Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sa/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200196
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200196.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: Ing. C. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. T. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený Andelová & Co., s.r.o. so sídlom Tomášikova
10H, 821 03 Bratislava, IČO: 47 506 946 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul.
29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovanej Sociálnej
poisťovne ústredie č. 15514-3/2021-BA zo dňa 01.06.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 15514-3/2021-BA zo dňa 01.06.2021
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0410223921-GC04/21 zo dňa 17.02.2021.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 700-0410223921-GC04/21 zo dňa 17.2.2021
rozhodla podľa § 144 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
§ 152a zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 43/2004 Z. z. tak, že predpísala žalobcovi

za obdobie za január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august
2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010,
marec 2010, apríl 2010, máj 2010 a jún 2010 poistné na starobnom poistení a príspevky na starobnom a
dôchodkovomsporení,poistnénainvalidnompoisteníapoistnédorezervnéhofondusolidarityvcelkovej
sume 3.120,90 eur.

2.

Svoje rozhodnutie Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ako prvostupňový správny orgán odôvodnila
tým, že podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona a § 128 ods. 11 písm.
b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo
poistenásamostatnezárobkovočinnáosobaplatípoistnénanemocensképoistenie,poistnénastarobné
poistenie,poistnénainvalidnépoistenieapoistnédorezervnéhofondusolidarity.Podľa§20ods.1písm.
b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom do 31. decembra 2012 príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí samostatne

zárobkovo činná osoba povinne zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení.

3.Na základe § 129 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a § 21 zákona č. 43/2004 Z. z. v
znení zákona č. 721/2004 Z. z. suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, suma poistného na invalidné poistenie a

suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), sa určuje percentuálnou
sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Podľa § 129 ods. 2 zákona
v znení účinnom do 31 decembra 2010 jednotlivé sumy poistného a príspevkov sa zaokrúhľujú na 10
eurocentov nadol.

4.
Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky odvádzať.
Poistné a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac
pozadu. Poistné a príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné a príspevky (§ 141 ods. 1., § 142 ods. 1 a § 143 ods.
1 prvá veta zákona a § 26 ods. 1zákona č. 43/2004 Z. z., § 27 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení

zákona č. 721/2004 Z. z. a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z.).

5.
Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky,
ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak

suma dlžného poistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 5.00 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu
nepredpíše (§ 144 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov a § 152a zákona v znení neskorších
predpisov).

6.

Na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky neodviedol
vôbec za mesiace za január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009,
august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február
2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010 a jún 2010, čím porušil ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods.
2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141

ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1a a § 28 ods. 1
zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2012.

7.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca dňa 3.3.2021 odvolanie, v ktorej

namietal, že živnosť, ktorú vykonával na základe rozhodnutia ŽO-1996/14513 vydaného 19.4.1996
riadne ukončil k 31.12.2008. To že je držiteľom oprávnenia č. 01000456 nie je dôvod ho považovať za
osobu samostatne zárobkovo činnú a poukázal aj na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia
Najvyššieho súdu SR v bode 46, kde Veľký senát Najvyššieho súdu SR vyslovil právny názor, že účelom
sociálneho poistenia je viazať účasť na sociálnom poistení nie skúmať určitý dosiahnutý príjem zo

zárobkovej činnosti.

8.
Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie napadnutým rozhodnutím č. 15514-3/2021-BA zo dňa 1. júna
2021 zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava

č. 700-0410223921-GC04/21 zo dňa 17. februára 2021 tak, že výrok rozhodnutia zmenila tým, že
vypustila z neho text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom ponechala v platnosti
prvostupňové rozhodnutie, ktoré potvrdila.

9.

Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobca mal v období, za ktoré mu bolo napadnutým
rozhodnutím predpísané poistné právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) v znení zák. č.
310/2006 Z. z. od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 a § 21 ods. 1 v znení zák. č. 555/2007 Z.
z. účinnom od 1. januára 2008 do 31. januára 2010, pretože mal oprávnenie č. SVK FCL 01000456

(typ: SPL 14/08/1995 SVK) vydané na základe zákona č. 143/1998 Z. z. a jeho príjem zo živnosti za
roky 2007 a 2008 presiahol sumu ustanovenú zákonom. Sociálna poisťovňa ďalej zistila, že účastník
konania bol v období od 15. januára 2006 do 30. júna 2016 zamestnancom s pravidelným príjmom
u zamestnávateľa VUJE a.s. Trnava, pričom zákon umožňuje, aby povinne nemocensky poistená apovinne dôchodkovo poistená samostatne zárobková činná osoba bola súčasne aj zamestnancom.
Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na to, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobková činná osoba poistné za obdobie január 2009 - jún 2010 do

vydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. do 17. februára 2021 neodviedla vôbec, čím žalobcovi vznikla
dlžná suma vo výške 3.120,90 eur, ktorá bola predpísaná prvostupňovým rozhodnutím.

10.
Žalovaná ďalej poukázala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala dňa 5. januára 2021

rozhodnutie č. 180-2/2021-TT (právoplatné 13. februára 2021), ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý
bodzákonarozhodla,žeúčastníkovikonaniaakosamostatnezárobkovočinnejosobenezaniklopovinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2008, ale zaniklo dňa 30.
júna 2010. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal.

11.

Sociálna poisťovňa poukázala v danom prípade na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR
1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. januára 2021, v ktorom
veľký senát dospel k záveru, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom
licencie L1A v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k
licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom
zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa
§ 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. Žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo v období
uvedenom v napadnutom rozhodnutí povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie,

pretože splnil zákonom ustanovené podmienky na vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na
účely sociálneho poistenia a zároveň jeho príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti za roky 2007 a 2008
presiahlizákonomstanovenúhranicupríjmovzosamostatnejzárobkovejčinnostizatietoroky.Zdôvodu,
že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo

činná osoba poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 neodviedol vôbec, sociálna poisťovňa bola
povinná toto poistné mu predpísať.

II. Žaloba a žalobné dôvody
12.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 4. augusta 2021 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalobu, v ktorej namietal, že samostatne zárobkovú činnosť vykonával na základe
živnostenského listu č. ŽO-1996/14513 v období od 19.4.1996 do 31.12.2008 pod obchodným menom
Ing. C. A. - ESMA, predmetom podnikania bolo projektovanie elektrických zariadení, montáž a opravy
meracej a regulačnej techniky. V tomto období si plnil všetky povinnosti voči sociálnej poisťovne a iným

príslušným orgánom.

13.
Žalobca sa vo svojom voľnom čase venoval športovému lietaniu a bol držiteľom oprávnenia č. SVK
FCL 02990137, preukaz typ PPL(A)02/06/1999 SVK, ktorý ho oprávňoval lietať na jednomotorových

lietadlách a motorových vetroňoch. Rovnako bol držiteľom oprávnenia č. SVK FCL 01000456 preukaz
typ SPL 14/08/1995 SVK vydaného podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve s kvalifikáciou
FI(S) inštruktor vetroňov a motorových vetroňov. Žalobca túto činnosť vykonával nepravidelne jedine v
rámci Aeroklub Trnava bez nároku na odmenu. Žalobca tieto oprávnenia využíval výlučne na športové
lietanie vo voľnom čase a preukazy nikdy neslúžili na vykonávanie podnikateľskej činnosti.

14.
Žalobca poukázal na to, že svoju podnikateľskú činnosť, ktorú vykonával na základe živnostenského
listu ŽO-1996/14513 ukončil dňa 31.12.2008.

15.
Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenia skutkového stavu je
nedostatočné a riadne posúdenie veci.16.
Uviedol, že hoci je držiteľom preukazu spôsobilosti leteckej posádky s oprávnením letového inštruktora

na základe daného oprávnenia nikdy nevykonával podnikateľskú činnosť a nedosahoval z nej nijaký
príjem.

17.
Uvedené oprávnenie oprávňuje jeho držiteľa prijímať odplatu za poskytovanie letového výcviku na

získanie preukazu spôsobilosti pilota vetroňov (SPL). Ide o doklad odbornej spôsobilosti, ktorý
je podmienkou výkonu tejto činnosti, či už ju vykonáva podnikateľským, resp. nepodnikateľským
spôsobom. Uvedené činnosti môže držiteľ oprávnenia vykonávať len pod leteckou školou v rámci jej
činnosti a to buď v pracovnom vzťahu alebo na základe iného ako pracovného vzťahu ak činnosť
vykonáva podnikateľským spôsobom. Dopravný úrad vo vzťahu k výkonu uvedenej činnosti nevydáva
iné povolenia ani neskúma, či osoba, ktorej vydal dané oprávnenie, vykonáva toto oprávnenie v rámci

podnikateľskej alebo nepodnikateľskej činnosti a či ho vôbec vykonáva.

18.
Žalobca ako člen neziskovej organizácie na úseku športového letectva a parašutizmu Aeroklub Trnava
o.z. vykonával svoju činnosť bez nároku na odmenu bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu s Aeroklub

Trnava o.z. v rámci svojho voľného času z dôvodu svojej celoživotnej vášni k lietaniu. U žalobcu
neexistoval žiadny zmluvný vzťah, pracovný alebo iný vzťah na základe ktorého by danú činnosť niekedy
vykonávalpodnikateľskýmspôsobom.Všetkavýcvikováčinnosťžalobcubolavykonanázjehoslobodnej
vôle ako športové lietanie definované podľa § 2 zák. č. 143/1998 Z. z.

19.
Na základe oprávnenia letového inštruktora mohol žalobca ako držiteľ vykonávať činnosť podľa §
21 ods. 2 zák. č. 143/1998 Z. z. a dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov.
Oprávnenie letového inštruktora vydaného dopravným úradom oprávňuje fyzickú osobu poskytovať
výcvik za odplatu, ale neznamená že ho osoba využíva na výkon samostatne zárobkovej činnosti,

pričom žalobca fakticky takúto činnosť nevykonával a žalovaná zohľadňovala len možnosť vykonávať
činnosť podľa § 21 ods. 2 zák. č. 143/1998 Z. z. Posúdenie žalobcu ako SZČO iba na základe toho,
že je držiteľom uvedeného oprávnenia vykazuje znaky prísneho formalizmu bez akceptácie faktického
výkonu činnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 363/20118
zo dňa 10.10.2018, podľa ktorého určovacím ukazovateľom pre výber rozhodného práva regulujúceho

sociálnoprávne vzťahy osoby majúcej súčasne na území viacerých členských štátov Európskej únie
status zamestnanca ako aj status samostatne zárobkovo činnej osoby je reálny, resp. faktický výkon tejto
činnosti na území toho ktorého členského štátu. Toto rozhodnutie je analogicky použiteľné aj pre potreby
posúdenia faktickej činnosti SZČO u žalobcu a preto je potrebné skúmať, či žalobca činnosťou ktorú
vykonával mal z nej nejaké príjmy. Žalobca túto činnosť vykonával ako športový letec pre účely športu,

rekreácie a vzdelávania ďalšej generácie bezodplatne a preukaz inštruktora nemožno bez ďalšieho
stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť.

20.
Žalobca ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7Sžso 20/2011 zo dňa 15.12.2011,

v ktorom bolo uvedené, že pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti
posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby. Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR č.
II. ÚS 63/2012 zo dňa 21.2.2013 vyplýva, že oprávnenie na výkon činnosti advokáta ako slobodného
povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby treba vidieť nielen vo formálnej rovine

tvorenej existenciu zápisu ale aj materiálnej rovine danej jednak právom vykonávať advokáciu ako aj
právomdosahovaťpríjemzadvokátskejčinnosti.Advokát,ktorýjesíceoprávnenývykonávaťadvokáciu,
nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti. Nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby
mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010. Žalobca poukázal, že zákon o sociálnom

poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z
viacerýchoprávnenívychádzajúczosystematickéhovýkladuzákona,samostatnýstavSZČOlenplnenie
podmienky udelenia oprávnenia automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Žalobca poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd vyslovil právny názor,že výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to
ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona. Žalobca poukázal, že právny záver žalovanej o tom, že pre status samostatne zárobkovo činnej

osoby postačuje iba formálna držba oprávnenia (ignorovaním, že z takéhoto oprávnenie nepochádza
žiadny príjem) je vysoko formalistický, v rozpore s právnym štátom, Ústavou SR ale aj s európskymi
predpismi, nespravodlivý, priečiacimi sa zákonom logiky a zdravého uvažovania.

21.

Žalobca namietal aj otázku správnosti výšky predpísaného poistného, ktorú považuje za významnú
vo vzťahu k výške poistného, ktoré odviedol jeho zamestnávateľ, keďže vymeriavacím základom
je v úhrne najviac suma uvedená v § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení a prednostne
sa platí z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Z rozhodnutia
pobočky ani žalovaného nevyplýva ako správny orgán prihliadol na maximálny vymeriavací základ
pri súbehu poistenia ani to, aká výška poistenia bola odvedená z výkonu činnosti zamestnanca

jeho zamestnávateľom. V napadnutom rozhodnutí sa iba stroho konštatuje, že Sociálna poisťovňa,
pobočka Trnava zohľadnila túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní. Žiadne bližšie informácie sa
však v napadnutom rozhodnutí nenachádzajú, z tohto dôvodu nie je možné posúdiť správnosť výšky
predpísaného poistného.

22.
Žalobca namieta aj premlčanie nároku na predpísanie poistného a to z dôvodu, že podľa § 147 ods. 1
zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho
splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň
splatnosti poistného. Podľa § 143 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistné je splatné do

8.dňakalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnommesiaci,zaktorýsaplatípoistné.Sociálna
poisťovňa, pobočka Trnava prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.2.2021 žalobcovi predpísala poistné
za obdobie január 2009 až jún 2010. Poistné bolo splatné vždy do 8. dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, t. j. za mesiac január 2009 bolo poistné
splatné dňa 8.2.2009, za mesiac február 2009 bolo splatné do 8.3.2009, a podobne. Za mesiac jún 2010

bolo poistné splatné 8.7.2010. Odo dňa splatnosti poistného začala plynúť 10-ročná premlčacia doba.
Uplynutím premlčacej doby zaniklo právo poisťovne na predpísanie poistného. V zmysle uvedeného
právo sociálnej poisťovne predpísať poistné žalobcovi za mesiac január 2009 sa premlčalo 8.2.2019,
za február 2009, 8.3.2019 a podobne a za posledný mesiac jún 2010 sa premlčalo 8.7.2020. Právo
sociálnej poisťovne predpísať poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 sa počnúc dňom 8.2.2019

začalo premlčovať a dňa 8.7.2020 uplynula premlčacia doba aj k poslednému predpísanému poistnému
za mesiac jún 2010.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

23.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, listom zo dňa 6. septembra 2021 v ktorom uviedol, že u žalobcu
došlo v spornom období k naplneniu všetkých zákonom o sociálnom poistení taxatívne ustanovených
podmienok pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z.z.) vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca bol držiteľom oprávnenia leteckého inštruktora č. SVK FCL 01000456 (typ
SPL 14/08/1995 SVK), ktoré ho oprávňovalo na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v
§ 3 písm. a) bod 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, aj po 31.
decembri 2008 žalobcovi dňom 31. decembra 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 psím. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.
decembra 2010. Sociálna poisťovňa trvá na tom, že žalobca aj po 31. decembri 2008 spĺňal právnu
definíciustatususamostatnezárobkovočinnejosobypodľaúpravyúčinnejdo31.decembra2010,t.j.bol
držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu a zároveň mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe
trvalo povinné nemocenské poistenie a povinne dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období

jeho príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Žalovaný ďalej poukázal, že
právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 180-2/2021-TT zo dňa 5. januára
2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. februára 2021 bolo rozhodnuté, že žalobcovi nezaniklo
povinné nemocensky a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2008, ale až 30. júna 2010.Žalovaný teda poukazuje na to, že otázka týkajúca sa zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia bola právoplatne vyriešená a to ešte pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné.

24.
Žalovaná ďalej poukazuje na to že, že so vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon o sociálnom poistení spája aj vznik
odvodovej povinnosti, t. j. povinnosť odvádzať poistné včas a v správnej sume. Samostatne zárobkovo

činná osoba je povinná platiť a odvádzať poistné v príslušnej percentuálnej sadzbe z vymeriavacieho
základu zisteného z čiastkového základu dane dosiahnutého v rozhodujúcom období (rozhodujúcim
obdobím na určenie výšky poistného žalobcu za sporné obdobie boli v súlade s § 139 ods. 2 zák. o
sociálnom poistení roky 2007 a 2008). Túto odvodovú povinnosť je samostatne zárobkovo činná osoba
povinná plniť dobrovoľne v zákonom stanovenej lehote splatnosti poistného. V prípade, že neprichádza
k plneniu tejto povinnosti zo strany SZČO, je sociálna poisťovňa povinná podľa § 144 ods. 1 zákona o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistné predpísať rozhodnutím, čo aj urobila Sociálna
poisťovňa, pobočka Trnava, ktorá v predmetnej veci vydala prvostupňové rozhodnutie o predpísaní
poistného žalobcovi.

25.

V súvislosti s námietkou premlčania Sociálna poisťovňa ústredie uvádza, že vo vzťahu k predmetnej
námietke nemožno prihliadať z úradnej povinnosti, pričom žalobca do právoplatného ukončenia veci
predpísania poistného námietku premlčania nevzniesol, k vzneseniu námietky premlčania došlo až v
súdnom konaní, pričom v tejto súvislosti poukázala sociálna poisťovňa na uznesenie Najvyššieho súdu
SR č. 7Sžso 9/2010 zo dňa 9. júna 2011, z ktorého vyplýva, že ak v správnom konaní nebola žalobcom

vznesená námietka premlčania, potom sa súd prvého stupňa s námietkou premlčania vznesenú v
súdnom konaní nemohol zaoberať ani na ňu prihliadať. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR
môže krajský súd v súdnom konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
na základe návrhu, len preskúmať, či správny orgán na prípadnú námietku premlčania reagoval.

IV. Relevantná právna úprava

26.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

27.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29.

Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

30.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.

31.Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., zárobková činnosť podľa tohto zákona je,
ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu

z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 6) (odkaz na § 6 ods.
1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.; pozn. súdu).

32.
Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická

osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osobydosahovalapríjmyuvedenév§3ods.1písm.b)aods.2a3,okremfyzickejosoby,ktorámápodľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím.

33.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistení sú samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

34.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., povinne dôchodkovo poistení sú samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

35.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

36.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania
podľa osobitného predpisu, 43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol
vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

37.

Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie
činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená
na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b)

a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia
nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne
podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,

a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej
osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období
od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového
priznania,b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného
vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3.

38.
Podľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej
osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti

je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za
kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

39.
Zákon č. 143/1998 Z.z. upravuje vykonávanie letov lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky
podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo, v oblasti civilného letectva spôsobilosť a oprávnenia

členov leteckého personálu, spôsobilosť lietadiel a iných výrobkov leteckej techniky, vedenie registra
lietadiel, zriaďovanie a prevádzkovanie letísk a leteckých pozemných zariadení, vykonávanie leteckej
dopravy, leteckých prác a iného podnikania v civilnom letectve, ochranu civilného letectva, pôsobnosť
orgánov štátnej správy a ukladanie sankcií (§ 1).

40.
Podľa § 147 ods. 1 zák. č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za
desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

41.

Podľa § 143 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistné je splatné do 8. dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa poistné platí.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom

42.
Krajský súd v Trnave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správny vrátane administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu,
vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, pričom vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď žiadny z účastníkov o nariadenie pojednávania
nepožiadal a na tomto pojednávaní zistil, že žaloba je dôvodná.

43.

Preskúmaním spisového materiálu správny súd zistil, že žalobca v podanej žalobe namietal okrem iného
aj premlčanie pohľadávky, pričom na to, aby sa súd mohol vysporiadať aj s ostatnými námietkami, ktoré
vzniesol žalobca v žalobe, je potrebné v prvom rade vyriešiť námietku premlčania vo vzťahu k nároku,
ktorý sociálna poisťovňa uplatnila voči žalobcovi z titulu predpísania poistného.

44.
Keďže táto námietka je námietkou zásadnou vo vzťahu k podaným námietkam, ktoré žalobca vzniesol
proti napadnutému rozhodnutiu, resp. proti prvostupňovému rozhodnutiu a v danom prípade existuje
rozpor medzi právnym názorom žalobcu a právnym názorom vysloveným žalovanou vo vzťahu k tejto
otázke, teda k otázke, či žalobca podal námietku premlčania riadne a včas a teda či nebolo potrebné

s prihliadnutím na právny názor žalovanej túto námietku vzniesť v správnom konaní a nie až v podanej
žalobe.

45.
KrajskýsúdvtejtosúvislostidávadopozornostirozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Sžso28/2016

zo dňa 25. januára 2018 z ktorého vyplýva právna veta „ zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromno-právnom
zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovenia,
ktoré pojednávajú o premlčaní vyslovene stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len nanámietky účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom
premlčanie fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je
lehota stanovená na predpísanie poistného v ustanovení § 147 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna a nie premlčacia.

46.
Z uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR jednoznačne teda vyplýva, že správny orgán v danom
konaní mal prihliadať na námietku, že nárok je premlčaný ako na námietku prekluzívnu a teda mal na túto

námietku prihliadať z úradnej povinnosti. Súd v tejto súvislosti teda upriamuje pozornosť na to, keďže
zákonná úprava noriem verejného práva zákon o sociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívania
premlčacej doby, nie je možné konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k spočívaniu premlčacej
lehoty počas právneho konania, ktoré sa viaže k právu sociálnej poisťovne predpísať poistné. Táto
skutočnosť ako i skutočnosť, že právna úprava noriem verejného práva neobsahuje ustanovenie o tom,
že správny orgán prihliada k premlčaniu len na námietku účastníka konania potvrdzuje záver, že výraz

premlčanie fakticky znamená preklúziu práva.

47.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade lehota uvedená v § 147 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. je

lehotou prekluzívnou, bolo povinnosťou žalovanej, resp. prvostupňového správneho orgánu prihliadať
na premlčanie, resp. na preklúziu práva z úradnej povinnosti. V prípade, že správne orgány na túto
skutočnosť neprihliadli, dopustili sa vydania nezákonného rozhodnutia.

48.

Podľa§143ods.1zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistení,poistné jesplatnédo8.dňakalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné. V tejto súvislosti krajský
súd zastáva rovnaký názor ako žalobca v žalobe, že predpísaním poistného došlo prvostupňovým
rozhodnutím dňa 17.2.2021 za obdobie január 2009 až jún 2010. Keďže poistné bolo splatné do 8. dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa platí poistné, za mesiac

január2009bolopoistnésplatné8.2.2009,zamesiacfebruár2009bolosplatné8.3.2009,atď.,pričomza
posledný mesiac jún 2010 bolo poistné splatné 8.7.2010. Odo dňa splatnosti tohto posledného poistného
plynula 10-ročná premlčacia doba, uplynutím premlčacej doby zaniklo právo sociálnej poisťovne na
predpísanie poistného, čo značí, že právo poisťovne za jednotlivé mesiace uplynulo tak, že za január
2009 sa premlčalo 8.2.2019, za február 2009 - 8.3.2019 atď. a za posledný mesiac predpísaného

poistného, t. j. za jún 2010 sa premlčalo poistné 8.7.2020.

49.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že k predpísaniu poistného zo strany Sociálnej poisťovne,
pobočka Trnava došlo až po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá je ustanovená v § 147 ods. 1 zák. č.

461/2003 Z. z. a sociálna poisťovňa bola povinná na túto preklúziu prihliadať z úradnej moci.

50.
Uvedený právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9Sžsk 33/2020 zo dňa
30.6.2021, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/25/2018 zo dňa

5.12.2019.

51.
Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva právny záver, že na premlčanie v
súvislosti s predpísaním poistného je povinná sociálna poisťovňa prihliadať z úradnej moci aj vtedy,

ak účastník administratívneho konania takúto námietku nevzniesol. Po uplynutí premlčacej doby na
predpísanie poistného takéto právo sociálnej poisťovni na predpísanie poistného zaniká.

52.
Pokiaľ ide o ostatné námietky, ktoré boli vznesené zo strany žalobcu, krajský súd poznamenáva, že

vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade došlo k preklúzii práva, nebolo potrebné, aby krajský
súd sa s týmito ďalšími námietkami zaoberal, pretože ich vyhodnotenie vo vzťahu k preklúzii je právne
irelevantné, keďže by vo veci neprinieslo iné rozhodnutie v merite veci.53.
Krajský súd v predmetnej veci zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov (prvostupňové aj
druhostupňové) bez toho, aby vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu,

že správne orgány sú viazané právnym názorom súdu, že nárok sociálnej poisťovne je prekludovaný t.j.
nemožno vo veci opätovne rozhodnúť o predmete prejednávanej veci.

54.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

55.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.