Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 5, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221200152
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8221200152.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: X/ U. G., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX G. XX, X/ U. G., E..
XX.XX.XXXX, I. XXX XX G. XX, proti žalovanej: A. X.Á., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX G. XXX, o žalobe
na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcov na obnovu konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 3C/276/2004
o d m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou na obnovu konania doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.01.2021 sa žalobcovia domáhali
povolenia obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/276/2004 a v obnovenom konaní
po prejednaní veci určenia vlastníckeho práva k parcelám č. XX/X s rozlohou XX A., Č.. XX/X s rozlohou

XX m2, č. XX/X s rozlohou XX m2, č. XX/X s rozlohou XX m2 v podiele 1. pre každého zo žalobcov, a
odovzdania predmetných nehnuteľností žalobcom. Zároveň žiadali nahradiť trovy konania 119,50 € aj
trovy geodeta - overovanie GP č. XX/XXXX 14,94 € a náklady za vypracovaný znalecký posudok. Žalobu
odôvodnili tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
bol rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 3C/276/2004 zo dňa 27.11.2019 potvrdený, keď žaloba o určenie
vlastníckeho práva k parcelám bola zamietnutá už po druhýkrát.

2. Na výzvu súdu uznesením zo dňa 24.02.2021 žalobcovia súdu oznámili, že žaloba bola zaslaná na
KrajskýsúdvPrešovedňa12.01.2021,tedavlehote3mesiacovoddoručeniarozsudkudňa14.10.2020.
Ako dôvod obnovy konania uviedli nečitateľnosť predložených znaleckých posudkov v predošlom
konaní, ktoré súd bral ako dôkazy, a odmietnutie nového kontrolného znaleckého dokazovania iným
znalcom, a to by malo privodiť pre žalobcov nové priaznivé rozhodnutie vo veci. Zo spisu tunajšieho

súdu sp. zn. 3C/276/2004 súd zistil, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k parcele
č. XX/X s rozlohou XX m2. parc. č. XX/X s rozlohou XX m2, parc. č. XX/X s rozlohou XX m2, parc.
č. XX/X s rozlohou XX m2 podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zapísaných
v katastrálnom území G. žalobcom v l. a 2. rade. Zároveň žiadali uložiť žalovanej
povinnosť nehnuteľnosti XX/X, XX/X, XX/X W. XX/X nachádzajúce sa v katastrálnom území G. odovzdať
žalobcom v 1. a 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť

aj trovy konania vo výške 119,5 Eur (3.600,- Sk) ako trovy geodeta 14,94 Eur (450,- Sk) za úradné
overenie, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo veci bol vydaný rozsudok dňa 27.11.2019,
ktorým tunajší súd žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. V
odôvodnení súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že „súd zamietol žalobu v celom rozsahu a to ako
ohľadne výroku o určenie vlastníckeho práva žalobcov, ktorý nie je dôvodný, ich vlastnícke právo sa
nepreukázalo, dlhodobý užívací stav je totožný s hranicou a so zápisom v katastre nehnuteľností a nie

je žiadny dôvod na zmenu v akomkoľvek rozsahu a keďže žalobcovia nie sú vlastníkmi požadovaných
nehnuteľností, nie je možné im ich vydať, pretože na takúto žalobu nie sú aktívne legitimovaní, keďženevlastník nemôže od vlastníka žiadať niečo čo mu nepatrí. Žaloba na určenie vlastníckeho práva je
zároveň popri žalobe na vydanie nehnuteľností otázkou, ktorá by sa riešila iba predbežne, na čom
žalobca nemá naliehavý právny záujem, a aj toto je dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. S

poukazom na právoplatné rozsudky v konaniach, vedených na tunajšom súde pod spisovými značkami
XC/XXX/XX W. XC/XX/XX je potrebné skonštatovať, že nimi bola právoplatne určená vlastnícka hranica
medzi parcelami vo vlastníctve žalobcov (T. XX,XX,XX) a žalovanej (T. XX,XX), čím je súd viazaný a v
rozpore s čím nemôže rozhodnúť. Rovnaký záver prijal aj znalec U.. I.. Žalobcovia uplatňujú svoje nároky
postupom, ktorý je v rozpore s vyššie uvedenými znaleckými posudkami, ako aj s právoplatnými výrokmi

súdov. Sporná plocha označená ako parc. T. XX/X, XX/X, XX/X W. XX/X je vlastníctvom žalovanej,
ako súčasť parciel T. XX W. XX, k.ú. G. a žalobcovia sa nemôžu s úspechom domáhať určenia, že
je to ich vlastníctvo, ako aj následného vydania. Zapísané údaje katastra nehnuteľností sú v súlade s
právnym stavom, najmä s ohľadom na už spomenuté právoplatné rozhodnutia súdov o určení hranice
medzi spornými pozemkami strán tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní
nepreukázali, že im predmet konania vlastnícky patrí, nemajú právo úspešne od žalovanej žiadať, aby

tieto nehnuteľnosti obom žalobcom odovzdala. Žalobcovia v tomto konaní nie sú aktívne legitimovaní
požadovať odovzdanie predmetu sporu, pretože im k tomuto predmetu nesvedčí vlastnícke ani iné
právo, od ktorého by mohli s úspechom odvodzovať takýto nárok. Pri rozhodovaní o tom, či táto vec
nie je právoplatne rozhodnutá, súd uvádza, že v tomto prípade sa žalobcovia domáhajú určovacieho
výroku ohľadne parciel T. XX/X, XX/X, XX/X W. XX/X, k.ú. G. na základe znaleckého posudku A.

P., teda na základe odlišných skutočností, než ktoré boli riešené v iných konaniach. O takýchto ich
nárokoch, na základe dôvodov, uvedených v žalobe a tvrdeniach, o ktoré žalobcovia opierajú ich nároky,
vrátane nároku na vydanie nehnuteľností nebolo samostatne právoplatne rozhodnuté súdom, a preto
súd konanie nezastavil pre res iudicatu, ale rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu pre neopodstatnenosť
a nedôvodnosť zamietol. K námietkam žalobcu v 1. rade súd uvádza, že nie je pre účely znaleckého

posudku v zmysle uznesenia súdu potrebné, aby znalec meral na mieste samom za prítomnosti a
súčinnosti účastníkov, ustanovený znalec na mieste samom bol a znalecký posudok vypracoval v súlade
s rozhodnutím súdu. Zo strany súdu neboli zistené zmeny, ktoré by odôvodňovali vyhotovenie nového
geometrického plánu. K námietkam ohľadne osoby znalca súd uvádza, že nebolo v konaní zistené, aby
znalec porušil svoje povinnosti pri vypracovaní znaleckého posudku a nebolo preukázané, aby bol vo

veci zaujatý. K námietkam ohľadne spôsobu merania a k návrhu, aby znalec meral spôsobom, ako to
navrholžalobcav1.rade(odpevnéhoboduF.XXcmodS.,Z.Z.aZ.T.,nanesenímXX,XmodY.Á.S.W.
XX m Z. Z., od základu S. ...) súd uvádza, že skoršie merania, ako aj rozsudky súdov založili právny stav,
ktorý nemožno zmeniť bez toho, aby boli zistené také skutočnosti, ktoré odôvodňujú ich zmenu (napr.
povolenie obnovy konania sp. zn. XC/XXX/XXXX). Takéto skutočnosti zistené neboli a tak akékoľvek

merania, ktoré by spochybňovali zapísaný stav, nie je možné vykonať. Žalobcovia nemajú odborné
vedomosti, dostatočné technické prostriedky a výpočtovú techniku ako znalci z odboru a ich merania
preto nie sú relevantné. Súd navyše uvádza, že úlohou znalca nebolo vypracovať kontrolný znalecký
posudok k už existujúcim znaleckým posudkom, ale iba určiť, či hranica prebieha v súlade so zapísaným
stavom. K námietkam žalobcu ohľadne znaleckých posudkov iných znalcov a geodetov, ktorí vypracovali

znalecké posudky a geometrické plány v minulosti a ktorí mali postupovať v rozpore so zákonom, súd
uvádza, že k takýmto zisteniam nedospel, znalci merali, určili hranicu medzi pozemkami strán, resp.
vypracovali jednotlivé geometrické plány v súlade so zákonom, skutočný stav zodpovedá súčasnému
zapísanému stavu v katastri nehnuteľností a preto je nárok žalobcov nedôvodný. K námietke žalobcov,
že pôvodným vlastníkom Š. M. s manželkou bolo odobratých XX metrov po celej dĺžke pre právnu

predchodkyňu žalovanej, súd uvádza, že nebolo zistené, aby bolo spôsobom popísaným žalobcami
zasiahnuté do vlastníctva predchádzajúcich vlastníkov. Navyše stav, ktorý je zapísaný, je v súlade so
zákonom. Súd k tomu ešte poukazuje na posudok znalca O. M. v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktorý v
tomto posudku vysvetlil, akým spôsobom došlo k tomu, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov majú
nižšiu výmeru, než akú títo požadujú (v dôsledku nesprávneho určenia výmery pôvodnej parcely A.. XX,

ktorá bola menšia, než bolo uvedené v pozemnoknižnej vložke). Pri námietkach žalobcov k spôsobu
merania znalcov a k tomu, ako vypracoval U.. I. znalecký posudok, súd uvádza, že pri určení hranice
nehnuteľnosti sa vychádza z pôvodného merania, ktoré založilo určitý faktický aj právny stav a ďalšie
merania musia byť s týmto prvotným meraním v súlade a meranie sa musí viazať na pôvodne určené
východiskové body. K námietkam žalobcov ohľadne nedostatkov geometrických plánov súd uvádza,

že geometrický plán sa vyhotoví tak, že lomové body hraníc nových pozemkov sa v teréne označia
drevenými kolíkmi alebo iným trvalým spôsobom, zamerajú sa, prenesú sa do mapy. Vypočíta sa plocha
nových parciel a spracuje sa výkaz výmer. Tento postup bol správny vo všetkých znaleckých posudkoch
vo veci v predchádzajúcom období. Nebolo zistené, aby bol akýkoľvek geometrický plán, na základktorého boli do katastra nehnuteľností zapísané údaje o nehnuteľnostiach, vyhotovený v rozpore so
zákonom. Súd však nemohol akceptovať znalecký posudok na oddelenie stavebnej parcely M. Š..Z.. Z.
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil X.. S. a úradne overil U.. L., ani variant T. A. P., ktoré nerešpektovali

geometrický základ daný skoršími technickými podkladmi (predchádzajúce merania, resp. rozsudky
súdov) rovnako ani rozhodnutie Okresného úradu v I., katastrálny odbor č. G. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX,
pretožektomunebolavytvorenážiadnaprávnalistina,ktorábymalazanásledokzmenuzápisuvkatastri
nehnuteľností oproti súčasnému stavu. Toho dôsledkom je aj toto konanie, kedy táto právna vec bola
postúpená súdu priamo zo Správy katastra v I., pretože v tomto prípade sa nejedná o rekonštrukciu

pôvodnej hranice, čo by bola vec, ktorá patrí do právomoci tohto správneho orgánu, ale ide o spor k časti
pozemkumedzivlastníkmisusediacichpozemkov.Katasternemalkonaťavovecivydaťrozhodnutie,ale
malstranyodkázaťnasúdnekonanievoveciachobčianskoprávnych.Rozhodnutiekatastrálnehoodboru
v odôvodnení uvádza, že komasačnú mapu vytvorenú koncom 19. storočia v bezprojekčnej sústave,
túto mapu natransformovali do súčasnej mapy KN prostredníctvom podobnostnej transformácie. Kópia
pôvodnej pozemkovoknižnej mapy s vykreslením parciel A.. XX W. A.. XX sa nachádza v znaleckom

posudku U.. I. Č.. XX/XXXX na strane 4 posudku. Vtedajší katastrálny odbor postupoval nesprávne, keď
toleroval digitalizáciu mapy v bezprojekčnej sústave, pretože to znamená, že mapa nebola vytvorená
priamym meraním. Poloha hraníc pozemkovoknižných pozemkov nebola premietnutá do mapy podľa
reálnych rozmerov (šírka, dĺžka parcely a jej geometrický tvar), ale vznikla zákresom voľnou rukou.
Podľa pôvodných predpisov sa takéto pozemkovoknižné mapy nesmeli označovať ako mapy, ale iba

ako lokalizačné náčrty. Nie je možné nepresný zákres voľnou rukou transformovať a výsledky označovať
ako dôkaz pri vytyčovaní hraníc pozemkov. Žalobca v 1. rade požadoval, aby súd uložil znalcovi merať
na mieste samom a vyhotoviť nový geometrický plán. Na pojednávaní konanom dňa 14.08.2019 navrhol
zameranie geometrického plánu znalca A. z roku XXXX na mieste samom meraním od pevného bodu
podľa uvádzaných bežných metrov šírky uvádzaných v geometrickom pláne. Súd dňa vykonal obhliadku

na mieste samom dňa 08.10.2019. Počas vykonávania obhliadky neboli zistené také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali potrebu vyhotovenia nového geometrického plánu vo veci a zápis iných skutočností,
než tých, ktoré sú v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti zapísané a ktoré zodpovedajú právnemu stavu
medzi stranami. Súd zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie vo veci, pretože mal za to, že žiadny ďalší
dôkaz nemôže zmeniť rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby a jeho vykonanie by bolo preto zbytočné a

neúčelné. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XSp/X/XXXX-XX zo dňa 31.03.2015 zrušil rozhodnutie
Okresného úradu I., katastrálny odbor zo dňa 22.01.2001 pod č. G. X/XX podľa § 250j ods. 2 písm. d)
OSP a vrátil vec Okresnému úradu I., katastrálny odbor, na ďalšie konanie a zároveň zaviazal Okresný
úrad I., katastrálny odbor, nahradiť žalovanej trovy konania. O dovolaní žalobcu v 1. rade rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. XSdo/X/XXXX zo dňa 28.06.2017 tak, že konanie

zastavilažiadnemuzúčastníkovnepriznalnároknanáhradutrovkonania.Nazákladevyššieuvedeného
súd nárok žalobcov nepovažoval za dôvodný, a preto žalobu žalobcov zamietol. O trovách konania súd
rozhodol v súlade s § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade boli v tomto
konaní neúspešní, súd im uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania podľa pomeru úspechu

žalovanej vo veci, ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
vydá po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, súdny úradník. O návrhu žalovanej na
zrušenie rozhodnutia Okresného úradu v I., katastrálny odbor č. G. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX, súd
nerozhodoval samostatným výrokom, nakoľko v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.10.2013 návrh žalovanej na zrušenie rozhodnutia Okresného úradu

v I., katastrálny odbor č. G. X/XX zo dňa 22.01.2001, nebol návrhom na začatie konania na zrušenie
predmetného administratívneho rozhodnutia, ale išlo o informáciu svedčiacu o tom, že tu prebieha ešte
správne konanie, ktoré nie je ukončené, o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu Okresného úradu K.
I., katastrálny odbor č. G. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Navyše Krajský súd v Prešove rozsudkom č.
k. XSp/X/XXXX-XX zo dňa 31.03.2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. XSdo/X/XXXX zo dňa 28.06.2017 zrušil rozhodnutie Okresného úradu I., katastrálny odbor zo
dňa XX.XX.XXXX pod č. G. X/XX podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vrátil vec Okresnému úradu I.,
katastrálny odbor, na ďalšie konanie.“

3. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XXCo/XX/XXXX dňa

10.09.2020 tak, že potvrdil rozsudok a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcom povinným spoločne a nerozdielne. V odôvodnení rozsudku odvolací súd mimo iného uviedol,
že: Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na závery prvoinštančného
súdu v celom rozsahu poukazuje a len na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia je potrebné uviesť,že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k časti parciel, ktoré aktuálne sú zapísané na
liste vlastníctva č. XX k. ú. G. na žalovanú v podiele X/X s tým, že žalovaná získala tieto nehnuteľnosti
od svojho právneho predchodcu na základe zmluvy X. U. XXX/XX. Žalobkyňa je vlastníčkou parcely

T. XX, XX. Žalobcovia ako vlastníci susedných parciel zapísaných na P. XX k.ú. G. T. XX,XX, W. XX
sa cítia byť vlastníkmi k časti parciel žalovanej, ktoré označili ako parcela č. XX/X W. XX/X, ktoré
boli vyčlenené geometrickým plánom číslo XX/XXXX X.. S., a parciel číslo XX/X, XX/X vyčlenený tým
istým geometrickým plánom. Geometrický plán žalobcovia predložili súdu a nachádza sa na čl. 92
spisu. Z geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že znalec vyčlenil časti parciel, ktoré aktuálne

patria do vlastníctva žalovanej na základe rozhodnutia Okresného úradu I., odbor katastrálny zo
dňa XX.XX.XXXX pod číslom G.. Tak, ako to uviedol už odvolací súd v svojom prvšom zrušujúcom
rozhodnutí, skúmanie stavu konania o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu
XX/XX bolo podstatným pre určenie záväznosti geometrického plánu č. XX z roku 2007 a pre prípadné
ďalšie úkony, ktoré by od tohto geometrického plánu boli nasledovali ako právne skutočnosti, ktoré
by zakladali zmenu vlastníckych prípadne iných vzťahov k vyčleneným nehnuteľnostiam v súlade s

týmto geometrickým plánom. Ako to nakoniec vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.
k. XSp/X/XXXX-XX zo dňa 31.03.2015, Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie Okresného úradu I.,
odbor katastrálny zo dňa XX.XX.XXXX pod č. G. a vrátil vec Okresnému úradu I. na ďalšie konanie. Z
uvedeného vyplýva, že podklad pre vypracovanie geometrického plánu na základe ktorého žalobcovia
chceli meniť hranicu medzi ich pozemkami aktuálne zapísanými na P. Č.. XX a nehnuteľnosťami

patriacimi žalovanej, ktoré sú zapísané na P. Č.. XX zanikol. Bolo zrušené, ako keby nebolo vôbec
vydané. Preto nie je možné na základe geometrického plánu, ktorý vzhľadom na to, že bol vypracovaný
na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktoré neskôr bolo zrušené, vlastnícky meniť aktuálny právny
stav k časti parciel patriacich žalovanej, pokiaľ tomu nenasvedčujú žiadne ďalšie okolnosti a skutočnosti,
ktoré by preukazovali, že žalobcovia sú legálnymi vlastníkmi žiadaných nehnuteľností č. XX/X, XX/X

W. XX/X W. XX/X, že ich nadobudli na základe právnych úkonov, resp. právnych skutočnosti, ktoré by
im zakladali vlastnícky vzťah k tejto časti pozemkov patriacej aktuálne žalovanej. Okolnosti, ktoré boli
zistené na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. XC/XX/XX-XX, kde spor prebiehal ešte
medzi právnymi predchodcami aktuálnych strán sporu a okolnosť, že XX.XX.XXXX bol prvoinštančný
rozsudok vykonaný postavením plota na hranici pozemkov vlastnícky patriacich právnej predchodkyni

žalovanej a právnym predchodcom žalobcov do súčasnej situácie nebol zmenený a zmena žalobcami
nebola preukázaná. Preto nie je zákonný dôvod na to, aby sa vlastnícky z hranicou, ktorá sa od roku
XXXXnemenilahýbaloaabyvprospechžalobcovbolapririeknutáčasťpozemkov,ktorúvlastnížalovaná
a ktorú sa rozhodili žalobcovia vlastniť a žiadajú od žalovanej vydať. Žalobcovia svoje vlastnícke
právo nepreukázali. Nepreukázali, že žalovaná užíva a vlastní žiadané časti svojich nehnuteľnosti

bez právneho dôvodu, preto správne postupoval prvoinštančný súd, že žalobu žalobcov zamietol.
Okolnosti namietané žalobcom v 1. rade a žalovanou v 2. rade nemajú zásadný a podstatný vplyv
na priebeh konania a na správnosť rozhodnutia vo veci. Znalec U.. I. potvrdil zakonzervovaný stav
z roku XXXX, sudca sa nebránil zisteniu spornosti hraníc pozemkov, nakoniec táto okolnosť nebola
základom pre preukazovanie uplatneného nároku. Základom preukazovania uplatneného nároku bolo

trvanie, resp. zákonné získanie vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom, ktoré žiadali od žalovanej
vydať, čo žalobcovia nepreukázali, preto nebolo možné žalobe vyhovieť. Prvoinštančný súd správne
rozhodol, keď dôkazy, ktoré žiadali ďalej vykonávať žalobcovia zamietol. Je pravdou, že takéto dôkazy v
rámci dôkaznej situácie, ktorú bolo potrebné preukazovať pred prvoinštančným súdom nebolo potrebné
vykonať, tieto dôkazy by boli nehospodárne. Nič nebránilo žalobcom, pokiaľ považovali tieto dôkazy

podľa ich názoru za preukazujúce uplatnený nárok, aby si na vlastné náklady obstarali tento dôkaz
a predložili ho súdu. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali konštatovať, že
bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý súdny proces v žiadnom štádiu konania. Podstata práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických (aj právnických) osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Je povinnosťou
súdu sa zaoberať námietkami a argumentami a dôkaznými nárokmi strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie vo veci. V takom prípade je možné rozhodnutie súdu už aj predvídať. Procesný postup

prvoinštančného súdu bol správny, skutkový stav bol zistený dostatočne tak, aby o uplatnenom nároku
žalobcov bolo možné rozhodnúť. Myšlienkový postup prvoinštančného súdu pri hodnotení dôkazov a
aplikovaní hmotnoprávnej normy je dostatočne vysvetlený, odôvodnený. Za vadu nemožno považovať
závery prvoinštančného súdu, ktoré nie sú totožné s očakávaniami žalobcov. Aj právne posúdenie veci jeprvoinštančným súdom vykonané správne. Skutkové zistenia sú riadne podriadené citovaným právnym
normám, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

4. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2020. V predmetom konaní žalobcovia dňa
16.12.2020 podali dovolanie, o ktorom rozhoduje dovolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky.

5.Podľa§400zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)žalobunaobnovu
konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

7. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia.

8. Podľa § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

9. Podľa § 406 C.s.p., v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie

označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

10. Podľa § 410 CSP žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

11. Podľa § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

12. Žaloba na obnovu konania je koncipovaná ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k
tomu, aby mohla byť znovu prejednaná vec už právoplatne skončená, a to za zákonom stanovených

podmienok. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona
vylúčená. Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu, ak
sú splnené zákonné predpoklady.
13. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či
je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo

ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto
navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP),
a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP).

V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená
tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní
nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. V
obochprípadochvšakmusiabyťtietookolnostipotencionálneschopnéprivodiťpriaznivejšierozhodnutie
vo veci pre toho, kto dodáva žalobu na obnovu konania. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá

skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu
konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie
svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie (porovnaj
uznesenie NS SR zo dňa 11.08.2011, sp. zn. X T.). V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že nie
je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne

predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty,
ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej
únie.14. Po preskúmaní doručenej žaloby na obnovu konania a pripojených príloh súd konštatuje, že podaná
žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná podľa § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p. a zároveň podaná
oneskorene podľa § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p.

15. V tomto prípade žalobcovia podali žalobu na obnovu konania voči rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.
3C/276/2004 zo dňa 27.11.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/
XXXX zo dňa 10.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2020. Žalobcami podaná žaloba na
obnovu konania tak smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Súd má ďalej preukázané, že
žalobcovia boli stranou pôvodného konania, v ktorom boli vydané rozsudky, voči ktorým podali žalobu

na obnovu konania, a uvedenými rozsudkami bolo rozhodnuté v ich neprospech, keď bola ich žaloba
zamietnutá. Žalobcovia sú preto oprávnenými osobami na podanie žaloby na obnovu konania. Svedčí
im v danom konaní aktívna legitimácia. Zároveň stranou pôvodného konania vedeného pod spisovou
značkou 3C/276/2004 bola i žalovaná. Žalovaná je v danom konaní pasívne legitimovaná.
16. Ako vyplýva zo žaloby na obnovu konania, ako aj z rozsudku 3C/276/2004 zo dňa 27.11.2019 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 10.09.2020, žalobou

žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k parcele č. XX/X s rozlohou XX m2, parc. č. XX/X s
rozlohouXXm2,parc.č.XX/Xsrozlohou XXm2,parc.č.XX/XsrozlohouXXm2podľageometrického
plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zapísaných v katastrálnom území G.. V konaní bolo vykonané
znalecké dokazovanie znalcom U.. O. I., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XXXX dospel k záveru, že
vlastnícka hranica medzi parcelami T. XX, XX W. XX, zapísanými na P. Č.. XX v katastrálnom území

G., vo vlastníctve žalobcov a parcelami T. XX W. XX, zapísaných na P. Č.. XX v katastrálnom území
G., vo vlastníctve žalovanej, prechádza lomovými bodmi W. W. I. a je v súlade so zákresom v súčasnej
platnej mape katastra nehnuteľností. Ako vyplýva z predmetných rozhodnutí súdov, ako aj zo samotnej
žaloby na obnovu konania, žalobcovia nesúhlasili so záverom znalca U.. O. I. a samotnú žalobu na
obnovu konania odôvodnili tým, že boli zamietnuté „návrhy na premeranie M. A. z 30.12.1963, ktorý

bol podkladom rozsudku súdu XC/XX/XXXX rovnako návrhu, aby vo veci bolo vykonané dokazovanie,
kontrolné znalecké dokazovanie iným znalcom, bolo odmietnuté vykonať. Išlo o vykonanie listinných
dôkazov k veci, ktoré im súdy prvej inštancie, či odvolací súd vykonať zamietli, teda bez ich viny tieto
dôkazy nemohli v základom konaní použiť. Ide o dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli v pôvodnom
konaní použiť a majú za to, že môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci 3C/276/2014“, Z

uvedeného plynie, že žalobcovia sa už v pôvodnom konaní domáhali vypracovania nového kontrolného
znaleckého posudku, ktorý by preskúmal znalecký posudok U.. O. I.. Ako však vyplýva z rozhodnutí
súdov, tieto zamietli žalobcami navrhované dôkazy, keďže na základe vykonaného dokazovania mali
za to, že tieto by boli nehospodárne v rámci dôkaznej situácie, ktorú bolo potrebné preukazovať pred
prvoinštančným súdom. Žaloba na obnovu konania bola odôvodená kontrolným znaleckým posudkom

vypracovaným iným znalcom, ktorý si mienia žalobcovia zadovážiť a z ktorého má vyplývať, že sú
vlastníkmi predmetných nehnuteľností.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú, keďže
kontrolný znalecký posudok, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú ako na dôkaz, ktorý bez svojej viny
nemohli v pôvodnom konaní použiť, resp. ktorý možno vykonať a ktorý by mohol privodiť priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, by musel už v čase pôvodného konania objektívne existovať, čo v danom
prípade, splnené nebolo, keďže nielen do podania žaloby na obnovu konania, ale ani v pôvodnom
konaní predložený nebol. Zároveň má súd za to, že nenariadenie kontrolného znaleckého dokazovania
Okresným súdom Bardejov ako súdom prvej inštancie a následne ani Krajským súdom v Prešove
ako odvolacím súdom v pôvodnom konaní nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy predmetného

konania, nakoľko je vecou úvahy vec prejednávajúceho súdu, či považuje v danej procesnej situácii za
potrebné doplniť dokazovanie ďalším kontrolným znaleckým skúmaním. Súd v tejto súvislosti poukazuje
v súlade s článkom 4 ods. 2 CSP na rozhodnutie publikované pod R 19/1975 z ktorého právna veta
znie: „Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní
v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom

konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom
konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach,
rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce,
a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.“ Z uvedeného vyplýva, že nemožnosť použiť dôkaz alebo
nemožnosť vykonať dôkaz v pôvodnom konaní v zmysle § 397 písm. a), b) C.s.p. musí mať objektívny

charakter, zatiaľ čo v prejednávanej veci mala nemožnosť spočívať v prístupe súdov prvého i druhého
stupňa, odmietajúcom nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a zameranie geometrického
plánu znalca A. Y. roku XXXX, ktoré navrhli žalobcovia.18. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
501/2014-13 zo dňa 10.09.2014, v ktorom ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa okrem iného aj
voči rozhodnutiam súdov o odmietnutí návrhu na obnovu konania na obdobnom skutkovom a právnom

základe, ako v prejednávanej veci. Sťažovateľ v pôvodnom súdnom konaní taktiež navrhol vykonať
kontrolné znalecké dokazovanie, keďže so závermi už vykonaného znaleckého dokazovania nesúhlasil,
avšak okresný súd a následne krajský súd tento sťažovateľom navrhovaný dôkaz zamietli vykonať.
Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľa voči rozhodnutiam súdov o odmietnutí návrhu na
obnovu konania ako zjavne nedôvodnú, keďže sa stotožnil s argumentáciou konajúcich súdov a uviedol

nasledujúce: „Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľke bol umožnený reálny prístup k
súdu, keď všeobecný súd na základe ňou podaného návrhu na obnovu konania vo veci konal a rozhodol,
pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka nepreukázala žiadne nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní (o zaplatenie sumy 8 868,27 € s
príslušenstvom vedenom okresným súdom pod sp. zn. X T. XXX/XXXX). Krajský súd v danej veci
(totožne s okresným súdom) najmä konštatoval, že dôkaz, ktorý sťažovateľka považuje za dôvod na

povolenie obnovy konania musel objektívne existovať už v čase pôvodného konania, pričom tento
vznikol až následne, čo podľa názoru ústavného súdu vyplýva z § 228 ods. 1 OSP a súčasne plne
korešponduje so zásadou zakotvenou v § 154 OSP, podľa ktorej pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia. Pokiaľ sa sťažovateľka domnieva, že okresný súd v pôvodnom konaní nevykonal
ňou navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (kontrolný znalecký posudok),

uvedené dôvody mohla uplatniť formou podania riadneho opravného prostriedku (odvolania) v súlade s
§ 205 ods. 2 písm. c) OSP. Túto možnosť však sťažovateľka nevyužila. Na základe uvedeného ústavný
súd považuje odôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu za dostatočne objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia.“
19. Z uvedených dôvodov súd podanú žalobu na obnovu konania považoval za zjavne nedôvodnú a

aplikujúc § 403 ods. 1 písm. e) C.s.p. ju odmietol.
20. Nad rámec uvedeného sa žiada dodať, že rovnocenným dôvodom podľa § 413 ods. 1 CSP na
odmietnutie návrhu je aj oneskorenosť jeho podania. Čo sa týka lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania, CSP upravuje objektívnu trojročnú lehotu a subjektívnu trojmesačnú lehotu na jej podanie.
Rozhodujúcim okamihom pre začiatok plynutia objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania

je právoplatnosť rozsudku. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2020. Žaloba na
obnovu konania bola doručená Krajskému súdu v Prešove dňa 15.01.2021 a Okresnému súdu Bardejov
ako príslušnému na rozhodovanie až dňa 25.01.2021. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu na podanie žaloby
na obnovu konania, žalobcovia v žalobe na obnovu konania a ani po výzve súdu neuviedli, kedy sa
dozvedeli o dôvode obnovy konania. Na výzvu súdu oznámili, že žaloba bola zaslaná na Krajský súd v

Prešove dňa 12.01.2021, teda v lehote 3 mesiacov od doručenia rozsudku dňa 14.10.2020, a dôvodom
obnovykonaniabymalabyťnečitateľnosťpredloženýchznaleckýchposudkovvpredošlomkonaní,ktoré
súd bral ako dôkazy, a odmietnutie nového kontrolného znaleckého dokazovania iným znalcom. Súd
má za preukázané, že v predmetnom prípade nemôže byť dodržaná subjektívna lehota troch mesiacov
na podanie žaloby na obnovu konania, nakoľko dôvod obnovy mal byť žalobcom známy už v priebehu

konania sp. zn. 3C/276/2004, keďže malo ísť o dôkazy použité v tomto konaní a návrh na obnovu
konania bol doručený súdu až dňa 25.1.2021. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcovia nepreukázali
ani včasnosť podania žaloby na obnovu konania, preto súd konštatuje, že žalobcami podaná žaloba na
obnovukonanianebolapodanáanivsubjektívnejlehote,čojeobdobnedôvodomnaodmietnutienávrhu.
21. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v tomto konaní

neúspešní a z tohto dôvodu boli povinní nahradiť trovy konania žalovanej. V zmysle platnej právnej
úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V tomto prípade však súd považuje za potrebné
poukázať na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, a tiež článok 4 CSP a princíp analógie iuris.

Žalovanej by teda patril nárok na náhradu trov konania, avšak preukázateľne jej žiadne trovy konania
nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).