Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 16, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202794
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5720202794.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: Q. D.Ý., F.. XX.XX.XXXX,

T. D. I. XXXX/X, E. proti žalovanej: L. U., F.. XX.XX.XXXX,E. T. E. XXXX/X, R., právne zast. JUDr. Tomáš
Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, Martin, o zaplatenie 3.770,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná m á právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
žalovanej bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 01.07.2020 sa žalobca domáhal, aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3.770,77 Eur spolu s 5

% -ným úrokom z omeškania ročne od 27.02.2020 do zaplatenia. Žalovanej sumy sa domáhal titulom
náhrady škody a titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná boli účastníkmi dedičských konaní sp. zn. XXD/XXX/
XXXX a v dodatočnom dedičskom konaní sp. zn. XXD/XX/XXXX po zosnulej Ž.S. D. v procesnom
postavení dedičov. Žalovaná v základnom konaní o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX opakovane
uviedla, že započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. V dodatočnom dedičskom konaní sp.

zn.XXD/XX/XXXXvšakbolopreukázané,ženazákladedohodyoodpustenízáväzkuzodňa04.10.2009
žalovaná nadobudla od poručiteľky finančný dar vo výške 19.989,60 Eur. Z pripojených dedičských
spisov žalobca uviedol, že je preukázané, že tento dar poručiteľky žalovanej nebol v dedičskom konaní
po poručiteľke započítaný na jej dedičský podiel, pričom poukázal na ustanovenia § 484 druhá veta
OZ „ pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho
bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473
ods. 2 započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok“. Podľa žalobcu

sa žalovaná správala v základnom dedičskom konaní protiprávne, nakoľko napriek zákonnej povinnosti
každého účastníka súdneho konania v tom čase účinného ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho
súdnehoporiadkuanáležitémupoučeniusúdnejkomisárkyvedomezamlčalazávažnúavprejednávanej
dedičskej veci relevantnú vyššie uvedenú právnu skutočnosť. Podľa tvrdenia žalobcu, uvedené malo za
následok, že vyporiadanie dedičov zo zákona bolo v nesprávnych sumách. Hodnota odpusteného dlhu
bola vyššia ako hodnota dedičského podielu žalovanej, a teda žalovaná nemohla nadobudnúť dedičský
podiel. Podľa slov žalobcu protiprávne konanie žalovanej naplnilo skutkovú podstatu zodpovednosti za

škodu podľa § 415 a nasl. OZ, ktorú spôsobila ostatným dvom spoludedičom. V dôsledku takéhoto jej
protiprávneho konania nadobudla od poručiteľky majetok v hodnote 26.630,- Eur, zatiaľ čo ostatní dvaja
dedičia nadobudli len 764,- Eur, čo predstavuje extrémne nevyvážené rozdelenie majetku. Žalobca v
písomne podanej žalobe tiež uviedol, že žalovaná od poručiteľky dostala k 30. narodeninám finančnýdar vo výške 100.000,- Kčs na kúpu nehnuteľnosti. V dedičskom konaní sp. zn. XXD/XXX/XXXX
sa žalovaná výrazne obohatila a protifovala tak na úkor spoludedičov. Žalobca sa snažil spolu s
bratom o mimosúdne riešenie danej veci, žalovaná však opakovane neprejavila záujem. Poukázal

ďalej na to, že osvedčením o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 27.04.2017 žalobca nadobudol
majetok v čistej hodnote 216,96 Eur. Ak by si však podľa jeho slov žalovaná splnila svoju započítaciu
zákonnú povinnosť a súdna komisárka by vykonala koláciu, tak by žalobca ako dedič získal majetok
v čistej hodnote 3.702,31 Eur. Majetkovú škodu (ušlý zisk v sume 1.851,16 Eur ) teda predstavuje
rozdiel medzi čistou hodnotou potenciálne nadobudnutého dedičského podielu žalobcu po vykonaní

započítania peňažného daru a čistou hodnotou zákonného dedičského podielu, ktorý patrí žalobcovi
podľa zákona bez vykonania započítania. Postupca - brat žalobcu nadobudol v základnom konaní
majetok v čistej hodnote 547,20 Eur. Ak by si však podľa jeho slov žalovaná splnila svoju započítaciu
zákonnú povinnosť a súdna komisárka by vykonala koláciu, tak by brat žalobcu ako dedič získal majetok
v čistej hodnote 3.702,31 Eur. Majetkovú škodu (ušlý zisk v sume 1.851,16 Eur) teda predstavuje
rozdiel medzi čistou hodnotou potenciálne nadobudnutého dedičského podielu žalobcu po vykonaní

započítania peňažného daru a čistou hodnotou zákonného dedičského podielu, ktorý patrí žalobcovi
podľa zákona bez vykonania započítania. Žalobca ďalej uviedol, že ako postupník nadobudol od svojho
brata ako postupcu pohľadávku v sume 1.851,16 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.02.2020. Z uvedeného dôvodu je teda žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby v sume
3.702,32 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že odmena notárky a jej hotové výdavky v základnom konaní o

dedičstve predstavovali sumu 176,68 Eur. Žalovaná nadobudla majetok v čistej hodnote 6.640,60 Eur.
Bolapovinnázaplatiťpomernúčasťodmenynotárkyajejhotovýchvýdavkovvsume158,45Eur.Notárke
však uhradila nesprávnu nižšiu sumu 90,- Eur. Ostatní spoludedičia spolu nadobudli 764,16 Eur a boli
povinní zaplatiť pomernú časť odmeny a hotových výdavkov notárky v sume 18,23 Eur. Žalobca však
uhradil notárke nesprávnu vyššiu sumu 86,68 Eur. Žalobca teda plnil aj za žalovanú, ktorá sa takto

bezdôvodne obohatila o sumu 68,45 Eur. V závere písomne podanej žaloby uviedol, že žalobca si tak
od žalovanej uplatňuje istinu vo výške 3.770,77 Eur.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila a uviedla, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva
a považuje ho za neopodstatnený. Uviedla ďalej, že k vydaniu osvedčenia o dedičstve došlo na

základe uzatvorenej dohody dedičov, kde prípadné započítanie darov a zákonné rozdelenie dedičstva je
ponechané na voľnej dispozícii resp. modifikácii dedičov a nepodlieha vykonaniu súdu z úradnej moci.
Rozhodnutieosvedčujúcedohodudedičovnadobudloprávoplatnosťavykonateľnosť,atedajehoprávny
stav je fakticky nemenný a smerodajný pre rozhodnutie o merite prejednávanej veci. Účastníci konania
sa zároveň vzdali práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve. Podľa písomného

vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej, žalovanej zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že
by mala povinnosť v rámci dedičského konania akýkoľvek dar od poručiteľa oznamovať. Na uvedené
ani nebola vyzvaná zo strany prejednávajúceho notára a ani nie je povinnosťou obdarovaných dedičov
všeobecne v rámci dedičstva prijaté dary počas života poručiteľa uvádzať pri prejednaní dedičstva.
Pokiaľ by išlo o autoritatívne rozhodnutie súdneho komisára o dedičstve podľa zákonných podielov a

dotknutý dedič požaduje započítanie daru prijatého druhým dedičom od poručiteľa počas jeho života,
je povinný túto skutočnosť tvrdiť a v prípade rozporov preukázať v zmysle príslušných ustanovení
zákona. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že v danom prípade bolo predmetom dodatočného
prejednania dedičstva, ktoré inicioval žalobca a jeho brat prejednanie pohľadávky proti dedičstvu vo
výške 19.989,63 Eur z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní evidovanom pod sp. zn. XXD/

XXX/XXXX. Predmetná pohľadávka zanikla na základe dohody o odpustení dlhu zo dňa 04.10.2009.
Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka nebola zaradená do dedičstva ako novoobjavený materiál
poručiteľky. Vzhľadom na uvedené podľa písomného vyjadrenia žalovanej nemohla žalobcovi vzniknúť
škoda. Žalovaná neporušila žiadnu povinnosť uloženú jej zákonom. Taktiež uviedla, že všetky nároky,
ktoré sa týkajú predmetného dedičstva mohli vzniesť žalobca a jeho brat v rámci prejednávaného

dedičstva a rovnako tak nemuseli súhlasiť s uzavretím dohody dedičov. Dohoda bola uzatvorená v znení
navrhnutom samotným žalobcom a podľa jeho uváženia žalovaná s touto dohodou súhlasila. Pokiaľ
ide o trovy konania súdnej komisárky, ktorých vyplatenia sa žalobca domáha titulom bezdôvodného
obohatenia, tu opätovne poukázala na dohodu dedičov, k uzavretiu ktorej došlo na základe súhlasu
dedičov.

4. Na vyjadrenie žalovanej sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.12.2020, kedy uviedol,
že podľa § 473 OZ sú dedičské podiely jednotlivých dedičov zo zákona bez vykonania započítania
neobvyklého daru vo výške 19.989,63 Eur určené, a to čistá hodnota dedičstva poručiteľky 7.404,62 Eur,čistá hodnota dedičského podielu žalovanej 3.702,31 Eur, čistá hodnota dedičského podielu postupcu
1.851,16 Eur a čistá hodnota dedičského podielu žalobcu 1.851,15 Eur. Naďalej zotrval na tom, že
došlo k ušlému zisku a bezdôvodnému obohateniu u žalovanej, pričom vo svojom písomnom vyjadrení

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/1457/2008 zo dňa 27.07.2010, ktorý sa zaoberá
problematikou posúdenia ušlého zisku v dedičskom konaní.

5. Právny zástupca žalovanej sa k písomnému vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným dňa
20.08.2021, v ktorom uviedol svoje krátke stanovisko a zdôraznil, že dedičské konanie bolo ukončené

uzavretím dohody dedičov, ktoré znenie navrhol sám žalobca a s týmto žalovaná súhlasila. Žalobca a
jeho právny predchodca tak v rámci prejednávaného dedičstva vôbec nemuseli súhlasiť s uzavretím
dohody dedičov. Žalovaná neporušila žiadnu zákonom stanovenú povinnosť a z ničoho nevyplýva
údajne nezákonné konanie žalovanej. Tvrdenie žalobcu ohľadom vzniku škody vo forme ušlého
zisku považovali za neopodstatnené a účelové. Pre úplnosť uviedli, že pokiaľ žalobca poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, právny zástupca žalovanej dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6Cdo/129/2017 zo dňa 31.10.2017, podľa ktorého s prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu
ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít možno zaradiť rozhodnutia Ústavného súdu SR,
Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva prípadne aj Súdneho dvoru Európskej únie.
Rozhodnutia súdov iných štátov a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR
pod tento pojem nespadajú. Preto podľa právneho zástupcu žalovanej poukazovanie na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR nie je pre súd rozhodujúce a nijakým spôsobom záväzné.

6. Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 01.02.2022 za prítomnosti žalobcu
a právneho zástupcu žalovanej, ktorá sa zo zdravotných dôvodov na pojednávanie nedostavila. Na
predmetnom pojednávaní žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia, doplnil svoje listinné dôkazy a

opätovne zotrval na písomne podanej žalobe a dôvodoch, ktoré uviedol. Podľa jeho názoru v základnom
konaní o dedičstve žalovaná porušila svoje zákonné povinnosti podľa § 101 ods. 1 OSP a § 415
Občianskeho zákonníka, pretože konajúcej súdnej komisárke pri prejednaní dedičstva po náležitom
poučení podľa § 484 Občianskeho zákonníka opakovane a verejne zamlčala prijatie peňažného daru
od poručiteľky vo výške 19.989,63 Eur. V dôsledku takto protiprávneho konania žalovanej nedošlo

ku zväčšeniu majetkového stavu neobdarovaných zákonných dedičov odôvodnene očakávanému pri
obvyklom priebehu dedičského konania a započítaní finančného daru na dedičský podiel žalovanej.
Žalovaná spôsobila tak ostatným spoludedičom vznik škody vo forme ušlého zisku v zmysle § 420 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Výška škody je daná obsahom dedičskej dohody o osvedčení v dedičstve
zo dňa 27.04.2017. Na základe tejto dedičskej dohody však neobdarovaní dedičia nenadobudli majetok

poručiteľky ani vo výške svojich zákonných dedičských podielov, a preto obsah dedičskej dohody v
danom prípade nie je rozhodujúci. Podľa žalobcu ušlý zisk predstavuje rozdiel medzi čistou hodnotou
dedičstva, ktorý by neobdarovaní dedičia získali po vykonaní započítaní daru a čistou hodnotou
zákonných dedičských podielov, ktoré by neobdarovaní dedičia nadobudli bez vykonania započítania
neobvyklého daru. Príčinou vzniku a existencie škody je opakované porušenie viacerých právnych

povinností zo strany žalovanej, ktorá ako účastníčka dedičského konania bola podľa § 101 ods. 1 OSP
a § 415 Občianskeho zákonníka povinná úplnými a pravdivými údajmi prispieť k spoľahlivému zisteniu
skutkového stavu prejednávanej dedičskej veci, nezamlčať žiadne potrebné skutočnosti a počínať si
tak, aby nedošlo ku škode na majetku ďalších účastníkov konania o dedičstve. Uviedol, že okrem iného
výsledok dedičského konania hrubo odporuje zmyslu a účelu § 484 Občianskeho zákonníka. Opätovne

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/1457/2008. V závere svojho vyjadrenia uviedol,
že právny nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vyplýva z ustanovení § 140 ods. 1
OSP v spojení s § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca omylom tiež uhradil pomernú časť
odmeny notárky v nesprávnej a vyššej sume na požiadanie samotnej komisárky, čím opätovne došlo k
neoprávnenému obohateniu žalovanej.

7. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojich
písomných vyjadrení realizovaných v rámci konania. Mal za to, že nárok žalobcu je nedôvodný. Ku škode
nedošlo a už vôbec nie v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanej. Navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

8. Po predbežnom právnom posúdení veci súd odročil pojednávanie na 17.02.2022 s tým, že právny
zástupca žalovanej požiadal súd o možnosť konzultovať predbežné právne posúdenie veci so žalovanou
stým,žesavovecipísomnevyjadrí.Právnyzástupcažalovanejsakpredbežnémuprávnemuposúdeniuveci vyjadril písomným podaním zo dňa 11.02.2022, kde uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu,
ktoré predniesol na pojednávaní, a to z dôvodu, že žalovanej zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva, že by mala povinnosť v rámci dedičského konania akýkoľvek dar od poručiteľa v rámci

dedičského konania oznamovať. Opätovne poukázal na to, že v danom prípade bolo predmetom
dodatočnéhodedičstva,ktorénavrhovalsámžalobcaajehoprávnypredchodcaprejednaniepohľadávky
proti dedičstvu vo výške 19.989,63 Eur z titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní vedenom pod
sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Predmetná pohľadávka zanikla na základe dohody o odpustení dlhu zo dňa
04.10.2009. Z uvedeného dôvodu nebola pohľadávka zaradená do dedičstva ako novoobjavený majetok

poručiteľky. Z týchto dôvodov dedičom nemohla vzniknúť žiadna škoda. Žalovaná neporušila žiadnu
povinnosť uloženú jej zákonom. Z toho dôvodu nevznikol právny nárok na podanie žaloby a žalobu
považoval za neopodstatnenú a nedôvodnú. V závere svojho písomného vyjadrenia právny zástupca
žalovanej poukázal na ustanovenie § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo
na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú

úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu
na zdraví. Aj napriek tomu právny zástupca žalovanej má za to, že právny nárok na náhradu škody
žalobcovi nevznikol a vzhľadom na uvedené ustanovenie považoval žalobcov návrh na náhradu škody
za nedôvodný, nakoľko došlo k premlčaniu a preto z opatrnosti pre prípad, že by súd prvého stupňa
zotrval na svojom predbežnom právnom posúdení, vzniesol námietku premlčania. Subjektívna lehota

žalobcu začala plynúť dňa 04.04.2018 a objektívna lehota dňa 27.04.2017, pričom žaloba bola podaná
na súde dňa 01.07.2020 t.j. po uplynutí oboch premlčacích dôb tak objektívnej ako aj subjektívnej.

9. Na pojednávaní konanom dňa 17.02.2022 žalobca nesúhlasil s písomným vyjadrením právneho
zástupcu žalovanej. Nesúhlasil s tým, že žalovaná pohľadávka titulom náhrady škody a titulom

bezdôvodného obohatenia je premlčaná. Vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že došlo k
predĺženiu premlčacej lehoty, a to z dôvodu núdzového stavu vyhláseného v roku 2020. Opätovne
zotrval na svojich vyjadreniach, žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu škody
titulom ušlého zisku a titulom bezdôvodného obohatenia tak, ako uplatňoval v pôvodnej žalobe.

10. Právny zástupca žalovanej zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.02.2022.

11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

13. Súd zistil tento skutkový a právny stav:

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3.770,77 Eur spolu s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne od
27.02.2020 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaná boli účastníkmi dedičských konaní
po zosnulej Ž. D. v procesnom postavení dedičov. Žalovaná v základnom konaní o dedičstve opakovane
uviedla, že započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy, avšak v dodatočnom dedičskom

konaní bolo preukázané, že na základe dohody o odpustení záväzku zo dňa 04.10.2009 žalovaná
nadobudla od poručiteľky finančný dar vo výške 19.989,63 Eur. Z dedičských konaní sp. zn. XXD/
XXX/XXXX a XXD/XX/XXXX je podľa žalobcu preukázané, že tento dar poručiteľky žalovanej nebol v
dedičskom konaní po poručiteľke započítaný na jej dedičský podiel v zmysle § 484 druhá veta OZ „pri
dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne

dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2 započíta
sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok“. Žalovaná sa podľa slov žalobcu
správala v základnom konaní o dedičstve protiprávne, nakoľko napriek zákonnej povinnosti každého
účastníka súdneho konania v zmysle v tom čase účinného ustanovenia § 101 ods. 1 OSP vedome
zamlčala závažnú a v prejednávanej dedičskej veci relevantnú vyššie uvedenú právnu skutočnosť, a

to aj napriek náležitému poučeniu súdnej komisárky. Podľa tvrdení žalobcu uvedené malo za následok
vyporiadanie dedičov zo zákona v nesprávnych sumách. Hodnota odpusteného dlhu bola vyššia ako
hodnota dedičského podielu žalovanej. Žalovaná nemala nadobudnúť dedičský podiel. Podľa slov
žalobcu protiprávne konanie žalovanej naplnilo skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu podľa § 415a nasl. OZ, ktorú spôsobila ostatným dvom spoludedičom. V dôsledku protiprávneho konania žalovaná
nadobudla od poručiteľky majetok v hodnote 26.630,- Eur, naopak ostatní dvaja dedičia nadobudli
len 764,- Eur, čo predstavuje nevyvážené rozdelenie majetku. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná od

poručiteľky dostala k 30. narodeninám finančný dar vo výške 100.000,- Kčs na kúpu nehnuteľností. V
dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX sa žalovaná výrazne obohatila a protifovala na
úkor spoludedičov. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že sa snažil riešiť vec mimosúdne, avšak žalovaná
opakovane neprejavila záujem o mimosúdnu dohodu. Poukázal ďalej na to, že osvedčením o dedičstve
sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 27.04.2017 žalobca nadobudol majetok v čistej hodnote 216,96 Eur.

Ak by však podľa jeho slov žalovaná splnila svoju započítaciu zákonnú povinnosť a súdna komisárka
by vykonala koláciu, tak by žalobca ako dedič získal majetok v čistej hodnote 3.702,31 Eur. Majetkovú
škodu teda predstavuje rozdiel medzi čistou hodnotou potenciálne nadobudnutého dedičského podielu
žalobcu po vykonaní započítania peňažného daru a čistou hodnotou zákonného dedičského podielu,
ktorý patrí žalobcovi podľa zákona bez vykonania započítania. Žalobca zároveň nadobudol pohľadávku
od svojho brata ako postupník v sume 1.851,16 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

22.02.2020 a teda je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v sume 3.702,30 Eur.

15. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe, neuznala ju. Nárok žalobcu považovala za neopodstatnený a žiadala
ho v celom rozsahu zamietnuť. Vzniesla námietku premlčania.

16. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne za desať rokov od dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

17. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu za jej začiatok žalovaná označila deň 04.04.2018 t.j. deň,

kedy súdna komisárka D.. Š. uskutočnila pojednávanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke Ž.
D., ktorého účastníkmi boli tak žalobca ako aj jeho brat, ktorý na neho postúpil pohľadávku a žalovaná.
Na tomto pojednávaní sa konštatovalo, že návrh na dodatočné prejednanie dedičstva podali žalobca a
jeho brat a žiadali dodatočne prejednať pohľadávku poručiteľky vo výške 19.989,63 Eur proti dedičstvu z
titulu vyporiadania BSM v dedičskom konaní sp. zn. XXD/XXX/XXXX ako aj nebytovú budovu, ktorá však

ale nesúvisí s predmetom konania. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej predložil listinu
o odpustení záväzku zo dňa 04.10.2009, podľa ktorej poručiteľka odpustila svojej dcére - žalovanej
povinnosť zaplatiť jej pohľadávku, ktorú mala poručiteľka proti dedičstvu z titulu vyporiadania BSM vo
výške 602.207,53 Sk, preto lebo dcéra sa o ňu starala a bola jej oporou. Súd teda vzhľadom aj na
vyjadrenie žalovanej pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej lehoty, ktorú označila 04.04.2018 teda

deň pojednávania, na ktorom sa žalobca s bratom preukázateľne s listinou o odpustení dlhu oboznámili,
konštatoval, že žalobca spolu s bratom sa v tento deň dozvedeli o škode a o tom, kto za škodu
zodpovedá. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna lehota tak žalobcovi a aj bratovi, ktorý na neho postúpil
pohľadávku uplynula dňa 09.05.2020. Žalobu na súd žalobca podal až dňa 01.07.2020 t.j. po uplynutí

subjektívnej lehoty.

18. Žalobca na pojednávaní nesúhlasil s námietkou premlčania, zotrvával na svojich vyjadreniach.
Poukázal na núdzový stav, kedy došlo k predĺženiu premlčacích lehôt v roku 2020.

19. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch sa vzťahujú na
uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú

b) ktoré uplynuli po 12. marci do dňa účinnosti tohto zákona sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

20. Podľa čl. IV uvedený zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, pričom dňom vyhlásenia bol deň
27.03.2020. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba na uplatnenia nároku žalobcu na súde neplynula

od 27.03.2020 do 30.04.2020.

21. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 1 premlčacia doba žalobcovi v čase od 27.03.2020 do
30.04.2020 neplynula a opäť začala plynúť až dňa 01.05.2020. Uvedené však nemá vplyv na uplynutiepremlčacej subjektívnej lehoty, nakoľko táto žalobcovi i tak uplynula pred podaním žaloby na súd, a to
dňa 09.05.2020 (deväť dní z premlčacej dvojročnej lehoty totiž spadalo do obdobia, kedy lehoty kvôli
COVID-u neplynuli a týchto deväť dní je potrebné pripočítať).

22. Z týchto dôvodov súd neprihliadol na námietku žalobcu s poukazom na zákon č. 62/2020 Z.z. a
ustanovenie § 1 a dospel k záveru, že právo žalobcu sa premlčalo uplynutím subjektívnej premlčacej
lehoty dňa 09.05.2020.

23. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu za jej začiatok žalovaná označila deň 27.04.2017 t.j. deň,
kedy bolo notárkou vydané osvedčenie o dedičstve po poručiteľke Ž. D. - matke žalovanej. Je teda
zrejmé, že pokiaľ ide o začatie plynutia objektívnej premlčacej lehoty, táto lehota síce ešte neuplynula,
nakoľko podľa názoru súdu, konanie žalovanej nepriznanie odpustenia dlhu v dedičskom konaní možno
označiť za konanie úmyselné, a teda objektívna lehota je v tomto prípade desaťročná. Objektívna lehota
však nijakým spôsobom nepredlžuje lehotu subjektívnu. Žalobca si mohol totiž právo na náhradu škody

uplatniť najneskôr v posledný deň troj či desaťročnej objektívnej lehoty, avšak vyžaduje sa aj uplatnenie
práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty. Právo žalobcu sa teda podľa názoru
súdu premlčalo uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty dňa 09.05.2020.

24. Z uvedeného dôvodu súd považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej v celom

rozsahu za dôvodnú a žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 C. s . p. súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník.

28. Žalovaná bola v konaní plne úspešná a preto súd jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu
v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. O výške trov konania bude po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodovať vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 C. s. p. )

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.