Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 14, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14Csp/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317219022
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1317219022.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudcomJUDr.MarošomMaškovičom,vprávnomsporežalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
proti žalovanému: K. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. - W. (H. N. D.), o zaplatenie istiny 389,49 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 379,49 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 379,49 € od 03.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti istiny (v sume 10,- €) z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie
č. 12, Kežmarok, IČO: 31 320 155) sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny v sume 389,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 03.03.2015 do zaplatenia titulom porušenia platobnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy

o pôžičke. Žalobu odôvodnil vecne tým, že právny predchodca žalobcu dňa 03.06.2013 uzatvoril so
žalovaným zmluvu o pôžičke evid. č. 6146977, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v sume
800,- €, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 33,13 € do celkovej
sumy 1.192,68 €, avšak ku dňu podania žaloby uhradil iba sumu 740,19 €. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca ho predžalobnou upomienkou
zo dňa 31.12.2014 vyzval k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti
celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca

dňa 19.02.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.02.2015; napriek
tomu žalovaný svoj dlh - istinu v sume 389,49 € neuhradil. Popri istine si žalobca uplatnil aj zákonné
úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, pričom v zmysle zmluvných
podmienok piatym dňom od podania na poštovú prepravu sa zásielka považuje za doručenú. Právny
predchodca žalobcu svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o pôžičke č. 991020 zo dňa
03.06.2013, prehľadom splátok a úhrad evid. č. 6146977, predžalobnou upomienkou zo dňa 31.12.2014

a oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.02.2015. Následne po podaní žaloby dňa
12.01.2018 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) oznámil súdu,
že k 01.01.2018 došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. v dôsledku jej rozdelenia
a následného zlúčenia s nástupníckymi spoločnosťami, ktorými sú: Všeobecná úverová banka, a.s.so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a VÚB Leasing, a.s. so sídlom Mlynské
nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 318 045. Právny predchodca žalobcu zároveň predložil súdu rámcovú
zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 12.03.2018

a oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa 21.03.2018.

2. Žalovaný, ktorý od 04.08.2015 má evidovanú adresu trvalého pobytu v Bratislave - Rači bez uvedenia
ulice a súpisného čísla domu, pričom inú adresu bydliska žalovaného súd nezistil, neprevzal si žalobu
na Miestnom úrade mestskej časti Bratislava - Rača v odbernej lehote, a tak nastala zákonná fikcia

doručenia zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu bez
ohľadu na to, či sa žalovaný o žalobe dozvedel. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Uznesením č. k. 14Csp/39/2017 - 32 zo dňa 17.05.2018, súd rozhodol, že pokračuje v konaní s
právnym nástupcom žalobcu (pôvodného žalobcu), a to spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.
so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a súčasne pripustil, aby na miesto právneho

nástupcu žalobcu (Všeobecnej úverovej banky, a.s.) vstúpila do konania spoločnosť Intrum Slovakia
s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

5. Konštatujúc splnenie kumulatívnych zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 297 písm.
b) CSP, súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania, pričom

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v súlade s § 219 ods. 3, veta prvá CSP.

Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav sporu:

7. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ dňa 03.06.2013

uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému
bezúčelovú pôžičku v sume 800,- € v hotovosti, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných
mesačných splátkach v počte 36 po 33,13 € v celkovej sume 1.192,68 € za nasledovných zmluvných
podmienok úveru: priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na trhu - 48,52 %,
RPMN úveru - 32 %, fixná ročná úroková sadzba - 32 % a termín konečnej splatnosti pôžičky - 06/2016.

8. Podľa bodu 8.4 Zmluvy, spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak
je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a spoločnosť upozornila
na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.

9. Na základe prehľadu splátok a úhrad pod evidenčným číslom 6146977 súd mal preukázané, že
žalovaný ku dňu 31.10.2017 uhradil celkom 750,19 € z predpísaných splátok v celkovej sume 1.103,40
€, a tak mu vznikol dlh v celkovej sume 353,21 €, ktorý zodpovedá rozdielu medzi sumou predpísaných
splátok (1.103,40 €) a sumou žalovaným uhradených splátok (750,19 €). Podľa stĺpca označeného
ako MP3 je zrejmé, že veriteľovi vznikli náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v celkovej sume

26,28 €. Veriteľovi tak vznikla pohľadávka voči žalovanému v celkovej sume 379,49 € titulom riadne a
včas neuhradených splátok úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca si v konaní
zmluvnú pokutu neuplatnil.

10. Predžalobnou upomienkou zo dňa 31.12.2014 veriteľ vyzval žalovaného k úhrade nedoplatku na

splátkach v celkovej sume 86,15 € a súčasne ho upozornil, že ak do 05.02.2015 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci október 2014 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.

11. Oznámením zo dňa 25.02.2015 veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko žalovaný v
dodatočne stanovenej lehote dlžné splátky riadne a včas neuhradil, a preto ho vyzval na zaplatenie dlhu

v celkovej sume 598,83 €, pričom istina úveru je 593,21 €.

12. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vložka číslo: 10315/P, v dôsledku
zlúčenia sa právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (veriteľa a zároveňpôvodného žalobcu) od 01.01.2018 stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:
VÚB, a.s.

13. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 30.11.2017 medzi spoločnosťami
Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcami a spoločnosťou
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (v súčasnosti Intrum Slovakia s.r.o.) ako postupníkom, postupcovia predali
pohľadávky vyplývajúce im z hodnoty klientských zmlúv postupníkovi (žalobcovi), ktorý sa tak na
základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 12.03.2018 stal veriteľom voči žalovanému, čím mal súd

preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, teda jeho právo domáhať sa voči žalovanému
uplatnenej pohľadávky. Všeobecná úverová banka, a.s. listom zo dňa 21.03.2018, podaným na poštovú
prepravu dňa 22.03.2018, oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.

14. Súd považoval právnym predchodcom žalobcu deklarované skutkové tvrdenia v súlade s § 151 ods.
1 CSP za nesporné, nakoľko žalovaný ich v konaní nepoprel, k žalobe sa nevyjadril a ani v priebehu

konania neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany v zmysle § 149 CSP.

Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovným právnym normám (zodpovedajúcemu právnemu stavu):

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2012 do 30.09.2013 (v

čase vzniku predmetného záväzkového vzťahu) (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013
do 09.06.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

21. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

22. Hoci predmetom konania je pohľadávky vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, ale vzhľadom na
skutočnosť, že súdne konanie začalo pred nadobudnutím účinnosti prechodného ustanovenia §

879v Občianskeho zákonníka, t. j. pred 05.12.2018, súd neskúmal prípadné premlčanie žalobcom
uplatneného práva z úradnej povinnosti (ex offo), a teda neaplikoval ustanovenie § 54a, veta prvá
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť.23. Súd mal na základe Prehľadu splátok a úhrad nesporne preukázané, že žalovaný sa dostal do
omeškania s úhradou splátky splatnej 20.10.2014, pre ktorú veriteľ oznámením zo dňa 25.02.2015

vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 19.02.2015. Zákonom stanovená trojmesačná lehota na
oprávnenie veriteľa pristúpiť k mimoriadnej splatnosti pôžičky (úveru) začala plynúť od omeškania
žalovaného so zaplatením splátky, splatnej 20.10.2014, t. j. od 21.10.2014 a uplynula 21.01.2015.
V nasledujúci deň - 22.01.2015 mohol veriteľ uplatniť svoje zmluvne dojednané právo (bod 8. 4
Zmluvy) na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru. Žalobca, resp. veriteľ súčasne preukázal,

že upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v dostatočnom predstihu
so zachovaním nie kratšej ako 15 dňovej lehoty, nakoľko predžalobnú upomienku, ktorej súčasťou je i
upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, mal žalovaný fiktívne doručenú dňa
12.01.2015 (podľa doručenky na č. l. 6) a mimoriadnu splatnosť úveru veriteľ vyhlásil ku dňu 19.02.2015.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že veriteľ upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia svojho práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka včas - v lehote nie kratšej ako 15 dní tak, ako to vyžaduje ust. § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na základe takto zistených skutočností možno uzavrieť, že veriteľ splnil
všetky zákonné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej - predčasnej splatnosti úveru.

24. Zhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k
záveru, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.06.2013,

nakoľko neuhradil veriteľovi zmluvne dohodnuté splátky riadne a včas, v dôsledku čoho mu na základe
predčasnej splatnosti úveru vznikla povinnosť uhradiť celú pohľadávku naraz, avšak svoj dlh veriteľovi
ani jeho právnym nástupcom doposiaľ nesplnil. Svojím omisívnym konaním, keď žalovaný porušil
základnú zmluvnú povinnosť vrátiť veriteľovi ním poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom, spôsobil, že žalobcovi vznikol právny nárok domáhať sa

voči nemu ako dlžníkovi zaplatenia peňažného plnenia, ktoré v žalobnom návrhu vyčíslil istinou v sume
389,49€namiestosprávnejvýškydlhuvsume379,49€(istina353,21€ +nákladyspojenésuplatneným
pohľadávky v sume 26,28 €). Súd totiž zastáva názor, že žalobca zrejme nedopatrením, chybou v písaní
uviedol v žalobe skutočnosť, že žalovaný uhradil sumu 740,19 €, avšak z prehľadu splátok a úhrad je
nepochybné, že žalovaný uhradil o 10,- € viac, t. j. sumu 750,19 €, preto súd považoval za spravodlivé

priznať žalobcovi istinu v skutočne dlžnej sume 379,49 €.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase vzniku záväzkového
vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobca požadoval zákonný úrok z omeškania od 03.03.2015, teda od v poradí šiesteho dňa po tom,
ako vyhotovil Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Vzhľadom na nespornosť skutkových
tvrdení strán a skutočnosť, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania s dostatočným časovým odstupom

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (12 dní), súd ustálil okamih omeškania žalovaného s plnením
dlhu zhodne k žalobcom uplatnenému dátumu (ku dňu 03.03.2015).

28. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa

rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie
(obchody). Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného
(k 03.03.2015) predstavovala 0,05 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške
5,00 % ročne z priznanej istiny tak, ako si správne uplatnil i žalobca.

29. Z vyššie uvedených dôvodov, subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci
právny stav, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je právne dôvodný, riadne preukázaný, ale uplatnený
nie v úplne správnej výške istiny, preto žalobe ako vecne dôvodnej čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej
časti istiny žalobu zamietol.30. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe
princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že s prihliadnutím na čiastočný úspech oboch sporových
strán náhradu ich trov konania pomerne rozdelil. Žalobca mal procesný úspech v sume 379,49 € zo
žalovanej istiny 389,49 €, t. j. 97,40 % a žalovaný mal procesný úspech iba v sume 10,- € zo žalovanej
istiny 389,49 €, t. j. 2,60 %, preto celkový percentuálny úspech žalobcu v konaní, ktorý je výsledkom
rozdielu procesného úspechu žalobcu a žalovaného, zakladá jeho nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 94,80 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.