Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121204987
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4121204987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: D. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, T., proti žalovanému: I. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/
XX, W. E., zastúpený JUDr. Petrom Matejovom, advokátom, so sídlom Hollého 12, Nitra, o zaplatenie 7
428,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. októbra
2021 č. k. 36C/16/2021-92 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.) a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 136 ods.
1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, 3, § 142 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.
H. B., zapísanými na LV č. XXX ako parc. reg. C č. 990/1 záhrada o výmere 1 363 m2, parc. č. 990/2
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 528 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č.

990/2, a to žalobca v podiele 1/14 a žalovaný v podiele 13/14. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa
29. 06. 2020 č. k. 10C/22/2019-324 bol schválený súdny zmier, ktorým bolo podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam zrušené a vyporiadané tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu pripadla nehnuteľnosť
- parc. reg. C č. 990/3 záhrada o výmere 97 m2, ktorá vznikla podľa geometrického plánu č. 105056/2020
(GP). Žalovaný nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti - parc. reg. C č. 990/2 zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 528 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. 990/2 a novovzniknutá
parc. č. 990/1 záhrada o výmere 1 266 m2, a to podľa GP. Titulom vyporiadania žalovaný zaplatil

žalobcovi náhradu vo výške 4 006,56 eura. Predmetom odborného posudku č. 95/2019, vyhotoveného
Ing. Dobiašom dňa 09. 10. 2019 bolo ohodnotenie stavby rodinného domu (položky 1 až 45) vrátane
prípojok do domu (plynová, kanalizačná, vodovodná, elektrická), vybavenie kuchyne, kúpeľne, studne,
garáže, drevárne, ostatných vecí. Všeobecná hodnota bola stanovená na sumu 124 000,- eur. V rámci
konania sp. zn. 10C/22/2019, žalovaný tvrdil, že tak ako žalobca, aj on do nehnuteľnosti investoval a
tieto boli vykonané za života ich matky. Žalobca vyúčtoval materiál na sumu 3 068,- eur, prácu na 2
800,- eur, auto na 954,- eur, ostatné na sumu 1 136,- eur. Spolu mu vyšla suma 7 958,- eur, od nej

odpočítal 530,- eur (1/14) a žiadal zaplatiť sumu 7 428,- eur. Z dokladov predložených žalobcom je
zrejmé, že bol v roku 2010, resp. 2011, zakúpený nejaký materiál, batéria, ohrievač vody. Z rozpisu
žalobcu mal žalobca od 05. 06. 2010 do 17. 05. 2011 zrealizovať práce na nehnuteľnosti, keď rozpísal
dni a druh práce, ktoré v priebehu dní vykonával. Žalovaný v priebehu konania predložil faktúru omontáži plynoinštalácie z r. 1997, doklady z r. 2003, 2009, projekt kanalizačnej, vodovodnej prípojky
z roku 2003. Z vyjadrenia spísaného podľa žalovaného matkou strán sporu je zrejmé, že matka mala
dať žalobcovi nejaké veci (vysávač, varič, sedačka, na práčku, pílu, peniaze na kúpeľňu a pod.). T.

P. dňa 15. 02. 2012 vyhlásila pri plnom svedomí, že platila všetky výdavky na kúpeľku a zariadenie v
dome na ulici M. č. d. XXX, ona. Z potvrdenia Obce T. zo dňa 16. 01. 2020, ktoré bolo predložené na
pojednávaní, vyplynulo, že plynofikáciu vrátane prípojok a skriniek na plynofikačné hodiny realizovala
obec v rokoch 1996/1997. Vo vyhlásení p. R. ako zdravotná sestra v stredisku T. potvrdila dňa 09. 01.
2020, že p. T. P. sprevádzala p. T. P. pri návšteve zdravotného strediska. Osobne jej chodila predpisovať

a vyberať lieky. Medzi stranami nebolo sporné, že boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
evidovaných pôvodne na LV č. 213 pre kat. úz. H. B., ako aj to, že podielové spoluvlastníctvo strán
sporu bolo zrušené a vyporiadané súdnym zmierom v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/22/2019.
Spornými zostali tvrdenia žalobcu o jeho nároku na náhradu škody, nevykonanie širšieho vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctva,preukázanieinvestovaniadonehnuteľnosti,akoajotázkapremlčania.Súd
sa musel vyporiadať v rámci zásady iura novit curia (súd pozná právo), o aký nárok v tomto spore ide.

Vzhľadom na to, že žalobca už počas pôvodného konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
poukazoval na to, že žiada nahradiť investície, vložené do nehnuteľnosti v roku 2010 (prerábka kúpeľne,
prípojky, zariadenie do kuchyne a pod.), súd posúdil jeho nárok ako návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle slova. V tomto prípade nejde o nárok titulom náhrady škody, pretože
nie sú splnené predpoklady, ktoré pre uplatnenie takého druhu nároku stanovuje § 420 Občianskeho

zákonníka a ani iný nárok. Pri vyporiadaní v širšom zmysle je treba z hľadiska povahy nárokov a ich
premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu
veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139
Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli
niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového

spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až
vtedyjemožnésprávneposúdiťajprípadnúnámietkupremlčania(ktorúžalovanýajvzniesol)vočitakejto
pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka
uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho

zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo
o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už
za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v
súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu alebo o právo na vydanie neoprávneného
majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom

podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho
zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012 sp.
zn. 4 M Cdo 12/2011). Žalobca si v rámci žaloby uplatnil svoj nárok na investície do nehnuteľností
za roky 2010 a 2011 v rámci vyporiadania v širšom zmysle. Súd posúdil uplatnený nárok žalobcu ako
majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, ktoré si uplatnil voči druhému spoluvlastníkovi podľa §

511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Smerodajný pre uvedené právne
posúdenie nároku žalobcu bolo, že spoluvlastníci investovali do sporných nehnuteľností výlučne na
základe dohody medzi nimi. Strany sporu súhlasne potvrdili, že do nehnuteľnosti priebežne investovali
a o vykonaní prác zo strany žalobcu v roku 2010 mal žalovaný vedomosť, s ich vykonaním nakoniec tiež
osobne súhlasil. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu investovali do nehnuteľností, či už z dôvodu

ich údržby, opravy, prípadne zmeny, vždy výlučne na základe dohody, pričom nikto z nich nežiadal za
vykonanie prác od druhého žiadnu náhradu ani peniaze. Samotný žalobca potvrdil, že od žalovaného
si peniaze ani v roku 2010 nepýtal, nezáležalo mu na nich. Pokiaľ ide o sumu, ktorú žalobca požadoval
od žalovaného, súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť jej
priznania súdom. Pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania postupoval súd podľa § 191

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ako aj v súlade s princípom voľného hodnotenia
dôkazov zakotveného v čl. 15 základných princípov CSP, keď žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu, t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu)

pripisuje jednotlivým dôkazom súd podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného
hodnotenia dôkazov. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, ktorý tiež
existenciu takýchto skutočností tvrdí. Žalobca uviedol, že vynaložil na nehnuteľnosť sumu 7 428,- eur,pričom žalovaný toto tvrdenie od počiatku poprel a poukázal na to, že žalobca nepreukázal hodnoverne,
že by práve ním uvádzané investície dal do nehnuteľnosti. Súd ku kalkulácii žalobcu uviedol, že do nej
zahrnul okrem iného prácu, materiál, ostatné. Tieto položky podľa súdu ani nemôžu byť zahrnuté do

prípadných investícii a taktiež tým, že boli popreté žalovaným, súd na ne ani neprihliadol. To isté platí
aj o dokladoch, od ktorých si žalobca odvodzoval svoj nárok ako materiál. Zároveň tvrdenia žalobcu
boli vyvrátené prehlásením matky strán sporu, ktorá vyhlásila, že na kúpeľňu a zariadenie platila všetky
výdavky ona sama. Inak pri prepočte kalkulácie nákladov žalobcu súd zistil, že ani ten nie je správny,
pretože 1/14 zo sumy 7 958,- eur je 568,43 eura (žalobca uviedol 530,- eur), k úhrade teda nemohol ani

žiadať7428,-eur (7958eur-568,43euraako1/14=7389,57eura). Okremtoho,neodpočítalanipodiel
ostatných vtedajších podielových spoluvlastníkov. Okrem už uvedeného nemôže súd opomenúť ani tú
skutočnosť, že žalobcovi už bola zo strany žalovaného uhradená finančná náhrada za spoluvlastnícky
podielvsume4006,56eura.Zvyjadrenístránsporubolopreukázané,žepriurčenítejtosumyvychádzali
aj z odborného posudku č. 95/2019. Práve tento zahrňoval aj ocenenie všetkých nehnuteľností vrátane
zariadenia nehnuteľnosti, prípojok a ostatných vecí. Preto podľa súdu je zrejmé, že žalobcovi už bola

poskytnutánáhradazajehospoluvlastníckypodiel,ktorýtakvroku2010,akoajvroku2020predstavoval
1/14. V prípade, ak by žiadal jeho opätovné vyplatenie, išlo by o duplicitné plnenie. Napriek tomu, že
súd nemal hodnoverne preukázanú žalobcom uplatnenú výšku investícií do nehnuteľnosti, musel by sa
v prípade, ak by ju žalobca inak preukázal, vyporiadať s námietkou premlčania, vznesenou žalovaným
v priebehu konania. Ako už bolo uvedené, v tomto prípade je nesporné, že akékoľvek náklady do

nehnuteľnosti, či už z dôvodu ich údržby, opravy, prípadne zmeny, boli vynaložené vždy výlučne na
základe dohody, podľa ktorej každý spoluvlastník hradil výdavky sám, a to i napriek tomu, že v roku
2010 mali strany sporu rozdielne spoluvlastnícke podiely. Keďže ostatní spoluvlastníci s nákladom
vynaloženým na vec jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi súhlasili (nie je rozhodujúce, či ide o
náklady na nutnú úpravu alebo údržbu alebo iné náklady), išlo tu o dohodu o hospodárení so spoločnou

vecou a investujúci spoluvlastník mal proti ostatným právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§
137 ods. 1 OZ) podľa podielov, keďže nebola medzi nimi iná dohoda. Pri prípadnom posúdení nároku
žalobcu ako majetkového práva investujúceho spoluvlastníka žalovaný by dôvodne uplatnil námietku
premlčania, pričom súd počítal plynutie premlčacej doby na podklade ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že nárok na zaplatenie investícii vynaložených v roku 2010 a 2011 (viac

ako 3 roky spätne od podania žaloby) by bol premlčaný. Investujúci vlastník sa môže domáhať náhrady
skutočne vynaložených nákladov od ostatných spoluvlastníkov v sume zodpovedajúcej veľkosti ich
podielov na spoločnej veci. Nárok na úhradu pomernej časti nákladov vynaložených na základe dohody
spoluvlastníkov treba uplatniť v lehote troch rokov od ich zaplatenia. Žalobca v priebehu konania navrhol
vypočuť svedkov, a to T. P., J. P. a H. C. a žalovaný sestry strán sporu (E. M., L. P.) a manželku

žalovaného. Súd zamietol tieto návrhy na doplnenie dokazovania a nevykonal ich. Dôvodom bola tá
skutočnosť, že po vypočutí strán sporu mal súd za to, že prípadnými výsluchmi navrhnutých svedkov
nedôjde k objasneniu skutkového stavu veci. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že každá z nich
vykonalaprácenanehnuteľnosti,ktorésiajsamazaplatila.Výsluchmirodinnýchpríslušníkovstránsporu
by sa skôr riešili rodinné vzťahy medzi stranami sporu, ich vzťah k nebohej matke, ako aj to, kto sa ako

staral o ich matku a pod. Ich výpovede by podľa názoru súdu nemali význam k uplatnenému nároku,
ktorý aj keby bol preukázaný (čo nebol), by bol zamietnutý pre vznesenú námietku premlčania. Súd tak
rozhodol aj z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti konania. Tým, že bola vznesená námietka premlčania
žalovaným, súd by ju inak v prípade, ak by žalobca nárok preukázal, čo sa mu ale nepodarilo, vyhodnotil
ako dôvodnú. Na základe už uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože

žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ako aj z dôvodu, že ak by ho aj uniesol a nárok preukázal, pre
uplatnenú námietku premlčania súd by mu premlčaný nárok nemohol priznať. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V tomto prípade súd žalobu
žalobcuakonedôvodnúzamietol,pretopriznalnároknanáhradutrovkonaniažalovanémuakoprocesne
úspešnej strane sporu. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil v priebehu konania prípadné uplatnenie

§ 257 CSP vo vzťahu k nároku o trovách konania a ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pre ktoré by mal podľa tohto ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností a súd dospel z dôvodu nevykonania nutných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil dobu premlčania. V roku 2010 pre zlepšenie
životných podmienok a pohodlie matky zrealizoval výstavbu kúpeľne a kanalizácie ku kúpeľni a kuchyni,
prívod vody a plynu do kúpeľne a kuchyne, zakúpil kuchynskú linku s dresom, plynové spotrebičedo kúpeľne a kuchyne a zabezpečil špecialistu plynára na ich odborné pripojenie. V súdnom konaní
doložil bločky, faktúry a dokumentáciu k rekonštrukcii domu. Hodnotu rekonštrukcie domu vyčíslil na
sumu 7 958,- eur, z ktorej odpočítal svoj podiel na majetku a zistil, že podiel žalovaného na zveľadení

nehnuteľnosti, vzhľadom k majetkovým podielom je vo výške 7 428,- eur. V konaní nie sú podstatné
jeho a žalobcove vzťahy k matke, ani nie je podstatné, kedy zrekonštruoval nehnuteľnosť, pretože
investoval do vlastného majetku. Investíciou do vlastného majetku natrvalo zvýšil úžitkovú a skutočnú
hodnotunehnuteľnosti,anieibana2rokyodvybudovanianovejstavby.Premlčaciadobabezdôvodného
obohatenia sa žalovaného preto nemôže plynúť od doby rekonštrukcie nehnuteľnosti, ale od doby,

kedy mohol uplatniť svoje právo na zohľadnenie skutočnosti, že rekonštrukciu nehnuteľnosti vykonal on
sám. To právo nastalo pri majetkovom vyporiadaní ich spoločného bezpodielového vlastníctva, teda v
konaní na Okresnom súde v Nitre v roku 2019 sp. zn. 10C/22/2019, kedy žalovaný odmietol dohodu
o vyporiadaní uznaním jeho pohľadávky vzniknutej uvedenou výstavbou kúpeľne a rekonštrukciou
kuchyne. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR tiež uvádzajú, že začiatok
premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Týmto súd porušil jeho práva, keďže nesprávne
vyhodnotil premlčaciu dobu, ktorá mohla začať plynúť najskôr vynesením rozsudku sp. zn. 10C/22/2019
v roku 2019 v jeho neprospech, pretože dovtedy nemal pochýb o tom, že žalovaný mu uzná, že
nehnuteľnosť zrekonštruoval pre pohodlie ich matky, a teda aj v jeho záujme. Súd sa v rámci zásady iura
novit curia nevysporiadal správne s typom nároku, pretože správne nejde o nárok na náhradu škody, ale

o investície do majetku, ktoré majú za následok brutálne zhodnotenie nehnuteľnosti, a ktoré nebolo zo
strany žalovaného akceptované. Uviedol tiež, že v súdnom konaní navrhoval svedkov, ktorí boli schopní
jednoznačne a nezaujato na svoju česť dosvedčiť ním udávané skutočnosti a vyvrátiť tak nepravdivé
tvrdenia žalovaného. Žalovaný uviedol, že kanalizačnú a vodovodnú prípojku do nehnuteľnosti spravil
on, ale obec a montéri tvrdia, že to nie je pravda a robilo sa to na jeho žiadosť, žiadal vypočuť svedkov,

firmu a montérov, súd to odmietol. Žalovaný uviedol, že plynovú prípojku do nehnuteľnosti robil v
roku 2003 za vlastné peniaze on, pritom plynové prípojky zaplatila vykonala obec pre všetkých trvalo
žijúcich občanov už v rokoch 1996/1997, pričom má potvrdenie obce a žiadal tiež vypočuť starostu
obce, čo súd odmietol. Žalovaný uviedol, že sa o matku staral on, pritom nevedel ani, ako sa volá jej
ošetrujúci obvodný lekár. Matka bývala v dome vedľa neho, bola jeho suseda, bývala u nich denne,

stravovala sa u nich, dokonca od roku 2003 mal dispozičné právo nakladať s jej financiami. Každý
pohyb peňazí príjem alebo výdaj je od roku 2003 zaznamenaný v osobitnom bloku a tento má dodnes
doma k dispozícii. Staral sa on a jeho manželka o mamu, jej domácnosť, o jej záhradu najmenej od
roku 2003, kedy sa do T. natrvalo presťahoval, má potvrdenie lekárov, žiadal vypočuť svedkov, súd to
odmietol. Žalovaný predložil v konaní 10C/22/2019 znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť vo

výške49000,-eur,pričomznalecnehnuteľnosťohodnotilpodkladmizkatastraavýpoveďoužalovaného.
Navyše,vznaleckomposudkuchýbaladoložkaznalca,čímznaleckýposudokbolvyhlásenýzaneplatný.
On znalca Ing. Dobiáša do domu pustil a ten znaleckým posudkom č. 95/2019 ohodnotil predmetnú
nehnuteľnosťsumou124000,-eur.Rozdielceny75000,-eurjemožnépričítaťtechnickémuzhodnoteniu
stavby, ktoré vykonal on, o čom nemožno pochybovať a patrila by mu alikvotná časť rozdiel zhodnotenia

podľa znaleckých posudkov. Napriek tomu od žalovaného žiadal iba vyplatiť jeho skutočné náklady na
rekonštrukciu nehnuteľnosti. Ani túto skutočnosť súd konaní nezobral do úvahy, čím dospel z dôvodu
nevykonania nutných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z uvedených dôvodov žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania a
opätovné rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na všetky dôkazy v konaní im žiadané a uvedené.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je toho názoru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, pričom súd sa dostatočne právne vysporiadal s procesným útokom
žalobcu, s procesnou obranou žalovaného a správne právne vec posúdil, čo vyplýva zo samotného
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie pomerne detailne, odborne a vecne

vyjadruje svoj právny názor a odôvodňuje svoje rozhodnutie. Žalovaný je s odkazom na odôvodnenie
napadnutéhorozsudkusúduprvejinštanciepresvedčený,žetvrdeniaanámietkyžalobcuvjehoodvolaní
nemôžu obstáť a sú právne bezvýznamné, pričom žalovaný na potvrdenie správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie odkazuje na všetky svoje doterajšie písomné aj ústne vyjadrenia. Žalobca
vo svojom odvolaní namieta nesprávne vyhodnotenie doby premlčania ním uplatneného nároku zo

strany súdu prvej inštancie, keď tvrdí, že premlčacia doba bezdôvodného obohatenia nemôže plynúť od
doby rekonštrukcie nehnuteľnosti, ale od doby, kedy žalobca mohol uplatniť svoje právo na zohľadnenie
skutočnosti, že rekonštrukciu vykonal žalobca. Podľa žalobcu toto jeho právo nastalo pri majetkovom
vyporiadaní spoluvlastníctva so žalovaným v konaní na Okresnom súde Nitra v roku 2019. Zároveňžalobca poukazuje na judikatúru NS SR v otázke začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby.
Žalovaný namieta uvedenú argumentáciu žalobcu, nakoľko táto nemôže právne obstáť z dôvodu, že
žalobca nesprávne určil okamih začatia plynutia premlčacej doby, t.j. moment zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva. V skutočnosti je v zmysle zákona potrebné za okamih začatia plynutia
premlčacej doby v tomto prípade považovať už moment vynaloženia nákladov tak, ako to vyhodnotil aj
súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie celkom správne prihliadol na tento podstatný a určujúci fakt,
keď skonštatoval, že nakoľko sporové strany ako bývalí spoluvlastníci súhlasili s nákladom na vec
jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi, investujúci spoluvlastník sa môže domáhať náhrady skutočne

vynaložených nákladov od ostatných spoluvlastníkov v sume zodpovedajúcej veľkosti ich podielov
na spoločnej veci v premlčacej dobe 3 rokov od ich zaplatenia v súlade podľa § 101 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný dopĺňa, že pokiaľ by žalobca hodnoverne preukázal dôvodnosť svojho nároku
(čo sa nestalo) a tento údajný nárok by mal byť vyhodnotený ako bezdôvodné obohatenie, tak na
vec by bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď

sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom
najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o
úmyselnébezdôvodnéobohatenie,zadesaťrokovododňa,keďknemudošlo.Jepretozrejmé,žepokiaľ
žalobca odkazuje na judikatúru NS SR ohľadom začiatku plynutia subjektívnej (2-ročnej) premlčacej
doby, je potrebné na vec aplikovať aj časový limit objektívnej (3-ročnej) premlčacej lehoty plynúcej odo

dňa vynaloženia žalobcom tvrdených nákladov na spoločnú vec (t. j. rok 2010). Aj z tohoto dôvodu a v
takomto prípade by bol akýkoľvek prípadný nárok žalobcu z roku 2010 voči žalovanému premlčaný, bez
ohľadu na subjektívnu premlčaciu dobu. Zároveň žalovaný zdôraznil, že nemôže obstáť ani námietka
žalobcu ohľadom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby momentom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, nakoľko sám žalobca vo svojom odvolaní potvrdzuje, že začiatok jej plynutia nastal

už v roku 2010 a to vyhlásením, že „dovtedy (do vynesenia rozsudku sp. zn. 10C/22/2019) nemal
pochýb o tom, že žalovaný (teda jeho brat) mu uzná, že nehnuteľnosť zrekonštruoval …“. Z uvedeného
jasne vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný by mal byť osobou, ktorá sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatila v súvislosti s údajnými a nepreukázanými nákladmi na spoločnú vec už v čase
pred zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v roku 2010, kedy údajne žalobca vynaložil

ním tvrdené a nepreukázané náklady na spoločnú vec. V takomto prípade by subjektívna premlčacia
doba márne uplynula najneskôr v roku 2012, a preto by bol nárok žalobcu v čase podania jeho žaloby tiež
premlčaný. Prihliadajúc na opakované tvrdenia žalobcu o tom, že ním údajné práce a materiál uhradil
žalobca v roku 2010, je potom bez ďalšieho preukázané, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný,
nakoľko ku dňu podania žaloby uplynula doba viac ako 10 rokov. Žalobca ďalej namietol postup súdu

prvej inštancie z dôvodu nevykonania ním navrhnutých dôkazov, a to výsluchy svedkov, ktorí by údajne
boli schopní jednoznačne a nezaujato dosvedčiť žalobcom udávané skutočnosti a vyvrátiť nepravdivé
tvrdenia žalovaného. Žalovaný nesúhlasí ani s touto námietkou žalobcu, nakoľko má za to, že súd prvej
inštancie správne vyhodnotil návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom ním označených
svedkov ako irelevantné. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne uviedol, že

dôvodom zamietnutia návrhov na doplnenie dokazovania bola tá skutočnosť, že po vypočutí strán sporu
mal súd za to, že prípadnými výsluchmi navrhnutých svedkov nedôjde k objasneniu skutkového stavu
veci. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že každá z nich vykonala práce na nehnuteľnosti, ktoré si
aj sama zaplatila. Výsluchmi rodinných príslušníkov strán sporu by sa skôr riešili rodinné vzťahy medzi
stranami sporu, ich vzťah k nebohej matke, ako aj to, kto sa ako staral o ich matku a pod. Ich výpovede by

podľa názoru súdu nemali význam k uplatnenému nároku, ktorý aj keby bol preukázaný (čo nebol), by bol
zamietnutý pre vznesenú námietku premlčania. Súd tak rozhodol aj z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti
konania. Z priebehu konania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že žalobca neuniesol
svoje dôkazné bremeno. Všetky žalobcom predložené listiny (bloky, výpisky z kalendára žalobcu,
zápisky a pod.) nemajú žiadnu relevanciu a výpovednú hodnotu, pretože nepreukazujú, či vôbec a ktoré

z položiek boli skutočne vykonané a zaplatené žalobcom, ani či a ktoré z položiek boli v skutočnosti
použité v rámci akýchkoľvek prác na predmetných nehnuteľnostiach. V skutočnosti samotná kalkulácia
údajného nároku žalobcu nemôže byť hodnoverným dôkazom o nároku žalobcu, na čo žalovaný v
priebehu sporu opakovane poukázal, konkr. položka auto ako náklady na benzín - akékoľvek vyčíslenie
žalobcu predložené na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nemá právnu relevanciu, pretože daný

prehľad predložený žalobcom neobsahuje dátum uskutočnenia cesty, účel cesty, ide o nehodnovernú
listinu. Položka práca - žalobca si vyúčtoval práce vykonané jeho osobou, pričom tieto práce sa v prípade
podielového spoluvlastníctva neoceňujú, navyše, žalobca si sám určil hodinovú sadzbu bez toho, že
by mal oprávnenie na odmenu za prácu. Položka materiál - po spočítaní žalobcom predložených ačitateľných blokov (ktoré navyše za žiadnych okolností nepreukazujú vykonanie žalobcom tvrdených
prác na spoločnej veci) vychádza suma 413,35 eura, čo predstavuje rozdiel oproti tvrdenému nároku
žalobcu sumu 2 600,- eur. Položka ostatné - je tiež nepreukázaná a nedôvodná, keďže žalobca na

pojednávaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojho vysvetlenia nešpecifikoval, aký materiál použil
na aký účel, ani či ich použil na spoločnú nehnuteľnosť v roku 2010. Rovnako sú právne bezvýznamné
aj vyjadrenia žalobcu ohľadom technického zhodnotenia spoločnej nehnuteľnosti a jeho výšky, ktorú
žalobca zistil ako rozdiel v sumách určených v znaleckom posudku predloženým žalovaným a odborným
posúdením predloženým žalobcom. Akékoľvek závery a úvahy žalobcu o tom, že technické zhodnotenie

vo výške 75 000,- eur vykonal on sám, sú vágne, nepreukázané, priečiace sa vykonanému dokazovaniu
a zistenému skutkovému stavu. Žalovaný zdôraznil, že v rámci súdneho vyporiadania spoluvlastníctva
so žalobcom boli v sume náhrady za vyporiadanie zahrnuté práve položky uvádzané žalobcom v
jeho žalobe ako kanalizačná prípojka, vodovodná prípojka aj plynová prípojka. Svedčia o tom listinné
dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise sp. zn. 10C/22/2019, znalecký posudok aj odborný posudok
predložený sporovými stranami v danom spore. V týchto posudkoch boli naceňované za účelom zistenia

hodnoty nehnuteľnosti aj jej súčasti a príslušenstvo, pričom konečná suma primeranej náhrady za
vyporiadanieurčenávsúdnomzmieritietoskutočnostizohľadňovala(tedanapr.cenuvšetkýchprípojok).
Vzhľadom na to, že žalobcovi bol vyplatený vyrovnací podiel, z jeho strany ide o duplicitné uplatnenie
nároku. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca nepreukázal dôvodnosť ním tvrdeného nároku ani
jedným priamym dôkazom, preto je žalovaný toho názoru ako súd prvej inštancie, že prípadné výsluchy

žalobcom navrhnutých svedkov nemajú význam k uplatnenému nároku (žalobca neuvádzal, že by
svedkoviavedelidokázaťnielenrozsahprácvykonanýchžalobcomnaspoločnejveci,aleajrozhodujúcu
skutočnosť, a to výšku nákladov týchto prác a ich skutočné vynaloženie žalobcom z jeho vlastných
prostriedkov), skôr smerovali k tomu, aké vzťahy mali strany sporu k matke, ako aj mali by vypovedať o
inýchrodinnýchzáležitostiach.Zuvedenýchdôvodovjepotompotrebnépovažovaťpostuparozhodnutie

súdu v otázke nevykonania navrhnutých dôkazov za správny a súladný so zákonom, pričom nie je
možné dospieť k záveru, že by súd prvej inštancie dospel z dôvodu nevykonania nutných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže žiadne relevantné dôkazy pre vec žalobca nenavrhol
vykonať. Z uvedených dôvodov mal za to, že súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok plne v
súlade so zisteným skutkovým stavom a príslušnými právnymi predpismi. Nakoľko neexistujú žiadne

exaktné dôkazy preukazujúce opak, právne relevantné a vecné závery súdu prvej inštancie je potrebné
považovať za vecne správne v celom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v znaleckom posudku č. 24/2018 je príloha Ohlásenie o
uskutočnení drobnej stavby - kanalizačná prípojka predložená žalovaným, čo ho usvedčuje o klamstve,
že o tom nevedel. V znaleckom posudku je uvedená aj studňa pod 2.2.13 na parcele č. 990/2, kde
začiatok užívania je uvedený rok 1953, ktorý on realizoval na vlastné náklady, keď ešte nebol na svete.
V napadnutom rozsudku nie je uvedené, čo v zápisnici o pojednávaní. Žalovaný uviedol, že plynovú

prípojku robil p. R. a to, čo predložil do spisu, bola predpríprava k projektovej dokumentácii, ktorá sa
vyhodnocovala skôr. O klamstve svedčí vyjadrenie obecného úradu, aj to, že na viacerých spisoch
uvádzal, že plynovú prípojku robil on. Okrem toho, nie je tam uvedený rozpis materiálu. Tvrdil, že pri
elektrike p. P. odpojil len jeden kábel. Nič iné nevykonal. Ako potom mohol fungovať bojler, bodové
svetlá, niekoľko zásuviek vypínača a ohrievač? Čo sa týka káblov a elektriny, žiadne veci nepoužil

na jeho dom, ani kúpeľňu. To boli staré hliníkové drôty obalené textíliou a staré vypínače a zásuvky,
ktoré sa už nepoužívajú. Práce na kúpeľni doložil súdu, sekacie, búracie, výkopové práce, ako aj
betónovanie, kožovanie, pucovanie a maľovanie robil sám. Nepredložil žiadny dôkaz, že to on nerobil.
Žiadny plot mame nerobil. Pletivo doniesol on 03. 07. 2007, ktoré zaplatila mama, on ho po niekoľkých
rokoch vymenil. Uviedol, že najskôr za ním prišiel syn I., že ho vyplatí a to sumou 580,- eur, s čím

nesúhlasil. Potom túto situáciu riešila Mgr. I. H., zaslala mu kúpnu zmluvu a návrh na vklad do katastra
nehnuteľností, kde stanovila cenu na základe znaleckého posudku zo dňa 12. 09. 2018 č. 24/2019
na 3 000,- eur, s čím nesúhlasil a potom sa dohodli na vysporiadaní majetku. Bol prekvapený, keď mu
vyjadrenie o vysporiadaní majetku poslal JUDr. Peter Matejov. Navrhol vyplatenie jemu a p. P. A. vo
výške 3 514,29 eura, s čím nesúhlasil. Uvedenú sumu vypočítal zo znaleckého posudku č. 24/2018.

Nakoniec súd rozhodol podľa odborného posudku o výške 124 000,- eur, čo 1/14 predstavuje 8 857,14
eura, čím úmyselne poškodil P. A. minimálne o 5 000,- eur. Žiadal, aby súd rozhodol o výške škody,
ktorá mu vznikla vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti na LV XXX v zmysle §
123, § 458 a § 485 OZ.5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech

ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti
a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 7
428,- eur titulom náhrady škody, pričom zaplatenia tejto sumy sa domáhal titulom z dôvodu, že sám na

vlastné náklady pre zlepšenie životných podmienok ich matky v roku 2010 zrealizoval výstavbu kúpeľne
a kanalizácie, prívod vody a plynu do kúpeľne a kuchyne a z vlastných prostriedkov zakúpil a osobne
nainštaloval kuchynskú linku s drezom. Kúpil plynové spotrebiče do kuchyne a kúpeľne a zabezpečil a
zaplatil špecialistu na ich odbornú inštaláciu. Napriek tomu, že žalobca svoj nárok označil ako nárok na
náhradu škody, súd ho posúdil ako nárok na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom

následne napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, keď mal za to, že nárok žalobcu nebol preukázaný
a zároveň je premlčaný.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

10. Odvolací súd, preskúmavajúc vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel jednoznačne k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,
na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné

pre posúdenie uplatneného návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnymi závermi, ku ktorým súd
prvej inštancie dospel, pričom na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v kontexte
zisteného skutkového stavu správne vyložil, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia v otázkach rozhodujúcich pre posúdenie danej veci, ktoré rezonovali počas
celéhokonania,aktorénamietal žalovaný-preukázanienárokužalobcuaposúdenieotázkypremlčania.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
celom rozsahu stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP naň v ďalšom odkazuje. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za správne, dostatočne odôvodnené, pričom odvolací
súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, v dôsledku čoho nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na

zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.

11.Zásadaiuranovitcuriajelogickýmdôsledkomnevyvrátiteľnejdomnienkyoznalostivšetkého,čobolo
v Zbierke zákonov (Úradnom vestníku EÚ) uverejnené. Dôsledky tejto zásady sa prejavujú v tom, že súd
odkazujú na platné pramene práva, ktoré sú pre neho relevantné a ktorými je pri svojej rozhodovacej

činnosti viazaný s tým, že ich obsah mu je známy bez toho, aby jeho znenie museli strany sporu pred
ním dokazovať a tiež v tom, že ukladajú súdu samostatnú povinnosť podradiť stranami sporu opísané a
súdom zistené skutkové okolností pod určitú právnu normu a nebyť viazaný právnou kvalifikáciou, ktoré
nároku dal buď žalobca, alebo druhá strana.12. Súd prvej inštancie, riadiac sa správne touto zásadou, napriek tomu, že žalobca označil žalobu
ako žalobu o náhradu škody vo výške 7 428,- eur, podľa obsahu vyhodnotil túto žalobu ako

žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, pričom s takýmto postupom súdu
prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Z uvedeného dôvodu je žalobcova odvolacia námietka o
nevysporiadaní sa správne s typom nároku v zmysle zásady iura novit curia nedôvodná. Sám žalobca v
odvolaní uviedol, že nejde o nárok na náhradu škody, ale o investície do majetku, ktoré majú za následok
brutálne zhodnotenie nehnuteľnosti, a ktoré nebolo zo strany žalovaného akceptované, teda v podstate

sa stotožnil s právnym posúdením nároku tak, ako to urobil súd prvej inštancie.

13. Ďalšou odvolacou námietkou bolo nesprávne vyhodnotenie námietky premlčania súdom prvej
inštancie. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je

vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť.

14. Spornou v konaní a podstatnou pre odvolacie konanie v dôsledku námietky žalobcu je otázka
počiatku počítania námietky premlčania, teda otázka, či je správne počítať ju od doby rekonštrukcie
nehnuteľností, ktorú podľa žalobcu vykonával v roku 2010, alebo až od vyporiadania podielového

spoluvlastníctva súdom v konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 10C/22/2019. V tomto
konaní prebiehalo najskôr medzi stranami sporu a ďalšou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností P.
P. a neskôr už len medzi stranami sporu konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie
skončilo tým, že uznesením zo dňa 29. júna 2020 č. k. 10C/22/2019-324 bol vo veci schválený zmier.
Podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené a výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal

žalovaný s povinnosťou vyplatenia primeranej náhrady 4 006,56 eura žalobcovi.

15. To, ako je potrebné nahliadať na investície vykonané na nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
niektorým spoluvlastníkom počas ich podielového spoluvlastníctva, súd prvej inštancie rozobral v bode
29. napadnutého rozsudku, pričom jeho závery vyplývajú z konštantnej judikatúry súdov SR a aj

Najvyššieho súdu SR ohľadom tejto otázky. Žalobca, namietajúci počiatok počítania premlčania súdom
síce namietal právny záver súdu prvej inštancie, jeho skutkové závery ohľadom tejto otázky nenamietal,
pričom svoju argumentáciu ničím právne nepodložil. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ak aj
žalobca investície do v tom čase ešte podielového spoluvlastníctva vykonal, pričom išlo o dohodu
medzi nimi (žalobcom a žalovaným), resp. že žalovaný o investíciách žalobcu vedel a súhlasil s nimi,

teda následne tento nárok žalobcu posúdil ako majetkové právo investujúceho spoluvlastníka, ktoré
si uplatnil voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka. Skutkový záver, že išlo o dohodu podielových spoluvlastníkov (hoc aj
konkludentne uzavretú), žalobca v odvolaní nenamietal, potom je potrebné vychádzať z toho, že tento
záver súdu prvej inštancie je správny, a tak mal ten podielový spoluvlastník, ktorý investície vynaložil,

v našom prípade žalobca, možnosť domáhať sa od ostatných spoluvlastníkov na ich spoluvlastnícke
podiely pripadajúcu časť vynaložených nákladov, a to už za trvania spoluvlastníctva, do troch rokov
po ich vynaložení. Keďže v danej veci vzniesol žalovaný voči nároku žalobcu námietku premlčania, súd
prvej inštancie sa správne zaoberal touto jeho námietkou a podľa názoru odvolacieho súdu dospel aj k
správnemu záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, preto žalobu žalobcu zamietol.

16. Iba v prípade, ak by žalobca v konaní preukázal investície do nehnuteľnosti, nešlo by o
investície nevyhnutné a nemal by na ne súhlas ostatných spoluvlastníkov, by sa mohol od
ostatnýchspoluvlastníkovdomáhaťvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,avšakažprizánikupodielového
spoluvlastníctva, pričom v danej veci o takýto prípad nejde.

17. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na
spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v
rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol
takýmto nárokom zaoberať, je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so
všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené
vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počaskonania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná
povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti,
nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach

ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie
súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva
a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou
tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto, kým toto
právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej

náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v
čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula
dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018 sp. zn.
4Cdo/148/2017). Takýto návrh (vzájomný návrh) žalobca v rámci konania o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nepodal, preto sa ním súd v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nezaoberal. Poukazovanie na odborný posudok (nesprávne uvedené znalecký posudok), predložený

v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je preto už v tejto veci bezpredmetné.

18. Ďalšou odvolacou námietkou bolo to, že žalobca v súdnom konaní navrhoval svedkov, ktorí
boli schopní jednoznačne a nezaujato na svoju česť dosvedčiť ním udávané skutočnosti a vyvrátiť tak
nepravdivé tvrdenia žalovaného, a pokiaľ ich súd nevykonal, dospel z dôvodu nevykonania nutných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovaní svedkovia sa mali vyjadriť ku konkrétnym
investíciám (kanalizačnú a vodovodnú prípojku do nehnuteľnosti, plynovú prípojku do nehnuteľnosti),
pričom toto by malo vplyv na výšku investícií, pričom ak bola žaloba žalobcu zamietnutá pre premlčanie,
je táto otázka už potom bezpredmetná. Okrem toho, princíp kontradiktórnosti znamená, že ťarchu a
zodpovednosť za výsledok konania nesú najmä strany sporu. Medzi povinnosti procesných strán v

sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv.
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), ktorými poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Súd
však nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje
súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí

to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. Súd prvej inštancie takto postupoval, keď sa v napadnutom
rozsudku v bodoch 37. a 38. vyporiadal s tým, prečo návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania
nevykonal, tento svoj záver dostatočne odôvodnil, pričom za danej situácie, keď pre premlčanie žalobu
žalobcu zamietol, považoval aj odvolací súd vykonanie dokazovania v žalobcom navrhovanom smere
za nehospodárne a neúčelné.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
a vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).