Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/320/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203418
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615203418.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Slovenská sporiteľňa, a. s.,
Tomášikova ul. č. 48, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o.,
Kováčska 53, Košice, proti žalovaným: 1/ Ľ. J., X.. XX.XX.XXXX, L. N.. X. H. Č.. XX/X, H., 2/ JÁNY SK,
s. r. o., ul. 1. mája č. 5, Malacky, obaja zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom, Čajkovského

ul. č. 5, Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky z 5. júna 2017, č. k. 4C/280/2015- 603, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/
uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami - stavbami nachádzajúcimi sa v kat. úz. H. R.

E., S. H. R. E., S. R., zapísanými na LV č. XXXX a to
- administratívna budova na parc. č. XXXX/X, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je
evidovaný na liste vlastníctva,
- administratívna budova na parc. č. XXXX/XX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je
evidovaný na liste vlastníctva,
- prístrešok na parc. č. XXXX/XX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na

liste vlastníctva,
- zmenáreň na parc. č. XXXX/XX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na
liste vlastníctva,
- kravín na parc. č. XXXX/XX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na liste
vlastníctva,
- sklad a demontážna dielňa na parc. č. XXXX/XX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je

evidovaný na liste vlastníctva,
- dielňa na parc. č. XXXX/XX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na liste
vlastníctva,
- kravín na parc. č. XXXX/XX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na liste
vlastníctva;
tieto nepredať, nedarovať ani inak nepreviesť na tretiu osobu, nevložiť do majetku právnickej osoby,

nezriadiť záložné právo, vecné bremeno a ani iné právo tretej osoby obmedzujúce dispozíciu s
uvedenými nehnuteľnosťami, neprenechať do užívania tretej osoby, či už odplatne alebo bezodplatne,
až do uplynutia 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej Okresným súdom Malacky
pod spis. zn. 4C/280/2015.

Ďalej súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 2/

uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi v kat. úz. R., zapísanými na
LV č. XXX a to- pozemok parcely reg. „. Č.. XXX/X o výmere 6.396 m2 (zastavané plochy a nádvoria),
- stavba bez súp. č. na parc. č. XXXX/XX (poľnohospodárska budova - matečník) - právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva,

- stavba bez súp. č. na parc. č. XXXX/XX (poľnohospodárska budova - matečník) - právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba, nie je evidovaný na liste vlastníctva,
- stavba bez súp. č. na parc. č. XXXX/XX (poľnohospodárska budova - jalováreň) - právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva,
- stavba bez súp. č. na parc. č. XXXX/XX (poľnohospodárska budova - S.-XXX)- právny vzťah k parcele,

na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva,
- stavba bez súp. č. na parc. č. XXXX/XX (poľnohospodárska budova - S.) - právny vzťah k parcele, na
ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva,
- stavba bez súp. č. na parc. č. XXXX/XX (poľnohospodárska budova - výrobná hala) - právny vzťah k
parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva,
- stavba bez súp. č. na parc. č. XXXX/XX (poľnohospodárska budova - sklad zemiakov) - právny vzťah

k parcele, na ktorej leží stavba nie je evidovaný na liste vlastníctva
tieto nepredať, nedarovať ani inak nepreviesť na tretiu osobu, nevložiť do majetku právnickej osoby,
nezriadiť záložné právo, vecné bremeno a ani iné právo tretej osoby obmedzujúce dispozíciu s
uvedenými nehnuteľnosťami, neprenechať do užívania tretej osoby, či už odplatne alebo bezodplatne,
až do uplynutia 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej Okresným súdom Malacky

pod spis. zn. 4C/280/2015.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa ako veriteľ a
spoločnosť VADUAL LOGISTIK, spol. s r.o., ako dlžník uzavreli dňa 27.03.2008 Zmluvu o úvere č. XX/
AUOC/XX v znení Dodatku č. 1 až 15 vo forme notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou.

Notárska zápisnica X. XXX/XXXX X. XXXXX/XXXX X. XXXXX/XXXX bola spísaná dňa 28.12.2010
na Notárskom úrade JUDr. Andrey Rozvadskej. Na základe uvedenej Zmluvy o úvere žalobkyňa
poskytla dlžníkovi úverový rámec vo výške 2.655.513,51 eur, ktorý bol v celej výške vyčerpaný vo
forme kontokorentného úveru a štyroch splátkových úverov. Žalobkyňa ako veriteľ a spoločnosť JÁNY,
s.r.o., ako pristupujúci dlžník uzavreli dňa 27.03.2008 Dohodu o pristúpení k záväzku, na základe

ktorej pristupujúci dlžník pristúpil k záväzku dlžníka zaplatiť pohľadávku zo Zmluvy o úvere a tiež
ku všetkým záväzkom dlžníka vyplývajúcim zo Zmluvy o úvere. Pristupujúci dlžník sa týmto stal
ďalším dlžníkom zo Zmluvy o úvere popri dlžníkovi, pričom dlžník a pristupujúci dlžník sú zaviazaní
zaplatiť pohľadávku žalobkyne zo Zmluvy o úvere spoločne a nerozdielne. Keďže dlžník, pristupujúci
dlžník a ďalšie zaviazané osoby zo Zmluvy o úvere si neplnili svoj záväzok, veriteľ stanovil ku dňu

14.07.2014 pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy za predčasne splatnú v celom rozsahu, a to
listom zo 14.07.2014 a vyzval dlžníkov, aby pohľadávku zo Zmluvy o úvere zaplatili. Dlžníci však svoj
splatný záväzok zo Zmluvy o úvere doposiaľ dňa nesplnili. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn.
36R/5/2014, zo dňa 18.07.2014 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 141/2014, dňa 24.07.2014 začal
reštrukturalizačnékonanievočidlžníkovi.Tenistýsúduznesenímsp.zn.36R/5/2014,zodňa26.08.2014

zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 168/2014, dňa 03.09.2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka.
Žalobkyňa si pohľadávku voči dlžníkovi zo Zmluvy o úvere do reštrukturalizácie prihlásila prihláškou
pohľadávky s por. č. 1 zo dňa 30.09.2014 a správca ju uznal a zahrnul ju do záverečného návrhu
reštrukturalizačného plánu dlžníka. Podľa ust. § 155 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. plánom zostávajú
nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom

a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených
pohľadávok z majetku tretích osôb. Pristupujúci dlžník (JÁNY SK, s.r.o.) bol v čase rozhodnom
pre podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. H. R.
E. zapísaným na LV č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu X/XX k nehnuteľnostiam v kat. úz. F. Y.
zapísaným na LV č. XXXX, nehnuteľností v kat. úz. R. zapísaným na LV č. XXXX a v čase rozhodnom

pre podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov previedol nehnuteľnosti na žalovaného
1/ a žalovaného 2/ za kúpnu cenu, ktorú žalobkyňa považuje za neprimerane nízku, čím došlo k
ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne z predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaný 1/
je konateľom pristupujúceho dlžníka a spoločníkom v pristupujúcom dlžníkovi s obchodným podielom vo
výške 50 %, a zároveň je konateľom žalovaného 2/ a jediným spoločníkom žalovaného 2/ s obchodným

podielom vo výške 100 %, teda ide o tzv. spriaznené osoby v zmysle § 42a ods. 4 zákona č.40/1964
Zb. Obč. zák.3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „V súdenej
veci žalobca žiada zásah súdu z dôvodu obavy, že v prípade úspechu vo veci bude exekúcia

ohrozená s ohľadom na realizované majetkové dispozície oboch žalovaných v prospech tretích osôb
(ako je opísané v bode 3. Odôvodnenia). Zákon jednoznačne nedefinuje, že existencia obavy, že
exekúcia bude ohrozená, musí byť jednoznačne preukázaná. Upravuje len určitú obavu, pričom právnou
normou nie je vyjadrená miera ohrozenia exekúcie. Existenciu ohrozenia však musí byť minimálne
osvedčená konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe

na určenie, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, predstavuje podklad k tomu, že sa
veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k exekúcii vydaného proti dlžníkovi domáhať vykonania
exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti
dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený (NS ČR sp. zn. 20
Cdo 1501/2005).“ Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre záver o potrebe nariadenie neodkladného opatrenia, čo vyplýva najmä predložených

listín (príslušné listy vlastníctva) preukazujúcich konkrétne konanie žalovaných, ktorí uskutočnili po
rozhodnutí odvolacieho súdu o pôvodnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia právne úkony,
ktorými zmenšili svoj majetok v takom rozsahu, že možno konštatovať, že žalobkyňa osvedčila obavu,
že budúca exekúcia bude ohrozená. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ v prípade
žaloby o neúčinnosť právneho úkonu má podľa § 42a ods. 1 veta prvá Obč. zák. právo sa domáhať,

aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, pričom dôsledkom úspechu žaloby veriteľa je primárne
možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech (§ 42b ods. 4 Obč. zák.). Pokiaľ ide o uspokojenie jeho pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ohrozenie exekúcie vyplýva potom práve zo správania
žalovaných, ktorí sa takéhoto majetku zbavujú v prospech tretích osôb. Právo na náhradu voči subjektu,
ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech, je až sekundárnym nárokom veriteľa pre prípad, že
uspokojenie veriteľa z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, nie je
možné, ale veriteľ sa reálne svojho práva domôže výlučne za predpokladu bonity subjektu, ktorý mal z

odporovateľného úkonu prospech. Žalobkyňa má právo odporovať úkonom len voči svojmu dlžníkovi,
v prípade ďalších prevodov nehnuteľností zo žalovaných na tretie osoby už nebude môcť takéto právne
úkony žalovaných rovnako efektívne odporovať a vymáhateľnosť nárokov žalobkyne by v prípade
prevodu majetku na tretie osoby bola ohrozená. Samotný predmet sporu (odporovateľnosť právneho
úkonu) nemôže znamenať pre žalobkyňu ako veriteľa bez ďalšieho nemožnosť domáhať sa predbežnej

ochrany neodkladným opatrením, keď v konkrétnej veci skutkové okolnosti zásah súdu dočasnou
úpravou pomerov odôvodňujú. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:
„Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto
úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ust. § 42a ods. 2 až 5 Obč. zák., preto zmena
vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam.

Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania (pozri
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.04.2007, sp. zn. 4 Cdo 44/2007, uverejnený v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 5/2008). Bez toho, že by súd prvej inštancie spochybňoval ustálenú judikatúru, má za to, že
je potrebné v konkrétnej súdenej veci zabezpečiť ochranu možností veriteľa vyplývajúcich z prípadného
úspešného odporovania. V prípade pokračovania v prevodoch majetku žalovaných na tretie osoby,

je dôvodná obava, že by prišlo k zhoršovaniu právneho postavenia žalobkyne: význam odporovacej
žaloby pre žalobkyňu je najmä vtedy, ak sa predmet odporovateľného právneho úkonu nachádza u
žalovaného 1/ a 2/, ak však žalovaný previedol predmet odporovacieho úkonu na tretiu osobu, pričom
tretie osoby boli dobromyseľné, prichádza do úvahy len relutárna náhrada, preto prípadné nakladanie
s nehnuteľnosťami formou prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby odôvodňuje existenciu obavy,

že budúca exekúcia bude ohrozená z dôvodu nedostatočnej bonity žalovaného 1/ a žalovaného 2/.
Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd obmedzí právo žalovaných nakladať s nehnuteľným
majetkom, neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ale dočasne upraví pomery strán, keď za daných
zmenených skutkových okolností z konkrétnych realizovaných úkonov žalovaných následne po vydaní
rozhodnutia č. k. 8Co/369/2015-182, zo dňa 23.06.2015 je zjavné minimálne zmenšovanie majetku

žalovaných postihnuteľného priamym výkonom súdneho rozhodnutia. Súd preto dospel k záveru, že za
týchto zmenených skutkových okolností nevidí právny ani skutkový dôvod nepriznať dočasnú právnu
ochranu žalobcovi tak, aby prípadná budúca vymožiteľnosť jeho práva nebola zmarená.“ S poukazom
na tieto závery súd prvej inštancie nariadil navrhované neodkladné opatrenie s tým, že dospel kzáveru, že pre účinnú ochranu práv žalobkyne je dôvodné nariadiť požadované obmedzenie s časovým
ohraničením a to do uplynutia 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na OS
Malacky pod sp. zn. 4C/280/2015, keď v prípade úspechu žalobkyne v spore je podľa súdu prvej

inštancie táto lehota poskytuje dostatočný časový priestor na prípadné začatie exekučného konania a
takýto postup zároveň v prípade neúspechu žalobkyne v spore nezasahuje do práv žalovaného, ktorý
má právo kedykoľvek žiadať o zrušenie neodkladného opatrenia, keď odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené a v prípade zamietnutia žaloby súd aj bez návrhu takéto neodkladné opatrenie zruší.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietli, že v predmetnej veci
súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie uznesením z 20.04.2015, č. k. 4C/280/2015- 158 a
odvolací súd na odvolanie žalovaných toto uznesenie uznesením z 23.06.2015, č. k. 8Co/369/2015-
182, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2015, zmenil a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Preto podľa žalovaných konaniu vo veci nariadenia predmetného neodkladného

opatrenia bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Ďalej žalovaní poukázali na to, že odvolací
súd v uvedenom zmeňujúcom uznesení zaujal stanovisko, v danom prípade nie je ohrozený výkon
súdneho rozhodnutia o neúčinnosti kúpnych zmlúv a poukázal na judikát R 5/2008. Súd prvej inštancie
podľa žalovaných nevysvetlil, z akých dôvodov sa odklonil od uvedeného názoru odvolacieho súdu.
Pokiaľ ide o uskutočnené prevody nehnuteľností, ktorých sa týka predmetný spor v období po vydaní

spomenutého zmeňujúceho uznesenia odvolacieho súdu, žalovaní uviedli, že tieto prevody uskutočnili
v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti. V prípade uskutočnených prevodov ide v porovnaní
s celkovým počtom nehnuteľností, ktorých sa týka predmetný spor, o zanedbateľnú a hodnotovo
nevýznamnú časť nehnuteľností. Ďalej žalovaní v odvolaní namietli, že súd prvej inštancie im svojím
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať ich procesné práva. Súd prvej inštancie

totiž o pripustení zmeny žaloby rozhodol bez toho, aby žalovaným umožnil sa k zmene žaloby vyjadriť.
Podľa žalovaných súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože žalobkyňa proti nim nemá
platnú vykonateľnú pohľadávku a preto žalobe nemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení nevysvetlil, na základe akých dôkazov má osvedčenú dôvodnosť pohľadávky žalobkyne a jej
trvanie. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že by proti spoločnosti JÁNY SK, s. r. o. disponovala exekučným

titulom a tiež nepreukázala, že by túto pohľadávku uplatnila na súde. Prihlásenie pohľadávky žalobkyne
v reštrukturalizácii, resp. v konkurze na majetok spoločnosti Vadual Logistic, spol. s r. o. nemá zároveň
účinky uplatnenia pohľadávky žalobkyne proti spoločnosti JÁNY SK, s. r. o., pretože táto mohla
vzniknúť až na základe dohody o pristúpení k záväzku, ak by táto dohoda bola platná, čo však žalovaní
spochybňujú. V podaní žalobkyne zo 17.05.2017, v ktorom navrhla nariadenie neodkladného opatrenia,

absentuje zmienka a dôkaz o výške pohľadávky žalobkyne proti spoločnosti JÁNY SK, s. r. o. v žalobe
žalobkyňa uviedla len úverový rámec vo výške 2.655.513,51 eur, ktorý mala poskytnúť spoločnosti
Vadual Logistic, spol. s r. o. a v písomnom vyjadrení z 03.03.2016 uviedla, že jej zabezpečená
pohľadávka je zahrnutá v reštrukturalizačnom pláne dlžníka - spoločnosti Vadual Logistic, spol. s r.
o. vo výške 100 % prihlásenej pohľadávky, t.j. vo výške 2.236.415,72 eur, dlžník zaplatil v súlade s

reštrukturalizačným plánom 113.154,09 eur, je v omeškaní s dvoma splátkami vo výške 67.944,40 eur
a zostatok pohľadávky podľa reštrukturalizačného plánu dlžníka je vo výške 2.137.916,51 eur. Výška
pohľadávky, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že bola ukrátená pri jej uspokojení, by v kontexte s existujúcim
zabezpečením tejto pohľadávky mala byť právne významnou skutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti
žaloby čo do žalobcom tvrdeného ukrátenia veriteľa. Pokiaľ ide o zabezpečenie pohľadávky žalobkyne

z predmetnej úverovej zmluvy voči spoločnosti Vadual Logistic, spol. s r. o., podľa žalovaných ide jednak
o zabezpečenie záložným právom na nehnuteľný majetok uvedenej spoločnosti (stavby a pozemky pod
por. č. X. C. XX. uvedené v Obchodnom vestníku č. 74/20017, z 18.04.2017) a jednak ide o ďalšie
zabezpečenie podľa čl. VI. predmetnej úverovej zmluvy; ide o zabezpečenie vo forme záložného práva
k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam, k pohľadávkam, zmenkami na fyzické alebo právnické osoby a

notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, ktorá podľa čl. VI. bod 8. úverovej zmluvy obsahuje právny
záväzok dlžníka (Vadual Logistic, spol. s r. o.) a pristupujúcich dlžníkov (Z. Y., A.. H. Y., Vadual Agro, spol.
s r. o.). Žalobkyňa sa v konaní nevyjadrila k rozsahu zabezpečenia jej nárokov z predmetnej úverovej
zmluvy a súd prvej inštancie sa vecou z tohto hľadiska nezaoberal. Pritom podľa žalovaných otázku
možného ukrátenia žalobkyne prevodom nehnuteľností napadnutými kúpnymi zmluvami treba skúmať

aj z pohľadu druhu a rozsahu zabezpečenia pohľadávky, s ktorým disponuje žalobkyňa. Rozsah zákazu,
ktorý je obsahom neodkladného opatrenia, je podľa žalovaných neprimeraný vo vzťahu k údajnej a zatiaľ
nepreukázanej pohľadávke žalobkyne voči spoločnosti JÁNY SK, s. r. o. Napokon žalovaní v odvolaní
namietli, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatreniauž bola na LV pre kat. úz. H. R.Ä. E. Č.. XXXX zapísaná poznámka „Návrh na začatie súdneho konania
č. k. 4C/280/2015- 458 na OS Malacky v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s.“ Túto poznámku zapísal
katastrálny úrad zrejme v súvislosti s podaním žalobkyne zo 17.05.2017 v zmysle ust. § 39 ods. 1 zák.

č. 162/1995 Z.z., čím žalobkyňa sleduje právnu ochranu podľa § 228 ods. 2 C.s.p. Táto skutočnosť
preukazuje, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je neúčelné a nadbytočné.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

6. Žalobkyňa v žalobe došlej súdu prvej inštancie dňa 07.04.2015 navrhla, aby súd prvej inštancie
nariadil predbežné opatrenie spočívajúce v uložení zákazu žalovanému 1/ vlastnícky disponovať s
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. H. R. E. zapísanými na LV č. XXXX a s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v kat. úz. F. Y. zapísanými na LV č. XXXX a v uložení zákazu žalovanému 2/

vlastnícky disponovať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. R. zapísanými na LV č. XXXX.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že spoločnosť JÁNY SK, s.
r. o. ako pristupujúci dlžník previedla nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. H. R. E. C. Y. F..
Ú.. F. Y. na žalovaného 1/ a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. R. na žalovaného 2/. Súd
prvej inštancie uznesením z 20.04.2015, č. k. 4C/280/2015- 158 návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia vyhovel a nariadil navrhované predbežné opatrenie. Odvolací súd uznesením z 23.06.2015,
č. k. 8Co/369/2015- 182, 8NcC/36/2015 uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F. Y. zapísané
na LV č. XXXX nie sú predmetom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a
teda v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie z 05.06.2017, č. k. 4C/280/2015- 603 nie sú vôbec

uvedené, resp. súd prvej inštancie o nich napadnutým uznesením nerozhodoval. Vzhľadom na to
námietka existencie prekážky konania - právoplatne rozhodnutej veci uplatnená žalovanými je vo vzťahu
k týmto nehnuteľnostiam irelevantná. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. R., súd prvej
inštancie uznesením z 20.04.2015, č. k. 4C/280/2015- 158 nariadil predbežné opatrenie vo vzťahu k
bytu č. X nachádzajúcemu v bytovom dome súp. č. XXX zapísanému na LV pre kat. úz. R. Č.. XXXX

a k príslušnému spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na pozemku. Napadnutým uznesením z 05.06.2017 síce bolo nariadené neodkladné opatrenie vo
vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. R., ide však o nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX. Súd prvej inštancie teda napadnutým uznesením z 05.06.2017, č. k. 4C/280/2015- 603 nariadil
neodkladné opatrenie vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. R. v porovnaní s

uznesením súdu prvej inštancie z 20.04.2015, č. k. 4C/280/2015- 158. Preto aj v tomto prípade platí,
že námietka existencie prekážky konania - právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. R. je irelevantná.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skúmal, či konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia bráni

prekážka právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. H.
R. E. zapísaným na LV pre kat. úz. XXXX. Účastníci konania o nariadenie predbežného opatrenia boli
totožní so sporovými stranami v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia napadnutým uznesením z 05.06.2017, č. k. 4C/280/2015-
603 nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k tým istým nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz.

H. R. E. zapísaným na LV č. XXXX, vo vzťahu ku ktorým nariadil predbežné opatrenie uznesením z
20.04.2015,č.k.4C/280/2015-158.Uznesenímz20.04.2015súdprvejinštanciesícenariadilpredbežné
opatrenie vo vzťahu k spolu 13 nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. H. R. E., ale v tomto
počte je zahrnutých 8 nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H. R. E.Á. zapísaných na LV č. XXXX,
vo vzťahu ku ktorým súd prvej inštancie nariadil napadnutým uznesením neodkladné opatrenie. Inými

slovami, prekážka právoplatne skončenej veci by tu mohla existovať iba vo vzťahu k 8 nehnuteľnostiam
nachádzajúcim na v kat. úz. H. R. E. zapísaným na LV č. XXXX, ktoré boli súčasne predmetom
predbežného opatrenia a neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o totožnosť skutku, v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorý je obsiahnutý v žalobe, žalobkyňa uviedla, že spoločnosť JÁNY SK, s.
r. o. ako pristupujúci dlžník v čase rozhodnom pre podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho

úkonu previedla predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 1/ a takýmto konaním žalovaných by mohol byť
ohrozený výkon a realizácia konečného rozhodnutia vo veci určenia právnej neúčinnosti predmetných
právnych úkonov, čím by mohol byť zmarený účel konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
(č. l. 585) žalobkyňa odôvodnila okrem iného tým, že po vydaní uznesenia odvolacieho súdu z23.06.2015,č.k.8Co/369/2015-182,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia,
žalovaní zrealizovali prevody ďalších nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. H. R. E. Č.. XXXX C.
Č.. XXXX, na LV pre kat. úz. F. Y. Č.. XXXX a na LV pre kat. úz. R. Č.. XXXX C. Č.. XXXX. Ďalej žalobkyňa

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že akákoľvek ďalší prevod nehnuteľností,
ktorých vlastníkom bola pôvodne spoločnosť JÁNY SK, s. r. o., a ktorých momentálnymi vlastníkmi
sú žalovaní 1/, 2/ znemožní efektívny výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na tieto
skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že po vydaní uznesenia odvolacieho súdu z 23.06.2015,
č. k. 8Co/369/2015- 182 došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto spomenuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (§ 329 ods. 3 C.s.p.).

8. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p. (§ 324 ods. 3 C.s.p.). Zabezpečovacie opatrenie

má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k
účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. To platí aj v prípade, ak ostatné zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie tejto podmienky, t. j. subsidiarity neodkladného opatrenia,
skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.

Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových
hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia
exekúcie (§ 343 C.s.p.). Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa
zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá
už bola judikovaná, resp. mohla by neskôr byť judikovaná. Preto sa odvolací súd zaoberal tým, či aj v

prejednávanej veci má prioritu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 C.s.p. Keďže v
prejednávanej veci žalobkyňa svojou žalobou neuplatňuje právo na peňažné plnenie od dlžníka, vydanie
zabezpečovacieho opatrenia je v povahy veci vylúčené. Podmienku podľa § 324 ods. 3 C.s.p. preto
treba považovať za splnenú.

9. K odvolacej námietke žalovaných, že žalobkyňa nepreukázala, že by proti spoločnosti JÁNY SK, s.
r. o. disponovala exekučným titulom a že by pohľadávku proti tejto spoločnosti uplatnila na súde, treba
uviesť,žezákonnémupojmu„vymáhateľnápohľadávka“uvedenémuv§42aods.1Obč.zák.zodpovedá
taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľnou
pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zák. je teda pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred

súdom v základnom konaní, ktorá už dospela (je zročná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou
naturálnou a ktorá ani nezanikla či už splnením, kompenzáciou, preklúziou alebo z iného právneho
dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku teda možno charakterizovať tak, že ide o žalovateľnú pohľadávku,
ktorej sa možno domáhať na súde (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23.12.1999, sp. zn. 3 Cdo
102/99). Z toho je zrejmé, že predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby žalobkyne nie je existencia

exekučného titulu proti dlžníkovi - spoločnosti JÁNY SK, s. r. o.

10. Nie je možné prisvedčiť žalovaným ani v tom, že by súd prvej inštancie nevysvetlil, na akom základe
sa odklonil od právneho názoru odvolacieho súdu obsiahnutého v odôvodnení jeho zmeňujúceho
uznesenia z 23.06.2015, č. k. 8Co/369/2015- 182. Súd prvej inštancie v bodoch 19. a 20. odôvodnenia

napadnutého rozsudku podrobne a zrozumiteľne vysvetlil, na akom základe a z akých dôvodov sa
odklonil od právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v spomenutom zmeňujúcom uznesení.
Odvolací súd sa s argumentáciou súdu prvej inštancie stotožňuje a na ňu poukazuje.

11. Odvolací súd je toho názoru, že rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.04.2007, sp. zn. 4 Cdo 44/2007

(R 5/2008) nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
prejednávanejveci.NajvyššísúdvňomoznačilzanesprávnyprávnynázorKrajskéhosúduvŽiline,ktorý
žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zamietol z dôvodu, že v priebehu konania žalovaní
prestali byť vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom odporovaného právneho úkonu. Najvyšší
súd v tejto súvislosti v podstate uviedol, že predpokladom práva na náhradu v zmysle § 42b ods. 4

veta za bodkočiarkou Obč. zák. je právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo
toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, nie je podmienkou odporovateľnosti v
zmysle § 42b ods. 2 až 5 Obč. zák. a preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej
neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať však podľa najvyššieho súdu významaž pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania. Z tohto rozhodnutia
najvyššiehosúdutedavyplýva,žeakvpriebehukonaniaourčenieneúčinnostiprávnehoúkonužalovaný
prevedie vec, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu, na iného a teda prestane byť

jej vlastníkom, nemá to na konanie vplyv v tom zmysle, že by bolo treba žalobu zamietnuť, konanie má
ďalej pokračovať a po právoplatnom určení neúčinnosti právneho úkonu sa môže veriteľ samostatnou
žalobou domáhať peňažnej náhrady podľa § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Obč. zák. Z toho možno
vyvodiť tieto závery: Ak by v prejednávanej veci žalovaní v priebehu konania prestali byť vlastníkmi
dotknutých nehnuteľností, súd prvej inštancie by žalobe napriek tomu mohol vyhovieť. V takom prípade

by sa však žalobkyňa napriek existencii vyhovujúceho rozsudku nemohla domáhať uspokojenia svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka a musela by sa teda
po právoplatnosti rozsudku domáhať proti žalovaným zaplatenia peňažnej náhrady v zmysle § 42b ods.
4 veta za bodkočiarkou Obč. zák. Jej postavenie by sa teda oslabilo. Ak by jej totiž aj bola súdnym
rozhodnutím priznaná peňažná náhrada, je otázne, či by ju exekučne proti žalovaným vzhľadom na
ich majetkovú bonitu vymohla. Z tohto hľadiska má predmetné neodkladné opatrenie podľa názoru

odvolacieho súdu zmysel.

12. Súd prvej inštancie nebol povinný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vykonávať
plnohodnotné dokazovanie a jeho povinnosťou bolo iba zistiť, či nárok žalobkyne je aspoň osvedčený.
Zisťovanie (ne)platnosti dohody o pristúpení k záväzku, prípadne zisťovanie, či dlžník napriek

odporovaným právnym úkonom disponuje ďalším majetkom, z ktorého môže pohľadávku žalobkyne
uspokojiť, má nepochybne význam pre rozhodnutie vo veci samej, ale presahuje zisťovanie, či je nárok
osvedčený. Argumentácia žalovaných o zabezpečení pohľadávky žalobkyne proti spoločnosti Vadual
Logistic, spol. s r. o. záložným právom je z hľadiska existencie záväzku (dlhu) spoločnosti JÁNY SK, s.
r. o. ako pristupujúceho a samostatného dlžníka právne bezvýznamná. V prípade záväzku spoločnosti

JÁNY SK, s. r. o. založeného dohodou o pristúpení k záväzku totiž ide o samostatný záväzok tejto
spoločnosti, ktorý nemožno stotožňovať so záväzkom spoločnosti Vadual Logistic, spol. s r. o.

13. Žalovaní k odvolaniu pripojili výpis z LV pre kat. úz. R. Č.. XXX a výpis v LV pre kat. úz. H. R. E.
Č.. XXXX. V oboch týchto listoch vlastníctva je zapísaná poznámka o začatí súdneho konania na OS

Malacky pod sp. zn. 4C/280/2015 týkajúceho sa predmetných nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bolo
nariadené neodkladné opatrenie. K tomu odvolací súd uvádza, že ust. § 228 ods. 2 C.s.p. rozširuje
subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia na určitý okruh subjektov v zákonom stanovených
prípadoch. Ide o tieto druhy rozsudkov: 1/ rozsudok o určení vecného práva k nehnuteľnosti, pričom pod
vecnýmprávomsarozumievlastníckeprávo(držba,vecnébremeno,záložnéprávo,predkupnéprávoza

predpokladu,žebolodohodnutéakovecnéprávo);2/rozsudokourčenieneplatnostidobrovoľnejdražby.
Výroky týchto právoplatných rozsudkov sú subjektívne záväzné aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom
zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, podaný
v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní. Predmetom
konania v prejednávanej veci je vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov v zmysle § 42a a nasl. Obč.

zák. Predmetom konania teda nie je určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam (prípadné
vyhovenie žalobe nebude mať vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/ k dotknutým
nehnuteľnostiam) a výrok právoplatného rozsudku vo veci samej teda nebude subjektívne záväzný pre
ďalších prípadných nadobúdateľov dotknutých nehnuteľností. Inými slovami, ust. § 228 ods. 2 C.s.p. sa
na prejednávanú vec nevzťahuje. Za tohto stavu samotná poznámka v príslušných listoch vlastníctva o

prebiehajúcom súdnom konaní by nemusela byť prostriedkom postačujúcim na zamedzenie prípadných
špekulatívnych prevodov dotknutých nehnuteľností na tretie osoby.

14. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

15. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v
rozhodnutí o veci samej.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).