Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208729
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110208729.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne B.. V. I., C., H. XX, zast.
JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému
INDEX s.r.o. Košice, Mlynská 26, Košice, IČO: 36 187 020, zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom,
Advokátska kancelária, Košice, Zvonárska 8, o zaplatenie 37.244,00 eur istiny s prísl., o odvolaní

žalobkyne a žalovaného proti rozsudku 25C/183/2010-425 z 12.5.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
37.244,00 eur s 9% úrokom z omeškania od 13.3.2010 do zaplatenia a trovy konania 9.560,50 eur

na účet právnej zást. JUDr. Melánie Knopovej, Štúrova 20, Košice, všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky , žalobu zamietol.

2.Žalobkyňasažalobouz31.3.2010vočižalovanémudomáhalauloženiapovinnostizaplatiťjej 37.244,-
eur istiny s dohodnutým úrokom 5% ročne od 1.4.2004 do zaplatenia a 9% ročným úrokom z omeškania
od 12.2.2010 do zaplatenia, na tom skutkovom a právnom základe, že na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok, uzatvorenej s postupcom P. A., sa stala vlastníkom pohľadávky voči žalovanému v
celkovej sume 40.297,- eur, predmetné postúpenie pohľadávky sa týkalo Zmlúv o poskytnutí peňažných
prostriedkov uzatvorených 6.4.2002 medzi žalovaným a veriteľmi B. C. vo výške 310.000,- Sk, T..
O. C. vo výške 131.000,- Sk, B. C. vo výške 92.000,- Sk, M.. U.Z. K. vo výške 200.000,- Sk, T.. B.
Y. vo výške 240.000,- Sk a 7.4.2002 medzi žalovaným a veriteľom T.. Q. K. vo výške 500.000,- Sk.
Postupca pohľadávky, listom z 31.8.2010 oznámil žalovanému, že predmetnú pohľadávku vyplývajúcu

z uvedených zmlúv o poskytnutí peňažných prostriedkov a to v celku, ako aj všetky nároky a práva na
vyplatenie všetkých peňažných prostriedkov v rámci pohľadávky alebo v spojení s ňou postúpil novému
veriteľovi a to žalobkyni. Žalobkyňa 12.2.2010 vyzvala žalovaného na úhradu postúpenej pohľadávky,
ktorú eviduje na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok a žalovaný jej pohľadávku neuhradil. Žalovaný
mal za to, že záväzky, ktoré mal zo zmluvných vzťahov uzatvorených 6.4.2002 a 7.4.2002 zanikli ich
riadnymsplnenímP.A.vr.2002a2005,pooznámení ichpostúpenia.Poukázalnato,ženemohlodôjsťk

postúpeniu pohľadávky žalobkyni, lebo predmet postúpenia neexistoval, keďže záväzky, ktoré mu vznikli
z uvedených vzťahov, zanikli ich riadnym splnením. Z uvedených dôvodov žalobkyňou uplatnený nárok
neuznal a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Žalobkyňa mala za zrejmé, že ku dňu postúpenia,
celková výška pohľadávok, bez prísl., bola 40.297,- eur, ktorá jej bola postúpená, keďže žalovaný
23.12.2004 uhradil 238.932,- Sk, v tom čase veriteľovi P. A., uplatňuje si istinu 37.244,- eur, čo je
o 92.000,- Sk (3.054,- eur) menej, oproti postúpenej pohľadávke, z dôvodu premlčania. Žalovaný v

priebehu konania predložil súdu listinné doklady, výdavkový pokladničný doklad z 15.10.2004 na sumu
1.800.000,- Sk, ktorá mala byť vyplatená P.. A. na splátku pohľadávky 1.343.000,- Sk, úrokov za r.2003 a 2004 v sume 147.000,- Sk, NN predstavovali 310.000,- Sk. Súčasne predložil výpis z ČSOB za
máj 2005, z ktorého mal súd za zrejmé, že 9.5.2005 bola odoslaná platba 130.000,- Sk (čl. 238, 239
spisu). Súd, o.i. vyslúchol svedka P.. A. a dal mu k nahliadnutiu listinný doklad (čl. 238), na základe

ktorého mu mala spoločnosť INDEX-žalovaný vyplatiť 1.800.000,- Sk. Na tomto listinnom doklade dal
svedok do pozornosti súdu účel financií NN, čo podľa neho zn. neúčtovateľné náklady. K ozrejmeniu
uviedol, že v t.č. robil rôzne aktivity, na ktoré potreboval určitý obnos peňazí. Keďže to bola jeho firma,
takýchto dokladov podpisoval niekoľko desiatok. Boli to financie, ktoré použil na aktivity firmy INDEX-
žalovaného, a ktorá suma bola zúčtovaná po zdokladovaní a po ukončení obchodu. Podľa svedka sa

v žiadnom prípade nejednalo o sumu, ktorá mu mala byť zaplatená za poskytnuté pôžičky, a ktoré mal
vyplatiť M. Q. W. za postúpené pohľadávky. Bol to doklad pre účtovníčku o tom, že tieto peniaze z firmy
zobral. V čase vystavenia dokladu 15.10.2004, bol vyznačený iba účel NN, bez ďalšieho textu. Ďalej
svedok uviedol, že ďalší text na tomto doklade a to výška splátky pohľadávky vo výške 1.343.000,- Sk,
úroky 147.000,- Sk a NN 310.000,- Sk bol dopísaný dodatočne, ktorá skutočnosť mala byť zrejmá aj
z fotokópie. K predloženému výpisu z účtu (čl. 239) na 130.000,- Sk, ktorá podľa žalovaného mala

byť splátkou pohľadávok za r. 2005, uvedený svedok súdu potvrdil, že mohlo ísť o platbu, ktorú vyplatil
za postúpenú pohľadávku od fyzických osôb, že tá však nesúvisí s predmetom sporu. K činnosti firmy
svedok uviedol, že žiadne platby pre osobnú potrebu nevyberal, že mal záujem, aby firma záväzky
uhradila, fungovala, keďže sa mal uskutočniť prevod firmy na jeho osobu. Jednoznačne súdu potvrdil,
že ani platba z 9.5.2005, nie je platbou za postúpenú pohľadávku, že pohľadávku na žalobkyňu

previedol v 08/ 2009 s tým, že spísanie dohody so žalovanou spoločnosťou realizoval v 12/2009, v
čase, keď už nebol jej majiteľom. Žalovaný predložil súdu Zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2
Obch. zák. z 19.8.1998, uzatvorenú medzi riadiacou osobou, P. A. a riadenou osobou, spoločnosťou
INDEX s.r.o. -žalovaným (čl. 366 a nasl., vrátane Dodatku č.1. Svedkyňa Q. A., ktorá bola v žalovanej
spoločnosti ekonómkou od jej založenia, resp. od založenia spoločnosti SaS u M. A., potvrdila, že

spoločnosť INDEX - žalovaný prevzal záväzky tejto spoločnosti, potvrdila aj uzavretie riadiacej zmluvy
medzi A. a žalovanou spoločnosťou INDEX s.r.o., na základe ktorej mala A. vyplácať ním požadované
finančné čiastky, bolo to aj v období r. 2002 až 2005. Potvrdila, že Soboľ z pokladne niekoľkokrát do
mesiaca vyberal vyššie finančné objemy, v takomto prípade vystavovala výdavkový doklad, ktorý však
do účtovníctva nezaúčtovala. Takýto postup odôvodnila skutočnosťou, že tak musela robiť, výdavkové

doklady potvrdzujúce výber peňazí p. Soboľom neboli zúčtované, boli len dokladmi o tom, že finančné
prostriedky zobral. Po nahliadnutí na listinný doklad (čl. 238) z 15.10.2004 na 1.800.000,- Sk, svedkyňa
potvrdila, že ho vypísala a podpísala s poznámkou NN, čo zn. neúčtovateľné náklady. Podľa svedkyne
pri výbere týchto peňazí jej Soboľ uviedol, že mali byť vyplatené štyrom fyzickým osobám, od ktorých
spoločnosť INDEX finančné prostriedky prevzala. Podľa jej tvrdenia doklad z čl. 238 vypisovala v

uvedený deň, rovnako aj účel pohľadávky, uviedla výšku splátky, úrokov, aj výšku neúčtovateľných
nákladov. Výšku splátky uviedla podľa zmlúv o pôžičkách, ktoré mala k dispozícii. Nevedela však uviesť,
akých osôb sa pôžičky týkali, v akých výškach mali byť pôžičky vrátené, ani na základe čoho výšku
splátky uviedla. Platbu, ktorú uviedla na doklade z 15.10.2004 bližšie špecifikovať nevedela. Uviedla
však, že tento doklad bol zaúčtovaný, pretože je na ňom číslo, pod ktorým k zaúčtovaniu došlo. Žalovaný

predložil súdu účtovný denník spoločnosti INDEX s.r.o. z 9.5.2005, kde pod položkou 25BV1501 bolo
zaúčtovanéplneniena130.000,-Skasúčasnevýpiszaúčtovaniadokladovspoločnostizuvedenéhodňa
- vrátka PP zo zmluvy, kde spoločnosť R. Soboľovi plnila 130.000,- Sk. Súd, po vykonanom dokazovaní,
vychádzajúc z § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 120 ods. 1 O.s.p. (ich znenie citoval)
mal za preukázané, že všetci pôvodný veritelia a to B. C., T.. O. C., B. C., M.. U. K., T.. P. Y. i T.. Q.

K. 6.4. a 7.4.2002 uzatvorili so žalovanou spoločnosťou, INDEX s.r.o. Košice, Zvonárska 13, Košice
zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov vo výškach v nich uvedených. Mal za preukázané aj to, že
M.. K., T.. C.Í., B. C. Q. B. C. postúpili svoje pohľadávky, spolu s úrokmi aj prísl., so všetkými právami,
ktoré sa postupovaných pohľadávok týkali na U. M., o čom mu svedčili predložené zmluvy o postúpení
pohľadávok. Uvedené skutočnosti postupcovia oznámili dlžníkovi, žalovanej spoločnosti písomným

oznámením. Konštatoval,žetýmdošlokúčinnémupostúpeniunaU.M.,rovnakokúčinnémupostúpeniu
pohľadávok postupcu T.. Q. K. Q. T.. P. Y. na B.. P. W., o čom svedčia zmluvy o postúpení pohľadávok,
ako aj oznámenia o postúpení dlžníkovi, ktorú skutočnosť žalovaná spoločnosť v zmysle predložených
listinných dokladov prijala. Konštatoval, že k rovnakému účinnému postúpeniu pohľadávok došlo aj z
U. M. na P.. A. v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok z 8.4.2002, ktoré postúpenie bolo oznámené

žalovanej spoločnosti INDEX s.r.o. rovnakým dňom, ako aj k účinnému postúpeniu z postupcu B.. P..
W. na postupníka P.. A., o čom svedčí Zmluva o postúpení pohľadávok z 15.4.2002, a ktorá skutočnosť
bola oznámená dlžníkovi oznámením z rovnakého dňa. Mal za to, že na základe uvedeného, na P.. A.
boli postúpené pohľadávky spolu vo výške 1.483.000,- Sk, že P.. A. ako postupca postúpil pohľadávkuv sume 1.214.000,- Sk (t.j. 40.297,- eur) na B.. V. I. - žalobkyňu Zmluvou o postúpení pohľadávok z
31.8.2009, obsahom ktorej sú konkrétne zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov uzatvorených 6.4.
a 7.4.2002, s uvedením konkrétnych veriteľov, i výšky zostatku pôžičiek. Poukázal na to, že k účinnému

postúpeniu došlo aj v danom prípade, keďže postupca postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej
spoločnosti listom z 31.8.2009. K obrane žalovaného, že všetky vzájomné nároky medzi účastníkmi boli
usporiadané Dohodou z 21.12.2009, uviedol, že s touto obranou sa vyporiadal odvolací súd v uznesení z
11.2.2013, ktorým bolo potvrdené uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bola žalovanej
spoločnosti uložená povinnosť zložiť do úschovy sumu 37.244,- eur , do 15 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia. Z rozhodnutia odvolacieho súdu mal za zrejmé, že uvedenou dohodou žalovaný nárok
nebol vysporiadaný, čo vyplýva z jej obsahu, keďže k účinnému postúpeniu pohľadávky na žalobkyňu
došlo pred jej uzavretím. Pokiaľ obrana žalovaného spočívala v tom, že záväzok voči P.. A. zanikol a
v čase postúpenia pohľadávky neexistoval, v tomto smere súd poukázal na vyjadrenie žalovaného v
odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom tvrdil, že tieto záväzky zanikli v r. 2002 a 2005 ich splnením,
že neskôr predložil súdu listinný doklad, výdavkový pokladničný doklad z 15.10.2004 na 1.800.000,- Sk

a výpis z účtu z 9.5.2005 na 130.000,- Sk. Urobil záver, že výdavkový pokladničný doklad z 15.10.2004,
na základe ktorého bola P.. A. vyplatená suma 1.800.000,- Sk, nie je dokladom preukazujúcim vyplatenie
tejto sumy za pohľadávky, ktoré boli P.. A. postúpené postupcami - U. M.Á. Q. B.. P. W., keďže z
tohto dokladu nie je preukázaná účelovosť použitia uvedených finančných prostriedkov. O tom súdu
svedčila samotná výpoveď P.. A., aj svedkyne Q.. A., ktorá nevedela platbu identifikovať - nevedela

uviesť, aké pôžičky, akých osôb a v akých výškach vyplatenou sumou 1.800.000,- Sk boli zaplatené.
Zdôraznil, že nakoniec ani splátka pohľadávky nie je totožná so súčtom všetkých pôžičiek pôvodných
veriteľov, pričom úroky z pohľadávky sú vyčíslené samostatne. Poukázal na to, že rovnako, nie je
identifikovateľná ani platba z 9.5.2005, keďže nie je zrejmé, aká pohľadávka vo výške 130.000,-Sk bola
P.. A. vyplatená a na aký účel. Z uvedených dôvodov mal za to, že žalovaný nepreukázal, že ku dňu

postúpenia pohľadávky, záväzok žalovanej spoločnosti neexistoval, z ktorého dôvodu nastali právne
účinky postúpenia pohľadávky z P.. A. na žalobkyňu. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a žalovaného
zaviazal na zaplatenie 37.244,- eur, keďže predmetom postúpenia bol dlh vo výške 40.297,- eur. Ďalej
uviedol, že popri žalovanej istine si žalobkyňa uplatnila aj 9% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy
37.244,- eur od 12.2.2010 do zaplatenia. Vychádzajúc z § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 Nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, urobil záver, že žalovaný doposiaľ nezaplatil dlžnú sumu, že je v omeškaní s plnením
peňažného dlhu, z ktorého dôvodu má žalobkyňa okrem nároku na zaplatenie istiny, nárok aj na úrok z
omeškania v zákonnej výške 9 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná v čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 1 % (zvýšené o

8 percentuálnych bodov), od 13.3.2010, t.j. odo dňa nesledujúceho po uplynutí dodatočnej 14-dňovej
lehoty na plnenie určenej vo výzve na zaplatenie z 12.2.2010, ktorú výzvu žalovaný prevzal 26.2.2010,
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti prísl. pohľadávky, ohľadne uplatneného úroku z omeškania odo dňa
12.2.2010, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže žalobkyňa
mala neúspech iba v nepatrnej časti prísl. pohľadávky, priznal tejto účastníčke plnú náhradu trov konania

spolu 9.560,50 eur - pozostávajúcu zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 2.300,50 eur (súdny
poplatok za žalobu 2.234,50 eur, 2 x súdny poplatok 33,- eur za návrhy na nariadenie predbežného
opatrenia zo 17.5.2012 a 10.9.2012) a trov právneho zast. vo výške 7.260,- eur za 18 úkonov právnej
pomoci, t.j. - prevzatie a príprava zast. odmena 499,57 eur, podanie žaloby 1.4.2010 odmena 499,57
eur, vyjadrenie k odporu z 19.10.2010 odmena 499,57 eur, návrh na vydanie predbežného opatrenia z

24.10.2011 1/2 odmeny 249,79 eur, návrh na vydanie predbežného opatrenia zo 17.5.2012 1/2 odmeny
249,79 eur, odvolanie voči PO z 2.7.2012 1/2 odmeny 249,79 eur, návrh na vydanie predbežného
opatrenia z 10.9.2012 1/2 odmeny 249,79 eur, späťvzatie odvolania voči PO 1/2 odmeny 249,79 eur,
vyjadrenie k odvolaniu z 30.12.2012 PO 1/2 odmeny 249,79 eur, účasť na pojednávaniach 10.10.2013,
6.2.2014, 11.9.2014, 2.4.2015, 3.9.2015, po 499,57 eur, 3.4.2014 - odročené bez prejednania veci

1/4 odmeny - 124,89 eur, podanie vo veci samej z 19.9.2014 odmena 499,57 eur, podanie vo veci
samej z 8.2.2016 odmena 499,57 eur, účasť na pojednávaní 12.5.2016 odmena 499,57 eur + režijný
paušál 3 x 7,21 eur + 1 x 7,41 eur + 5 x 7,63 eur + 1 x 7,81 eur + 4 x 8,04 eur + 2 x 8,39 eur +
2 x 8,58 eur. Zást. žalobkyne nepriznal náhradu trov za úkon právnej pomoci - výzva na zaplatenie
pohľadávok z 12.2.2010, nakoľko ide o úkon uskutočnený pred začatím súdneho konania a výzvu na

zaplatenie- odpoveď zo 14.6.2010, nakoľko tento úkon mu zo spisu nevyplynul. Za výzvu na zaplatenie
pohľadávky zo 14.4.2010 adresovanú žalovanému žalobkyni náhradu trov nepriznal, keďže náklady
spojené s korešpondenciou medzi účastníkmi konania, nemožno považovať za účelne vynaložené trovy
súdneho konania. Rovnako zást. žalobkyne nepriznal náhradu trov za úkon - opravný návrh na vydanieplatobnéhorozkazuz3.5.2010,ktorýúkonpovažovalzaneúčelný,keďženímdošloibakopravedátumu,
od ktorého požadovali úroky z omeškania, a to z 1.4.2004, opravené na 1.4.2006.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaný.

4. Žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu, že rozsudkom nerozhodol o celom predmete konania, že
nevyčerpal celý žalobný petit, keď opomenul rozhodnúť o dohodnutom zmluvnom úroku vo výške 5%
ročne zo sumy 37.244,00 eur, počnúc od 1.4.2016 do zaplatenia (ďalej len „zmluvný úrok“).

5. Poukázala na to, že je pravdou, že na pojednávaní 12.5.2016 jej zást. uskutočnila úpravu, avšak len
zákonného úroku z omeškania, nie však zmluvne dohodnutého úroku z pôžičky, že v časti zmluvného
úroku nedošlo z jej strany k späťvzatiu žaloby, ani k inej úprave tejto časti petitu. Navrhla predmetný
rozsudok doplniť o výrok, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvný úrok vo výške 5%
ročne zo sumy 37.244,00 eur, počnúc od 1.4.2016 až do zaplatenia a v prípade, ak podanému návrhu

nevyhovie, žiadala tento návrh považovať za odvolanie podľa § 363 ods. 1 písm. h) C.s.p. z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaný odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým ho súd zaviazal na zaplatenie 37.244,00 eur
istiny s prísl. a vo výroku o náhrade trov konania z odvolacích dôvodov, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

7. Poukázal, o. i., na to, že jeho ťažiskovou obranou bolo, že jeho záväzok voči právnemu predchodcovi

žalobkyne zanikol jeho splnením, ergo, v čase kedy mal tvoriť predmet zmluvy o postúpení pohľadávok
z 31.8.2009, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalobkyňou tento neexistoval. Ďalej
poukázal na to, že na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil dva listinné dôkazy -výdavkový
pokladničný doklad z 15.10.2004 na sumu 1.800.000,- Sk a výpis z jeho účtu z 9.5.2005 na sumu
130.000,- Sk. Vytýkal súdu, že vykonaním týchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

čo malo determinujúci vplyv na samotné právne posúdenie veci. S vyhodnotením zisteného skutkového
stavu veci a jeho posúdením nesúhlasil a nepovažoval ho za správne. Tvrdil, že z uvedeného
výdavkového pokladničného dokladu z 15.10.2004 jednoznačne vyplýva, že plnil, že je určená výška
akú plnil - 1.800.000,- Sk, že je určený dôvod plnenia „Splátka pohľadávky vo výške 1.343.000,-
Sk, úroky za roky 2003,2004 a NN vo výške 310.000,- Sk a že je opatrená podpisom príjemcu.

Vo vzťahu k bezhotovostnému prevodu z 9.5.2005 mal za zrejmé, že plnil, že je určená výška
plnenia, je určený dôvod plnenia - splátka pohľadávky za r. 2005 a, že plnenie právny predchodca
žalobkyne nerozporoval. Zdôraznil, že v čase výplaty pohľadávky právnemu predchodcovi žalobkyne,
na základe uvedeného výdavkového pokladničného dokladu a na základe bezhotovostného prevodu
finančných prostriedkov v prospech účtu P.. A., evidoval vo svojom účtovníctve iba jediný záväzok

voči právnemu predchodcovi žalobkyne P.. A., že táto pohľadávka právneho predchodcu žalobkyne
voči nemu bola kumulovaná, pokiaľ ide o jej výšku, jednotlivými pohľadávkami postupcov na základe
zmlúv o postúpení pohľadávky na postupníka - právneho predchodcu žalobkyne. Poukázal na to, že
tento skutkový záver konečne ustálil aj súd, ak v napadnutom rozhodnutí (str. 5 ods. 3). Z uvedeného
mal za zrejmé, že v okamihu, kedy mu bolo oznámené P.. A., že sa tento stal veriteľom žalovaného

na základe uvedených zmlúv o postúpení pohľadávky z 8.4.2002 a 15.4.2002, stal sa dlžníkom
kumulovaného jediného záväzku voči P.. A. a nebol dlžníkom vo vzťahu k právnym predchodcom
jednotlivých pohľadávok nadobudnutých postupníkom - P.. A.. Zdôraznil, že jedine toto skutkové zistenie
má oporu vo vykonanom dokazovaní. V kontexte uvedenom, mal bez právneho významu zisťovať
pôvodných vlastníkov pohľadávok (originálnych), ak v konaní bolo zistené a zrejmé, že títo pôvodní

veritelia dlžníka (žalovaného) postúpili svoje pohľadávky tak, aby ich v končenom dôsledku nadobudol
právny predchodca žalobkyne. Uvedené skutkové zistenia neboli ním namietané, resp. neboli v konaní
sporné. Mal za to, že plnením svojho záväzku voči P.. A. a to výplatou v hotovosti, preukázanou
výdavkovým pokladničným dokladom a podpísaným právnym predchodcom žalobkyne z 15.10.2004
a súčasne plnením bezhotovostným prevodom v prospech jeho účtu 9.5.2005, svoj záväzok voči

právnemu predchodcovi žalobkyne splnil. Poukázal na to, že právny predchodca žalobkyne potvrdil
pravosť svojho podpisu na výdavkovom pokladničnom doklade z 15.10.2004, ktorým prevzal od neho
1.800.000,- Sk, súčasne potvrdil príjem 130.000,- Sk, ktorú mu previedol bezhotovostným prevodom
9.5.2015. Zdôraznil, že ak namietal, že na výdavkovom pokladničnom doklade boli neskôr (nie je zrejmékým) dopĺňané údaje, mal možnosť využiť prostriedky procesného útoku a v tomto smere navrhnúť
doplnenie dokazovania, čo však neurobil. Pokiaľ sa jedná o bezhotovostnú platbu, uviedol, že právny
predchodca žalobkyne vo svojej výpovedi potvrdil, že mohlo ísť o platbu, ktorú žalovaný vyplatil za

postúpenú pohľadávku od fyzických osôb, uviedol však, že tá nesúvisí s predmetom sporu. Žalovaný
poukázal na údaj uvedený v poznámke k bezhotovostnému prevodu, vyplývajúci z výpisu z jeho účtu
za máj 2005, kde je uvedené cit. „splátka pohľadávky za rok 2015“, že nemal žiadne iné záväzky
voči právnemu predchodcovi žalobkyne ako tie, ktoré ten nadobudol od fyzických osôb, postupcov,
ako je uvedené pod bodom 5. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď p. A., vytýkal súdu, že ju nevyhodnotil

správne. Uviedol, že menovaná potvrdila, že údaje na výdavkovom pokladničnom doklade vypisovala
v uvedený deň, a že tento doklad bol riadne v jeho spoločnosti zaúčtovaný, pretože je na ňom číslo, pod
ktorým k zaúčtovaniu došlo, že súčasne uviedla, že išlo o platbu za záväzok žalovaného voči právnemu
predchodcovi žalobkyne za asi štyri fyzické osoby, od ktorých žalovaný pôvodne finančné prostriedky
prevzal. Dôvodil, že je bez právneho významu hodnotiť, že nevedela uviesť, ktorí pôvodní veritelia to
boli, pretože v okamihu plnenia, boli všetci títo „nahradení“ novým veriteľom a síce P. A.. Tvrdil, že

uvedené účtovné operácie v zmysle, akým spôsobom sú, alebo boli v jeho spoločnosti účtované, nemajú
žiadnu právnu relevanciu s plnením záväzku, že ide o účtovnú kategóriu v zmysle zákona o účtovníctve
a je právne bezvýznamné zisťovať s poukazom na predmet sporu, akým spôsobom boli jednotlivé jeho
plnenia vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobkyne účtované. Svedkyňa potvrdila, že obe plnenia,
výdavkový pokladničný doklad, ergo platba v hotovosti i bezhotovostný prevod, boli riadne zúčtované.

Citujúcznenie§524ods.1,2Obč.zák.,malzazrejmé,ženevyhnutnýmpredpokladompredpokladaným
hmotnoprávnym predpisom je, že v okamihu postúpenia, musí ísť o pohľadávku určitú a súčasne
existujúcu. Zastával názor, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky z 31.8.2009 uzavretou
medzi právnym predchodcom žalobkyne P.. A. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, predmet
uvedenej zmluvy neexistoval, resp. neexistovala pohľadávka P.. A. voči žalovanému z dôvodu, že

záväzok žalovaného voči P.. A. (postupca v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky) zanikol
splnením v dňoch 15.10.2004 a 9.5.2005 v súlade s § 559 ods. 1 Obč. zák. Len pre úplnosť, bez ohľadu
na uvedené, poukázal na to, že v konaní namietal oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. právne
účinky postúpenia, s čím sa súd v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal. Napokon namietal
nesprávne označenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí v časti jeho obchodného mena.

Navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu s napadnutým rozsudkom súhlasila, považovala ho za vecne
správny a zákonný.

9. Poukázala na to, že bolo povinnosťou žalovaného, pokiaľ si plnil svoju povinnosť tvrdenia (v
rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany), tieto tvrdenia predložiť aj relevantnými dôkaznými
prostriedkami, z ktorých by ich vykonaním vyplynul právne významný a pre toto konanie použiteľný

dôkaz. Táto povinnosť predkladať dôkazy sa v odbornej literatúre označuje ako dôkazné bremeno. Mala
za to, že žalovaný v rozsahu ním tvrdených skutočností, neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho
súd vyvodil zodpovednosť v podobe vyhovenia žalobe. Uviedla, že žalovaný tvrdil (avšak nepreukázal),
že v čase postúpenia pohľadávky z jej právneho predchodcu na ňu neexistovala sporná pohľadávka.
Mala za to, že súd správne vyhodnotil, že M.. K., T.. C., B. C. Q. Q. B. C. postúpili svoje pohľadávky

s prísl. a všetkými s tým súvisiacimi právami a povinnosťami na U. M., o čom bol dlžník oboznámený.
Rovnako tak došlo k účinnému postúpeniu pohľadávok aj v prípade postupcov T.. K., T.. Y. Q. B.. W..
Následné postúpenie pohľadávok na svedka A. bolo taktiež oznámené dlžníkovi. V súhrnnej výške sa
jednalo o postúpenie pohľadávok v sume 1.483.000,00 Sk. Tieto skutočnosti boli v konaní riadne a
náležite preukázané a žalovanému sa tieto skutočnosti nepodarilo nijakým spôsobom spochybniť, či

priam vyvrátiť. Obrana žalovaného v zmysle predmetného odvolania sa točí okolo zániku sporných
pohľadávok ich splnením. Súd v odôvodnení svojho rozsudku správne poukázal na tendenčnosť
rozdielnych vyjadrení žalovaného ohľadom momentu údajného splnenia záväzku (str. 12 rozsudku).
Poukázala na výsluch svedka P.. A. a tiež svedkyne A. (ekonómky), ktorí zhodne uviedli, že zo
strany svedka A. dochádzalo k častým výberom hotovostných súm z titulu jeho riadiacej pôsobnosti v

rámci inštitútu záväzku podriadenosti, tieto výbery sa však žalovanému nepodarilo stotožniť s údajným
splnením záväzkov, ktoré mali tvoriť obsah postúpených pohľadávok. Žalovaný označil výpovede týchto
dvoch svedkov za prameň nesprávnych skutkových zistení súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p..
Mala za to, že takýto záver neobstojí, pretože súd vychádzal z toho, čo svedkovia uviedli v rámcisvojho monológu a následne aj v rámci dialógovej časti výsluchu. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu, že
tento neučinil z predmetných výpovedí odlišné závery, dodala, že je úlohou súdu objasniť formálnu
pravdu, ktorá sa v procese dokazovania utvára vykonávaním jednotlivých dôkazných prostriedkov a

následným zhodnotením vykonaného dokazovania. Pokiaľ by súd bol učinil závery takého charakteru,
ako to navrhoval žalovaný, potom by sa súd úplne vzdialil od záverov jednotlivých svedeckých výpovedí.
Dodala, že súd nemôže prekrúcať to, čo svedok uviedol jednoznačne k meritu veci, toto nie je v
kompetencii žiadneho orgánu verejnej moci. Žalovaný stotožňoval výplaty hotovostných súm v prospech
svedka A. s úhradou sporných záväzkov, ktoré tvorili obsah postúpenia pohľadávok. V konaní mala za

jednoznačne preukázané, že sa jednalo o bežné výbery z titulu vykonávania riadiacej pôsobnosti svedka
A., a nie o uspokojenie jeho pohľadávok. Opačný výklad nepodala ani svedkyňa A. ako ekonómka
spoločnosti. K tvrdeniu žalovaného, že v tomto smere je účtovníctvo spoločnosti bezpredmetné, dodala,
že aj v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v platnom znení je účtovná jednotka
povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú
predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Výklad žalovaného je tak nutné označiť

zaúčelový,pretože,čoiné,aknieúčtovníctvodotknutejspoločnostivieposkytnúťvernýapravdivýobraz
o jej hospodárení a v rámci toho aj o stave jej záväzkov. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.)
C.s.p., t.j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, uviedla, že súd jasne konštatoval, že pokiaľ
žalovaný nepreukázal splnenie záväzku, potom nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky jej splnením. Pokiaľ
žalovaný tendenčne a účelovo namietal právne účinky postúpenia pohľadávky z titulu jeho oznámenia,

dodala, že súd sa týmito námietkami zaoberal a vyjadril sa k nim, či už priamo alebo nepriamo na
viacerých miestach svojho rozsudku.

10. Žalovaný, podaním z 27.9.2017, došlým odvolaciemu súdu 27.9.2017 (č.l. 463-465) v doplnení
právnej argumentácie k odvolaniu poukázal na to, že v zmysle § 79 ods. 1 v spojení s § 120 O.s.p.

(v súčasnosti § 185 a nasl. C.s.p.) platí pri dokazovaní zásada, že každý účastník musí niesť dôkazné
bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie sú situácie, kedy nemožno
spravodlivožiadaťodúčastníka,abypreukázalreálneneexistenciuurčitejprávnejskutočnosti.Typickým
príkladom negatívneho skutkového tvrdenia je, že žalovaný nezaplatil, kedy dochádza k preneseniu
dôkazného bremena na žalovaného, aj keď ide o tvrdenie žalobcu. Negatívna dôkazná teória sa ale

neuplatňuje absolútne, takže nedochádza k presunutiu dôkazného bremena na protistranu, v dôsledku
čoho možno spravodlivo od účastníka konania (žalobcu) požadovať preukázanie neexistencie nejakej
skutočnosti inak t.j. napr. existenciou skutočnosti, ktorá ju vylučuje. Pri preukázaní nezaplatenia kúpnej
ceny, ak bolo dohodnuté zaplatenie bezhotovostným prevodom na účet v banke, sa nezaplatenie
môže preukázať výpisom z účtu (argumentácia pri § 120 O. s. p. v publikácii Števček - Ficová

a kol. - komentár - I. diel II vydanie C. H. Beck 2009 str. 433, Veľké komentáre Civilný sporový
poriadok Števček a kol., C.H.Beck 2016, str. 696-698). Poukázal na to, že z judikatúry vyplýva aj
záver, že dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných hmotnoprávnych ust. v zmysle § 559-587 Obč.
zák. zaťažuje v konaní o výkone rozhodnutia povinného, t.j. ak existuje exekučný titul, ktorý je
podkladom pre výkon rozhodnutia (notárska zápisnica - R 104/2003), že ide však o odlišnú právnu

situáciu, než v konaní o žalobe na plnenie, kde sa až právoplatným rozsudkom vydaným v spore stáva
rozsudok exekučným titulom. Zdôraznil, že v dôsledku zásadne odlišnej právnej situácie (neexistencia
exekučného titulu), musí sa pri posudzovaní dôkazného bremena (posudzovaní kto znáša dôkazné
bremeno), dôsledne vychádzať z procesnej úpravy, že sa neuplatňuje absolútne tzv. negatívna dôkazná
teória. Zásada voľného hodnotenia dôkazov (čl. 46 Ústavy, § 132 O. s. p. - v súčasnosti § 185 a nasl.

C.s.p.) znamená povinnosť súdu postupovať podľa pravidiel formálnej a dialektickej logiky. Pri voľnom
hodnotení dôkazov (nejde o ľubovôľu) je ale procesným predpisom súd obmedzovaný ustanoveniami
zákona upravujúcimi dôkazné bremeno, domnienky, fikcie a právnu silu (Jaroslav Krajčo a kol. OSP
I. diel Komentár V. aktualizované vydanie Eurounion s.r.o. Bratislava 2000, str. 523). Ďalej uviedol, že
posúdenie dôkazného bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov, že

nesprávne rozloženie dôkazného bremena spravidla vedie k diametrálne odlišnému výroku rozhodnutia
a za určitých okolností, môže byť táto procesná chyba vo svojich účinkoch prejavom svojvôle, napr.
nesprávne uplatní zodpovednosť jedného účastníka za neunesenie dôkazného bremena (II. ÚS 400/09,
IV.ÚS 35/2012). Z uvedeného mu vyplynulo, že v predmetnom konaní sa má, vzhľadom na zistený
skutkový stav o prevzatí sumy 1.800.000.,00 Sk pôvodným veriteľom a zaslanie sumy 130.000,00

Sk na jeho účet v banke (účet pôvodného veriteľa) vychádzať z toho, že znáša dôkazné bremeno
žalobkyňa (právna nástupkyňa pôvodného veriteľa), resp. povinnosť preukázať, že v čase postúpenia
pohľadávky na jej osobu (žalobkyňu) pohľadávka platne existovala. Vyplýva to aj z odbornej literatúry,
kde v komentári pri § 559 Obč. zák. (zánik záväzkov - splnenie dlhu) je uvedené aj nasledovné cit.„prejav dlžníka znamenajúci splnenie dlhu bude naopak nesporný vtedy, ak plnenie spočíva v nejakej
činnosti (napr. v zaplatení určitej sumy), pričom dlžník síce neoznačil právny dôvod jeho plnenia, avšak
nemá voči veriteľovi iné záväzky“ (Jaroslav Krajčo - Občiansky zákonník pre prax - Judikatúra NS

SR, NS ČR, ESD, ESĽP - Komentár - diel II Eurounion s.r.o. Bratislava 2015, str. 2433). Zároveň
platí v zmysle ust. § 559 Obč. zák., že pre platnosť splnenia dlhu je potrebný jednostranný úkon
dlžníka spočívajúci v plnení predmetného záväzku, ale i jeho prijatie veriteľom, pričom tieto úkony si
nevyžadujú písomnú formu (môžu sa uskutočniť aj neformálnym spôsobom). Zdôraznil, že v predmetom
spore ide jednoznačne o zhodnú skutkovú situáciu, t.j. existenciu len jediného dlhu (kumulovaného)

žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobkyne (A.). Skutkové okolnosti o prijatí plnenia sumy
1.800.000,00 Sk týmto veriteľom od neho (prevzatie peňazí v hotovosti) a zaslanie sumy 130.000,00
Sk (bezhotovostný prevod) na bankový účet pôvodného veriteľa, neboli spochybnené a ich existencia
je v konaní dokázaná. Vytýkal súdu, že nepostupoval preto v súlade s § 120 O.s.p., ak dospel
k záveru, že dôkazné bremeno o splnení dlhu znáša za tejto skutkovej situácie žalovaný (dlžník).
Naopak, za tejto skutkovej situácie, mal súd zákonnú povinnosť vychádzať z povinnosti žalobkyne

(nie žalovaného) nepochybne dokázať, že nezanikol predmetný dlh plnením spôsobom preukázaným v
konaní (dôkazné bremeno na strane žalobkyne). Tvrdil, že žalobkyňa je v konaní povinná nepochybne
dokázať, že finančné plnenia prijaté jej právnym predchodcom, boli plnenia na úhradu iného (ďalšieho)
dlhu žalovaného. Za tejto situácie je nesprávny výklad § 559 Obč. zák., keďže k splneniu dlhu dochádza,
ak veriteľ plnenie svojim jednostranným úkonom prijme (1Cdo 1598/2008 NS ČR, 20Cdo 2298/2006

NS ČR). Tento jednostranný právny úkon (prijatie peňazí v hotovosti a na účet v banke) pôvodným
veriteľom je jednoznačne preukázaný (nespochybňuje ho ani pôvodný veriteľ) a keďže ide o jeho
jediný dlh, nebol pôvodný veriteľ oprávnený na iný účel prijať finančné prostriedky od neho, inak by
totiž získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vrátiť. Argumentácia súdu uvedená v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, že sa odvolací súd v uznesení z 11.2.2013 (nariadenie predbežného

opatrenia o zložení do úschovy) s obranou žalovaného vysporiadal (o usporiadaní vzájomných nárokov),
je právne irelevantná, keďže odvolací súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení môže vychádzať len
zo zákonnej úpravy osvedčenia nároku, nie nepochybného preukázania existencie nároku (nemôže sa
v takomto konaní prejudikovať opodstatnenosť nároku). Poukázal aj na skutočnosť, že pri hodnotení
dôkazov podľa § 132 O. s. p. platí právny názor (28Cdo 1938/2008 NS ČR), že cit.“ pre záver o

preukázaní určitej skutočnosti v civilnom konaní na základe nepriamych dôkazov je dostačujúce, ak
predmetný skutkový stav bolo možné s veľkou mierou pravdepodobne pripustiť. Nepriame dôkazy
nemusia tvoriť celkom uzavretú sústavu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver než ten, ku ktorému súd
dospel, avšak postačuje, ak nepriame dôkazy mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru na rozdiel od
iných možných záverov vedú“. Rovnako poukázal v tejto súvislosti na listinné dôkazy z jeho účtovníctva

označené a predložené ním v konaní (výpis z účtu, výdavkový pokladničný doklad, výpis z účtovného
denníka žalovaného, výpis zaúčtovania dokladov žalovaného), ktoré potvrdzujú správnosť svedeckej
výpovede svedkyne A.. Považoval za vhodné príp. dopočuť (doplniť výsluch) uvedenú svedkyňu o
odborných okolnostiach účtovnej evidencie jeho dlhu a zároveň jej výsluchom (doplnením) a príp.
listinnými dôkazmi ustáliť zásadnú skutočnosť, či po prijatí uvedených súm pôvodným veriteľom, sa v

jeho účtovníctve evidovala existencia predmetnej pohľadávky voči nemu. Uviedol, že na tieto okolnosti
bude príp. vhodné dopočuť aj pôvodného veriteľa. Na základe uvedeného navrhol rozsudok zmeniť,
žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania alebo rozsudok zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie so záväzným pokynom, že v tomto konaní znáša
dôkazné bremeno o existencii pohľadávky žalobkyňa, t.j. o neexistencii úhrady jediného dlhu žalovaným

pôvodnému veriteľovi v čase pred postúpením pohľadávky na žalobkyňu.

11. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky , odvolaním
nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 375 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania
nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to
vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného v rozsahu vyplývajúcom

z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti príslušenstva
pohľadávky podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 prvá veta C.s.p. v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.13. Odvolanie žalovaného z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, je dôvodné.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
Keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie nepoužil

správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

15. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci síce aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
z podradenia skutkového stavu pod právnu normu, vyvodil nesprávne právne závery o právach a

povinnostiach strán sporu, pričom opomenul zistený skutkový stav podradiť aj pod ust. § 599 Obč. zák.
(splnenie dlhu).

16. V prejednávanej veci, o.i., nesprávne aplikoval aj základnú normu upravujúcu bremeno tvrdenia

a preukazovania uvedenú v § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie).

17. Keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

18. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (účinného do 1.7.2016 a v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

19. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplnil svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti

tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla v konaní inak najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,

je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena ( cit. z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho
súdu SR 4 Cdo 13/2009 z 24.2.2010 ).

20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že podstatným dôvodom vyhovenia žaloby
bola tá skutočnosť, že obranu žalovaného spočívajúceho v tom, že záväzok voči P. A. zanikol jeho
splnením, že v čase postúpenia pohľadávky z postupcu P. A. na žalobkyňu neexistoval, neuznal.
Výdavkový pokladničný doklad z 15.10.2004 na základe ktorého mala byť P.. A. vyplatená suma1.800.000,00 Sk súd vyhodnotil tak, že nie je dokladom preukazujúcim vyplatenie tejto sumy za
pohľadávky, ktoré boli A. postúpené postupcami U. M. Q. B.. P. W., keďže z tohto dokladu súdu nebola
preukázaná účelovosť použitia uvedených finančných prostriedkov a , že o tom svedčila samotná

výpoveď P.. A. a svedkyne A., ktorá nevedela platbu identifikovať a nevedela uviesť, aké pôžičky, akých
osôb a v akých výška vyplatenou sumou 1.800.000,00 Sk boli zaplatené, že ani splátka pohľadávky nie
je totožná so súčtom všetkých pôžičiek pôvodných veriteľov, pričom úroky z pohľadávky boli vyčíslené
samostatné. Ďalej súd urobil záver, že rovnako nie je identifikovateľná ani platba z 9.5.2005, keďže
nie je zrejmé, aká pohľadávka vo výške 130.000,00 Sk bola P.. A. vyplatená a na aký účel. Súd

jednoznačne urobil záver, že žalovaný mu nepreukázal, že ku dňu postúpenia pohľadávky záväzok
žalovanej spoločnosti neexistoval, z ktorého dôvodu nastali právne účinky postúpenia pohľadávky z P.
A. na žalobkyňu a z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
37.244,00 eur, keďže predmetom postúpenia bol dlh vo výške 40.297,00 eur.

21. Súd prvej inštancie vychádzal z princípu neunesenia dôkazného bremena žalovaným a urobil

záver, že plnenie preukazované žalovaným výdavkovým pokladničným dokladom z 15.10.2004 na
1.800.000,00 Sk a výpisom z účtu z 9.5.2005 na 130.000,00 Sk určené právnemu predchodcovi
žalobkyne - P.. A. - postupcovi pohľadávky dostatočne neidentifikoval, že nepreukázal účelovosť použitia
finančných prostriedkov a neidentifikovateľnosťou platby. V podstate otočil princíp povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti zo žalobkyne na žalovaného. Žalobkyňa mala povinnosť tvrdenia a dôkaznú

povinnosť, že v čase postúpenia pohľadávky z postupcu P.. A. na ňu na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky z 31.8.2009 existovala pohľadávka voči žalovanému, že nezanikla jej splnením. Ako už
bolo vyššie uvedené, kto tvrdí, dokazuje, musí preukázať to, čo tvrdí, lebo potom môže súd zobrať
jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobkyňa bola povinná preukázať nespochybniteľným
spôsobom, že predmetný dlh nezanikol splnením (§ 559 Obč. zák.) jej právnemu predchodcovi -

postupníkovi pohľadávky P.. A., tak ako to pred súdom tvrdil a napokon aj preukazoval žalovaný. Súd
sa opomenul zaoberať rozhodnou skutočnosťou, potrebnou pre správne posúdenie veci, t.j., či mal
žalovaný voči postupcovi - P.. A., v čase keď mu poskytoval predmetné plnenie, aj iné neuhradené
splatné dlhy, lebo v prípade, ak dlžník - žalovaný nemá voči veriteľovi iné dlhy, aj keď neoznačil právny
dôvod plnenia a veriteľ dlh prijal, má to za následok splnenie dlhu a nie je preto rozhodné, či prijaté

platby je možné identifikovať.

22. Súd mal, o.i., zistený skutkový stav podradiť aj pod § 559 Obč. zák. (splnenie dlhu).

23. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

24. Splnenie dlhu ako jednostranný a adresný právny úkon dlžníka, ktorým plní veriteľovi predmet
záväzku za predpokladu, že plnenie je prijaté veriteľom, má za následok splnenie dlhu (solúciu). Zo
strany dlžníka musí byť zrejmá vôľa plniť daný záväzok. Prejav dlžníka znamenajúci splnenie dlhu bude
naopak nesporný vtedy, ak plnenie spočíva v nejakej činnosti (napr. zaplatenie určitej sumy), pričom

dlžník síce neoznačí právny dôvod jeho plnenia, avšak nemá voči veriteľovi iné záväzky.

25. V prejednávanej veci má žalobkyňa bremeno tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že v čase postúpenia
pohľadávky na ňu, postúpená pohľadávku existovala, že žalovaný si svoju povinnosť plniť voči
pôvodnému veriteľovi P.. A. nesplnil, t.j., že jeho záväzok nezanikol splnením podľa § 559 Obč. zák.

26. Dôkazné bremeno v predmetnom spore je na žalobkyni, ako právnej nástupkyne z pôvodného
veriteľa, že v čase postúpenia pohľadávky 31.8.2009 z postupcu P.. A. na ňu, postúpená pohľadávka
platneexistovalaabremenotvrdeniaadôkaznébremeno,žežalovanýktorýplnilajehoplneniepostupca

P.. A. prijal, mal voči postupcovi aj iné dlhy a, že plnil z iného právneho dôvodu, ako z dôvodu existencie
dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o postúpení pohľadávky.

27. Odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutom výroku zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Z uvedených dôvodov, keďže odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu, sa už nezaoberal
námietkami žalobkyne uvedenými v jej odvolaní vo vzťahu k jej nároku na dohodnuté úroky ako o
príslušenstve pohľadávky, o ktorých podľa nej súd prvej inštancie nerozhodol.29. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v jeho vyhovujúcej časti zrušené, súd rozhodne

aj o nároku žalobkyne na uplatnené dohodnuté úroky v novom rozhodnutí.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne
posúdiť nárok žalobkyne z hľadiska dôvodnosti jej nároku, vykonané dôkazy rozhodné pre správne
posúdenie veci opätovne vyhodnotiť, vec opätovne právne posúdiť, zistený skutkový stav podradiť aj

pod ust. § 559 Obč. zák. a prehodnotiť, či v čase postúpenia pohľadávky žalobkyni dlh žalovaného voči
postupcovi P.. A. existoval, či zanikol, resp. nezanikol jeho splnením podľa § 559 Obč. zák., pričom sa
vysporiada so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní žalobkyne a žalovaného a vo vyjadrení žalobkyne
k odvolaniu a o veci opätovne rozhodnúť.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

32. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).