Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 27, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45Cpr/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119352644
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:6119352644.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v právnej veci žalobcu:

D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. F. XXXX/XX, F., proti žalovanému: Terra Moda, s.r.o., Stará
Vajnorská 11, Bratislava, IČO: 35 865 580, zastúpený: JUDr.Julián Lapšanský, advokátska kancelária,
spol. s.r.o., Zelinárska 8, Bratislava, IČO:45941815, o zaplatenie 4.938,11 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu rov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.08.2019 sa žalobca v upomínacom
konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.938,11 eur spolu s 5,00% ročným úrokom z

omeškania zo sumy 4.938,11 eur od 16.08.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo
odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 20.07.2016 Dohodu o skončení pracovného
pomeru, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na tom, že žalobcovi bude na jeho účet vyplatená
mimoriadna odmena vo výške 19.938,11 eur. Žalovaný vyplatil žalobcovi mimoriadnu odmenu len vo
výške 15.000,- eur netto, i napriek výzve na úhradu dlžnej sumy túto žalovaný neuhradil.

2. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Dohoda o skončení

pracovného pomeru zo dňa 20.07.2016, Odpoveď na výzvu zo dňa 10.07.2018, Výzva na zaplatenie
dlžnej sumy 4.938,11 eur zo dňa 02.07.2018, Odpoveď na výzvu zo dňa 16.03.2018, Výzva na
vyplatenie zvyšných finančných prostriedkov zo dňa 12.03.2018.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz č.k. 34Up/1036/2019 zo
dňa13.09.2019,protiktorémužalovaný vlehotestanovejzákonompodalodporsvecnýmodôvodnením.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a žalobu
považoval za nedôvodnú. Žalobca sa dohodol so žalovaným na skončení pracovného pomeru dohodou
ku dňu 20.07.2016. V súvislosti so končením pracovného pomeru mala byť žalobcovi vyplatená
mimoriadna odmena vo výške 19.938,11 eur, ktorá sa v zmysle § 118 a nasl. Zákonníka práce považuje
za mzdu, a preto žalovaný ako zamestnávateľ je povinný vykonať z tejto odmeny zrážky, a to daň z
príjmov zo závislej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov, odvodov na sociálne poistenie podľa Zákona č.461/ 2003 Z.z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, odvodov na zdravotné poistenie podľa Zákona č.
580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení Zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný vykonal z dohodnutej
mimoriadnej odmeny zrážky uvedených platieb a žalobcovi poukázal mimoriadnu odmenu vo výške15.000,- eur netto. Žalobca ako dlhoročný zamestnanec a súčasný konateľ žalovaného od 04.09.2003
vedel, že zo mzdy vrátane pohyblivých zložiek mzdy, mimoriadnych odmien, zákonných príplatkov a
podobne, sa vykonávajú vždy zrážky zo mzdy na úhradu dane z príjmov zo závislej činnosti a odvodov

na sociálne a zdravotné poistenie. Rovnako vedel, že v pracovnoprávnych vzťahoch sa mzdové plnenia
dojednávajú vždy a zásadne brutto pred vykonávaním zrážok a odvodov, pretože tieto sa menia jednak v
závislosti od zmeny legislatívy a jednak v závislosti od zmeny osobných pomerov zamestnanca. Žalobca
sa za žiadnych okolností nemohol domnievať, že suma mimoriadnej odmeny nepodlieha dani z príjmu
ani odvodom na sociálne a zdravotné poistenie. Žalovaný v súlade s platnými právnymi predpismi

vykonal z dohodnutej sumy mimoriadnej odmeny zrážky dane z príjmov a odvodov na sociálne poistenie
a takto dohodnutú sumu vyplatil žalovanému. Tvrdenie žalobcu vyvracia aj mailová komunikácia
medzi sporovými stranami z júna 2016, ktorá predchádzala uzavretiu dohody o skončení pracovného
pomeru. Vzhľadom ku skutočnosti, že išlo o vyplatenie odmeny bývalému konateľovi žalovaného a
jednalo sa o významnú čiastku, odmena musela byť schválená aj jedným spoločníkov žalovaného.
Po predchádzajúcich rokovaniach medzi sporovými stranami, na základe žiadosti žalobcu sa sporové

strany dohodli na mimoriadnej odmene 15.000,- eur netto, táto suma bola predložená na schválenie
jedinému spoločníkovi žalovaného spoločnosti TEDDY S.p.A., Fabio Console, ktorý informoval žalobcu
a žalovaného, že došlo k dohode o vyplatení mimoriadnej odmeny vo výške 15.000,- eur pre žalobcu.
Následne účtovníčka žalovaného prepočítala uvedenú sumu na brutto odmenu a túto uviedla do dohody
o skončení pracovného pomeru. Žalobca a žalovaný sa dohodli na sume mimoriadnej odmeny 15.000,-

eur netto, ktorú žalovaný vyplatil.

5. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy: mailová
komunikácia z 27.06.2016, vyjadrenie Fabio Console zo dňa 21.09.2021.

6. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, nakoľko mimoriadna odmena bola dohodnutá vo
výške 19.938,11 eur, ako vyplýva z dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá mala byť vyplatená
na účet vo výške 19.938,11 eur. Žalobca zároveň navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom
na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

7. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I v
zmysle § 10 ods. 3, v spojení s § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z., o upomínacom konaní, ktorý
dňa 10.12.2019 postúpil vec tunajšiemu súdu ako kauzálne príslušnému súdu, predmetom ktorého je
individuálny pracovnoprávny spor, s poukazom na § 23 písm. a), § 40 a § 43 CSP.

8. Súd doručil vyjadrenie žalobcu do vlastných rúk žalovanému v zmysle § 167 ods.4 CSP, poučil
žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Žalovaný v písomnom
vyjadrení uviedol, že replika žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti, žalobca sa nevyjadril ani
ku skutočnostiam uvedeným v podanom odpore. Žalovaný navrhol vo veci dokazovanie výsluchom
svedkov: I. V., konateľka žalovaného, U. P., bývalá mzdová účtovníčka, W. E., mzdová účtovníčka

žalovaného, I. N. zástupca jediného spoločníka žalovaného.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi strán sporu uvedenými v
odseku 2. a 5. rozsudku a zistil nasledovný skutkový stav.

10. Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 20.07.2016 súd zistil, že bola uzatvorená medzi
zamestnávateľom Terra Moda, s.r.o., Bratislava a zamestnancom D. V. podľa § 60 Zákonníka práce.
Podľa článku I. bodu 1. dohody, pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2004 sa
skončil po ich vzájomnej dohode dňa 20.07.2016 podľa § 60 Zákonníka práce. Podľa článku II. bodu
1. dohody, zamestnancovi mala byť na jeho účet vyplatená mimoriadna odmena vo výške 19.938,11

eur, a to v riadnom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu miezd za mesiac júl
2016, t.j. 15.08.2016. Podľa článku III. bodu 1. dohody, dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom
jej podpísania oboma zmluvnými stranami.

11. Z výplatnej pásky D. V. za obdobie 07/2016 súd zistil, že mu bola vyplatená mimoriadna odmena

19.938,11 eur hrubá mzda, odvody na zdravotné poistenie 171,60 eur, daň preddavková 4.766,15 eur,
čistá mzda 15.000,- eur, poukázaná na osobný účet žalobcu.12. Podľa §118 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

13. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo
sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú

pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
zo zisku po zdanení.

14. Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa

odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

15. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

16. Podľa § 130 ods. 1 Zákonníka práce, mzda sa vypláca zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu
plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo iný právny
predpis.

17. Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v
pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. S domáckym zamestnancom možno dohodnúť výplatu
mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

18. Pod nárokovými obligatórnymi plneniami sa považuje mzda, pri ktorej zamestnancovi vzniká právny

nárok na plnenie podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Pojem odmena za vykonanú prácu sa v právnej
teórii aj praxi používa ako súhrnný pojem pre všetky formy odmeny za vykonanú prácu, ktorá zahŕňa
akékoľvek plnenia, ktoré dostáva fyzická osoba, odmena za vykonanú prácu je širším pojmom, ktorý
zahŕňa napr. odstupné, odchodné, podiely na zisku. Prémie a výkonnostné odmeny sa poskytujú za
výsledky práce, vyjadrené vopred stanovenými merateľnými alebo hodnotiteľnými ukazovateľmi ako aj

iné druhy rôznych bonusov. Poskytovanie prémií, výkonnostných odmien, ako aj ďalších motivačných
a osobnostných foriem mzdy má fakultatívny charakter, ak sú splnené podmienky pre vznik nároku na
príslušnú zložku mzdy, zamestnanec má nárok na ich vyplatenie až vtedy, keď zamestnávateľ rozhodne,
že zamestnancovi vyplatí odmenu a zamestnávateľ je povinný nárok zamestnanca uspokojiť.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd z listinných dôkazov ako aj z vyjadrenia strán sporu nesporne
preukázané, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2004 medzi žalobcom a
žalovaným sa skončil Dohodou o skončení pracovného pomeru uzavretou písomnou formou ku dňu
20.07.2016 podľa ustanovenia § 60 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce. Podľa článku II. bodu 1 Dohody o
skončení pracovného pomeru mala byť zamestnancovi na jeho účet vyplatená mimoriadna odmena

vo výške 19.938,11 eur, a to v riadnom výplatnom termíne určenom zamestnávateľom na výplatu miezd
za mesiac júl 2016, t.j. 15.08.2016. Uvedený právny úkon bol vážny, určitý a zrozumiteľný, ktorý súd
považoval za platný právny úkon podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne
vyplývalo, že žalobcovi mala byť vyplatená mimoriadna odmena vo výške 19.938,11 eur.

20. Spornou skutočnosťou bola výška mimoriadnej odmeny 19.938,11 eur, nakoľko podľa vyjadrenia
žalobcu pri skončení pracovného pomeru bola mimoriadna odmena dohodnutá vo výške 19.938,11 eur
netto a žalovaný vyplatil žalobcovi mimoriadnu odmenu vo výške 15.000,- eur netto. Predmetom sporu
bol uplatnený nárok žalobcu na doplatenie mimoriadnej odmeny vo výške 4.938,11 eur netto.

21. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal tvrdenie, že mu mala byť vyplatená mimoriadna
odmena vo výške 19.938,11 eur netto, uvedená skutočnosť nevyplýva z písomnej Dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 20.07.2016 uzatvorenej medzi stranami sporu, preto neobstojí tvrdenie
žalobcu, že mimoriadna odmena mala byť vyplatená v sume 19.938,11 eur v čistom, nakoľko uvedenúdohodu o skončení pracovného pomeru vlastnoručne podpísal žalobca a nemal žiadne námietky voči
mimoriadnej odmene uvedenej vo výške 19.938,11 eur.

22. Žalobca nepreukázal ani tvrdenie, že sa dohodol s I. N. na mimoriadnej odmene vo výške
20.000,- eur netto. Z mailovej komunikácie z 27.06.2016 od I. N., mal súd preukázané, že spoločnosť
Terra Moda s.r.o., mala uhradiť Ondrejovi odstupné čisté vo výške 15.000,- eur a žiadal konateľku
spoločnosti I. V., aby pripravila dohodu o skončení pracovného pomeru. Z písomného vyjadrenia I.
N. mal súd ďalej preukázané, že D. V. ( žalobca) pricestoval do Z., keď bol práceneschopný a chcel

sa porozprávať o svojej budúcnosti, pricestoval napr. dňa 23.05.2016, dňa 26.05.2016 a po viacerých
diskusiách bola dohodnutá mimoriadna odmena vo výške 15.000,- eur v čistom, ktorú skutočnosť
oznámil aj prostredníctvom mailu zaslaného dňa 27.06.2016 konateľovi spoločnosti Terra Moda s.r.o.,
Bratislava. Súd na návrh žalovaného nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov I. V.,
konateľka žalovaného, U. P., bývalá mzdová účtovníčka, W. E. účtovníčka žalovaného, I. N. zástupca
jednaného spoločníka žalovaného, nakoľko žalovaný následne netrval na výsluchu navrhovaných

svedkov, vzhľadom aj na písomné vyjadrenie I. N..

23. Z výplatnej pásky za obdobie 07/2016 mal súd preukázané, že mimoriadna odmena žalobcu bola
19.938,11 eur hrubá mzda, z ktorej boli vykonané zrážky zo mzdy na zdravotné poistenie 171,60 eur,
daň preddavková 4.766,51 eur a čistá mzda bola 15.000,- eur.

24. Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce, zo mzdy zamestnanca, zamestnávateľ prednostne vykoná
zrážky na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z
ročného vyúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky z preddavku na daň, alebo dane,

nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku ktorý vznikol zavinením daňovníka na
preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na
daň z príjmov zo závislej činnosti. Zákonník práce stanovuje taxatívny výpočet prednostných zrážok zo
mzdy, za ktoré sa považujú zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavky na poistné na verejné
zdravotné poistenie, preddavky na daň a pod, ide o kogentné ustanovenie Zákonníka práce, kedy môže

zamestnávateľ vykonať jednostranné zrážky zo mzdy.

25. Podľa ustálenej súdnej praxe v sporoch o zaplatenie mzdy alebo jej časti treba skúmať, či žalobným
návrhom je uplatnená zložka mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať, ide
o nárokovú zložku mzdy za vykonanú prácu, alebo ide o nenárokovú zložku mzdy, na ktorú vzniká

nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní, ( rozhodnutia NS SR sp.
zn. 3 Cdo 31/2009, NS ČR sp. zn. 21 Cdo 537/2004, NS ČR sp.zn. 21 Cdo 810/2010 ). Súd posúdil
nárok žalobcu na vyplatenie mimoriadnej odmeny vo výške 19.938,11 eur ako nenárokovú zložku
mzdy za vykonanú prácu, ktorá ma fakultatívnu povahu. V dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o
priznaní tohto nároku zamestnancovi sa stala zložkou mzdy nárokovou (obligatórnou), rozhodnutie

zamestnávateľa má konštitutívny účinok. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie mimoriadnej odmeny vo
výške 19.938,11 eur.

26. Žalovaný vyplatil žalobcovi mimoriadnu odmenu 19.938,11 eur po vykonaní prednostných zrážok
zo mzdy na účet vedený v Uni Credit Bank dňa 10.08.2016 vo výške 3.000,- eur a dňa 26.07.2016 vo

výške 12.000,- eur, celkom sumu 15.000,- eure, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd považoval žalobu za
nedôvodnú, ktorú v celom rozsahu zamietol a vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku.

28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal
vo veci plný úspech, ktorému súd priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonania,rozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.