím pre priestupcu X. G. zabezpečilineoprávnený prospech spočívajúci v upustení od jeho priestupkového postihnutia, čím porušili základnú
povinnosť policajta uvedenú v § 48 odsek 3 písmeno a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 84 odsek
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa v spolupáchateľstve podľa §
20 k § 326 odsek 1 písmeno a/, c/ Trestného zákona,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa boli obžalovaní uznaní vinnými:
D. G. pre prečin návodu zneužívania právomoci verejného činiteľa, podľa § 21 odsek 1 písmeno b/
Trestného zákona k § 326 odsek 1 písmeno a/, c/ Trestného zákona a
X. G. a P. C. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa v spolupáchateľstve podľa § 20 k §
326 odsek 1 písmeno a/, c/ Trestného zákona,

na skutkovom základe, že
dňa XX. F. XXXX v čase okolo XX.XX hod. obvinený D. G., ako príslušník Policajného zboru v čase
skutku mimo služby na podnet X. G. z bližšie nezisteného miesta telefonicky požiadal obvineného
P. C. príslušníka Policajného zboru v tom čase vo výkone služby ako člen hliadky Okresného
dopravnéhoinšpektorátuOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruKomárno,abynepostupovalvsúlade

so zákonnými predpismi pri vybavení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa
§ 22 odsek 1 písmeno k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
ktorý priestupok mal spáchať X. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. I., Q. ul. č. XXXX/XX tým, že
dňa XX. F. XXXX v čase o XX.XX hod. ako vodič motorového vozidla zn. T. T. s evidenčným číslom
B na ceste z A. do O., pri časti I. O. prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť ustanovenú v § 16 odsek 2

zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a následne neposlúchol pokyn policajta na zastavenie
svojho vozidla, čím porušil všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, ktoré sú ustanovené v §
3 odsek 2 písmeno c/ zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenia § 137 odsek 2 písmeno
j/ toho istého zákona,

konkrétne aby tento priestupok nezaevidoval na meno priestupcu a a by mu uložil ako sankciu len
peňažnú pokutu v minimálnej výške, následne členovia hliadky v Meste O. v ten istý deň vo večerných
hodináchpriestupokvybavilivblokovomkonaní,vrámciktoréhodruhýčlenpolicajnejhliadkyOkresného
dopravného inšpektorátu obvinený X. G. s dátumom XX. F. XXXX vystavil blok na pokutu na meno K.
A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom F. na zaplatenie XX,- Eur, čím pre priestupcu X. G. zabezpečili

neoprávnený prospech spočívajúci v upustení od jeho priestupkového postihnutia, čím porušili základnú
povinnosť policajta uvedenú v § 48 odsek 3 písmeno a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 84 odsek
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Pre tento prečin bol obžalovanému D. G. s použitím ustanovenia § 326 odsek 1 Trestného zákona, § 36
písmeno k/ Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 56 odsek
2 Trestného zákona uložený peňažný trest v sume XXX eur.
Obžalovanému X. G. podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložený peňažný trest v sume XXX eur.

Obžalovanému P. C. bol podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek
2 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a podľa
§ 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložený peňažný trest v sume XXX eur.
Proti tomuto rozsudku podali všetci obžalovaní odvolanie ihneď po jeho vyhlásení a následne ho
prostredníctvom svojich obhajcov zdôvodnili takto:

Obžalovaný D. G.:
- napadnutý rozsudok považujem za nesprávny a nezákonný, pretože neboli vykonané všetky dôkazy,
ktoré súd vykonať mohol,
- od počiatku tvrdí, že je nevinný,
- mal byť opätovne vypočutý svedok X. G.,

- namietam nezákonnosť záznamov, odposluchov z telekomunikačnej prevádzky,- zo žiadnych dôkazov nevyplýva, žeby obžalovaný D. G. žiadal obžalovaného P. C. o rozhodnutie v
rozpore so zákonom,
- obžalovaný D. G. nikoho nenaviedol na spáchanie trestného činu,

- bolo porušené právo obžalovaného D. G. na zákonného sudcu,
- v mojom prípade je možné aplikovať ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona, pretože závažnosť
jeho konanie je nepatrná
- navrhujem napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby z dôvodu, že sa nestal skutok, pre
ktorýjetrestnestíhaný,prípadeabyodvolacísúdvecvrátilsúduI.stupňananovérozhodnutieakonanie.

Obžalovaní X. G. a P. C., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Zoltána Perhácsa dôvodili tým, že :
- v odôvodnení rozsudku nebolo reagované na ich námietky, čím nekonal v súlade s ustanovením § 2
odsek 12 Trestného poriadku,
- právna kvalifikácia konania obžalovaných je nesprávna,
- vykonané dôkazy nič nedokazujú,
- uznesenie o začatí trestného stíhania je v rozpore s ustanovením § 199 odsek 3 Trestného poriadku,

ktoré bolo vydané paušálne a naslepo
- napadnuté rozhodnutie na použitie informačne technických prostriedkov nespĺňa zákonom vyžadované
podmienky,
- všetky orgány verejnej moci ignorujú nálezy ÚS SR,
- poukazujem na rozhodnutie NSSR sp. zn. 1Tdo V. 3/2011 z 26.10.2011, z ktorého cituje časť kedy je

nutné považovať použitie prostriedky operatívno - pátracej činnosti za nezákonné,
- v rozhodnutí o ITP boli porušené právna obžalovaných, ktorý vyplývajú z Ústavy, Listiny základných
práv a slobôd i príslušných článkov Dohovoru,
- nebolo obžalovaným umožnené sa oboznámiť s doposiaľ utajovanými prílohami týkajúcimi sa
informačno - technických prostriedkov a ich použitia, čím bolo znemožnené obhajobe vyjadrovať tak

konkrétne stanovisko k nim,
- navrhli napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, d/ , e/ Trestného poriadku a
oslobodiť ich pod obžaloby prokurátora podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku
Prokurátorka krajskej prokuratúry podala odvolanie proti všetkým výrokom o uloženom treste
obžalovaným v ich neprospech, nakoľko výrok o treste neobsahuje uloženie náhradných trestov odňatia

slobody.
V rámci odvolacieho konania intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a rozhodnúť o doplnení chýbajúcich výrokov. Odvolanie obžalovaných
navrhla zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný D. G. cítil veľkú krivdu, poprel spáchanie trestného činu a navrhol byť oslobodený. Od

XX.XX.XXXX už nie je príslušníkom polície.
Obžalovaný X. G. zdôraznil, že postupoval podľa zákona a ak urobil chybu pri vypisovaní blokov, jednalo
sa o administratívne pochybenie. Nie je policajtom už ôsmy rok.
Obžalovaný P. C. navrhol byť oslobodený. Je stále slúžiacim policajtom.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaných odvolaní, oprávnenými

osobami, preskúmal dôvodnosť aj zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku, i správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom preskúmaval spis aj z pohľadu nevytýkaných chýb, ktoré by
mohli odôvodňovať podanie dovolania § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že všetky
odvolania boli dôvodné.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku,

Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť, alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení, alebo preto,
- že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Zo skutkového hľadiska aj je nutné uviesť, že dôkazná situácia bola získaná predovšetkým z písomných
záznamov hliadky polície, ktorá v zložení obžalovaný X. G. a obžalovaný P. C. vykonávala službu
ako členovia hliadky Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru
Komárno a počas výkonu svojej služby dňa XX.XX.XXXX zaznamenala spáchanie priestupku vodiča
motorového vozidla s evidenčným číslom B. v časti cesty z A. do O., v časti I. O., kde, v ktorom mieste

vodič neskôr zistený ako X. G. prekročil v danom mieste povolenú rýchlosť v hodnote 90 kilometrov za
hodinu a po jeho prenasledovaní vysokou rýchlosťou vozidlu hliadke polície ušiel. Tieto skutočnosti boli
nahlásenéhliadkouoperačnémudôstojníkovipolíciesuvedenímevidenčnéhočíslaunikajúcehovozidla.Následne z odposluchov jednak svedka X. G. a obžalovaných D. G., X. G. a P. C. teda všetkých troch
obžalovaných bolo zistené, že obžalovaný D. G. povolaním príslušník Policajného zboru avšak v danom
čase mimo výkonu služby, telefonoval obžalovanému P. C., ktorého opakovane žiadal o vybavenie danej

veci v prospech svedka X. G.. Cieľom telefonátov obžalovaného D. G. bolo získať miernejšie, t.j. iné
ako zákonné vybavenie priestupku, ktoré mal spáchať svedkom X. G..
Svedkovia F.. D.. P. T. a F.. J. U., ako nadriadený všetkým trom obžalovaným, iba svojimi výpoveďami
doplnili skutkový dej o predpísaný spôsob riešenia priestupku a konania hliadky polície počas služby.
Z týchto dôkazov bolo možné jednoznačne a bez pochýb ustáliť, že obžalovaný D. G. opakovane

kontaktoval obžalovaného X. G. a formou prosieb ho žiadal vybaviť priestupok svedka X. G. miernejšie.
Obžalovaný X. G., na ktorého bola obžalovaným C. prenesená informácia o prosbe obžalovaného D. G.,
sa rozhodol samostatne vybaviť priestupok tak, že namiesto osoby X. G. - občana Slovenskej republiky,
uviedol v blokovom konaní meno K. A., občana Maďarskej republiky a „uloži“ mu blokovú pokutu XX eur.
U obžalovaného P. C. nebolo dôkazne zabezpečené že by súhlasil s prosbou obžalovaného D. G.
vybaviť vec inak. Svedčí o tom jeho opakované vyjadrenie zaznamenané v odposluchu telefonátu s

obžalovaným D. G., slovami : musí sa dostaviť (vodič auta), aby vec bola vyriešená. V ďalšej časti, ak
uvádzal slovo „dohodneme sa“, neznamená, že tým dával najavo prísľub konania mimo zákona, pretože
tak pojem dohodneme sa je možné vysvetliť i v rámci blokového konania, kde príslušník polície dáva na
výber priestupcovi úhradu pokuty v blokovom konaní, alebo účasť na správnom konaní.
Ani zo samotného skutku nevyplýva forma zavinenia obžalovaného P. C., pretože obsah telefonátu

konštatovanývprvejčastiskutkuusvedčujeibaobžalovanéhoD.G.akoiniciátoraprotiprávnehokonania
(bez prísľubu obžalovaného C.) a v ostatnej časti skutku, obžalovaný P. C. nie je menovaný vôbec, iba
ako „člen policajnej hliadky“ , hoci obžalovaný X. G. konal samostatne.
Na podklade týchto skutočností bolo nutné zrušiť napadnutý rozsudok, pretože súd I. stupňa sa
nevysporiadal dôsledne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nekriticky prevzal z

obžaloby skutok, ktorý nevyjadruje zavinenie (znaky trestného činu) zo strany obžalovaného P. C. a
nadriadený súd ani nemohol na podklade odvolanie prokurátora podaného proti výroku o vine (keďže
takéto odvolanie prokurátora podané nebolo) rozhodnúť o vine obžalovaného P. C..
Navyše ani v prípade existencie takéhoto opravného prostriedku, v neprospech obžalovaného P. C.,
nemohlo by byť rozhodnuté v smere uznania viny, ako to požadoval žalobca, nakoľko v priebehu celého

trestnéhostíhanianebolizaistenétakédôkazy,napodkladektorýchbybolomožnéustáliť,žeobžalovaný
P. C. naplnil znaky trestného činu v zmysle § 326 Trestného zákona. Preto musel odvolací súd pristúpiť k
rozhodnutiu, ktorým obžalovaného P. C. spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písmeno c/ Trestného
poriadku, nakoľko nebolo dokázané, že tento skutok spáchal.
V prípade právneho hodnotenia, obžalovaných D. G. a X. G., a v tej súvislosti i zisťovania statusu

obžalovaného D. G. v čase spáchania trestného činu, bolo relevantným to, že obžalovaný D. G.
v čase vlastného konania nevykonával službu príslušníka policajného zboru, nebol teda striktne
viazaný všetkými povinnosťami, ktoré príslušníkovi polície vyplývajú zo základných povinností policajta
uvedených v ustanovení § 48, najmä však odseku tretieho tohto ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z.,
ale iba obsahom služobnej prísahy ako je uvedená v ustanovení § 17 odsek 1 citovaného zákona.

Z tejto vyplývajú všeobecné povinnosti pri dodržiavaní právneho poriadku Slovenskej republiky
príslušníkom policajného zboru.
Z toho dôvodu odvolací súd pristúpil k zmene formulácie skutku, v prípade obžalovaného D. G., a
neuvádzal, že sa jednalo o páchateľa, ktorý síce bol príslušníkom policajného zboru v danom čase,
avšak mimo služby. Z pohľadu trestnoprávneho sa nejednalo v prípade obžalovaného D. G. o verejného

činiteľa, ktorým je páchateľ ustanovenia § 326 Trestného zákona, ale o všeobecný subjekt, ktorého
úmyslom bolo naviesť verejného činiteľa na spáchanie trestného činu. V tejto časti právnych záverov,
nadriadený súd zdôrazňuje, že postavenie obžalovaného D. G. na páchanej trestnej činnosti muselo byť
nie len z právneho hľadiska ale aj skutkového, preverené z pohľadu toho, či sa v jeho prípade jedná o
verejného činiteľa, ako to má na pamäti ustanovenie § 128 odsek 1 Trestného zákona.

V prípade obžalovaného X. G., nadriadený súd nemal pochýb o naplnení znakov prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko daný
obžalovaný v čase páchania činu bol vo výkonu služby, jeho postavenie zodpovedalo verejnému
činiteľovi, teda špeciálnemu subjektu ako to vyžaduje ustanovenie § 326 Trestného zákona, ktorý
tým, že v priestupkovom blokovom konaní uviedol zásadne iné meno, ako osoby priestupcu a tým

tomuto priestupcovi zadovážil neoprávnený prospech - nepostihnutie za priestupok, nezaevidovanie
tohto priestupku do evidencie, vykonával svoju právomoc v rozpore z jeho povinnosťou v zmysle § 48
odsek 3 písmeno a/ zákona č. 73/1998 Z.z. naplnil znaky v zmysle odseku 1 písmeno a/ § 326 Trestnéhozákona. Svoje konanie zdôvodňoval administratívnym omylom, ktorej obrane súd nemohol v prípade
obžalovaného ako osoby skúsenej a samostatne vykonávajúcej funkciu policajta, uveriť.
K uznanej právnej kvalifikácii u obžalovaného D. G. a X. G., aj v zmysle § 326 odsek 1 písmeno c/

Trestného zákona, je nutné uviesť, že uvedené ustanovenie postihuje páchateľa pre omisívny delikt
(nesplní povinnosť) oproti § 326 odsek 1 písmeno a/, resp. b/ Trestného zákona, v ktorých prípadoch sa
jedná o komisívny delikt (vykonáva svoju právomoc, prekročí svoju právomoc). Teda rovnaké konanie,
navyše spôsobom ako bolo opísané v skutku obžaloby, nie je možné postihnúť páchateľa tak ako to
učinil žalobca vo svojej obžalobe.

Vychádzajúc z takto konštatovaného právneho záveru, bez toho, aby obaja obžalovaní D. G. a X. G.
označeníakospolupáchatelia,keďžemedziniminedošlokpredchádzajúcejdohode,boliuznanívinnými
zo samostatného spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona, pričom obžalovaný X. G. bol uznaný za páchateľa ako verejný činiteľ a
obžalovaný D. G. ako návodca verejného činiteľa k spáchaniu tohto trestného činu podľa § 21 odsek
1 písmeno b/ Trestného zákona.

Pri ukladaní trestov vzal odvolací súd do úvahy predchádzajúci bezúhonný život oboch obžalovaných a
v súvislosti so zásadami ukladania trestov podľa § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona i časový odstup
od zaznamenanej udalosti a dĺžku trestného stíhania, na ktorú konanie oboch obžalovaných nemalo
zásadný vplyv.
Na podklade týchto skutočností, obžalovanému D. G. uložil trest peňažný v sume XXX eur a

obžalovanému X. G. rovnako peňažný trest v sume XXX eur, pričom obom obžalovaným na rozdiel od
napadnutého rozsudku, čo bolo tiež príčinou zrušenia rozsudku z dôvodu § 321 odsek 1 písmeno d/
Trestného poriadku, uložil aj náhradné tresty odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov u oboch obžalovaných.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.