Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310202481
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1310202481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a

členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: M..
I.. R. Š., M.. XX.X.XXXX, Q. B., Q. XX, zastúpená JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom, Horná 41,
P.O.Box 517, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova
8,Bratislava,ourčenieporušeniaprávdiskrimináciou,naodvolaniežalobkyneprotirozsudkuOkresného
súdu Bratislava III zo dňa 26.1.2018 č. k. 21C/27/2010 - 336, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Predmetným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala (po
ostatnej úprave na pojednávaní dňa 26.1.2018) určenia, že žalovaný porušil jej právo na rovnaké
zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými príslušníkmi ozbrojených síl tým, že od 16.2.2010 až do dňa
podania žaloby (4.3.2010) jej nevytvoril podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby tým, že
jej bráni v riadnom výkone funkcie, na ktorú bola ustanovením personálnym rozkazom. Zároveň zastavil
konanie o jej žalobe v časti, ktorou sa voči žalovanému domáhala uloženia zákazu prostredníctvom
veliteľských orgánov veliteľstva vzdušných síl ozbrojených síl SR a BVRPS vo Zvolene pokračovať

v porušovaní práva žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými príslušníkmi
ozbrojených síl SR tým, že jej naďalej opakovane bráni v riadnom výkone funkcie, na ktorú bola
ustanovená personálnym rozkazom; zastavenie konania v tejto časti oprel súd prvej inštancie o ust. §
144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP, keď žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil. Napokon
rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, s poukazom na § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP; žalovaný bol v konaní úspešný, náhradu trov konania priznať
nežiadal.

2/ V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je
profesionálnou vojačkou ozbrojených síl SR, s miestom výkonu štátnej služby v posádke Zvolen u
Brigády velenia, riadenia a prieskumu (ďalej len „bvrps“) od 01.02.2007, v čase podania žaloby bola
ustanovená vo funkcii starší dôstojník zmeny Strediska riadenia a uvedomovania Operačného centra.
Žalobkyňa tvrdila, že jej práva v § 118 ods. 1 zák. č. 346/20052 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov ozbrojených síl SR sú porušované v písm. a/ a e/ na základe nasledovných skutkových

okolností :
- po príchode L.. F. na Operačné centrum Brigády velenia riadenia a prieskumu (ďalej len „OPCEN“)
vzdušných síl ozbrojených síl SR vo Zvolene v 8-9/2009 musela žalobkyňa znášať prejavy nevhodnejdôvernosti L.. F. tým, že ju žiadal o informovanie o udalostiach v pohotovostnom systéme mimo línie
velenia na jeho súkromné číslo, čo je v rozpore so služobným postupom,

- v prítomnosti L.. F., B.. B., B.. W., U.. F. dňa 29.10.2009 bol so žalobkyňou vykonaný „ personálny
pohovor“ a bolo zmanipulované spisovanie záznamu o pohovore ako v skutočnosti prebehol, teda
žalobkyňabolauvedenádoomylu,pričomsňouboliriešenézáležitostinesúvisiacesvýkonomjejslužby.
Navyše L.. F. nebol oprávnený vykonávať personálny pohovor bez deklarácie tejto právomoci,

- počas personálneho pohovoru dňa 29.10.2009 jej bolo nariadené čerpať riadnu dovolenku v rozpore
so zák. č. 346/2005 Z.z. bez oznámenia 7 dní vopred, následne bola žalobkyni krátená dodatková
dovolenka,

- dňa 24.10.2009 bola žalobkyňa nútená vykonať zápis do knihy TPOA o narúšaní vzťahov B.. U.
J. D.. Q., ktorí jej neodôvodnene vyčítali neplnenie si funkčných povinností v pohotovostnej zmene.

Zápis žalobkyňa vykonala v rámci predchádzania narúšania vzťahov a objektívnej dokumentácie ich
protiprávneho konania pre veliteľské orgány OPCEN, ktoré to však neriešili s nimi, ale to riešili so
žalobkyňou napriek jej upozorneniu, že ona je napádaná,

- L.. F. vydal žalobkyni rozkaz, aby obdobné skutky nezapisovala do knihy TPOA aj napriek tomu, že ho

upozornila na jej povinosť pravdivo zapisovať udalosti počas výkonu služby. V rozpore s § 119 ods. 1
písm. b/, c/, d/, k/ Zák. č. 346/2005 Z.z., s funkčnou náplňou žalobkyne, organizačnou štruktúrou brigády
a tabuľkami mierových a vojnových počtov, v rozpore s Písomnými oznámeniami profesionálnemu
vojakovi č. 16-132/2009 zmenil nepravidelne rozvrhnutý služobný čas na pravidelne rozvrhnutý služobný
čas (2.11. - 04.12.2009) a bol vydaný pokyn na vyňatie žalobkyne zo služieb v pohotovostnom systéme

aj napriek tomu, že žalobkyňa nepochybila,

- protiprávna zmena rozvrhnutého služobného času a vyňatie žalobkyne zo služieb v PoSy jej bolo
nariadenéopätovneešte2-krátpísomnýmirozkazmiveliteľaOPCEN,ktorépripravovalB..B.,vdôsledku
čoho nemala žalobkyňa vytvorené podmienky na riadny výkon služby, čo považuje za diskrimináciu v

zmysle § 2a ods. 4 zák. č. 365/2004 Z.z - obťažovanie zo strany L.. I.. F. a § 2a ods. 2 cit. zákona -
priama diskriminácia,

- v poobedňajších hodinách dňa 20.11.2009 kpt. Košík nariadil, že žalobkyňa sa má dostaviť k U..K.,
pričom po príchode do kancelárie obaja začali na ňu vyvíjať psychický nátlak, aby vykonala rozkaz B..

B. bez písomného potvrdenia a B.. K. jej vyčítal podávanie „sťažností a udaní“. Žalobkyňa pociťuje ujmu
na svojich právach tým, že viackrát musela opakovane potvrdiť písomne rozkaz z dôvodu protiprávnosti,
čo jej odmietali potvrdiť písomne,

- dňa 30.11.2009 jej B.. B.Š. bránil vo vykonaní zápisu do Knihy žiadostí, sťažností a návrhov

profesionálnych vojakov OPCEN, knihu sa jej snažil vytrhnúť z rúk, zakazoval jej do nej písať a vyhodil ju
z kancelárie, kde je kniha k dispozícii, čím sťažil výkon služby žalobkyne a nedovolil jej uplatniť ústavné
práva,

- veliteľské orgány OPCEN dlhodobo neriešili ohováranie osoby žalobkyne príslušníkmi jednotky od

24.10.2008 (U., Q.), čo malo za následok vytváranie protiprávneho stavu a nálad proti žalobkyni, teda
nepriamo povzbudzovali príslušníkov jednotky k ďalšiemu takémuto konaniu,

- dňa 01.12.2009 L.. F.K. P. B..A. B. za prítomnosti zástupcu veliteľa operačného centra L.. K. pri kontrole
na sále OC za prítomnosti pohotovostnej zmeny rôznych hodností kontrolu spojenú s výčitkami, že

žalobkyňa nič nerobí a neplní rozkazy. L.. F. ju bez vydania písomného rozkazu vyzval na predloženie
spracovaných vnútorných smerníc pre výkon služby ku kontrole,

- dňa 09.12.2009 v službe pohotovostného systému M.. Č. narúšal vzťahy tým, že žalobkyňu a funkciu
IDA obviňoval z neplnenia si povinností vyplývajúcich z funkčnej náplne, pričom on často nepotvrdzoval

prijatie hlásení od podriadených, rôt predpísaným spôsobom, pričom o žalobkyni vyhlásil, že podľa neho
je chorá, že už „nabonzovala“ 10 ľudí, že mu je z nej zle a hanbí sa s ňou slúžiť, čím veliteľské orgány
nekonali a svojou nečinnosťou spôsobili tieto následky. Predmetný konflikt žalobkyňa hlásila na funkcii
MC Master Controler, ktorý jej oznámil, že M.. Č. dohovoril,- asi od 16.02.2010 zo strany veliteľských orgánov OPCEN dochádza k vydávaniu rozkazov pre MC
CRC na vykonávanie neustálej kontroly o pohybe žalobkyne po jednotke, čo žalobkyňa pociťuje ako

sťažovanie výkonu jej služby,

- od doby vyjadrenia žalobkyne a jej nesúhlasu s využívaním jej súkromného mobilného telefónu na
služobné účely, jej veliteľ OPCEN odmieta udeliť riadnu dovolenku a náhradné voľno s odôvodnením,
že nemá na žalobkyňu kontakt na mobilný telefón alebo dovolenka nie je v pláne,

- dňa 17.02.2010 ráno žalobkyňu L.. F. obvinil z neprítomnosti na pracovisku a na rannom briefingu
pre cvičenie Tatra Freedom aj napriek tomu, že mu oznámila, že nebola oboznámená so zaradením
do cvičiacej zmeny a nemala vedomosť svojho zaradenia do plnenia úloh v cvičení. Neskôr jej L.. F. v
prítomnosti L.. Ž. J. B.. B. bolo vyčítané, že sa nedostavila ráno do zamestnania včas a nebola prítomná
na pracovisku, z nedodržiavania vojenskej zdvorilosti, čo považuje žalobkyňa za snahu zdiskreditovať

jej osobu a zafixovať v príslušníkoch OPCEN, že si neplní povinnosti,

- veliteľské orgány OPCEN protiprávne poverili M.. U. na doručenie jej disciplinárneho rozkazu a
vyžiadanie si jej stanoviska k nemu dňa 25.02.2010 bez prítomnosti veliteľa konajúceho vo veci, pričom
pri takomto konaní bola prítomná poddôstojníčka, čím L.. F. porušil § 132 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z.

Zodpovednosť veliteľa a jeho právomoc nie je možné preniesť na inú osobu,

- na pracovisku dochádza k oboznamovaniu ostatných príslušníkov OPCEN s osobnými záležitosťami
žalobkyne a veliteľa OPCEN odkazovaním rozkazov veliteľa OPCEN a v niektorých prípadoch po
hodnostne nižších príslušníkoch jednotky poddôstojníkov, ktorí by nemali byť oboznamovaní s tak

citlivýmiinformáciami(B..B.niejenadriadenýmžalobkyneanapriektomujeprítomnýtakmerprikaždom
úkone veliteľa OPCEN so žalobkyňou, kde neeticky zasahuje do konania ),

- B.. B. dňa 24.02.2010 hrubo zabraňoval žalobkyni v rozhovore s M.. U. ohľadne priebehu jej
disciplinárneho konania, kedy ju posielal preč z kancelárie M.. U.,

- dňa 15.12.2009 žiadala žalobkyňa o predvedenie na denné hlásenie k veliteľovi vzdušných síl a
na hlásenie bola riadne predvedená až 16.02.2010 bez riadneho oznámenia tohto termínu, čím bola
zmarená snaha žalobkyne o využitie opravného prostriedku. Na tomto hlásení jej veliteľ vzdušných
síl oznámil, že na hlásenie k náčelníkovi gen. Štábu predvedená nebude z dôvodu svojvoľného

nedostavenia sa na viacero hlásení, čo boli nepravdivé údaje,

- žalobkyni je neustále vytýkané, že L.. F. J. B.. B. upozorňuje na nezrovnalosti v nimi vydávaných
rozkazoch a nariadeniach, ktoré sú vo vzťahu k osobe žalobkyne v rozpore so všeobecnými právnymi
predpismi napriek tomu, že upozornenia sú povinnosťou žalobkyne,

- dňa 18.01.2010 pri preskúšaní žalobkyne zmien do PoSy jej ústnu odpoveď predseda komisie
vyhodnotil ako vyčerpávajúcu na 100%, ale B.. B. neeticky žalobkyňu ohodnotil na 80 % bez vysvetlenia,

- dňa 28.01.2010 jej L.. F. počas výkonu pohotovostnej zmeny predložil jej zmenenú funkčnú náplň

na podpis, ale keďže počas služby si ju nemala možnosť preštudovať, L.. F. P. B.. B. jej ju opätovne
predkladali dňa 16.02.2010 na podpis s dátumom účinnosti 01.01.2010, čo je v rozpore s platnou
legislatívou a zrejmá manipulácia s dátumom písomnosti v rozpore s dobrými mravmi,

- dňa 24.02.2010 bol so žalobkyňou vykonaný personálny pohovor na funkciu zástupcu veliteľa roty na

Veľkej Ide - podriadenej jednotky BVRPs. Premiestnením žalobkyne na túto podriadenú rotu by došlo k
zastaveniu jej odborného rastu nezúročením znalostí pri priamej komunikácii s nadriadeným stupňom v
anglickom jazyku. Zámer premiestnenia žalobkyňa vníma ako pokus o jej odstránenie ako nepohodlnej
osoby.Diskrimináciatuexistujepodľa§2aods.3zák.č.365/2004Z.z.voformenepriamejdiskriminácie,

- obťažovanie žalobkyne sms správami súvisiace s výkonom jej služby v súvislosti s ktorými podala
trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý sa vydával za veliteľa BVRPs a snažil sa žalobkyňu
uviesť do omylu a sťažiť jej výkon služby predstieraním, že ako nadriadený jej nariadil, aby sa dňa01.02.2010 dostavila do miesta výkonu služby vo Zvolene aj napriek tomu, že bola písomným rozkazom
veliteľa BVRPs odolaná na preventívnu rehabilitáciu.

3/ Žalobkyňa celý postup veliteľských orgánov, príp, iných osôb uvedených vyššie vníma nepriaznivo
na jej telesnú a psychickú integritu a vytvára stav porušenia jej práv ustanovených zákonom č. 346/2005
Z.z. v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, hraničiacim až s perzekúciou jej osoby pre
vyslovený názor a skutky. Vyvrcholením týchto snáh veliteľských orgánov bolo vykonanie kontroly
dodržiavanialiečebnéhorežimudňa13.11.2009o10,30hod.Dňa18.02.2010bolospracovanéslužobné

hodnotenienažalobkyňuneobjektívnevrozporesozákonom,lebomalobyťvypracovanédo15.02.2010
(§ 41 ods. 2 zák. č. 346/2005 Z.z.) a dňa 25.02.2010 bol vydaný proti jej osobe disciplinárny rozkaz
veliteľa OPCEN L.. F. č.: bvrps-142/2010 podľa § 125 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z., ktorý dňa
03.03.2010 napadla žalobkyňa opravným prostriedkom, pričom disciplinárny rozkaz jej bol doručovaný
neoprávnenou osobou v rozpore so zákonom.

4/ Podaním došlým súdu dňa 29.03.2010 doplnila žalobkyňa skutkové okolnosti dôvodnosti žaloby tým,
že jej bol na základe personálneho pohovoru zo dňa 29.10.2009 na návrh veliteľa OPCEN L.. I.. U.
F. zmenený riadny služobný čas na rovnomerne rozvrhnutú pracovnú dobu, čo považuje žalobkyňa za
diskrimináciu podľa § 2a ods. 4 zák. č. 365/2004 Z.z. - obťažovanie, nakoľko došlo k neoprávnenému
vyňatiu žalobkyne zo služieb v pohotovostnom systéme a podľa § 2a ods. 2 cit. zákona - priama

diskriminácia, nakoľko sa jej nezmenila funkčná náplň, čo je zákonná podmienka v zmysle Služobného
predpisu Hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 3 z 31.08.2005.
Dôsledkom písomného ohradenia sa žalobkyne bolo obťažovanie zo strany L.. I.. F., ktorý spochybňoval
hodnoteniežalobkynenapracoviskuajejkariérnyrast,čímporušilVojenskýpredpisZákl-3z07.09.201,
Organizačný poriadok BVRPs OS BSR z januára 2010 a § 2a ods. 4 zák. č. 365/2004 Z.z. V písomnom

oznámení žalobkyni zo dňa 01.01.2009 podpísaný U..Y.. I.. Y. bol stanovený týždenný pracovný čas na
37,5 hod., čím došlo k postaveniu žalobkyne mimo výkon služieb v PoSy, a tým aj k porušeniu funkčného
zaradeniažalobkynepodľarozhodnutiavedúcehoslužobnéhoúradu,ktorýmôžebyťuskutočnenýjedine
na základe vydaného personálneho rozkazu.

5/ Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku svojej pasívnej legitimácie v konaní.
Žalobkyňa ako profesionálna vojačka ozbrojených síl SR s miestom výkonu štátnej služby v posádke
Zvolen u Brigády velenia, riadenia a prieskumu od 01.02.2007 bola v čase podania vyjadrenia k
žalobe (03.09.2010) ustanovená na funkciu starší dôstojník zmeny Strediska riadenia a uvedomovania
Operačného centra. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov

ozbrojených síl SR účinného od 01.09.2005, právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní
štátnej služby sú vzťahy profesionálneho vojaka k Slovenskej republike. Ministerstvo obrany SR
označený ako žalovaný z hľadiska hmotného práva zastupuje štát v konaní pred súdmi vo veciach
ozbrojených síl v zmysle § 2 ods. 7 zákl. č. 212/2002 Z.z. o ozbrojených silá ch SR, avšak nie je
subjektom právneho vzťahu (služobného pomeru žalobkyne), od ktorého žalobkyňa odvodzuje určenie,

že boli porušené jej práva pri vykonávaní štátnej služby ustanovené zákonom č. 346/2005 Z.z. V zmysle
§ 5 ods. 2 písm. a) zák. č. 346/2005 Z.z. účinného od 01.07.2007, vo veciach týkajúcich sa služobného
pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon neustanovuje
inak, koná a rozhoduje služobný úrad. Služobným úradom pre profesionálnych vojakov ozbrojených
síl SR je podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 346/2005 Z.z. organizačná zložka ozbrojených síl určená

ministrom obrany SR. Organizačné zložky ozbrojených síl sú určené v služobnom predpise Hlavného
služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. 55/2007 o určení služobných úradov,
o určení rozsahu rozhodovania vedúcich služobných úradov a o určení rozsahu pôsobnosti veliteľov
pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR účinného od 01.07.2007. V
zmysle čl. 3 tohto predpisu služobným úradom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR podľa § 5

ods. 1 písm. a) zák. č. 346/2005 Z.z. je vo vzťahu k žalobkyni veliteľstvo vzdušných síl s kompetenciami
podľa čl. 7 Služobného predpisu č. 55/2007.

6/ Na pojednávaní dňa 26.01.2018, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok, žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzala žalobu v časti zákazu žalovaného pokračovať v

porušovaníprávažalobkynenarovnakézaobchádzaniespäť,sktorýmspäťvzatím žalovanýsúhlasil.Na
totožnom pojednávaní dňa 26.01.2018 žiadala žalobkyňa na výzvu súdu ohľadne úpravy petitu v zmysle
jeho materiálnej vykonateľnosti pripustiť zmenu žaloby v 1. časti petitu tak, že: „Súd určuje, že žalovaný
prostredníctvomveliteľskýchorgánovVeliteľstvavzdušnýchsíl,ozbrojenýchsílSRaBVRPSvoVÚ3030vo Zvolene porušil právo žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými príslušníkmi
ozbrojených síl SR tým, že od 16.02.2010 až do dňa podania žaloby jej dostatočne nevytvoril podmienky
nevyhnutné na výkon štátnej služby tým, že jej bránil v riadnom výkone funkcie spôsobom uvedeným

v bodoch 1 až 23 žaloby, na ktorú bola ustanovená personálnym rozkazom“; predmetnú zmenu petitu
žaloby súd prvej inštancie pripustil.

7/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho
úradu č. 174 z 16.01.2007, právoplatným 29.01.2007, bola žalobkyňa dňom 31.01.2007 odvolaná z

doterajšej funkcie staršej dôstojníčky veliteľstva Leteckej základne Sliač Vzdušných síl ozbrojených
síl SR a dňom 01.02.2007 bola ustanovená do funkcie staršej dôstojníčky zmeny strediska riadenia a
uvedomovania operačného centra Brigády velenia, riadenia a prieskumu Vzdušných síl ozbrojených síl
SR (VÚ 3030 Zvolen).

8/ Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 2 156 z 29.03.2010 bola žalobkyňa dňom,

30.04.2010 odvolaná z funkcie starší dôstojník /Zmena strediska riadenia a uvedomovania /Operačné
centrum/Brigáda velenia, riadenia a prieskumu/ Vzdušné sily/Ozbrojené sily SR/ a podľa § 57 ods. 1
zákona č. 346/2005 Z.z. jej bolo zmenené miesto výkonu štátnej služby od 01.05.2010 z doterajšieho
miesta výkonu štátnej služby Zvolen do miesta výkonu štátnej služby Veľká Ida a podľa § 53 ods. 1
písm. b) cit. zákona bola žalobkyňa ustanovená od 01.05.2010 do funkcie zástupcu veliteľa roty /Rota RL

prieskumu Veľká Ida/Prápor rádiolokačného prieskumu/ Brigáda velenia, riadenia a prieskumu/Vzdušné
sily/Ozbrojené sily SR/.

9/ Rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 20S/133/2010-56 zo dňa 20.09.2011 bol Personálny rozkaz
riaditeľa Personálneho úradu v Liptovskom Mikuláši č. 2156 zo dňa 29.03.2010 zrušený pri aplikácii §

250j ods. 2 písm. d) O.s.p., / formálnych vád týkajúcich sa odôvodnenia rozkazu/ a vec bola vrátená
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

10/ Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 5 066 z 25.05.2012 bola žalobkyňa podľa
§ 70 ods. 1 písm. j) zákona č. 346/2005 Z.z. prepustená zo služobného pomeru profesionálnej

vojačky, ktorý služobný pomer mal skončiť 31.07.2012. Dôvodom skončenia služobného pomeru
žalobkyne bola skutočnosť, že žalobkyni uplynula dňa 02.07.2012 doba výsluhy v hodnosti a nebola
zaradená do programu udržiavania, žalobkyňa bola ustanovená do funkcie staršej dôstojníčky (A70)
vo VÚ 3030 Zvolen. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou voči Personálnemu rozkazu č. 5
066 zo dňa 25.05.2012 bolo Rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR č. k.

ŠbPO-147/2-165/2012zodňa13.09.2012odvolaniežalobkynezamietnutéapersonálnyrozkazriaditeľa
personálneho úradu č. 5066 zo dňa 25.05.2012 bol potvrdený. Proti vyššie uvedenému Rozhodnutiu
náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR podala žalobkyňa podľa § 4 ods. 2 písm. k/ Zák. č.
71/1992 Z.z. žalobu o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia dňa 30.11.2012, pričom vec
bola zapísaná a vedená na Krajskom súde Bratislava pod č.k. 6S/2313/2012. Rozsudkom Krajského

súdu Bratislava č.k. 6S/2313/2012-26 zo dňa 10.04.2015 bola žaloba žalobkyne o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Ministerstva obrany SR č. k. ŠbPO-147/2-165/2012 zo dňa
13.09.2012 zamietnutá. Z dôvodu odvolania žalobkyne podaného voči rozsudku Krajského súdu v
Bratislave špecifikovaného v bode 12 tohto rozsudku bol rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.
6Sžo/125/2015zo dňa 14.06.2017 bol potvrdený napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

v dôsledku čoho sa služobný pomer žalobkyne skončil na základe personálneho rozkazu riaditeľa
Personálneho úradu č. 5066 z 25.05.2012, ktorý bol vydaný na základe zákona pri dodržaní všetkých
zákonom stanovených lehôt. Napadnuté rozhodnutie druhostupňového orgánu vydané 13.09.2012,
nakoľko včas podané odvolanie nemá odkladný účinok, dátum vydania druhostupňového správneho
orgánu nemal na vykonateľnosť personálneho rozkazu žiaden vplyv. Rozsudok Krajského súdu v

Bratislave č.k. 6S/2313/2012-26 zo dňa 10.04.20105 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.
6Sžo/125/2015 zo dňa 14.06.2017, nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2017.

11/ Žalobkyňa nesúhlasila s nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, poukazovala
na to, že jej práva porušili jej nadriadené osoby - v tom čase veliteľstvo vzdušných síl, ozbrojené sily

a VÚ 3030 Zvolen.

12/ Žalovaný v rámci námietky nedostatku svojej vecnej pasívnej legitimácie v konaní poukazoval na to,
že žalobkyňa nebola v čase údajného porušovania práv v pracovnom pomere so žalovaným, ale bolaprofesionálnou vojačkou vo vzťahu k SR. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola zo služobného pomeru
prepustená platne, čo potvrdil i NS SR rozhodnutím, žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Konanie, ktoré žalobkyňa napádala ako diskriminačné sa netýkalo len jej nadriadených vo VÚ 3030

Zvolen, ale aj jej kolegov a diskrimináciu videla najmä v prevelení do Veľkej Idy, s ktorým nesúhlasila; ale
z dôvodu, že bola profesionálnou vojačkou, bolo jej povinnosťou sa personálnym rozkazom podriadiť.
Žalovaný taktiež poukázal na to, že v prejednávanej veci žalobkyňa žaluje diskrimináciu veliteľských
orgánov, kedy je služobným úradom veliteľstvo vzdušných síl.

13/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v zamietajúcom výroku oprel po právnej stránke o ustanovenia
zák. č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon ), § 2 ods. 1, § 2a ods. 1, § 3 ods.1, § 6 ods. 1, § 9
ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2, ods. 3; ďalej o ustanovenia zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ďalej § 5 ods.
1, ods. 2, ako aj o ust. § 137, § 217 CSP.

14/ V predmetnej veci súd prvej inštancie vychádzal z toho, že na základe zmeneného žalobného
petitu (pripusteného súdom) sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný prostredníctvom Veliteľstva
vzdušných síl, ozbrojených síl SR a BVRPS vo VÚ 3030 vo Zvolene „porušil právo žalobkyne na
rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými príslušníkmi ozbrojených síl SR tým, že od 16.02.2010
až do dňa podania žaloby jej dostatočne nevytvoril podmienky nevyhnutné na výkon štátnej služby

tým, že jej bránil v riadnom výkone funkcie spôsobom uvedeným v bodoch 1 až 23 žaloby, na ktorú
bola ustanovená personálnym rozkazom“, a to v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačného
zákona ). Dôvodom podanej žaloby boli skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že boli porušené práva
žalobkyne uvedené v § 118 ods. 1 zák. č. 346/2005 z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl SR jej nadriadenými osobami, veliteľstvom vzdušných síl ozbrojených síl SR a VÚ 3030

Zvolen. Konkrétne sa jednalo o porušenia L.. I.. F., B.. B., U.. K., U., Q., veliteľských orgánov OPCEN,
ktorých konanie špecifikované v žalobe pod bodmi 1 až 23, ako i vykonanie kontroly veliteľskými orgánmi
nadodržiavanieliečebnéhorežimužalobkyňoudňa13.11.2009,neobjektívneaoneskorenéspracovanie
služobného hodnotenia žalobkyne dňa 18.02.2010, vydanie disciplinárneho rozkazu veliteľom OPCEN
L.. F. č. bvps-142/2010 zo dňa 25.02.2010 doručený žalobkyni neoprávnenou osobou žalobkyňa vníma

nepriaznivo na jej telesnú a psychickú integritu v dôsledku porušenia jej práv v zmysle zákona č.
346/2005 Z.z. v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania pre vyslovený názor a skutky.

15/ Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa žalobu podávala

ako profesionálna vojačka ozbrojených síl SR s miestom výkonu štátnej služby v posádke Zvolen u
Brigády velenia, riadenia a prieskumu od 01.02.2007 ustanovená vo funkcii starší dôstojník zmeny
Strediska riadenia a uvedomovania Operačného centra. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho
úraduč.5066z25.05.2012bolažalobkyňapodľa§70ods.1písm.j)zákonač.346/2005Z.z.prepustená
zo služobného pomeru profesionálnej vojačky, ktorý služobný pomer skončil dňom 31.07.2012 z dôvodu,

že žalobkyni uplynula dňa 02.07.2012 doba výsluhy v hodnosti a nebola zaradená do programu
udržiavania. Ukončenie služobného pomeru žalobkyne ako profesionálnej vojačky bolo potvrdené i
rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 6S/2313/2012-26 zo dňa 10.04.2015 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžo/125/2015zo dňa 14.06.2017, právoplatným dňa 13.07.2017, ktorým
bola žaloba žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Ministerstva obrany SR č.

k. ŠbPO-147/2-165/2012 zo dňa 13.09.2012, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne voči Personálnemu
rozkazuriaditeľapersonálnehoúraduč.5066zodňa25.05.2012zamietol. Ajnapriekzánikuslužobného
pomeru žalobkyne ako profesionálnej vojačky táto vzhľadom na právoplatné rozhodnutia týkajúce
sa ukončenia jej služobného pomeru, zotrvávala na zmenenej žalobe; naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe preukazovala žalobkyňa, uvedomujúc si okrem iného materiálnu nevykonateľnosť

rozsudku, tým, že v minulosti boli jej práva na riadny výkon služby ako profesionálnej vojačky
ozbrojených síl SR porušované.

16/ Súd prvej inštancie poukazoval v odôvodnení na to, že hlavným predpokladom úspešnosti
určovacích žalôb je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP,

pričom súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, v opačnom
prípade bez skúmania vecnej stránky veci musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Určovacia
žaloba je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne
určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnychvzťahoch. Žaloba na začatie konania s petitom určovacím je prostriedkom procesnej prevencie a možno
ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa
podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi

stranami sporu. Tam, kde k zásahu došlo, je namieste petit iný než určovací. Právny záujem je naliehavý
v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov
iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi stranami sporu môže byť
odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím. Žaloba, ktorý nerieši spornosť vzťahu strán sporu,
nie je procesne prípustná. Úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom

určení naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníka. Podmienkou je, aby
žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to na určení proti označenému
žalovanému, ak sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a tým sa potom zabráni
prípadnýmďalšímžalobám.Vkonaníbolonesporné,že žalobkyňažalobudňa04.03.2010podávalaako
profesionálne vojačka v štátnej službe žalovaného, avšak v priebehu konania na základe Personálneho
rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 5066 z 25.05.2012 bola žalobkyňa podľa § 70 ods. 1 písm. j)

zákona č. 346/2005 Z.z. platne prepustená zo služobného pomeru profesionálnej vojačky a jej služobný
pomer skončil dňom 31.07.2012.

17/ Ako súd vyššie uviedol, podmienkou, aby žalobkyňa mala právny záujem na požadovanom určení
proti označenému žalovanému je to, že sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán

sporu a tým sa potom zabráni prípadne ďalším žalobám. Je však nepochybné, že žalobkyňa bola zo
služobného pomeru profesionálnej vojačky prepustená, s osobami, ktoré označila ako osoby, ktoré mali
vočinejporušovaťzásadurovnakéhozaobchádzanianeprichádzadostyku,niejesniminapracovisku,v
službe, ani v nadriadenom či podriadenom pomere. Za týchto okolností zotrvávanie na znení žaloby a len
konštatovania „žalovaný prostredníctvom veliteľských orgánov Veliteľstva vzdušných síl, ozbrojených

síl SR a BVRPS vo VÚ 3030 vo Zvolene porušil právo žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie v
porovnaní s ostatnými príslušníkmi ozbrojených síl SR tým, že od 16.02.2010 až do dňa podania
žaloby jej dostatočne nevytvoril podmienky nevyhnutné na výkon štátnej služby tým, že jej bránil v
riadnom výkone funkcie spôsobom uvedeným v bodoch 1 až 23 žaloby, na ktorú bola ustanovená
personálnym rozkazom“, navyše keď takto znejúci petit je absolútne nevykonateľný, nakoľko žaloba

nie je prílohou rozsudku, personálny rozkaz v petite nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný, rovnako
ani deň podania žaloby, vôbec nepreukazuje naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom
určení. Požadovaného určenia sa žalobkyňa dožaduje za minulé obdobie od 16.02.2010 do 04.03.2010,
t.j. v rozsahu 15 dní, týkajúcich sa len skutkov označených v žalobe pod č. 12 až 17 a pod č. 22.
Žalobkyňa s prihliadnutím na aktuálny skutkový stav súdu nepreukázala svoj naliehavý právny záujem

na požadovanom určení, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v súlade s § 137 písm. c/ CSP s
prihliadnutím na § 217 veta prvá CSP. Vzhľadom na zamietnutie žaloby sa potom súd prvej inštancie
ďalej nezaoberal a nevyhodnocoval skutkové okolnosti dôvodnosti podanej žaloby, nakoľko by to bolo
nadbytočné.

18/ Súd prvej inštancie sa zároveň stotožnil aj s námietkou žalovaného o nedostatku jeho vecnej
pasívnej legitimácie v konaní, t.j., že nie je nositeľom hmotného práva, ktorého určenia sa žalobkyňa
domáha, pre ktorý dôvod bolo rovnako potrebné žalobu zamietnuť. Podľa § 11 ods. 1 zák. č 364/2004
Z.z., žalobkyňa odvodzuje diskrimináciu od osôb jej nadriadených, kolegov, pričom žaluje Ministerstvo
obrany SR ako hlavný orgán riadiaci služobné úrady. Ministerstvo obrany zastupuje štát v konaní pred

súdmi vo veciach ozbrojených síl podľa § 2 ods. 7 zák. č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách SR.
Subjektom právneho vzťahu, od ktorého žalobkyňa odvodzuje diskrimináciu pri výkone jej štátnej služby
podľa zák. č. 346/2005 Z.z. je nepochybne služobný úrad konajúci vo veciach týkajúcich sa služobného
pomeru profesionálneho vojaka a s tým súvisiacich právnych vzťahov podľa § 5 ods. 2 písm. a/ zák.
č. 346/2005 Z.z., pričom služobným úradom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR je podľa

§ 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. organizačná zložka ozbrojených síl určená ministrom obrany
SR, ktoré organizačné zložky určuje služobný predpis Hlavného služobného úradu pre štátnu službu
profesionálnehovojakač.55/2007,vzmyslektoréhov§3bolo služobnýmúradomžalobkyneVeliteľstvo
vzdušných síl s kompetenciami podľa čl 7 tohto Služobného predpisu. Keďže žalobkyňa sa domáhala
nároku voči žalovanému, hoci jej služobným úradom bolo Veliteľstvo vzdušných síl, označený žalovaný

v spore nie je pasívne legitimovaným, čo je ďalším dôvodom zamietnutia i tak nedôvodnej žaloby
žalobkyne.19/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa; jej odvolanie smerovalo proti
zamietajúcemuvýroku(avýrokuotrováchkonania,tzv.závislémuvýroku).Odvolaniepodalažalobkyňa
z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v
odvolaní uviedla, že aj napriek zániku služobného pomeru ako profesionálnej vojačky zotrvala na
zmenenej žalobe, domáhajúc sa toho, aby súd určil, že žalovaný prostredníctvom veliteľských orgánov
veliteľstva vzdušných síl, ozbrojených síl SR, a BVRPS vo zvolene porušil právo žalobkyne na rovnaké
zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými príslušníkmi ozbrojených síl SR tým, že od 16. 2. 2010 až do

dňa podania žaloby jej dostatočne nevytvoril podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby
tým, že jej bránil v riadnom výkone funkcie spôsobom uvedeným v bodoch 1 - 23 žaloby, na ktorú bola
ustanovená personálnym rozkazom. Pri konštrukcii žalobného petitu vychádzala žalobkyňa z rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/107/2004 a naliehavosť právneho záujmu vyplýva z toho, že v
čase podávania žaloby boli podľa názoru žalobkyne zásadným spôsobom porušené jej práva na riadny
výkon služby profesionálneho vojaka ozbrojených síl SR. Žalobkyňa trvala na tom, že v jej prípade je

daný naliehavý právny záujem na určení porušenia práv žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie, ktorý
bol špecifikovaný v dôvodoch podanej žaloby, čo po právnej stránke odôvodnila tým, že uvedenými
konkrétnymi konaniami veliteľských orgánov veliteľstva vzdušných sál, ozbrojených síl a BVRPS boli
porušené jej práva uvedené v § 118 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov ozbrojených síl SR, a to v písm. a/ podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby, písm.

e/ ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom styku a v osobnom styku s vedúcim služobného úradu alebo
veliteľom a ostatnými profesionálnymi vojakmi.

20/ Pokiaľ ide o záver o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, žalovaný poukazoval na
to, že služobným úradom konajúcim vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho

vojaka a s tým súvisiacich právnych vzťahov je podľa § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z.
organizačná jednotka ozbrojených síl určená ministrom obrany SR, ktoré organizačné zložky určuje
služobný predpis Hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálneho vojaka č. 55/2007 - § 3
a čl. 7, teda služobným úradom je v danom prípade Veliteľstvo vzdušných síl, s uvedeným záverom súdu
prvej inštancie žalobkyňa nesúhlasila. Postavenie Ministerstva obrany SR ako hlavného úradu, ktorý

kontroluje dodržiavanie zákona a riadi služobné úrady označila žalobkyňa za nesporné. K porušeniu
jej práv došlo nielen veliteľskými orgánmi, ale aj vyššími stupňami orgánov v pôsobnosti Ministerstva
obrany SR, z čoho vyplýva pasívna legitimácia žalovaného v konaní. Žalobkyňa trvala na všetkých
svojich predchádzajúcich vyjadreniach; žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti buď
zmeniť tak, že odvolací súd jej žalobe vyhovie, alebo rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

21/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhoval v napadnutej časti rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. V odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne nové
skutočnosti ani neoznačila dôkazy, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie už zo žaloby zo dňa

3. 3. 2010, doplnenia žaloby zo dňa 26. 3. 2010, ako aj jednotlivých vyjadrení žalobkyne. Súd prvej
inštanciesasovšetkýmitvrdeniamižalobkyneprisvojomrozhodovanízaoberalavosvojomrozsudkusa
aj vysporiadal. Okresný súd je vo svojej argumentácii koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a
jeho argumenty podporujú príslušný záver o materiálnej nevykonateľnosti žalobného návrhu žalobkyne
v znení jeho zmien, bez preukázania naliehavosti právneho záujmu v merite veci s nedostatkom pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného. Rozsudok označil žalovaný za presvedčivý; žalovaný sa pridržiava
svojich doteraz prezentovaných argumentov.

22/ Ďalšie podania strany sporu neučinili.

23/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
25/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP v napadnutom rozsahu,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.26/ Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobkyne zamietol, hoci nesprávne
svoje rozhodnutie založil na použití ust. § 137 CSP. Keďže žalobkyňa sa svojho práva domáhala
určovacou žalobou, súd prvej inštancie správne skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na

ňou požadovanom určení. z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zároveň zrejmé, že otázku
existencie naliehavého právneho záujmu posudzoval podľa ust. § 137 CSP. Podľa názoru odvolacieho
súdu však mal naliehavý právny záujem posudzovať v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., keďže žalobu
o určenie, že jej právo na rovnaké zaobchádzanie bolo porušené, podala žalobkyňa na súde dňa 4.
3. 2010, t.j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2016). Jeho rozhodnutie

teda vychádzalo z aplikácie nesprávnej procesnoprávnej normy, keď riešil otázku, na základe ktorého
právneho predpisu je potrebné skúmať otázku prípustnosti predmetnej žaloby, t.j. či podľa ust. § 80 písm.
c/ O.s.p., alebo podľa ust. § 137 CSP. Túto otázku si súd prvej inštancie síce nevyriešil správne, avšak
toto jeho pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia ( v zamietajúcom výroku ).

27/ Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (účinného do 30. 6. 2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

28/ Podľa § 137 CSP ( účinného od 1. 7. 2016 ), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

29/ V súdenej právnej veci sa žalobkyňa ( v zásade ) domáha určenia, že boli porušené jej práva na

rovnaké zaobchádzanie v zmysle antidiskriminačného zákona, t.j. domáhajú sa určenia podľa § 80
písm.c/ O.s.p. V súdenej právnej veci nastal stav, kedy bola určovacia žaloba podaná žalobkyňou na
súde za účinnosti ešte predchádzajúcej právnej procesnej úpravy ( O.s.p. ), avšak súd rozhoduje už za
účinnosti novej procesnej normy ( CSP ). Otázku, ktorý právny predpis ( či Občiansky súdny poriadok
alebo Civilný sporový poriadok ) je potrebné aplikovať pri rozhodovaní o otázke existencie naliehavého

právneho záujmu v prípade určovacích žalôb vtedy, ak bola takáto žaloba podaná na súde ešte za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p. ), ale rozhoduje sa o nej za účinnosti už novej právnej
úpravy (CSP), riešila právna prax v uzneseniach Najvyššieho súdu SR napr. pod sp. zn. 6Cdo/15/2017,
sp. zn. 6Cdo/30/2018, sp. zn. 5Cdo/12/2018, alebo tiež sp. zn. 4Cdo/17/2019.

30/ V danom prípade určovacia žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, preto podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby (existencia naliehavého právneho
záujmu) mali byť posudzované podľa Občianskeho súdneho poriadku ( § 470 ods. 2 veta prvá CSP ). V
súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu je tak žalobkyňou podaná žaloba určovacou žalobou
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podmienkou
úspešnosti takejto žaloby je z procesnoprávneho hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, ktorú skutočnosť je povinná tvrdiť a preukázať žalobkyňa. Súd prvej inštancie
teda riešenie tejto otázky nesprávne podriadil pod ust. § 137 CSP písm. c/ CSP.

31/ Ako už bolo uvedené, podmienkou úspešnosti žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je z
procesnoprávneho hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
ktorá povinnosť zaťažuje žalobcu. Pokiaľ žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na ním
požadovanom určení neplatnosti právnej skutočnosti nepreukáže, musí súd takúto žalobu bez ďalšieho
zamietnuť. Otázku existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení si

súd prvej inštancie vyriešil správne, keď dospel k záveru, že táto nie je daná. Ako súd prvej inštancie
správne skonštatoval, určovacia žaloba v danom prípade je prostriedkom procesnej prevencie a možno
ju uplatniť tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté; naopak, tak, kde už
k zásahu došlo, je namieste uplatniť iný petit, než určovací. Podľa ustálenej súdnej praxe, ako aj
právnej teórie, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, vtedy, ak

je tvrdené právo neisté alebo ohrozené, za predpokladu, že vyhovujúcim určovací rozsudkom možno
túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Pojem „naliehavý“ možno chápať tak, že právny záujem má
dostatočnú intenzitu - naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací petit bude pre žalobcu podstatným
spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochranytvrdeného práva. S ohľadom na preventívny charakter určovacej žaloby platí, že naliehavý právny
záujem absentuje v prípade, kedy tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy
už došlo k jeho porušeniu.

32/ Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon), každý má podľa tohto zákona
právo na zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

33/ Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon, v znení účinnom k 31. 12.

2014 ), každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý
na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania. môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania,
upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané
zadosťučinenie.

34/ Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 346/2005 Z.z., o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
SR, občan pri prijímaní do štátnej služby alebo profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že jeho práva
alebo právom ohrozené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa
obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.

35/ V zmysle zákona č. 365/2004 Z.z., antidiskriminačný zákon tak uvádza tri druhy žalôb, ktorými sa
osoba bráni proti porušeniu zásady na rovnaké zaobchádzanie, a síce :
a/ negatórnu žalobu - tzv. žaloba o zdržanie sa neoprávneného zásahu do práva. Cieľom negatórnej
žaloby je, aby povinný subjekt ( ten, kto sa dopustil diskriminačného konania ) upustil od neoprávneného
zásahu; podmienkou negatórnej žaloby je, aby neoprávnený zásah stále trval - inak negatórnu žalobu

uplatniť nemožno ( porušovateľ práva už nemá od čoho upustiť ), podľa § 217 CSP je pre rozsudok
súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V prípade negatórnej žaloby teda musí v čase vyhlásenia
rozsudku diskriminačné konanie naďalej trvať;
b/ reštitučnú žalobu - touto žalobou sa poškodená osoba domáha nápravy protiprávneho stavu
a odstránenia následku protiprávneho konania zo strany porušiteľa. zmyslom reštitučnej žaloby je

obnovenie ( reštitúcia ) pôvodného stavu, t.j. stavu aký existoval pred porušením práva žalobcu na
rovnaké zaobchádzanie. Aj táto žaloba je prípustná len v prípade, ak protiprávny stav naďalej trvá;
c/ satisfakčnú žalobu - ide o žalobu o poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Zvyčajne sa uplatňuje
vtedy, ak už nemožno využiť reštitučnú žalobu, keďže nie je možná obnova do pôvodného stavu. Ide o
náhradu nemajetkovej ujmy, t.j. ujmy na dôstojnosti a integrite fyzickej osoby.

36/ Vychádzajúc z formulácie žaloby, tak ako ju uplatnila žalobkyňa, je zrejmé, že žalobkyňa na svoju
obranu v konaní nevyužila ani reštitučnú ani satisfakčnú žalobu (v prípade negatórnej žaloby bolo
vzhľadom na späťvzatie časti žaloby konanie zastavené). Žalobkyňa sa domáhala určenia, že boli
porušené jej práva pri výkone štátnej služby profesionálneho vojaka v súlade so zásadou rovnakého

zaobchádzania; žalobkyňa sa teda domáhala určenia, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
v jej prípade už došlo, potom na takomto určení už nemohol existovať naliehavý právny záujem.
Žalobkyňa sa mohla domáhať buď nápravy protiprávneho stavu ( v čase, kedy by ešte trval jej služobný
pomer ), alebo satisfakčného plnenia ( bez ohľadu na trvanie služobného pomeru ). Odvolací súd z
uvedených dôvodov považoval záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu

na žalobkyňou požadovanom určení za správny ( podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. ).

37/ Odvolací súd ako správny vyhodnotil aj záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného v konaní. za rozhodujúce v prípade posudzovania vecnej pasívnej legitimácie
považoval odvolací súd skutočnosť, že žalobkyňa nebola v čase tvrdeného porušovania práv so

žalovaným v pracovnom pomere, ale bola profesionálnou vojačkou ozbrojených síl SR. Je síce pravdou,
že Ministerstvo obrany SR je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov
(§ 4 ods. 1 zák. č. 346/2005 Z.z.), Služobným predpisom hlavného služobného úradu pre štátnu
službu profesionálnych vojakov č. 55/2007 však bolo ako služobný úrad žalobkyne určené Veliteľstvo
vzdušných síl (čl. 3 písm. d/ Služobného predpisu hlavného služobného úradu pre štátnu službu

profesionálnych vojakov č. 55/2007, č.l. 61 a nasl. spisu ). V zmysle § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č.
346/2005 Z.z. je to služobný úrad, kto koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru
profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich.38/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako
vecne správne potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ).

39/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom
konaní úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov, keďže žalovaný si náhradu trov konania
neuplatňoval ( § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP ).

40/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).