Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200315
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:7019200315.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a

členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariany Hirkovej, v právnej veci žalobcu SOLVEX
s.r.o., Námestie SNP 15, Bratislava, IČO: 35 809 728, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce,
Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. apríla 2019 číslo:
PO/D./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX, na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.04.2019 číslo: PO/D./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX rozhodol
žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov
zo dňa 22.02.2019 číslo: P: XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXX ( ďalej len rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu ), ktorým tento na základe § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o inšpekcii práce ) uložil žalobcovi pokutu vo

výške 500 Eur za poručenie § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce ( ďalej len Zákonník
práce ) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len Správny poriadok )
odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že v dňoch 19. 09. 2018. 07. 11. 2018 a 15.
11. 2018 bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania právnych predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na kontrolu dodržiavania príslušných ustanovení

Zákonníka práce a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

3.Privýkoneinšpekcieprácebolozistené,žezostranyúčastníkakonaniadošlokporušeniampovinnosti
stanovenej pracovnoprávnymi predpismi. Zistené nedostatky boli správnym orgánom zdokumentované
v protokole o výsledku inšpekcie práce č. X.-XX- XX-X.X/P-AXX.XX.XX-XX zo dňa 15.11. 2018 (ďalej
protokol). Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 16.11.2018 so splnomocneným zástupcom Mgr. K. K.. K
zisteným skutočnostiam a nedostatkom sa účastník konania vyjadril nasledovne: ... „Beriem na vedomie,

vyjadrime sa v stanovenej lehote 8 dni."

4. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán opierajúc sa o skutkové závery inšpekcie práce
začalsprávnekonanievoveciuloženiapokuty,očomboloúčastníkovikonaniadoručenéoznámeniedňa07.02.2019. Súčasťou predmetného oznámenia bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka
konania (výzva koncipovaná v súlade s § 33 Správneho poriadku). Účastník konania sa k oznámeniu o
začatí správneho konania vyjadril listom doručeným na inšpektorát práce dňa 08.02.2019.

5. Správny orgán následne rozhodnutím č. k. P:XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXX zo dňa 22.02.2019
uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 500 Eur. Sankcia bola uložená za porušenie povinnosti
účastníka konania poskytnúť za prácu vykonanú v období mesiacov máj až august roku 2018
zamestnankyni Mgr. K. K., u ktorej vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa

15.02.2016, mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti
práce príslušného pracovného miesta „referent predaja“, podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej
výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

6. Účastník konania sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty v zákonom stanovenej lehote odvolal. V
odvolaní doručenom na inšpektorát práce dňa 15.03. 2019 účastník konania nerozporoval zistený

skutkový stav inšpektorátom práce, avšak uviedol skutočnosti ohľadom splnenia opatrení uložených
inšpektormi práce, a to že mzdové nároky zamestnankyne boli v období od 01.10.2018 zabezpečené
v celom rozsahu. Vydaním dodatku č. 2 k pracovnej zmluve menovanej došlo k zvýšeniu mzdy od
01.10.2018 z pôvodnej výšky 550 Eur na 650 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že s menovanou uzavrel i
dodatokč.3kpracovnejzmluve,ktorýmzvýšilod01.05.2018mzduzavykonanúprácuzpôvodnejvýšky

550 Eur na 650 Eur mesačne. V závere požiadal správny orgán, aby v rámci autoremedúry pokutu zrušil.

7. Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil
predložené dôkazné listiny a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní

postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami.

8. Odvolací správny orgán po dôslednom preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a
predloženého odvolacieho spisu dospel s ohľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na popísaný
skutkový stav k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany

účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 120 ods. 1 Zákonníka práce.

9. Podľa ust. § 120 ods. 1 Zákonníka práce: „ Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie
zamestnancov dohodnutú v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v
sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného

miesia. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového
nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou
a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému
miestu.“

10. Popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom
konaní a rozhodovaní odvolací správny orgán, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali a ktoré
jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt účastníkom konania a to najmä protokol č. X.-XX-XX-
X.X/P-O zo dňa 15.11.2018, pracovná zmluva menovanej zo dňa 15.02.2016, dodatok č. 2 a č. 3 k
pracovnej zmluve, mzdový list a výplatné pásky menovanej za obdobie 5-8/2018, výpis z účtu za obdobie

5-8/2018, evidencia pracovného času za obdobie 5-8/2018 menovanej.

11. Odvolací správny orgán k tvrdeniam obsiahnutým v odvolaní účastníka konania uvádza, že
dodržiavanie povinností stanovených pracovnoprávnymi predpismi je významnou súčasťou povinností
zamestnávateľa, nakoľko ich nerešpektovanie môže viesť k negatívnym sociálnym dôsledkom, a to ešte

viac v prípade ekonomických a sociálnych nárokov zamestnancov.

12. Národný inšpektorát práce sa zaoberal skutočnosťami, ktoré účastník konania uviedol v odvolaní a
po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu má za to, že prvostupňový správny orgán pri
vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných

listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Odvolací správny orgán má za to,
že účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie
povinnosti.13. Tým, že účastník konania nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné usúdiť zmiernenie
uloženej výšky pokuty, resp. pokutu vôbec neuložiť, odvolací orgán má za to, že pokuta bola uložená v
primeranejvýškevzhľadomnazávažnosťporušenia,pričomišlooporušenie,ktorétrvalodlhšieobdobie.

Aj napriek skutočnosti, že účastník konania uzavrel s menovanou dodatok č. 2 a dodatok č. 3 k pracovnej
zmluve, čím preukázal záujem na dodržiavaní predmetných ustanovení Zákonníka práce odvolací orgán
je toho názoru, že k porušeniu došlo za obdobie máj až august 2018, čo spôsobilo právnu neistotu
menovanej odrážajúcu sa v sociálnej neistote a v pochybnostiach o jej vlastných nárokoch vyplývajúcich
z. pracovnoprávnych vzťahov.

14. Odvolací správny orgán dáva do pozornosti inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty.
To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o
zavinenéalebonezavinenékonaniečiopomenutie.Prevznikobjektívnejzodpovednostizamestnávateľa
za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením
zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.

15. Vo veci výšky uloženého sankčného postihu zastáva druhostupňový správny orgán tiež názor, že
prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti,
ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.

16.Odvolacísprávnyorgánmázato,žezostranysprávnehoorgánuprvéhostupňabolavýškaukladanej
sankcie náležíte zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká
daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a)
zákona o inšpekcii práce, a preto uložená sankcia vo výške 1 500 Eur ( správne 500 Eur ) za spáchanie
tohto správneho deliktu sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná vo vzťahu k jednotlivým skutkovým

okolnostiam,plniacapreventívnuavýchovnúfunkciu,akeďžebudeciteľnáivmajetkovejsféreúčastníka
konania, plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho
protiprávneho konania v budúcnosti.

17. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený

uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich
z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode
alebozaporušeniezáväzkovvyplývajúcichzkolektívnychzmlúvaždo100000Eur,aakvdôsledkutohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 Eur.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty
vo výške 500 Eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006 „...musí mať silu odradil
od nezákonného postupu aj iné právnické osohy, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinnosti.

Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne
správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti
protiprávnehokonaniaajehonásledkom,nevyhnutnetedamusívsebeobsahovaťajrepresívnuzložku.“

19. Odvolací správny orgán konštatuje, že sankcia vo výške 500 Eur je primeraná zisteniam inšpekcie

práce a konaniu účastníka konania, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej
sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho
nezákonného konania v budúcom období. Zároveň poukazuje na to. že prvostupňový správny orgán
uložil pokutu blízku dolnej hranici zákonnej sadzby.

20. Vzhľadom k tomu. že prvostupňový správny orgán pristúpil k uloženiu sankcie za porušenie
Zákonníkapráceasvojerozhodnutieohľadnejejvýškyaúčelnostiizákonneavecneodôvodnil,odvolací
orgán uplatňujúc analógiu vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Sž-o-Ns
19/2003:....„byboloprávnenýjehorozhodnutie,pokiaľideovýškusankciezrušiťibavtomprípade,keby
voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám

logického myslenia.“

21. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce,
ktorý- na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej častinapadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie
je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne
nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

22. Z uvedených dôvodov odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II.

23. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V
bodoch 1. až 3. žaloby poukázal na priebeh správneho konania a teda na skutkový stav a v žalobe
ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k výške uloženej sankcie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

24. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k uloženej sankcii vo výške 500 Eur
žalovaný správny organ zastrašujúco poukazuje na zrejmí fakt, že zákonom je oprávnený uložiť pokutu
až do výšky 100 000 Eur, pričom sumu 500 Eur považuje za uloženú na dolnej hranici zákonnej sadzby.

25. V tejto súvislosti treba poukázať na zákonné znenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o

inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, v ktorom nie je dolná sadza obligatórneho uloženia pokuty
stanovená, ako tomu je napríklad v porovnaní s ustanovením § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.
125/2006 Z. z. v zmysle ktorého „Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania od 2 000 Eur do 200 000 Eur.“

26. Pri samotnom výklade znenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. dolnou hranicou je možne
považovať aj 0,50 Eur, resp. pri kumulatívnom preukázaní porušenia viacerých povinnosti aj napríklad
50 Eur. Z akého dôvodu konajúci pracovník správnych organ si stanovil, že dolná hranica v prípadoch,
kde zákon ju pevne nestanovil je práve 500 Eur.

27. Určenie výšky pokuty v rámci predpokladaného rozpätia (pričom v našom prípade rozpätie ani nie
je, nakoľko od prípadnej výšky 0, 01 Eur je v zákone stanovená iba horná hranica 100 000 Eur) je síce
vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť pokuta uložená v ľubovoľnej výške. Voľná
úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať
závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti,

aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho
pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť,
spôsob, čas trvania následkov protiprávneho konania, pričom nie je jednoznačne odôvodnené, aký vplyv
na stanovenie uvedenej výšky pokuty 500 Eur malo napríklad zohľadnenie správnym organom rozsahu
a miery hroziacej alebo spôsobenej ujmy. Pýtal sa vôbec niekto z pracovníkom žalovaného správneho

organu - či našej dobrej a spoľahlivej pracovníčke Mgr. K. K. bola našim konaním spôsobená právna
neistota odrážajúca sa v sociálnej neistote ? Veď práve manipuláciou s týmito pojmami a slovnými
spojeniami aj bolo odôvodnené sankcionovanie pokutou, ale či k nim vôbec došlo ? Správny organ si
nemôže len tak prisvojiť cudzie pocity a presvedčenia a vydávať ich za „objektívnu pravdu“ bez toho,
aby ich existenciu riadne preukázal.

28. V tejto súvislosti je na mieste predložiť konajúcemu súdu Dodatok č. 2 zo dňa 28.09.2018 k pôvodnej
Pracovnejzmluve,ktorýmsmeeštevobdobípredvydanímnapadnutýchrozhodnutízvýšilipaniMagistre
mzdu v súlade s § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. už od 01.10.2018, pričom v uvedenej výške sa mzda aj
vypláca. Zároveň predkladáme Dodatok č. 3 zo dňa 27.02.2019 k pôvodnej Pracovnej zmluve, ktorým

mzda s ohľadom na s § 120 zákona č. 311/2001 Z. z. bola zvýšená od 01.05.2018 s príslušným
doplatením rozdielu (mzdový list v prílohe).

29. Zároveň nesúhlasíme so záverom konajúceho organu štátnej správy, že pokuta uložená v tejto
výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, pokutou primeranou. Ako prvé by sme si dovolili

poukázať na to, že pre každého a individuálne je určite pôsobenie zároveň aj výchovou a ponaučením
do budúcna. Pre našu spoločnosť napríklad postačí aj samotne prejedanie prípadu, resp. pokarhanie,
pre ďalších, možno, nepostačí pre ponaučenie ani pokuta vo výške 10 000 Eur. Taktiež sa v napadnutom
rozhodnutí vôbec nezaoberal našou prosbou o neuložení pokuty, pričom aj samotný zákon oprávňujena uvedený postup svojim znením : „Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu“ - prečo treba ihneď
pristúpiť k uloženiu najťažšieho z druhov postihu, veď z nášho korektného správania v rámci uvedeného
správneho konania je vidieť, že sa vecou dôsledne zaoberáme už samotným prejednaním uvedeného

prípadu. Aj keď z pohľadu organu štátnej správy došlo k preukaznému spáchaniu priestupkov, nech
sa obmedzí prejednaním resp. pokarhaním, veď samotne prejednanie už nás poučilo, resp. nech sa
obmedzí uložením nižšej sadzby ako je 500 Eur.

30. Taktiež čo je pre takúto veľkú štátnu ustanovizeň primerané, pre zamestnávateľa so 40

zamestnancami je skoro likvidačné, a preto pri stanovení výšky pokuty na 500 Eur treba zohľadniť všetky
relevantné skutočnosti a riadne ich aj odôvodniť.

31. Nech správny organ neukladá rad za radom pri akomkoľvek zavinení či spáchaní priestupku pokutu
v najnižšej podľa nich sadzbe 500 Eur, veď postup v zmysle precedenčnej zásady (niekedy označovaná
aj ako zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych očakávaní) je v rámci štúdia

a teórie správneho konania dlhodobo detailnejšie neriešenou otázkou.

32. Precedenčnou zásadou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov
nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom ide nielen o
extrémne odklony (napr. jednému účastníkovi sa vyhovie, druhému v tej istej veci a za tých istých

podmienok nie), ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny charakter (napr. výška
uloženej pokuty za ten istý skutok by mala byť podobná). Podobnosť vo výške sankcie je však objektívne
možné očakávať len v prípade, ak sú súčasne podobné aj ďalšie okolnosti súvisiace so spáchaným
deliktom a jeho páchateľom. V opačnom prípade by totiž išlo o „paušálnu“ sankciu bez prihliadnutia na
špecifiká osoby, ktorá sa deliktu dopustila.

III.

33. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe citoval § 19 ods. 1 písm. a), ods. 6 písm. a) až e) zákona o
inšpekcii práce, § 20 ods. 1 Zákonníka práce a uviedol, že k rozhodnutiu o uložení pokuty vo výške
500 Eur uvádza, že správny orgán je povinný pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch používať ako keby, „jeden meter“ počas celého obdobia, v ktorom platia konkrétne podmienky
pre rozhodovanie. Zmena dlhodobej správnej praxe za nezmeneného stavu právnych predpisov môže

nastať len na základe závažných a principiálnych dôvodov smerujúcich k dosiahnutiu určitej právom
chránenej hodnoty. V žiadnom prípade sa tak nesmie diať svojvoľne. Princíp legitímneho očakávania sa
uplatňuje v prípadoch, keď zo zákona vyplýva tzv. diskrečná právomoc správneho orgánu. Je to vtedy,
keďzákonpripúšťauplatneniesprávnehouváženiasprávnehoorgánu.Vtakomprípadejesprávnyorgán
oprávnený rozhodnúť v rámci rozpätia určeného právnou normou (napr. správny orgán uloží pokutu do

výšky 100 000 Eur).

34. Právne normy pripúšťajú voľnú úvahu, striktne a jednoznačne neurčujú, ako má správny orgán v
konkrétnom prípade rozhodnúť, ale umožňujú, aby sám hľadal v rámci zákonom poskytnutého priestoru
riešenie. V danom prípade na základe uváženia a v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.

správny orgán dbal o to, aby v rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely, a preto pri určení výšky pokuty uloženej za zistené a preukázané porušenie
povinnosti rozhodoval v rozpätiach, a to presne tak, ako je to v obdobných prípadoch.

35. Žalovaný má za to, že keďže nedostatok sa týkal jednej fyzickej osoby, bol to dôvod na uloženie

nižšej pokuty inšpektorátom práce. Vzhľadom na závažnosť a vyhodnotenie kritéria „ojedinelosť výskytu
nedostatku“ sa inšpektorát práce priklonil k uloženie pokuty nad dolnou hranicou sadzby. Nakoľko za
tento správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce možno uložiť pokutu do výšky
100 000 Eur, v danom prípade uloženú pokutu vo výške 500 Eur vzhľadom na vyhodnotené zákonné
kritéria možno považovať za primeranú. Žalovaný je toho názoru, že inšpektorát práce inštitút správnej

úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil a správna úvaha pri tejto výške
bola použitá v súlade so zákonom o inšpekcii práce. Na základe uvedeného žalovaný uvádza, že
odôvodnenie je presvedčivé a sú zrejmé správne úvahy, ktoré boli použité v odôvodnení rozhodnutia.Výška uloženej pokuty je jednoznačne v súlade so zákonom o inšpekcii práce, pričom odôvodnenie
výšky pokuty zodpovedá kritériám uvedeným v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.

36. Žalovaný k ďalšej žalobnej námietke uvádza, že pri ukladaní pokuty vychádzal zo skutkového
stavuzistenéhopočasvýkonuinšpekciezaznamenanéhovprotokoleč.:IPV-XX-XX.X.X/P-AXX,XX,XX-
XX zo dňa 15.11.2018, kedy bolo zo získaných dôkazov zrejmé, že žalobca nevyplácal poškodenej
zamestnankyni v období máj až august 2018 mzdu prislúchajúcu stupňu náročnosti práce, nárok
minimálnejmzdyveuráchzamesiacapríslušnéhokoeficientu,alevyplácaljejnižšiumzdu.Zuvedeného

dôvodu teda žalobca porušil ustanovenie § 120 ods. 1 Zákonníka práce u uvedenej zamestnankyne.

37. Žalobca predložil inšpektorátu práce dodatok č. 3 podpísaný obidvoma zmluvnými stranami až dňa
15.03.2019, kedy súčasne predložil výplatnú pásku za mesiac 1/2019, kde je zúčtovaný úhrnný doplatok
v sume 500 Eur ako rozdiel medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku za
obdobie máj až august 2018. Predložením výplatnej pásky za mesiac 1/2019 so zúčtovaným doplatkom

500 Eur žalobca potvrdil, že v mesiacoch máj až august porušil povinnosť poskytnúť poškodenej
zamestnankyni za prácu vykonanú v období mesiacov máj až august 2018 mzdu najmenej v sume
minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta
„referent predaja“ podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje,
v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Žalobca sám uviedol v odvolaní, že zasiela

príslušnú výplatnú pásku spracovania mzdy za mesiac január 2019, ktorou preukazuje poskytnutie
doplatku v úhrnnej sume 500 Eur za 5 mesiacov roku 2018.

38. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vôbec nezaoberal prosbou o neuložení
pokuty, pričom samotný zákon oprávňuje na uvedený postup svojim znením: „ Inšpektorát práce je

oprávnený uložiť pokutu “. Žalovaný má za to, že bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané
porušenie ust. § 120 ods. 1 Zákonníka práce a žalobca nepredložil dôkazy, ktoré je možné považovať za
liberačné dôvody s možnosťou vyviniť sa zo zodpovednosti za tento zistený správny delikt. Na to, aby sa
žalobca zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti musí predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali,
žezistenýsprávnydeliktvôbecnespáchal.Žalobcanaopakpreukázal,žeporušilpredmetnéustanovenie

Zákonníka práce, keďže zúčtoval poškodenej zamestnankyni doplatok, ktorý vznikol tým, že poškodenej
zamestnankyni vyplácal nižšiu mzdu ako tú, na ktorú mala v mesiacoch máj až august 2018 nárok.

39. Uloženie pokuty za zistené porušenie je v tomto prípade len oprávnením správneho orgánu, avšak
vzhľadom na závažnosť porušenia pracovnoprávnych predpisov a vyhodnotenie ďalších zákonných

kritérií v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce je žalovaný toho názoru, že žalobcovi bolo
potrebné uložiť pokutu. Uložená pokuta má za cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby
sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných finančných nedostatkov, ktorými zasiahol do majetkovej
sféry poškodenej zamestnankyne. Uložený postih má motivovať žalobcu k vyššej opatrnosti a pozornosti
a k väčšej zodpovednosti. Správny orgán tak v rámci svojej kompetencie vyplývajúcej zo zákona o

inšpekcii práce rozhodnutím autoritatívnym spôsobom určil rozsah povinnosti žalobcu.

40. Pokiaľ ide o veľkosť žalobcu, žalovaný uvádza, že v čase výkonu inšpekcie práce bol počet
zamestnancov 3, na základe čoho inšpektorát práce konštatoval, že ide o mikropodnik, čo vyhodnotil
v prospech nižšej pokuty, teda vyššia pokuta by mohla výrazne negatívne zasiahnuť do chodu jeho

podnikania.

41. V závere žalovaný uvádza, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom
konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval
tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť

uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu
deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa so všetkými námietkami žalobcu
zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami
žalobcu náležíte a dostatočne vysporiadal.

42. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň oznámil, že
nežiada vo veci nariadiť pojednávanie.IV.

43. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Nie je

jednoznačne preukázaná preventívna funkcia pokuty 500 EUR v uvedenom prípade, nakoľko v prípade
riadneho a odôvodneného preukázania porušenia nami spojoch povinnosti našej spoločnosti postačí aj
samotne prejedanie uvedeného prípade pre účely vylúčenia prípadného porušenia do budúcna.

44. Prípadné zúčtovanie doplatku žiadnym spôsobom nepreukazuje porušenie nami príslušných

ustanovení Zákonníka práce, nakoľko úprava ako aj prípadné zvýšenie mzdových záležitosti je výhradne
v kompetencii zmluvných strán príslušnej pracovnej zmluvy, ba naopak, príslušný konajúci správny
organ doteraz jednoznačne a odôvodene nepreukázal a nepredložil žiadny platný a účinný dokument
preukazujúci odôvodnenosť zaradenia pracovnej pozícii „referent predaja cestovnej kancelárii“ do II.
stupňa náročnosti práce.

V.

45. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

47. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

48.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

49. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

50. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

51. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak

tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode, a ôsmom bode
alebozaporušeniezáväzkovvyplývajúcichzkolektívnychzmlúvaždo100000eur,aakvdôsledkutohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

52. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce Inšpekcia práce je dozor nad
dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných
podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré

nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

53. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

54. Podľa § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b),
d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a
20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia

podľa tohto zákona.

55. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa
s obsahom administratívneho spisu, keďže žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania a žalovaný
súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, s poukazom na § 107 ods. 2 SSP správny súd
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli krajského súdu

aj na jeho webovej stránke ( § 137 ods. 4 SSP ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo postup
správnych orgánov obidvoch stupňov bol v súlade so zákonom.

56. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov, ktorý uložil žalobcovi podľa §
19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych

predpisov, konkrétne za porušenie § 120 ods. 1 Zákonníka práce, tým že nevyplatil svojej zamestnankyni
Mgr. K. K., nar. XX.XX.XXXX mzdu za mesiace máj - august 2018 vrátane najmenej v sume minimálneho
mzdového nároku, vo výške 500 Eur.

57. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku odvolanie zamietol

a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

58. Žalobca porušenie pracovnoprávnych predpisov nenamietal, namietal výšku pokuty. Rozhodnutie vo
vzťahu k výške uloženej sankcie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok
dôvodov. Nesúhlasil ani so záverom konajúceho orgánu štátnej správy, že pokuta uložená v tejto výške

je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu primeranou.

59. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná
právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom
stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy

musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodovania, ktoré je výsledkom tohto procesu
( uváženia ) musí byť aj náležite odôvodnené.

60. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov, v prípade správneho trestania súd sleduje, či
správny orgán náležite odôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie,

či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v
rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v
ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má
príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky,
dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel

s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán
prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.

61. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že prvostupňový správny orgán
určenie výšky uloženej pokuty dostatočným spôsobom odôvodnil, zohľadňujúc kritéria uvedené v § 19

ods. 6 Zákona o inšpekcii práce.

62. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje jednak skutočnosti, ktoré svedčili v prospech
žalobcu ( že sa jednalo o jedného zamestnanca, že sa nejednalo o opakované zistenie toho istého
nedostatku, že žalobca pri výkone inšpekcie práce s inšpektorom práce spolupracoval ) a jednak

vyhodnotenie závažnosti zisteného porušenia ( priťažujúce okolnosti ), t.j. že aj keď sa porušenie týkalo
jednej zamestnankyne, nevyplatenie mzdy v zákonnej výške sa týkalo viacerých mesiacov a to máj -
august 2018 vrátane.63. Prvostupňový správny orgán prihliadal aj na represívnu a preventívnu funkciu sankcie, keď uviedol,
že výška pokuty 500 Eur je citeľná v majetkovej sfére žalobcu, takže sa dá predpokladať, že splní svoj
účel a nemá likvidačný charakter. Tiež zohľadnil, že žalobca podniká v regióne s vysokým percentom

nezamestnanosti.

64. Prvostupňový správny orgán tiež uviedol, že uložená sankcia má za cieľ preventívne pôsobiť na
zamestnávateľa a motivovať ho k vyššej opatrnosti, pozornosti a väčšej zodpovednosti.

65. Zdôraznil, že výška pokuty 500 Eur nemôže predstavovať pre žalobcu neprimerane prísny postih.
Pokuta v nižšej sume by nepôsobila dostatočne výchovne. Tiež uviedol, že sa rozhodoval v rozpätí 500
Eur - 2 000 Eur, nakoľko v obdobných prípadoch ukladá pokuty v takomto rozpätí. Pokuta v uvedenej
výške je primeraná zistenému nedostatku a zodpovedá významu chráneného záujmu.

66. Správny súd zdôrazňuje, že pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu, ktoré vydal na základe

zákonompovolenejvoľnejúvahy(správneuváženie)správnysúdpreskúmavaiba,čitakétorozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu nie je posudzovať účelnosť a
vhodnosť správneho rozhodnutia ( rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/70/2016 ).

67. Vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu na dolnej hranici zákonom stanovenej

sumy, zároveň svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil, správny súd podľa § 190 SSP
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

68. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 veta prvá a § 175 ods. 1 SSP.
Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 veta prvá SSP, podľa

ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

69. Senát rozhodol pomerov hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).