Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 0T/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010615
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816010615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 23. novembra 2016 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : Y. V., nar. XX.XX.XXXX vo U. W. M., trvale
bytom V. XX, okr. Vranov nad Topľou,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 30.10.2016 viedol v čase zadržania vodičského preukazu č. U.-XXXXX-XX z dôvodu exekučného

príkazu č. X. XXX/XX vydaného a právoplatného dňa 27.04.2016 JUDr. R. Š.Č., svoje osobné motorové
vozidlo zn. Seat K. s TEČ: M.-XXXCJ po štátnej ceste K. v smere od mesta Vranov nad Topľou k čerpacej
stanici L. vo Vranove nad Topľou, kde načerpal do vozidla pohonné hmoty v hodnote 10.- Eur, uvedenú
sumu nezaplatil, nasadol do vozidla, presunul vozidlo od tankovacieho zariadenia na parkovisko na
uvedenej čerpacej stanici, kde po príchode hliadky polície privolanej personálom čerpacej stanice, bol
následne kontrolovaný hliadkou OO PZ Vranov nad Topľou, kde počas kontroly dňa 30.10.2016 v čase
o 06.46 hod. bol podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu s nameranou hodnotou 0,77 mg/

l vydychovaného vzduchu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri zistení rovnováhy poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Tr. zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šiestich ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na d o ž i v o t i e . o d ô v o d n e n i e :

Vo veci bol v rámci tzv. superýchleho konania podľa § 348 Tr. poriadku po výsluchu obžalovaného
nariadený termín hlavného pojednávania.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému Y. V. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1
Tr. poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu.
Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/,
f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené mu v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska
prítomného prokurátora súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku, keďže

boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania
skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný Y. V. je vinný zo skutku uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, keďže mal za preukázané, že obžalovaný dňa 30.10.2016 napriek tomu, že

mal zadržaný svoj vodičský preukaz, viedol osobné motorové vozidlo v smere od mesta Vranov nad
Topľou k čerpacej stanici L. vo Vranove nad Topľou, na ktorej neuhradil natankované pohonné hmoty,
pričom privolaná hliadka polície u neho zistila po jeho podrobení sa dychovej skúšky hodnotu alkoholu
v dychu 0,77 mg/ l, t.j. 1,60 promile vydychovaného vzduchu, čím obžalovaný po objektívnej stránke
naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný vyššie uvedený skutok spáchal v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Trestného
zákona, keďže vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu na ochrane
ľudského života a zdravia ako aj majetku pred tými, čo v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich
psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia touto

látkou mohli ohroziť života alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a pre prípad, že
ho spôsobia, bol s tým uzrozumený.

Obžalovaný V. sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s a to výsluchom
obžalovaného Y.Š. V. k tomuto výroku ako aj oboznámením listinných dôkazov či pripojených spisov, na
základe čoho zistil nasledovné.

Obžalovaný Y. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti bol priestupkovo postihnutý asi trikrát či

štyrikrát a to za priestupky spočívajúce v prekročení maximálne povolenej rýchlosti ako aj spočívajúce vo
vedenímotorovýchvozidielpopožitíalkoholickýchnápojov.Vyjadrilsatiež,ženaposledyvykonávaltrest
odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov a takisto, že v minulosti bolo u neho podmienečne upustené
od výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Na svoje predchádzajúce
odsúdenia si pritom už nespomínal. Uviedol však, že v období týchto trestných stíhaní mal problémy

so svojou manželkou, resp. so svojou svokrou a z týchto dôvodov preto viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholických nápojov. Vyjadril sa takisto, že v čase konania tohto hlavného pojednávania bol
asi týždeň nezamestnaný, pričom pred tým asi tri roky pracoval v spoločnosti Q. s.r.o. v Českej republike
s čistým mesačným príjmom v sume 450,00 eur, pričom tento pracovný pomer ukončil z vlastného
rozhodnutia, keďže už nemal záujem ďalej vykonávať túto prácu. V čase konania hlavného pojednávania

už bol rozvedený, pričom z predchádzajúceho vzťahu mal jedno dieťa vo veku 13 rokov a s priateľkou
mal takisto dieťa vo veku dvoch rokov. Zároveň uviedol, že sa stará aj o svoju matku, ktorá má zdravotné
problémy, aj keď ich nevedel bližšie uviesť. Vyjadril sa tiež aj k svojim majetkovým pomerom.

V prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom bola zabezpečená evidenčná karta obžalovaného

ako vodiča.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).Podľa evidenčnej karty vodiča bola tomuto obžalovanému uložená jedna bloková pokuta, pričom sa na
úseku cestnej premávky dopustil dvoch priestupkov a v oboch týchto prípadoch mal požité alkoholické
nápoje. Obžalovanému bol už takisto štyrikrát uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých

druhov a podľa tejto evidencie bol obžalovaný aj dvakrát súdne trestný za trestné činy na úseku dopravy.

Z odpisu z registra trestov ako z pripojených spisov súd zistil, že tento bol už trikrát súdne trestaný.
Obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1 T 16/2007 zo
dňa 29.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2007 za prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 od. 1 písm. d) Tr. zákona ako aj za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 písm. b ) Tr. zákona. Uvedené odsúdenie je pritom už zahladené. Posledným
odsúdením obžalovaného bolo jeho odsúdenie rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1 T 130/2010 zo dňa
24.11.2010, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť a to opätovne za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona ako aj za prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Tr. zákona a to na trest odňatia slobody v trvaní šiestich

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému bol
zároveň uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu dvoch rokov,
pričom od výkonu zvyšku tohto druhu trestu bolo podmienečne upustené dňa 21.04.2016 s určením
skúšobnej doby v trvaní deviatich mesiacov.

Na strane obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v podobe priznania sa a úprimného oľutovania
spáchania tohto skutku v zmysle ust. § 36 písm. l) Trestného zákona. Keďže obžalovaný bol v minulosti
opakovane súdne trestaný, túto skutočnosť bolo potrebné vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu u obžalovaného nastala rovnováha poľahčujúcich
ako aj priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona a z tohto dôvodu nebolo potrebné

základnú trestnú sadzbu pri prečine ohrozovania pod vplyvom návykovej látky u tohto obžalovaného
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona upravovať a teda mu bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody
vo výmere do jedného roka.

Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody tomuto obžalovanému súd zohľadnil, že tento už

bolvminulosticelkovotrikrátsúdnetrestaný,ajkeďjehoprvéodsúdenieužbolozahladené.Zároveňsúd
prihliadol na to, že tento obžalovaný bol v minulosti už dvakrát súdne trestaný za totožnú trestnú činnosť
spočívajúcu vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov. Z evidenčnej karty
vodiča mal pritom súd za preukázané aj tú okolnosť, že obžalovaný už aj v minulosti opakovane viedol
motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, za čo bol priestupkovo postihnutý štátnym orgánom na

úseku cestnej premávky. Prejednávaného skutku sa mal pritom obžalovaný dopustiť dokonca počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá, ktorá mu začala plynúť dňa 21.04.2016 a žalovaný skutok mal pritom spáchať dňa
30.10.2016, teda pol roka na to, ako bolo vyhovené jeho žiadosti o podmienečné upustenie od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti. Zároveň mal obžalovaný v čase tohto protiprávneho konania aj zadržané

vodičské oprávnenie z dôvodu exekučného konania. Z vyššie uvedených okolností tak vyplýva, že
pre obžalovaného je charakteristické nerešpektovanie rozhodnutí rôznych štátnych orgánov, že sa
opakovane dopustil priestupkov či trestných činov spočívajúcich vo vedení motorového vozidla pod
vplyvom návykovej látky, pričom prejednávané protiprávne konanie mal spáchať napriek tomu, že mu
plynula skúšobná doba podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Vzhľadom

na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že na jeho nápravu je nevyhnutné mu
uložiť trest odňatia slobody spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Za primeraný a adekvátny z
hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie pritom súd považoval trest odňatia slobody v trvaní
šiestich mesiacov.

Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody uloženého
mu za úmyselný trestný čin, bolo ho potrebné pre výkon tohto trestu v zmysle § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na posilnenie výchovného účinku v prípade predmetného skutku však bolo obžalovanému nevyhnutné

uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Pri určovaní konkrétnej výmery
tohto trestu súd musel prihliadnuť na tú skutočnosť, že obžalovaný V. bol za taký istý trestný čin
ako v posudzovanom prípade a to za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr.
zákona už v minulosti dvakrát odsúdený a to konkrétne trestným rozkazom Okresného súdu Trebišovzo dňa 29.01.2007 sp. zn. 1 T 16/2007 na trest odňatia slobody v trvaní ôsmich mesiacov, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a ôsmich mesiacov,
teda do 16.10.2008. Obžalovanému bol takisto uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

všetkých druhov po dobu dvoch rokov, pričom uvedené odsúdenie už bolo v zmysle ust. § 93, ods. 1
Tr. zákona zahladené. Obžalovaný bol za totožný trestný čin odsúdený aj rozsudkom tohto súdu sp. zn.
1 T 130/2010 zo dňa 24.11.2010, ktorý v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť, a to aj za prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, na trest odňatia slobody
nepodmienečne v trvaní šiestich mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, pričom tento trest vykonal dňa 18.7.2011. Zároveň mu týmto rozhodnutím bol
uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu dvoch rokov, v prípade
ktorého bolo podmienečne upustené od výkonu jeho zvyšku dňa 21.4.2016 so skúšobnou dobou v
trvaní deviatich mesiacov. V zmysle ust. § 61 ods. 5 písm. a ) Tr. zákona súd uloží trest zákazu
činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 Tr. zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký

trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. Podľa § 61 ods.
7 Tr. zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa ods. 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.
Z citovaných ustanovení tak vyplývala nevyhnutnosť uloženia uvedeného trestu zákazu činnosti na
doživotie obžalovanému. Súd v tejto súvislosti musel zohľadnil, že jedno vyššie uvedené odsúdenie
obžalovaného za totožný trestný čin ako v posudzovanom prípade bolo z roku 2007 a druhé z roku

2010, teda od týchto odsúdení neuplynula až natoľko dlhá doba, ktorú by prípadne súd mohol zohľadniť
v zmysle ust. § 438 d) Tr. zákona. Pri rozhodovaní o tomto druhu trestu musí súd totiž prihliadať aj
na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2011 upravené v ust. § 438 d) Tr.
zákona. V zmysle druhej vety citovaného ustanovenia súd nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené
pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre

páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 Tr. zákona
neprimerane prísne. V predmetnej veci však súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti predchádzajúcich
prípadov, na ktoré by bolo potrebné prihliadať pri určovaní konkrétnej výmery trestu zákazu činnosti.
Nemožno opomenúť, že prejednávaného trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 Tr. zákona sa obžalovaný dopustil opakovane v období posledných necelých desiatich rokov,

naposledy bol pritom odsúdený v roku 2010 a žalovaný skutok mal dokonca spáchať počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov uložený mu rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1 T 130/2010. Súd musel pritom
prihliadať aj na tú skutočnosť, že obžalovaný sa tohto protiprávneho konania dopustil dokonca napriek
tomu, že mal zadržaný vodičský preukaz a z evidenčnej karty vodiča takisto vyplýva, že už aj v minulosti

bol priestupkovo postihnutý za požívanie alkoholických nápojov pri vedení motorových vozidiel. Súd
zároveň zohľadnil aj to, že obžalovaný si musel byť vedomý toho, že v prípade opätovného spáchania
takého istého trestného činu mu môže byť uložený aj trest zákazu činnosti na doživotie. Napriek
týmto skutočnostiam obžalovaný v prejednávanom prípade viedol motorové vozidlo bez toho, aby
nastali nejaké mimoriadne okolnosti vyžadujúce si napríklad záchranu ľudského života či iné obdobné

okolnosti, a to napriek skutočnosti, že mu bolo aj zadržané vodičské oprávnenie, pričom motorové
vozidlo viedol pod vplyvom alkoholických nápojov, čo aj priznal pri svojom prvotnom výsluchu pred
sudcom pre prípravné konanie. U obžalovaného bola vykonanou dychovou skúškou zistená prítomnosť
alkoholu v dychu v hodnote 0,77 mg/l, čo zodpovedá 1,60 promile alkoholu v dychu. Obžalovaný pritom
ani sám neuviedol žiadne závažné okolnosti osobného charakteru, ktoré by bolo možné zohľadniť

pri určovaní konkrétnej výmery uvedeného druhu trestu zákazu činnosti, keďže pochopiteľne súd
nemohol prihliadať na tú skutočnosť, že v minulosti mal mať problémy v manželskom spolužití, keďže
to nepredstavuje žiadne mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov v zmysle vyššie citovaného
prechodného ustanovenia trestného zákona. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti tak súd
dospel k presvedčeniu, že uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na

doživotie je nevyhnutné. Na záver súd poukazuje aj na samotné vyjadrenie obžalovaného na hlavnom
pojednávaní, ktorý síce prejavil ľútosť nad spáchaním skutku, aj keď podľa názoru súdu nie je možné
úplne vylúčiť účelovosť takéhoto vyjadrenia obžalovaného pod vplyvom jeho uvedomenia si možnosti
uloženia prísneho trestu či už trestu odňatia slobody alebo trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.