Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 7, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121011413
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7121011413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.

Jaroslava Chleboviča a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. februára 2022,
v trestnej veci proti obžalovanému N. O., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. a
iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T/40/2021
zo dňa 6.12.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) , ods. 2 Tr.por. z r u š u j enapadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Tr.por., obžalovanému N. O., H.. XX.XX.XXXX N. E., t.č.

vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák., §
36 písm. a), l) n) Tr.zák., § 37 písm. m), h) Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. ukladá ú h r n n ý trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci, a to kovového boxera.

Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný N. O. uznaný vinným zločinom ublíženia na
zdraví podľa § 155 odsek 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák., v jednočinnom

súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a), odsek 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. a) Tr. zák. (§ 122 odsek 3 Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

- v priestoroch vonkajšej terasy pred kaviarňou "Café de Paris" na ulici Hlavná č. 69 v
Košiciach, dňa 17.05.2021 v čase o 11.52 hod., pristúpil ku tam sediacemu zákazníkovi Z. U., na
ktorého po výzve "Postav sa ty frajer!" vyvrátil kaviarenský stôl a jedenkrát ho udrel kovovým útočným
predmetom (tzv. boxerom) nasadeným na pästi pravej ruky do oblasti tváre, pričom po jeho páde

na chodník ho obvinený boxerom opakovane udieral do oblasti hlavy a následne ho štyrikrát udrel
stoličkou do hornej časti tela, po čom obvinený z miesta činu odišiel, čím daným fyzickým útokom
spôsobil poškodenému Z. U.Á. zlomeninu ľavej strany prednej steny čeľustnej prínosovej dutiny,
zlomeninu spodiny a vonkajšej steny ľavej očnice /zlomenina zygomatikomaxilárneho komplexu vľavo/s posunom /vpáčením/ kostených úlomkov a tržnou cca 2 cm ranou na jarmovom oblúku, zlomeninu
nosových kostí s posunom kostených úlomkov a tržnou cca 2 cm ranou na koreni nosa
a pomliaždenie ľavej temennej oblasti hlavy s tržnozmliaždenou cca 2x1 cm ranou, teda zranenia

závažne ovplyvňujúce obvyklý spôsob života poškodeného po dobu 21 až 28 dní od napadnutia,
ktorých liečenie a práceneschopnosť trvalo u poškodeného Z. U. po dobu nepresahujúcu štyridsaťdva
kalendárnych dní, pričom však bol útok obvineného dostatočne intenzívny a brutálny na to, aby
poškodenému spôsobil závažné poškodenie hlavy (zlomeniny lebečnej klenby), tváre (viacnásobné
zlomeniny tvárového skeletu, zranenie oka samotného), mozgu a jeho obalu (pomliaždenie mozgu,

vnútrolebečné krvácanie).

Bol mu za to uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 , § 36 písm. a) písm.
l), § 37 písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Z. U., H..
XX.XX.XXXX N. R.X., R. C. T. Č.. XX, Č. H. R., S. D. XX, E.Š. vo výške 2.832,50,- Eur a Zdravotnej
poisťovni Dôvera a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 359 42 436 škodu vo výške 2.313,85.- Eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania okresný prokurátor a obžalovaný.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uvedený výrok napadnutého rozsudku
o treste považuje za neopodstatnený a v rozpore so zákonom.

Prvostupňový súd totiž v danom prípade nedôvodne zhliadol u obžalovaného existenciu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. a) Tr. zák., spočívajúcej v tom, že obžalovaný mal žalované trestné činy
spáchať v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, pričom však na druhej strane neakceptoval
u obžalovaného existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný
spáchal v danom prípade viac trestných činov. Súd tak obžalovanému, pri nesprávne zistenej prevahe

poľahčujúcich okolností, neopodstatnene znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pričom však mal konať opačne, v zmysle § 38 ods. 4
Tr. zák.

Napadnutým rozsudkom súd zároveň opomenul uložiť obžalovanému trest prepadnutia veci - kovového

násadného pästného klinu (tzv. boxer), ktorým spáchal žalovaný skutok, a ktorý bol u neho zaistený po
jeho spáchaní, ako vec patriaca obžalovanému (§ 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.).

Vo vzťahu k vyššie uvedenému uviedol, že v prípade obžalovaného možno len ťažko hovoriť o spáchaní
žalovaného skutku v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, keďže poškodeného fyzicky napadol

hrubým spôsobom bez akéhokoľvek popudu z jeho strany, udržiavajúc naviac predtým milenecký pomer
s jeho družkou a matkou ich spoločného dieťaťa, čo konanie obžalovaného činí ľudsky nezrozumiteľným
aneakceptovateľným.Existenciasilnéhocitovéhorozrušeniamalabyťnaviacobjektivizovanáodborným
psychologickým vyšetrením obžalovaného, pričom na danú okolnosť navyše nemožno prihliadať ako na
poľahčujúcu, ak si páchateľ stav silného rozrušenia zavinenie spôsobil požitím návykovej látky (v zmysle

obrany obžalovaného).

S poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku
o treste zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, resp. aby sám vo veci rozhodol a
obžalovanému N. O. uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm.

h), písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici
zvýšenej trestnej sadzby (6 rokov), so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ÚVTOS so stredným
stupňom stráženia, za súčasného uloženia mu trestu prepadnutia veci - kovového útočného pästného
klinu (tzv. boxer) podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák..Obžalovaný v písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva čo do výroku o treste odňatia slobody
vo výmere 4 rokov, ktorý považuje za neprimerane prísny vzhľadom na tieto skutočnosti:

Okresný súd pri prijatí vyhlásenia o vine doplnil skutkovú vetu v tom, že útok obvineného bol dostatočne
intenzívny a brutálny na to, aby poškodenému spôsobil závažné poškodenie hlavy (zlomeniny lebečnej
klenby), tváre (viacnásobné zlomeniny tvárového skeletu, zranenie oka samotného), mozgu a jeho
obalu (pomliaždenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie). Opieral sa pritom o znalecký posudok MUDr.

Lisánskeho, ktorý takúto možnosť pripustil. V skutočnosti poškodený utrpel len ľahké zranenia, ktoré
ovplyvnili jeho obvyklý spôsob života po dobu 21 až 28 dní. V útoku na poškodeného nepokračoval z
vlastného rozhodnutia a odišiel. Nevzal tiež do úvahy, že poškodený sa mu dlhodobo vyhrážal smrťou
a poškodením zdravia, čo mu viackrát pripomínala aj jeho družka O., ktorá celú situáciu vyprovokovala
tým, že mu poslala na telefón fotografiu. Nemožno obísť ani skutočnosť, že poškodený je vyšší a
silnejší ako on, čo ovplyvnilo fakt, že boxer nosil stále pri sebe. Skutok vo výrokovej časti rozsudku

nedosahoval typovú závažnosť iných obvyklých prípadov, keď dochádza k následkom citovaným v
znaleckom posudku MUDr. Lisánskeho (spôsobenie týchto následkov by bolo vysvetliteľné pri vyššej
intenzite útoku alebo v prípade jeho pokračovania, načo však znalecký posudok nezodpovedal a
nevyplýva to ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku). Za danej situácie súd mohol uvažovať o použití
zmierňovacieho ustanovenia na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle

§ 39 ods. 2 písm. a) Tr.zák., podľa ktorého „Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo pokus trestného
činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania“.

Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd nedostatočne zohľadnil pri ukladaní trestu bolo to, že už v prípravnom
konaní sa k skutku v celom rozsahu priznal, jeho spáchanie oľutoval, ospravedlnil sa poškodenému a
prejavil ochotu uhradiť spôsobenú škodu, čo spolu s uznaním viny za skutok a jeho právnu kvalifikáciu
na hlavnom pojednávaní, ktoré súd prijal, malo viesť k použitiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák.

pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

V zmysle zjednocovacieho stanoviska Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017 pod č. 44 Ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods.

2 písm. d), ods.4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analógiám a pri použití argumentu a minori ad maior použiť aj v
prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b, c) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže
páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca)
bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého

trestu.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 06.12.2021 rozhodol podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma
jeho vyhlásenie o vine a dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykonal. Napriek tomu toto uznanie
viny nevyhodnotil pri ukladaní trestu jeho uložením pod dolnú hranicu trestnej sadzby (viď aj rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/31/2019 zo dňa 31.07.2019).

Nesprávne postupoval okresný súd aj v tom smere, pokiaľ neuznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. n) Tr. zák., t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Príslušnými
orgánmi v zmysle tohto ustanovenia sú nielen orgány prípravného konania, ale aj súd. Už v priebehu

prípravného konania napomáhal orgánom činným v trestnom konaní v tom, že podrobne popísal
okolnosti spáchania skutku a objasnil svoju trestnú činnosť. Na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdom uznal vinu, čo súd aj prijal a nemusel vykonávať rozsiahle dokazovanie o vine, predvolávať
svedkov, znalcov a pod., čo viedlo aj k urýchleniu súdneho konania.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil vo výroku o treste a
rozhodol vo veci sám tak, že mu uloží trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle
§ 322 ods. 3 Tr. por.K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý uviedol, že odvolanie obžalovaného
považuje za nedôvodné a neopodstatnené, v celom rozsahu zotrvávajúc na odvolaní tunajšej
prokuratúry zo dňa 14.12.2021, podaného proti výroku o treste napadnutého rozsudku prvostupňového

súdu. Odvolanie obžalovaného navrhuje zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

K odvolaniam okresného prokurátora a obžalovaného sa vyjadril aj poškodený, ktorý uviedol, že
rozsudok súdu prvého stupňa, čo do rozhodnutia o vine a čo do rozhodnutia o náhrade škody považuje
za zákonný a správny a k výroku súdu o treste sa nevyjadruje.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:

Obžalovaný N. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.12.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 Tr.
por., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, ktoré okresný súd následne prijal s tým, že budú
vykonávané dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku teda postupoval okresný súd v súlade s
ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce
význam pre rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr. por.
a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o zámere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania , ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Prvostupňový súd zavinenie obžalovaného aj správne zdôvodnil.

Správne a v súlade so zákonom zistený skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie
obžalovaného správne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. (§ 122 ods. 3 Tr. zák.).

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil
konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu
na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že iného napadol so zbraňou, a naplnil tak skutkovú podstatu zločinu

ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. a) Tr. zák. (§ 122 ods. 3 Tr. zák.).

Vo vzťahu k odvolacím námietkam ohľadom uloženého trestu krajský súd uvádza nasledovné:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Okresný súd u obžalovaného N. O. zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda
že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený a jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a) Tr. zák.,

teda že obžalovaný spáchal trestnú vec v ospravedlňujúcom citovom rozpoložení.

Na rozdiel od okresného súdu krajský súd zistil 3 poľahčujúce a 2 priťažujúce okolnosti.

Ako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. a),l), n) Tr. zák. vyhodnotil krajský súd tie skutočnosti, že

obžalovanýspáchaltrestnýčinvospravedlniteľnomcitovomrozrušení,priznalsakuspáchaniutrestného
činu, trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. m), h) Tr. zák. je treba vidieť v tom, že obžalovaný už bol za
trestný čin v minulosti odsúdený a že spáchal viac trestných činov.

V súvislosti s priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Tr. zák. je potrebné uviesť, že táto priťažujúca
okolnosť sa použije najmä pri výmere úhrnného a súhrnného trestu, pričom spáchanie viacerých
trestných činov je priťažujúcou okolnosťou bez ohľadu na druh súbehu trestných činov (jednočinný,
viacčinný, rovnorodý, rôznorodý).

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na uvedený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností a vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého ak prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Keďže Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.

zák. uložiť trest odňatia slobody vo výmere 4 - 10 rokov, bol okresný súd povinný v súlade s ustanovením
§ 38 ods. 3 Tr. zák. uložiť obžalovanému trest odňatia slobody so zníženou hornou hranicou trestnej
sadzby o jednu tretinu, t.j. vo výmere 4 rokov až 96 mesiacov.

V zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. , ak súd odsudzuje páchateľa za dva a viac trestných činov uloží mu

úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému
N. O. uložil nepodmienečný trest vo výmere 4 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním činu, za ktorý je teraz odsudzovaný vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

Zároveň mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou v zmysle § 73 ods.

2 písm. d) Tr. zák. a trest prepadnutia veci, a to kovového boxera v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
s tým, že vlastníkom veci sa stáva štát.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného N. O. a okresného prokurátora rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere klasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.