Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115215380
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115215380.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v

právnej veci žalobcu: D.. B.. X. Ď., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B., zastúpeného: JUDr.
MichalHargaš,advokát,sosídlomSasinkova9,Bratislava,protižalovanému:PetitPress,a.s.,sosídlom
Lazaretská 12, Bratislava, IČO: 35 790 253, zastúpenému: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o.,
so sídlom Špitálska 43, Bratislava, IČO: 36 855 995, o ochranu osobnosti, poskytnutie primeraného
zadosťučinenia a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný na svoje náklady zverejniť v utorkovom vydaní denníka SME v lehote 15 dní

od právoplatnosti rozsudku na strane 4 na rovnakej ploche, ako bola uverejnená fotografia článku „Ď.
nepodvádzal, keď predstieral biedu“ ospravedlnenie nasledujúceho znenia:
„Dňa 19.06.2012 sme v denníku SME v čísle 141, ročník 20, na stránke 4 v rozpore so
zákonom a oprávnenými záujmami žalobcu, bez jeho privolenia uverejnili obrazovú snímku B.. D..
X. Ď. neprimeraným spôsobom. Pánovi Ď. sa za nezákonné uverejnenie jeho obrazovej snímky
ospravedlňujeme.“

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadnej zo strán konania súd nepriznáva náhradu trov konania v časti o poskytnutie primeraného
zadosťučinenia.

IV. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je žalobca povinný zaplatiť žalovanému trovy
konania podľa miery úspechu vo výške 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým
súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou vedenou pod sp. zn. 11C/156/2012, doručenou súdu dňa 20.08.2012, sa žalobca proti
žalovanému pôvodne domáhal uloženia odpovede podľa § 10 ods. 2, ods. 3 Tlačového zákona.
Procesným návrhom zo dňa 27.02.2013 žalobca žiadal pripustenie zmeny žaloby rozšírením o uloženie
povinnosti žalovanému uverejniť ospravedlnenie a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
10.000 €. Uznesením č.k. 11C/156/2012-73 súd pripustil zmenu žaloby v súlade s procesným návrhom
žalobcu zo dňa 27.2.2013.
2. Uznesením, č. k. 11C/156/2012-138, vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 19.01.2015 bola

vylúčená na samostatné konanie žaloba v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému uverejniť ospravedlnenie na 4. strane na rovnakej ploche ako bol uverejnený článok „Ď.
nepodvádzal, keď predstieral biedu“ v nasledujúcom znení:„Dňa 19.06.2012 sme v denníku SME v čísle 141, ročník 20, na stránke 4 uviedli viaceré nepravdivé
a znevažujúce údaje, ktoré zasiahli do cti, súkromia a dôstojnosti B.. D.. X. Ď.. Spolu s uvedeným
článkom sme v rozpore so zákonom uverejnili aj jeho obrazovú snímku. Pánovi Ď. sa za tieto tvrdenia

ospravedlňujeme. Na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vydavateľ
denníka SME je povinný uhradiť pánovi Ď. nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 €.“
a v časti, v ktorej sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 €
3. Nárok vylúčený podľa skôr označeného uznesenia je vedený pod spisovou značkou 7C/84/2015
(prejednávaná vec).

4. Žaloba v tejto veci bola odôvodnená tým, že žalovaný v čísle 141 denníka SME, vydanom dňa
19.06.2012uverejnilnastr.4článokstitulkom„Ď.nepodvádzal,keďpredstieralbiedu“,vktoromuverejnil
viaceré nepravdivé tvrdenia, špecifikované v žalobe. Uvedením nepravdivých, neúplných a pravdu
skresľujúcich tvrdení bolo podľa žalobcu hrubým spôsobom zasiahnuté do jeho osobnostných práv.
Napriek skutočnosti, že žalobca bol v rokoch 1998 až 1999 poslancom NR SR a v rokoch 1994-2002
poslancom mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy a poslancom mestskej časti J., v

čase uverejnenia Článku dňa 19.06.2002 nebol osobou verejne činnou a teda ani osobou, ktorá by
bola odôvodnene predmetom verejného záujmu. Desať rokov, ktoré uplynuli od výkonu jeho poslednej
verejnej funkcie je podľa žalobcu dostatočne dlhé obdobie, aby sa na jeho osobu nazeralo ako na
bežného občana. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že naňho možno nahliadať len ako na
súkromnú osobu, ktorej písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové

záznamy, ktoré sa jej týkajú, je podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka možné vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením. Žalobca použitie obrazovej snímky v predmetnom článku neprivolil. Nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca odôvodnil tým, že v danom prípade bolo nerešpektovaním
jeho práv neoprávnene zasiahnuté do jeho občianskej cti, dôstojnosti, vážnosti a súkromia, čím bola
v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti do takej miery, že nepostačuje iné

zadosťučinenie, ako zadosťučinenie v peniazoch. Na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné
dôkazy:
- Oznámenie o podaní protestu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave proti rozhodnutiu Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.04.2012 (č.l. 20)
- Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 76/2012 zo dňa 15.05.2012 (č.l. 21)

- Článok v denníku SME zo dňa 19.06.2012, číslo 141, ročník 20, na stránke 4 uverejnený pod názvom
„Ď. nepodvádzal, keď predstieral biedu“ (č.l. 86)
- Rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 vo veci sp. zn. 22C/25/2002 (č.l. 27)
- Žiadosť o uverejnenie odpovede zo dňa 19.07.2012, na článok zo dňa 19.06.2012 v čísle 141, ročník
20, na stránke 4 denníka sme s názvom „Ď. nepodvádzal, keď predstieral biedu“ (č.l. 46)

- Odpoveď p. F.Š. A., šéfredaktora denníka SME, na žiadosť o uverejnenie odpovede zo dňa 19.07.2012
(č.l. 47)
- výsluch svedka: D.. F. Ď.,
pričom všetky listinné dôkazy zároveň doručil súdu.
5. Písomným podaním zo dňa 09.12.2013 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že žiadal žalobu zamietnuť

ako nedôvodnú. Žalobca zastával v rokoch 1994 - 2002 funkciu poslanca Mestského zastupiteľstva
hlavného mesta SR Bratislavy ako aj poslanca mestskej časti J. a v roku 1999 aj člena Mestskej
rady hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobca bol tiež poslancom Národnej rady Slovenskej republiky
a spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach. Po medializovanom škandále, kedy žalobca
vulgárne komunikoval s príslušníkmi Policajného zboru po tom, čo spôsobil autonehodu, sa dostal do

povedomia verejnosti. V roku 1999 mediálne kauzy spolu s trestným stíhaním vyústili v ukončenie
vykonávania funkcie poslanca NR SR a následne aj ďalších politických funkcií, ktoré žalobca zastával.
V roku 2007 bol žalobca odsúdený za podvod a za útok na verejného činiteľa na 8 rokov väzenia. Trest
mu bol následne Najvyšším súdom SR znížený na päť rokov. Spolu so znížením bol žalobcovi uložený
peňažný trest. Neskôr nastúpil výkon trestu a napokon v roku 2010 bol podmienečne prepustený na

slobodu. Žalobca je teda podľa žalovaného bývalý vysoko postavený verejný (a ústavný) činiteľ, ktorý bol
verejne známy aj po skončení verejných funkcií a verejnosť mala podľa ústavy Slovenskej republiky (čl.
26 ústavy SR) právo byť informovaná o jeho konaní a trestnom stíhaní za činy, ktorých sa mal dopustiť
ako verejný činiteľ vo funkcii. Uvedené potvrdzuje, že je stále predmetom záujmu spravodajských
médií, tlače ako aj spravodajských portálov. Žalobca sa verejným vyhláseniam nevyhýba, a médiá

stále prinášajú o ňom informácie spolu s jeho obrazovými zábermi. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu
nároku na ochranu osobnosti žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval svoje výhrady spočívajúce
v údajnom zásahu do jeho osobnostných práv, neopísal a neoznačil údajné zásahy a teda si nesplnil
jednuzosvojichzákladnýchprocesnýchpovinností-povinnosťtvrdenia.Knamietanejfotografiižalovanýuviedol, že fotografia bola zhotovená v rámci spravodajskej činnosti žalovaného, pričom žalovaný tzv.
spravodajskou licenciou jednoznačne disponoval a preto súhlas žalobcu so zverejnením jeho fotografie
žalovaný nepotreboval. Fotografia bola zhotovená v súvislosti so súdnym konaním žalobcu, o ktorom

prinášalo spravodajstvo veľká časť médií a nešlo o zábery z jeho súkromného života. K podaniu boli
pripojené nasledujúce listinné dôkazy:
- List šéfredaktora denníka SME, F. A. (Odpoveď na žiadosť)
- Prehľad tlače
- Uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/76/2012 zo dňa 15.05.2012

6. Na pojednávaní konanom dňa 20.03.2017 (čl. 115) žalobca doplnil, že skutočnosť, že v rozhodujúcom
čase nebol osobou verejne činnou ani osobou verejného záujmu potvrdil aj tunajší súd v rozsudku
vo veci sp. zn. 11C/156/2012, ako aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 6Co/561/2014.
Bývalé odsúdenie žalobcu sa netýkalo výkonu verejnej funkcie, naviac NS SR rozhodnutím sp. zn.
2TdoV/19/2015 zrušil rozsudok NS SR sp. zn. 4To/2/2008 z 30.10.2008 a rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 4T/2/2005 z 27.06.2007. Žalovaný doplnil, že text ospravedlnenia uvedený žalobcom

považuje za neurčitý, nakoľko v ňom chýbajú akékoľvek konkrétne výroky z napadnutého článku, za
ktoré by sa mal žalovaný ospravedlniť. K zverejneniu fotografie k predmetnému článku sa žalovaný
odvolával na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 8C/46/2013-163, ktorým súd rozhodol, že
zverejnenie fotografie je v súlade so spravodajskou licenciou, s tvrdením, že sa jednalo o takmer
identickú fotografiu a obsahovo podobný článok. Podľa žalovaného má súd skúmať danosť prekážky

litispendencie s ohľadom na rovnaké nároky uplatnené žalobcom k rovnakej fotografii. K výrokom, ktoré
boli v článku obsiahnuté uviedol, že podľa jeho názoru nie sú spôsobilé zásahu do osobnostných práv
žalobcu, ktorý má výhrady aj k viacerým výrokom, ktoré sa ho priamo netýkajú. Predmetný Článok sa
podľa žalovaného týkal súdnych konaní, ktoré sú jednoznačne legitímnou témou verejného záujmu.
Prípadné zrušenie trestného rozsudku nie je podstatné, pretože v čase zverejnenia Článku bol žalobca

právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. IV Ús/107/2010. Žalobca doplnil, že Článok podľa jeho názoru nie je spravodajským,
špecifikoval viaceré podľa neho nepravdivé skutočnosti obsiahnuté v Článku, k fotografii doplnil, že
z jej označenia nie je zrejmé, že ide o archívnu fotografiu - fotografia vyvoláva dojem aktuálnosti.
Pretože článok nemožno považovať za spravodajstvo, ani na fotografiu sa podľa žalobcu nevzťahuje

spravodajská licencia, a to bez ohľadu na to, či ide o archívnu fotografiu alebo nie.
Na uvedenom pojednávaní žalobca doručil súdu nasledovné listiny:
- zápisnicu z 28.02.2017 vo veci vedenej na NS SR pod sp. zn. 2Tdov/19/2015
- zápisnica Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.1.2016 vo veci sp. zn. 50C/´290/2014, v ktorej je
zaznamenaná výpoveď doktorky Ž..

a žalovaný nasledovné listiny:
- rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 8C/43/2013
- článok „Ď. chudobu iba predstieral“, zverejnený dňa 15.6.2012 v denníku SME v rubrike Spravodajstvo.
7. Dodatočne súd do spisu doložil pôvodnú žalobu vo veci sp. zn. 11C/156/2012 zo dňa 20.08.2012
(čl.122) a listinné dôkazy k nej pripojené:

- kópia článku Ď. nepodvádzal, keď predstieral biedu, zverejnený dňa 19.6.2012 v rubrike Spravodajstvo
- žiadosť žalobcu zo dňa 19.07.2012 o uverejnenie odpovede
- reakcia šéfredaktora denníka SME - vyjadrenie k žiadosti o uverejnenie odpovede
8. Písomným podaním zo dňa 23.06.2017, doručeným súdu dňa 25.07.2017, žalobca doplnil, že v
Článku boli uvedené predovšetkým nasledujúce nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce tvrdenia:

- Ď. predstieral biedu
- prokurátor rozhodol, že Ď. mali dávky priznať ešte vo väzení
- súd rozhodol, že Ď. predstieral život v chudobe
- Ď.Č. sa nachádza v údajnej hmotnej núdzi
- Ď.Č. si chcel vybaviť aj to, aby mu súd odpustil poplatok v istom spore, lenže neuspel

- súdy rozhodli, že Ď. účelovo previedol obchodné podiely bezplatne na manželku
- vilu daroval dcére
- vydokladoval, že býva v podnájme
- kým sa nezamestná, nemusí štátu zaplatiť stratu vyše 323 tisíc eur, ktorú mu spôsobil.
Neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobca špecifikoval tak, že predmetným článkom bolo

zasiahnuté do jeho cti a dôstojnosti, pretože uvedené tvrdenia vyvolávajú u čitateľa dojem, že sa žalobca
opakovane snažil uviesť do omylu konajúce súdy a iné štátne orgány a takto získať neoprávnenú
výhodu. Ďalej sa žalobca vyjadril, že nie je potrebné demonštrovať, či takýto zásah so sebou niesol
aj ujmu, ktorá sa prejavila navonok vo vzťahu k tretím osobám, nakoľko v tomto prípade ide osubjektívne pociťovanie poškodenia cti, dôstojnosti alebo súkromia a preto len samotný žalobca môže
vyhodnotiť, či tvrdenia uvedené v predmetnom článku zasahovali do jeho osobnostných práv. Vo vzťahu
k posudzovaniu zásahov do osobnostných práv žalobcu poukázal žalobca na rozhodnutie NS SR sp. zn.

3Cdo/137/2008: „Skutočnosti zo súkromného života osôb tzv. verejného záujmu môžu byť považované
za vec oprávneného verejného záujmu výlučne len vtedy, pokiaľ je zverejňovanie týchto skutočností v
priamej súvislosti s činnosťou uvedených osôb vo verejnom záujme. Takéto zverejnenie teda musí mať
nevyhnutne väzbu na verejnú činnosť, ktorú tzv. osoby verejného záujmu vyvíjajú navonok“. Tvrdenia
uvedené v predmetnom článku sú podľa žalobcu skresľujúce a nemožno ich považovať za hodnotiace

úsudky, ktorými autor článku prejavuje svoj názor, prípadne vyslovuje myšlienku, nakoľko autor v
článku nepoužil slovné spojenia, z ktorých by bolo zrejmé, že čerpal zo zverejnených a nepotvrdených
informácií. Ak by takéto tvrdenia bolo možné považovať za hodnotiace úsudky, mohol by vydavateľ
napísať o komkoľvek čokoľvek nepravdivé argumentujúc, že ide o hodnotiaci úsudok.
9. Žalovaný doplnil svoju argumentáciu písomným podaním zo dňa 14.09.2017 tak, že dotknuté výroky
nie sú nepravdivé, ale jedná sa len o sumarizáciu súdneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v

konaní 7C/212/2008, ako aj uznesenia Najvyššieho súdu SR v konaní 5Cdo 76/2012. Podľa žalovaného
Článok spĺňa všetky znaky spravodajstva a žalobca je osobou verejného záujmu, nakoľko sa článok
týkal konaní, ktoré sú vecou verejného záujmu. Na podporu svojich tvrdení sa žalovaný odvolával na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave v konaní 6Co/273/2013 s následným tvrdením, že verejný záujem
je daný samotnou témou, na ktorú sa autor článku snažil upozorniť, a síce, že v prípade dlhov nie je

pre dlžníkov náročné zabezpečiť nevymáhateľnosť dlhu. V závere vyjadrenia sa žalovaný odvolával na
slobodu prejavu.
10. Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2017 (čl. 199) sa žalobca vyjadril tak, že jednou z rozhodujúcich
skutočností v predmetnom konaní je posúdenie, či v danom prípade ide o spravodajstvo alebo nie,
nakoľko od toho sa ďalej odvíja oprávnenosť použitia predmetnej fotografie. Žalobca uviedol, že podľa

jeho názoru nejde o spravodajstvo, nakoľko mu nebola daná možnosť vyjadriť sa a nebol v článku
ani uvedený výsledok konania spomínaného v predmetnom článku, napriek tomu, že o odvolaní
bolo v tom čase už rozhodnuté. Článok bol len honbou za senzáciou, o čom svedčí aj nevhodnosť
použitej fotografie. Ak by aj jednotlivé výroky z článku boli považované za tolerovateľné zjednodušenie
skutočností (čo však žalobca nepripúšťal), ich naskladanie tak, ako to bolo urobené v Článku predstavuje

už neprípustný zásah do osobnostných práv, honbu za senzáciou. Následne žalovaný doplnil, že téma
Článku bola vymedzená v prvom odseku tak, že Článok pojednáva o zlom systéme hmotnej núdze,
pričom nedostatky tohto systému autor prezentuje na prípade žalobcu. Nakoľko je systém hmotnej
núdze súčasťou štátneho rozpočtu, žalovaný je názoru, že sa jedná o legitímnu tému verejného záujmu.
K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa žalovaný odvolával na nález ÚS III.US 691/2016 zo dňa

28.02.2017, kde súd uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadnuť na
povesť žalobcu v očiach verejnosti. K tomuto sa žalobca vyjadril tak, že žalovanému nešlo o upozornenie
na zneužívanie dávok v hmotnej núdzi, ale o zdiskreditovanie osoby žalobcu, nakoľko v tom čase viedol
proti žalovanému už niekoľko súdnych konaní. Žalobca taktiež upozornil na vyjadrenie P.. Ž., bývalej
riaditeľky ÚPSVaR, ktorá potvrdila, že v žalobcovom prípade nešlo o zneužívanie inštitútu hmotnej

núdze. S odkazom na bod č. 22 nálezu ÚS SR č.k. I.ÚS 689/2014-35 bol žalobca názoru, že nie je
možné od neho žiadať preukázanie toho, že práve zverejnením dotknutej fotografie došlo k zásahu do
jeho osobnostných práv do tej miery, že mu prináleží nemajetková ujma.
11. Žalobca na pojednávaní dňa 06.11.2017 doručil súdu vyjadrenie zo dňa 02.11.2017, ktorým navrhol
zmenu petitu nasledovne:

„Žalovaný je povinný na svoje náklady zverejniť v najbližšom utorkovom vydaní denníka SME po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku na str. 4 na rovnakej ploche ako bol uverejnený článok „Ď.
nepodvádzal, keď predstieral biedu“ ospravedlnenie nasledujúceho znenia:
„Dňa 19.06.2012 sme v denníku SME v čísle 141, ročník 20, na stránke 4 uviedli nepravdivé a
znevažujúce tvrdenia, ktoré zasiahli do cti, súkromia a dôstojnosti B.. D.. X. Ď.. Pánovi Ď. sa za

tieto tvrdenia ospravedlňujeme. Na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I je
vydavateľ denníka SME povinný uhradiť pánovi Ď. nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 €.“
Žalovaný je povinný na svoje náklady zverejniť v najbližšom utorkovom vydaní denníka SME po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku na str. 4 na rovnakej ploche ako bol uverejnený článok „Ď.
nepodvádzal, keď predstieral biedu“ ospravedlnenie nasledujúceho znenia:

„Dňa 19.06.2012 sme v denníku SME v čísle 141, ročník 20, na stránke 4 v rozpore so zákonom
a oprávnenými záujmami žalobcu, bez jeho privolenia uverejnili obrazovú snímku B.. D.. X. Ď.
neprimeraným spôsobom, čim došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v
spoločnosti. Pánovi Ď. sa za nezákonné uverejnenie jeho obrazovej snímky ospravedlňujeme.Na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I je vydavateľ denníka SME povinný
uhradiť pánovi Ď. nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 €.“
Žalovaný je povinný zapltiť žalobcovi sumu 10.000 € ako náhradu za nemajetkovú ujmu v peniazoch a

to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
12. Súd procesnému návrhu na úpravu žalobného petitu na rovnakom pojednávaní vyhovel.
13. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu vyjadril tak, že predmetom nového petitu sú 2 ospravedlnenia
namiesto 1 a takéto rozdelenie a duplicitu považuje za nedôvodné. Lehotu na plnenie považoval

žalovaný za ťažko vykonateľnú. Taktiež za ťažko vykonateľné považoval aj uverejnenie ospravedlnenia
na rovnakej ploche ako bol uverejnený článok, nakoľko článok bol uverejnený na celej strane a
ospravedlnenie má päť riadkov. Žalovaný ďalej uviedol, že oznámenie o zaplatení nemajetkovej ujmy
nepredstavuje zadosťučinenie a preto by takýto oznam nemal byť pripustený a taktiež uverejnenie dvoch
ospravedlnení, pričom obe majú byť uverejnené v rovnakom čísle na rovnakej ploche ako pôvodný
článok je nemožné. Žalobca k tomu uviedol, že nevidí problém v tom, aby obe ospravedlnenia boli

umiestnené na jednej stránke. Žalobca sa následne doplnil, že keď sa o verejne známej osobe uvádzajú
nepravdivé, polopravdivé a difamujúce tvrdenia, dochádza k zásahu do osobnostných práv. Uverejnenie
fotografie, na ktorej je žalobca spútaný v medveďovi podľa žalobcu zasahuje do osobnostných
práv kohokoľvek. Vo vzťahu k nároku z uverejnenej fotografie žalovaný ďalej doplnil, že ak by súd
nárok žalobcu vyhodnotil v nejakej časti ako dôvodný, primeraným zadosťučinením by bolo samotné

konštatovanie porušenia práva žalobcu. Podľa žalovaného ospravedlnenie na celú stranu denníka SME
nemôže byť primerané ani dôvodné. Oprávnenosť zverejnenia fotografie potvrdil tunajší súd v rozsudku
sp. zn. 8C/46/2013, ktoré bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Dotknutý článok vyšiel v roku 2012 -
relatívne krátko po prepustení žalobcu z výkonu trestu odňatia slobody. Článok tiež súvisel a odkazoval
na obdobie jeho výkon trestu - napr. sa v ňom uvádzalo, že prokurátor rozhodol o tom, že žalobca mal

nárok na sociálne dávky už vo väzení, preto je daná súvislosť fotografie žalobcu s daným článkom a jeho
obsahom. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa žalovaného žalobca
tento nárok nepreukázal, keď v tomto smere neprodukoval žiadny dôkaz.
14. Súd vykonal dokazovanie listinami, predloženými procesnými stranami, oboznámil sa so súdnymi
rozhodnutiami označenými/predloženými súdu a s ostatným obsahom súdneho spisu.

Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci
skutkový stav:
15. Medzi procesnými stranami konania nebolo sporné, že dňa 19.6.2012 bol v čísle 142 denníka SME
uverejnený článok s nasledujúcim textom:
„Ď. nepodvádzal, keď predstieral biedu

Prokurátor rozhodol, že exposlancovi Ď. mali dávky priznať ešte vo väzení.
Zlý systém hmotnej núdze zneužívajú špekulanti, hovorí bývalá šéfka úradu práce D. Ž.. „Tento status
chránipredexekúciami,splácanímdlhov,platenímvýživného,"D.Ž.,bývalášéfkaúradupráceBratislava
BRATISLAVA.Súdrozhodol,žepredstieralživotvchudobe,štátutovšaknebráni,abyhoďalejviedolako
osobu v hmotnej núdzi. Kým sa bývalý poslanec SDK X. Ď., odsúdený za podvod s DPH, nezamestná,

nemusí štátu zaplatiť stratu vyše 323-tisíc eur, ktorú mu spôsobil. Ústredie práce sa k Ď. prípadu nechce
vyjadrovať. „Ide o súkromnú osobu," povedal hovorca X. I.. Polícia vyšetrovala, či sa bývalý poslanec
žiadosťou o dávky nedopustil subvenčného podvodu. Trestné oznámenie podal úrad práce v Bratislave.
„V októbri 2011 bolo predmetné trestné oznámenie odmietnuté," hovorí G. X. z krajského policajného
riaditeľstva.

Kto nič nemá
Bývalá šéfka úradu práce v Bratislave D. Ž. tvrdí, že systém hmotnej núdze na Slovensku využívajú
mnohí. Ď. prípad na to iba upozornil. „Tento status vás chráni napríklad pred exekúciami, pred splácaním
dlhov, pred platením výživného. Kto nič nemá, tomu nič nemôžu zobrať." Vybaviť si potvrdenie pritom nie
je ťažké. Stačí si naštudovať zákon, formálne sa zbaviť majetku a nepracovať. O zlej legislatíve svedčí

podľa Ž. napríklad to, že osoba v hmotnej núdzi môže vlastniť auto v hodnote 6,5-tisíca eur. Ď. účelový
postup zistili súdy vlani, ale v inej veci. Pre údajnú hmotnú núdzu si chcel vybaviť aj to, aby mu odpustili
poplatok v istom spore, lenže neuspel. Jeho dovolanie voči verdiktu teraz v máji zamietol Najvyšší súd.
Vraj mu stačí 118 eur
Súdy rozhodli, že Ď. účelovo previedol obchodné podiely bezplatne na manželku. Vilu daroval dcére a

vydokladoval, že býva v podnájme. „Sám žalobca uviedol, že týmto postupom sa snažil získať príspevok
k dávke v hmotnej núdzi," píše sa v súdnom rozhodnutí. Ď. súdu tvrdil, že žije zo sumy 118,3 eura
mesačne, čo je zhruba výška dávky. Ž. upozorňuje, že jej poberatelia dostávajú každý mesiac od štátu
navyše dve eurá ako kompenzáciu za dvadsaťkorunové poplatky u lekára, ktoré zaviedol bývalý ministerzdravotníctva J. I.. Poplatky sú dávno zrušené, príspevok však v zákone nechali. Prokurátor navyše
podľa zistení SME doručil ústrediu práce stanovisko, že pochybilo, keď' Ď. odmietlo zaradiť do evidencie
ešte počas jeho pobytu vo väzení. Vyhovelo mu, až keď ho v roku 2010 podmienečne prepustili na

slobodu.
Neznáme opatrenia
Ústredie práce tvrdí, že zneužívanie dávok kontroluje. Vlani urobilo 126 kontrol a preverovalo sumu
vyše 791-tisíc eur, ktoré štát vyplatil na dávkach. „Neoprávnené čerpanie dávok bolo zistené v trinástich
prípadoch v celkovej sume 6458 eur," hovorí I.. Ministerstvo práce oznámilo, že sa „aj vzhľadom na

posledné známe prípady z praxe" problémom intenzívne zaoberá. Aké opatrenia prijme, nespresnilo.
F. B. © SME“
K článku bola pripojená fotografia žalobcu spútaného tzv. medveďom s popisom - bývalý poslanec
previedol majetok na rodinu a štát si myslí, že je v hmotnej núdzi. Z popis fotografie, ani zo žiadne časti
článku nevyplývalo, že fotografia je archívna, prípadne ilustračná.
16. Listom zo dňa 19.7.2012 žalobca požiadal žalovaného o uverejnenie odpovede. V žiadosti žalobca

uviedolnázov,číslo,deňvydaniaperiodickejtlače,názovčlánkuastranunaktorejbolčlánokumiestnený
(číslo 142 denníka SME, vydané 19. 6. 2012, ste na str. 4 v článku „Ď. nepodvádzal, keď predstieral
biedu"). Žalobca v žiadosti označil za nepravdivé nasledujúce tvrdenia, týkajúce sa jeho osoby:
- Ď. predstieral biedu
- prokurátor rozhodol, že Ď. mali dávky priznať ešte vo väzení

- súd rozhodol, že Ď. predstieral život v chudobe
- Ď.Č. sa nachádza v údajnej hmotnej núdzi
- Ď.Č. si chcel vybaviť aj to, aby mu súd odpustil poplatok v istom spore, lenže neuspel
- Najvyšší súd Ď. dovolanie voči verdiktu teraz v máji zamietol
- súdy rozhodli, že Ď. účelovo previedol obchodné podiely bezplatne na manželku

- vilu daroval dcére
- vydokladoval, že býva v podnájme
- kým sa nezamestná, nemusí štátu zaplatiť stratu vyše 323-tisíc eur, ktorú mu spôsobil,
pričom pri každom tvrdení, žalobca v Žiadosti uviedol dôvody, pre ktoré považuje tvrdenie za nepravdivé
resp. pravdu skresľujúce. Záverom Žiadosti uviedol, že na základe nepravdivých, neúplných a pravdu

skresľujúcich tvrdení vzniká dojem, že sa snažil opakovane uviesť do omylu konajúce súdy a iné
štátne orgány a získať tak neoprávnenú výhodu, čím bolo hrubým spôsobom zasiahnuté do jeho cti a
dôstojnosti. S poukazom na to, že nie je osobou verejne činnou žiadal o uverejnenie priloženého textu
odpovede v súlade s § 8 ods. 6 zák. č. 167/2008 Z.z., a to na tom istom mieste na str. 4 denníka SME
v časti Spravodajstvo a na rovnakej ploche.

K Žiadosti bolo pripojené navrhované znenie odpovede.
17. Krajská prokuratúra Bratislava listom č. Kd 114/12-5 zo dňa 17.04.2012 oznámila Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, že podala protest voči ich rozhodnutiu o tom, že žalobca sa
nepovažuje za občana v hmotnej núdzi.
18. Rozhodnutím sp. zn. 5Cdo/76/2012 zo dňa 15.05.2012 NS SR odmietol dovolanie žalobcu vo

veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/212/2008 proti rozhodnutiu o nepriznaní oslobodenia
od súdnych poplatkov a proti neustanoveniu zástupcu z radov advokátov z dôvodu procesnej
neprípustnosti. Odôvodnenie rozhodnutia sa začína nasledovne: Okresný súd Bratislava I uznesením
z 18. apríla 2011, č.k. 7 C 212/2008-97 žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a
neustanovil mu zástupcu z radov advokátov. Dospel k záveru, že vzhľadom na jeho majetkové pomery

nespĺňa prvú podmienku pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p.
Napriek viacerým skutočnostiam, ktoré by samé osebe odôvodňovali nárok na oslobodenie, zdôraznil
skutočnosti svedčiace v jeho neprospech. Za spornú považoval najmä účasť žalobcu vo viacerých
obchodných spoločnostiach. Bezodplatný prevod obchodných podielov na manželku sa mu javil účelový
a vyhodnotil tento postup ako účelové zbavovanie sa majetku. Za ďalšiu skutočnosť svedčiacu v

neprospechžalobcupovažovalúčelovosťuzavretianájomnejzmluvynabytnaO..ulici,keďsámžalobca
uviedol, že týmto postupom sa snažil získať príspevok k dávke v hmotnej núdzi. Za pochybné považoval
tvrdenie žalobcu, že dokáže vyžiť bez akejkoľvek finančnej pomoci len zo sumy 118,30 € mesačne,
a to najmä vzhľadom na výšku priemerných nákladov na uspokojovanie základných životných potrieb
súvisiacich s bývaním, stravovaním a podobne. Ďalej mal za to, že žalobca tiež nepreukázal svoje

tvrdenie, že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko ako bydlisko manželky uvádza práve
adresu O.., kde sa aj sám zdržiava.....“
19. Listom z neuvedeného dňa Denník SME reagoval na žiadosť žalobcu o uverejnenie odpovede z
19.07.2012 k článku „Ď. nepodvádzal, keď predstieral biedu“ tak, že žiadosti žiadateľa /žalobcu v tomtokonaní/ nie je možné vyhovieť s odôvodnením, že autor článku vychádzal z rozhodnutia NS SR sp. zn.
5Cdo/76/2012, ktorého časť bola v liste odcitovaná.
20. Dňa 15.6.2012 v rubrike spravodajstvo bol v denníku SME uverejnený článok s titulkom „Ď. chudobu

iba predstieral“ a podtitulkom „Podvodník tvrdil, že už nežije spolu s manželkou v lukratívnej vile, podľa
súdu sa tam však zdržiava“. K článku bola pripojená fotografia žalobcu v tzv. medveďovi; k fotografii bol
pripojený popis: X. Ď. pred súdom, foto- archív TASR.
21. Podľa zápisnice Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 50C/290/2014 zo dňa 22.1.2016
svedkyňa D. Ž. vypovedala, že v čase napísania predmetného článku bola riaditeľkou ÚPSVaR-u.

Po zistení o zneužívaní dávky v hmotnej núdzi si dala predložiť spis a podala trestné oznámenie na
políciu. Vec však bola zamietnutá, lebo sa nejednalo o trestný čin. Dávka bola žalobcovi priznaná
dávnejšie, avšak na dopyt médií, či je dávka priznaná legitímne, dala toto prešetriť. Žalobca spĺňal všetky
podmienky v čase podania dávok v hmotnej núdzi, plnil si všetky povinnosti voči úradu tak, že nebolo
potrebné voči nemu postupovať sankčne. Podľa tvrdení svedkyne v súvislosti s článkom uviedla, že ani
raz nenaznačila, že by práve žalobca bol tým, ktorý zneužíva systém hmotnej núdze. Práve naopak,

potvrdila oprávnenosť a správnosť jeho evidencie v sociálnom systéme. Doslova uviedla, že za B. úrad
garantuje, že spis bol preverený, nenájdené v ňom žiadne pochybenie ani klam ani zo strany úradu ani
zo strany klienta.
22. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8C/46/2013-163 z 12.2.2015 bola žaloba totožného žalobcu
ako je v tomto konaní o ochranu osobnosti zamietnutá. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný -

Petit Press a.s. zverejnil dňa 15.06.2012 článok „Ď. chudobu iba predstieral“, ktorý obsahoval viaceré
nepravdivé tvrdenia (Ď. chudobu iba predstieral, navrhovateľ sa vlani účelovo zbavoval majetku, dom
bývaléhoposlancadostaladodarudcéra,bezodplatnepreviedolpodielyvofirmáchnaženu,navrhovateľ
snažil dokázať, že je bez peňazí, súdy mu však neuverili....) a ako aj neoprávnene uverejnenú fotografiu
žalobcu, čím bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv. Žaloba bola zamietnutá.

23. Súd vykonal všetky dôkazy, na vykonaní ktorých procesné strany trvali.
24. Predmetom konania je nárok ochranu osobnosti, poskytnutie primeraného zadosťučinenia ako aj
náhrada nemajetkovej ujmy.
25. Súd vec právne posúdil nasledovne:
26. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), fyzická osoba má právo na ochranu

svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.
27. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

28. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 a nasl. zakotvuje všeobecné právo každého človeka na
ochranu jednotlivých zložiek jeho osobnosti a prejavov osobnosti proti tím, ktorý do týchto chránených
práv neoprávnene zasahujú.
29. Žalobca sa v tomto konaní domáha ochrany svojej občianskej cti, dôstojnosti, vážnosti a súkromia,
ktoré mali byť porušené neoprávneným zásahom žalovaného.

30. Predmetom konania sú dva samostatné nároky z tvrdeného porušeného práva na ochranu osobnosti
- nárok z nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich tvrdení uvedených v Článku a nárok z
neoprávnene uverejnenej fotografie.
31. Za neoprávnený zásah žalobca označil novinový článok (resp. tvrdenia v ňom uvedené), uverejnený
žalovaným spoločne s fotografiou žalobcu. Žalovaný sa vo vzťahu k označenému zásahu bránil tým, že

publikáciou článku realizoval slobodu prejavu a právo na informácie.
32. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.
33. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

34. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
35. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie
bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore
rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

36. Právo na ochranu osobnosti je chránené Ústavou SR, rovnako ako aj sloboda prejavu a právo na
informácie. Predmetom tohto sporu je teda konflikt dvoch ústavou garantovaných práv.
37. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich
spravodlivej rovnováhy.38. Pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany osobnosti je nevyhnutné zohľadniť ochranu slobody
prejavu minimálne v rozsahu jej ústavných záruk. Ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 13) nemožno
tedaaplikovaťizolovanie,alejenutnéichvykladaťvsúladesústavou.Nutnosťzohľadniťsloboduprejavu

neznamená rezignáciu na ochranu osobnosti.
39. Obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno
považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené
zákonom, resp. na základe zákona. Zodpovedná niektorému ústavnému legitímnemu cieľu a musí ísť o
obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality.

40. Princíp proporcionality je interpretačný a aplikačný nástroj, ktorým je riešená kolízia ústavne
chránených hodnôt. Pri kolízii dvoch proti sebe stojacích hodnôt bude jednej z nich po teste princípom
proporcionality priznaná väčšia dôležitosť, avšak druhá hodnota s menšou dôležitosťou v dôsledku toho
nestráca svoju platnosť. Podstata predmetného rozhodovania je hľadanie vyváženého vzťahu medzi
ústavou garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia a slobody prejavu a právom na
informácie.

41. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného
práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo
slobody.
42. Princíp proporcionality sa uskutočňuje testom proporcionality, ktorý prostredníctvom zodpovedania
logických otázok stanovuje, čo nedošlo k protiústavnému zásahu do základných práv. Podstatou testu

proporcionality je pomernosť cieľa a prostriedku, ktorým sa dosiahol výsledok. Popri zásade pomernosti
sa uplatňuje aj zásadu zákazu nadmerného zásahu do práv iných.
43. Pri riešení kolízii dvoch proti sebe stojacich ústavných práv je potrebné zachovať maximum z oboch
kolidujúcich práv.
44. Test proporcionality je založený na hľadaní odpovedí na otázky: kto, o kom, čo, kde, kedy a ako v

konkrétnom prípade povedal/zverejnil.
K nároku z nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich tvrdení uvedených v Článku
45. Zásah do osobnostných práv vo všeobecnosti môže spočívať v rozširovaní/zverejnení nepravdivých
informácií o dotknutej fyzickej osobe (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/1863/2001 z 9.4.2002.).
46. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k

neoprávnenému zásahu, a jednak to, že zásah bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma
na právach chránených ustanovením § 11 OZ. Obidva predpoklady musia byť splnené. Na úspešné
uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. (rozsudok Najvyššieho
súdu SSR z 26. apríla 1978, sp. zn. 1 Cz 32/1978, ZIV, s. 453)

47. Funkciou (účelom) titulku je upútať a zaujať čitateľa, aby si článok prečítal a až na tomto základe
si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Vychádzajúc z tejto funkcie
titulku, možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo všeobecnosti akceptovať a
tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a
to najmä vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu.

Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí
verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom sa dokonca umožňuje
používať určitú mieru preháňania a provokácie.
Ústavný súd nepovažuje za správne, ak všeobecný súd rozhodujúci o voCj nezohľadní, resp.
nedostatočne zohľadní organickú väzbu medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným

obsahom. Pri „izolovanom posudzovaní by totiž väčšinu titulkov (nadpisov) uverejňovaných v tlači
bolo treba charakterizovať ako skutkové tvrdenia (fakty), hoci skutočným zámerom ich autorov je len
prostredníctvom titulkov upútať pozornosť čitateľov na článok, ktorý poskytuje informácie vo forme hod-
notiacich úsudkov. Zároveň treba tiež zdôrazniť, že izolovaným posudzovaním titulku spravidla nemožno
hodnoverne dôjsť k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé, alebo naopak, nepravdivé.

(nález Ústavného súdu SR z 18. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 340/09-93)
48. Je nepochybné, že Článok bol zverejnený vo významnom mienkotvornom celoslovenskom
spravodajskom denníku (kto, kde). Úlohou novinárov je prostredníctvom rôznych médií (v tomto prípade
prostredníctvom novinového denníka) poskytovať širokej verejnosti informácie zo všetkých oblastí života
spoločnosti.

49. Jednou z otázok, významných pre posúdenie veci bolo posúdenie statusu žalobcu - žalobca
namietal, že na jeho osobu je potrebné nahliadať ako na bežného občana. V konaní bolo nesporné, že
v minulosti (v období rokov 1994-2002) žalobca zastával rôzne funkcie voleného zástupcu občanov, či
už na regionálnej alebo celoslovenskej úrovni. Rovnako nebolo sporné, že žalobca bol v období rokov2007-2008 právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Aj napriek skutočnosti, že právoplatné odsúdenie
žalobcubolonedávnozrušené,tejtoskutočnostivprejdnávanejvecinemožnopriznaťprávnurelevanciu,
pretože je potrebné vychádzať z okolností, ktoré tu boli v čase zverejnenia Článku. V tom čase už

žalobcanebolpolitikom,nezastávalžiadnuverejnúfunkciunebolani verejnečinnouosobou,avšakstále
bol osobou, ktorá bola predmetom zvýšeného záujmu verejnosti s ohľadom na jeho predchádzajúce
pôsobenie vo verejných funkciách, ako aj predchádzajúce trestné stíhanie, v dôsledku ktorých sa stal
mediálne známym (o kom).
50. Osoby verejné možno rozčleniť na osoby verejne činné a osoby verejne známe. Verejne činné

sú osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na výkone verejnej moci (politici, sudcovia, štátni
úradníci, advokáti, prokurátori, predstavitelia ozbrojených zložiek iní verejní činitelia). U osôb verejne
známych je verejná známosť daná spravidla ich významnými skutkami, či už sú tieto skutky pozitívne
alebo negatívne. Vstupom do vrcholovej politiky sa každá osoba vzdáva časti svojho súkromia a musí
očakávať, že aj po ukončení verejnej funkcie bude predmetom zvýšeného záujmu verejnosti, osobitne
v prípade jej budúcich pozitívnych alebo negatívnych skutkov- rovnako je tomu tak aj u žalobcu. Ako

bývalý vrcholový politik v súvislosti so svojimi súčasnými skutkami púta na seba väčšiu mieru pozornosti
verejnosti a médií, ako by tomu bolo v prípade, ak by do politiky nevstúpil.
51. Čo bolo obsahom dotknutého článku - boli to otázky súvisiace s fungovaním systému hmotnej núdze.
Súd sa stotožňuje so žalovaným, systém hmotnej núdze je naviazaný na verejné financie, a preto je
legitímnou témou záujmu verejnosti. Nedostatky systému žalovaný ilustroval na osobe žalobcu a uviedol

viaceré tvrdenia, ktoré sú podľa žalobcu nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce Jednalo sa o
nasledujúce tvrdenia:
- Ď. predstieral biedu
- prokurátor rozhodol, že Ď. mali dávky priznať ešte vo väzení
- súd rozhodol, že Ď. predstieral život v chudobe

- Ď. sa nachádza v údajnej hmotnej núdzi
- Ď. si chcel vybaviť aj to, aby mu súd odpustil poplatok v istom spore, lenže neuspel
- súdy rozhodli, že Ď. účelovo previedol obchodné podiely bezplatne na manželku
- vilu daroval dcére
- vydokladoval, že býva v podnájme

- kým sa nezamestná, nemusí štátu zaplatiť stratu vyše 323 tisíc eur, ktorú mu spôsobil.
K nasledujúcim výrokom súd uvádza, že prevažná väčšina týchto výrokov vychádza z rozhodnutia NS
SR sp. zn. 5Cdo/76/2012 zo dňa 15.12.2012 a je zjednodušením, prípadne parafrázovaním skutočností
v tomto rozhodnutí uvedených (takto sa v konaní bránil aj žalovaný). Denník SME nie je odbornou
publikáciouapretojeprípustnéabyzískanéinformáciepodalverejnostispôsobom,ktorýjepreverejnosť

zrozumiteľná, t.j. s určitou dávkou zjednodušenia. Takmer žiadne z označených tvrdení (aj keby boli
nepravdivé) podľa súdu nie je spôsobilé samé o sebe spôsobiť zásah do osobnostných práv žalobcu
(vilu daroval dcére, vydokladoval, že býva v podnájme), pretože samotné nemajú žiaden súvis s cťou,
povesťou a dôstojnosťou žalobcu.
Podľa súdu, zásahu do osobnostných práv žalobcu boli spôsobilé iba nasledujúce tvrdenia:

- Ď. predstieral biedu
- súd rozhodol, že Ď. predstieral život v chudobe
- súdy rozhodli, že Ď. účelovo previedol obchodné podiely bezplatne na manželku,
- Ď. si chcel vybaviť aj to, aby mu súd odpustil poplatok v istom spore, lenže neuspel

ktoré by mohli znížiť morálny kredit žalobcu v spoločnosti. Ku všetkým výrokom v tejto skupine súd
uvádza, že všetky tieto tvrdenia je možné považovať za zjednodušenia skutočností uvedených v
rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo/76/2012 zo dňa 15.12.2012. Od vydavateľa tlače nemožno spravodlivo
požadovať, aby selektoval a overoval informácie, získané od štátneho orgánu a postihovať ho za to, že
sa na takého informácie spoliehal.

52. Ak ide o oficiálne zdroje, ktoré zverejnené informácie periodiku poskytli a ktoré za takto poskytnuté
informácie nesú aj zodpovednosť, nie je úlohou periodika skúmať ich pravdivosť, resp. úplnosť.
(uznesenie ÚS SR sp. zn. II ÚS 342/09 z 13.10.2009)
53. Novinári sa mohli dopustiť v inkriminovanom článku aj určitého zjednodušenia, či dokonca
nepresnosti pri rešpektovaní zásady, že celkové vyznenie uverejnených informácií v relevantnom čase

zodpovedalo reálne existujúcim skutočnostiam. V danom prípade vyššie označené výroky zodpovedajú
reálne existujúcim skutočnostiam - žalobca prostredníctvom procesného návrhu, ktorý mu poskytuje
právny poriadok žiadal neúspešne o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak súd jeho
návrh vyhodnotil ako nedôvodný z dôvodu nepreukázania ním tvrdených skutočností, popri inom súdv odôvodnení výslovne uviedol, že “bezodplatný prevod obchodných podielov na manželku sa mu javil
ako účelový“.
54. Po zhodnotení všetkých kritérií testu proporcionality súd dospel k záveru, že vyššiu mieru ochrany

je v danom prípade potrebné poskytnúť právu na slobodu prejavu a právu na informácie pred
právom na ochranu osobnosti Žalovaný svojou činnosťou neprekročil rámec, ustanovený zákonom,
ani neprimeraným spôsobom nezasiahol do práv žalobcu. Dotknuté výroky buď nie sú spôsobilé
spôsobiť zásah do osobnostných práv žalobcu, alebo čerpajú z oficiálnych zdrojov a sú povoleným
zjednodušením skutočností z vyššie označeného zdroja. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti

zamietol, z dôvodu nepreukázania nároku.
55. Súd sa stotožňuje so žalobcom, že Článok ako celok indikuje, že práve žalobca je osobou, ktorá
zneužíva inštitút dávok v hmotnej núdzi, čo podľa vykonaného dokazovania, najmä z kópie zápisnice
o výsluchu P.. Ž.M. nezodpovedá skutočnosti, avšak požadované zadosťučinenie takéto porušenie
práv žalobcu neodzrkadľovalo, t.j. žalobca nežiadal napr. ospravedlnenie za to, že zverejnený článok
navodzoval mylný dojem o tom, že žalobca zneužíva inštitút dávok v hmotnej núdzi.

56. K nároku z neoprávnene uverejnenej fotografie
57. Podľa § 12 ods. 1 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.
58. Podľa § 12 ods. 2 OZ, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej

povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.
59. Podľa § 12 ods. 3 OZ, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez
privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké
účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v

rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
60. Žalobca trval na tom, že pre posúdenie veci je podstatné vyhodnotiť, či Článok bol spravodajským a v
tejto súvislosti, či mal žalovaný na zverejnenie jeho fotografie tzv. spravodajskú licenciu (§ 12 ods. 3 OZ).
61. V súlade s príslušnou právnou úpravou je možné fotografie fyzickej osoby vyhotoviť iba zo súhlasom
dotknutej osoby. Súhlas nie je potrebný pri tzv. zákonných licenciách, upravených v § 12 ods. 2 a ods.

3 OZ. Občiansky zákonník rozlišuje dva druhy zákonných licencií - a to:
- tzv. úradnú licenciu (podľa § 12 ods. 2 OZ -ak sa fotografia používa na úradné účely a na
základe zákona)- pri tejto zákonnej licencii zákon neupravuje žiadne ďalšie zákonné obmedzenia pri
vyhotovovaní a používaní podobizne fyzickej osoby
- tzv. spravodajskú licenciu (ak sa fotografia/podobizeň používa na účely spravodajstva).

Spravodajská licencia má na rozdiel od úradnej licencie stanovené zákonné obmedzenia - na účely
spravodajstva je možné podobizeň použiť iba spôsobom, ktorý je primeraný a ktorý nie je v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
62. Ak by bola podobizeň fyzickej osoby použitá neprimeraným spôsobom alebo v rozpore s
oprávnenýmizáujmamifyzickejosoby,atedaneoprávnene,skúmaniedanostitzv.spravodajskejlicencie

by bolo pre posúdenie nároku už nadbytočné.
63. Súd sa zaoberal tým, či bola v danom prípade fotografia žalobcu použitá primeraným spôsobom,
pričom primeranosť posudzoval s ohľadom na obsah Článku, jeho účel a čas zverejnenia, pričom
prihliadol aj na súlad zverejnenia fotografie s oprávnenými záujmami žalobcu.
64. Dotknutá fotografia žalobcu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pochádza z obdobia,

kedy bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi (čo je možné vyvodiť z toho, ako je žalobca
spútaný a nachádza sa v pojednávacej miestnosti). Rozhodnutia v trestnom konaní boli voči žalobcovi
vydané dňa 27.6.2007 a 30.10.2008 (ako vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu na pojednávaní dňa
20.03.2017). Teda dotknutá fotografia bola vyhotovená s vysokou mierou pravdepodobnosti najneskôr
dňa 30.10.2008 a následne bola žalovaným zverejnená (okrem iných prípadov) spoločne s Článkom dňa

19.06.2012, čo je takmer 4 roky od jej predpokladaného vyhotovenia. Súd preto konštatuje, že nezisti
žiadnu časovú zverejnenej fotografie a Článku. Tvrdenie žalované, že bola Fotografia použitá krátko po
tom, ako bol žalobca prepustený s výkonu trestu odňatia slobody nie je pre posúdenie veci relevantná,
keďže článok sa nezaoberá výkonom trestu odňatia slobody žalovaného a ani samotná fotografia sa
tejto témy netýka.

65. Vo vzťahu k obsahovej súvislosti Článku a Fotografie súd uvádza, že hlavnou témou Článku je
upozornenie na nedostatky vo fungovaní systému hmotnej núdze, obsahovo sa Článok v jeho podstatnej
časti zaoberal majetkovými pomermi žalobcu, osobitne jeho statusom osoby v hmotnej núdzi v súvislosti
so súdnym konaním, v ktorom je žalobca účastníkom konania. Témou článku nebola trestná činnosťžalobcu. Je pravdou, že Článok veľmi okrajovo súvisel s obdobím výkonu trestu žalobcu, ako tvrdil
žalovaný, avšak táto zmienka o trestnej činnosti žalobcu je iba v podtitulku článku a článok samotný
sa uvedenou témou nezaoberá. Nemožno sa stotožniť so žalovaným, že akákoľvek vzdialená súvislosť

textu publikovaného článku mu dáva právo na zverejnenie fotografie ľubovoľného človeka, napr. len z
dôvodu, že inou fotografiou asi nedisponuje.
66. Pri konflikte dvoch ústavných práv - práva na slobodu prejavu a práva na informácie je podľa súdu
nevyhnutné podrobiť testu proporcionality aj obrazovú stránku realizovaného práva na slobodu prejavu-
ak by aj slovná realizácia tohto práva bola súladná s právnym poriadkom, neznamená to, že obrazová

stránka prejavu, ktorá má podčiarknuť slovný prejav, nemá mať žiadne zákonné limity. Tieto zákonné
limity sú ustanovené jednak v § 12 ods. 3 OZ, ale vyplývajú aj z ustálenej judikatúry vzťahujúcej sa
konflikt dotknutých ústavných práv. V danom prípade súd nezistil žiadnu časovú súvislosť zverejnenej
Fotografie s Článkom, len veľmi okrajovú súvislosť Fotografie s textom a obsahom Článku a rozhodne pri
zverejneníFotografiežalovanýnemoholprihliadnuťnaoprávnenézáujmyžalobcu.Zuvedenéhodôvodu
súd vyhodnotil použite Fotografie spôsobom, ako to v tomto prípade urobil žalovaný za nesúladné s

ustanovením § 12 ods. 3 OZ. Následne potom súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobu v časti, ktorou žalobca
žiadal poskytnutie primeraného zadosťučinenia za zásah do jeho osobnostných práv za neoprávnene
zverejnenú fotografiu.
67. Žiadané zadosťučinenie v tejto časti uplatneného nároku súd vyhodnotil ako dôvodné iba čiastočne.
Žalobca od žalovaného žiadal ospravedlnenie rozsahovo na rovnakej ploche, ako bol Článok. Keďže

neoprávnený zásah bol iba v rozsahu plochy zverejnenej fotografie, súd považoval za primerané
zverejnenie ospravedlnenia na rovnakej ploche, ako bol uskutočnený neoprávnený zásah. V časti
požadovaného zadosťučinenia, v ktorej žalobca požadoval zverejniť ospravedlnenie na väčšej ploche,
ako neoprávnený zásah súd z dôvodu neprimeranosti požadovaného zadosťučinenia vyhodnotil žalobu
ako nedôvodnú a zamietol ju. Rovnako súd zamietol žalobu aj v časti žiadaného ospravedlnenia, v

ktorom žalobca tvrdil, že neoprávneným zásahom došlo v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti a
vážnosti - táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola.
68. Súd vyhodnotil ako nedôvodný procesný návrh žalovaného na zastavenie konania v časti, týkajúcej
sa nároku z neoprávnene uverejnenej fotografie z dôvodu litispendencie s odkazom na konanie vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/46/2013 - táto prekážka v prejednávanej veci nie je daná. Aj keď je

pravdou, že subjekty tohto konania sú totožné so subjektami v konaní sp. zn. 8C/46/2013, nie je daná
totožnosť predmetu konania - jedná sa síce o totožnú fotografiu, čo však nezakladá totožnosť predmetu
konania. Prípadnú danosť prekážky litispendencie je potrebné skúmať vo vzťahu k celému predmetu
konania resp. vo vzťahu k nejakej jeho samostatnej oddeliteľnej časti. V konaní sp. zn. 8C/46/2013
bola použitá fotografia v súvislosti s článkom „Ď. chudobu iba predstieral“ a teda oprávnenosť použitia

Fotografie sa v označenom konaní posudzovala v iných súvislostiach ako je tomu v tomto konaní.
Použitie rovnakej fotografie v rôznych súvislostiach môže zakladať rôzne nároky dotknutých osôb, tak
ako tomu bolo aj v tomto prípade.
69. Situácia v tomto konaní vo vzťahu k nároku žalobcu z neoprávnene uverejnenej fotografia je odlišná
od situácie v konaní sp. zn. 8C/46/2013- odlišnosti sú v tom,

- že vo veci sp. zn. 8C/46/2013 bola Fotografia zverejnená s popisom, že sa jedná o archívnu fotografiu,
a fotografiu žalobcu pred súdom, čo sa v prejdnávanej veci nestalo
- Článok „Ď. chudobu iba predstieral“ (z ktorého si odvodzoval nároky žalobca v konaní sp. zn.
8C/46/2013) sa nezanedbateľnej časti zaoberal trestným stíhaním a odsúdením žalobcu (cca jeden z
piatich textových stĺpcov článku), na rozdiel od článku, z ktorého si vyvodzuje žalobca nároky v tomto

konaní.
K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
70. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

71.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
72. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že zásah bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma
na právach chránených ustanovením § 11 OZ. Obidva predpoklady musia byť splnené. Na úspešné

uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. (rozsudok Najvyššieho
súdu SSR z 26. apríla 1978, sp. zn. 1 Cz 32/1978, ZIV, s. 453)73. K námietke žalovaného, že výroky z Článku sa nedotýkajú cti, dôstojnosti a súkromia žalobca
súd uvádza, že vyhodnotenie tejto skutočnosti nepatrí žalovanému. Ide o subjektívne pociťovanie
poškodenia cti, dôstojnosti alebo súkromia dotknutou osobou, ktorá samotná môže vyhodnotiť, či nejaké

tvrdenie zasiahlo do jej osobnostných práv v závislosti na tom, ako vnútorne takúto situáciu vyhodnotila
a pociťuje ju.
74. Na to, aby mohla byť žaloba na ochranu osobnosti úspešná nie je nevyhnuté, aby neoprávnený
zásah skutočne nejaké následky vyvolal - postačuje:
- aby bol neoprávnený zásah uskutočnený a súčasne

- aby bol neoprávnený zásah objektívne spôsobilý zasiahnuť do práv chránených ustanovením § 11 OZ.
Už po splnení týchto podmienok sa osoba dotknutá na svojich osobnostných právach môže s úspechom
domáhať niektorých z nárokov, ktoré sú príkladmo vymenované v ustanovení § 13 ods. 1 OZ.
Rozdielna je však situácia vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovú ujmu - v tomto prípade
musí žalobca okrem preukázania neoprávneného zásahu do osobnostných práv spôsobilého vyvolať
ujmu na jeho osobnostných právach preukázať aj to, že poskytnuté zadosťučinenie (vo forme napr.

upusteniaodneoprávnenýchzásahov,odstránenianásledkovneoprávnenéhozásahualeboposkytnutie
zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia) nie je dostatočné, pretože bola v značnej miere znížená jeho
dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti.
75. Žalobca síce taký následok (podstatné narušenie dôstojnosti a vážnosti) tvrdil, avšak žalovaný
toto skutkové tvrdenie poprel. Preto dôkazná povinnosť o podstatnom narušení dôstojnosti a vážnosti

žalobcu patrila žalobcovi, ktorý na jej preukázanie nepredložil žiaden dôkaz (resp. na vykonaní pôvodne
navrhnutého dôkazu výsluchom manželky netrval). Z uvedeného dôvodu súd nárok v tejto časti ako
nepreukázaný zamietol.
76. Vo vzťahu k rozhodnutiu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 689/2014, na ktoré v tejto súvislosti poukázal
žalobca súd uvádza, že aj keď nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať preukázanie, že mu

vznikla nemajetková ujma práve zverejním dotknutej fotografie a Článku, rozhodne je možné od neho
požadovať, aby preukázal, že jeho dôstojnosť a vážnosť bola znížená podstatným spôsobom, čo sa v
tomto konaní nestalo.
77. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

78. Ako je už uvedené vyššie, predmetom konania boli dva samostatné nároky z tvrdeného porušenia
práva žalobcu na ochranu osobnosti, a to:
- nárok z nepravdivých tvrdení uvedených v Článku
- nárok z neoprávnene uverejnenej fotografie.
Pretože vo vzťahu k poskytnutiu primeraného zadosťučinenia bol žalobca úspešný v prevažujúcej časti

k druhému z uplatnených nárokov a v žiadnej časti prvého z uplatnených nárokov, súd vyhodnotil úspech
každej zo sporových strán v tejto časti ako rovnakú a žiadnej zo strán podľa miery úspechu náhradu
trov konania v časti o poskytnutie primeraného zadosťučinenia nepriznal. Vo vzťahu k žiadanej náhrade
nemajetkovej ujmy žalobca nebol úspešný v žiadnej časti, preto súd v tejto časti priznal náhradu trov
konania žalovanému, ktorý bol v tejto časti úspešný v plnom rozsahu, a teda miera jeho úspechu v tejto

časti bola 100 %.
79. O lehote na splnenie uloženej povinnosti rozhodol súd podľa § 232 ods. 3 CSP, pričom lehotu
primerane predĺžil s ohľadom na technické možnosti tvrdené žalovaným.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.